{"guid": "ussr:b0436a6c-ccac-434a-b92b-df0fe51d25bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.438.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 438/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 438/2024 z 21. 11. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 21. novembra 2024, sp. zn. III. ÚS 438/2024, ECLI:SK:USSR:2024:3.US.438.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Robert Šorl", "sudca_id": 1096, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/robert-sorl-1096", "datum_vydania": "2024-11-21", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b0436a6c-ccac-434a-b92b-df0fe51d25bf", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.438.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.438.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.438.2024.2/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 438/2024-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca\nspravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej JUDr. Františkom Komkom, advokátom, Hlavná 27,\nPrešov, proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/130/2023\nz 28. mája 2024 takto\nrozhodol:\n1. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/130/2023 z 28. mája 2024\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/130/2023 z 28. mája 2024\nz r u š u j e a v e c m u v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania\n856,75 eur a tieto zaplatiť jeho právnej zástupkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 2. augusta 2024 domáha\nvyslovenia porušenia základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nnajvyššieho súdu o zamietnutí jej dovolania v civilnom spore.\n\nII.\n2. Okresný súd zamietol žalobu sťažovateľky, ktorou sa proti žalovanému mestu na základe\nvydržania domáhala určenia vlastníckeho práva k pozemku (parcela CKN č.\nostatná plocha\n2\ns výmerou 110 m ), ktorý vznikol odčlenením z pôvodného pozemku (mpč.\n) a pôvodne\nho vlastnil štát a v súčasnosti je ako vlastník v katastri zapísané žalované mesto. Nebolo sporné,\nže rodičia sťažovateľky kúpnou zmluvou z roku 1954 nadobudli vlastnícke právo k pozemku\n(parcela mpč.\nvtedy s výmerou 496 m2 a od roku 1976 s výmerou 558 m2) a tento kúpnou\nzmluvou z roku 1971 previedli na sťažovateľku. Sťažovateľka tvrdila, že aj sporný pozemok\njej rodičia v roku 1954 oplotili a užívali ho spolu s pozemkom vo výmere 496 m2. Okresný súd\npoukázal na to, že už v skoršom konaní o obdobnej žalobe sťažovateľka tvrdila, že jej rodičia\nsporný pozemok nadobudli zámennou zmluvou, pričom len dlhodobým a nerušeným užívaním\nsporného pozemku ho sťažovateľka nemohla vydržať, keďže je nesporné, že neexistuje právny titul,\npredmetom ktorého by bol prevod vlastníctva k spornému pozemku na ňu alebo rodičov.\nPreto nemohli byť ani sťažovateľka, ani rodičia dobromyseľní. Okresný súd poukázal\nna rozhodnutie najvyššieho súdu (3Cdo/17/2016), podľa ktorého pri posúdení dobromyseľnosti\ndržiteľa nemožno vychádzať len z jeho subjektívneho vnímania, ale právne relevantnou\nje tá skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu, prípadne aj len domnelého nadobudnutia\nvlastníctva.\n3. Krajský súd na odvolanie sťažovateľky rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu. Stotožnil\nsa s jeho odôvodnením. Podľa krajského súdu len z nerušeného užívania pozemku sťažovateľkou\nnemožno dospieť k jej dobromyseľnosti, keďže nepreukázala titul nadobudnutia držby. Samotné\nužívanie na vydržanie nestačí. Osobitne poukázal na to, že pozemok pôvodne nebol súčasťou\npozemku mpč.\n, ktorí nadobudli rodičia sťažovateľky, ale iného pozemku mpč.\n.\n2\nKrajský súd zdôraznil nezanedbateľnú výmeru sporného pozemku 110 m . K nevykonaniu\nsťažovateľkou navrhnutých dôkazov výsluchom svedkov a obhliadke krajský súd uviedol,\nže vzhľadom na nepreukázanie právneho dôvodu držby ich vykonanie nemohlo viesť k inému\nrozhodnutiu. Okrem toho sťažovateľka mala zabezpečiť prítomnosť svedkov na pojednávaní.\n4. