{"guid": "ussr:f4b05a82-693f-4df7-85e9-950c8402f05d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.532.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 532/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 532/2024 z 10. 12. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. decembra 2024, sp. zn. III. ÚS 532/2024, ECLI:SK:USSR:2024:3.US.532.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2024-12-10", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f4b05a82-693f-4df7-85e9-950c8402f05d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.532.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.532.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.532.2024.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 532/2024-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nPetra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n, narodeného\n,\n, proti opatreniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6K/234/2000-606\nz 22. augusta 2022 takto\nrozhodol:\n1. Opatrením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6K/234/2000-606 z 22. augusta 2022 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jeho\nprávo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n2. Opatrenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6K/234/2000-606 z 22. augusta 2022 z r u š u j e .\n3. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. novembra 2022 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) opatrením všeobecného súdu označeným\nv záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ navrhuje napadnuté opatrenie zrušiť. Požaduje tiež náhradu\ntrov konania pred ústavným súdom.\n\nII.\nSkutkové východiská\n2. Uznesením krajského súdu (ďalej aj „konkurzný súd“) sp. zn. 6K 234/2000 z 8. marca 2001\nbol na majetok úpadcu (ATLAS s. r. o.) vyhlásený konkurz a do funkcie správcu konkurznej\npodstaty úpadcu bol ustanovený sťažovateľ.\n3. Sťažovateľ ako správca 30. apríla 2008 doručil konkurznému súdu konečnú správu o speňažení\nmajetku z podstaty, vyúčtovaní odmeny správcu a výdavkov správcu. Z dôvodu nečinnosti\nsťažovateľa po zverejnení konečnej správy, keď sa tento na výzvu súdu k námietkam veriteľov\nnevyjadril, došlo uznesením konkurzného súdu na základe výsledku schôdze veriteľov 25. februára\n2009 k výmene sťažovateľa za\n.\n4. Uznesením konkurzného súdu č. k. 6K/234/2000-510 z 29. júna 2011 bola konečná správa\nv znení jej doplnenia schválená s výnimkou výdavkov správy v hodnote 210 827,66 eur a odmeny\nsprávcu presahujúcej sumu 1 000 000 Sk, t. j. 33 193,92 eur. Tieto neschválené finančné\nprostriedky boli určené na uspokojenie oddelených veriteľov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť\n20. decembra 2011.\n5. Keďže sťažovateľ novému správcovi na jeho písomnú žiadosť finančné prostriedky v rozhodnutí\nsúdu neschválenej časti určené na uspokojenie oddelených veriteľov nevydal, správca sa žalobou\npodanou krajskému súdu domáha, aby sťažovateľ do konkurznej podstaty vydal sumu\n236 340,97 eur, ktorú údajne neoprávnene zadržiava. Konanie v tejto veci prebieha na krajskom\nsúde pod sp. zn. 1Cbi/3/2013 (ďalej aj „nachádzacie konanie“). Ústavný súd dopytom na krajský\nsúd zistil, že vo veci vedenej pod sp. zn. 1Cbi/3/2013 bol 9. mája 2023 vyhlásený rozsudok, ktorým\nbola žaloba správcu zamietnutá. Vec bola v dôsledku podania odvolania oboma stranami sporu\nkrajským súdom predložená na rozhodnutie najvyššiemu súdu 23. októbra 2023.\n6. Správca v rámci konkurzného konania 19. apríla 2022 podal návrh na vydanie uznesenia, ktorým\nmá súd zaviazať sťažovateľa na zaplatenie sumy predstavujúcej neschválené výdavky sťažovateľa\nako predchádzajúceho správcu, ktorá bola v zmysle uznesenia o schválení konečnej správy určená\nna uspokojenie oddelených veriteľov (210 827,66 eur + 27 348,14 eur).