{"guid": "ussr:1bc9cb90-d244-4cab-9bf0-b13387b1c59a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.65.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 65/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 65/2024 z 30. 5. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 30. mája 2024, sp. zn. III. ÚS 65/2024, ECLI:SK:USSR:2024:3.US.65.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Robert Šorl", "sudca_id": 1096, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/robert-sorl-1096", "datum_vydania": "2024-05-30", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-43.odsek-1", "nazov": "čl. 43 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-43.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 43 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 43 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 43 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-43", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1bc9cb90-d244-4cab-9bf0-b13387b1c59a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.65.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.65.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.65.2024.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 65/2024-34\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca\nspravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného Petrasova Legal s.r.o., Kmeťovo námestie\n4, Bratislava, proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/169/2021\nz 26. októbra 2023 takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 28. januára 2024 domáha\nvyslovenia porušenia základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, podnikať\na uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, výsledky tvorivej duševnej\nčinnosti podľa čl. 43 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím o jeho\ndovolaní v civilnom spore, ktoré žiada zrušiť.\nII.\n2. Sťažovateľ sa ako žalobca proti žalovanému 1 (právnemu nástupcovi svojho zamestnávateľa\na žalovanému 2 (obchodnej spoločnosti, na ktorú žalovaný 1 previedol práva k dielu) domáhal,\naby im bolo zakázané šírenie a uložené odstránenie programovej časti\nvo verziách softvéru\n. Zároveň žiadal, aby mu nahradili nemajetkovú ujmu\n500 000 Sk. Okresný súd žalobu sťažovateľa zamietol. Dospel k záveru, že žalovaní nezasiahli\ndo jeho autorských práv, keďže výsledky výskumnej úlohy (stromové a porastové sortimentačné\ntabuľky drevín a ich matematické modely) nie sú predmetom autorského práva sťažovateľa. Dielo\nbolo autormi vypracované pri výskume, ktorý\nbol zadaný ministerstvom zamestnávateľovi sťažovateľa a sťažovateľ bol jedným z riešiteľov.\n\nOtázku použitia autorského diela vytvoreného pracovníkom pre splnenie pracovných úloh\nvyplývajúcich zo zamestnania upravoval § 17 zákona č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých\na umeleckých dielach v znení neskorších predpisov (ďalej len „starý autorský zákon“), podľa\nktorého môže organizácia bez ďalšieho privolenia autora použiť na plnenie vlastných úloh vedecké\nalebo umelecké dielo vytvorené jej pracovníkom na splnenie povinností vyplývajúcich z pracovnej\nzmluvy. Keďže výskumná úloha bola pracovnou úlohou sťažovateľa, ide o zamestnanecké dielo,\nktoré mohol zamestnávateľ použiť na plnenie vlastných úloh bez privolenia autora.