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka z dôvodov podľa § 420 písm. f) a § 421\nods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) dovolanie. Bola toho názoru,\nže krajský súd nerešpektoval rozhodnutia najvyššieho a ústavného súdu (II. ÚS 484/2015) a § 134\nObčianskeho zákonníka treba vykladať smerom k zosúladeniu dlhodobého faktického stavu držby\nso stavom vlastníckym. Poukázala na to, že pozemok riadne nadobudli jej rodičia a oprávnene\nho od roku 1954 užívali. Poukázala na rozhodnutia českého najvyššieho súdu (22Cod/954/2005,\n22Cod/2211/2000, 22Cdo/488/2004, 22Cdo/2004/2004, 22Cdo/386/2000), z ktorých vyplýva,\nže skutočnosť, že držiteľ pozemku si nenechal vytýčiť hranice svojho pozemku, a tak nezistil,\nže drží aj časť pozemku, ktorej nie je vlastníkom, nie je dôvodom na označenie jeho držby\nza nepoctivú alebo neoprávnenú. Všeobecne platí, že pokiaľ sa nadobúdateľ chopí držby časti\nsusednej parcely, ktorú nenadobudol, môže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere,\nže je vlastníkom i tejto časti, pričom záleží aj na tvare, výmere, umiestnení pozemkov, spoločnom\noplotení, rozsahu užívania právnych predchodcov a pod. Poukázala na to, že bolo potrebné zvážiť\nvšetky okolnosti a jej vnútorné presvedčenie o oprávnenosti držby nemohlo byť predmetom\ndokazovania. Predmetom dokazovania mohli byť len skutočnosti vonkajšieho sveta,\nprostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejaví navonok (R 45/86). Okrem toho\n2\n\nnamietla, že skutkové zistenia okresného súdu nemali oporu v dokazovaní a rozhodnutie krajského\nsúdu je neurčité, nepreskúmateľné a nedostatočne sa vysporiadalo s jej odvolacími námietkami.\nĎalej namietla, že okresný súd bez zdôvodnenia nevykonal ňou navrhnuté dôkazy (výsluch svedkov\na obhliadku).\n5. Ústavnou sťažnosťou namietaným rozsudkom najvyšší súd dovolanie sťažovateľky zamietol.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP uviedol, že okresný súd sa k dobromyseľnosti\ndržby sťažovateľky a rodičov vyjadril dostatočne. Stotožnenie sa krajského súdu s odôvodnením\nokresného súdu nie je v rozpore s právom sťažovateľky na spravodlivý proces, keďže dostatočné\nsú aj jeho úvahy o neexistencii dobrej viery držiteľov. Rovnako dostatočné je vysvetlenie dôvodu,\npre ktorý nebolo potrebné vykonať ňou navrhnuté dôkazy.\n6. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP (odklon od ustálenej rozhodovacej\npraxe najvyššieho súdu) najvyšší súd uviedol, že rozhodnutia českého najvyššieho súdu\nnie sú ustálenou rozhodovacou praxou (I. ÚS 115/2020). No i tak nemožno závery z týchto\nrozhodnutí vztiahnuť na vec sťažovateľky, keďže český najvyšší súd v nich riešil otázku\nospravedlniteľného omylu pri posudzovaní pomeru nadobudnutej a skutočne držanej plochy\npozemku, no v jej spore nebola preukázaná dobromyseľnosť držiteľov už pri vstupe do držby.\nZa prípustnú dovolaciu otázku označil otázku výkladu § 134 Občianskeho zákonníka o vydržaní,\nkeď sťažovateľka tvrdila, že okolnosti členenia pozemkov v prírode, oplotenie sporného pozemku\na jeho dlhoročné nerušené užívanie vyvažujú formálne nedostatky kúpnych zmlúv. Najvyšší súd\npoukázal na svoje rozhodnutia (2Cdo/207/2005, 4Cdo/5/2023) a rozhodnutie ústavného súdu\n(II. ÚS 484/2015), pričom konštatoval, že okresný súd k posúdeniu dobromyseľnosti držiteľov\nvykonal náležité dokazovanie a vec správne právne posúdil, keď záver o neexistencii\ndobromyseľnosti bol výsledkom komplexného súhrnu všetkých vzájomne na seba nadväzujúcich\nokolností. Zopakoval skutkové zistenia okresného súdu, že sťažovateľka sa v skoršom spore proti\nžalovanému mestu domáhala určenia vlastníckeho práva k tomu istému pozemku a tvrdila,\nže ho nadobudli jej rodičia zámennou zmluvou, no v namietanom konaní tvrdila, že ho nadobudli\nkúpnou zmluvou. Ďalej to, že existencia kúpnej ani zámennej zmluvy nebola preukázaná\na z vyjadrení sťažovateľky vyplýva rozpornosť tvrdení o oplotení pozemku. Preto považoval právne\nposúdenie súdov o neexistencii dobromyseľnosti sťažovateľky či rodičov za správne, keďže neboli\npreukázané okolnosti svedčiace o právnom dôvode nadobudnutia sporného pozemku.\nIII.\n7. Podľa sťažovateľky všeobecne súdy prijali a arbitrárne odôvodnili záver o nesplnení podmienky\ndobromyseľnosti bez toho, aby zohľadnili judikatúru najvyššieho a ústavného súdu. Preto je ich\nprístup formalistický bez toho, aby bolo nájdené spravodlivé riešenie. Sťažovateľka uvádza,\nže v jej veci mal byť faktický stav držby daný do súladu s právnym stavom. Pritom odkazuje\nna nález ústavného súdu (II. ÚS 484/2015) a rozhodnutie najvyššieho súdu (4Cdo/287/2006).