{"guid": "ussr:0bb68349-5992-4e6a-88ad-c5d1a000831b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.42.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 42/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 42/2024 z 18. 4. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. apríla 2024, sp. zn. III. ÚS 42/2024, ECLI:SK:USSR:2024:3.US.42.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2024-04-18", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0bb68349-5992-4e6a-88ad-c5d1a000831b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.42.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.42.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.42.2024.2/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 42/2024-38\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nPetra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Hencovskou, Bajzova 2, Košice,\nproti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Up/578/2023 z 21. septembra 2023 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Up/578/2023 z 21. septembra 2023\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 22Up/578/2023 z 21. septembra 2023\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\n821,20 eur a zaplatiť ich jeho právnej zástupkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n4 . Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 15. novembra 2023 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nokresného súdu sp. zn. 22Up/578/2023 z 21. septembra 2023. Sťažovateľ navrhuje napadnuté\n\nuznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň ústavnému súdu navrhol\npriznať mu primerané finančné zadosťučinenie 1 000 eur a zaviazať okresný súd na úhradu trov\nkonania.\n2. Ústavný súd uznesením sp. zn. III. ÚS 42/2024 z 25. januára 2024 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n3. Z ústavnej sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že žalobca sa v upomínacom konaní\npodľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „zákon o upomínacom konaní“) pred okresným súdom domáhal\nod sťažovateľa ako žalovaného zaplatenia 206 148,044 eur s príslušenstvom. Uplatnený nárok\nodôvodnil dvomi zmluvami o úvere uzavretými so žalobcom. Vyšší súdny úradník okresného súdu\nv predmetnej veci rozhodol platobným rozkazom z 27. apríla 2023, ktorým v prvom výroku\nsťažovateľa zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcom uplatnený nárok do 15 dní odo dňa jeho\ndoručenia alebo podať v tejto istej lehote odpor. Druhým výrokom uložil sťažovateľovi povinnosť\nv uvedenej lehote zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi 7 885,46 eur.\n4. Sťažovateľ podal proti platobnému rozkazu z 27. mája 2023 odpor, v ktorom poukazoval\nna okolnosti, ktoré si sám neprivodil (v roku 2021 bol obeťou vydieračského únosu, bol obvinený\nz obzvlášť závažného zločinu sprenevery, bol vzatý nezákonne do väzby, ktorá trvala\naž do 27. mája 2021, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť jeho iných úverov, napriek tomu,\nže ich riadne splácal). Okresný súd uznesením z 19. júna 2023 s poukazom na § 12 ods. 1 písm. d)\nzákona o upomínacom konaní odpor sťažovateľa odmietol ako podaný bez vecného odôvodnenia.\n5. Sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu z 19. júna 2023 sťažnosť, ktorou namietal,\nže z platobného rozkazu nie je zrejmé, akým spôsobom súd dospel k určeniu maximálnych súm\nvo výške 55 313,64 eur, resp. 71 324,34 eur, ďalej že žalobca nepreukázal doručenie výzvy\nna zaplatenie sumy 146 937,30 eur s príslušenstvom na adresu určenú na doručovanie v zmysle\njednej z dotknutých zmlúv, ktorá bola podkladom pre vydanie platobného rozkazu (zmluvy\no účelovom a splátkovom úvere na bývanie zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti\nz 8. septembra 2017), žalobca navýšil úrokovú sadzbu z 1,89 % p. a. na 5,42 % p. a. s účinnosťou\nod 12. marca 2022, čo bolo v rozpore so zákonom, ale i ďalšou dotknutou zmluvou, ktorá bola\npodkladom uplatneného nároku (zmluvy o účelovom splátkovom úvere na bývanie zabezpečeným\nzáložným právom k nehnuteľnosti zo 7. marca 2019), žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť\núverov predčasne, a napokon namietal, že obe dotknuté zmluvy o úvere obsahujú minimálne jednu\nneprijateľnú zmluvnú podmienku, na ktorú mal okresný súd povinnosť prihliadať ex offo,\na že v predmetnej veci existovali dôvody hodné osobitného zreteľa pre použitie § 257 Civilného\nsporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“).