{"guid": "ussr:4b1e7c63-6e9a-468f-b2e7-410055cd5ecb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.44.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 44/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 44/2024 z 26. 3. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. marca 2024, sp. zn. III. ÚS 44/2024, ECLI:SK:USSR:2024:3.US.44.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2024-03-26", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "nazov": "čl. 50 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "nazov": "čl. 6 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4b1e7c63-6e9a-468f-b2e7-410055cd5ecb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.44.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.44.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.44.2024.2/text", "citacie_n": 9, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 44/2024-42\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nPetra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej\n, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Tostš/24/2023\nz 15. novembra 2023 takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. decembra 2023 domáha\nvyslovenia porušenia základných práv zaručených čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 19 ods. 2 a čl. 50 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv zaručených čl. 5 ods. 3 a 4, čl. 6 ods. 2\na čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením najvyššieho súdu označeným v záhlaví tohto nálezu (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nNavrhuje, aby ústavný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie\nkonanie. Súčasne žiada priznať jej finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.\n2. Ústavnú sťažnosť sťažovateľky ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 44/2024-18 z 25. januára\n2024 prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.\nII.\nSkutkové východiská\n3. Uznesením Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, odboru Západ\nČVS: PPZ-227/NKA-ZA1-2022 z 8. februára 2023 bolo začaté trestné stíhanie a zároveň\nsťažovateľke vznesené obvinenie pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej\nskupiny podľa § 296 Trestného zákona a pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby\nomamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi\n\npodľa § 172 ods. 3 a 4 písm. b) a c), ods. 6 písm. b) a ods. 8 písm. b) a c) Trestného zákona\ns poukazom na § 138 písm. b) a § 141 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom\nv tomto uznesení.\n4. Uznesením Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 13Tp/6/2023 z 10. februára 2023 v spojení\ns uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5Tostš/1/2023 z 20. februára 2023 bola sťažovateľka vzatá\ndo väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku.\n5. Uznesením Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 13Tp/6/2023 z 12. júla 2023 v spojení\ns uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5Tostš/15/2023 zo 14. augusta 2023 bola žiadosť\nsťažovateľky o prepustenie z väzby na slobodu zamietnutá s tým, že u nej naďalej trvá dôvod väzby\nuvedený v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Väzba sťažovateľky súčasne nebola nahradená\npísomným sľubom ani dohľadom probačného a mediačného úradníka.\n6. Uznesením Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 13Tp/6/2023 z 15. augusta z 2023 v spojení\ns uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5Tostš/17/2023 z 5. septembra 2023 bola väzba sťažovateľky\npredĺžená do 8. februára 2024, pričom súčasne nedošlo k nahradeniu väzby dohľadom probačného\na mediačného úradníka.\n7. O v poradí ďalšej žiadosti sťažovateľky o prepustenie z väzby na slobodu rozhodol\nŠpecializovaný trestný súd uznesením sp. zn. 13Tp/6/2023 z 24. októbra 2023 tak, že sťažovateľku\nprepustil z väzby na slobodu a uložil jej povinnosti a obmedzenia špecifikované v tomto uznesení,\nktorých kontrolu zveril probačnému a mediačnému úradníkovi. Špecializovaný trestný súd súčasne\nsťažovateľke nariadil kontrolu technickými prostriedkami podľa zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole\nvýkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí\ntechnickými prostriedkami“).\n8. Proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu podal prokurátor sťažnosť, na podklade ktorej\nnajvyšší súd napadnutým uznesením uznesenie Špecializovaného trestného súdu zrušil a žiadosť\nsťažovateľky o prepustenie z väzby na slobodu zamietol. Najvyšší súd súčasne väzbu sťažovateľky\nnenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka.\n9. Po podaní ústavnej sťažnosti Špecializovaný trestný súd sťažovateľku uznesením sp. zn.\n10T/1/2024 z 23. januára 2024 prepustil z väzby na slobodu, pričom sťažovateľkinu väzbu nahradil\npísomným sľubom a dohľadom probačného a mediačného úradníka. Predmetným uznesením boli\nsťažovateľke zároveň uložené primerané povinnosti a obmedzenia a bola jej nariadená kontrola\ntechnickými prostriedkami podľa zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými\nprostriedkami. Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor sťažnosť, ktorú najvyšší súd uznesením\nsp. zn. 5Tostš/1/2024 zo 7. februára 2024 zamietol.\nIII.\nArgumentácia sťažovateľky\n10. Najvyšší súd nesprávne vyhodnotil nosné otázky väzobného stíhania sťažovateľky, konkrétne\n(i) dôvodnosť trestného stíhania, (ii) prítomnosť dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku a (iii) nemožnosť nahradenia väzby sťažovateľky menej invazívnymi opatreniami.\n\n2\n\nNapadnutým uznesením došlo k porušeniu zásady primeranosti, zásady proporcionality a zásady\nsubsidiarity.\n11. Prioritne sťažovateľka uvádza, že v jej veci existujú výnimočné okolnosti prípadu podľa § 80\nods. 2 Trestného poriadku, ktoré odôvodňujú nahradenie väzby miernejším opatrením. Tieto\nokolnosti spočívajú v potrebe starostlivosti o jej tri maloleté deti v situácii, keď sa o nich nemôže\nstarať otec, ako aj v skutočnosti, že sťažovateľka napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti.\nObmedzením osobnej slobody sťažovateľky väzbou bez proporcionálneho zohľadnenia dopadov\nna jej rodinných príslušníkov vzniká sociálne vylúčenie sťažovateľky, pričom sťažovateľka nemôže\nvýchovne vplývať na svoje maloleté deti, v dôsledku čoho dochádza k zásahu do základného práva\npodľa čl. 19 ods. 2 ústavy a práva garantovaného čl. 8 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľka v súvislosti\ns prítomnosťou výnimočných okolností upriamuje pozornosť aj na procesnú nepoužiteľnosť\nvýpovedí svedkov, v dôsledku čoho je jej konanie kvalifikované z trestnoprávneho hľadiska\nnedôvodne prísnejšie.\n12. Sťažovateľka nesúhlasí s nenahradením väzby pri použití technických prostriedkov podľa\nzákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami. Tieto technické\nprostriedky umožňujú sledovať pohyb monitorovanej osoby po dobu 24 hodín, čo vylučuje obavu\nz pokračovania v trestnej činnosti, ktorá sa sťažovateľke dáva za vinu.\n13. Obava z ďalšieho pokračovania v trestnej činnosti, z ktorej je sťažovateľka obvinená,\nnie je po rozložení tvrdenej zločineckej skupiny možná. Sťažovateľke je dávané za vinu, že trestnej\nčinnosti sa mala dopúšťať vozením svojho manžela a prijímaním peňazí pre manžela,\nnie prechovávaním, nakupovaním alebo predajom drog. V konaní pred všeobecnými súdmi\nsťažovateľka poukazovala aj na ďalšie konkrétne okolnosti oslabujúce dôvod väzby podľa § 71\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku, ktoré najvyšší súd vyhodnotil na jej neprospech.\n14. Najvyšší súd v napadnutom uznesení porušil zásadu prezumpcie neviny, keď uviedol,\nže sťažovateľka mala trestnú činnosť páchať dlhodobo, pričom je možné predpokladať, že táto bola\nzdrojom jej obživy. Prezumpcia neviny mala byť porušená aj konštatovaním najvyššieho súdu,\npodľa ktorého sťažovateľka mala byť prítomná pri zabezpečovaní drog, odovzdávaní drog iným\nobvineným a pri preberaní hotovosti. To spôsobilo záverečné presvedčenie najvyššieho súdu,\nže sťažovateľka bola v páchaní drogovej trestnej činnosti zorientovaná, čo uľahčuje možnosť,\naby sa k jej páchaniu po prípadnom prepustení na slobodu vrátila. Tieto formulácie sú uvedené\nbez podmieňovania slovnými spojeniami ako napríklad „údajne“, „je dôvodne podozrivá“\nalebo „niekto zo svedkov uvádza“. Avizovaným spôsobom sú súčasne spochybnené materiálne\npodmienky sťažovateľkinej väzby.