{"guid": "ussr:276ac8be-a5b2-41e3-8bb6-dae6551f4172", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.53.2024.3", "spisova_znacka": "III. ÚS 53/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 53/2024 z 30. 5. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 30. mája 2024, sp. zn. III. ÚS 53/2024, ECLI:SK:USSR:2024:3.US.53.2024.3", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Robert Šorl", "sudca_id": 1096, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/robert-sorl-1096", "datum_vydania": "2024-05-30", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/276ac8be-a5b2-41e3-8bb6-dae6551f4172", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.53.2024.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.53.2024.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.53.2024.3/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 53/2024-73\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu predsedu senátu Roberta\nŠorla (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n, zastúpeného\ndoc. PhDr. JUDr. Marcelou Tittlovou, PhD., LL.M., advokátkou, Bernolákova 492/5,\nModra, proti postupu Krajskej prokuratúry v Trnave v konaniach sp. zn. 1KPt 151/22/2200\na sp. zn. 1 KPt 256/22/2200 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Krajskej prokuratúry v Trnave v konaní sp. zn. 1 KPt 151/22/2200 b o l i\np o r u š e n é základné práva sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky.\n2. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 800 eur, ktoré j e Krajská prokuratúra\nv Trnave p o v i n n á zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Krajská prokuratúra v Trnave j e p o v i n n á nahradiť sťažovateľovi trovy konania\n856,75 eur a tieto zaplatiť jeho právnej zástupkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. marca 2023, ktorú doplnil\nprostredníctvom ústavným súdom ustanovenej advokátky, domáha vyslovenia porušenia\nzákladných práv na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupmi krajskej prokuratúry pri vybavení jeho trestného oznámenia\n\nv súvislosti s jeho zadržaním a vypočúvaním 16. a 17. apríla 2022 s tým, že krajskej prokuratúre\nbude prikázané konať a bude mu priznané finančné zadosťučinenie 80 000 eur.\nII.\n2. Sťažovateľ bol 16. apríla 2022 zadržaný pri páchaní trestného činu. Za to mu bolo vznesené\nobvinenie pre zločin prevádzačstva a následne bol rozsudkom okresného súdu z novembra 2022\nuznaný vinným a bol mu uložený aj trest odňatia slobody, ktorý najprv vykonával na Slovensku\na následne v Česku.\n3. Počas na Slovensku vedeného trestného konania sťažovateľ 14. júna 2022 podal trestné\noznámenie, ktoré bolo doručené 17. júna 2022 Krajskej prokuratúre v Bratislave, ktorá ho následne\npostúpila Krajskej prokuratúre v Trnave. Sťažovateľ v ňom uviedol, že 16. a 17. apríla 2022 bol\nnaňho v priebehu zatýkania a vypočúvania vyvíjaný nátlak a došlo k jeho zastrašovaniu\na psychickému týraniu. Podľa sťažovateľa policajti a vyšetrovateľka na neho kričali a hrozili\nnásilím. Zároveň bol na policajnej stanici postavený čelom k stene na chodbe pri otvorenom okne.\nOpakovane bol vypočúvaný a zasielaný naspäť na chodbu, kde stál približne do 2.00 h rána, hoci\nzadržaný bol okolo 13.10 h. Sťažovateľ popísal, že ho policajt chytil pod krk a sediaceho\nna stoličke ho prirazil k stene, pričom sa mu pokúšal odomknúť telefón, aby sa dostal k jeho dátam.\nĎalej tvrdil, že po umiestnení do cely bol o 3.00 h zobudený a nútený podpísať dokumenty, ktoré\nnajprv podpísať nechcel, ale následne ich podpísal s poznámkou, že ich musel podpísať hneď.\nV ďalší deň pri opätovnom výsluchu mu vyšetrovateľka čítala, že vyhlasuje, že naňho nebol\nvyvíjaný žiadny nátlak, čo žiadal, aby zmazala. Uviedol, že škrtenie považoval za nátlak, na čo mu\npolicajti údajne odvetili, že ho mohli dobiť a že by to nahlásili ako sebaobranu, pričom on by bol\nobvinený z ďalšieho trestného činu. Ďalej mu vraj popisovali rôzne praktiky, ktoré naňho mohli\npoužiť.