\n6. Napadnutým uznesením okresný súd sťažnosť sťažovateľa zamietol s odôvodnením, že sťažnosť\nproti uzneseniu o odmietnutí odporu nemôže slúžiť ako náhrada za odpor proti platobnému rozkazu.\n7. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným.\n\n2\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n8. Proti napadnutému uzneseniu o odmietnutí odporu podal sťažovateľ túto ústavnú sťažnosť,\nv ktorej argumentuje:\na) Žalobcom uplatnený nárok vychádza zo spotrebiteľskej zmluvy a okresný súd sa v napadnutom\nkonaní nevysporiadal minimálne s jednou neprijateľnou podmienkou, ktorá je obsahom každej\nz dvoch uzavretých zmlúv o úvere. Sťažovateľ za neprijateľnú označil podmienku dohodnutú\nv uvedených zmluvách, podľa ktorej je ako spotrebiteľ povinný platiť úroky až do zaplatenia istiny.\nb) S poukazom na § 3 ods. 5 písm. b) zákona o upomínacom konaní v spojení s § 299 ods. 2\nCivilného mimosporového poriadku sťažovateľ uviedol, že pokiaľ by prvá zmluva o úvere bola\nsplatená riadne (336 splátok), k jej splateniu by došlo 30. septembra 2045. Žalobca si však z tejto\nzmluvy uplatnil úrok vo výške 1,15 % p. a. zo sumy 146 937,30 eur od 3. januára 2023\ndo zaplatenia, t. j. uplatnil si aj nárok na úrok za obdobie presahujúce dobu trvania prvej zmluvy\no úvere v prípade jeho včasného a riadneho splatenia. Z tohto dôvodu považoval sťažovateľ\nžalobcom uplatnený nárok za neprípustný.\nc) V predmetnej veci ide o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľských zmlúv, a okresný súd sa preto mal\nexistenciou neprijateľných zmluvných podmienok zaoberať z úradnej povinnosti (ex offo). V tejto\nspojitosti poukázal na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“),\nako aj právne závery uvedené v zjednocujúcom rozhodnutí ústavného súdu č. k. PLz. ÚS 1/2022-9.\nd) Sťažovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že v zmysle platnej právnej úpravy môže dôjsť\nk doručeniu platobného rozkazu bez toho, aby sa spotrebiteľ o tom dozvedel, prípadne\nsa spotrebiteľ o ňom dozvie menej než 15 dní predtým, ako môže podať odpor. Sťažovateľ\nsa o doručení platobného rozkazu do elektronickej schránky dozvedel 25. mája 2023, t. j. 2 dni\npred uplynutím lehoty na podanie odporu.\ne) Napadnuté uznesenie nie je v súlade so základným právom spotrebiteľa na súdnu ochranu\na výklad použitých právnych predpisov zo strany všeobecného súdu nie je eurokonformný.\nV prípade sťažovateľa išlo o odmietnutie spravodlivosti zo strany okresného súdu, a to svojvoľným\na arbitrárnym rozhodnutím.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n9. Okresný súd sa k podanej ústavnej sťažnosti vyjadril prostredníctvom vo veci konajúceho sudcu,\nktorý uviedol:\na) Okresný súd sa vo svojom vyjadrení bude zaoberať iba námietkou, podľa ktorej mal ex offo\nprihliadnuť na to, že dotknuté zmluvy o úvere obsahujú minimálne jednu neprijateľnú zmluvnú\npodmienku, pretože sťažovateľ v rámci konania pred ústavným súdom nezopakoval celú svoju\nargumentáciu z upomínacieho konania.\nb) Okresný súd ponajprv zhrnul priebeh konania v tejto veci a poukázal na obsah sťažovateľom\npodaného odporu.\n\n3\n\nc) Z listín pripojených k odporu okresný súd zistil, že sťažovateľ je notárom, ktorého podanie\nby malo vykazovať podstatne vyššie kvalifikačné prvky ako podanie neprávnika. Na základe\nuvedeného okresný súd uzavrel, že odpor sťažovateľa nebol vecne odôvodnený, a teda bol správne\nodmietnutý.\nd) Sťažnosť proti uzneseniu o odmietnutí odporu nemôže slúžiť ako náhrada za odpor proti\nplatobnému rozkazu. Takýto výklad považuje okresný súd za neprípustný.\ne) V súvislosti s námietkou sťažovateľa, že dotknuté zmluvy obsahujú minimálne jednu\nneprijateľnú zmluvnú podmienku, okresný súd poukázal na to, že v priebehu konania\nnešpecifikoval žiadnu konkrétnu neprijateľnú podmienku dotknutých zmlúv. S námietkami\nsťažovateľa týkajúcimi sa vyčíslenia uplatnenej pohľadávky sa okresný súd vysporiadal\nuž vo výzve z 20. apríla 2023, v ktorej odkázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.\n5Cdo/42/2020 zo 16. júna 2020. Toto bolo sťažovateľovi známe, keďže spolu s platobným\nrozkazom mu bol doručený aj návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu s prílohami a tiež\naj výzva súdu z 20. apríla 2023 a následné podanie žalobcu.