{"guid": "ussr:a8b88118-5dad-400a-ac01-139ae8cc0260", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.50.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 50/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 50/2024 z 30. 7. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 30. júla 2024, sp. zn. III. ÚS 50/2024, ECLI:SK:USSR:2024:3.US.50.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2024-07-30", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a8b88118-5dad-400a-ac01-139ae8cc0260", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.50.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.50.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.50.2024.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 50/2024-45\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nPetra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky VIAM - dražobná spoločnosť s. r. o., Trieda SNP 39,\nKošice, zastúpenej JUDr. Michal Krutek, s.r.o., Hlavná 11, Trnava, proti rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/175/2021 z 27. júna 2023 takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 28. septembra 2023 domáha\nvyslovenia porušenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom najvyššieho súdu v konaní označenom\nv záhlaví tohto nálezu. Navrhuje rozhodnutie najvyššieho súdu v konaní sp. zn. 1Cdo/175/2021\nzrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n2. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 50/2024-14 z 25. januára 2024 prijal na ďalšie konanie\nústavnú sťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/175/2021 z 27. júna\n2023. Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť odmietol.\nII.\nSkutkové východiská\n3. Okresný súd Galanta (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo 17. októbra 2019 v spojení\ns opravným uznesením z 9. augusta 2021 zamietol žalobu o určenie neplatnosti dražby bytu. Okrem\niného sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že len samotná vzdialenosť od miesta vykonania\ndražby (Košice), a to 350 kilometrov od miesta, kde sa nachádzala dražená nehnuteľnosť (Galanta),\nje takou závažnou skutočnosťou, ktorá odôvodňuje vyhlásenie celej dobrovoľnej dražby\nza neplatnú. Dôvodom vykonania dobrovoľnej dražby bolo neplnenie povinností žalobkyňou a\n\núčelom dražby bola ochrana práv a oprávnených záujmov ostatných vlastníkov bytov v bytovom\ndome.\n4. Proti rozsudku okresného súdu podala žalobkyňa odvolanie. Krajský súd rozsudkom\nz 27. októbra 2020 zmenil rozsudok okresného súdu tak, že určil neplatnosť dobrovoľnej dražby.\nNestotožnil sa so záverom okresného súdu, že dražba prebehla v súlade so zákonom č. 527/2002\nZ. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.\no notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no dobrovoľných dražbách“), keďže konaním sťažovateľky (dražobníka, vystupujúca v spore ako\nžalovaný 2) bol naplnený predpoklad neplatnosti dražby vyplývajúci z § 21 ods. 2 zákona\no dobrovoľných dražbách. Krajský súd konštatoval (s poukazom na existujúcu rozhodovaciu prax),\nže určenie miesta konania dražby v meste vzdialenom 350 km od predmetu dražby bez akejkoľvek\nrozumnej spojitosti s predmetom konania dražby je dôvodom neplatnosti dražby pre určenie jej\nmiesta konania v rozpore s § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, keďže táto vzdialenosť\nviedla, prípadne spôsobila ohrozenie alebo porušenie práv dražbou dotknutých osôb, a to už len\ntým, že im, hoci len nepriamo, znemožnila účasť na dobrovoľnej dražbe. Žalobkyňa dôvodne\npoukázala na to, že nehnuteľnosti určené na bývanie kupujú zväčša záujemcovia z určitého blízkeho\nokruhu, záujemcov zo vzdialenejších miest je podstatne menej. Vzhľadom na uvedený záver\npostačujúci pre určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sa krajský súd nezaoberal otázkou splnenia\nďalších podmienok platnosti dražby, ktoré žalobkyňa namietala.\n5. Proti rozsudku krajského súdu podali sťažovateľka a správca bytového domu (žalovaný 1)\ndovolanie podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a), b) a c) Civilného sporového poriadku (ďalej\nlen ,,CSP“). Najvyšší súd napadnutým rozsudkom dovolanie sťažovateľky a žalovaného 1 zamietol.