\n4. Popri tomto podaní bol generálnej prokuratúre 15. júla 2022 doručený návrh sťažovateľa\npodľa § 363 Trestného poriadku, ktorým žiadal zrušiť uznesenia o vznesení obvinenia. S poukazom\nna trestné oznámenie namietal, že došlo k porušeniu čl. 3 dohovoru a práva na obhajobu podľa čl. 6\ndohovoru. K tomuto podaniu sťažovateľa sa generálnej prokuratúre vyjadrila prokurátorka Krajskej\nprokuratúry v Trnave v stanovisku z 1. augusta 2022 tak, že sťažovateľ zápisnicu o výsluchu\nobvineného 17. apríla 2022 podpísal bez akýchkoľvek výhrad, nežiadal o jej opravu ani doplnenie,\nvýsluch bol vyšetrovateľkou vykonaný v súlade so zákonom, sťažovateľ nebol nijak k výpovedi\ndonucovaný a po poučení odmietol vypovedať. Generálna prokuratúra návrhu sťažovateľa\nnevyhovela. Krajskej prokuratúre v Trnave boli postúpené ďalšie podania sťažovateľa,\nktorými sa obracal na iné orgány z dôvodu porušenia čl. 3 a 6 dohovoru a ktorými namietal\nnečinnosť pri vybavovaní jeho trestného oznámenia a žiadal byť informovaný o jeho vybavení.\n5. Krajská prokuratúra 14. marca 2023 upovedomila sťažovateľa, že všetky jeho podania boli\nvyhodnotené komplexne a podľa ich obsahu v stanovisku z 1. augusta 2022 k jeho návrhu\npodľa § 363 Trestného poriadku s tým, že v postupe polície nebola zistená žiadna trestná činnosť.\nPodanie sťažovateľa zo 14. júna 2022 označené ako trestné oznámenie vzhľadom na jeho obsah\npreto nebolo posúdené ako trestné oznámenie. To, že sťažovateľ nevzniesol námietky bezprostredne\npočas výsluchov pred vyšetrovateľkou a sudcom pre prípravné konanie, považovala krajská\nprokuratúra za obštrukciu. Upozornila zároveň, že sťažovateľ podával opakovane podania\n\n2\n\nv podstatne podobného charakteru. Napokon dodala, že postoj sťažovateľa v konaní pred súdom,\nv ktorom urobil vyhlásenie o vine, svedčí o jeho stotožnení sa s postupmi orgánov činných\nv trestnom konaní.\nIII.\n6. Sťažovateľ zdôrazňuje, že trestným oznámením žiadal prešetriť postup polície pri jeho zadržaní\na vypočúvaní, no o tom nikto nekonal. Krajská prokuratúra zanedbala svoju povinnosť s úmyslom\nzmariť uplatnenie jeho práv a zakryť trestnú činnosť osôb, ktoré ho vypočúvali. Upovedomenie,\nv ktorom bolo vysvetlené, ako bolo naložené s jeho trestným oznámením, dostal až po mnohých\nvýzvach vrátane ústavnej sťažnosti. Sťažovateľ poukazuje na odlišnosť trestného oznámenia\na návrhu na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku z hľadiska odlišnosti štátnych orgánov,\nktoré o nich rozhodujú. Stanovisko krajskej prokuratúry nenahrádza rozhodnutie o trestnom\noznámení. V jeho veci tak nebolo rozhodnuté zákonom predpokladaným spôsobom. Právny názor\nna trestné oznámenie krajská prokuratúra nevyjadrila v žiadnom rozhodnutí, tak ako to predpokladá\n§ 197 Trestného poriadku, a preto bol takýto postup nezákonný a v rozpore s právom na inú právnu\nochranu. Sťažovateľ zdôrazňuje, že krajská prokuratúra sa s jeho trestným oznámením vysporiadala\naž v marci 2023.\n7. Generálna prokuratúra k ústavnej sťažnosti uviedla, že zo stanoviska z 1. augusta 2022 skutočne\nvyplývajú odkazy na výpovede sťažovateľa o tom, že na neho nebol počas jeho výsluchu vyvíjaný\nžiaden nátlak. Zároveň uviedla, že neexistuje žiadna prekážka veci rozhodnutej, ktorá by bránila\nopätovnému preskúmaniu trestného oznámenia sťažovateľa. Vzhľadom na záver z 22. apríla 2024,\nže trestné oznámenie sťažovateľa nebolo vybavené v celom rozsahu, generálna prokuratúra dala\nKrajskej prokuratúre v Trnave pokyn bezodkladne preveriť trestné oznámenie Úradom inšpekčnej\nslužby podľa § 196 a nasl. Trestného poriadku. Súčasne vzhľadom na časový odstup od podania\ntrestného oznámenia uložila vybaviť trestné oznámenie rýchlo a dôsledne tak, aby bolo vydané\nvecné rozhodnutie v čo najkratšom možnom termíne. Podľa generálnej prokuratúry tak bol\nodstránený bezprostredný a trvajúci zásah, ktorý by mohol mať vplyv na pozíciu sťažovateľa.