{"guid": "ussr:7151e238-8247-462d-a9c6-1858cc0bef64", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.47.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2024 z 7. 3. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 7. marca 2024, sp. zn. III. ÚS 47/2024, ECLI:SK:USSR:2024:3.US.47.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2024-03-07", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7151e238-8247-462d-a9c6-1858cc0bef64", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.47.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.47.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.47.2024.2/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 47/2024-43\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nPetra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\nzastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice, proti rozsudku\nKrajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/142/2020 zo 17. februára 2021 takto\nrozhodol:\n1. Rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/142/2020 zo 17. februára 2021 v druhom,\ntreťom a štvrtom výroku b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/142/2020 zo 17. februára 2021 v druhom,\ntreťom a štvrtom výroku z r u š u j e a v e c v rozsahu zrušenia v r a c i a Krajskému súdu\nv Banskej Bystrici na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Žiline j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 410,26 eur\na zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 3. júna 2022 domáha vyslovenia\nporušenia svojho základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nKrajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní sp. zn. 13Cob/142/2020 a jeho\nrozsudkom sp. zn. 13Cob/142/2020 zo 17. februára 2021, ako aj postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaní sp. zn. 1Obdo/56/2021 a jeho uznesením sp. zn. 1Obdo/56/2021\n\nz 22. februára 2022. Navrhuje napadnuté rozhodnutia zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie a priznať\nmu náhradu trov konania.\n2. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 47/2024-22 z 25. januára 2024 ústavnú sťažnosť sťažovateľa\nprijal na ďalšie konanie v časti namietaného porušenia jeho označených práv rozsudkom krajského\nsúdu. Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť odmietol.\nII.\nSkutkové východiská\n3. Okresný súd Žilina rozsudkom z 25. júna 2020 rozhodol o žalobe sťažovateľa (používajúceho\nobchodné meno\n) podanej proti poisťovateľke tak, že konanie z dôvodu\nčiastočného späťvzatia žaloby v časti zastavil, žalovanej uložil povinnosť sťažovateľovi\nzaplatiť 2 087,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 087,74 eur\nod 13. decembra 2018 až do zaplatenia a priznal mu voči žalovanej nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %. Skutkovým základom rozsudku bola dopravná nehoda z 12. novembra 2018,\npri ktorej došlo k poškodeniu vozidla sťažovateľa. Následne (16. novembra 2018) bola škodová\nudalosť riadne ohlásená. Žalovaná sťažovateľovi 28. novembra 2018 oznámila, že udalosť bola\nvyhodnotená ako totálna škoda a poukázala mu 6 235,46 eur. Spornou sa medzi stranami stala\nvýška poistného plnenia. Preto sťažovateľ podal žalobu, v ktorej obhajoval vyššiu všeobecnú\nhodnotu poškodeného vozidla v porovnaní so základom, z ktorého vychádzala žalovaná. Na základe\nsťažovateľom predloženého znaleckého posudku sa okresný súd priklonil k vyššej všeobecnej\nhodnote vozidla a z toho vzniknutý rozdiel sťažovateľovi priznal.\n4. Zároveň, vychádzajúc z § 11 ods. 6 – 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 381/2001 Z. z.“), okresný\nsúd konštatoval, že žalovaná sa dostala do omeškania uplynutím 15 dní od skončenia šetrenia\npoistnej udalosti, pretože sťažovateľovi bez relevantného základu poskytla plnenie vo výške, ktorá\nbola preukázaná znaleckým posudkom ako nesprávna.\n5. Na odvolanie žalovaného krajský súd napadnutým rozsudkom (i) vo výroku o povinnosti zaplatiť\nistinu rozsudok okresného súdu potvrdil, (ii) vo výroku o povinnosti zaplatiť úrok z omeškania\nrozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietol, (iii) vo výroku o náhrade trov\nprvoinštančného konania rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich\nnáhradu, a (iv) žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.\n6. Vo vzťahu k zmeňujúcemu výroku o príslušenstve pohľadávky krajský súd dôvodil\nkonštatovaním o nejednotnosti rozhodovacej praxe súdov v otázke vzniku omeškania poisťovateľa\nv režime zákona č. 381/2001 Z. z. Priklonil sa k rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn.\n3Cdo/145/2017 a dôvodil, že ak poisťovateľka odmieta poškodenému poskytnúť poistné plnenie\nv ním požadovanom rozsahu a poskytne mu riadne a včas písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré\nodmietla poskytnúť alebo znížiť poistné plnenie, v dôsledku čoho poškodený uplatnil svoj nárok\nžalobou v súdnom konaní, pre určenie času plnenia (s následným vznikom právneho nároku\npoškodeného na prípadný úrok z omeškania) je relevantným až doručenie právoplatného\nrozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná\nlehota na poskytnutie poistného plnenia. V predmetnej veci si žalovaná splnila povinnosť\n\n2\n\nvyplývajúcu z § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. tým, že poskytla dôvody riešenia poistnej\nudalosti. Údaje vyjadrené žalovanou bez ďalšieho nemohli spôsobiť, že by malo byť konštatované\nnesplnenie jej zákonnej povinnosti uloženej v § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. Znamená to, že\nak žalovaná bližšie nezdôvodnila, prečo neakceptuje v celom rozsahu sťažovateľom uplatnené\npoistné plnenie, táto skutočnosť nemohla viesť k záveru o nesplnení žalovanej uloženej zákonnej\npovinnosti podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. Ak žalovaná zákonom uloženú povinnosť\nsplnila, tak nenastalo jej omeškanie a nemohol nastúpiť ani dôsledok vyjadrený v § 11 ods. 8\nzákona č. 381/2001 Z. z., t. j. platenie úrokov z omeškania.