\n6. Najvyšší súd k dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP konštatoval, že rozsudok\nkrajského súdu nemožno považovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený či zjavne arbitrárny.\nK dovolacej námietke, že krajský súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s námietkou\nnedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1, najvyšší súd poukázal na skutočnosť, že\ndovolatelia toto v odvolacom konaní nenamietali. Sťažovateľka sa následne v dovolaní snažila\npreniesť zodpovednosť za svoje pochybenie (resp. nečinnosť) v spore na konajúce súdy, ktorých\nprocesný postup bol v súlade so zákonom, čo je neprípustné.\n7. K namietanému nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1 najvyšší súd uviedol, že\ntáto otázka nie je otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP, keďže na jej vyriešení nezaložil\nodvolací súd svoje rozhodnutie (dovolatelia nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v odvolacom\nkonaní nenamietali). Argumentácia dovolateľov v súvislosti s uvedenou právnou otázkou nezakladá\nprípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP. Preto na podklade dovolania nebolo možné\nuskutočniť v tejto jeho časti meritórny dovolací prieskum.\n8. V súvislosti s uplatnenými dovolacími dôvodmi podľa § 421 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP\ndovolatelia tiež namietali nesprávne právne posúdenie odvolacieho súdu spočívajúce v určení\nneplatnosti dobrovoľnej dražby v dôsledku porušenia § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách,\nteda že miesto dražby nebolo určené tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.\nNajvyšší súd posúdil dovolanie podľa jeho obsahu s ustálením dovolacieho dôvodu podľa § 421\nods. 1 písm. a) CSP, a teda že odvolací súd sa pri riešení právnej otázky odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Najvyšší súd konštatoval, že k otázke miesta konania dražby\n2\n\na výkladu § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách sa relevantne vyjadril v uznesení sp. zn.\n8Cdo/58/2018 z 5. júna 2019, ako aj v rozsudku sp. zn. 4Cdo/100/2012 z 24. októbra 2013.\nUzavrel, že krajský súd vec správne právne posúdil, keď s poukazom na ustálenú judikatúru\nnajvyššieho súdu konštatoval neplatnosť dražby vyplývajúcu z § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných\ndražbách v dôsledku porušenia § 11 ods. 1 toho istého zákona. Krajský súd rozhodol v súlade\nso zaužívanou praxou najvyšších súdnych autorít a napadnutým rozhodnutím nedošlo ani k odklonu\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\nIII.\nArgumentácia sťažovateľky\n9. Sťažovateľka najvyššiemu súdu vytýka, že súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj\nv prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu\nupozornila už okresný súd v rámci záverečnej reči, že žalovaný 1 nie je nositeľom hmotných práv.\nNavrhovateľom dražby bol žalovaný 1, avšak ako zástupca vlastníkov bytov a nebytových\npriestorov, a nie ako nositeľ záložného práva k bytom a nebytovým priestorom. Správca vykonáva\nsprávu bytového domu, avšak v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Je teda\nzrejmé, že žalobkyňa neurčila okruh účastníkov konania (resp. strán sporu) v súlade so zákonom\no dobrovoľných dražbách a CSP, a zároveň je zrejmé, že už okresný súd bol na tieto skutočnosti\nupozornený, avšak žiadnym spôsobom sa s týmito nevyrovnal. Odvolanie podané proti rozsudku\nokresného súdu nebolo podané sťažovateľkou, ale žalobkyňou, preto bola sťažovateľka vyzvaná len\nna vyjadrenie sa k odvolacím dôvodom.\n10. Krajský súd sa v rámci odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým vysporiadaval s námietkou\nžalobkyne týkajúcou sa vzdialenosti konania dobrovoľnej dražby od miesta predmetu dražby.