\nOkrem toho namieta, že súdy nevykonali rozhodujúci dôkaz, čo viedlo k porušeniu jej právna\nna súdnu ochranu. Okrem toho nevyhoveli jej návrhu na výsluch svedkov – jej susedov a obhliadku\npozemku, z ktorých nevyhnutne muselo vyplynúť, že v držbe bola dobromyseľne. Formalizmus\nidentifikuje v rozhodnutiach všetkých inštancií, hoci v jej veci šlo o ukážkový prípad vydržania.\nZdôrazňuje, že pozemok, na ktorom rodičia postavili dom vrátane sporného pozemku spolu s nimi,\ndržala oplotený ako celok od roku 1954 a sporný pozemok bol zobrazený až v roku 2002, dokedy\n3\n\nnemohla vedieť o vlastníctve sporného pozemku žalovaným mestom, ktoré sa svojich práv\ndomáhalo až v roku 2020.\n8. Najvyšší súd považuje ústavnú sťažnosť za neopodstatnenú. Je toho názoru, že v namietanom\nrozsudku odpovedal na všetky dovolacie námietky, zaoberal sa všetkými sťažovateľkou\nvymedzenými prípustnými dovolacími dôvodmi a rozhodol v súlade s ustálenou rozhodovacou\npraxou. Žalované mesto (zúčastnená osoba) považuje ústavnú sťažnosť za nedôvodnú,\nkeďže závery súdov zodpovedajú preukázaným skutkovým zisteniam. Zdôrazňuje, že sťažovateľka\nnepreukázala nadobúdací titul k spornému pozemku a zápis vlastníctva k spornému pozemku\nv prospech mesta v katastri vylučuje jej dobromyseľnosť. Preto sťažovateľka neuniesla dôkazné\nbremeno a nepreukázala splnenie podmienok vydržania.\nIV.\n9. Pri nedôvodnosti dovolania treba vychádzať z toho, že ústavný súd zásadne nie je oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní\nzákonov viedli k rozhodnutiu. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie práva s ústavou najmä z toho hľadiska, či závery\nvšeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené. Ústavný súd preskúmava len to, či zákony neboli\nvyložené spôsobom, ktorý je svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné\npochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu takýchto právnych úprav (II. ÚS 348/08). Ústavný\nsúd za protiústavné považuje tie rozhodnutia, odôvodnenie ktorých je úplne odchylné od veci samej\nalebo extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (I. ÚS 301/06).\nRovnako o takýto stav ide aj vtedy, ak závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní\nriadil, by zásadne popreli účel a význam zákonného predpisu (I. ÚS 88/07). Rozhodnutie súdu\nmožno považovať za svojvoľné a také, ktoré narúša spravodlivosť konania, iba v prípade,\nak sú v ňom vyjadrené dôvody založené na zjavnej skutkovej alebo právnej chybe súdu, dôsledkom\nčoho došlo k odopretiu spravodlivosti.\n10. Namietaný rozsudok najvyššieho súdu treba posúdiť v spojení s rozsudkami okresného\na krajského súdu. To preto, lebo záver najvyššieho súdu o správnosti právneho záveru okresného\na krajského súdu o nedobromyseľnosti sťažovateľky a rodičov vychádza zo skutkového stavu\nzisteného okresným a potvrdeného krajským súdom.\n11. Okresný súd vec právne posúdil tak, že sťažovateľka ani rodičia neboli dobromyseľní,\nkeďže nepreukázali okolnosti svedčiace o právnom dôvode nadobudnutia sporného pozemku.\nTakéto právne posúdenie je zjavne mylné, keď súd pri výklade ustanovení o vydržaní (§ 130 a 134\nObčianskeho zákonníka) opomenul zohľadniť, že vydržanie odstraňuje právnu neistotu spojenú\nnielen s vadami nadobúdacieho titulu, ale aj s nedostatkom nadobúdacieho titulu, keď sa oprávnený\ndržiteľ so zreteľom na všetky okolnosti mohol domnievať, že nadobúdací titul existuje.\nV okolnostiach veci sťažovateľky pre predčasný záver o zamietnutí žaloby nestačí len zistenie,\nže sporný pozemok ako vtedy súčasť parcely mpč.\nnebol predmetom kúpnych zmlúv.\nOkresný súd mal zistiť a posúdiť, či, hoci formálne predmetom kúpnej zmluvy z roku 1954 nebola\nparcela mpč.\n, z ktorej vznikol v roku 2002 v katastri zaevidovaný sporný pozemok,\nsa rodičia mohli oprávnene domnievať, že spolu s riadne nadobudnutou parcelou mpč.\nnadobudli aj sporný pozemok. Predčasný je záver okresného súdu, že sťažovateľka nepreukázala\n\n4\n\n48-ročné nerušené užívanie sporného pozemku, ktorý nesprávne vyvodil len z toho, že predmetom\nkúpnych zmlúv nebola parcela mpč.