{"guid": "ussr:941d7ce6-7c27-4564-aad9-afcdd4848b7c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.388.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 388/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 388/2024 z 2. 10. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 2. októbra 2024, sp. zn. III. ÚS 388/2024, ECLI:SK:USSR:2024:3.US.388.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2024-10-02", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/941d7ce6-7c27-4564-aad9-afcdd4848b7c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.388.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.388.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.388.2024.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 388/2024-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nIvana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\nt. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, Gucmanova 19,\nLeopoldov, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., Podzámska 41/A,\nHlohovec, proti postupu Okresného súdu Prievidza v konaní sp. zn. BN-3T/63/2022 pôvodne\nvedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 2T/6/2017 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Prievidza v konaní sp. zn. BN-3T/63/2022 (pôvodne Okresného súdu\nNové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 2T/6/2017) b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\na právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n2. Okresnému súdu Prievidza p r i k a z u j e v konaní sp. zn. BN-3T/63/2022 k o n a ť bez\nzbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 000 eur, ktoré j e mu Okresný súd\nPrievidza p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Prievidza j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 713,96 eur\na zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 1. marca 2024 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v označenom konaní. Sťažovateľ žiada,\naby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, a zároveň si uplatnil\nnárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 7 000 eur. Sťažovateľ\npožiadal o ustanovenie právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.\n2. Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 388/2024-15 z 22. augusta 2024 bolo žiadosti\nsťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom\nvyhovené, bol mu ustanovený právny zástupca a ústavná sťažnosť sťažovateľa bola prijatá na ďalšie\nkonanie v celom rozsahu.\n3. Z ústavnej sťažnosti a súdneho spisu vyplýva nasledovný stav veci:\n4. Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom bola 2. augusta 2016 doručená obžaloba Okresnej\nprokuratúry Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresná prokuratúra“) z 1. augusta 2016\nna obvineného sťažovateľa a obvinených ml.\na ml.\npre zločin\nvýtržníctva spolupáchateľstvom a iné.\n5. Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/110/2016 z 10. novembra 2016\nbola trestná vec sťažovateľa pre prečin výtržníctva spáchaný spolupáchateľstvom a zločin ublíženia\nna zdraví spáchaný spolupáchateľstvom vylúčená zo spoločného konania na samostatné prejednanie\na rozhodnutie, pričom vec sťažovateľa bola ďalej vedená pod sp. zn. 2T/6/2017.\n6. V priebehu roku 2017 bola vec postupne pridelená trom zákonným sudcom (16. februára 2017\nsudcovi JUDr. Rastislavovi Dlugošovi, PhD., 1. marca 2017 sudcovi JUDr. Andrejovi Stachovičovi\na 19. mája 2017 sudkyni JUDr. Miroslave Šibíkovej), hlavné pojednávanie nariadené\nna 16. november 2017 bolo zrušené z dôvodu, že sťažovateľ sa nachádzal vo výkone trestu odňatia\nslobody v Rakúsku, rovnako aj neskôr stanovený termín hlavného pojednávania nariadený\nna 25. január 2018 bol zrušený z dôvodu výkonu väzby sťažovateľa taktiež v Rakúsku.\n7. Prvé hlavné pojednávanie sa uskutočnilo 7. februára 2019, na ktorom sťažovateľ požiadal\no odňatie a prikázanie veci inému okresnému súdu, ako aj inému krajskému súdu z dôvodu\nzaujatosti a tiež o pribratie tlmočníka pre rómsky jazyk. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom\nna hlavnom pojednávaní uznesením rozhodol, že predseda senátu a členovia senátu nie sú vylúčení\nz úkonov trestného konania, sťažovateľ podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť. Krajský súd\nv Trenčíne uznesením z 15. mája 2019 rozhodol tak, že sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu\nOkresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo 7. februára 2019 zamietol ako nedôvodnú. Okresný súd\nNové Mesto nad Váhom ďalej na základe žiadosti sťažovateľa zo 7. februára 2019 opatrením\nz 22. augusta 2019 pribral na celé konanie tlmočníka z jazyka slovenského do jazyka rómskeho.\n\n2\n\n8. Hlavné pojednávanie sa uskutočnilo 24. októbra 2019 za prítomnosti sťažovateľa a jeho obhajcu\na bolo odročené na 19. marec 2020. Opatrením z 3. decembra 2019 súd zrušil pribratie tlmočníka\npre rómsky jazyk z dôvodu, že bolo preukázané, že sťažovateľ slovenskému jazyku rozumie slovom\naj písmom.\n9. Ďalšie hlavné pojednávania nariadené na 19. marec 2020 a 28. máj 2020 boli súdom zrušené\nz dôvodu preventívnych opatrení proti šíreniu ochorenia COVID-19. V priebehu ďalšieho konania\nbol niekoľkokrát po sebe zmenený zákonný sudca, a to 2. marca 2021 bola vec pridelená sudkyni\nMgr. Alene Búlikovej, 7. apríla 2021 sudcovi Mgr. Jánovi Odnogovi, 6. júla 2021 sudkyni\nJUDr. Ivane Mackovej a 26. januára 2022 bola vec pridelená sudcovi Mgr. Jánovi Odnogovi.\n10. Dňa 2. mája 2022 okresná prokuratúra podala Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom\nsťažnosť pre nečinnosť súdu v trestnej veci sťažovateľa podľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku.\nDňa 20. mája 2022 nariadil súd termín hlavného pojednávania na 9. september 2022.\n11. V súdnom spise je ďalej založený prípis zákonného sudcu z 31. augusta 2022 ‒ návrh\nKrajskému súdu v Trenčíne na odňatie a prikázanie veci z dôvodu, že v inej trestnej veci\nsťažovateľa je poškodeným predseda Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom JUDr. Ivan\nPavlovič, čo môže vyvolávať pochybnosti o nezaujatosti sudcov vzhľadom na pracovnoprávne\nvzťahy. Termín hlavného pojednávania nariadený na 9. september 2022 bol súdom zrušený\nz dôvodu predloženia veci Krajskému súdu v Trenčíne na rozhodnutie o odňatí a prikázaní veci.\nNávrh na odňatie a prikázanie veci bol Krajskému súdu v Trenčíne predložený 24. októbra 2022.\n12. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo 16. novembra 2022 bola vec sťažovateľa odňatá\nOkresnému súdu Nové Mesto nad Váhom a prikázaná Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou.\nSpis bol Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou doručený 23. decembra 2022 a vec bola pridelená\nsudcovi JUDr. Jurajovi Valášekovi a neskôr 4. apríla 2023 sudkyni Mgr. Alexandre Čerňanskej\nPindejovej.\n13. Dňa 22. mája 2023 okresná prokuratúra podala Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou žiadosť\no určenie termínu hlavného pojednávania alebo oznámenie dôvodov brániacich jeho určeniu.\n14. Hlavné pojednávania sa uskutočnili 25. septembra 2023, 4. decembra 2023 a 26. februára 2024.\nHlavné pojednávanie nariadené na 24. apríl 2024 nebolo možné vykonať z dôvodu neprítomnosti\nobhajcu sťažovateľa (nutná obhajoba, pozn.). Nariadený termín hlavného pojednávania na 3. júl\n2024 bol na základe žiadosti obhajcu sťažovateľa zrušený a bol nariadený nový termín\nna 23. september 2024.\n15. V zmysle zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene\nzákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov s účinnosťou\nod 1. júna 2023 prešiel výkon súdnictva v právnej veci sťažovateľa z Okresného súdu Bánovce\nnad Bebravou na Okresný súd Prievidza, pracovisko Bánovce nad Bebravou.\n16. Sťažovateľ uvádza, že vo veci sa uskutočnilo viacero hlavných pojednávaní, avšak do dnešného\ndňa nebolo vo veci meritórne rozhodnuté. V dôsledku postupu súdov sa sťažovateľ nachádza\nv stave právnej neistoty už osem rokov a tvrdí, že dochádza k porušovaniu jeho základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n17. Postup súdov v predmetnom trestnom konaní bol už predmetom preskúmania ústavným súdom.