\n8. K vyjadreniu generálnej prokuratúry sťažovateľ uviedol, že na ústavnej sťažnosti trvá, keďže\nje zrejmé, že krajská prokuratúra o jeho trestnom oznámení dva roka nekonala.\nIV.\n9. Trestné oznámenie ako forma inej ako súdnej ochrany nezaväzuje orgány činné v trestnom\nkonaní začať trestné konanie. Právo oznamovateľa na začatie trestného stíhania negarantuje ústava\n(II. ÚS 88/99, II. ÚS 42/00, III. ÚS 176/07) a ani dohovor (napr. Perez proti Francúzsku\nz 12. 2. 2004). Z čl. 46 ods. 1 ústavy vyplýva, že oznamovateľ trestnej činnosti má právo na to,\naby sa kompetentný orgán, ktorým bola v tomto prípade prokurátorka krajskej prokuratúry, jeho\noznámením zaoberal, nie však na to, aby výsledok konania zodpovedal jeho predstave. Ako vyplýva\nz upovedomenia, prokurátorka krajskej prokuratúry podanie zo 14. júna 2022, ktoré bolo výslovne\noznačené ako trestné oznámenie a v ktorom boli konkretizované postupy, z ktorých sťažovateľ\nvyvodzuje podozrenie zo spáchania konkrétneho trestného činu, vzhľadom na jeho obsah\nneposúdila ako trestné oznámenie. Odôvodňovala to tým, že sťažovateľ nenamietal uvedené\nskutočnosti bezprostredne počas výsluchov pred vyšetrovateľkou a sudcom pre prípravné konanie,\nčo považovala za obštrukciu. Nevysporiadala sa však so subjektívnou predstavou sťažovateľa\n3\n\no tom, či jeho podanie napĺňa formálne a materiálne znaky trestného oznámenia. Krajská\nprokuratúra tak bližšie neodôvodnila, z akých dôvodov posúdila podanie sťažovateľa takýmto\nspôsobom. To viedlo k tomu, že nebolo vydané žiadne rozhodnutie podľa § 197 ods. 1 Trestného\nporiadku, ktoré prokurátorovi dáva dostatočný priestor na zákonom predpokladané vysporiadanie\nsa i s takým podaním, z ktorého je zrejmé, že k spáchaniu trestného činu nemohlo dôjsť,\na preto nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Nemožno sa stotožniť so záverom, že postoj\nsťažovateľa v konaní pred súdom, v ktorom urobil vyhlásenie o vine, svedčí o jeho stotožnení\nsa s postupmi orgánov činných v trestnom konaní.\n10. Z ústavného hľadiska nie je dôvod na to, aby sa prokurátor vyhol rozhodnutiu podľa § 197\nods. 1 Trestného poriadku, a podanie, v ktorom je formulovaná subjektívna, hoc aj celkom\nnesprávna predstava o tom, že konkretizovaným postupom bol spáchaný trestný čin, neposúdil\nako trestné oznámenie. Právo na inú ako súdnu ochranu sa realizuje postupom ustanoveným\nzákonom, ktorým je v tomto prípade Trestný poriadok, ktorý predpokladá konkrétnu formu\nrozhodnutia v prípadoch, v ktorých nie je dôvod, aby na základe trestného oznámenia bolo začaté\ntrestné stíhanie. Nezvolenie tejto zákonom predpokladanej formy rozhodnutia preto viedlo k tomu,\nže namietaným vyrozumením prokurátora bolo porušené základné právo sťažovateľa na inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n11. Je pravdou, že základné právo na inú právnu ochranu negarantuje dvojinštančnosť ako svoju\nuniverzálnu obsahovú súčasť. Ak však procesný predpis, v rámci ktorého sa možno domáhať\nuvedeného základného práva, oprávnenie podať opravný prostriedok s devolutívnym účinkom\nzakotvil, potom už dvojinštančnosť komponent základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\npredstavuje. Trestný poriadok umožňuje oznamovateľovi podať proti rozhodnutiu podľa § 197\nods. 1 sťažnosť, o ktorej rozhoduje nadriadený orgán. Preto tým, že prokurátorka krajskej\nprokuratúry nesprávne posúdila podanie sťažovateľa a nerozhodla o ňom spôsobom\npredpokladaným zákonom, znížila kvalitu poskytovanej inej právnej ochrany. V tejto veci tak nejde\nlen o otázku posúdenia skutočného obsahu procesnoprávneho úkonu v rovine podústavného práva,\nale pochybenie prokurátorky krajskej prokuratúry nadobudlo z uvedených dôvodov aj ústavný\nrozmer v priamej väzbe na čl. 46 ods. 1 ústavy.