\n. Z toho, že táto parcela nebola predmetom kúpnych\nzmlúv, možno vyvodiť len to, že neexistuje riadny nadobúdací titul. Užívanie sporného pozemku\nsťažovateľka navrhla preukázať výsluchmi susedov a obhliadkou, ktoré dôkazné návrhy si okresný\nsúd opomenul všimnúť na strane jednej a na strane druhej k preukaznosti užívania nepristúpil,\nkeďže vychádzal z nesprávneho právneho záveru, že musí existovať nadobúdací titul v prospech\nrodičov, predmetom ktorého musí byť parcela, z ktorej vznikol sporný pozemok.\n12. K posúdeniu okresného súdu, ktorý vylúčil dobromyseľnosť držiteľov už pri vstupe do držby\nlen preto, že sporný pozemok nebol predmetom kúpnych zmlúv, treba uviesť, že nadobúdací titul,\ntak ako to vyžadoval okresný súd, nie je zákonnou podmienkou vydržania. Ani z judikatúry,\nna ktorú okresný súd poukázal, takýto právny záver nevyplýva a nemožno z nej vyvodiť, že jedinou\nokolnosťou preukazujúcou dobromyseľnosť pri vstupe do držby môže byť len nadobúdací titul,\nktorého predmetom je sporný pozemok. Z nej vyplýva, že pri posúdení dobromyseľnosti\ntreba skúmať aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia, ktorý môže byť aj domnelý,\na nie je jedinou okolnosťou spôsobilou preukázať dobromyseľnosť držiteľov. Domnelým\nnadobúdacím titulom, na základe ktorého sa mohli rodičia domnievať, že súčasťou kúpeného\npozemku bol aj sporný pozemok, môže byť kúpna zmluva z roku 1954 aj napriek tomu,\nže jej predmetom nebola parcela mpč.\n. Okresný súd mal dokazovaním zistiť, či sa tak mohli\ndomnievať oprávnene. Rezignoval na skúmanie toho, či držitelia mali dôvod, ktorý by bol\nobjektívne spôsobilý založiť ich vnútorné presvedčenie, že sú vlastníkmi sporného pozemku.\nOkresný súd bez toho, aby skúmal, ako boli parcely v roku 1954 v príslušnej evidencii zakreslené\na evidované, ako boli v prírode vyčlenené a či a z čoho bolo možné pri bežnej opatrnosti zistiť, akú\nčasť pozemku reálne v teréne rodičia nadobudli, dospel k nesprávnemu záveru, že nebol preukázaný\ndobromyseľný vstup držiteľov do držby.\n13. Okresný súd k tvrdeniu sťažovateľky, že žalované mesto sporný pozemok nikdy neužívalo\na ani sa nedomáhalo ochrany vlastníctva, uviedol, že mesto sa ochrany vlastníctva domáhať\nnemuselo, keďže ho nikto nerušil. K tomu treba uviesť, že nevedno, na základe akých dôkazov\ndospel k záveru, že vlastníctvo mesta nikto nerušil, keď sťažovateľka tvrdila, že od roku 1954\nsporný pozemok, na ktorom je dvor k domu sťažovateľky, spolu s rodičmi užívala. K tomu\nmožno doplniť, že vydržanie je určitou výnimkou z nepremlčateľnosti vlastníckeho práva.\nIba nevykonávaním vlastnícke právo nezaniká, no ak k tomu pristúpi výkon oprávnenej držby inej\nosoby, dôjde vydržaním k zániku vlastníctva pôvodného vlastníka a k jeho vzniku u vydržateľa.\n14. Krajský súd v odôvodnení rozsudku rozsiahlo, no nepriliehavo na právne zdôvodnenie\nokresného súdu a sťažovateľkou tvrdeného nadobudnutia vlastníctva odkazuje na judikatúru\no nadobudnutí vlastníctva od nevlastníka. K tomu treba uviesť, že nadobudnutie vlastníckeho práva\nvydržaním a od nevlastníka sú dva odlišné spôsoby. Pri vydržaní držiteľ neodvodzuje svoje\nvlastníckeho právo od predchodcu, a preto na neho nedopadá uplatnenie zásady nikto nemôže\npreviesť na iného viac práv, ako sám má, na ktorú krajský súd poukázal. Možno sa domnievať,\nže krajský súd túto zásadu vztiahol na kúpnu zmluvu z roku 1971, ktorou sťažovateľka nadobudla\npozemky od rodičov. Ak krajský súd túto zmluvu vyhodnotil ako úkon, na základe ktorého nemohla\nsťažovateľka nadobudnúť viac práv ako rodičia, keďže tí podľa krajského súdu neboli vlastníkmi\nsporného pozemku, tak kúpna zmluva z roku 1971 mohla a mala byť pre neho domnelým titulom\nvstupu sťažovateľky do držby. Krajský súd bez zdôvodnenia za dôležitú označil aj nezanedbateľnú\n5\n\nrozlohu sporného pozemku 110 m2 k 558 m2. No nemožno zistiť, na základe akých kritérií určil túto\nvýmeru za nezanedbateľnú, resp. akú výmeru by považoval ešte za prípustnú k tomu,\nže by sa držitelia mohli oprávnené domnievať, že nadobudli aj sporný pozemok. To je však\nbez významu k dôvodu zamietnutia žaloby (sporná parcela nebola predmetom zmlúv), s ktorým\nsa krajský súd bez výhrad stotožnil.