\nPridržiaval sa záverov uvedených v judikatúre dovolacieho súdu celkom rigorózne. Podľa\nsťažovateľky nedošlo k vysporiadaniu sa so skutočnosťou, akým spôsobom a ktorým osobám mala\nbyť obmedzená možnosť účasti na dražbe. Žalobkyňa nikdy nepoukazovala na konkrétne osoby a\nkonkrétne dôvody, na základe ktorých mala byť vzdialenosť konania dražby takou závažnou\nskutočnosťou, aby súd vyhlásil dražbu za neplatnú. Dražba sa uskutočnila v sídle verejne\nprístupného notárskeho úradu v centre Košíc. Jediným argumentom pre neplatnosť dražby nemôže\nbyť vzdialenosť miesta konania dražby od draženej nehnuteľnosti. Je nutné zohľadniť možnosti\ndopravy do miesta konania dražby, ale aj kúpyschopnosť tamojšieho obyvateľstva. Žalobkyňa\nv konaní ani nenamietala, že by bola nehnuteľnosť vydražená za nízku sumu, namietala len toľko,\nže na dobrovoľnej dražbe mohlo byť prítomných viacero záujemcov, čo však nie je dôvodom\nna určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. V tomto prípade ide o nesprávnu aplikáciu rozhodnutia\nnajvyššieho súdu na konkrétny prípad (sp. zn. 8Cdo/58/2018, sp. zn. 4Cdo/100/2012). Odôvodnenia\nrozsudku krajského súdu, ako aj rozsudku najvyššieho súdu nie sú dostatočne zrozumiteľné,\nzároveň neboli dostatočne ozrejmené skutkové okolnosti podstatné pre rozhodnutie, na základe\nčoho by bolo zrejmé, že nebola splnená podmienka prípustnosti dražby nehnuteľnosti.\n\n3\n\nIV.\nVyjadrenie najvyššieho súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\nIV.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n11. Najvyšší súd k ústavnej sťažnosti uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojho rozhodnutia,\nsvoj postup nepovažuje za rozporný so zákonom, pričom poukázal na § 8b ods. 1 písm. h) zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bytoch“) a odôvodnenie svojho rozsudku. Navrhol\nústavnej sťažnosti nevyhovieť.\nIV.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n12. Podľa zúčastnenej osoby (žalobkyne) účastníkom konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby\nbytu v bytovom dome nemajú byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome,\nale správca podľa § 8 zákona. Poukázala na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo25/2019\nz 25. júna 2019, rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/66/2008 z 30. júna 2009. Ak sa aj súd\nvyslovene k vecnej legitimácii nevyjadrí, neznamená to, že sa ňou nezaoberal. Pokiaľ ide o otázku\nmiesta konania dražby, z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/58/2018 z 5. júna 2019 vyplýva,\nže pokiaľ bola medzi miestom konania dražby a miestom, kde sa nachádza nehnuteľnosť určená\nna bývanie, vzdialenosť niekoľko stoviek kilometrov, vtedy možno takéto miesto konania dražby\nbez ďalšieho považovať za neprimerané.\n13. Ďalšie zúčastnené osoby, ktorými sú subjekty vystupujúce v konaní pred všeobecnými súdmi\nv postavení žalovaných 1 a 3, sa v ústavným súdom určenej lehote k ústavnej sťažnosti nevyjadrili.\nIV.3. Replika sťažovateľky:\n14. Sťažovateľka v replike uviedla, že v čase výkonu dobrovoľnej dražby (22. novembra 2017)\nprávna úprava podľa zákona o bytoch nedávala správcovi právo zastupovať vlastníkov bytov\npred súdom v konaní o neplatnosť dražby spôsobom, ako je tomu po novelizácii zákona\nod 1. novembra 2018. Ani predchádzajúca a ani súčasná právna úprava postavenia správcov\nneznamenala delegovanie hmotného práva z vlastníkov bytov a nebytových priestorov na správcov,\nale znamenala len úpravu procesného postavenia správcov, pričom nositeľmi hmotného práva ostali\nnaďalej vlastníci bytov a nebytových priestorov. Podľa právneho stavu účinného v čase podania\nžaloby žalobkyne mohol síce správca podávať návrhy na dražbu v mene vlastníkov, ale nemohol\nich zastupovať pred súdom vo veci podania žaloby o neplatnosť dražby. Keďže je úlohou súdov,\naby v každom okamihu skúmali aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu (z dôvodu nedielneho\nspoločenstva), tak aj najvyšší súd ako dovolací súd bol povinný sa touto zaoberať, hoci by to aj\nsťažovateľka nenamietala v žiadnej fáze dovtedajšieho konania.