\n12. Vo veci zároveň je nutné vyhovieť ústavnej sťažnosti v časti, v ktorej sťažovateľ namietal\nporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, keďže k zásahu do práv sťažovateľa došlo zjavnou nečinnosťou krajskej prokuratúry,\nčo potvrdzuje aj vyjadrenie generálnej prokuratúry a jej následný procesný postup. Trestné\noznámenie bolo podané 14. júna 2022 a krajská prokuratúra sa s ním ústavne neudržateľným\nspôsobom vysporiadala až po podaní ústavnej sťažnosti sťažovateľa v marci 2023. Ani ústavná\nsťažnosť krajskú prokuratúru neprimäla ku konaniu súladnému s Trestným poriadkom a až\nv apríli 2024 dala generálna prokuratúra pokyn na riadne a plnohodnotné prešetrenie trestného\noznámenia sťažovateľa. K prešetreniu a vybaveniu jeho trestného oznámenia v súlade s Trestným\nporiadkom tak nedošlo ani po takmer dvoch rokoch od jeho podania. Pritom vybavovanie trestných\noznámení patrí medzi štandardnú agendu orgánov činných v trestnom konaní. Je však napokon\nnutné dodať, že aj sťažovateľ prispel k oddialeniu riadneho prešetrenia jeho trestného oznámenia.\nK ním namietaným skutkom zo strany príslušníkov polície malo dôjsť 16. a 17. apríla 2022, pričom\nk jeho trestnému oznámeniu došlo až o takmer dva mesiace v júni 2022.\n\n4\n\n13. K porušeniu práva sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nedošlo. Z judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva vyplýva, že čl. 6 dohovoru nie je aplikovateľný ani na poškodeného\nv trestnom konaní, ktorého trestné oznámenie prípadne bolo odložené bez toho, aby bolo začaté\ntrestné stíhanie údajného páchateľa (Duchoňová proti Českej republike, rozhodnutie z 2. 10. 2006,\nč. 29858/03, oddiel 1, obdobne II. ÚS 229/2022).\n14. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušenia základného práva\n(IV. ÚS 210/04). Tak je to aj v tomto prípade, v ktorom rozhodujúcim faktorom pri zistení\nporušenia ústavných práv sťažovateľa bol ústavne neprijateľný postup vybavenia trestného\noznámenia a výrazná nečinnosť krajskej prokuratúry. S prihliadnutím na celkovú dĺžku a fázu\nkonania, správanie sťažovateľa a postup krajskej prokuratúry bolo sťažovateľovi podľa čl. 127\nods. 3 ústavy priznané finančné zadosťučinenie 800 eur s tým, že vo zvyšnej časti jeho návrhu\nnebolo vyhovené.\n15. Napokon je potrebné uviesť, že vzhľadom na pokyn generálnej prokuratúry na preverenie\ntrestného oznámenia sťažovateľa nebolo nutné v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy krajskej prokuratúre\nprikázať, aby vo veci sťažovateľa bezodkladne konala a vysporiadala sa trestným oznámením\nspôsobom predpokladaným Trestným poriadkom. V tejto súvislosti treba uviesť, že postupom\ngenerálnej prokuratúry bol čiastočne odstránený trvajúci zásah do práv sťažovateľa spočívajúci\nv tom, že o jeho trestnom oznámení sa nekonalo zákonom predpokladaným spôsobom. Keďže došlo\nk prieťahom pri vybavovaní trestného oznámenia sťažovateľa, nebol dôvod postup generálnej\nprokuratúry smerujúci k tomu, že o trestnom oznámení sťažovateľa sa rozhodne zákonom\npredpokladaným spôsobom, akceptovať ako úplné odstránenie zásahu do ústavných práv\nsťažovateľa. K porušeniu jeho práv totiž nedošlo len nesprávnou kvalifikáciou jeho trestného\noznámenia, ale aj nečinnosťou krajskej prokuratúry.\n16. Práve tento aspekt bol rozhodujúci pred odlíšenie veci sťažovateľa od procesne podobných vecí,\nv ktorých k náprave postupov prokuratúry došlo počas konania o ústavnej sťažnosti na základe\nzásahu generálnej prokuratúry s následným nevyhovením na ďalšie konanie prijatým ústavným\nsťažnostiam (III. ÚS 222/2023, III. ÚS 18/2022). Ústavné sťažnosti v týchto dvoch veciach\nsmerovali proti rozhodnutiam prokuratúry, no nie proti nečinnosti krajskej prokuratúry, tak ako to\nbolo v prípade sťažovateľa. Osobitne bolo zohľadnené i to, že nečinnosť krajskej prokuratúry\nvo veci trestného oznámenia sťažovateľa pokračovala aj po doručení ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nkrajskej prokuratúre a k čiastočnej náprave došlo až na zásah generálnej prokuratúry po prijatí\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.