\n3. Proti rozsudku okresného súdu sa sťažovateľ odvolal a navrhoval konanie prerušiť a predložiť\nSúdnemu dvoru Európskej únie (SD EÚ) prejudiciálne otázky. Krajský súd rozsudok okresného\nsúdu bez položenia prejudiciálnych otázok potvrdil. Vychádzal z rozsudku SD EÚ C-302/04\nz 10. januára 2006, ktorý ustálil časovú právomoc SD EÚ a dospel k záveru, že nie je daná časová\nprávomoc SD EÚ. Krajský súd ďalej poukázal na to, že sortimentačné tabuľky boli vytvorené pri\nplnení úlohy zamestnávateľa a následne boli spracované knižne. Preto ide o dielo. Krajský súd ďalej\nriešil otázku, či matematické modely na výpočet sortimentačných tabuliek, či sortimentačné tabuľky\nako také majú znaky autorského diela. Podľa krajského súdu matematické modely na výpočet\nsortimentačných tabuliek a ani sortimentačné tabuľky nespĺňajú všetky znaky autorského diela.\nSú výsledkom činnosti fyzickej osoby, spadajú do oblasti vedy, výsledok bol vyjadrený v podobe\nvnímateľnej zmyslami, no nejde o výsledok tvorivej duševnej práce, ale exaktného výskumu.\nPodľa krajského súdu predmetom autorského práva nie sú riešenia, princípy, zásady, metódy,\npostupy, ale len ich umelecké alebo vedecké stvárnenie. Krajský súd doplnil, že podľa § 17 ods. 1\nstarého autorského zákona ide o zamestnanecké dielo.\n4. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, ktoré bolo ústavnou sťažnosťou\nnamietaným rozsudkom najvyššieho súdu zamietnuté. Prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f)\nCivilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) odôvodnil nesprávnym posúdením nedostatku\nprávomoci SD EÚ na posúdenie prejudiciálnych otázok. Poukázal na v čase vstupu do Európskej\núnie účinný čl. 9 ods. 2 smernice Rady 91/250/EHS, podľa ktorého sa smernica vzťahuje\naj na programy vytvorené pred 1. januárom 1993 bez toho, aby boli dotknuté úkony a práva\nnadobudnuté pred týmto dňom. Uviedol, že rozsudok SD EÚ C 302/2004 sa netýkal autorských\npráv k programom, a namietal právomoc krajského súdu posudzovať časovú právomoc SD EÚ, keď\npoukázal na jeho rozsudok C-416/10. Najvyšší súd k tomu uviedol, že krajský súd dostatočne\nodôvodnil nedostatok právomoci SD EÚ posúdiť prejudiciálne otázky, keďže rozsudok C-302/04\nsa na vec vzťahuje. Okrem toho aj pri použití čl. 2 bod 3 smernice Rady 91/250/EHS, podľa ktorého\nak je počítačový program vytvorený zamestnancom pri plnení jeho povinnosti, je zamestnávateľ\nvýlučne oprávnený vykonávať všetky majetkové práva k takto vytvorenému programu, treba\ndospieť k záveru, že šlo o zamestnanecké dielo a právo použiť ho patrí zamestnávateľovi.\n5. Podľa 421 ods. 1 písm. b) CSP sťažovateľ položil dve otázky: (i) či je počítačový program\na podklady k nemu vyjadrené matematickými funkciami vo forme matematického modelu alebo\nvo forme číselných usporiadaní ako sortimentačné tabuľky, tak ako ich vyjadril, literárnym dielom\npodľa § 2 a 9 starého autorského zákona napriek forme, ktorá nepredstavuje slovami vyjadrené\ninštrukcie a príkazy, a (ii) je neoprávneným šírením počítačového programu použitie pôvodného\nzdrojového kódu bez súhlasu autora v inom programovacom jazyku. K tomu sťažovateľ uviedol,\nže hoci dielo vytvoril pri plnení úloh zamestnanca, nemožno do neho zaradiť počítačový program\n\n2\n\na podklady na jeho vytvorenie. Jednak preto, že neboli cieľom a ani zadaním výskumnej úlohy,\nno i preto, že v náplni práce nemal tvorbu počítačových programov.\n6. Najvyšší súd dospel k záveru, že sťažovateľ dielo vytvoril ako zamestnanec,\na preto je nadbytočné odpovedať na prvú otázku, keďže zamestnávateľ mal právo použiť výsledky\nvedeckej činnosti sťažovateľa bez ohľadu na ich formu. Najvyšší súd sa stotožnil so závermi\nodborného stanoviska, podľa ktorého výsledky výskumných úloh, ktoré boli sprístupnené vo forme\nsortimentačných tabuliek a počítačových programov, sú predmetom autorského práva,\nno nestotožnil sa s tým, že zamestnávateľ nenadobudol právo využívať počítačový program\nna plnenie svojich úloh a nenadobudol ani právo udeľovať súhlas na používanie počítačového\nprogramu a nakladanie s ním. Najvyšší súd dospel k záveru, že otázka, či je dielo zamestnanecké,\nje otázka skutková, pričom okresný súd dospel k správnemu záveru, že o takéto dielo ide.