\nf) Vyšší súdny úradník v dotknutom konaní pred vydaním platobného rozkazu skúmal neprijateľné\nzmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve pri skúmaní prípustnosti návrhu podľa § 3 ods. 5\npísm. b) zákona o upomínacom konaní. Fakt, že sa vyšší súdny úradník zaoberal spotrebiteľskými\naspektmi uplatneného nároku, potvrdzuje aj jeho výzva žalobcovi z 20. apríla 2023. Okresný súd\npripomenul, že v odpore sťažovateľ výslovne uviedol, že istinu ani úroky nepopiera, teda sám\npovažoval nárok v tejto časti za nesporný. Nesporné bolo aj to, že sťažovateľ ako žalovaný\nje v omeškaní s plnením svojho záväzku voči žalobcovi. Výška úrokov, ktorú sťažovateľ\nv konečnom dôsledku bude musieť žalobcovi uhradiť, teda bude závisieť od toho, kedy svoj dlh\n(s ktorým je v omeškaní) uhradí.\ng) Aj spotrebiteľa zaťažuje pri aplikovaní prostriedkov procesnej obrany povinnosť tvrdenia [§ 149\nCSP], ktorú si v tomto prípade sťažovateľ nesplnil.\nh) Napokon okresný súd poukázal na odlišné stanovisko sudcu Milana Ľalíka v náleze sp. zn.\nI. ÚS 547/2012 z 24. októbra 2013, v zmysle ktorého nemožno spotrebiteľa neprimerane\nzvýhodňovať aj s poukazom na zásady rovnosti, vigilantibus iura, neminem laedere. Vzhľadom\nna uvedené okresný súd uzavrel, že k porušeniu označených práv sťažovateľa nedošlo,\na preto ústavný súd požiadal, aby jeho ústavnej sťažnosti nevyhovel.\nIII.2. Replika sťažovateľa:\n10. Sťažovateľ vo svojej replike uviedol:\na) V preskúmavanom konaní sťažovateľ využil sťažnosť proti uzneseniu o odmietnutí odporu,\navšak k náprave nezákonného stavu napadnutým uznesením nedošlo. Na zákonnosť a ústavnosť\nvydaného platobného rozkazu i uznesenia o odmietnutí odporu mal dohliadnuť predovšetkým\nokresný súd, a preto podal ústavnú sťažnosť.\nb) K argumentácii okresného súdu súvisiacej s obsahom podaného odporu sťažovateľ uviedol,\nže v čase, keď namietal úrok z omeškania, nemal z objektívnych dôvodov počas trvania svojej\nnezákonnej väzby vedomosť o zvýšení úroku z 1,89 % p. a. na 5,42 % p. a. s účinnosťou\nod 12. marca 2022 v rozpore s uzavretou zmluvou o úvere a s dobrými mravmi. Žalobca mu taktiež\n\n4\n\nneoznámil zmenu podmienok uzavretej zmluvy o úvere, keďže na ním zaslanom oznámení bola\nuvedená adresa s nesprávnym smerovým číslom. Uvedenú skutočnosť označil sťažovateľ ako novú\na namietal ju vo svojej sťažnosti proti uzneseniu o odmietnutí odporu. Okresný súd sa uvedeným\nargumentom vôbec nezaoberal.\nc) Sťažovateľ už v odpore jasne spochybňoval vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úverov.\nV podanej sťažnosti proti uzneseniu o odmietnutí odporu už iba doplnil, že žalobca nepreukázal\nzaslanie upomienky sťažovateľovi na adresu dohodnutú v zmluve o úvere, a preto k vyhláseniu\nmimoriadnej splatnosti úveru došlo predčasne, resp. ani nemohlo dôjsť. Avšak ani touto námietkou\nsa okresný súd nezaoberal.\nd) K ďalšej argumentácii okresného súdu týkajúcej sa rozsahu poučovacej povinnosti, vecného\nneodôvodnenia odporu či neuvedenia špecifikácie aspoň jednej neprijateľnej zmluvnej podmienky\ndotknutých zmlúv o úvere sťažovateľ uviedol, že táto obrana okresného súdu nemôže obstáť\nvzhľadom na § 3 ods. 5 písm. b) zákona o upomínacom konaní. Okresný súd bol povinný sa s touto\npodmienkou prípustnosti návrhu vysporiadať ex offo a bez jej splnenia nemal pristúpiť k vydaniu\nplatobného rozkazu. Okresný súd teda požadovaním špecifikácie neprijateľnej zmluvnej podmienky\nprenáša bremeno zodpovednosti na sťažovateľa v rozpore so zákonom.\ne) Sťažovateľ trvá na tom, že dotknuté zmluvy o úvere obsahujú minimálne jednu neprijateľnú\nzmluvnú podmienku (napr. doba, po ktorú si žalobca uplatňuje nárok na úrok, presahuje dobu\ntrvania zmluvy o úvere). Pokiaľ okresný súd konštatoval neexistenciu neprijateľných podmienok,\npotom bolo žiaduce, aby svoj záver aspoň minimálne odôvodnil v napadnutom uznesení.\nf) Sťažovateľ v predmetnom konaní taktiež namietal, že z platobného rozkazu nie je zrejmé, akým\nspôsobom dospel k určeniu maximálnych súm, ktoré majú byť ním uhradené (55 313,64 eur a 71\n324,34 eur).\ng) Napadnutým uznesením bol založený stav, pri ktorom žalobca môže svoj nárok vymáhať cestou\nexekúcie, a to napriek tomu, že podaný návrh je neprípustný, čím dochádza k zásahu do majetkovej\nsféry sťažovateľa.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n11. Podstata námietok sťažovateľa v súvislosti s namietaným porušením ním označených práv\nje založená na tvrdení o nesprávnom postupe okresného súdu a arbitrárnosti jeho právnych záverov\nv napadnutom uznesení. Kľúčová námietka sťažovateľa uplatnená v ústavnej sťažnosti sa týka\nspochybnenia správnosti záveru okresného súdu o splnení procesných podmienok pre vydanie\nplatobného rozkazu v dôsledku toho, že zmluvy o úvere, ktorými žalobca svoj nárok odôvodnil,\nobsahovali minimálne jednu neprijateľnú podmienku.\n12. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany\nústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05).\n13. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, ktorý je chránený v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru, je okrem práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\n(prístup k súdu) aj právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka\n\n5\n\nna dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia síce neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka\nkonania, avšak z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné\nskutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.\n14. V preskúmavanej veci vystupoval sťažovateľ v postavení spotrebiteľa. Z čl. 291 ods. 1 a čl. 169\nods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 6 a 7 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993\no nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj z rozsudku Súdneho dvora\nvo veci C-168/05 z 25. októbra 2006 (Mostaza Claro) možno abstrahovať princíp zvýšenej súdnej\nochrany spotrebiteľa. Súdom členských štátov Únie bolo k naplneniu tohto cieľa zverené\noprávnenie skúmať povahu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách z úradnej moci.\nZ citovaného rozsudku Súdneho dvora možno zároveň abstrahovať požiadavku na zabezpečenie\nefektívnej ochrany spotrebiteľa, čoho nevyhnutným predpokladom je aktívny prístup k využívaniu\nonoho oprávnenia. Vo veci konajúci súd je preto dotknuté vnútroštátne právo povinný interpretovať\na aplikovať eurokonformným spôsobom (porovnaj napr. Ústavný súd Českej republiky sp. zn.\nIII. ÚS 1996/13).\n15. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora systém ochrany zavedený smernicou 93/13 vychádza\nz myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza\nv znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti,\na táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom alebo\ndodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Súdny dvor takisto rozhodol, že vzhľadom\nna toto znevýhodnené postavenie čl. 6 ods. 1 tejto smernice ustanovuje, že nekalé podmienky nie sú\npre spotrebiteľa záväzné. Ako vyplýva z judikatúry, ide o kogentné ustanovenie smerujúce\nk nahradeniu formálnej rovnováhy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, ktorú nastolila\nzmluva, skutočnou rovnováhou, ktorá má znovu zaviesť rovnosť medzi zmluvnými stranami.\nS cieľom zabezpečiť ochranu vyžadovanú uvedenou smernicou môže byť nerovný stav medzi\nspotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom kompenzovaný iba pozitívnym zásahom,\nnezávislým od samotných zmluvných strán (pozri najmä rozsudky zo 4. 6. 2009, Pannon GSM,\nC‑243/08, EU:C:2009:350, bod 22, a zo 17. 5. 2018, Karel de Grote – Hogeschool Katholieke\nHogeschool Antwerpen, C‑147/16, EU:C:2018:320, bod 26, 27, 28 a citovaná judikatúra). Súdny\ndvor dokonca vyslovil právny názor, podľa ktorého „vzhľadom na povahu a význam všeobecného\nzáujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, jej článok\n6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré\nv rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku“ [rozsudok\nvo veci C-40/08 zo 6. 10. 2009 (Asturcom Telecomunicaciones SL), bod 52].\n16. Vo svetle spomínanej judikatúry sa ústavný súd oboznámil s obsahom napadnutého uznesenia,\nv ktorom okresný súd k argumentácii sťažovateľa uviedol:\na) Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa miernejšieho posudzovania odôvodnenia odporu\nv spotrebiteľských veciach konštatoval úplné ignorovanie zákonnej požiadavky vecného\nodôvodnenia odporu sťažovateľom v predmetnom konaní. V tejto súvislosti poukázal na obsah\nodporu, v ktorom sťažovateľ vysvetlil dôvody nesplácania úveru, rozporoval úroky z omeškania\na náhradu trov konania, pričom nespochybnil, resp. uviedol, že nepopiera žalobcom uplatnený\nnárok na úroky a istinu. Následne okresný súd uzavrel, že sťažnosť proti uzneseniu o odmietnutí\n\n6\n\nodporu nemôže nahradiť odpor proti platobnému rozkazu, ktorý by tak stratil svoju podstatu\na zmysel. Dopĺňanie vecného odôvodnenia odporu v konaní o sťažnosti proti uzneseniu\no odmietnutí odporu nie je možné, ale ani účelné podľa okresného súdu akceptovať. Takýto postup\nby podľa okresného súdu odporoval podstate inštitútu odporu v zmysle ustanovení zákona\no upomínacom konaní. Vzhľadom na uvedené, dodatočné odôvodnenie odporu realizované\nsťažovateľom až v sťažnosti po uplynutí lehoty na podanie odporu nemohlo mať vplyv\nna správnosť napadnutého uznesenia. Sťažovateľ bol o následku neodôvodnenia odporu poučený\nv platobnom rozkaze. V jeho prípade ide teda o osobu právne znalú, ktorej nič nebránilo v tom,\naby odpor riadne odôvodnil.