\nV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n15. Ústavný súd v prvom rade zdôrazňuje, že ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124\nústavy) vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštitúciou (II. ÚS 1/95, I. ÚS 311/05, IV. ÚS 490/2020, I. ÚS 116/2021,\nIII. ÚS 117/2022). Skutkový stav a právne závery všeobecného sudu sú predmetom kontroly\nzo strany ústavného sudu len vtedy, ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav\n4\n\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neudržateľné (IV. ÚS 43/04). O svojvôli (arbitrárnosti)\npri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len\nv prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel\nich účel a význam (III. ÚS 264/05, ZNaU 100/2005).\n16. Podľa rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z 29. júna 2010 „preskúmavanie\nvecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej\n(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho\nkonania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov\nkonania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou\nv konaní nezaoberal.“.\n17. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. III. ÚS 191/2018 z 13. novembra 2018\nkonštatoval, že „skutočnosť, že všeobecný súd konal so stranou v konaní v postavení žalovaného a\nžalobe vyhovel znamená, že dospel k záveru, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, pričom\nnie je nevyhnuté, aby túto skutočnosť v rozhodnutí výslovne (expressis verbis) konštatoval.\nAk žalovaný v spore nenamieta nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie a jeho obrana spočíva\nv tvrdení, že pasívne vecne legitimované sú aj iné subjekty, musí túto skutočnosť jednoznačne\ntvrdiť a na jej preukázanie predložiť dôkazy.“.\n18. Najvyšší súd nevzhliadol pochybenie krajského súdu v zmysle § 420 písm. f) CSP, ktorého sa\nmal krajský súd podľa sťažovateľky dopustiť nevyrovnaním sa s otázkou pasívnej legitimácie\nžalovaného správcu bytového domu, a to práve z dôvodu, že sťažovateľka v odvolacom konaní\nnedostatok pasívnej legitimácie žalovaného nenamietala.\n19. Skutočnosť, že strana sporu má možnosť vyjadriť sa k odvolaniu podanému proti rozhodnutiu\nvo veci samej (§ 373 ods. 3 CSP), je nutné vnímať v kontexte koncepcie civilného sporového\nkonania ako procesu, v ktorom je úspech strany priamo závislý od jej aktivity v jeho priebehu.\nZa týchto okolností ak strana, ktorá bola v prvoinštančnom konaní úspešná, chce docieliť\nzachovanie stavu nastoleného prvoinštančným súdom, je dôvodné od nej vyžadovať, aby\nvo vyjadrení k odvolaniu uviedla aj argumentáciu týkajúcu sa základných predpokladov úspešnosti\nžaloby spôsobilú privodiť v odvolacom konaní potvrdenie prvoinštančného rozhodnutia, nie iba tú,\nktorá bezprostredne reaguje na konkrétne odvolacie námietky protistrany. Základným účelom\nvyjadrenia sporovej strany k odvolaniu je presvedčiť odvolací súd o tom, že odvolaním napadnuté\nrozhodnutie je správne a niet dôvodu na jeho zmenu či zrušenie. Napokon, cieľom tej-ktorej\nsporovej strany je v konečnom dôsledku jej úspech v spore, pričom nie je rozhodujúce, na akých\ndôvodoch je tento úspech založený. Argumentom uvedeným vo vyjadrení k odvolaniu, ktoré\nvo všeobecnosti sú spôsobilé privodiť neúspech odvolateľa v odvolacom konaní, nemožno uprieť\nrelevanciu pri rozhodovaní odvolacieho súdu a v nadväznosti na to nemožno poprieť ani povinnosť\nodvolacieho súdu náležite sa týmto argumentom venovať. Iný prístup by znamenal neefektívnosť\núpravy CSP (§ 373 ods. 3 a § 374), ktorej účelom je zabezpečenie realizácie práva sporových strán\nna spravodlivý proces, konkrétne na kontradiktórnosť konania. Viazanosť odvolacieho súdu\nodvolacími dôvodmi je v § 380 ods. 1 CSP zakotvená na účel ochrany protistrany odvolateľa\ns cieľom zabrániť odvolaciemu súdu z vlastnej iniciatívy rozširovať odvolacie dôvody,\nresp. vyhľadávať dôvody na zrušenie či zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia. Uvedené ale\nnebráni odvolaciemu súdu zaoberať sa aj právnou problematikou v odvolaní nenastolenou,\n\n5\n\nno prednesenou vo vyjadrení k odvolaniu, ktorá má svedčiť v prospech záveru o správnosti\nodvolaním napadnutého rozhodnutia (t. j. v prospech zachovania stavu nastoleného odvolaním\nnapadnutým rozhodnutím). Uvedené platí o to viac za stavu, ak by predmetom vyjadrenia\nk odvolaniu boli tvrdenia o pasívnej vecnej legitimácii, ktorú súd skúma aj bez návrhu.