\n7. Na rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd použil § 255 ods. 2 Civilného sporového\nporiadku (ďalej len ,,CSP“), podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd\nnáhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov\nkonania právo. Keďže sťažovateľ v časti zavinil zastavenie konania a bol neúspešný v časti\npríslušenstva žalovanej pohľadávky, bol dôvod nepriznať náhradu trov konania žiadnej zo strán,\na to tak na prvej, ako aj na odvolacej inštancii.\n8. Sťažovateľ podal proti (ii), (iii) a (iv) výroku rozsudku krajského súdu dovolanie podľa § 420\npísm. f) CSP, ktoré najvyšší súd odmietol podľa § 447 písm. f) CSP, keďže nebolo odôvodnené\nprípustnými dovolacími dôvodmi.\nIII.\nArgumentácia sťažovateľa\n9. Sťažovateľ považuje napadnutý rozsudok za nedostatočne odôvodnený. Rozsudok krajského\nsúdu je vo vzťahu k odklonu od konštantnej judikatúry bez akéhokoľvek racionálneho a právne\npodloženého podkladu, bez akéhokoľvek vysporiadania sa s predloženou argumentáciou\nsťažovateľa alebo judikatúrou v obdobných veciach.\n10. Kvôli čiastočnému zastaveniu konania bol sťažovateľ neúspešný len v časti 14,24 % z pôvodne\nžalovanej istiny. Celkový úspech tak predstavuje 71 %. Prístup krajského súdu, podľa ktorého to\nodôvodňuje použitie § 255 ods. 2 CSP, je v rozpore s konštantnou judikatúrou. Rovnakú vadu\nvykazuje rozsudok krajského súdu aj v časti, kde nepriznanie nároku na náhradu trov konania\nodôvodnil tým, že žaloba bola zamietnutá aj v časti nároku na úroky z omeškania. Ustálená\njudikatúra v tomto uvádza, že nárok na náhradu trov konania, resp. pomer úspechu a neúspechu, je\nnaviazaný na žalovanú istinu bez príslušenstva (ktoré nebolo už v žalobe vypočítané), preto\nneúspech v časti úrokov z omeškania nemôže ovplyvniť nárok na náhradu trov konania.\n11. Sťažovateľ kritizuje krajský súd aj za to, že bez potrebného vysvetlenia zaujal k rozhodnutiu\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/145/2017 postoj v porovnaní s okresným súdom opačný. Pritom\nokresný súd vo svojom rozsudku vysvetlil, prečo predmetné rozhodnutie najvyššieho súdu nemožno\nna prejednávanú vec aplikovať. Krajský súd sa touto argumentáciou okresného súdu vôbec\nnezaoberal. Navyše, rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/145/2017 bolo zrušené nálezom\nústavného súdu sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo 14. októbra 2021.\n\n3\n\nIV.\nVyjadrenie krajského súdu, replika sťažovateľa a vyjadrenie zúčastnenej osoby\nIV.1. Vyjadrenie krajského súdu:\n12. Krajský súd vo svojom vyjadrení upozornil, že jeho napadnutý rozsudok zo 17. februára 2021,\nv ktorom vychádzal z rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/145/2017, časovo predchádzal\nnálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo 14. októbra 2021. Na skutočnosť zrušenia tohto\nrozhodnutia najvyššieho súdu preto v napadnutom rozsudku nemohlo byť reflektované. V danom\nčase pri riešení právnej otázky omeškania s plnením poistného plnenia nebola ustálená\nrozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít, tak rozsudkom krajského súdu nemohlo dôjsť ani\nk porušeniu § 393 ods. 3 CSP. Rovnako nedošlo k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe ani\npri rozhodovaní o trovách konania. Ak sťažovateľ v tomto smere poukazuje na rozhodnutia iných\nkrajských súdov, tieto nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax, a tak ani v tejto časti nedošlo\nk porušeniu § 393 ods. 3 CSP. Výrok o trovách konania krajský súd podrobne odôvodnil, a preto\nnemohlo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie.\nIV.2. Replika sťažovateľa:\n13. Sťažovateľ zotrváva na podanej ústavnej sťažnosti. Skutočnosť, že rozhodnutie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 3Cdo/145/2017 bolo zrušené, len potvrdzuje argumentáciu sťažovateľa, že dané\nrozhodnutie nebolo aplikovateľné na prejednávaný prípad, krajský súd postupoval nesprávne\na dopustil sa porušenia označených práv sťažovateľa. Okresný súd vo svojom rozsudku vysvetlil, že\nrozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/145/2017 vychádza z iného skutkového a právneho\nzákladu, pretože v tomto prípade nedošlo porušeniu povinností podľa § 11 ods. 6 až 8 zákona\nč. 381/2001 Z. z., pričom odkázal aj na jednotnú rozhodovaciu prax súdov v obdobných veciach.\nKrajský súd sa touto argumentáciou okresného súdu vôbec nezaoberal a rozhodol v rozpore\ns konštantnou judikatúrou v rovnakých, resp. obdobných veciach bez náležitého odôvodnenia\nsvojho odklonu. Súd je povinný náležite odôvodniť každý odklon od ustálenej rozhodovacej praxe\nsúdov, nielen odklon od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. Sťažovateľ\nnesúhlasí s tvrdením krajského súdu, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania sa\nneodklonil od konštantnej judikatúry. Sťažovateľ predsa v ústavnej sťažnosti podrobne uviedol, že\nodklon od ustálenej rozhodovacej praxe spočíva jednak v tom, že krajský súd nevzal do úvahy\nčiastočný (väčšinový) úspech sťažovateľa v spore, a tiež v tom, že nárok na náhradu trov konania\nspája so zamietnutím nároku sťažovateľa na úroky z omeškania.