\nV.\n17. Sťažovateľovi bola rozhodnutím ústavného súdu ustanovená advokátka, ktorej trovy podľa § 37\nods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov znáša štát. Vyhovenie ústavnej sťažnosti\nodôvodňuje, aby tieto trovy štát zniesol tak, že ich ustanovenej advokátke zaplatí krajská\nprokuratúra. Výška trov 856,75 eur bola určená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\n\n5\n\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), čo za dva úkony právnej\nslužby (prevzatie a príprava zastúpenia a doplnenie ústavnej sťažnosti 2 x 343,25 eur) s náhradou\npodľa § 16 ods. 3 vyhlášky (2 x 13,73 eur) predstavuje 713,96 eur k čomu treba podľa § 18 ods. 3\nvyhlášky pripočítať daň z pridanej hodnoty 142,79 eur.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. mája 2024\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "trestné konanie-trestné oznámenie", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "zastúpenie, zastupovanie-povinné právne zastúpenie", "zastúpenie, zastupovanie-ustanovenie právneho zástupcu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a5558167-b24d-443a-b891-2d8b1f682f6d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.222.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 222/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 222/2023 z 29. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.222.2023.2"}, {"guid": "ussr:675494e5-df7d-4ddb-944c-cc73a4b7722b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.229.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 229/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/2022 z 24. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-24", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.229.2022.1"}, {"guid": "ussr:a328ea92-9580-4188-aee5-aea9048e59a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.18.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 18/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/2022 z 24. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-24", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.18.2022.2"}, {"guid": "ussr:c8d197df-adf7-493c-bb86-ce8bba0bb3a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 176/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 176/07 z 19. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-19", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8d197df-adf7-493c-bb86-ce8bba0bb3a9"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:13ea1c83-9d83-4840-aca0-7ffc8f8a4673", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.88.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 88/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/99 z 10. 11. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-11-10", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.88.1999.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e5b3ab00-2fe2-466e-8aff-3f8ec52537c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.395.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 395/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 395/2026 z 1. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.395.2026.1"}, {"guid": "ussr:770d3e03-2740-4626-80dd-90f6d19f6e5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.559.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 559/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 559/2025 z 16. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.559.2025.1"}]}