\n\n3\n\n18. Nálezom sp. zn. IV. ÚS 559/2022 z 24. januára 2023 ústavný súd sťažnosti sťažovateľa\npre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 dohovoru\nnevyhovel. Ústavný súd konštatoval, že rozhodujúcim aspektom v dĺžke napadnutého trestného\nkonania boli obštrukcie na strane sťažovateľa (opakovane namietaná zaujatosť sudcov, opakované\nžiadosti o odňatie veci konajúcemu súdu a jej pridelenie inému súdu, požiadavka sťažovateľa\nna tlmočenie z rómskeho jazyka). Primárnym dôvodom dĺžky napadnutého konania, ktorá v čase\nrozhodovania ústavného súdu dosiahla šesť rokov, bolo správanie samotného sťažovateľa.\n19. Ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 3/2024 z 10. januára 2024 odmietol ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa pre namietané prieťahy v konaní v predmetnej veci pred Okresným súdom Prievidza,\npracoviskom Bánovce nad Bebravou z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, keďže z hľadiska\ncelkovej dĺžky konania sťažovateľom označeného porušovateľa (sťažovateľ za porušovateľa označil\nlen Okresný súdu Prievidza, pracovisko Bánovce nad Bebravou, pozn.) v trvaní jedného roka\nnemožno napadnuté konanie považovať za neprimerane dlhé.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a sťažovateľa\n20. K ústavnej sťažnosti sa vyjadril okresný súd, ktorý uviedol podrobnú chronológiu konania\na zdôraznil, že dĺžku konania vo veci ovplyvnilo samotné správanie sťažovateľa, vyhlásený\nnúdzový stav a prijaté opatrenia súvisiace so šírením ochorenia COVID-19. V prípade konania\nna Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom, ako i vtedajšieho Okresného súdu Bánovce nad\nBebravou bolo konanie poznačené viacnásobnou opakovanou zmenou zákonného sudcu, ktorá\nsúvisela v tom čase s personálnym obsadením okresných súdov. V súčasnosti zákonná sudkyňa\nkoná bez prieťahov, intenzita úkonov s prihliadnutím aj na procesné správanie strán v konaní\nnedosahuje úroveň, ktorá by mohla znamenať porušenie základného práva sťažovateľky na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z prehľadu úkonov vyplýva, že súd nariadil vo veci\nviacero hlavných pojednávaní, na ktorých prebiehalo dokazovanie na hlavnom pojednávaní. Podľa\npresvedčenia súdu v danej veci sa koná sústredene a efektívne a z uvedených dôvodov považuje\nústavnú sťažnosť v celom rozsahu za neopodstatnenú.\n21. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie sa k ústavnej sťažnosti vyjadril aj ústavným súdom\nustanovený zástupca, ktorý po chronologickom popise priebehu konania uviedol, že v uvedenom\nprípade nejde ani o skutkovú, ani o právnu zložitosť veci a konajúci súd koná so zbytočnými\nprieťahmi. Z prehľadu úkonov nevyplynulo, že by sa sťažovateľ akýmkoľvek spôsobom podieľal\nna prieťahoch v konaní, že by inicioval konania, resp. také postupy, ktoré by znemožnili\nkonajúcemu súdu bez zbytočných prieťahov dospieť k rozhodnutiu vo veci samej. Ak aj sťažovateľ\nvyužil postupy, ktoré pozná Trestný poriadok, ide o právo sťažovateľa, pričom konajúce súdy majú\nkonať bezodkladne, a nie s neodôvodenými prieťahmi trvajúcimi takmer 7 rokov.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n22. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) má obvinený právo\nna to, aby o jeho trestnom obvinení bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou\n4\n\nsúčasťou práva na spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania tým,\nže zabraňuje strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu, aby obvinený\nbol príliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude (rozsudok\nESĽP vo veci Wemhoff v. Nemecko z 27. 6. 1968). Ústavný súd konštatuje, že z hľadiska\nhodnotenia povahy veci vychádza zo všeobecnej zásady uznávanej aj v judikatúre ESĽP, podľa\nktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu\ndo sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať\nprísnejšie (II. ÚS 32/03).\n23. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou spravidla zohľadňuje tri základné\nkritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka\nsúdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria\nústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre\nsťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02).\n24. Predmetom napadnutého konania je trestná vec proti obžalovanému sťažovateľovi pre prečin\nvýtržníctva spáchaný spolupáchateľstvom a zločin ublíženia na zdraví spáchaný\nspolupáchateľstvom, pričom vec sťažovateľa bola v roku 2016 vylúčená na samostatné konanie.