{"guid": "ussr:6369ba46-67a6-4d4a-8dfc-1abdc02b77f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.396.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 396/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 396/2024 z 10. 12. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. decembra 2024, sp. zn. III. ÚS 396/2024, ECLI:SK:USSR:2024:3.US.396.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2024-12-10", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6369ba46-67a6-4d4a-8dfc-1abdc02b77f7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.396.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.396.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.396.2024.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 396/2024-38\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nIvana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o.,\nDostojevského 12, Poprad, proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Co/47/2023-103\nzo 16. februára 2024 takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 29. mája 2024 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) označeným uznesením krajského súdu. Okrem zrušenia napadnutého\nuznesenia sťažovateľka navrhuje, aby jej ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie\n3 000 eur.\n2. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 396/2024-7 z 22. augusta 2024 prijal ústavnú sťažnosť\nna ďalšie konanie v časti namietajúcej uznesenie krajského súdu podľa § 56 ods. 5 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Časť ústavnej sťažnosti, ktorou\nsťažovateľka napadla uznesenie Okresného súdu Michalovce č. k. 7C/86/2021-83 z 18. októbra\n2022, ústavný súd odmietol v rámci predbežného prerokovania podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona\no ústavnom súde pre nedostatok právomoci.\n\n3. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala na okresnom súde návrh na obnovu\nkonania vo veci sp. zn. 11C/27/2012 (ďalej aj „pôvodné konanie“), pretože Európsky súd\npre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) rozhodol o porušení jej práva na prístup k súdu.\n4. Okresný súd uznesením návrh na obnovu pôvodného konania odmietol podľa § 413 ods. 1\npísm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“). Okresný súd v odôvodnení uznesenia\nuviedol, že podľa § 397 písm. d) CSP žaloba o obnovu konania je prípustná iba proti právoplatnému\nrozsudku. Okrem toho obnova konania je prípustná len proti právoplatnému uzneseniu, ktorým\nbol schválený zmier, a proti platobnému rozkazu (§ 398 CSP). V prípade sťažovateľky bolo konanie\nzastavené na podklade procesného rozhodnutia ‒ pre nezaplatenie súdneho poplatku, teda nešlo\no meritórne rozhodnutie podľa § 397 CSP ani o rozhodnutie predpokladané § 398 CSP.\n5. O sťažovateľkinom odvolaní rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že potvrdil\nuznesenie okresného súdu. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že obnova konania\nje svojím charakterom mimoriadny opravný prostriedok, ktorého uplatnenie je podmienené\nsprísnenými a taxatívne stanovenými podmienkami, pričom je možné využiť ho len výnimočne.\nZ mimoriadneho charakteru obnovy konania vyplýva, že návrh môže byť podaný len proti\nrozhodnutiu, proti ktorému zo zákona nie je vylúčené. V prípade sťažovateľky však o taký prípad\nnešlo. Uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nezakladá prekážku veci\nrozsúdenej, preto sťažovateľke nič nebráni podať opätovne žalobu vo veci samej. Nie je preto\ndôvod aplikovať sťažovateľkou navrhovanú analógiu. Krajský súd poukázal na to, že aj keby došlo\nk obnove konania rovnako ako pri podaní novej žaloby, okresný súd by musel opäť skúmať\nsplnenie všetkých procesných podmienok (zmena pomerov na strane žalobcu – sťažovateľky,\ndôvodnosť žaloby a pod.). Navyše, ak sa sťažovateľka zdráhala podať novú žalobu pre prípadnú\nnámietku premlčania, krajský súd poukázal na to, že v okolnostiach danej veci „by bolo\npovinnosťou súdu vysporiadať sa s § 3 OZ“.\n6. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti vyjadruje presvedčenie, že jedinou možnou cestou,\nako zjednať nápravu a dosiahnuť ochranu ňou označených práv v jej konkrétnom prípade,\nje za využitia analógie v zmysle čl. 4 CSP povoliť obnovu v konaní, ktoré bolo ukončené\nprocesným rozhodnutím. Sťažovateľka v tejto súvislosti prezentuje názor, že § 397 písm. d) CSP\ntreba vykladať tak, že v každej veci, v ktorej ESĽP vyslovil porušenie práv, treba povoliť obnovu\nkonania.\nII.\nVyjadrenie odporcu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\n7. Predsedníčka krajského súdu vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 12. septembra 2024\nuviedla, že napadnuté uznesenie nie je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou a že krajskému\nsúdu nie je známe žiadne rozhodnutie, ktorým by sa na základe využitia analógie pripustila obnova\nkonania proti rozhodnutiu, o ktorom to CSP nepripúšťa, a to ani v prípade rozhodnutia ESĽP.