\n20. Ústavný súd nepopiera, že všeobecný súd skúma vecnú legitimáciu bez ohľadu na to, či to\nsporové strany namietajú. Ak je však sporová strana presvedčená o nedostatku vecnej legitimácie\nprotistrany na základe konkrétnych, špecifických právnych okolností a chce, aby sa súd\npri posudzovaní vecnej legitimácie vyrovnal práve s týmito okolnosťami, musí svoju argumentáciu\nprezentovať vo vzťahu k tomu súdu, ktorý existenciu vecnej legitimácie aktuálne posudzuje,\nresp. bude posudzovať pred meritórnym rozhodnutím.\n21. Ak sťažovateľka zastáva názor, že žalovanému 1 ako správcovi bytového domu nesvedčí\npasívna legitimácia v spore, mala možnosť predmetnú námietku uviesť počas odvolacieho konania\nv rámci obrany proti odvolaniu žalobkyne. Prípadné opodstatnené tvrdenie nedostatku pasívnej\nlegitimácie ako základného hmotnoprávneho predpokladu úspechu žalujúcej strany by totiž\neliminovalo relevanciu akýchkoľvek odvolacích námietok žalobkyne (tieto sa týkali porušenia\nustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, nízkej hodnoty bytu určenej znaleckým posudkom,\nnesplnenia podmienok podania návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby podľa zákona o bytoch,\nneplatnosti odstúpenia od dohody o vyrovnaní). Nedostatok pasívnej legitimácie správcu bytového\ndomu okresný súd nevzhliadol, keď žalobu žalobkyne nezamietol s poukazom na nedostatok\npasívnej legitimácie, ale z dôvodu, že nedospel k záveru o porušení ustanovení zákona\no dobrovoľných dražbách o neplatnosti dražby (teda z dôvodu, ktorý sa skúma až sekundárne,\npo posúdení otázky vecnej legitimácie sporových strán). Sťažovateľke po podaní odvolania\nžalobkyňou nič nebránilo predniesť námietku nedostatku pasívnej legitimácie v odvolacom konaní,\nnajmä za stavu, ak presvedčenie o nedostatku pasívnej legitimácie sťažovateľka nadobudla ešte\nv štádiu konania pred okresným súdom, pričom ústavný súd navyše zdôrazňuje, že v priebehu\nodvolacieho konania bola sťažovateľka právne zastúpená.\n22. Sťažovateľka v odvolacom konaní nevzniesla námietku nedostatku pasívnej legitimácie\nžalovaného, preto najvyššiemu súdu nemožno vytýkať, že nevzhliadol pochybenie krajského súdu\nspočívajúce v tom, že sa krajský súd explicitne problematikou pasívnej vecnej legitimácie\nvo svojom rozsudku nezaoberal a nevyrovnal sa s argumentáciou sťažovateľky vo vzťahu k danej\notázke prednesenej v štádiu pred meritórnym rozhodovaním okresného súdu. Sťažovateľka v štádiu\nodvolacieho konania nijako neartikulovala, že na tejto svojej argumentácii zotrváva. Záver\nnajvyššieho súdu, v zmysle ktorého krajskému súdu nemožno pričítať na ťarchu nedostatok aktivity\nsťažovateľky v rámci odvolacieho konania, je ústavne udržateľný.\n23. Predmetom posúdenia v rámci odvolacieho konania bola argumentácia žalobkyne (a na ňu\nnadväzujúca argumentácia sťažovateľa) týkajúca sa žalobkyňou tvrdenej neplatnosti dobrovoľnej\ndražby s dôrazom na § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách (miesto konania dražby). Pasívna\nvecná legitimácia správcu bytového domu nebola v odvolacom konaní spochybnená konkrétnymi\nnámietkami žalovaných, preto sa ňou krajský súd explicitne vo svojom rozsudku nezaoberal.\nKrajský súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobe vyhovel, pričom odôvodnenie svojho\nrozsudku založil na konštatovaní neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných\ndražbách s poukazom na porušenie § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, keď miestom\n\n6\n\nkonania dražby bytu nachádzajúceho sa v Galante boli Košice vzdialené 350 km. Vychádzajúc\nz uvedeného, nemožno vyhodnotiť ako arbitrárny záver najvyššieho súdu o tom, že sťažovateľkou\nv dovolaní nastolená právna otázka týkajúca sa pasívnej legitimácie správcu bytového domu\nv konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nie je otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1\nCSP, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie krajského súdu, a preto v tejto časti nebolo možné\nuskutočniť meritórny dovolací prieskum.