\nZ obsahu ústavnej sťažnosti, súdneho spisu a vyjadrenia okresného súdu nevyplývajú žiadne také\nskutočnosti, ktoré by nasvedčovali skutkovej alebo právnej zložitosti veci a ktoré by boli spôsobilé\nobjektívne predĺžiť trvanie trestného konania.\n25. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v konaní, ústavný súd\nkonštatuje, že prekážky na strane sťažovateľa spočívajúce v nemožnosti jeho účasti na konaní pred\nvšeobecným súdom z dôvodu výkonu väzby a trestu odňatia slobody v zahraničí (v období rokov\n2017 a 2018) a využívanie rôznych procesných prostriedkov, ktoré mu poskytuje Trestný poriadok,\nmali nevyhnutne vplyv na doterajšiu dĺžku trestného konania. Už v náleze sp. zn. IV. ÚS 559/2022\nz 24. januára 2023 bolo správanie sťažovateľa v predmetnom čase posúdené až na úrovni obštrukcií\nv konaní (opakovane namietaná zaujatosť sudcov, opakované žiadosti o odňatie veci konajúcemu\nsúdu a jej pridelenie inému súdu, požiadavka sťažovateľa na tlmočenie z rómskeho jazyka napriek\ntomu, že bolo neskôr preukázané, že slovenský jazyk ovláda). Nariadených hlavných pojednávaní\nsa sťažovateľ zúčastňoval, hlavné pojednávania konané v roku 2024 sa uskutočnili v jeho\nneprítomnosti. Rozsah, v akom sťažovateľ prispel svojím správaním k dĺžke konania, ústavný súd\nzohľadnil aj pri posudzovaní výšky priznaného primeraného finančného zadosťučinenia.\n26. Pokiaľ ide o význam veci pre sťažovateľa, vo všeobecnosti platí, že doba trestného konania\nsa posudzuje prísnejšie než doba konania v občianskoprávnych veciach, a to vzhľadom na dôsledky\ntrestného konania pre obvineného [obmedzenie práv a slobôd, vplyv na povesť, postavenie\nv zamestnaní a pod. (napr. rozsudok ESĽP vo veci Bagetta v. Taliansko z 25. 6. 1987)].\n27. Napokon ústavný súd hodnotil postup súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov\nv konaní, vychádzajúc z ústavnej sťažnosti, vyjadrenia okresného súdu a prehľadu chronologického\npostupu v konaní. V prvom rade ústavný súd konštatuje, že konanie bolo poznamenané nečinnosťou\na tiež neefektívnou činnosťou súdu. Za obdobie 8 rokov bola vec postupne pridelená 9 zákonným\nsudcom na troch súdoch prvého stupňa, čo nepochybne ovplyvnilo celkovú dĺžku konania. Prvé\n5\n\nhlavné pojednávanie sa konalo až po vyše 2 rokoch od podania obžaloby (7. februára 2019), ďalej\nje možné identifikovať obdobia nečinnosti súdu od októbra 2019 do októbra 2022 (3 roky)\na od decembra 2022 do septembra 2023 (9 mesiacov). Po tomto období už súd konal pomerne\nplynule. Zároveň ústavný súd zohľadnil aj skutočnosť, že na neprimeranú dĺžku konania\nupozorňovala súd opakovane aj okresná prokuratúra.\n28. I keď k doterajšej dĺžke nepochybne prispelo aj správanie sťažovateľa a prekážky na jeho\nstrane, vzhľadom na uvedené celkové trvanie konania nemožno postup súdu vo veci považovať\nza sústredený a efektívny. Procesný postup súdu nesmeroval sústredene k odstráneniu stavu právnej\nneistoty sťažovateľa, o čom svedčia nielen zistené obdobia nečinnosti súdu, ale predovšetkým\nskutočnosť, že po ôsmich rokoch od podania obžaloby na sťažovateľa nebolo v jeho trestnej veci\nmeritórne rozhodnuté ani v prvom stupni.\n29. K argumentu okresného súdu o vplyve systémových personálnych a organizačných dôvodov\nna rýchlosť konaní ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej takéto\nokolnosti nemôžu byť dôvodom neuznania základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov a nezbavujú Slovenskú republiku zodpovednosti za prieťahy (II. ÚS 481/2017). Zmyslom\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je pomenovanie príčin\nprieťahov v konaní alebo vyvodenie zodpovednosti vo vzťahu k stranám, ich advokátom, sudcom,\nsúdnej administratíve, predsedom súdov či k rezortnému ministerstvu. Rovnako účelom ústavnej\nsťažnosti nie je dospieť k záveru, či príčiny majú objektívny alebo subjektívny charakter\n(III. ÚS 103/2021).\n30. Taktiež, pokiaľ ide o rušenie nariadených hlavných pojednávaní v súvislosti s opatreniami\nv čase pandémie COVID-19, ústavný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že nemôže\nnevziať do úvahy aj okolnosti pandémie a s ňou spojených obmedzení, ktoré sa významne dotkli\naj výkonu súdnictva. Ani to však nezbavuje všeobecné súdy povinnosti pokúsiť sa využiť efektívne\nvšetky dostupné procesné prostriedky na ukončenie konania v prvej inštancii meritórnym\nrozhodnutím (IV. ÚS 518/2020). Ústavný súd tiež konštatoval, že ani epidemiologická situácia\nnepredstavuje zásadnú prekážku pre fungovanie súdnictva (III. ÚS 421/2020).