\n15. K sťažnostnej námietke nevykonania rozhodujúcich dôkazov treba uviesť, že okresný súd\nv rozpore s dôkaznými návrhmi sťažovateľky konštatoval, že vo vzťahu ku skutočnosti, od ktorej\nodvíja vstup do držby, nenavrhla žiadne dôkazy. Preto nevykonanie obhliadky a výsluchu susedov\nnavrhnutých pre preukázanie dobromyseľnosti nezdôvodnil. K tomu možno uviesť, že týmito\ndôkazmi možno najautentickejšie preveriť okolnosti vstupu držiteľov do držby a to, či sa mohli\nobjektívne domnievať, že vzhľadom na umiestnenie a členenie pozemkov v teréne bol predmetom\nkúpnych zmlúv aj sporný pozemok. Nezdôvodnenie sťažovateľkou navrhnutých dôkazov napravil\nkrajský súd, no v okolnostiach veci sťažovateľky príliš formalisticky, keď svedkov mala na jediné\npojednávanie zabezpečiť sťažovateľka a obhliadka by neprispela k inému než okresným súdom\nprijatému posúdeniu. Ak by súdy dospeli k správnemu právnemu posúdeniu a pre dobromyseľný\nvstup do držby by nevyžadovali výlučne zmluvu, predmetom ktorej by bol sporný pozemok,\ntak by sťažovateľkou navrhnuté boli spôsobilé prispieť k preukázaniu okolností vstupu rodičov\na sťažovateľky do držby.\n16. Najvyšší súd k nevykonaniu dôkazných návrhov sťažovateľky ako k dovolaciemu dôvodu\npodľa § 420 písm. f) CSP uviedol, že zdôvodnenie ich nevykonania doplnil krajský súd,\nčím považoval ich nevykonanie za dostatočne zdôvodnené. Najvyšší súd neriešil, či nešlo o dôkazy\npreukazujúce spornú a pre meritórne posúdenie žalobného návrhu rozhodujúcu okolnosť. Z obsahu\ndovolania nemožno vyvodiť, že by sťažovateľka namietala porušenie práva na spravodlivý proces\nnevykonaním navrhnutých dôkazov, ktoré boli spôsobilé preukázať pre rozhodnutie o žalobe\nrozhodujúcu skutočnosť tak, ako to namieta v ústavnej sťažnosti. V dovolaní namietala\nlen nedostatočné odôvodnenie krajského súdu k nevykonaniu ňou navrhnutých dôkazov. K tomu\nsa najvyšší súd v nadväznosti na sťažovateľkou naformulovanú všeobecnú dovolaciu námietku\nlen o nedostatku odôvodnenia nevykonania dôkazných návrhov dostatočne vyjadril, keď zopakoval\nodôvodnenie ich nevykonania krajským súdom.\n17. Sťažovateľka dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP vymedzila aj tým, že súdy vychádzali\nzo skutočností, ktoré z dôkazov nevyplynuli, a neprihliadli na skutočnosti, ktoré z dôkazov\nvyplynuli, no príliš všeobecne. Len definíciou vyjadrený dovolací dôvod znemožňuje dovolaciemu\nsúdu preskúmať jeho dôvodnosť. Ak dovolateľ nešpecifikuje, ktoré skutkové závery sú v zjavnom\nlogickom rozpore s akými skutočnosťami, ktoré vyšli z akých dôkazov najavo, tak súd posudzujúci\ntúto námietku nie je schopný zistiť, aké dôkazy a z nich vyvodené skutkové závery má preskúmať.\nNo na strane druhej najvyšší súd pri posúdení správnosti právneho posúdenia veci okresným\na krajským súdom vychádzal len zo skutkového stavu, ktorý z dôkazov vyvodil okresný súd,\ns ktorým sa krajský súd bez výhrad a doplnenia stotožnil. Preto mohol a mal najvyšší súd,\nhoci nie je oprávnený prehodnocovať správnosť zisteného skutkového stavu a v dovolaní\nto sťažovateľka konkrétne nešpecifikovala, vnímavejšie pristúpiť k posúdeniu toho, či skutkové\nzávery okresného súdu vyvodené iba z listín a písomných vyjadrení strán nie sú v zjavnom rozpore\ns ich obsahom. To platí o to viac, že najvyšší súd citáciou skutkových záverov z odôvodnenia\nokresného súdu konštatoval dostatočné dokazovanie k dobromyseľnosti a pre súhrnné vyhodnotenie\n6\n\nvšetkých podstatných a individuálnych okolností zistených dostatočným dokazovaním konštatoval\nsprávnosť právneho posúdenia okresného a krajského súdu.\n18. Najvyšší súd konštatoval, že súdy komplexne vyhodnotili skutočnosti, z ktorých vyvodili záver\no nedobromyseľnosti sťažovateľky, a to (i) rozporné tvrdenia sťažovateľky, keď v žalobe tvrdila,\nže rodičia v roku 1954 po nadobudnutí pozemkov tieto vrátane sporného pozemku oplotili,\nno v neskoršom vyjadrení tvrdila, že sporný pozemok nikdy nebol ohradený plotom a samostatný,\n(ii) rozporné tvrdenia zo skoršieho obdobného sporu, že jej rodičia sporný pozemok nadobudli\nzámennou zmluvou, no v žalobe tvrdila, že ho nadobudli kúpnou zmluvou a (iii) že sporný\npozemok nebol predmetom zmluvy, zmluvnou stranou ktorej by boli rodičia či sťažovateľka.