\nb) K námietkam týkajúcim sa výšky náhrady trov konania v sume 7 885,46 eur okresný súd\nuviedol, že táto suma pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku a trov konania, ktoré sú plne\ndôvodné a boli vypočítané správne v súlade s platnou vyhláškou Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v platnom znení (ďalej len ,,vyhláška“), čo okresný súd potvrdil poukazom\nna vo veci vykonané úkony a ich vyčíslenie. Okresný súd poukázal na argumentáciu sťažovateľa\na konštatoval, že z nej nevyplynuli dôvody hodné zreteľa a ani výnimočné okolnosti, pre ktoré\nby súd mohol aplikovať § 257 CSP.\n17. Vzhľadom na obsah vyjadrenia okresného súdu ústavný súd považuje za potrebné vymedziť\notázku podstatnú pre svoje rozhodnutie v tejto veci. Otázkou podstatnou pre rozhodnutie v tejto\nveci nebola otázka možnosti doplnenia dôvodov odporu prostredníctvom sťažnosti proti uzneseniu\no odmietnutí odporu, ale otázka, akým spôsobom sa okresný súd vysporiadal v napadnutom\nuznesení s námietkou nesplnenia procesných podmienok tohto konania predloženou v sťažnosti\nproti uzneseniu o odmietnutí odporu sťažovateľom. Táto otázka nadobúda svoju relevantnosť\no to viac, že v tomto prípade bol nárok žalobcu uplatnený v tzv. zjednodušenom konaní, v rámci\nktorého sa pred vydaním rozhodnutia nezisťuje úplný skutkový stav, ale len splnenie procesných\npodmienok.\n18. Povinnosť okresného súdu skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok je stanovená priamo\nv § 3 ods. 5 písm. b) zákona o upomínacom konaní, podľa ktorého návrh nie je prípustný,\nak sa uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich\nso spotrebiteľskou zmluvou, ktoré obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, a táto okolnosť má\nvplyv na uplatňovaný nárok. Nesplnenie procesných podmienok bráni ďalšiemu postupu súdu\nv konaní. Odrazom tejto skutočnosti je následne § 6 ods. 1 písm. a) zákona o upomínacom konaní,\npodľa ktorého je súd povinný odmietnuť podaný návrh, ak nie je prípustný.\n19. Definíciu nekalej zmluvnej podmienky poskytol Súdny dvor aj vo veci sp. zn. C-807/19,\nbod 58, v ktorom uviedol, že podľa čl. 3 ods. 1 smernice 93/13 sa zmluvná podmienka považuje\nza nekalú, ak spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán ku škode spotrebiteľa.\nOkrem toho čl. 4 ods. 2 a čl. 5 tejto smernice stanovujú požiadavku, aby bola zmluvná podmienka\njasná a zrozumiteľná.\n20. Okresný súd v rámci svojej obrany poukazuje na nekonkretizovanie neprijateľnej zmluvnej\npodmienky sťažovateľom v predmetnom konaní, resp. na neprijateľné dopĺňanie námietok odporu\nprostredníctvom sťažnosti proti uzneseniu o odmietnutí odporu.\n\n7\n\n21. V tejto súvislosti je potrebné podľa ústavného súdu poukázať na § 15 ods. 1 zákona\no upomínacom konaní, ktorý odkazuje na podporné použitie Civilného sporového poriadku.\nV spojení so skúmaním procesných podmienok konania z § 161 ods. 1 CSP vyplýva pre súdy\npovinnosť kedykoľvek počas konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže\nkonať a rozhodnúť, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.\n22. Z uvedených ustanovení zákonov vyplýva, že povinnosť preskúmať splnenie neprijateľných\nzmluvných podmienok mal okresný súd počas celého preskúmavaného konania a táto povinnosť\nnie je nijako viazaná na iniciatívu strany sporu, v tomto prípade sťažovateľa ako spotrebiteľa.\n23. Uvedená povinnosť okresného súdu plne korešponduje aj ustálenej judikatúre Súdneho dvora,\nktorý rozhodol, že s cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou môže byť\nnerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom kompenzovaný iba aktívnym\npostupom nezávislým od samotných zmluvných strán zo strany vnútroštátneho súdu rozhodujúceho\no týchto sporoch (pozri v tomto zmysle rozsudok 27. 2. 2014, Pohotovosť, C‑470/12,\nEU:C:2014:101, bod 40 a citovanú judikatúru). Vnútroštátny súd má ex offo posúdiť nekalú povahu\nzmluvnej podmienky patriacej do pôsobnosti smernice 93/13, a tým odstrániť nerovnováhu medzi\nspotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, hneď, ako je oboznámený s právnymi\na so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel (rozsudky zo 17. 5. 2018, Karel de Grote –\nHogeschool Katholieke Hogeschool Antwerpen, C‑147/16, EU:C:2018:320, bod 29, a z 20. 9. 2018,\nOTP Bank a OTP Faktoring, C‑51/17, EU:C:2018:750, bod 87 a citovaná judikatúra, obdobne pozri\nv tomto zmysle rozsudok z 13. 