\n24. Sťažovateľka v dovolaní namietala tiež nesprávne právne posúdenie otázky vzdialenosti\npredmetu dražby od miesta konania dražby a jej vplyv na platnosť dražby. Najvyšší súd, rovnako\nako už krajský súd v tomto smere poukázal na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/100/2012\nz 24. októbra 2013 (R 138/2014), podľa ktorého „ak ide o dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti\nurčenej na bývanie, je spravidla v rozpore s požiadavkou primeranosti a vhodnosti stanovenia\npodmienok dražby také určenie miesta konania dražby, ktoré v dôsledku jeho neprimerane veľkej\nvzdialenosti od draženej nehnuteľnosti obmedzí možnosť účasti na dražbe tých záujemcov,\npre ktorých môže byť geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca“.\n25. Najvyšší súd zároveň v rámci vymedzenia judikatúry, ktorá sa zaoberala otázkou miesta\nkonania dražby, označil uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/58/2018, v ktorom konštatoval, že\n«zákon o dobrovoľných dražbách ustanovuje relevantné kritérium, ktoré musí byť zohľadnené\npri určovaní miesta, dátumu a času začatia dražby. Týmto kritériom je zachovanie reálnej možnosti\núčasti na dražbe. V súlade s týmto pravidlom treba vykladať všetky prípravné a realizačné práce\nsúvisiace s organizáciou dražby, keďže je všeobecným záujmom, aby dražba bola sprístupnená čo\nnajširšej účasti zo strany verejnosti, a to v záujme naplnenia jej skutočného účelu. Pokiaľ ide\nkonkrétne o miesto konania dražby, je povinnosťou dražobníka organizovať dražbu na takom\nmieste, ktoré sa nachádza v regionálnej dostupnosti predmetu dražby, keďže možno očakávať, že\npráve znalosť miestnych pomerov, oboznámenie sa s predmetom dražby a transparentnosť\nvo vzťahu k potenciálnym záujemcom naviazaným regionálne na predmet dražby povedie\nk stimulácii záujmu, a tým aj vytvoreniu vhodných podmienok pre konkurenciu ponúk jednotlivých\núčastníkov dražby. Ako kontraproduktívne tak možno naopak označiť konanie, keď dražobník určí\npri draženej nehnuteľnosti v Košiciach miesto realizácie dražby napríklad v Bratislave. Uvedená\nregionálna disproporcia už len z povahy veci povedie k odradeniu účastníkov, resp. potenciálnych\núčastníkov dražby od záujmu sa na tejto zúčastniť, keďže na ich strane by boli vyvolané náklady\njednak na miestnu obhliadku a jednak na účasť na samotnom mieste dražby. Judikatúra súdov\npotvrdzuje, že organizácia dražby mimo sféry a umiestnenia predmetu dražby môže zakladať dôvod\nurčenia neplatnosti dobrovoľnej dražby.\nDovolací súd zastáva názor, že samotná vzdialenosť miesta konania dražby od miesta draženej\nnehnuteľnosti nemusí byť vždy dôvodom vyslovenia neplatnosti dražby, ale dôvodom jej neplatnosti\nbude vždy vtedy, ak táto vzdialenosť viedla, prípadne spôsobila ohrozenie alebo porušenie práv\ndražbou dotknutých osôb, a to napríklad tak, že im hoci len nepriamo znemožnila účasť\nna dobrovoľnej dražbe (t. j. ak táto vzdialenosť bola neprimeraná od draženej nehnuteľnosti).\nZa neprimerané, možno „bez ďalšieho“ považovať iba také miesto konania dražby, ak ním je\nv prípade dražby bežnej nehnuteľnosti (bytu alebo rodinného domu) určenej na každodenné\nbývanie, miesto vzdialené niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa dražená nehnuteľnosť\nnachádza (nie vzdialenosť do 100 km). Záver o neprimeranosti a nevhodnosti miesta konania\ndražby bude teda závisieť od posúdenia konkrétnych okolností toho ktorého prípadu, vyhodnotením\n7\n\nktorých súd môže dospieť k tomu, že určenie miesta konania dražby skutočne spôsobilo príp. mohlo\nspôsobiť sťaženie účasti dražiteľov (predovšetkým z blízkeho okolia ak išlo o nehnuteľnosť určenú\nna bývanie) na dražbe...».\n26. Oboznámením sa s citovanými odôvodneniami rozhodnutí najvyššieho súdu, ktoré\nv napadnutom rozsudku označil za referenčnú judikatúru na účel posúdenia dovolania sťažovateľky\nv zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP, ústavný súd konštatuje, že predmetné rozhodnutia pojednávajú\no otázke určenia miesta konania dražby v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách s ohľadom\nna vzdialenosť miesta dražby od draženej nehnuteľnosti. Vo veci sťažovateľky boli miestom\nkonania dražby Košice vzdialené cca 350 km od miesta, kde sa nachádzal dražený byt (Galanta).