\nV závere najvyššieho súdu o nedôvodnosti dovolania sa prelínajú prvky skutkových a právnych\nzáverov okresného a krajského súdu. Preto posúdenie právneho záveru najvyššieho súdu\no správnosti záveru o nedobromyseľnosti držiteľov nemožno oddeliť od posúdenia skutkových\nzáverov okresného súdu.\n19. K okresným súdom zistenému rozporu v tvrdeniach sťažovateľky o oplotení sporného pozemku\ntreba uviesť, že toto zistenie nesúhlasí s tvrdeniami sťažovateľky. Sťažovateľka od začiatku\ntvrdila, že rodičia sporný pozemok považovali za súčasť nimi riadne kúpeného pozemku,\na preto ho ako hraničnú časť svojho pozemku oplotili len z jednej strany (tej, ktorá priamo susedí\ns pozemkom iného vlastníka). Vo vyjadrení z mája 2020, z ktorého okresný súd bez obhliadky\nvyvodil zistenie o rozporných tvrdeniach o oplotení, sťažovateľka tvrdila, že sporný pozemok nebol\nnikdy oplotený zo všetkých strán ako samostatný pozemok, ale je pričlenený k pozemku\nsťažovateľky a oplotený len z jednej strany.\n20. Najvyšší súd nekonkretizoval hľadiská definované ustálenou rozhodovacou praxou, od ktorých\nsa krajský a okresný súd podľa neho pri posúdení dobromyseľnosti neodklonili. Okresný a krajský\nsúd za rozhodujúcu okolnosť, z ktorej vyvodili neexistenciu dobromyseľnosti rodičov\na sťažovateľky, považovali neexistenciu nadobúdacích zmlúv (zámennej alebo kúpnej), predmetom\nktorých by bol sporný pozemok. To však, práve naopak, nezodpovedá množstvu všeobecnými\nsúdmi citovaných judikatórnych východísk, podľa ktorých k vydržaniu môže dôjsť aj na základe\ndomnelého právneho titulu, ktorý nemusí byť daný. Ani podľa súdov rozporné tvrdenia\nsťažovateľky o titule nadobudnutia sporného pozemku rodičmi (zámennou alebo kúpnou zmluvou)\nnie sú bez ďalšieho spôsobilé vylúčiť posúdenie existencie dobromyseľnosti rodičov sťažovateľky,\nktorá podľa jej tvrdenia spočiatku pre nedostatočnú znalosť skutočných pomerov vychádzala\nlen zo všeobecne vnímaných poznatkov. K tomu možno uviesť, že táto sťažovateľkou z iného sporu\nvyvstaná nejednoznačnosť v tvrdení o titule nadobudnutia sporného pozemku jej rodičmi v čase,\nkeď mala tri roky, je s odstupom 65 rokov prirodzená a pochopiteľná.\n21. Najvyšší súd na strane jednej z obsahu dovolania vyabstrahoval právnu otázku tak, že uviedol,\nže sťažovateľka sa dožadovala takého výkladu dobromyseľnosti držby, podľa ktorého treba skúmať,\nči držiteľ mohol byť objektívne presvedčený, že držanú vec nadobudol poctivo. No na strane druhej\nuž jasne nevyabstrahoval rozhodujúcu okolnosť (neexistencia nadobúdacieho titulu, predmetom\nktorého by bola parcela, z ktorej sa o takmer 50 rokov vyčlenil sporný pozemok), z ktorej okresný\na krajský súd vyvodili neexistenciu dobromyseľnosti držiteľov pri vstupe do držby. Najvyšší súd\nsa jasným nepomenovaním tejto rozhodujúcej okolnosti snažil aprobovať správnosť posúdenia\nokresného a krajského súdu konštatovaním, že okresný súd nedobromyseľnosť držiteľov vyvodil\n\n7\n\nzo súhrnu dostatočne zistených skutkových okolností, ktoré odcitoval. Tým to uzavrel tak, že záver\no zamietnutí žaloby sťažovateľky bol výsledkom posúdenia individuálnych okolností\nvo vzájomných súvislostiach.\n22. Najvyšší súd nepriliehavosť rozhodnutí českého najvyššieho súdu odôvodnil zamietnutím\nžaloby pre nepreukázanie dobromyseľnosti držiteľov už pri vstupe do držby. Treba súhlasiť s tým,\nže súdy žalobu zamietli pre nepreukázanie dobromyseľnosti držiteľov pri vstupe do držby, no tento\nzáver vyvodili z najvyšším súdom jasnej nepomenovanej skutočnosti, že sporná parcela nebola\npredmetom kúpnych zmlúv. Sťažovateľka tvrdila, že takéto právne posúdenie neexistencie\ndobromyseľnosti je nesprávne, poukazujúc na rozhodnutia českého najvyššieho súdu, ktorý\npripustil možnosť vydržať časť pozemku, ktorú držiteľ užíval spolu s riadne nadobudnutým\npozemkom. Najvyšší súd v odôvodnení odcitoval závery českého najvyššieho súdu (to, že držiteľ\nnenechal vytýčiť hranice ním držaných pozemkov a nezistil tak, že drží i cudzí pozemok,\nnevylučuje dobromyseľnú držbu), no nepriliehavosť týchto rozhodnutí konštatoval len vo vzťahu\nk rozhodnutiu sp. zn. 22Cdo/954/2005, z ktorého vyvodil, že riešilo na vec sťažovateľky\nsa nevzťahujúcu právnu otázku. S tým nemožno súhlasiť. Hoci v tomto rozhodnutí český najvyšší\nsúd riešil právnu otázku, na výmery ktorých parciel treba pri posúdení ospravedlniteľnosti omylu\ndržiteľa prihliadať (či na výmeru všetkých zmluvou nadobudnutých parciel, alebo len na výmeru\nbezprostredne susediacej parcely so spornou parcelou), tak pre vec sťažovateľky je podstatné,\nže implicitne nadväzuje na právne posúdenie, že možno vydržať časť parcely, ktorá nebola\npredmetom nadobúdacích zmlúv. Z toho vyplýva, že len okolnosť, že sporný pozemok nebol\npredmetom zmluvy, bez ďalšieho nevylučuje možnosť vydržania.