\n7. Konkurzný súd napadnutým opatrením uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť do konkurznej\npodstaty úpadcu k rukám správcu konkurznej podstaty 238 175,80 eur do 15 dní odo dňa\nprávoplatnosti opatrenia. V odôvodnení poukázal okrem iného na § 66b ods. 1 a § 8 ods. 2 a 5\nzákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no konkurze“) a uviedol, že za činnosť správcu konkurznej podstaty úpadcu je nutné považovať\nčinnosť všetkých správcov vykonávajúcich funkciu správcu bez ohľadu na ich počet a to,\nči boli funkcie zbavení. Predchádzajúcemu správcovi (sťažovateľovi) zbavením jeho funkcie\nvznikla povinnosť dať novoustanovenému správcovi nielen všetky doklady viažuce sa na konkurz,\nale i finančné prostriedky v konkurze úpadcu získané, v tomto smere mu zbavením funkcie\nnezanikla zodpovednosť za ním vykonávanú správcovskú činnosť. Aj pôsobenie odvolaného\nsprávcu je výkonom funkcie správcu v konkurze, čím je daný dohľad konkurzného súdu nad jeho\nčinnosťou. V rámci dohliadacej činnosti môže konkurzný súd ukladať správcovi, tiež správcovi\nzbavenému funkcie, pokyny. Konkurzný súd rozhoduje opatrením, ak ukladá správcovi povinnosť.\nZ uznesenia o schválení konečnej správy je zrejmá výška neschválených výdavkov podstaty\na správcu, je z nej tiež zrejmé, ako treba naložiť s finančnou čiastkou predstavujúcou neschválené\n2\n\nvýdavky. V predmetnej veci ide o stále prebiehajúce konanie, konkurz bol na úpadcu vyhlásený\nv roku 2000. Správca podal žalobu o vydanie (zaplatenie) sumy 238 163,18 eur až v roku 2012,\nteda na strane konkurzného súdu nejde o litispendenciu ako procesnú prekážku brániacu vydať\npokyn. V predmetnej veci nejde o spor vyvolaný či súvisiaci s konkurzom, keďže predchádzajúci\nsprávca si ponechal finančné prostriedky, ktoré podľa schválenej konečnej správy mal odovzdať\nsprávcovi na účely uspokojenia oddelených veriteľov.\nIII.\nArgumentácia sťažovateľa\n8. Sťažovateľ namieta, že krajský súd mu uložil povinnosť na peňažné plnenie opatrením\npodľa § 66b ods. 1 zákona o konkurze bez toho, aby mal sťažovateľ možnosť sa konania, ktoré\nuloženiu tejto povinnosti predchádzalo, akoukoľvek formou a v akomkoľvek rozsahu zúčastniť,\nbez toho, aby súd disponoval právomocou na uloženie takejto povinnosti, bez toho, aby súd vykonal\ndokazovanie k skutkovým záverom, o ktoré opiera svoje právne závery, bez toho,\naby mal sťažovateľ k dispozícii riadny opravný prostriedok, a rozhodnutím, ktorého odôvodnenie\ndokumentuje neudržateľnú výkladovú svojvôľu súdu. Ide v tomto prípade o zjavný exces\nkonkurzného súdu pri svojej rozhodovacej činnosti a aj zjavné vybočenie od ustálenej rozhodovacej\npraxe konkurzných súdov.\n9. Konkurzný súd, zjavne frustrovaný dĺžkou konania krajského súdu sp. zn. 1Cbi/3/2013,\nsa rozhodol ju „kompenzovať“ nezákonným postupom, keď nachádzacie konanie nahradil vydaním\nopatrenia podľa § 66b ods. 1 zákona o konkurze. Tvrdenie konkurzného súdu, že pri dohliadacej\nčinnosti môže ukladať opatrením povinnosti aj inej osobe, ako je správca, ak táto osoba v minulosti\nsprávcom bola, neodôvodňuje logickou argumentáciou. Sťažovateľ nespochybňuje, že za obdobie\nvýkonu funkcie správcu nesie právnu zodpovednosť, je však toho názoru, že zodpovednosť správcu\nnie je možné určiť a voči nemu uplatniť vydaním opatrenia podľa § 66b ods. 1 zákona o konkurze,\nale že jej danosť a rozsah sú z definície vecou skutkového a právneho posúdenia zo strany\nnachádzacieho súdu.\n10. V spore vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 1Cbi/3/2013 sa na návrh súčasného správcu\nkoná o povinnosti sťažovateľa ako niekdajšieho správcu vydať do konkurznej podstaty sumu\n238 175,80 eur. Konkurzný súd napadnutým opatrením rozhodol v zjavnom a bezprostrednom\nrozpore s § 159 Civilného sporového poriadku (litispendencia).\n11. Návrh na vydanie opatrenia nebol sťažovateľovi vôbec doručený, o priebehu a výsledku\nkonania sa sťažovateľ dozvedel až z napadnutého opatrenia. Sťažovateľ podľa zákona o konkurze\nnemá proti napadnutému opatreniu k dispozícii iný opravný prostriedok ako ústavnú sťažnosť.\nIV.