\nIII.\n7. Sťažovateľ namieta nesprávne právne posúdenie rozhodnutia najvyššieho súdu. Poukazuje\nna to, že vynaložil vlastné úsilie a prostriedky na zverejnenie diela a až potom ako žalovaní zistili,\nže projekt je úspešný, preprogramovali ho a šírili konečným užívateľom. Sťažovateľ poukazuje\nna § 17 ods. 4 starého autorského zákona a na to, že zamestnávateľ vytvorenie diela nefinancoval,\npretože financovanie bolo hradené zo štátneho rozpočtu. Poukazuje na zmluvu medzi žalovanými\nz roku 1998, podľa ktorej žalovaný 2 nie je oprávnený do modulu sortimentácie zasahovať\na ani vyvíjať vlastný konkurenčný projekt. Ďalej poukazuje na zmluvu z roku 2001, podľa ktorej\nsa žalovaný 2 stal vlastníkom predmetu zmluvy s tým, že je oprávnený dielo zapracovávať\ndo aplikácií a poskytovať ho ďalším osobám.\n8. Sťažovateľ poukazuje na to, že obsahom autorského práva je aj udeliť súhlas s použitím diela\ninej osobe bez ohľadu na to, že dielo vytvoril ako zamestnanec. I tak má právo na odmenu\nz ďalšieho šírenia diela. Podľa sťažovateľa najvyšší súd aproboval postup žalovaného\nzamestnávateľa, ktorý v rozpore s pracovnou zmluvou previedol vlastnícke právo k nehmotným\nstatkom na inú osobu a on tak stratil možnosť na svojom diele ďalej vedecky pracovať. V tejto\nsúvislosti poukazuje na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Safarov proti\nAzerbajdžanu (sťažnosť č. 885/12) z 1. septembra 2022. Poukazuje tiež na nesprávny záver\nnajvyššieho súdu, ktorý sa týkal zverejnenia diela, pretože záverečná správa projektu z roku 1988,\nv rámci ktorého sa dielo vypracovávalo, bola zverejnená len vo vzťahu k zamestnancom,\nno on s konkludentným súhlasom zamestnávateľa podpísal v rokoch 1991 a 1994 licenčnú zmluvu\ns vydavateľstvom na vydanie knihy. To vylučuje posúdenie diela ako diela zamestnaneckého.\n9. Najvyšší súd vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti zopakoval argumentáciu z namietaného\nrozhodnutia. Poukázal na to, že nižšie súdy správne uzavreli, že šlo o zamestnanecké dielo,\nz čoho vyplýva, že sťažovateľ nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Preto bolo nadbytočné\nvyhodnocovať, či aj samostatné podklady k počítačovému programu sú samostatným autorským\ndielom.\n10. Sťažovateľ uviedol, že súdy sa mali zaoberať jeho podielom na autorskom diele a skúmať,\nv akej miere mu zaň prináleží zadosťučinenie. Opäť poukazuje na to, že dielo publikoval\nvo vedeckých článkoch a monografii, za čo mu prináležala odmena bez ohľadu na jeho pracovný\npomer.\n3\n\nIV.\n11. Z hľadiska ústavného posúdenia treba rešpektovať právomoc všeobecných súdov ústavne\nkonformným spôsobom interpretovať právne predpisy, a to za predpokladu, že táto\nnie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a slobôd. Z ústavného hľadiska\nje podmienkou, aby takáto interpretácia nebola svojvoľná, ale ani formalistická a aby bola\nčo najustálenejšia, a teda súladná s právom na súdnu ochranu (II. ÚS 398/08, II. ÚS 65/2010).\nReálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho\nkonania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie\npríslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo podľa čl. 46\nods. 1 ústavy (II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\n12. Sťažovateľ namieta porušenie ústavných práv rozsudkom o zamietnutí jeho dovolania, ktorého\nprípustnosť odvodzoval jednak z § 420 písm. f) CSP, pričom porušenie práva na spravodlivý proces\nvidel v tom, že krajský súd nepredložil SD EÚ prejudiciálne otázky. Ďalej prípustnosť dovolania\nvyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. b) a namietal nesprávne právne posúdenie dvoch dovolacích\notázok.