\nIV.3. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n14. Zúčastnená osoba sa v ústavným súdom určenej lehote k ústavnej sťažnosti nevyjadrila.\nV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n15. Ústavná sťažnosť je, čo sa týka dôvodov, rozdelená do dvoch námietok. Prvá sa zameriava\nna právne posúdenie okamihu, v ktorom sa žalovaná poisťovňa mala dostať do omeškania,\nkrajským súdom. Svoje právne závery k tejto otázke krajský súd formálne vtelil do druhého výroku\nsvojho napadnutého rozsudku. Druhá námietka je orientovaná na právne posúdenie náhrady trov\n\n4\n\nkonania, a to tak v prvoinštančnej fáze, ako aj v odvolacej fáze, krajským súdom. Ide teda\no napadnutie tretieho a štvrtého výroku rozsudku krajského súdu.\nV.1. K určeniu okamihu omeškania žalovaného:\n16. Sťažovateľ formálne dôvodí v prospech porušenia svojich práv zanedbaním zákonnej\npovinnosti krajského súdu odôvodniť odklon svojho rozhodnutia od prejudikatúry. Pozornosti\nústavného súdu však neušlo, že skutočným dôvodom nespokojnosti sťažovateľa je zmena právneho\nposúdenia veci, ku ktorej v porovnaní s prvoinštančným rozsudkom okresného súdu pristúpil\nkrajský súd. Sťažovateľovo presvedčenie totiž zjavne tkvie v tom, že ak by bol krajský súd pristúpil\nk vysvetleniu odchýlenia sa od dovtedajšej judikatúry, nutne by musel dospieť k presvedčeniu\no nesprávnosti svojho právneho názoru, čo by viedlo k potvrdeniu (a nie k zmene) prvoinštančného\nrozsudku v časti o príslušenstve žalovanej pohľadávky (okamih vzniku práva na úrok z omeškania).\nK tomuto záveru o skutočnom obsahu kritiky sťažovateľa dospel ústavný súd už v rámci\npredbežného prerokovania ústavnej sťažnosti. Ak by totiž hodnotil sťažovateľovu argumentáciu iba\nformálne, musel by pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako\nneprípustnú pre nevyčerpanie prostriedku nápravy poskytnutého zákonom, a to konkrétne dovolania\npodaného podľa § 420 písm. f) CSP proti napadnutému rozsudku krajského súdu. Sťažovateľ totiž\nsíce dovolanie formálne založené na § 420 písm. f) CSP podal, najvyšší súd ako súd dovolací však\nústavne udržateľným spôsobom vyhodnotil, že skutočnou podstatou dovolacej kritiky bolo\nnesprávne právne posúdenie veci, nie nedostatočnosť odôvodnenia v otázke odklonu krajského súdu\nod predchádzajúcej rozhodovacej praxe súdov.\n17. Krajský súd svoj rozsudok v podstate odôvodnil odkazom na rozhodnutia najvyššieho súdu\nsp. zn. 3Cdo/145/2017, ako aj sp. zn. 1Cdo/212/2017. Tým zrozumiteľne odôvodnil svoj právny\nnázor. Pre ústavný súd však vzhľadom na závery formulované v predchádzajúcom odseku nie je\npodstatnou otázka prípadného (ne)odôvodneného odklonu od skoršej súdnej judikatúry, ale\nsamotný právny názor, ku ktorému sa krajský súd priklonil. Dokumentuje to práve skutočnosť\nzvýraznená sťažovateľom, a to zrušenie rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/145/2017\na sp. zn. 1Cdo/212/2017 nálezmi ústavného súdu č. k. III. ÚS 309/2020-33 zo 14. októbra 2021\na č. k. III. ÚS 214/2020-29 zo 14. októbra 2021, a to z dôvodu neústavného výkladu a uplatnenia\nustanovení zákona č. 381/2001 Z. z.\n18. Každý má právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej\nnormy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy\nna zistený stav veci. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné tie\nrozhodnutia, odôvodnenie ktorých je úplne odchylné od veci samej alebo extrémne nelogické\nso zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). Rovnako\no takýto stav ide aj vtedy, ak závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, by\nzásadne popreli účel a význam zákonného predpisu (I. ÚS 13/00, I. ÚS 115/02, I. ÚS 139/02,\nI. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06, I. ÚS 382/06, I. ÚS 88/07).\n19. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu\nzačať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie\na do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti\n\n5\n\na) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie\na oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť\npoistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný;\nb) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť\nalebo pre ktoré znížil poistné plnenie, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie\nk tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný\nrozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné\nvysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať,\nalebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.\n20. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie\ndo 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa\nposkytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady\nškody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného\nplnenia.\n21. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je\npovinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (§ 517 ods. 2\nObčianskeho zákonníka).