\nIV.\nVyjadrenie najvyššieho súdu a replika sťažovateľky\nIV.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n15. Každý prípad je v súvislosti s ustálením výnimočných okolností potrebné posudzovať\nindividuálne, čo najvyšší súd v okolnostiach sťažovateľkinej veci aj vykonal. Ak sťažovateľka\npoukazovala na nález ústavného súdu č. k. III. ÚS 594/2021-32 z 21. decembra 2021, skutkové\nokolnosti tohto nálezu a trestnú vec sťažovateľky nie je možné pre odlišnosť skutkovej situácie\n\n3\n\ndávať mechanicky na rovnakú úroveň. Najvyšší súd sa korektne vyrovnal aj s viacerými poukazmi\nsťažovateľky na predošlé rozhodnutia najvyššieho súdu, keď upriamil pozornosť na vecné dôvody,\npre ktoré nie sú vo veci sťažovateľky aplikovateľné.\n16. Neexistencii výnimočných okolností venoval najvyšší súd osobitnú pozornosť, najmä ak ide\no maloleté deti sťažovateľky. V tejto súvislosti najvyšší súd nespochybňuje rolu sťažovateľky\npri výchove a starostlivosti o maloleté deti, avšak uvádza, že nie je výnimočné, ak väzobne stíhané\nosoby majú deti rôzneho veku. Najvyšší súd nemá dubiozity ani ohľadom možných psychických\nproblémov maloletých detí a zároveň pripúšťa, že starostlivosť o výchovu dieťaťa, prípadne\naj v spojení so zmenou psychického stavu dieťaťa v dôsledku väzobného stíhania rodiča, môže\nza istých okolností predstavovať výnimočnú okolnosť. Pre pozitívne ustálenie starostlivosti\no výchovu maloletého dieťaťa čoby výnimočnej okolnosti sa však žiada zohľadniť okolnosti\nna strane väzobne stíhaného rodiča, ako aj na strane dieťaťa. Pri existencii verejného záujmu\nna vzatí sťažovateľky do väzby musí byť najlepší záujem dieťaťa zvažovaný iba ako jedno z kritérií\nna posúdenie proporcionality väzby k ďalším oprávneným záujmom. To znamená, konkurujúci\nverejný záujem na väzobnom stíhaní môže v konkrétnom prípade prevážiť. Najvyšší súd vyvažoval\nmedzi záujmom spoločnosti na predchádzaní trestnej činnosti, pre ktorú je sťažovateľka stíhaná,\nna jednej strane, a právom sťažovateľky na osobnú slobodu a záujmom jej maloletých detí na druhej\nstrane, pričom zistil, že druhý z uvádzaných záujmov nemôže v danom prípade zakladať existenciu\nvýnimočných okolností.\n17. Sťažovateľka k predchádzajúcej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu pripojila správu\no psychickom stave maloletých detí, s ktorou sa najvyšší súd rozhodujúci o avizovanej žiadosti\nkorektne vyrovnal. K žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, ktorej posúdenie všeobecnými\nsúdmi je z hľadiska ústavnej udržateľnosti tohto posúdenia predmetom tohto konania pred\nústavným súdom, však sťažovateľka obdobnú správu (resp. aktualizáciu pôvodnej správy)\nnepripojila. Sťažovateľka ani k ústavnej sťažnosti nepripojila ďalšiu správu o psychickom stave\nmaloletých detí (resp. aktualizáciu pôvodnej správy). Najvyšší súd tak môže predpokladať,\nže psychický stav maloletých detí sťažovateľky nebol v relevantnom čase takého charakteru,\nako sa to sťažovateľka snažila prezentovať.\n18. Námietka sťažovateľky o napomáhaní pri odhaľovaní trestnej činnosti policajtov, ktoré nebolo\nreflektované v súvislosti s tvrdením výnimočných okolností, nie je dôvodná. Skutočnosti, ktoré\nsťažovateľka v tejto súvislosti uviedla, sú síce preverované, avšak dosiaľ bez relevantného výstupu.\nTakéto napomáhanie môže byť od prípadu k prípadu posúdené ako poľahčujúca okolnosť podľa\n§ 36 písm. n) Trestného zákona, nie však ako výnimočná okolnosť.\n19. Ak sťažovateľka tvrdí, že jej konanie je kvalifikované z trestnoprávneho hľadiska nedôvodne\nprísnejšie, tak najvyšší súd uvádza, že s motiváciou výpovedí svedkov vypovedajúcich proti\nsťažovateľke sa bude musieť vyrovnať súd konajúci o obžalobe podanej (aj) na sťažovateľku.\nNajvyšší súd skúmal právnu kvalifikáciu konania, ktoré je sťažovateľke dávané za vinu, pričom\nzo stavu vyšetrovania ku dňu jeho rozhodovania (15. novembra 2023, pozn.) nevyplýva,\nže by skutok dávaný za vinu sťažovateľke mal byť posudzovaný nedôvodne prísnejšie.\n20. Pokiaľ sťažovateľka namieta, že najvyšší súd sa nevysporiadal s možnosťou nahradenia väzby\nmiernejším opatrením, keď nekonkretizoval individuálne dôvody vzťahujúce sa na jej konanie,\ntak najvyšší súd v podstatnom pripomína, že väzba sťažovateľky by mohla byť nahradená\n\n4\n\nlen pri existencii výnimočných okolností. Takéto okolnosti najvyšší súd neidentifikoval. Ak Trestný\nporiadok vyžaduje pre nahradenie väzby existenciu výnimočných okolností, taká skutočnosť\nje podmienkou pre možnosť úvah o nahradení väzby. Inak povedané, ak avizovaná podmienka\nsplnená nie je, potom sú úvahy o nahradení väzby bezpredmetné. Najvyšší súd však aj napriek\nuvedenému takéto úvahy formuloval, a to s negatívnou relevanciou.\n21. Ak ide o dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, trestnú činnosť, ktorú\nmala sťažovateľka páchať, nie je možné bagatelizovať tým, že mala „len“ voziť svojho manžela\nalebo „len“ preberať hotovosť. Sťažovateľka mala prijať finančnú hotovosť za predané omamné\na psychotropné látky, mala odovzdať metamfetamín a kokaín, pričom mala zabezpečiť osobné\nmotorové vozidlo, s ktorým mala prísť pre svojho manžela\n, s ktorým mala\nnásledne ísť do Amsterdamu, kde si\nmal zadovážiť kokaín. Uvádzané skutočnosti\nmajú oporu vo výpovediach svedkov. Sťažovateľka je dôvodne podozrivá z aktívnej, dlhodobej\na rozsiahlej účasti na páchaní drogovej trestnej činnosti.\n22. Najvyšší súd v uvedenej súvislosti dodáva, že sťažovateľka mohla počas dlhšieho časového\nobdobia ako členka zločineckej skupiny získať dostatok informácií o spôsobe páchania drogovej\ntrestnej činnosti, na páchaní ktorej sa mala aktívne podieľať, preto riziko v jej pokračovaní\npri jej neväzobnom stíhaní nie je zanedbateľné. Riziko možného páchania takej trestnej činnosti\nsa neoslabilo len tým, že údajní členovia zločineckej skupiny boli odhalení a aktuálne sú tiež trestne\nstíhaní. Uvedené riziko je o to významnejšie, že páchanie trestnej činnosti malo byť zrejme zdrojom\nobživy sťažovateľky a jej manžela, ktorý sám vypovedal o tom, že jeho príjem z páchania drogovej\ntrestnej činnosti predstavoval cca 40 až 50 tisíc eur mesačne. Nejaví sa preto pravdivé tvrdenie\nsťažovateľky, že mala príjmy pochádzajúce výlučne z legálnych zdrojov.\n23. Ak ide o tvrdené porušenie zásady prezumpcie neviny, sama sťažovateľka v ústavnej sťažnosti\nuviedla, že najvyšší súd svoje závery uvádza ako pravdepodobne možné. To napokon vyplýva\nz použitých slovných spojení, ako napríklad ... mala drogovú trestnú činnosť páchať dlhodobo...“,\n„... je možné predpokladať...“ či „... je dôvodne podozrivá, že tak robila“. Na tomto podklade\nje zrejmé, že najvyšší súd sťažovateľku neoznačuje ako vinnú. Ak najvyšší súd v napadnutom\nuznesení uviedol, že sťažovateľka je „v páchaní drogovej trestnej činnosti zorientovaná“, tak toto\nspojenie je v súlade s judikatúrou potrebné vnímať v kontexte bezprostredne predchádzajúcich\nzáverov, z ktorých vyplýva len podozrenie zo spáchania tvrdenej trestnej činnosti. Napadnuté\nuznesenie neporušuje zásadu prezumpcie neviny, pretože jeho obsah nie je možné vykladať tak,\nže by najvyšší súd sťažovateľku označil za vinnú zo spáchania vyšetrovanej trestnej činnosti.\n24. Napokon najvyšší súd dodáva, že sťažovateľka bola uznesením z 23. januára 2024 v spojitosti\ns uznesením zo 7. februára 2024 prepustená z väzby na slobodu pri nahradení väzby\ntam špecifikovanými miernejšími opatreniami (bod 9 odôvodnenia tohto nálezu),\na to pri pozitívnom ustálení výnimočných okolností. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje\nna závery uznesenia zo 7. februára 2024, kde individualizovane vo vzťahu k sťažovateľke doplnil\nzávery uznesenia z 23. januára 2024 (súvisiace s potrebou starostlivosti o maloleté deti, čo samo\nosebe nie je výnimočnou okolnosťou) o predloženie aktuálnych správ o psychickom stave\nmaloletých detí (z 19. decembra 2023), ktorá okolnosť v spojení so skutočnosťami už skôr\nznámymi v prípade sťažovateľky odôvodňuje naplnenie výnimočných okolností. Najvyšší súd\nv podstatnom uzatvára: „V prípade sťažovateľky tak došlo od vydania napadnutého uznesenia\n\n5\n\n(15.11.2023) k zmene, resp. k pristúpeniu viacerých okolností, ktoré sú rozhodné pre posúdenie\nexistencie výnimočných okolností podľa § 80 ods. 2 Trestného poriadku, ktorých existencia\nje predpokladom pre možnosť rozhodnutia o nahradení väzby sťažovateľky.“\n25. Najvyšší súd navrhuje ústavnej sťažnosti nevyhovieť.\nIV.2. Replika sťažovateľky\n26. Pokiaľ ide o najvyšším súdom tvrdenú neaplikovateľnosť rozhodnutí súdnych autorít\npoukazovaných sťažovateľkou pre ich odlišnosť s vecou sťažovateľky, sťažovateľka si je vedomá,\nže úplne identické veci sa vyskytujú skôr ojedinele. Ak však prípady vykazujú skutkovú a právnu\nzhodu v okolnostiach, ktoré sú pre posúdenie veci rozhodné, potom sa žiada priznať im podobnosť,\na tým aj rozhodovaciu aplikabilitu. Sťažovateľka poukazuje na nález č. k. III. ÚS 594/2021-32.\n27. Najvyšší súd v uznesení zo 7. februára 2024 poukázal na skutočnosti zakladajúce výnimočné\nokolnosti, ktoré existovali už v čase vydania napadnutého uznesenia. Avizované skutočnosti pritom\ntvorili podstatu výnimočných okolností. Doklady o psychickej spôsobilosti maloletých detí\nsťažovateľky boli súčasťou spisu od júna 2023. Zdravotná dokumentácia o psychickom stave\nmaloletých detí z decembra 2023 len preukazovala gradáciu zdravotných problémov,\nnie ich existenciu. Nedôvodne prísnejšie posudzovanie žalovaného skutku môže v spojitosti s inými\nskutočnosťami obsahovo napĺňať výnimočnú okolnosť. Najvyšší súd tendenčne v neprospech\nsťažovateľky zakladá jej vinu na základe procesne nepoužiteľných dôkazov bez opory v akýkoľvek\nmateriálny dôkaz.\n28. Sťažovateľka nesúhlasí s tvrdením najvyššieho súdu, podľa ktorého ak Trestný poriadok\nvyžaduje pre nahradenie väzby existenciu výnimočných okolností, tak táto skutočnosť\nje podmienkou pre možnosť úvah o nahradení väzby. Je ústavnou povinnosťou všeobecného súdu\nprimárne zvažovať nahradenie väzby menej invazívnymi prostriedkami.\n29. Pokiaľ ide o porušenie zásady prezumpcie neviny, formulácie najvyššieho súdu vyvolávajú\nvo svojom súhrne v nezaujatom čitateľovi presvedčenie o možnom naplnení posudzovanej trestnej\nčinnosti. Tým v prostredí osôb, ktorým je rozhodnutie určené, poškodzujúco vzbudzujú reálne\npresvedčenie, že sťažovateľka naplnila skutky, keď jej konanie ju profiluje ako osobu zorientovanú\nv drogovej problematike bez opory v skutočne vykonaný dôkaz. Takáto úvaha všeobecného súdu\no drogovej orientácii sťažovateľky napokon viedla aj k záveru o existencii dôvodu väzby podľa\n§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, ako aj k nenahradeniu väzby alternatívnymi prostriedkami.\nV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n30. Ústavný súd uvádza, že väzba predstavuje jeden z najzávažnejších zásahov do osobnej slobody\na práv obvineného (m. m. napr. III. ÚS 26/01, III. ÚS 33/2021, III. ÚS 581/2021, III. ÚS 103/2023,\nIII. ÚS 435/2023). Z konštantnej judikatúry ústavného súdu (m. m. napr. IV. ÚS 321/2022) pritom\nvyplýva, že na konanie o väzbe je aplikovateľný čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy, kde sú implicitne\nobsiahnuté hmotné aj procesné atribúty základného práva na osobnú slobodu vrátane práva\nna jej súdnu ochranu v prípadoch pozbavenia osobnej slobody väzbou. Ústavný súd vo svojej\njudikatúre k čl. 17 ods. 2 ústavy uviedol, že vo vzťahu k väzbe obsahuje viacero čiastkových práv,\nako napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného dôvodu a na základe rozhodnutia sudcu\n\n6\n\nalebo súdu; právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol\no zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie\nako po dobu nevyhnutnú, resp. primeranú dobu alebo byť prepustený počas konania,\npričom prepustenie môže byť podmienené zárukou (m. m. napr. III. ÚS 7/00, IV. ÚS 321/2022).\nObsahom základného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy je pritom aj oprávnenie trestne stíhanej\nosoby, aby súd skúmal významné skutočnosti pre a proti väzbe vrátane možnosti nahradiť\nju zárukou, sľubom alebo peňažnou zárukou, pričom ak sa rozhodne trestne stíhanú osobu do väzby\nvziať alebo ju v nej ďalej držať, aby boli takéto rozhodnutia založené na konkrétnych\nskutočnostiach, a nie na abstraktnej úvahe (m. m. napr. III. ÚS 115/08, III. ÚS 515/2023,\nIV. ÚS 207/07).\n31. Každé pozbavenie slobody musí byť „zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade s konaním\nustanoveným zákonom“, a okrem toho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody,\nmusí byť zlučiteľné s účelom čl. 17 ústavy, ktorým je ochrana jednotlivca proti svojvôli (m. m.\nnapr. I. ÚS 165/02, I. ÚS 177/03, I. ÚS 115/07, I. ÚS 187/07, II. ÚS 55/98, III. ÚS 7/00,\nIV. ÚS 321/2022). Otázka, či je väzba zákonná, má byť vyriešená nielen s poukazom\nna vnútroštátny zákon, ale aj na znenie dohovoru (m. m. napr. III. ÚS 79/02, III. ÚS 77/05,\nIV. ÚS 321/2022), s ktorým musí byť v súlade.\n32. Príslušná zákonná úprava obsiahnutá predovšetkým v Trestnom poriadku je integrálnou\nsúčasťou ústavného rámca zaručenej osobnej slobody. Pri rozhodovaní o väzbe musia byť splnené\nformálne predpoklady väzby (uznesenie o vznesení obvinenia) a materiálne predpoklady väzby,\nkeď musia existovať skutočnosti osvedčujúce kvalifikované podozrenie, že skutok,\npre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu a spáchal ho obvinený.\nZároveň musí existovať niektorý z väzobných dôvodov podľa § 71 Trestného poriadku (m. m. napr.\nIII. ÚS 417/2011, III. ÚS 515/2023).\n33. Pokiaľ ide o právomoc ústavného súdu vo väzobných veciach, ústavný súd akcentuje,\nže táto predpokladá výlučne skúmanie toho, či sa v konaní pred väzobnými súdmi dodržali ústavnoprocesné princípy takého obmedzenia osobnej slobody, akým je väzba (m. m. napr. I. ÚS 147/09,\nII. ÚS 94/2012, III. ÚS 33/2021, III. ÚS 581/2021, III. ÚS 103/2023, III. ÚS 435/2023).\nPri posúdení napadnutého uznesenia nie je úlohou ústavného súdu preskúmať správnosť skutkových\na právnych záverov, o ktoré najvyšší súd oprel svoje rozhodnutie, resp. odpovedať na otázku,\nči sťažovateľka mala byť alebo nemala byť prepustená z väzby na slobodu. Úloha ústavného súdu\nsa v danom prípade obmedzuje na posúdenie otázky, či je odôvodnenie napadnutého uznesenia\nústavno-právne akceptovateľné. Kasačnú intervenciu ústavného súdu by mohli podnietiť\ntaké prípadné rozhodnutia a postupy najvyššieho súdu v rámci rozhodovania o väzbe, ktoré\nby predstavovali zjavný omyl či exces pri posudzovaní formálnych a materiálnych podmienok\nväzby, prípadne by boli iným evidentným popretím samotnej podstaty ochrany základných práv\na slobôd (m. m. napr. I. ÚS 299/2022, IV. ÚS 556/2023).\n34. Napokon ústavný súd v rámci všeobecných východísk dodáva, že odôvodnenia rozhodnutí\nvšeobecných súdov vydané v inštančnom postupe súdneho konania nemožno posudzovať izolovane\n(m. m. napr. III. ÚS 808/2016, III. ÚS 227/2020, III. ÚS 341/2021, III. ÚS 489/2021,\nIII. ÚS 543/2022, III. ÚS 708/2022, III. ÚS 67/2023, III. ÚS 435/2023, IV. ÚS 372/08),\npretože tieto konania tvoria z hľadiska predmetu jeden celok. Tento právny názor zahŕňa\n\n7\n\naj požiadavku komplexného posudzovania rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré boli vydané\nv priebehu príslušného súdneho konania (m. m. napr. III. ÚS 489/2021, III. ÚS 543/2022,\nIII. ÚS 708/2022, III. ÚS 37/2023, III. ÚS 67/2023, III. ÚS 435/2023, IV. ÚS 350/09). Hoci\nuznesenie Špecializovaného trestného súdu bolo napadnutým uznesením podľa § 194 ods. 1\nTrestného poriadku zrušené, argumenty Špecializovaného trestného súdu súvisiace s dôvodnosťou\ntrestného stíhania a dôvodnosťou sťažovateľkinej väzby najvyšší súd nespochybnil a ani sa od nich\nneodchýlil. Z uvedeného dôvodu ústavný súd tam, kde sa to javí potrebné, poukáže aj na úvahy\nŠpecializovaného trestného súdu.