\n13. Čo sa týka posúdenia dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP, odôvodnenie rozsudku\nnajvyššieho súdu konzistentne uvádza, prečo je právny názor krajského súdu správny. Krajský súd\npoukázal na rozsudok SD EÚ C-302/04 z 10. januára 2006, ktorým bola okrem iného ustálená\nčasová právomoc SD EÚ v prípade, ak okolnosti sporu predchádzajú vstupu štátu do Európskej\núnie. Podľa tohto rozsudku SD EÚ nemá právomoc zodpovedať prejudiciálne otázky, ak skutkový\nstav predchádza vstupu štátu do Európskej únie. I napriek skutočnosti, že vo veci sťažovateľa šlo\no posúdenie inej právnej otázky k výkladu ustanovení odlišnej smernice, uvedené rozhodnutie\npodľa všeobecných súdov obsahuje zásadu určenia časovej právomoci SD EÚ. Vo veci sťažovateľa\ndošlo k rozhodujúcim skutkovým okolnostiam ešte v čase spred vstupu Slovenskej republiky\ndo Európskej únie. Sťažovateľ tak najneskôr v roku 2002 zistil ním tvrdené neoprávnené používanie\nvýsledkov tvorivej činnosti žalovanými. Preto krajský a najvyšší súd ústavne konformne dospeli\nk záveru, že vo veci sťažovateľa nie je daná časová právomoc SD EÚ.\n14. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa 421 ods. 1 písm. b) CSP položil sťažovateľ\ndovolaciemu súdu dve otázky. Prvá spočívala v tom, či možno jeho dielo považovať za autorské\ndielo s autorskoprávnou ochranou podľa § 2 a § 9 starého autorského zákona. Sťažovateľ tým\nv dovolaní reagoval na otázku, ktorú riešil aj krajský súd, keď dospel k záveru, že nejde o autorské\ndielo, pričom vychádzal zo znaleckých posudkov, podľa ktorých matematické modely\nna vypočítanie sortimentačných tabuliek nie sú tvorivou činnosťou, ale výsledkom exaktného\nvýskumu. Krajský súd následne nad rámec tohto záveru konštatoval, že šlo o zamestnanecké dielo,\nktoré môže v zmysle § 17 ods. 1 starého autorského zákona zamestnávateľ používať na plnenie úloh\npatriacich do predmetu jeho činnosti.\n15. Na túto dovolaciu otázku reagoval najvyšší súd, keď uviedol, že ide o zamestnanecké dielo\na že vzhľadom na zistenie zjavného nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu bolo\nnadbytočné vyhodnocovať, či ide o autorské dielo. Najvyšší súd použitím argumentu vylúčením\nmožnosti, že žalobca nehmotné statky vytvoril mimo svojho pracovného času, uzavrel, že právo\npoužiť výsledky jeho vedeckej činnosti patrilo zamestnávateľovi. Najvyšší súd sa tak prvou otázkou\nsťažovateľa vlastne nezaoberal. Hoci argumentácia najvyššieho súdu nie je logická, pretože otázka,\n4\n\nči ide o autorské dielo, bola východisková, sťažovateľ nesprávnosť tejto úvahy v ústavnej sťažnosti\nnenamietal. Pri viazanosti ústavného súdu rozsahom a dôvodmi ústavnej sťažnosti podľa § 45\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) tak nemožno dospieť\nk záveru, že by tento nedostatok v argumentácii namietaného rozhodnutia najvyššieho súdu\npredstavoval porušenie ústavných práv sťažovateľa, keďže sťažovateľ v ústavnej sťažnosti\nnenamietal, že najvyšší súd nedal odpoveď na jeho prvú dovolaciu otázku. Na okraj možno dodať,\nže len v prípade, ak by súdy kladne vyhodnotili otázku, že ide o autorské dielo, mohli by sa ďalej\nzaoberať otázkou, či ide o zamestnanecké dielo. Pokiaľ však vôbec nejde o autorské dielo, nemôže\nísť ani o zamestnanecké dielo. Zároveň možno v tomto kontexte doplniť, že nekonzistentne\nvyznieva záver najvyššieho súdu, ktorý sa stotožnil so záverom odborného vyjadrenia, podľa\nktorého výsledky výskumných úloh vo forme sortimentačných tabuliek a počítačových programov\nsú predmetom autorského práva. V tomto smere je teda zrejmé, že najvyšší súd sa stotožnil\ns názorom, ktorý je opačný ako názor krajského súdu v otázke, či dielo sťažovateľa je autorským\ndielom. Ani tento rozpor však sťažovateľ v ústavnej sťažnosti nenamietal.