\n22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má\nveriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona\npovinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania\nustanovuje vykonávací predpis.\n23. Ústavný súd sa už právnou otázkou, ktorá bola kardinálnou aj pre napadnutý rozsudok\nkrajského súdu, zaoberal. V nálezoch sp. zn. III. ÚS 309/2020 a sp. zn. III. ÚS 214/2020 vyslovil\nprávny názor, podľa ktorého ustanovenia zákona č. 381/2001 Z. z. chránia poisťovateľa pred tým,\naby nemusel platiť úroky z omeškania v prípade, ak je nárok poškodeného dôvodný a jeho\ndôvodnosť je zistená v komunikácii, ktorú predpokladá § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. Ak by\nžalovaná poisťovňa postupovala tak, že by sťažovateľovi vyplatila jeho dôvodne uplatnené nároky\nv lehote troch mesiacov (§ 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z.) a 15 dní (§ 11 ods. 7 zákona\nč. 381/2001 Z. z.) od ich uplatnenia si sťažovateľom, za túto dobu by nevznikol nárok na zaplatenie\núroku z omeškania z jeho dôvodného nároku, keďže v tomto období žalovaná poisťovňa nebola\nv omeškaní, keďže vykonávala svoje oprávnenia podľa § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z.\nŽalovaná poisťovňa však časť sťažovateľom uplatnenej škody nezaplatila. Preto sa vo vzťahu\nk sťažovateľovi dostala do omeškania.\n24. Výklad poskytnutý v napadnutom rozsudku dochádza k záveru, že poisťovňa sa dostala\ndo omeškania a je povinná platiť úrok z omeškania nie bezprostredne po tom, ako si sťažovateľ\nvoči nej uplatnil svoj priamy nárok podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., ani nie po tom, ako\nuplynuli lehoty podľa § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z., ale až po tom, ako jej bol doručený\nrozsudok v spore, v ktorom vystupovala ako žalovaná, pričom tento rozsudok\nstotožnili s právoplatným rozhodnutím súdu o výške náhrady škody podľa § 11 ods. 7 zákona\nč. 381/2001 Z. z. Tomuto výkladu však chýba uvedomenie si toho, že rozhodnutím o výške náhrady\nškody môže byť aj celkom iný rozsudok. Nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou\n\n6\n\nmotorového vozidla si možno uplatniť nielen voči poisťovni, ale aj priamo proti tomu, kto\nzodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.\n25. Preto nemožno vylúčiť taký postup poškodeného, ktorý si nárok neuplatní proti poisťovni, ale\nlen proti prevádzateľovi motorového vozidla. Potom je vylúčené, aby sa poisťovňa dostala\nvo vzťahu k poškodenému do omeškania a vôbec mu bola povinná zaplatiť úrok z omeškania.\nPoisťovňa v takomto prípade voči poškodenému nie je v omeškaní, keďže na zaplatenie náhrady\nškody ju nikto nevyzval a dokonca o škode ani nemusí vedieť.\n26. Ak si poškodený uplatní svoj nárok len voči poistenému prevádzateľovi, má takýto úkon\nza následok omeškanie len prevádzateľa s tým, že poškodenému proti prevádzateľovi vzniká nárok\nna zaplatenie úroku z omeškania. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z. je poistený\nprevádzateľ povinný poisťovni oznámiť, že sa voči nemu uplatňuje nárok na náhradu škody. Ani\ntoto oznámenie poisteného poisťovni nemá za následok, že sa poisťovňa voči poškodenému dostáva\ndo omeškania a poškodenému vzniká voči poisťovni nárok na úrok z omeškania. Ak však poistený\noznámil poisťovni, že si poškodený voči nemu uplatnil nárok na náhradu škody a ďalej postupoval\npodľa pokynov poisťovne, má nárok na to, aby poisťovňa za neho poškodenému zaplatila úrok\nz omeškania, ktorý vznikol v dôsledku toho, že konal podľa pokynov poisťovne.\n27. Teda, ak poisťovňa po oznámení poisteného neplní poškodenému, musí za poisteného zaplatiť\núrok z omeškania. To však neznamená, že je voči poškodenému v omeškaní. Poškodený si svoj\nnárok proti poistenému prevádzateľovi môže uplatniť aj žalobou, pričom výsledkom sporu medzi\npoškodeným a poisteným prevádzateľom je rozsudok, ktorý poisteného zaväzuje na plnenie\npoškodenému. Takýto rozsudok môže následne poškodený predložiť poisťovni so žiadosťou\no plnenie. Rovnako tak môže postupovať poškodený. Poisťovňa však podľa takéhoto rozsudku musí\nza škodcu poškodenému poskytnúť plnenie úrokov z omeškania len v tom prípade, ak je takýto\nrozsudok výsledkom sporu, s ktorým bola poisťovňa oboznámená a ktorý poistený prevádzateľ\nviedol podľa pokynov poisťovne [§ 5 ods. 1 písm. d) a § 5 ods. 2 písm. a), b) a c) zákona\nč. 381/2001 Z. z.].\n28. Poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania\nvzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako\nsi poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok\nz omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní\nna výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo.\n29. Tým však zrejme nemá byť dotknutý rozsah poistného plnenia, ktorým je krytie nárokov\npoškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku, ktorá pre plné\n(štandardné) odškodnenie na seba viaže aj povinnosť platenia úrokov z omeškania. Zo žiadneho\nustanovenia zákona nevyplýva, že by zákonodarca pri pohľadávkach vzniknutých z ublíženia\nna zdraví (oproti iným škodám) sledoval zvýhodnenie škodcu do takej miery, žeby jeho omeškanie\na s tým spojené úroky z omeškania sa viazali nie na výzvu na plnenie, ale na rozhodnutie súdu.