{"guid": "ussr:e4ff2839-3f99-496e-84ed-df95c9f84dbf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.358.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 358/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 358/2024 z 19. 9. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 19. septembra 2024, sp. zn. III. ÚS 358/2024, ECLI:SK:USSR:2024:3.US.358.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2024-09-19", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e4ff2839-3f99-496e-84ed-df95c9f84dbf", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.358.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.358.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.358.2024.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 358/2024-51\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nIvana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n, narodenej\n, zastúpenej JUDr. Marcelom Ružarovským, advokátom,\nA. Žarnova 11C, Trnava, proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 26CoEk/5/2023-917\nz 25. apríla 2024 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 26CoEk/5/2023-917 z 25. apríla 2024 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 26CoEk/5/2023-917 z 25. apríla 2024 z r u š u j e\na v e c v r a c i a Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Nitre j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 1 507,56 eur\na zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 21. mája 2024 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením všeobecného súdu označeným v záhlaví\ntohto uznesenia. Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Požaduje\npriznanie finančného zadosťučinenia 5 900 eur, ako aj náhrady trov konania.\n\n2. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 358/2024-17 z 11. júla 2024 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky na ďalšie konanie v celom rozsahu. Zároveň súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi\nBalaškóovi uložil vo veci vedenej pod sp. zn. EX 298/2014 (vec vedená na Okresnom súde Levice\npod sp. zn. 10Er/552/2014) zdržať sa výkonu exekúcie predajom nehnuteľností vo vlastníctve\nsťažovateľky, a to až do právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej.\nII.\nSkutkové východiská\n3. Sťažovateľka vystupuje v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn.\n10Er/552/2014 o vymoženie 9 382,99 eur s príslušenstvom v postavení povinnej. Oprávneným\nje PRIVATdebt s.r.o. ako právny nástupca pôvodného oprávneného Prvá stavebná sporiteľňa, a. s.\nExekučným titulom je platobný rozkaz okresného súdu č. k. 12Ro/92/2013-22 z 25. júna 2013\nvydaný vyšším súdnym úradníkom. Sťažovateľka podala v poradí druhý návrh na zastavenie\nexekúcie, o ktorom okresný súd rozhodol uznesením z 18. septembra 2023 tak, že ho zamietol.\nProti uzneseniu okresného súdu podala odvolanie. Krajský súd napadnutým uznesením uznesenie\nokresného súdu potvrdil. Konštatoval, že sťažovateľka sa opakovane domáha zastavenia\nexekučného konania s odôvodnením, že v čase doručovania platobného rozkazu, ktorý\nje exekučným titulom, trpela tak závažným psychickým ochorením, že nebola spôsobilá chápať\nkoncept platobného rozkazu ako súdneho rozhodnutia a následkom jeho doručenia. Skutočnosť,\nže sťažovateľka trpí bludovou paranoidnou poruchou, nie je v konaní sporná. Krajský súd uzavrel,\nže platobný rozkaz bol sťažovateľke riadne doručený, odpor proti nemu nepodala, v dôsledku čoho\nnadobudol právoplatnosť 7. marca 2014 a stal sa spôsobilým exekučným titulom. Na základe\nlistinných dôkazov (lekárskych správ) bolo preukázané, že v čase prebratia platobného rozkazu\nsťažovateľka mohla jeho obsahu porozumieť a účinne sa proti nemu brániť, teda podmienky nielen\nformálnej, ale aj materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu splnené boli. V závere uviedol,\nže v ďalšom konaní však bude potrebné, aby súd preskúmal a rozhodol o medzičasom doručených\n(ďalších) návrhoch sťažovateľky na zastavenie exekučného konania.\nIII.