\nVychádzajúc z obsahu dovolania a dôvodov napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, záver\nnajvyššieho súdu o zamietnutí dovolania nevykazuje znaky arbitrárnosti, či zjavnej\nneodôvodnenosti. Ústavný súd predmetný rozsudok považuje za ústavne konformný, ktorým\nnedošlo k zásahu do základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Ústavný súd preto\nústavnej sťažnosti nevyhovel.\n27. Keďže ústavnej sťažnosti sťažovateľky nebolo vyhovené, rozhodovanie o ďalších jej návrhoch\nv uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\n28. Ústavný súd na dôvažok dodáva, že otázkou pasívnej vecnej legitimácie správcu bytového\ndomu v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sa najvyšší súd zaoberal v rozsudku sp. zn.\n5Cdo/162/2021 z 30. septembra 2022, ktorým dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu\nv Banskej Bystrici č. k. 16Co/60/2020-306 z 25. marca 2021 zamietol. Dovolaním napadnutým\nrozsudkom bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 21C/33/2018 z 20. júla 2020,\nktorým bola určená neplatnosť dobrovoľnej dražby bytu. Najvyšší súd v odôvodnení rozsudku\nsp. zn. 5Cdo 162/2021 v bodoch 15 a 19 konštatoval, že „preskúmal obsah dovolania a dospel\nk názoru, že dovolanie je v zmysle ust. § 421 ods. 1 CSP prípustné, posúdil dovolanie z hľadiska\nobsahu a za kľúčovú právnu otázku, od riešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a\nktorá dovolacím súdom ešte riešená nebola (teda ide o dovolanie v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm. b/\nCSP), považuje problematiku určenia okruhu účastníkov súdneho konania o určenie neplatnosti\ndobrovoľnej dražby v zmysle ust. § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z., konkrétne so zameraním\nna určenie navrhovateľa dobrovoľnej dražby a či za tohto možno označiť správcu bytového domu\nv zmysle zákona č. 182/1993 Z. z.\nDovolací súd po zohľadnení skutkového stavu uvádza, že žalobca podal žalobu dňa 19.09.2018\npričom táto smerovala proti vlastníkom bytov a nebytových priestorov bytového domu v zastúpení\nsprávcom BYTHERM, s.r.o., teda za účinnosti zákona kedy bol správca bytového domu považovaný\nza priameho zástupcu. Od 01.11.2018 sa pozícia správcu z dôvodu novely č. 283/2018 Z. z. zmenila,\nkedy sa správca stal zástupcom nepriamym, pričom správca vo vlastnom mene zastupuje a koná\nna účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej\nmoci. Za navrhovateľa dražby zákon považuje správcu, ktorý je jedným z účastníkov konania\no určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Jeho pozícia v tomto konaní vyplýva z povinnosti podať\nnávrh na vykonanie dražby v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome\nna uspokojenie pohľadávok podľa § 15 - teda vyplývajúcich z existencie zákonného záložného práva\nv prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Za stavu, že žalobca označil ako navrhovateľa\ndražby správcu bytového domu (po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici), konal\n\n8\n\nsprávne. Dovolací súd si uvedomuje problematickosť celej právnej úpravy na úseku správy\nbytového domu a s tým súvisiacich oprávnení správcu bytového domu, rovnako tak nekonzistentnosť\nv rozhodovacej praxi súdov nižších stupňov ohľadne ustálenia problematiky vecne legitimovaného\nnavrhovateľa dražby. Zákonné záložné právo náleží vlastníkom bytov a nebytových priestorov,\navšak týchto v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. zastupuje správca, na ktorého neprechádza ich\nhmotnoprávny nárok, tento ho len v zmysle zákonnej dikcie uplatňuje na základe osobitného\nzákonného splnomocnenia.“.\n29. Rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/162/2021 bol podrobený ústavno-súdnemu prieskumu,\npričom ústavná sťažnosť bola uznesením ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 92/2023 z 9. februára 2023\nodmietnutá z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Tak rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/\n162/2021, ako aj uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 92/2023 sú sťažovateľke nepochybne\nznáme, keďže bola stranou sporu, na základe ktorej dovolania bolo vedené dovolacie konanie\npred najvyšším súdom pod sp. zn. 5Cdo/162/2021, a bola tiež subjektom, ktorý podal ústavnú\nsťažnosť sp. zn. I. ÚS 92/2023.