\n30. Každý škodca by mohol logicky bez sankcie oddialiť riešenie škody ,,odkazom na súd“\na neprijateľnosť takejto konštrukcie umocňuje aj predstava, že ,,čím dlhší súdny proces, tým\nlepšie pre škodcu“. Trojmesačná zákonná lehota na vybavenie poistného plnenia a na to\nnadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie podľa zákona č. 381/2001 Z. z. má svoje opodstatnenie\n\n7\n\nv záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no nepredstavuje žiadnu liberáciu škodcu\nod platenia príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania; § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka)\nvzniknutej z ublíženia na zdraví.\n31. S tým úzko súvisí aj potreba zamyslieť (a neustále sa zamýšľať) nad dôsledkami, dopadmi\n(akéhokoľvek) výkladu, ktorý prijíma krajský súd. Pokiaľ by skutočne poistiteľ (terminológia\nObčianskeho zákonníka) či poisťovateľ (terminológia zákona č. 381/2001 Z. z.) prakticky nemal\nposkytnúť aj úroky z omeškania skôr ako po uplynutí 15 dní od právoplatnosti rozsudku (keď by sa\nzjavne vyžadovalo iniciovanie ďalšieho súdneho konania, čo sa nejaví ako práve efektívne), potom\nsa poistiteľovi jednoducho oplatí viac súdiť sa a odkladať okamih jeho plnenia (keď\npri pokračujúcej devalvácii hodnota peňazí neustále klesá). Účelom zákona č. 381/2001 Z. z. je\nvšak zlepšiť postavenie poškodeného – veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval osobitný priamy\nžalovateľný nárok poškodeného voči poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu).\n32. Výklad prijatý krajským súdom, ktorý v podstate vylučuje poskytnutie poistného plnenia\nzahŕňajúceho aj úroky z omeškania z náhrady škody, sa tak dostáva do konfliktu s racionálnym\núčelom právnej úpravy.\n33. Treba pripomenúť, že právna úprava v uvedenej oblasti vychádza zo smernice Európskeho\nparlamentu a Rady č. 2000/26/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa\npoistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení\nsmerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS (štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel), ktorá\nbola následne nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES o poistení\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia\npovinnosti poistenia tejto zodpovednosti (kodifikované znenie). Túto okolnosť krajský súd\nnezohľadnil a vnútroštátnu právnu úpravu ani nevyložil vo svetle príslušného eurokonformného\nvýkladu (čo je jeho povinnosťou bez ohľadu na to, že sa toho sťažovateľ prípadne výslovne\nnedomáhal). Takýto postup je neakceptovateľný, pretože všeobecné súdy sú zároveň súdmi\nEurópskej únie, ktoré sú povinné aplikovať úniové právo (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej\núnie C-106/77 vo veci Simmenthal).\n34. Konsolidovaná smernica v bodoch 40 a 41 odôvodnení uvádza:\n,,(40) Okrem toho, že sa zabezpečí, aby poisťovňa mala svojho zástupcu v štáte, kde má poškodená\nosoba trvalý pobyt, je vhodné zaručiť, že poškodená osoba bude mať osobitné právo na rýchle\nposkytnutie poistného plnenia. Preto by sa do vnútroštátneho práva mali zaviesť primerane účinné\na systematické finančné alebo rovnocenné administratívne sankcie – ako sú súdne zákazy\nv kombinácii so správnymi pokutami, pravidelné hlásenie sa dohliadajúcim orgánom, kontroly\nna mieste, uverejnenie v národnom úradnom vestníku a v tlači, dočasné pozastavenie činnosti\nspoločnosti (zákaz uzatvárania nových zmlúv na určité obdobie), vymenovanie osobitného zástupcu\ndohliadajúcich orgánov zodpovedného za monitorovanie, či sa podnikateľská činnosť vykonáva\nv súlade so zákonmi o poistení, odobratie povolenia na vykonávanie takejto podnikateľskej činnosti,\nsankcie pre riaditeľov a manažment – pre prípad, že poisťovňa alebo jej zástupca si neplní\npovinnosť náhrady škody v primeranej lehote. Toto by nemalo brániť uplatneniu ďalších opatrení –\npatriacich najmä pod kontrolné právomoci – ktoré sa môžu považovať za primerané. Podmienkou\nvšak je, aby zodpovednosť a vzniknutá škoda boli nespochybniteľné, aby poisťovňa bola schopná\nrealizovať zodpovedajúce plnenie v predpísanej lehote. Zodpovedajúce plnenie náhrady by malo\n8\n\nbyť vyhotovené písomne a malo by obsahovať dôvody, na základe ktorých bola určená\nzodpovednosť a škody.\n(41) Okrem týchto sankcií je vhodné zaviesť povinnosť platenia úrokov z výšky náhrady stanovenej\npoisťovňou alebo súdom poškodenej osobe, ak sa plnenie nerealizovalo v zmienenej predpísanej\nlehote. Ak má členský štát platné vnútroštátne predpisy, ktoré obsahujú požiadavku platenia úroku\nz omeškania, toto ustanovenie sa môže vykonať odkazom na tieto predpisy.“\n35. V súlade s tým potom konsolidovaná smernica v čl. 22 vyžaduje, aby štáty zaviedli povinnosť\npoisťovne alebo jej likvidačného zástupcu do troch mesiacov reagovať na žiadosť poškodeného\no náhradu škody, ktorá má byť podporená primeranými, účinnými a systematickými finančnými\nalebo im rovnocennými správnymi sankciami. Zároveň smernica výslovne vyžaduje, aby sa\nzabezpečilo, že poškodenej osobe budú vyplatené aj úroky.\n36. Európsky zákonodarca chcel dosiahnuť zefektívnenie vyplácania poistného plnenia\npoškodeným tým, že sa má poistiteľom uložiť povinnosť včas realizovať príslušné šetrenie,\na v prípade, že sa zistí jeho opodstatnenie, poskytnúť poistné plnenie, keďže nereagovanie\nna žiadosť poškodeného o náhradu škody má byť primerane, účinne a systematicky sankcionované\na nad rámec štandardného poistného plnenia sa má v prípade porušenia tejto povinnosti dostať\npoškodenej osobe aj osobitných úrokov.\n37. Je preto potrebné vec právne posúdiť aj v týchto súvislostiach, čo krajský súd dosiaľ neučinil.