9. 2018, Profi Credit Polska, C‑176/17, EU:C:2018:711, body 46\na 47). Ústavný súd napokon vo svojej rozhodovacej praxi, rešpektujúc uvedenú judikatúru, v náleze\nsp. zn. III. ÚS 150/2018 z 15. augusta 2018 vyslovil, že v spotrebiteľských veciach všeobecne\nuznávaný princíp „vigilantibus iura scriptae sunt“ ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým\nje ochrana práv spotrebiteľa, a irelevantnosť aktivity spotrebiteľa z pohľadu skúmania\nneprijateľných zmluvných podmienok vyplýva aj z nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 166/2023\nzo 7. septembra 2023, ktorý sa odvoláva na body 52 a 53 rozsudku Súdneho dvora C-448/17).\n24. V rámci judikatúry Súdneho dvora už bola v spotrebiteľských veciach daná jednoznačná\nodpoveď aj na rozsah, v ktorom sa táto povinnosť súdu bude považovať za splnenú, ktorý\nje obmedzený definovaním predmetu sporu v podanom návrhu a jeho dôvodoch (pozri rozhodnutie\nSúdneho dvora vo veci C 511/17, bod 44, ale aj II. ÚS 299/2019 z 20. februára 2020).\n25. Predmetom uvedeného konania bol návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorého podkladom\nboli dve zmluvy o úvere a v nich obsiahnuté ustanovenie o predčasnej splatnosti úverov.\n26. Okresný súd namietal, že sťažovateľ nepoprel uplatnený nárok vo vzťahu k istine a úrokom,\nale len vo vzťahu k úroku z omeškania a trovám konania.\n27. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na § 12 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, podľa\nktorého súd posudzuje vecné odôvodnenie odporu miernejšie, ak je žalovaný spotrebiteľom.\nSamotné konštatovanie „nepopretia uplatneného nároku“ s prihliadnutím na uvedené ustanovenie\nzákona nemôže mať rovnaké právne účinky ako uznanie dlhu podľa Občianskeho zákonníka\na v spotrebiteľských veciach už vôbec nemôže zbaviť okresný súd zodpovednosti za realizáciu\npovinností skúmať procesné podmienky konania. Povinnosť súdov ex offo preskúmavať\nneprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách dokonca aj bez využitia riadneho\n\n8\n\nopravného prostriedku spotrebiteľom vyplýva napr. aj z uznesenia Súdneho dvora vo veci C-807/19\nz 26. 11. 2020, ECLI:EU:C:2020:967, výroku 2, rozhodnutia Súdneho dvora vo veci sp. zn.\nC 415/11, či nálezu ústavného súdu č. k. I. ÚS 166/2021-14 z 20. apríla 2021.\n28. V spojení s argumentáciou nedostatku vecného odôvodnenia odporu sťažovateľom okresný súd\npoukazuje ako na relevantnú aj na skutočnosť, že sťažovateľ je osoba znalá práva.\n29. V prípade spotrebiteľských sporov však judikatúra Súdneho dvora nepriznáva tejto okolnosti\ntakúto právnu relevanciu predovšetkým s ohľadom na vyjednávacie pozície dotknutých subjektov.\nUvedený záver bol potvrdený aj Súdnym dvorom, napr. pozri rozsudok zo 4. októbra 2007,\nRampion a Godard, C 429/05, EU:C:2007:575, body 62 a 65, podľa ktorého všeobecná otázka\nrozsahu preskúmania ex offo, ktoré má vykonať vnútroštátny súd, musí byť rozhodnutá bez ohľadu\nna konkrétne okolnosti každého konania. Vo veci sp. zn. C-511/17, Györgyné Lintner proti\nUniCredit Bank Hungary Zrt. Súdny dvor za takúto okolnosť označil aj skutočnosť, že sťažovateľka\nbola v konaní zastúpená právnym zástupcom. Samotnú povinnosť súdov preskúmavať nekalé\npodmienky ex offo, t. j. aj bez procesnej aktivity spotrebiteľa, dokonca aj v prípade, ak spotrebiteľ\nnevyužije opravný prostriedok, resp. nepodá odpor, potvrdil Súdny dvor aj vo svojom rozsudku\nvo veci C-448/17 z 20. 9. 2018 , ECLI:EU:C:2018:745.\n30. Povinnosť odôvodniť stručne preskúmanie nekalých podmienok napokon vyplýva nepriamo\naj z rozhodnutia Súdneho dvora vo veci sp. zn. C-724/22 či z rozsudku C -137/08 z 9. novembra\n2010 (veľká komora), VB Pénzügyi Lízing (C-137/08, EU:C:2010:659), alebo rozhodnutia\nC-231/23 z 5. apríla 1993, v ktorom Súdny dvor za relevantné označil rozhodnutie, ktoré „obsahuje\nodôvodnenie, ktoré tomuto súdu umožňuje identifikovať podmienky alebo časti podmienok,\nktoré boli predmetom preskúmania v rámci prvého konania a dôvody, hoc len v súhrnnej podobe,\nprečo súd, ktorý rozhodoval v tomto konaní, usúdil, že tieto podmienky alebo ich časti neboli\nnekalé“.\n31. Z uvedeného vyplýva, že v závislosti od definovania predmetu sporu v preskúmavanom konaní\nbol okresný súd povinný preskúmať aj existenciu neprijateľných zmluvných podmienok súvisiacich\nso špecifikáciou uplatneného nároku.