\nPoukázala na časť odôvodnenia napadnutého uznesenia, podľa ktorej vo veci sťažovateľky\nnebolo meritórne rozhodnuté, a teda nič jej nebráni podať novú žalobu, čím dôjde k odstráneniu\nujmy, ktorá jej podľa ESĽP mala vzniknúť.\n8. Zúčastnená osoba svoje vyjadrenie k ústavnej sťažnosti doručila ústavnému súdu 19. septembra\n2024. Zdôraznila, že žalobou o obnovu konania je možné podľa § 397 CSP napadnúť len meritórne\n2\n\nukončené veci, čo nie je tento prípad. Uvedené vychádza z premisy, že právoplatné rozhodnutia\nmusia rešpektovať vládu práva a princíp právnej istoty.\n9. Podľa zúčastnenej osoby je použitie analógie vylúčené, pretože nie je potrebné použiť metódu\nvýkladu právnej normy, ktorá je v tomto prípade jednoznačná, a nie je potrebné ani dotvoriť právo,\npretože právny predpis neobsahuje žiadnu medzeru vzhľadom na koncepciu a účel obnovy konania.\n10. Sťažovateľka v replike doručenej ústavnému súdu 4. októbra 2024 zotrváva na argumente,\nže § 397 písm. d) CSP pripúšťa obnovu konania v každej veci, v ktorej bolo ESĽP vyslovené\nporušenie práva. Vzhľadom na premlčanie pôvodne uplatňovaného nároku niet inej cesty,\nako prostredníctvom analógie pripustiť obnovu konania, keďže Slovenská republika je povinná\nnapraviť pochybenia, ktoré ESĽP vo svojom rozhodnutí konštatoval. Okrem toho Slovenská\nrepublika je viazaná medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktoré majú pred vnútroštátnou\núpravou prednosť. Súčasťou tohto záväzku je aj rešpektovanie rozhodnutí ESĽP, čo predstavuje\nďalšiu okolnosť svedčiacu v prospech pripustenia obnovy konkrétneho konania.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n11. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdené porušenie práva sťažovateľky na súdnu ochranu\na spravodlivé súdne konanie napadnutým uznesením krajského súdu, ktorým bola potvrdená\nsprávnosť záveru okresného súdu o nepripustení obnovy konania zastaveného z procesných\ndôvodov. Sťažovateľka prezentuje názor, že ustanovenie § 397 písm. d) CSP umožňuje obnovu\nv každom konaní, príp. že v jej prípade bolo namieste aplikovať analógiu.\n12. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v tom, že každý\nsa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu\nnezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá\nochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu\nvykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu patrí aj právo každého, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej\nprávnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky\nalebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala, a bola vyhlásená\nspôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo, aby sa v jeho veci\nvykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (m. m. II. ÚS 153/2018).\n13. Ústavný súd konštatuje, že zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\npráva s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách\n(I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 391/09). Ústavný súd nevykladá iné ako ústavné zákony,\na preto preskúmava len to, či orgán verejnej moci ten-ktorý zákon nevyložil spôsobom, ktorý\nje svojvoľný (arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly\nv posudzovaní obsahu takýchto právnych úprav (II. ÚS 348/08).\n\n3\n\n14. Z pohľadu ústavnoprávneho treba určiť povahu prípadov, v ktorých nesprávna aplikácia\njednoduchého práva všeobecným súdom má za následok porušenie označených základných práv\na slobôd. V konaní o ústavnej sťažnosti možno za také považovať prípady, v ktorých nesprávna\naplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou noriem tohto práva, prípadne konkurenciou\ninterpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia ústavných princípov, a napokon za také\nmožno považovať prípady svojvoľnej aplikácie jednoduchého práva (I. ÚS 255/2010).\n15. Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane ústavnosti,\nktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli relevantné aj v danej\nveci. Z týchto hľadísk posudzoval ústavný súd aj napadnuté uznesenie krajského súdu,\naby v kontexte jeho obsahu vyhodnotil obsah námietok prezentovaných sťažovateľkou v ústavnej\nsťažnosti a zároveň posúdil zlučiteľnosť obsahu napadnutého uznesenia s limitmi základného práva\nna súdnu ochranu. Na ten účel považoval za vhodné poukázať na právnu úpravu, ktorá sa stala\nrelevantnou pre posúdenie danej veci:\n16. Podľa § 397 písm. d) CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba o obnovu konania,\nak ESĽP rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním,\nktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné\ndôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením.\n17. Podľa § 398 CSP žaloba o obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu,\nktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých\nsa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.\n18. Podľa § 413 ods. 1 písm. c) CSP súd uznesením odmietne žalobu o obnovu konania, ak smeruje\nproti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná.\n19. Nadväzne je vhodné poukázať na inštitút obnovy konania ako mimoriadneho opravného\nprostriedku, pre ktorý zákon taxatívne (t. j. konečným výpočtom) stanovuje dôvody charakteristické\nsvojou rigoróznosťou kvôli ich možnému zásahu do stability a nezmeniteľnosti právoplatného\nrozhodnutia.\n20. Žaloba o obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý smeruje\nproti právoplatným rozhodnutiam súdu. Predstavuje zákonom povolenú odchýlku od zásadnej\npožiadavky, ktorou je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatných rozhodnutí. Obnova konania\nvšak nie je generálne použiteľná a možno ju povoliť len vo výnimočných prípadoch. Základná idea\nmimoriadnych opravných prostriedkov totiž vychádza z toho, že právna istota a stabilita nastolené\nprávoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte (čl. 1 ods. 1 ústavy) narušiteľné len mimoriadne\na výnimočne.\n21. Ak inštitút obnovy konania chápeme ako druh opravného prostriedku, tak jeho „... použitie\nproti súdnym rozhodnutiam v občianskom procese sa nerodí z ústavy ako právo na prístup k súdnej\nmoci, ale z toho, čo určujú procesné normy. Zákonodarná moc je teda pánom pri určení jednak\npočtu i druhu opravných prostriedkov, tak i podmienok, za ktorých ich možno použiť. Splnenie\ntýchto zákonne ustanovených požiadaviek musí byť posúdené výhradne súdnym orgánom.\nZákonným rámcom na opravné konanie v občianskom spore bude teda vymedzenie jeho prípustnosti\naž v osobitnom predpise, v kódexoch civilného konania.“ (Ševcová, K. Žaloba na obnovu konania\nv občianskom súdnom konaní. Bratislava : C. H. Beck, 2017, 3 s.)\n4\n\n22. Rozsudky vyjadrujúce porušenie dohovoru majú deklaratórny charakter, čiže sa obmedzujú\nna konštatovanie protiprávneho správania štátu, nerušia však jeho zákon, správny akt či rozhodnutie\nvnútroštátneho súdu. Záväznosť rozsudku je iba relatívna v konkrétnej veci a voči konkrétnym\nstranám (rozsudok ESĽP z 1. 7. 1961, Lawless v. Írsko, č. 332/57).\n23. Inštitút obnovy konania nie je novým prvkom v našom právnom poriadku. Prostredníctvom\nobnovy konania sa realizácia medzinárodnoprávnych záväzkov štátu zabezpečuje už od 90. rokov\nminulého storočia. V tomto kontexte však treba pripomenúť, že právna úprava pre obnovu konania\nvždy predpokladala existenciu meritórneho súdneho rozhodnutia.\n24. Aj v rámci prejednania obnovy musia byť splnené podmienky, za splnenia ktorých je opravný\nsúd oprávnený konať a rozhodovať o podanom návrhu na obnovu konania. Zmyslom týchto\npodmienok je dosiahnuť legálnosť postupu súdu v priebehu opravného konania a v rozhodovaní.\nVšetky zákonom stanovené podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ak nie je splnená\nčo i len jedna z podmienok, musí súd rozhodujúci o žalobe na obnovu konania tento mimoriadny\nopravný prostriedok v zmysle ustanovenia § 413 ods. 1 CSP odmietnuť.\n25. Je pravdou, že v posudzovanom prípade sťažovateľky ESĽP konštatoval porušenie jej práv\nvo fáze, keď všeobecné súdy neposúdili žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov bez toho,\naby na svoje závery mali dostatočný zákonný podklad, na základe čoho následne došlo\nk rozhodnutiu o zastavení konania. Dá sa povedať, že k porušeniu jej práv došlo postupom súdov,\nktorý prechádzal ich rozhodnutiu. Kľúčovým pre posúdenie ústavnej sťažnosti však je, že žaloba\no obnovu konania z dôvodu úspechu pred ESĽP je prípustná výhradne proti právoplatnému\nrozsudku, príp. proti uzneseniu o schválení zmieru a platobnému rozkazu. Z uvedeného vyplýva,\nže proti uzneseniu, ako ďalšej forme súdneho rozhodnutia žaloba o obnovu konania podľa CSP\nzásadne prípustná nie je.\n26. Žaloba o obnovu konania je CSP koncipovaná tak, že v zásade je prípustná proti všetkým\nprávoplatným rozsudkom [okrem výnimiek podľa § 74 Civilného mimosporového poriadku (ďalej\nlen ,,CMP“) a § 399 CSP]. Naproti tomu obnova konania, ktorá sa týka rozhodnutí v ostatných\nformách, je možná len pre taxatívne vymedzené typy konaní (uznesenie o schválení zmieru,\nplatobný rozkaz, § 75 CMP). Dá sa povedať, že spoločným znakom týchto rozhodnutí je, že sa nimi\nkonanie vo veci skončilo.