\nVzhľadom na vzťah medzi všeobecnými súdmi a ústavným súdom vyriešenie položených otázok\nnateraz ústavný súd prenecháva krajskému súdu, keď však ústavný súd od krajského súdu očakáva,\nže domyslí už uvedené dôsledky a sťažovateľovi poskytne konkrétnu odpoveď, ktorá navyše\npovedie k správnej interpretácii a aplikácii dotknutých ustanovení zákona, čím sa zároveň zabezpečí\naj plný effet utile smernice.\n38. Ústavný súd na základe vykonaného posúdenia dospel k záveru, že krajský súd napadnutým\nrozsudkom, ktorého druhý výrok je dôsledkom ústavne nekonformného výkladu a uplatnenia\nrelevantných ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z., porušil základné právo sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\nV.2. K nároku na náhradu trov konania:\n39. Ústavný súd viazaný podľa § 45 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“) dôvodom ústavnej sťažnosti založeným na sťažovateľovej kritike započítania\nžalobou uplatneného úroku z omeškania do vyhodnotenia pomeru úspechu a neúspechu v spore\npri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania upozorňuje, že rozhodnutia o trovách konania\nmeritórne preskúmava iba celkom výnimočne. Ide o prípady, ak samotné rozhodnutie všeobecného\nsúdu je takým excesom z požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne\nvybočenie z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda\ni do práv účastníka konania, ktorý podal ústavnú sťažnosť. Inak povedané, problematika náhrady\ntrov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia\nz pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie\na aplikácie príslušných ustanovení aplikovateľného právneho predpisu, ktorá by v sebe zahŕňala\n9\n\nčrty svojvôle (I. ÚS 40/2012, II. ÚS 364/2014, II. ÚS 64/09, III. ÚS 92/09, IV. ÚS 248/08,\nII. ÚS 153/2016, II. ÚS 506/2018, II. ÚS 566/2018).\n40. V obdobnom prípade, akým je aj sťažovateľov, už ústavný súd vyhodnotil ako ústavne\nudržateľný záver všeobecného súdu, ktorý pri určovaní pomeru úspechu a neúspechu strany sporu\nnevzal do úvahy len žalobou uplatnenú istinu, ale aj jej príslušenstvo spočívajúce v úrokoch\nz omeškania. Sťažovateľ potom takýto postup a rozhodnutie namietal. Ústavný súd uznesením\nč. k. II. ÚS 228/2020-8 z 26. mája 2020 ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú, keď k uvedenej kardinálnej otázke uviedol, že „právny názor sťažovateľa v danej\nveci možno považovať za možný legitímny výklad vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania.\nPodstatné však je, že výklad zákonov je v primárnej právomoci všeobecných súdov a pokiaľ je ich\nvýklad ústavne konformný, ústavný súd nemá dôvod do takéhoto výkladu zasahovať len preto, že\nexistuje aj iný možný a takisto ústavne konformný výklad. Ústavný súd dospel k presvedčeniu, že\nnapadnuté uznesenie krajského súdu nepredstavuje ústavne relevantný exces z aplikačnej praxe\nvšeobecných súdov, je presvedčivo odôvodnené a ústavne udržateľné“.\n41. Ani v aktuálnej veci ústavný súd nevidí dôvod odkloniť sa od svojho postoja už vyjadreného\nv rozhodnutí rekapitulovanom v predchádzajúcom bode. Vhodné je azda len dodať, že aj keby\nústavný súd nesúhlasil s prihliadaním na príslušenstvo žalovanej pohľadávky pri určovaní pomeru\núspechu a neúspechu na účel uplatnenia § 255 CSP, jeho oddelenosť od sústavy všeobecného\nsúdnictva v spojení s vysokou mierou zdržanlivosti pri prieskume rozhodnutí všeobecných súdov\no trovách konania predstavujúcich výsledok uplatňovania podústavného práva mu v konečnom\ndôsledku bráni nahrádzať právne názory všeobecného súdu o spornej právnej otázke vlastnými\nnázormi. Preto ústavný súd nezistil dôvod na záver o dôvodnosti argumentácie sťažovateľa\nvo vzťahu k rozhodnutiu krajského súdu o nároku na náhradu trov tak prvoinštančného, ako aj\nodvolacieho konania.\n42. Ústavný súd však musel prihliadnuť na skutočnosť, že vyhovel ústavnej sťažnosti vo vzťahu\nk výroku rozsudku krajského súdu o príslušenstve sťažovateľom žalovanej pohľadávky. Výroky\no nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania sú potom vzhľadom\nna § 255 CSP, ktorý používa kategóriu pomeru úspechu vo veci, priamo závislé od rozhodnutia\nvo veci samej. Vychádzali zo skutočnosti, že konanie po sťažovateľovej žalobe bolo v časti\nzastavené (späťvzatie procesne pričítateľné sťažovateľovi) a v časti žalobou uplatneného\npríslušenstva bol sťažovateľ neúspešný.\n43. Ústavný súd nie je oprávnený nahrádzať vlastným rozhodnutím rozhodnutie všeobecného súdu,\nktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa, pretože netvorí súčasť sústavy\nvšeobecného súdnictva, s ktorého právomocou sa právomoc ústavného súdu podľa čl. 127 ústavy\nneprekrýva. Preto ani ústavný súd nie je oprávnený prejudikovať budúce rozhodnutie krajského\nsúdu (po vrátení z ústavného súdu) o nároku na náhradu trov konania. Nemožno však vylúčiť, že\nopätovné rozhodnutie o odvolaní bude mať za následok podstatnú zmenu pomeru úspechu\na neúspechu sťažovateľa vo väzbe na § 255 CSP, a to bez ohľadu na to, či krajský súd do určenia\nmiery úspechu sťažovateľa „započíta“ úroky z omeškania ako príslušenstvo úspešne vysúdenej\nistiny. Už len preto je nutné nálezom zrušiť aj tretí a štvrtý výrok napadnutého rozsudku tak, aby\nnové rozhodnutie o odvolaní nevyvolalo medzi výrokmi meritórnymi a výrokmi o náhrade trov\n\n10\n\nkonania vnútorný rozpor. Preto ústavný súd aj v tejto časti ústavnej sťažnosti vyhovel a zrušil\nnapadnutý rozsudok krajského súdu v treťom a štvrtom výroku.