\n35. V súvislosti s dôvodnosťou trestného stíhania sťažovateľky ústavný súd bez potreby\npodrobného recipovania poukazuje na závery najvyššieho súdu uvedené na s. 12 a nasl.\nnapadnutého uznesenia, odkiaľ rezultuje, že dôvodnosť podozrenia sťažovateľky zo skutkov, ktoré\nsa jej dávajú za vinu, sa toho času opiera predovšetkým o konkrétne skutkové okolnosti\nvyplývajúce z výpovedí svedkov\na\n(cesty do Amsterdamu, prítomnosť\nsťažovateľky na relevantných stretnutiach a pri odovzdávaní peňazí, prepočítavanie a odkladanie\npeňazí sťažovateľkou do trezoru, ako aj telefonický hovor obvineného\nsťažovateľke\nsmerujúci k identifikácii miesta, kde svedok\nnájde kokaín a pervitín).\n36. Ústavný súd uvádza, že skutočnosti uvádzané svedkami\na\nmali podľa\nnapadnutého uznesenia v jednotlivostiach potvrdiť aj svedkovia\na\n. Svedkyňa\nmala pritom uviesť, že sťažovateľka videla, ako obvinenému\nvypadlo vrecko s bielym práškom vo veľkosti tenisovej loptičky. Najvyšší súd na s. 12 napadnutého\nuznesenia rovnako tak vysvetlil dôvody, pre ktoré neuveril výpovedi obvineného\n, ktoré sťažovateľku exkulpujú. V tomto smere najvyšší súd poukázal na výpoveď\nobvineného\n, z ktorej súčasne vyplýva, že „pol Bratislavy vedelo,\nže keby potrebovali nejaké prekurzory, tak sa na neho môžu obrátiť“, z čoho v podstate ustálil,\nže sťažovateľka mohla len ťažko nevedieť o trestnej činnosti.\n37. Pokiaľ ide o dôvodnosť trestného stíhania sťažovateľky v ostatných tu neuvedených\npodrobnostiach, ústavný súd upriamuje pozornosť na dôvodové línie objektivizované v napadnutom\nuznesení, ktorého závery neindikujú existenciu zjavných omylov alebo vybočení, v dôsledku čoho\nby popierali základné práva sťažovateľky podľa ústavy a práva sťažovateľky podľa dohovoru.\nNie je totiž úlohou ústavného súdu v danom štádiu trestného konania posudzovať mieru podozrenia\nsťažovateľky zo spáchania žalovaného trestného činu z pohľadu opodstatnenosti väzby.\nPokiaľ by ústavný súd predbežné hodnotenie dôkazov vykonal, atrahoval by si právomoc\nvšeobecných súdov, ktorá mu z hľadiska subsidiarity neprislúcha (m. m. napr. III. ÚS 518/2021,\nIII. ÚS 523/2021). Z hľadiska ústavného prieskumu je významné, či najvyšší súd logicky\na presvedčivo odôvodnil predpoklady dôvodnosti podozrenia (m. m. napr. III. ÚS 518/2021,\nIII. ÚS 523/2021), čo je v súradniciach sťažovateľkinej kauzy splnené. Z uvedeného dôvodu\nústavný súd nemohol priznať ústavno-právnu relevanciu sťažnostnej argumentácii namietajúcej\ndeficit dôvodnosti trestného stíhania sťažovateľky.\n38. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vo vzťahu k dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku, pre ktorý bola sťažovateľka v čase podania ústavnej sťažnosti obmedzená\nna osobnej slobode, vyplýva záver o pretrvávajúcej obave z možného pokračovania v trestnej\nčinnosti, ktorý najvyšší súd podľa názoru ústavného súdu prijateľne a presvedčivo vyvodil\n\n8\n\nna základe konkrétne opísaných relevantných skutkových okolností. Najvyšší súd na s. 20\nnapadnutého uznesenia poukázal na to, že sťažovateľka sa mala žalovanej trestnej činnosti dopustiť\nna nižšom stupni riadiacej a koordinačnej úrovne v rámci zločineckej skupiny,\npričom v nadväznosti na uvedené v konkrétnych skutkových súvislostiach uviedol, v čom mala\nspočívať jej trestná činnosť. Trestná činnosť sťažovateľky sa pritom uskutočňovala vo veľkom\nrozsahu a opakovaným konaním v rámci zločineckej skupiny. Toto konštatovanie potvrdzuje\na v prospech naplnenia dôvodu tzv. preventívnej (predstihovej) väzby svedčí aj najvyšším súdom\nnespochybnený záver deklarovaný na s. 5 uznesenia Špecializovaného trestného súdu, podľa\nktorého v danom prípade nejde o ojedinelé podozrenie z takéhoto protiprávneho konania.\n39. V kontexte poskytnutia odpovede na námietku recipovanú do bodu 13 odôvodnenia tohto nálezu\nje pre ústavný súd osobitne podstatná predovšetkým okolnosť, že sťažovateľka mala trestnú\nčinnosť, predaj omamných a psychotropných látok, tiež koordinovať, pričom svedok\nuvádzal, že sťažovateľka mu mala fyzicky odovzdať tašky so štyrmi kilogramami pervitínu a dvomi\nkilogramami kokaínu. V danom prípade nejde o všeobecné okolnosti stereotypného charakteru\nbez väzby na sťažovateľkinu kauzu, pričom súladný s rozhodovacou praxou ústavného súdu\n(II. ÚS 348/2016) je aj poukaz najvyššieho súdu, podľa ktorého zákon nevyžaduje absolútnu istotu\no naplnení dôvodu tzv. predstihovej (preventívnej) väzby. So závermi najvyššieho súdu\nsa preto ústavný súd stotožňuje, nepovažuje ich za neodôvodnené a z tohto dôvodu nemá zo svojej\npozície dôvod do nich vstupovať.\n40. Obsahom ďalšej námietky uvedenej v ústavnej sťažnosti je nedostatok dôvodov napadnutého\nuznesenia, pokiaľ ide o nenahradenie väzby sťažovateľky menej invazívnymi opatreniami. Ústavný\nsúd v tejto súvislosti východiskovo podotýka, že obsahom základného práva podľa čl. 17 ústavy\nje aj oprávnenie trestne stíhanej osoby, aby súd rozhodujúci o jej väzbe skúmal významné\nskutočnosti pre a proti väzbe vrátane možnosti nahradiť ju miernejším opatrením, pričom\nak sa rozhodne trestne stíhanú osobu do väzby vziať alebo ju v nej ďalej držať, aby boli takéto\nrozhodnutia založené na konkrétnych skutočnostiach, a nie na abstraktnej úvahe (m. m. napr.\nIII. ÚS 38/01, III. ÚS 227/2020, III. ÚS 33/2021, III. ÚS 518/2021, III. ÚS 550/2021,\nIII. ÚS 675/2021, III. ÚS 435/2023, IV. ÚS 207/07, IV. ÚS 650/2018, IV. ÚS 436/2021).\n41. Ústavný súd uvádza, že nahradenie väzby zákonom ustanovenou garanciou a s tým spojené\nobmedzenia sú benefitom obvineného, ktorý mu umožňuje napriek danosti materiálneho\na formálneho dôvodu väzby byť stíhaný na slobode (teda s využitím proporcionálne miernejšieho\nprostriedku zásahu do osobných práv – R 44/2018; m. m. napr. I. ÚS 487/2021, III. ÚS 625/2022,\nIII. ÚS 435/2023). Ústavný súd vo svojej rozhodovacej praxi opakovane akcentuje, že väzba\npredstavuje vážny zásah do osobnej slobody. Preto je povinnosťou všeobecných súdov obzvlášť\ncitlivo zvažovať argumenty pre ďalšie trvanie väzby. Z ustanovení Trestného poriadku priamo\nvyplýva povinnosť všeobecných súdov skúmať, či je v prípade dôvodnosti väzby túto nahradiť\nalternatívnymi prostriedkami (m. m. napr. III. ÚS 520/2021, III. ÚS 625/2022, III. ÚS 435/2023).\n42. Neuniklo pozornosti ústavného súdu, že sťažovateľka je stíhaná pre obzvlášť závažný zločin.\nV takom prípade možno väzbu v súlade s § 80 ods. 2 Trestného poriadku nahradiť v uvedenom\nustanovení objektivizovanými menej invazívnymi prostriedkami len pri existencii výnimočných\nokolností. Samotná požiadavka existencie výnimočných okolností vo svojej podstate predpokladá\n\n9\n\nvyššiu mieru rizika, že sťažovateľka stíhaná za obzvlášť závažný zločin by v prípade jej prepustenia\nz väzby na slobodu pokračovala v trestnej činnosti (m. m. napr. I. ÚS 250/2017, III. ÚS 423/2015).\n43. Vzhľadom na uvedené východiská je podľa názoru ústavného súdu namieste zamerať pozornosť\nnajskôr smerom k ustáleniu prítomnosti výnimočných okolností, ktoré pri trestnom stíhaní vedenom\npre obzvlášť závažný zločin predstavujú nevyhnutnú podmienku (conditio sine qua non) nahradenia\nväzby, pričom následne po pozitívnom zistení predmetných okolností sa žiada skúmať konkrétne\nmožnosti nahradenia väzby konkrétnym menej invazívnym opatrením. V kontexte tohto\nmetodologického posolstva pristúpil ústavný súd k posúdeniu predznamenaných aspektov\nnapadnutého uznesenia.\n44. V súvislosti so sťažovateľkiným poukazom na potrebu starostlivosti o jej maloleté deti\nv situácii, keď sa o nich nemôže starať otec, ústavný súd poznamenáva, že medzi pomery\npáchateľa, ktoré môžu odôvodňovať výnimočné okolnosti, možno vo všeobecnosti zaradiť\naj rodinné pomery (m. m. napr. III. ÚS 90/2022). V danom prípade však najvyšší súd korektne\nvyvažoval na jednej strane záujem spoločnosti na stíhaní trestnej činnosti, ktorá sa sťažovateľke\ndáva za vinu, a na druhej strane základné právo sťažovateľky na osobnú slobodu a záujmy\nsťažovateľkiných maloletých detí, pričom na s. 31 napadnutého uznesenia v koncentrovanej podobe\nzrozumiteľne vysvetlil, že závažnosť stíhanej trestnej činnosti v danom prípade prevažuje nad tým,\nže sťažovateľka je matkou maloletých detí. Tento záver nepovažuje ústavný súd za arbitrárny,\npreto niet príčiny, aby ho substituoval vlastným právnym názorom.