\nVyjadrenie konkurzného súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľa\nIV.1. Vyjadrenie konkurzného súdu:\n12. Konkurzný súd uviedol, že zotrváva na dôvodoch, ktoré ho viedli k vydaniu napadnutého\nopatrenia. Uznesenie o schválení konečnej správy je právoplatné, voči tomuto rozhodnutiu\nbolo odvolanie prípustné. Dôvody neschválenia časti výdavkov a odmeny správcu sú uvedené\nv uznesení o konečnej správe. Aj správca zbavený funkcie je oprávnený podávať opravné\n3\n\nprostriedky proti rozhodnutiam, ktoré súvisia s jeho činnosťou správcu. Sťažovateľovi vznikla\npovinnosť odovzdať novoustanovenému správcovi komplexnú agendu činnosti spojenej so správou\ncudzieho majetku, teda nielen administratívne doklady, ale i finančné prostriedky, ktoré\nmal v správe a ktoré v konkurze získal, v tomto smere mu zbavením funkcie nezanikla\nzodpovednosť za ním vykonávanú správcovskú činnosť. Pôsobenie odvolaného správcu je za týchto\nokolností výkonom funkcie správcu v konkurze, čím je daná kompetencia konkurzného súdu\ndohliadať nad plnením úloh, ktoré s jeho činnosťou správcu súviseli a ktoré si nesplnil riadne\na včas. V rámci zákonom stanovenej dohliadacej činnosti konkurzného súdu nad činnosťou správcu\nmôže preto konkurzný súd ukladať správcovi a rovnako správcovi zbavenému funkcie, ktorý\nnerešpektuje právoplatné rozhodnutie (v tomto prípade rozhodnutie o zbavení funkcie správcu\nči rozhodnutie o konečnej správe), pokyny súvisiace s konkurzom, v ktorom funkciu správcu\nzastával. V tomto smere je takýto pokyn ukladaný konkurzným súdom formou opatrenia.\nV napadnutom opatrení konkurzný súd neurčoval žiadne nové okolnosti, len vychádzal z toho,\nčo predpokladalo a určilo právoplatné rozhodnutie o konečnej správe, teda pokynom uložil\nbývalému správcovi odovzdať identifikovanú sumu, keďže mu nepatrí. Rovnako z uznesenia\no schválení konečnej správy je zrejmé, ako treba naložiť s finančnou čiastkou predstavujúcou\nneschválené výdavky. Správca ani správca zbavený funkcie nie je oprávnený bez rozhodnutia súdu\no odmene správcu určovať si jej výšku. Správca si odmenu vyčísli pri jej uplatnení na konkurznom\nsúde. O konečnej správe, a teda o odmene a výdavkoch správcov v priebehu konania zbavených\nfunkcie rozhoduje výlučne konkurzný súd. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený v roku 2000.\nSprávca inicioval žalobu o vydanie sumy 238 163,18 eur až v roku 2012, teda konkurzné konanie\nnie je zaťažené prekážkou litispendencie. Sťažovateľ nemohol nevedieť, že je zaťažený\npovinnosťou vydať správcovi sumu určenú v uznesení o konečnej správe. Povinnosť doručovať\nnávrh správcu na uloženie pokynu formou opatrenia zo zákona o konkurze a vyrovnaní neplynie\na takéto opatrenie môže súd vydať i bez návrhu.\nIV.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n13. Správca konkurznej podstaty ako subjekt konajúci za úpadcu uviedol, že napadnuté opatrenie\nnie je možné posudzovať izolovane, ale v okolnostiach preskúmavanej veci a vo vzájomných\nsúvislostiach s predchádzajúcimi rozhodnutiami konkurzného súdu a samotným konkurzným\nkonaním. Sťažovateľ sa v priebehu konkurzného konania k námietkam veriteľov voči konečnej\nspráve o speňažení a správe majetku úpadcu nevyjadril. Veritelia z dôvodu nečinnosti,\nt. j. porušenia povinnosti vyjadriť sa k námietkam veriteľov (čo bránilo prejednaniu konečnej\nsprávy), sťažovateľa zbavili funkcie a ustanovili nového správcu. K námietkam veriteľov\nsa vyjadril nový správca. Konkurzný súd zverejnil doplnenie konečnej správy v obchodnom\nvestníku a na úradnej tabuli súdu s poučením o práve podať námietky v lehote 15 dní od jej\nzverejnenia následne uznesením z 29. júna 2011 konečnú správu v znení jej doplnenia schválil.