\n31. Možno tak uzavrieť, že celková dĺžka trvania súdneho konania vybočila z rámca požiadavky\ndosiahnutia konečného rozhodnutia vo veci v primeranej lehote a že nesústredným postupom súdu\nv napadnutom konaní došlo k neprimeraným prieťahom, čím bolo nesporne zasiahnuté do ústavne\nzaručeného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n32. Keďže ústavný súd zistil, že postupom súdu došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa,\nprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 127 ods. 2\ndruhej vety ústavy.\nIV.\nPriznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n33. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\n\n6\n\nvyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez\nporušovania základného práva.\n34. V prerokúvanom prípade podľa názoru ústavného súdu prichádza do úvahy priznanie\nfinančného zadosťučinenia. Ústavný súd prihliadol na celkovú dĺžku konania, zohľadnil predmet\na povahu sporu, mieru, akou samotný sťažovateľ prispel svojím správaním k celkovej dĺžke\nkonania, okolnosti veci a priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000\neur, ktoré je mu okresný súd v zmysle § 135 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen ,,zákon o ústavnom súde“) povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nVo zvyšnej časti požadovaného finančného zadosťučinenia ústavný súd návrhu sťažovateľa\nnevyhovel.\nV.\nTrovy konania\n35. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 713,96 eur.\n36. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (§ 11 ods. 3, § 16\nods. 3). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2024 je vo výške\n343,25 eur a náhrada výdavkov je vo výške 13,73 eur. Sťažovateľovi vznikol nárok na náhradu trov\nkonania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2024 (prevzatie a príprava zastúpenia,\nvyjadrenie), čo spolu predstavuje sumu 713,96 eur.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. októbra 2024\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "konanie-efektívnosť", "konanie-rýchlosť", "konanie-plynulosť", "trestné konanie", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "trestné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3T/63/2022", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "2T/6/2017", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bbb35e96-abe2-4364-a64a-09e448cc961f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.3.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/2024 z 10. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.3.2024.1"}, {"guid": "ussr:3a97eaaa-5234-426b-b506-576cf9e18ae4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.559.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 559/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 559/2022 z 24. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.559.2022.1"}, {"guid": "ussr:604f65bd-14aa-4aa0-9386-5f724e841801", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.103.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 103/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/2021 z 15. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-15", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.103.2021.2"}, {"guid": "ussr:7369e994-bcb7-4f95-9681-13a50920896d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.421.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 421/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 421/2020 z 16. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-16", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.421.2020.1"}, {"guid": "ussr:5ce5d0a7-761b-4cf6-953d-d41c44dbabf8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.518.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 518/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 518/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.518.2020.1"}, {"guid": "ussr:3012a9fe-1b4e-4605-8b68-6dfb81acfc73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": []}