\n44. Naopak, ústavný súd nevyhovel ústavnej sťažnosti v časti týkajúcej sa prvého výroku\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, keďže voči nemu sťažovateľ celkom prirodzene nevzniesol\nžiadne výhrady v podobe pre ústavný súd záväzných (§ 45 zákona o ústavnom súde) dôvodov\nústavnej sťažnosti (bod 4 výroku tohto nálezu).\nV.3. Kasácia, vrátenie veci na ďalšie konanie a záväzný právny názor:\n45. Vzhľadom na čiastočné vyhovenie ústavnej sťažnosti ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy\na podľa § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o zrušení napadnutého rozsudku krajského\nsúdu v druhom, treťom a štvrtom jeho výroku (bod 2 výroku tohto nálezu). Zároveň na účel\nzabezpečenia reálnych účinkov svojho vyhovujúceho nálezu považoval za potrebné využiť aj svoju\nprávomoc podľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde. Po zmenách organizácie súdnictva\núčinných od 1. júna 2023 však ústavný súd vec v zrušenom rozsahu nevrátil na ďalšie konanie\nkrajskému súdu, ale Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu v obchodnoprávnych veciach\nfunkčne príslušnému podľa § 34 ods. 2 písm. a) v spojení s § 22 písm. h) CSP. Rešpektoval tým aj\nrozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Ndob/5/2023 zo 16. augusta 2023 (uverejnené v Zbierke\nstanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003),\npodľa ktorého „ustanovenie § 34 ods. 1 a 2 CSP vo väzbe na ustanovenie § 22 CSP v znení\nod 1. júna 2023 je potrebné interpretovať tak, že od 1. júna 2023 je daná funkčná príslušnosť\nvýhradne Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu\nv Košiciach ako súdov špecializovaných na konania o odvolaniach proti rozhodnutiam vydaným\nv obchodnoprávnych sporoch všetkými súdmi prvej inštancie (nielen okresným alebo mestským\nsúdom v sídle krajského súdu), spadajúcimi tak do obvodov týchto troch krajských súdov, ako aj\ndo obvodov krajských súdov vymenovaných v § 22 písm. d) až h) CSP“.\n46. Po vrátení veci bude Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným v tomto náleze. Viazanosť sa prejaví\nv tom, že bude jeho povinnosťou opätovne sa vyrovnať s otázkou určenia okamihu omeškania\nžalovanej poisťovne s plnením žalobou úspešne uplatnenej pohľadávky v súlade s právnymi\nnázormi ústavného súdu reflektujúcimi nielen požiadavky plynúce z porušených práv\nsťažovateľa, ale aj z požiadavky eurokonformného výkladu zodpovedajúcich ustanovení zákona\nč. 381/2001 Z. z. Následne bude povinnosťou Krajského súdu v Banskej Bystrici opätovne\nrozhodnúť aj o odvolaní proti výroku rozsudku okresného súdu o náhrade trov prvoinštančného\nkonania, ako aj o náhrade trov odvolacieho konania.\nVI.\nTrovy konania\n47. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených prípadoch podľa\nvýsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil\ninému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Vzhľadom na vyhovenie ústavnej sťažnosti\npovažoval ústavný súd za odôvodnené zaoberať sa návrhom sťažovateľa na priznanie náhrady trov\nkonania.\n\n11\n\n48. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3,\n§ 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej\nslužby uskutočnený v roku 2022 je 193,50 eur a hodnota režijného paušálu je 11,63 eur.\nSťažovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené\nv roku 2022 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu). Pokiaľ ide\no repliku sťažovateľa z 1. marca 2024, ústavný súd za tento úkon právnej služby náhradu trov\nnepriznal, pretože vo veci samej nepriniesol nové skutočnosti alebo informácie, ktoré by ústavnému\nsúdu neboli už skôr známe z ústavnej sťažnosti a predloženého súdneho spisu všeobecného súdu.\nNáhrada trov konania tak predstavuje 410,26 eur. Krajský súd je povinný uhradiť ju na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného\nv záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 3 výroku tohto\nnálezu).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. marca 2024\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poistenie, poistné", "úrok z omeškania", "zodpovednosť-za škodu", "príslušenstvo-pohľadávky", "úrok z omeškania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "13Cob/142/2020", "guid": "1c29830d-1f49-4004-8fce-3cce8386cb0c:b778ccff-e2bb-4e0a-b5c4-3d0e89a64614", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8a9bacb5-61c4-44c9-8eb6-edf6a4e1586e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.309.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 309/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 555, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.309.2020.1"}, {"guid": "ussr:092deaf3-5816-4697-afae-3e262adf851a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.214.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 214/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 214/2020 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.214.2020.1"}, {"guid": "ussr:29322fe2-5a2a-43a9-8895-056a44f1b59b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.228.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 228/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 228/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.228.2020.1"}, {"guid": "ussr:8bb5deb9-1d06-47ce-9a06-936d6d01007c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.566.