\nSťažovateľ proti konečnej správe námietky nevzniesol. Konkurzný súd je v zmysle zákona\no konkurze jediná autorita, ktorá je oprávnená aj s odstupom času preskúmavať výdavky\nvynakladané pri výkone funkcie správcu z hľadiska ich efektívnosti a hospodárnosti, zároveň jediná\nautorita, ktorá rozhoduje o odmene a výdavkoch správcu, a to aj správcu zbaveného funkcie\nv priebehu konkurzu. Uznesenie o schválení konečnej správy je dostatočne zrozumiteľné\na jednoznačné v tom, že konkurzný súd neschválil konkrétne výdavky sťažovateľa a časť odmeny,\nktoré sťažovateľ v konečnej správe uplatnil na ťarchu konkurznej podstaty. Súd pri prejednávaní\n4\n\nkonečnej správy v znení jej ,doplnenia vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, zmluvami\nuzatvorenými sťažovateľom, o ktoré oprel aj samotné odôvodnenie uznesenia o schválení konečnej\nsprávy. Z uznesenia o schválení konečnej správy je dostatočne zrozumiteľné a jednoznačné,\nže konkrétne neschválené výdavky sťažovateľa a časť jeho odmeny majú byť použité\nna uspokojenie oddelených veriteľov, a to napriek tomu, že konkurzný súd takúto povinnosť\nneuložil do výroku uznesenia. Spor vedený medzi správcom ako žalobcom a sťažovateľom\nako žalovaným nemôže brániť konkurznému súdu, aby zaujal stanovisko k návrhu na vydanie\nrozhodnutia a v rámci dohliadacej činnosti súdu uložil sťažovateľovi povinnosť, ktorej splnenie\npriamo vyplýva z uznesenia o schválení konečnej správy.\nIV.3. Replika sťažovateľa:\n14. Sťažovateľ v replike uviedol, že vyjadrenie konkurzného súdu nereflektuje na okolnosť,\nže napadnuté opatrenie bolo vydané až v roku 2022 napriek tomu, že skutočnosti, od ktorých\nkonkurzný súd odvíja opatrenie, nastali už v roku 2011. Práva sťažovateľa nemôžu byť porušované\njednoinštančným rozhodnutím súdu, právna istota nemôže byť narušená po 11 rokoch.\nPred všeobecným súdom prebieha samostatné nachádzacie konanie, ktoré dosiaľ nie je právoplatne\nskončené. Sťažovateľ trvá na tom, že je daná prekážka listispendencie.\nV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n15. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už judikoval,\nže formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom\nsúdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n16. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je právo na prístup\nk súdu. Slovenská republika, ako aj všetky jej orgány verejnej moci majú pozitívny záväzok\naktívnym spôsobom zabezpečiť, aby práva a slobody garantované jej právnym poriadkom\nneboli oprávneným subjektom pod jej jurisdikciou len formálne garantované, ale aby tieto práva\na slobody boli „prakticky a efektívne“ dosiahnuteľné.\n17. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre pravidelne pripomína, že nie je zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní\nzákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách (mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n18. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie\nvšeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo\nk porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu\nbyť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali za následok porušenie základného práva\nalebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01).\n5\n\n19. Podľa § 66b zákona o konkurze súd rozhoduje opatrením, ak ukladá správcovi povinnosť,\npri dohliadacej činnosti, ak rozhoduje o ustanovení opatrovníka a osobitného správcu, odmene\nopatrovníka, predbežnej odmene správcu, zbavení správcu mlčanlivosti, odmene likvidátora\nalebo ak dáva súhlas podľa tohto zákona.\n20. Napadnutým opatrením bola sťažovateľovi ako bývalému správcovi uložená povinnosť zaplatiť\ndo konkurznej podstaty úpadcu k rukám správcu konkurznej podstaty peňažné prostriedky\n(predstavujúce neschválené výdavky a odmena sťažovateľa ako bývalého správcu), pričom rovnaká\npovinnosť, ktorej nositeľom má byť sťažovateľ, je predmetom paralelne prebiehajúceho\nnachádzacieho konania iniciovaného aktuálnym správcom konkurznej podstaty (sp. zn.\n1Cbi/3/2013).