\n45. Pokiaľ sťažovateľka v súvislosti s potrebou starostlivosti o maloleté deti dáva do pozornosti\nnález č. k. III. ÚS 594/2021-32, ústavný súd v nijakom prípade nepopiera závery, ktoré v ňom\nvyslovil, avšak poukazuje na odlišné skutkové okolnosti sťažovateľkinej veci a skutkové súvislosti\nvydania predmetného nálezu. Na tieto okolnosti napokon upriamil pozornosť aj najvyšší súd\nna s. 26 napadnutého uznesenia, predovšetkým pokiaľ ide o postoj k spáchanému skutku, dĺžku\nväzobného stíhania a závažnosť trestnej činnosti. Ústavný súd nespochybňuje argumentáciu\nsťažovateľky o tom, že v praxi sa len sťažka vyskytnú skutkovo celkom identické prípady,\npodotýka však, že v danom prípade sa uvádzané skutkové okolnosti javia ako podstatné\na rozhodujúce, a preto vo svojich dôsledkoch vylučujú aplikabilitu uvádzaného nálezu\nv okolnostiach sťažovateľkinej trestnej veci.\n46. Ak ide o nedoloženie aktuálnych správ o psychickom stave maloletých detí v súvislosti\ns rozhodovaním o žiadosti sťažovateľky o prepustenie z väzby na slobodu, kým najvyšší súd\nv napadnutom uznesení v uvedenom nedoložení identifikoval v súradniciach existencie\nvýnimočných okolností deficit, v uznesení zo 7. februára 2024 predovšetkým so zreteľom\nna priloženie aktuálnych správ o psychickom stave maloletých detí z 19. decembra 2023 (ktoré\npodľa sťažovateľky preukázali „gradáciu“ zdravotných problémov detí, pozn.) pozitívne\nidentifikoval danosť výnimočných okolností. Záver objektivizovaný v napadnutom uznesení\nsa nejaví ako ústavno-právne nekorektný, pretože najvyšší súd v danom prípade s racionálnymi\nuž odkazovanými dôvodmi priorizoval neexistenciu výnimočných okolností pred ich existenciou.\nÚstavný súd upriamuje pozornosť sťažovateľky, že v prípade namietaného porušenia základného\npráva podľa čl. 17 ústavy môže a musí uplatniť určitú revíznu právomoc, avšak bez toho, aby sám\nhodnotil skutočnosti, ktoré viedli všeobecný súd (v danom prípade najvyšší súd) k tomu,\nže uprednostnil určité rozhodnutie pred iným rozhodnutím (m. m. napr. II. ÚS 27/2024).\n\n10\n\n47. K námietke sťažovateľky súvisiacej so starostlivosťou o maloleté deti ústavný súd sumarizačne\npripomína, že prípadný zásah ústavného súdu spočívajúci v nahradení právneho názoru najvyššieho\nsúdu je možné realizovať len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou všeobecných súdov,\nv zmysle ustálenej judikatúry (m. m. napr. I. ÚS 250/2017) by mohol nahradiť napadnutý právny\nnázor najvyššieho súdu iba v prípade, ak by bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne\nnekonformný. O takýto prípad v súradniciach danej veci nejde, pretože najvyšší súd\nna argumentáciu sťažovateľky odpovedal adekvátnymi a vecne podloženými dôvodovými líniami,\nktoré sa nejavia ako arbitrárne, teda podstatne neodôvodnené a nepreskúmateľné, a z tohto dôvodu\nako ústavno-právne neudržateľné. Z uvedených dôvodov ústavný súd avizovanej sťažnostnej\nnámietke nevyhovel.\n48. V ďalšej argumentácii sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že napomáhala pri objasňovaní\ntrestnej činnosti, čo má zakladať výnimočnú okolnosť. Ústavný súd v tejto súvislosti upriamuje\npozornosť na s. 24 napadnutého uznesenia, kde najvyšší súd uviedol, že v kontexte žiadosti\no prepustenie z väzby na slobodu nie je zrejmé, čo má sťažovateľka na mysli. Následne najvyšší súd\npodotkol: „Pokiaľ týmto napomáhaním majú byť skutočnosti spísané obvinenou do úradného\nzáznamu, ktorý bol spísaný 3. apríla 2023 na Úrade špeciálnej prokuratúry GP SR, potom Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky uvádza, že podozrenia vo vzťahu k príslušníkovi NAKA sú síce\npreverované, avšak doposiaľ bez relevantného výstupu, ale najmä zdôrazňuje, že takéto\nnapomáhanie môže byť v závislosti od okolností konkrétneho prípadu posúdené ako poľahčujúca\nokolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného poriadku (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti\npríslušným orgánom), avšak nie ako výnimočná okolnosť zakladajúca dôvod na nahradenie\nväzby).“ Ústavný súd v reakcii na citovanú pasáž uvádza, že sťažnostná argumentácia v tomto\nprípade prezentuje len nesúhlas sťažovateľky s názorom najvyššieho súdu vysloveným v jej právnej\nveci, ktorý však nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru\na nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor najvyššieho súdu svojím\nvlastným (m. m. napr. II. ÚS 380/2020, II. ÚS 399/2020).\n49. Ak ide o tvrdenú procesnú nepoužiteľnosť výpovedí, ktorá má svedčiť v prospech existencie\nvýnimočných okolností, ústavný súd v súlade so svojou rozhodovacou činnosťou (m. m.\nI. ÚS 475/2021) uvádza, že všeobecnému súdu rozhodujúcemu o väzbe úloha celkového hodnotenia\ndôkazov a s tým súvisiaceho dôkazného procesu zásadne neprislúcha. Ústavný súd na skutkovom\nzáklade, ktorý bol dosiaľ ustálený v sťažovateľkinej trestnej veci, aproboval ako ústavne konformné\nzávery najvyššieho súdu ustaľujúce dôvodnosť podozrenia sťažovateľky, pričom uvádza,\nže nesplnenie príslušnej materiálnej podmienky väzby by na tomto základe mohol konštatovať\niba vo výnimočnom prípade, ktorý by sa spájal s absolútnym nedostatkom dôkazov proti väzobne\nstíhanej sťažovateľke. To so zreteľom na všetky už uvádzané okolnosti nie je sťažovateľkin prípad.\nNeuniklo tiež pozornosti ústavného súdu, že najvyšší súd na s. 14 napadnutého uznesenia poukázal\naj na ďalšiu dôkaznú matériu posilňujúcu dôvodnosť trestného stíhania. V kontexte danej veci\npreto podľa názoru ústavného súdu nejde o výnimočné okolnosti, ktoré by umožňovali aktivovať\nmechanizmus nahradzovania sťažovateľkinej väzby miernejším opatrením.\n50. V tejto skupine sťažnostných námietok sťažovateľka napokon vyjadruje nesúhlas\ns nenahradením väzby pri nariadení kontroly technickými prostriedkami podľa zákona o kontrole\nvýkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami. Ústavný súd uvádza, poukazujúc\n\n11\n\npredovšetkým na s. 23 napadnutého uznesenia, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je v tomto\nsmere pomerne koncízne, avšak vo svetle metodologického manuálu uvedeného v bode 43\nodôvodnenia tohto nálezu sa javí ako ústavne konformné. V tejto súvislosti ústavný súd v zhode\nso závermi najvyššieho súdu uvedenými na s. 32 napadnutého uznesenia akcentuje, že pokiaľ\nnajvyšší súd nezistil výnimočné okolnosti, ktoré by v súlade s obsahovým posolstvom zákonodarcu\nvteleným do § 80 ods. 2 Trestného poriadku otvárali priestor pre možnosť nahradenia väzby, bolo\nby prima facie zbytočné predostierať úvahy o splnení podmienok pre nahradenie väzby\npri súčasnom nariadení kontroly technickými prostriedkami podľa zákona o kontrole výkonu\nniektorých rozhodnutí technickými prostriedkami. Z uvedeného dôvodu nebolo možné priznať\nústavno-právnu relevanciu ani tejto námietke objektivizovanej v ústavnej sťažnosti sťažovateľky.\n51. Úvahy uvedené v predošlom bode odôvodnenia tohto nálezu zakladajú aj dôvod, pre ktorý\nje sťažovateľkin poukaz na nález ústavného súdu č. k. III. ÚS 625/2022-33 z 26. januára 2023\nnanajvýš nepriliehavý. Kým sťažovateľka bola v čase rozhodovania všeobecných súdov o žiadosti\no prepustenie z väzby na slobodu väzobne stíhaná pre obzvlášť závažný zločin, kde sa vyžaduje\nskúmanie výnimočných okolností, vo veci vedenej pred ústavným súdom pod sp. zn.\nIII. ÚS 625/2022 rozhodovali všeobecné súdy o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby\nna slobodu v čase, keď tento sťažovateľ nebol trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin.\nV prípade sp. zn. III. ÚS 625/2022 teda ústavný súd kvalifikoval uznesenie Krajského súdu\nv Trnave sp. zn. 6Tos/121/2022 z 9. júna 2022, pokiaľ ide odôvodnenie nenahradenia väzby\nsťažovateľa miernejšími prostriedkami, ako ústavne neudržateľné za situácie, v ktorej nebolo\nnamieste prediktívne zisťovať výnimočné okolnosti a až po ich pozitívnom ustálení pristúpiť\nku skúmaniu vlastných možností nahradenia väzby alternatívnymi prostriedkami.