\n32. V danom prípade teda najmä podmienok týkajúcich sa predčasnej splatnosti úverov\n(podmienkami posudzovania predčasnej splatnosti úveru sa Súdny dvor zaoberal napr. v rozhodnutí\nC-598/21, C-600/21, C-415/11, C-537/12, C-116/13 atď., pozn.) či vyčíslenia uplatnenej\npohľadávky, t. j. istiny i úrokov žalobcom (pozri napr. nálezy ústavného súdu vo veciach sp. zn.\nII. ÚS 299/2019 z 20. 2. 2020, sp. zn. II. ÚS 320/21 z 9. 2. 2021, sp. zn. I. ÚS 218/2023\nz 8. 6. 2023, napr. rozsudok zo 14. 6. 2012, Banco Español de Crédito C-618/10, EU:C:2012:349\nrozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 9. 9. 2021 UK a i. proti Volkswagen Bank GmbH a i.\nC-33/20 ECLI:EU:C:2021:736), ako aj ďalších podmienok majúcich reálny vplyv na vyčíslenie\npredmetu sporu (napr. nález III. ÚS 111/2023 z 15. 6. 2023). V opačnom prípade nemožno hovoriť,\nže v tomto prípade došlo k naplneniu štandardu ochrany spotrebiteľa poskytovaného unijným\nprávom.\n33. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením, ktorým súd\nbez náležitého ústavnoprávne akceptovateľného zdôvodnenia sťažnosť proti uzneseniu o odmietnutí\nodporu odmietol, došlo k porušeniu sťažovateľovho základného práva na súdnu ochranu zaručeného\n\n9\n\nv čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\ntak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.\n34. Ústavný súd v súvislosti s návrhom sťažovateľa na zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie\nveci okresnému súdu dospel k záveru, že pre dosiahnutie nápravy vo veci je nevyhnutné,\naby tomuto návrhu vyhovel (výrok 2). Okresný súd je v ďalšom konaní vo veci podľa § 134 ods. 1\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) viazaný právnymi\nnázormi ústavného súdu vyjadrenými v tomto náleze.\n35. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti požiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nv sume 1 000 eur. V posudzovanom prípade možno konštatované porušenie práv sťažovateľa podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru podľa názoru ústavného súdu v plnej miere\nkompenzovať zrušením uznesenia okresného súdu a vrátením veci na ďalšie konanie. Ústavný súd\npreto sťažnosti v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia nevyhovel (bod 4\nvýroku tohto nálezu).\nV.\nTrovy konania\n36. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 821,20 eur.\n37. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky (§ 11\nods. 3 vyhlášky). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2023\nje 208,67 eur (pre rok 2024 je 228,23 eur) a hodnota režijného paušálu je 12,52 eur (pre rok 2024\nje 13,73 eur). Sťažovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby\nuskutočnené v roku 2023 a náhradu za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2024\n(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu, vyjadrenie k stanoviskám\nsúdov a zúčastnenej osoby), ku ktorým je potrebné pripočítať 20 % daň z pridanej hodnoty.\n38. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. apríla 2024\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "podmienky konania", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-neprijateľné podmienky", "odpor", "súd-procesný postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "výklad (interpretácia)-právnej normy", "rozhodnutie-odôvodnenie", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-neprijateľné podmienky", "odpor"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "22Up/578/2023", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c0fb02f8-10ce-4494-83f1-3387ad97ad0a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.166.2023.3", "spisova_znacka": "III. ÚS 166/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 166/2023 z 7. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-07", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.166.2023.3"}, {"guid": "ussr:ae65b3be-97a8-4bf2-9d11-07957a770694", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.111.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 111/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/2023 z 15. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-15", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.111.2023.2"}, {"guid": "ussr:feccc41b-5979-4cf6-a5bc-1e5e02d0daa6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.218.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 218/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 218/2023 z 8. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-08", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.218.2023.2"}, {"guid": "ussr:735bba02-43a5-40ba-93b5-72b2ad7a3c00", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PLz.US.1.2022.