\n21. Ústavný súd Českej republiky v náleze sp. zn. II. ÚS 590/02 konštatoval, že „Dohlédací činnost\nsoudu v konkursním řízení podle § 12 zákona o konkursu a vyrovnání se dotýká především činnosti\nsprávce podstaty, popřípadě dalších osob v záležitostech, jež se týkají průběhu konkursu. Pokud\nopatření konkursního soudu podle ust. § 12 odst. 2 zákona o konkursu a vyrovnání zasahuje\ndo právní sféry třetích osob, je soud povinen respektovat a šetřit jejich základní práva. Nelze\nproto připustit, aby do práv třetích osob bylo zasahováno toliko prostým poukazem na probíhající\nkonkurs a účely konkursu. Při aplikaci tohoto institutu nelze pominout principy právní ochrany\nzakotvené v Listině základních práv a svobod. V daném případě je proto třeba pojímat pravomoc\nkonkursního soudu svěřenou mu podle ust. § 12 odst. 2 zákona o konkursu a vyrovnání restriktivně\ns ohledem na postulát šetření základních práv a svobod třetích osob, jimž je v rámci dohlédací\nčinnosti stanovována povinnost. Takový postup soudu je nutný především s ohledem na skutečnost,\nže příslušné rozhodnutí soud vydává bez toho, aniž by byla těmto osobám dána možnost\nse k danému opatření vyjádřit tak, jak to garantuje čl. 38 odst. 2 Listiny základních práv a svobod,\na zákon takovým osobám ani neposkytuje opravný prostředek, který by umožnil revizi rozhodnutí\nkonkursního soudu.“\n22. V okolnostiach predmetnej veci sťažovateľova funkcia správcu konkurznej podstaty zanikla\npodľa § 8 ods. 5 zákona o konkurze v dôsledku uznesenia konkurzného súdu, ktorým bol na základe\nvýsledku schôdze veriteľov 25. februára 2009 ustanovený nový správca. Sťažovateľ teda v čase\nvydania napadnutého opatrenia nevykonával funkciu správcu konkurznej podstaty v konaní sp. zn.\n6K/234/2000, ale sa ocitol v pozícii, ktorú v predchádzajúcom odseku citované rozhodnutie\ncharakterizuje ako „tretiu osobu“. Napadnuté opatrenie zároveň zasahuje do jeho subjektívnych\npráv, keďže mu ukladá povinnosť vydať do konkurznej podstaty peňažné prostriedky. Ústavný súd\nnestráca zo zreteľa, že zánikom postavenia sťažovateľa ako správcu konkurznej podstaty\nv označenom konkurze nezanikla v zmysle § 8 ods. 2 a 5 zákona o konkurze jeho zodpovednosť\nza škodu vzniknutú porušením povinností správcu konkurznej podstaty za čas výkonu funkcie.\nUplatnenia majetkovej stránky tejto zodpovednosti po zániku sťažovateľovej funkcie\nsa však v prospech konkurznej podstaty bolo možné domáhať už len v rámci štandardného\nsporového konania (k čomu aj došlo v konaní sp. zn. 1Cbi/3/2013), aby boli zachované procesné\npráva, ktoré sťažovateľovi ako osobe aktívne sa už nezúčastňujúcej konkurzného konania garantuje\nzákladné právo na súdnu ochranu. Požiadavka riadneho súdneho procesu vylučuje, aby konkurzný\nsúd uložil povinnosť sťažovateľovi ako nositeľovi zodpovednosti za škodu napadnutým opatrením,\nktoré nepredstavuje súdne rozhodnutie rozsudzujúce spor, ale len rozhodnutie organizačnej\n\n6\n\na procesnej povahy adresované subjektom aktívne sa zúčastňujúcim prebiehajúceho konkurzu\na zamerané na riešenie praktických otázok vymedzených v § 66b ods. 1 zákona o konkurze.\n23. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté opatrenie z ústavnoprávneho hľadiska nemôže obstáť,\nnešetrí totiž základné práva sťažovateľa, pretože účel sledovaný napadnutým opatrením\nkonkurzného súdu je možné dosiahnuť v samostatnom súdnom konaní, v ktorom je na rozdiel\nod konkurzného konania zabezpečený priestor na plnohodnotnú realizáciu procesnoprávnych\noprávnení osoby, ktorej má byť uložená povinnosť plnenia. V konkurznom konaní nie je stanovená\npovinnosť konkurzného súdu umožniť dotknutej osobe vyjadriť sa k opatreniu, resp. návrhu\nna opatrenie, konkurzný súd v danej veci sťažovateľa v napadnutom opatrení poučil, že odvolanie\nproti tomuto opatreniu nie je prípustné. V kontexte otázky právnej istoty a možnosti realizácie\nprocesnej obrany sťažovateľa nemožno opomenúť ani skutočnosť, že napadnuté opatrenie\nbolo vydané s odstupom viac ako 10 rokov po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o schválení\nkonečnej správy konkurzným súdom [(12/2011-08/2022), konkurzný súd uvádza, že pri vydávaní\nopatrenia vychádzal z toho, čo predpokladalo a určilo právoplatné rozhodnutie o konečnej správe],\na to za stavu, kedy o tej istej povinnosti sťažovateľa rozhoduje všeobecný súd v rámci samostatného\nnachádzacieho konania iniciovaného v roku 2012. Aj plynutie času môže mať relevanciu vo vzťahu\nk možnosti uloženia povinnosti peňažného plnenia súdom, pričom v konkurznom konaní\nnie je vytvorený priestor na skúmanie tohto aspektu. V nachádzacom konaní však tento priestor\ndaný je. Konkurzný súd tým, že za daného stavu pristúpil k vydaniu napadnutého opatrenia\nukladajúceho sťažovateľovi peňažnú povinnosť, odňal mu možnosť konať pred súdom.