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. júla 2024\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dražba", "byt", "legitimácia-pasívna", "byt-správa bytu", "dražba"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5e0614ba-7022-4a1c-947d-e6978d9dd35f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.92.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 92/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 92/2023 z 9. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.92.2023.1"}, {"guid": "ussr:717eb5bd-cc2a-4c8c-953f-37c690d698e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.117.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 117/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/2022 z 24. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-24", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.117.2022.1"}, {"guid": "ussr:3818d18d-c155-4118-9407-26c9e8c1992c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.116.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 116/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 116/2021 z 6. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-06", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.116.2021.2"}, {"guid": "ussr:0f4f5665-334c-426c-ada7-2cdc0e55f04d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.490.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 490/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 490/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.490.2020.1"}, {"guid": "ussr:cabec91a-5b57-4f6a-b143-1926e2d931d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.191.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 191/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 191/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.191.2018.2"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 43/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 43/04 z 25. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-25", "citacie_n": 502, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "1c48ce41-d8b8-490d-8463-5122b6a4f258:b8f3ad8c-bab4-4668-9e55-ceae08d606d4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:2318201535.1", "spisova_znacka": "1Cdo/175/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/175/2021 z 27. 6. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:2318201535.1"}, {"guid": "946198dc-45ec-49b0-b5dc-f1305f23712e:f4f1e55b-cc88-451d-a6cd-33ff9a631436", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8712218775.1", "spisova_znacka": "8Cdo/58/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/58/2018 z 8. 5. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-05-08", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8712218775.1"}, {"guid": "9dbdd8a9-207e-473b-a82f-10d04df2659e:70ade1f0-1c0c-4b10-8df4-201ffa6c8f8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Co/60/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/60/2020 z 16. 12. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-12-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9dbdd8a9-207e-473b-a82f-10d04df2659e:70ade1f0-1c0c-4b10-8df4-201ffa6c8f8e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7588c3f7-3f5d-4256-8ab4-1128693031d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.497.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 497/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 497/2026 z 8. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.497.2026.1"}, {"guid": "0d827cac-ff3b-448f-9aa7-3f707bb1b9a3:947e6a5f-4878-4c92-8236-6afb409d314a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7217224929.1", "spisova_znacka": "9Co/165/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/165/2024 z 18. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7217224929.1"}]}