\n27. V prípade sťažovateľky bolo pôvodné konanie ukončené procesným rozhodnutím, ktoré\nnezaložilo prekážku rozhodnutej veci, ako na to poukázal aj krajský súd v odôvodnení napadnutého\nuznesenia. Proti uzneseniu okresného súdu o zastavení konania z dôvodu nezaplatenia súdneho\npoplatku sťažovateľka neúspešne využila opravné i mimoriadne opravné prostriedky. Napokon\naj ústavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 248/2015 z 10. júna 2015 ústavnú sťažnosť sťažovateľky\nako zjavne neopodstatnenú odmietol. Berúc do úvahy závery rozhodnutia ESĽP o porušení\nsťažovateľkiných práv, sa v danom prípade ako účinný prostriedok nápravy javí využitie návrhu\nna obnovu konania pred ústavným súdom (podľa § 214 a nasl. zákona o ústavnom súde), ktorý\nmá v rámci existujúcej legislatívy ako jediný kompetenciu potencionálne zrušiť aj rozhodnutie\nvšeobecného súdu procesného charakteru. Túto možnosť však sťažovateľka nevyužila a podanou\nžalobou požadovala obnoviť priamo pôvodné konanie.\n\n5\n\n28. Za daných okolností ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie krajského súdu\nnepredstavuje taký zásah do účelu zamýšľaného právnou úpravou obnovy konania v Civilnom\nsporovom poriadku, ktorý si vyžaduje jeho ingerenciu. Rovnako námietky sťažovateľky\nv posudzovanej veci nevedú k záveru o protiústavnosti napadnutého uznesenia ani k záveru\no pochybení takej ústavnoprávnej intenzity zo strany krajského súdu, na základe ktorých\nby v okolnostiach danej veci bolo možné vysloviť porušenie jej označených práv.\n29. Vzhľadom na už uvedené možno konštatovať, že výklad § 397 písm. d) CSP použitý konajúcim\nkrajským súdom nie je arbitrárny a nie je ani výsledkom formalistickej aplikácie príslušných\nustanovení. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je konzistentné a logické a jeho závery dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia vo veci sťažovateľky. Ústavný súd v okolnostiach\ndanej veci nezistil skutočnosti, ktoré by zakladali ústavnú neudržateľnosť napadnutého uznesenia.\nSkutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, sama osebe nepostačuje\nna prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia\n(II. ÚS 4/94, I. ÚS 204/2010).\n30. Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že napadnutým uznesením krajského súdu\nnedošlo vo svetle námietok sťažovateľky k porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto rozhodol tak, že ústavnej sťažnosti\nsťažovateľky nevyhovel.\n31. Keďže ústavný súd nevyhovel ústavnej sťažnosti v časti namietaného porušenia sťažovateľkou\noznačených práv, nevyhovel ani jej návrhu na zrušenie napadnutého uznesenia a na náhradu trov\nkonania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. decembra 2024\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "obnova konania-žaloba na obnovu konania", "obnova konania-v občianskom súdnom konaní", "európske právo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b2812102-c020-4257-bd7f-1aa7111b76da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.153.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2018 z 12. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-12", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.153.2018.2"}, {"guid": "ussr:3c9f1af1-43e3-4c90-b7ab-efc447194b3f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.248.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 248/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 248/2015 z 10. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.248.2015.1"}, {"guid": "ussr:e86ddd4c-31bc-44e0-85ed-68724e1fab8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 391/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 391/09 z 17. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-17", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e86ddd4c-31bc-44e0-85ed-68724e1fab8e"}, {"guid": "ussr:25b81f1f-f09b-4fb3-be58-e5cf2098f1e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 255/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 255/2010 z 30. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-30", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25b81f1f-f09b-4fb3-be58-e5cf2098f1e6"}, {"guid": "ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 348/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/08 z 6. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-06", "citacie_n": 303, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "298180fa-eb0d-47cf-ad71-93811aa77113:593bec9a-006a-4525-a94e-e6c5406908d5", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Co/47/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/47/2023 z 8. 11. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-11-08", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/298180fa-eb0d-47cf-ad71-93811aa77113:593bec9a-006a-4525-a94e-e6c5406908d5"}], "citovane_v": []}