\n23. Najvyšší súd po konštatácii o nepriliehavosti záverov z českých rozhodnutí odcitoval závery\nz rozhodnutí svojich (2Cdo/27/2005, 4Cdo/5/2023) a ústavného súdu (II. ÚS 484/2015). Z týchto\nvýchodísk o podmienkach vydržania je vo veci sťažovateľky podstatnou tá úvaha, že dobrá viera\ndržiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti veci, sa musí vzťahovať i na titul, na základe\nktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Treba zdôrazniť, že podľa ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, na ktorú poukazovali aj všeobecné súdy, tento nadobúdací\ntitul môže byť aj domnelý. Rovnako tak to, že sťažovateľka dobromyseľnosť nevyvodzovala\nlen z dlhodobého a nerušeného užívania sporného pozemku bez akéhokoľvek právneho titulu.\nZa domnelý nadobúdací titul od začiatku konania označila kúpne zmluvy z rokov 1954 a 1971.\nK citácii najvyššieho súdu z rozhodnutia sp. zn. 4Cdo/5/2023 možno uviesť, že na vec sťažovateľky\nje priliehavejšia najvyšším súdom neodcitovaná časť, podľa ktorej pri vydržaní nebude potrebné\npreukazovať platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti\nnadobudnutia; v tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby (R 45/1986).\nVychádzajúc zo súdmi odcitovaných všeobecných východísk o dobromyseľnosti držiteľa, nemožno\ndospieť k správnosti o právnom závere krajského a okresného súdu, že ak neexistuje nadobúdací\ntitul, predmetom ktorého je vec, ktorá má byť predmetom vydržania, tak uchopenie sa držby tejto\nveci nemôže byť dobromyseľné, ktorý najvyšší súd zamietnutím dovolania sťažovateľky odobril.\n24. Do držby sa vstupuje nie na základe právneho úkonu, ktorého preukázanie listinou vyžadoval\nokresný súd, ale získaním skutočnej moci nad vecou. Na okolnosti týkajúce sa nadobúdacieho\ntitulu, ktorým môže byť aj domnelá kúpna zmluva, má súd prihliadnuť ako na jednu z mnohých\nokolností pri posudzovaní splnenia podmienok vydržania. Výklad § 130 a § 134 Občianskeho\nzákonníka okresného a krajského súdu vylučujúci dobromyseľnosť držiteľov len preto,\n8\n\nže nepreukázali nadobúdací titul, predmetom ktorého by bol sporný pozemok, popiera zmysel\nvydržania, ktorým je nadobudnutie vlastníctva inak ako na základe bezvadného nadobúdacieho\ntitulu. Najvyšší súd mlčky považoval tento výklad za právne správny a nedobromyseľnosť držiteľov\nodôvodnil skutkovými okolnosťami, ktoré boli v zjavnom rozpore s obsahom vyjadrení a ktoré\nnapriek tomu, že súdy nedokazovali okolnosti podstatné pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu\ndržiteľov v tom, že užívajú cudzí pozemok, považoval za dostatočné. Tým došlo namietaným\nrozsudkom k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Preto bolo ústavnej sťažnosti\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vyhovené s tým, že namietaný rozsudok najvyššieho súdu sa zrušuje\na vec sa mu vracia na ďalšie konanie. Nebol dôvod ústavnej sťažnosti vyhovieť z dôvodu porušenia\npráva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny. Zrušením rozsudku\nnajvyššieho súdu sa vytvára priestor na prejednanie veci, ktoré môže viesť po zistení podstatných\nskutkových okolností a ich správnom právnom posúdení aj k zamietnutiu žaloby sťažovateľky\nv súlade s týmto ústavným právom.\nV.\n25. Zistené porušenie ústavných práv sťažovateľky odôvodňuje, aby jej najvyšší súd podľa § 73\nods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov úplne nahradil trovy konania, ktoré jej vznikli\nzastúpením advokátom. Ich výška bola určená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), čo za dva úkony právnej\nslužby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti 2 x 343,25 eur) s náhradou podľa § 16\nods. 3 vyhlášky (2 x 13,73 eur) zvýšené o daň z pridanej hodnoty, pretože advokát sťažovateľky\nje platiteľom dane z pridanej hodnoty, predstavuje 856,75 eur.