\n52. Ak ide o námietku súvisiacu s porušením zásady prezumpcie neviny, ústavný súd uvádza,\nže účelom tejto zásady je chrániť každého, kto bol obvinený z trestného činu, pred vyslovením\nvýroku o vine bez toho, aby bola jeho vina preukázaná v súlade so zákonom [rozhodnutie\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Nölkenbockhoff v. Nemecko, séria\nA, č. 123, bod 33). Jej hlavným účelom je chrániť obvineného pred akýmkoľvek súdnym\nrozhodnutím alebo inými výrokmi príslušných úradných osôb („State officials“), ktoré sa rovnajú\nvysloveniu jeho viny bez toho, aby bola táto predtým preukázaná v súlade so zákonom (rozhodnutie\nESĽP vo veci Rushiti v. Rakúsko, bod 31). Zo zásady prezumpcie neviny tiež vyplýva, že žiadny\nštátny orgán (vrátane jeho ústavných činiteľov) nie je oprávnený vysloviť vinu či rozhodnúť o vine\nosoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ešte predtým, ako ju vyslovil príslušný súd\nprávoplatným odsudzujúcim rozsudkom (m. m. napr. II. ÚS 241/2015, PL. ÚS 12/98).\n53. Zásada prezumpcie neviny predstavuje jeden zo základov spravodlivého trestného konania.\nK jej porušeniu dôjde, ak výroky príslušnej úradnej osoby, ktoré sa týkajú osoby obvinenej\nz trestného činu, odrážajú alebo vyjadrujú názor, že je vinná, a to ešte pred tým, ako bola jej vina\npreukázaná v súlade so zákonom. Postačuje, dokonca aj pri absencii formálneho konštatovania,\ntiež argumentácia nasvedčujúca tomu, že úradná osoba považuje obvineného za vinného (napr.\nrozhodnutie ESĽP vo veci Daktaras v. Litva, bod 41, obdobne rozhodnutie ESĽP vo veci Allenet\nde Ribemont v. Francúzsko, bod 35). Je potrebné robiť rozdiel medzi výrokmi, ktoré odrážajú\nalebo vyjadrujú názor, že dotknutá osoba je vinná, a výrokmi, ktoré iba vyjadrujú stav podozrenia\n(„a state of suspicion“). Prvé výroky porušujú zásadu prezumpcie neviny, zatiaľ čo druhé výroky\n\n12\n\nboli považované za prijateľné alebo nezávadné v rôznych situáciách posudzovaných ESĽP (napr.\nrozhodnutie ESĽP vo veci Lutz v. Nemecko, séria A, č. 123, bod 62).\n54. Ústavný súd osobitne akcentuje, že to, či namietané výroky úradnej osoby porušujú zásadu\nprezumpciu neviny, má byť posudzované v kontexte osobitných okolností, za akých boli tieto\nvýroky urobené (napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Daktaras v. Litva, bod 43 alebo rozhodnutie ESĽP\nvo veci Adolf v. Rakúsko, body 36 – 41). Dôležitý je skutočný význam vyhlásení, nie ich doslovné\nznenie (rozhodnutie ESĽP vo veci Lavents v. Litva, bod 126).\n55. Pri skúmaní opodstatnenosti avizovanej námietky ústavný súd zistil, že sťažovateľka vyjadruje\nnespokojnosť s celkom tromi konštatovaniami najvyššieho súdu:\na) „Obvinená mala drogovú trestnú činnosť páchať dlhodobo, pričom je možné predpokladať,\nže táto bola zdrojom jej obživy.“;\nb) „Najvyšší súd ďalej poukazuje aj nato, že obvinená\nmala byť prítomná\npri zabezpečovaní drog, odovzdávaní drog iným obvineným a preberaní hotovosti za ne a tiež mala\nsvedkovi\nv neprítomnosti obvineného\ndrogy aj fyzicky odovzdať.“;\nc) „Obvinená tak podľa názoru najvyššieho súdu v páchaní drogovej trestnej činnosti [je, pozn.]\nzorientovaná, čo len uľahčuje možnosť, aby sa k jej páchaniu po prípadnom prepustení na slobodu\nvrátila.“\n56. V reakcii na citované pasáže ústavný súd uvádza, že v prípade výrokov uvedených v bode 55\npísm. a) a b) odôvodnenia tohto nálezu už na prvý pohľad (prima facie) niet pochýb o tom,\nže najvyšší súd zásadu prezumpcie neviny zachoval. V danom prípade najvyšší súd neuviedol,\nže sťažovateľka trestnú činnosť páchala, ale prezentoval názor o tom, že trestnú činnosť mala\npáchať. Rovnako tak najvyšší súd neustálil, že trestná činnosť bola zdrojom obživy sťažovateľky,\npretože uviedol len predpoklad o takom závere. Najvyšší súd nepodotkol, že sťažovateľka bola\nprítomná pri zabezpečovaní a odovzdávaní drog, pri preberaní hotovosti za ne a že drogy fyzicky\nodovzdávala, ale objektivizoval podozrenie, že takéto činnosti mala vykonávať. V kontexte danej\nveci teda najvyšší súd nevyslovil úsudok o vine sťažovateľky, v dôsledku čoho nie je možné priznať\ntejto časti sťažnostnej argumentácie pozitívnu ústavno-právnu relevanciu.\n57. I keď by formulačná konštrukcia uvedená v bode 55 písm. c) odôvodnenia tohto nálezu\nza určitých okolností mohla budiť dojem porušenia zásady prezumpcie neviny, nie je možné\nju hodnotiť extrahovane od kontextu použitej argumentácie v celom svojom komplexe. Z okolností\nposudzovanej veci a dôvodových línií tohto nálezu je totiž zrejmé, že materiálne podmienky väzby\nsú v danom prípade splnené, pričom sťažovateľkou poukazovanú formuláciu použil najvyšší súd\nv kontexte zákonom predpokladaného skúmania materiálnych podmienok väzby. O vine či nevine\nsťažovateľky je napokon oprávnený rozhodnúť príslušný súd len na základe skutočností, ktoré boli\nzákonom ustanoveným spôsobom preukázané na hlavnom pojednávaní (§ 2 ods. 19 Trestného\nporiadku; m. m. napr. I. ÚS 217/2019, II. ÚS 484/2020).\n58. Ústavný súd v súvislosti s uvádzanou námietkou napokon hodnotí sťažovateľkin poukaz\nna nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 367/2021-107 zo 16. decembra 2021 ako skutkovo\nnepriliehavý. V danom prípade sa najvyšší súd dopustil porušenia zásady prezumpcie neviny\nkonštatovaním, že «s ohľadom na silu dôkaznej situácie je pre osobu obvineného v prípade jeho\nprepustenia na slobodu „kolúzne“ konanie jedinou možnosťou, ako sa vyhnúť dlhoročnému trestu»,\n\n13\n\na takisto uviedol, že „je potrebné si uvedomiť, že kauza\npatrí k najväčšej korupčnej kauze\nv dejinách Slovenska ako to viackrát bolo zmieňované aj médiami“. Najvyšší súd v citovaných\nformuláciách podľa názoru ústavného súdu celkom nepochybne ustálil vinu sťažovateľa, pričom\npredmetom ďalšieho konania mala byť len otázka trestu, ktorý bol dokonca predbežne ustálený\nako „dlhoročný“. Formulácia, že sťažovateľ nemal inú možnosť, ako sa vyhnúť dlhoročnému trestu,\nlen sa kolúzne správať, vyvolávala v nezaujatom čitateľovi jednoznačnú predstavu o vine\nsťažovateľa. Preto ústavný súd vo veci sp. zn. II. ÚS 367/2021 dospel k záveru, že tento výrok\nje v rozpore so zásadou prezumpcie neviny. V prípade sťažovateľky však formulácia najvyššieho\nsúdu recipovaná do bodu 55 písm. c) odôvodnenia tohto nálezu v bezprostrednej ideovej\nnadväznosti nasleduje obsahové posolstvo dvoch predošlých vetných konštrukcií [bod 55 písm. a)\na b) odôvodnenia tohto nálezu] a v celkovej komplexite aj ostatné dôvodové línie napadnutého\nuznesenia, z ktorých je bezpochyby zrejmé podozrenie z trestnej činnosti, ktorá sa sťažovateľke\ndáva za vinu, nie záver najvyššieho súdu o sťažovateľkinej vine, pričom otázkou má byť len výška\ntrestu sťažovateľky. Najvyšší súd preto napadnutým uznesením, ktorým rozhodoval o väzbe\nsťažovateľky, neprejudikoval meritórne rozhodnutie v tejto veci, a tým neporušil zásadu\nprezumpcie neviny objektivizovanú v čl. 50 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 2 dohovoru. Z tohto dôvodu\nústavný súd nevzhliadol ani predznamenanú časť napadnutého uznesenia ako ústavne nekonformnú.\n59. Pokiaľ ide o námietku porušenia základného práva garantovaného čl. 19 ods. 2 ústavy a práva\nzaručeného čl. 8 ods. 1 dohovoru, ústavný súd podotýka, že v danom prípade rozhodoval najvyšší\nsúd ako sťažnostný súd v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku o zákonnosti\nsťažovateľkinej väzby. Najvyšší súd teda uplatňoval decíznu právomoc na základe právnej normy,\nktorá pre účely trestného konania za splnenia istých skutkových a právnych predpokladov umožňuje\nzásah do osobnej slobody osoby obvinenej z trestného činu. V predmetnej veci išlo o oprávnený\nzásah do osobnej slobody sťažovateľky, a tým aj do jeho súkromného a rodinného života, pričom\ntento zásah sledoval legitímny cieľ – zabránenie sťažovateľke v pokračovaní v trestnej činnosti [tzv.\npreventívna (predstihová) väzba – § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku; m. m. napr.