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 566/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 566/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.566.2018.1"}, {"guid": "ussr:c1062b6d-4eb1-4cd0-8a6f-045828a67635", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.506.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 506/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 506/2018 z 17. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-17", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.506.2018.1"}, {"guid": "ussr:1fc1bba9-02ea-4b60-bd2d-bffc39f474de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.153.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2016 z 18. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-18", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.153.2016.1"}, {"guid": "ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 364/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 364/2014 z 9. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-09", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a"}, {"guid": "ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353"}, {"guid": "ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 92/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 92/09 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6"}, {"guid": "ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 64/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 64/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "d8974bee-556a-43d4-a85e-80a011203c26:be9fd84e-1401-443a-ad7f-ed27d644e0a0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8407204448.1", "spisova_znacka": "1Cdo/212/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/212/2017 z 25. 2. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-02-25", "citacie_n": 182, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8407204448.1"}, {"guid": "1c29830d-1f49-4004-8fce-3cce8386cb0c:2f92a76f-5d2b-4a4d-b1b8-9de6a88fb037", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:6119358657.1", "spisova_znacka": "13Cob/142/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/142/2020 z 16. 2. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-02-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:6119358657.1"}], "citovane_v": [{"guid": "3441ffbd-02dd-4625-afde-50f56f7364c7:90ca2a80-90de-46c8-a697-83ffdd906b7f", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:6123310816.1", "spisova_znacka": "8Co/19/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/19/2025 z 15. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-05-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:6123310816.1"}, {"guid": "3f2da670-5883-43f1-b210-23f2effcdbaf:c21fec83-55a4-40b2-9984-f9b600e8964c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6119358657.3", "spisova_znacka": "41Cob/92/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/92/2024 z 22. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-01-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6119358657.3"}, {"guid": "59d1896b-0d73-4e6f-aa71-b140d4afe4d2:09aed1d3-85b5-433e-92a0-05cece2ef866", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2024:4421203451.1", "spisova_znacka": "25Co/58/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/58/2024 z 22. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-11-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2024:4421203451.1"}, {"guid": "20250e73-1151-434d-bfcb-9362640fd193:3bcc7dff-aed4-41f5-8b82-481b36be3b8c", "ecli": "ECLI:SK:OSNZ:2025:4421203451.6", "spisova_znacka": "4C/51/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4C/51/2021 z 24. 3. 2025", "sud": "Okresný súd Nové Zámky", "datum_vydania": "2025-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNZ:2025:4421203451.6"}, {"guid": "a8f2c320-3cfa-4e50-92e5-f49bf051db32:5da36d20-a1c2-4d01-ae77-91bfafc86808", "ecli": "ECLI:SK:OSNR:2025:6119368233.11", "spisova_znacka": "16Csp/119/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 16Csp/119/2024 z 3. 3. 2025", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2025-03-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNR:2025:6119368233.11"}, {"guid": "8caf8932-f01c-42ad-b8f0-fefb6205b5b7:06638d59-6a4c-47a0-a51f-722496fc5a72", "ecli": "ECLI:SK:OSNR:2024:6123310816.11", "spisova_znacka": "16C/90/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 16C/90/2023 z 11. 12. 2024", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2024-12-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNR:2024:6123310816.11"}, {"guid": "880db0d2-36ac-4131-8e51-a1759a987a78:f9c83be9-a752-411d-a52a-41c39608fbfb", "ecli": "ECLI:SK:OSNR:2024:6124237386.5", "spisova_znacka": "10Csp/62/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 10Csp/62/2024 z 25. 11. 2024", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2024-11-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNR:2024:6124237386.5"}, {"guid": "0cad4b39-1452-4ef9-89ec-bbc195ecbd4f:628f5fc1-ff4a-4ab0-8c22-068bdcfad672", "ecli": "ECLI:SK:OSLM:2024:6123446060.4", "spisova_znacka": "10C/30/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 10C/30/2024 z 24. 6. 2024", "sud": "Okresný súd Liptovský Mikuláš", "datum_vydania": "2024-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLM:2024:6123446060.4"}]}