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 z 15. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-15", "citacie_n": 215, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PLz.US.1.2022.1"}, {"guid": "ussr:5472e377-88a8-4594-9aa9-de7d5cc76589", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.166.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 166/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 166/2021 z 20. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-20", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.166.2021.1"}, {"guid": "ussr:082c13e2-b0c0-4029-a527-f1a82fb61beb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.299.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 299/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 299/2019 z 20. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-20", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.299.2019.1"}, {"guid": "ussr:01eac43e-b423-43f7-832e-4ffc5b57fe35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.150.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 150/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 150/2018 z 4. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.150.2018.1"}, {"guid": "ussr:b69a67d6-2508-4023-9cb5-7bdcd88ba729", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 547/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 547/2012 z 24. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-24", "citacie_n": 340, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b69a67d6-2508-4023-9cb5-7bdcd88ba729"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "f8a1090c-3d49-4788-acbb-6de2fa017838:96f7da07-874b-4a0b-b5d5-d62352c0cef3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8116205349.1", "spisova_znacka": "5Cdo/42/2020", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/42/2020 z 15. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-15", "citacie_n": 1150, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8116205349.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:93d5a3a9-d8c2-4925-b85f-d61675048978", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.443.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 443/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 443/2024 z 4. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.443.2024.1"}, {"guid": "ussr:a0276015-487d-440b-a4f7-4c2d36687746", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.490.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 490/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 490/2024 z 3. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.490.2024.1"}, {"guid": "87d4c24e-42eb-4602-a620-9dc7e710bfd0:031f87be-f9d3-4937-a260-769cabccd010", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6122411815.1", "spisova_znacka": "17CoCsp/25/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoCsp/25/2024 z 22. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-01-22", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6122411815.1"}, {"guid": "43806f6f-68af-4085-878d-863220988d1e:a586088f-4dae-4c90-ad59-b12b8d16f800", "ecli": "ECLI:SK:OSHE:2025:8325201880.1", "spisova_znacka": "6Csp/49/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 6Csp/49/2025 z 28. 10. 2025", "sud": "Okresný súd Humenné", "datum_vydania": "2025-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSHE:2025:8325201880.1"}, {"guid": "7b29d82c-7569-4f20-b1c2-0279e741d550:ed31f7b1-4825-4b27-a74c-0af8b47c5e6b", "ecli": "ECLI:SK:OSHE:2025:8325201500.1", "spisova_znacka": "7Csp/41/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 7Csp/41/2025 z 10. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Humenné", "datum_vydania": "2025-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSHE:2025:8325201500.1"}, {"guid": "84a00f03-32f0-46d7-b14f-71640d0017f8:3c2b7de5-ac5c-4804-9ce7-87a010805556", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2024:8124208279.1", "spisova_znacka": "11Csp/147/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Csp/147/2024 z 13. 12. 2024", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2024-12-13", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2024:8124208279.1"}, {"guid": "92ed075b-0ee2-478d-bc29-e7cb9458fe2a:ae33ee0e-d5d9-4790-8c53-16628dd9cd22", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6123432227.3", "spisova_znacka": "59Ek/2483/2023", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/2483/2023 z 19. 8. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6123432227.3"}]}