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. novembra 2024\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "vlastníctvo-určenie vlastníckeho práva", "vydržanie", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "dovolacie dôvody-nesprávne právne posúdenie", "dovolacie dôvody-zmätočnosť", "dovolanie-dovolacie dôvody", "skutkový stav veci-zistenie", "pozemok, pozemkové právo", "vlastníctvo-úprava vlastníckych vzťahov", "vlastníctvo-určenie vlastníckeho práva", "pozemok, pozemkové právo-osobné užívanie pozemku"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cdo/130/2023", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "ussr:01400b7d-c73a-4c84-b49c-73ab376801c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.484.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 484/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 484/2015 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 409, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.484.2015.1"}, {"guid": "ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 348/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/08 z 6. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-06", "citacie_n": 303, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "b4f7b324-9446-4302-847b-2dd2520217ed:7ae04522-f35f-4681-8683-f796fecdf9fe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1403896431.1", "spisova_znacka": "3Cdo/17/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/17/2016 z 24. 4. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-04-24", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1403896431.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:16746057-e687-4e60-a4de-c4c219168d91", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.687.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 687/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 687/2025 z 20. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.687.2025.1"}, {"guid": "4a758157-e73a-43d3-ac73-41d81be4bfea:e66b9af8-da86-4be0-bbee-e73a5e769e8b", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2224201493.1", "spisova_znacka": "21Co/146/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Co/146/2025 z 31. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2224201493.1"}, {"guid": "3008b18a-7eff-46d6-84c3-4becc0467e76:572364c2-1064-4863-807e-648c16c604ee", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8720200116.2", "spisova_znacka": "7Co/43/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/43/2025 z 24. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8720200116.2"}, {"guid": "d8878dcd-431e-4c08-adc8-3be08bf9d6ba:5e6c356e-17bc-4c04-82b9-7c7bf9a10ec7", "ecli": "ECLI:SK:OSRV:2026:7825202895.2", "spisova_znacka": "5C/38/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 5C/38/2025 z 29. 5. 2026", "sud": "Okresný súd Rožňava", "datum_vydania": "2026-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSRV:2026:7825202895.2"}, {"guid": "41b1a216-a36a-4416-bc61-3e3b99575d3b:4a0a7d33-adee-4500-aa40-e76f470ae830", "ecli": "ECLI:SK:OSZA:2025:5323200214.13", "spisova_znacka": "CA-7C/5/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. CA-7C/5/2023 z 25. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2025-09-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZA:2025:5323200214.13"}, {"guid": "f6517257-aecc-4e5d-a151-547afb28a5e3:5251c43e-3c5a-4729-a657-fcef4384e8dc", "ecli": "ECLI:SK:OSZA:2025:5124210425.2", "spisova_znacka": "2C/84/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 2C/84/2024 z 18. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2025-09-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZA:2025:5124210425.2"}, {"guid": "a6a47080-abf0-4ef9-bd89-093eef97e5aa:e0db48b1-6dae-46a0-b5a5-d9847edaf9bb", "ecli": "ECLI:SK:OSZA:2025:5322203231.16", "spisova_znacka": "CA-7C/125/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. CA-7C/125/2022 z 4. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2025-09-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZA:2025:5322203231.16"}]}