\n16. Vo vzťahu k druhej otázke sa mal najvyšší súd zaoberať tým, či bol potrebný súhlas sťažovateľa\nna použitie pôvodného zdrojového kódu v inom programovacom jazyku a či bez jeho súhlasu ide\no neoprávnené šírenie počítačového programu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé,\nže ani touto otázkou sa najvyšší súd nezaoberal, keďže ju považoval za otázku skutkovú. Najvyšší\nsúd sa pritom stotožnil so záverom okresného a krajského súdu, že žalovaný 1 bol oprávnený použiť\nvýsledky vedeckého výskumu na vypracovanie programu aj bez privolenia autorov diela vzhľadom\nna to, že šlo o zamestnanecké dielo. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti rozsiahlo argumentoval tým,\nže hoci šlo o dielo, ktoré vytvoril pri plnení pracovných úloh, má právo rozhodovať o použití diela\na právo na autorskú odmenu. Sťažovateľ však nenamieta záver najvyššieho súdu, že ide o otázku\nskutkovú. Sťažovateľ tak v ústavnej sťažnosti nenamieta neposúdenie jeho druhej dovolacej otázky,\nhoci ústavný súd sa rozlíšením skutkovej a právnej otázky zaoberal vo viacerých rozhodnutiach\n(III. ÚS 97/2022, II. ÚS 551/2021, IV. ÚS 573/2022, II. ÚS 331/2023). Vzhľadom na viazanosť\ndôvodmi ústavnej sťažnosti podľa § 45 zákona o ústavnom súde tak nebol dôvod so sťažovateľom\nvôbec nenamietaného rozhodujúceho argumentu najvyššieho súdu dospieť k tomu, že rozhodnutím\nnajvyššieho súdu boli porušené jeho ústavné práva.\n17. Prieskumná činnosť ústavného súdu je limitovaná odôvodnením ústavnej sťažnosti. Dôvody\nústavnej sťažnosti nemožno dotvárať. Limity prieskumu ústavného súdu tak majú za následok,\nže nemožno dospieť k dôvodnosti ústavnej sťažnosti, a to aj pri zistení rozporuplných,\nno sťažovateľom nenamietaných záverov rozhodnutia najvyššieho súdu. Ústavná sťažnosť\nnie je neobmedzenou revíziou rozhodnutí všeobecných súdov v ich celku. Preto je ústavná sťažnosť\nsťažovateľa nedôvodná.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. mája 2024\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n5", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "autorské právo-ochrana autorských práv", "autorské právo-licenčná zmluva", "Najvyšší súd Slovenskej republiky", "autorské právo-dielo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ca56c4ca-6765-41f6-80c4-4f3b8963aced", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.331.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 331/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 331/2023 z 28. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-28", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.331.2023.2"}, {"guid": "ussr:fcad7935-9cd2-47c9-a596-7a4e6eb384ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.573.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 573/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 573/2022 z 15. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.573.2022.1"}, {"guid": "ussr:e4408627-9321-4b8c-8490-a3626d3e3496", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.551.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 551/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 551/2021 z 1. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-01", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.551.2021.1"}, {"guid": "ussr:c1b13289-b1df-455b-94e0-93b604284f41", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.97.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 97/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 97/2022 z 12. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-12", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.97.2022.2"}, {"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}], "citovane_v": []}