\nIII. ÚS 203/2011, III. ÚS 447/2011]. Z uvedeného dôvodu ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť\nmedzi namietaným porušením základného práva sťažovateľky podľa čl. 19 ods. 2 ústavy, resp.\npráva sťažovateľky podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru a napadnutým uznesením.\n60. V súvislosti s námietkou porušenia ľudsko-právneho imperatívu obsiahnutého v čl. 5 ods. 3\ndohovoru ústavný súd uvádza, toto ustanovenie sa vzťahuje na konanie a rozhodovanie o vzatí\ndo väzby, pričom procesné pravidlá týkajúce sa skúmania dôvodnosti ďalšieho trvania väzby\nsú ratione materiae súčasťou čl. 5 ods. 4 dohovoru. S poukazom na už uvedené je zrejmé, že právo\nobsiahnuté v čl. 5 ods. 3 dohovoru nekorešponduje s tvrdeným porušením podmienok väzobného\nstíhania sťažovateľky, keďže uplatnenie čl. 5 ods. 3 dohovoru prichádza do úvahy pri vzatí\ndo väzby, a nie pri rozhodovaní o preskúmaní dôvodov väzby, či už na základe podanej žiadosti\no prepustenie z väzby, predĺženia väzby na podklade návrhu prokurátora alebo napríklad po podaní\nobžaloby prokurátorom (m. m. napr. I. ÚS 87/2019, II. ÚS 599/2018). To je dôvodom, pre ktorý\nje príčinná súvislosť medzi namietaným porušením práva sťažovateľky podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru\na napadnutým uznesením vylúčená.\n61. Napokon ústavný súd podotýka, že rozsah ústavnej sťažnosti, ktorým je podľa § 45 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov viazaný, je v rovine referenčných ustanovení tvorený čl. 17 ods. 1, 2\n\n14\n\na 5, čl. 19 ods. 2 a čl. 50 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 5 ods. 3 a 4, čl. 6 ods. 2 a čl. 8 ods. 1 dohovoru.\nUvedenie čl. 7 a čl. 20 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie v dôvodovej časti repliky\nústavný súd vo vzťahu k formulovanému petitu vyhodnotil v súlade so svojou ustálenou\nrozhodovacou praxou len ako súčasť argumentácie sťažovateľky (m. m. napr. I. ÚS 20/2020,\nIII. ÚS 411/2022, III. ÚS 537/2022, III. ÚS 652/2022, III. ÚS 394/2023, III. ÚS 605/2023,\nIII. ÚS 93/2024).\n62. Po meritórnom preskúmaní sťažovateľkinej veci ústavný súd uzatvára, že neidentifikoval\nporušenie sťažovateľkou uvádzaných základných práv podľa ústavy, resp. práv podľa dohovoru.\nMedzi napadnutým uznesením na jednej strane a obsahom základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2\na 5, čl. 19 ods. 2 a čl. 50 ods. 2 ústavy, resp. práv podľa čl. 5 ods. 3 a 4, čl. 6 ods. 2 a čl. 8 ods. 1\ndohovoru na druhej strane neexistuje taká súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd mohol\nvysloviť porušenie predmetných ustanovení ústavy, resp. dohovoru.\n63. Z uvedených dôvodov ústavnej sťažnosti sťažovateľky ústavný súd nevyhovel.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. marca 2024\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-preventívna", "väzba-preskúmavanie väzobných dôvodov", "väzba-nahradenie väzby", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na inú právnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "väzba-dôvody väzby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:379619da-b363-4a93-98b2-5d2559d4ae17", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.93.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 93/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 93/2024 z 20. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-20", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.93.2024.1"}, {"guid": "ussr:62afd7a5-6d9a-4429-bd05-840990d83c1a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.27.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 27/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/2024 z 24. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.27.2024.1"}, {"guid": "ussr:88a8f9c7-1a7d-4861-9da7-16004e926597", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.435.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 435/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 435/2023 z 7. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-07", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.435.2023.2"}, {"guid": "ussr:69d7b107-671f-4471-b8be-a3307a1f4d23", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.605.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 605/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 605/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.605.2023.1"}, {"guid": "ussr:89387240-1545-467e-9c88-44d64ede3ec6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.556.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 556/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 556/2023 z 7. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-07", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.556.2023.1"}, {"guid": "ussr:b047ffae-b76b-4f4c-ab37-055155c29636", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.515.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 515/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 515/2023 z 12. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-12", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.515.2023.1"}, {"guid": "ussr:3b5b3ef1-eab4-4630-a1ab-165c39e2ca54", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.394.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 394/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 394/2023 z 18. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-18", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.394.2023.1"}, {"guid": "ussr:6802332b-cf54-4073-a42e-87bf089b1fd2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.67.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 67/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 67/2023 z 25. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-25", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.67.2023.2"}, {"guid": "ussr:7f868f18-eaf8-42b7-99bb-059836b9c86b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.103.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 103/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/2023 z 25. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-25", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.103.2023.2"}, {"guid": "ussr:866f6df2-0437-4b6f-ae0a-021e615e468a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.37.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 37/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 37/2023 z 26. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-26", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.37.2023.1"}, {"guid": "ussr:27cac989-290d-4691-ab90-94699a0e236d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.625.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 625/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 625/2022 z 26. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-26", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.625.2022.1"}, {"guid": "ussr:dfb0c976-ca38-4326-809f-25712ac18311", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.708.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 708/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 708/2022 z 20. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-20", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.708.2022.1"}, {"guid": "ussr:cd86ae21-ae24-4914-a599-c745060d1aeb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.652.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 652/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 652/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.652.2022.1"}, {"guid": "ussr:71351381-12cb-4e2d-bc0c-ba812179a1a9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.537.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 537/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 537/2022 z 11. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-11", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.537.2022.1"}, {"guid": "ussr:8aeb3e6d-3947-40fa-9a64-5149d8bbce19", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.543.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 543/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 543/2022 z 11. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-11", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.543.2022.1"}, {"guid": "ussr:2519695a-334f-4ecd-b132-9a543e80b2e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.411.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 411/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 411/2022 z 14. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-14", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.411.2022.1"}, {"guid": "ussr:33dad04b-f613-4539-8f8e-f2a9c64f7429", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.321.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 321/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 321/2022 z 14. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-14", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.321.2022.1"}, {"guid": "ussr:5a037759-5701-4bbd-a125-b460f39d3098", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.299.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 299/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 299/2022 z 19. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-19", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.299.2022.1"}, {"guid": "ussr:08de9de3-3549-4551-87bd-39352d694018", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.487.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 487/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 487/2021 z 31. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.487.2021.1"}, {"guid": "ussr:079da352-3648-4fd3-9de8-2d3b759c3006", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.90.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 90/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/2022 z 10. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-10", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.90.2022.1"}, {"guid": "ussr:43200894-58c2-4fe6-b6ec-519e3b84899f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.594.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 594/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 594/2021 z 21. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-21", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.594.2021.2"}, {"guid": "ussr:f273b69c-ea7c-4363-9611-1c32e115aa10", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.367.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 367/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 367/2021 z 16. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-16", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.367.2021.2"}, {"guid": "ussr:af6620c6-9b8b-46a7-a694-71fae8e09fa3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.475.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 475/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 475/2021 z 7. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-07", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.475.2021.1"}, {"guid": "ussr:9f645c72-2859-4384-834a-d56c7632c589", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.675.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 675/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 675/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.675.2021.1"}, {"guid": "ussr:dde9578c-4fe2-4ae4-8705-6d825c4bdeed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.520.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 520/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 520/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.520.2021.2"}, {"guid": "ussr:09a70fdc-1158-4ffd-9d90-7334d810fbd8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.523.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 523/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 523/2021 z 12. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-12", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.523.2021.2"}, {"guid": "ussr:e99b7674-8264-4910-9923-041045a3c098", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.550.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 550/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 550/2021 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.550.2021.1"}, {"guid": "ussr:9aa801ec-e550-49f8-96c7-dafb81977232", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.489.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 489/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 489/2021 z 16. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-16", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.489.2021.1"}, {"guid": "ussr:fb37ddac-19f3-471d-9404-d486168eda9c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.518.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 518/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 518/2021 z 16. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-16", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.518.2021.1"}, {"guid": "ussr:45d55c9a-a1fe-474c-aa21-5fd727f898a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.436.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 436/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 436/2021 z 7. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-07", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.436.2021.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c413b35c-4cef-480d-8078-c94d36aabb36", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.61.2026.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 61/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 61/2026 z 26. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.61.2026.2"}, {"guid": "ussr:47c514aa-92e6-40a7-9244-cf50ad5aa1d9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.96.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 96/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 96/2026 z 12. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.96.2026.1"}, {"guid": "ussr:c30a372b-7090-420a-ad47-cfede6a85b1a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.732.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 732/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 732/2025 z 17. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.732.2025.1"}, {"guid": "ussr:710a7781-0532-4e94-bc69-48f994953a28", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.560.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 560/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 560/2025 z 25. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.560.2025.1"}, {"guid": "ussr:acfaf348-3446-4344-a77a-7659e9d14ca8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.486.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 486/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 486/2025 z 19. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.486.2025.1"}, {"guid": "ussr:b9f2e9de-abf3-4035-a3a2-a5a367bffc70", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.483.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 483/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 483/2025 z 19. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.483.2025.1"}, {"guid": "ussr:f5996c97-1f23-4ddc-9bc1-bfb0f7961c16", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.434.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 434/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 434/2025 z 6. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.434.2025.1"}, {"guid": "ussr:810c69b9-29a1-40ff-b75a-76a7722a7c57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.375.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 375/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 375/2025 z 25. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.375.2025.1"}, {"guid": "ussr:a2b924c0-4124-45dd-beed-fe6e9279641e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.351.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 351/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 351/2025 z 17. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-17", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.351.2025.1"}]}