\n24. Nemožno akceptovať obranu konkurzného súdu odkazujúcu na uznesenie o schválení konečnej\nsprávy. Význam uznesenia o schválení konečnej správy ako konštituujúceho povinnosť sťažovateľa\nvydať spornú sumu do konkurznej podstaty by znamenal, že napadnuté opatrenie už nie je potrebné\nvydať a že ani konanie sp. zn. 1Cbi/3/2013 nemá žiaden význam, pretože povinnosť sťažovateľa\nvydať spornú sumu do konkurznej podstaty je vymáhateľná už len na základe samotného uznesenia\no schválení konečnej správy. Fakt, že aktuálny správca podal proti sťažovateľovi žalobu o vydanie\nspornej sumy do konkurznej podstaty, ako aj fakt, že napriek uzneseniu o schválení konečnej správy\nkrajský súd považoval za nevyhnutné adresovať sťažovateľovi napadnuté opatrenie, vyvracajú\núvahu, podľa ktorej by uznesenie o schválení konečnej správy mohlo byť exekučným titulom\nvoči sťažovateľovi.\n25. Vzhľadom na dosiaľ uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že vo veci sťažovateľa\nsú splnené podmienky na jeho ingerenciu, keďže konkurzný súd nerešpektoval kľúčové obsahové\nsúčasti základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Napadnuté opatrenie konkurzného súdu\nnemožno z dôvodu odňatia možnosti sťažovateľa konať pred súdom považovať z ústavného\nhľadiska za akceptovateľné a udržateľné. Keďže došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1\ndohovoru, pričom napadnuté opatrenie ukladá sťažovateľovi peňažnú povinnosť, teda zasahuje\naj do jeho majetkovej sféry, ústavný súd vyslovil tiež porušenie čl. 20 ods. 1 ústavy.\n26. Ústavný súd dodáva, že ústavnoprávnu neudržateľnosť napadnutého opatrenia vzhliadol\nvýlučne v procesnoprávnom aspekte konkretizovanom v bode 23 tohto nálezu. Vyhovujúci nález\nústavného súdu sa nijako nedotýka hmotnoprávnej stránky veci, t. j. otázky samotnej existencie\npovinnosti sťažovateľa vydať peňažné prostriedky do konkurznej podstaty. To je predmetom\nposúdenia v samostatnom nachádzacom konaní.\n7\n\n27. Vychádzajúc z čl. 127 ods. 2 ústavy, vzhľadom na konštatovanie porušenia označených práv,\nústavný súd opatrenie konkurzného súdu zrušil (bod 2 výroku nálezu). Ústavný súd zároveň nevrátil\nvec konkurznému súdu na ďalšie konanie, pretože o povinnosti, ktorej uloženia sa správca domáhal\nnávrhom na vydanie opatrenia, je rozhodované v nachádzacom konaní.\n28. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne\nalebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n29. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal o priznanie náhrady trov konania. Sťažovateľ\nvšak v konaní pred ústavným súdom nebol právne zastúpený, trovy právneho zastúpenia mu\nnevznikli, pričom z obsahu spisu nevyplýva existencia ani žiadnych iných trov konania. Ústavný\nsúd preto v časti týkajúcej sa náhrady trov konania ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 3 výroku\nnálezu).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. decembra 2024\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "odvolanie-prípustnosť", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-správca konkurznej podstaty", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-odmena správcu", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-správca konkurznej podstaty", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-odmena správcu", "odvolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6K/234/2000", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f660221b-a9f0-4045-b8a4-e8e40d0e1de0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.542.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 542/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 542/2026 z 10. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.542.2026.1"}]}