\nArgumentácia sťažovateľky\n4. Sťažovateľka argumentuje, že všeobecné súdy sa vo svojich rozhodnutiach venovali výlučne\nnámietkam, ktoré uvádzala v písomných podaniach, a to aj napriek tomu, že exekučným titulom\nje platobný rozkaz z 25. júna 2013 vydaný vyšším súdnym úradníkom. Ani jeden zo súdov\nsa nevenoval poskytnutiu ochrany sťažovateľke ako spotrebiteľke v rámci aktuálnej judikatúry\nSúdneho dvora Európskej únie (rozsudok C-448/17), ako aj ústavného súdu (nález sp. zn.\nIII. ÚS 166/2023). Súdy sú povinné ex offo skúmať exekučný titul vydaný vyšším súdnym\núradníkom z hľadiska toho, či spotrebiteľská zmluva a iné súvisiace dokumenty, na základe ktorých\nbol vydaný, neobsahujú neprijateľné podmienky. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva,\nže by exekučný súd exekučný titul a súvisiacu dokumentáciu týkajúcu sa spotrebiteľskej zmluvy\npodrobil kontrole. Venoval sa iba námietkam týkajúcim sa zdravotného stavu sťažovateľky a jej\nspôsobilosti porozumieť pôvodnému súdnemu konaniu, v ktorom bol exekučný titul vydaný.\nKrajský súd dokonca ani len formálne neuviedol, že by mal podrobiť exekučný titul tomuto\nhmotnoprávnemu prieskumu a že by nemal zistiť pochybenia.\n\n2\n\nIV.\nVyjadrenie krajského súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\nIV.1. Vyjadrenie krajského súdu:\n5. Krajský súd uviedol, že sťažovateľka v podanom návrhu na zastavenie exekúcie a ani v odvolaní\nproti uzneseniu okresného súdu nenamietala prípadnú existenciu neprijateľných zmluvných\npodmienok. Tak to bolo aj pri jej predchádzajúcom návrhu na zastavenie exekúcie, o ktorom\nuž okresný súd aj krajský súd rozhodovali (uznesenie krajského súdu z 21. apríla 2023), a napokon\nich existenciu nenamieta ani v samotnej ústavnej sťažnosti. Právo namietať existenciu\nneprijateľnej zmluvnej podmienky sťažovateľke nebolo odopreté. Takúto možnosť nevyužila,\nhoci prostredníctvom podaného odporu tak urobiť mohla, a ani neuviedla žiaden dôvod, pre ktorý\ntak neurobila. Sťažovateľke nebolo upreté právo na spravodlivý súdny proces ani z dôvodu,\nže ak v následných podaniach doručených krajskému súdu po podaní odvolania namietala\nexistenciu neprijateľných zmluvných podmienok, o ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie bude\nrozhodovať okresný súd tak, ako to uvádza krajský súd v odseku 16 napadnutého uznesenia. Majúc\nvedomosť o plenárnom rozhodnutí ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 z 15. júna 2022, krajský\nsúd poukázal na rozdielnosť procesných skutkových okolností tohto prípadu a prípadov v konaniach\nsp. zn. I. ÚS 166/2021 a sp. zn. III. ÚS 324/2021 spočívajúcich v tom, že sťažovatelia v exekučnom\nkonaní namietali existenciu konkrétnych neprijateľných podmienok, zatiaľ čo v prejednávanom\nprípade sťažovateľka toto bremeno tvrdenia v exekučnom konaní ako povinná nerealizovala.\nKrajský súd navrhol ústavnej sťažnosti nevyhovieť.\nIV.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n6. PRIVATdebt s.r.o. ako zúčastnená osoba uviedla, že sťažovateľka už v návrhu na zastavenie\nexekúcie zo 16. januára 2018 namietala, že veriteľ do zmluvy včlenil neprijateľné zmluvné\npodmienky, a to nečitateľné obchodné podmienky v rozpore so zákonom, splátka nebola rozdelená\nna úrok a istinu, čo má za následok, že poskytnutý úver bol bezúročný a bez poplatkov, RPMN\nnebola vyčíslená vôbec a úplne chýbal dátum poslednej splátky úveru alebo počet splátok úveru.\nOkresný súd uznesením zo 4. mája 2018 návrh sťažovateľky na zastavenie exekúcie zamietol.\nV odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že exekučné konanie je vykonávacím konaním,\nnie konaním, v ktorom sa má preskúmavať konanie, ktoré exekúcii predchádzalo. Proti uzneseniu\nzo 4. mája 2018 podala sťažovateľka odvolanie, v ktorom ťažiskovo namietala, že právny\npredchodca oprávneného mal uviesť exekučný súd úmyselne do omylu, keď zamlčal, že už od nej\nprijal vysokú sumu finančných prostriedkov v období od 2008 ‒ 2012, a tiež to, že z dôvodu\nzdravotného stavu v čase doručovania platobného rozkazu nebola spôsobilá na podanie odporu. Iné\nzávery exekučného súdu sťažovateľka nenamietala, čím bol vymedzený predmet odvolacieho\nprieskumu. Krajský súd rozhodnutie okresného súdu uznesením z 30. augusta 2021 zrušil a vec\nvrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom okrem iného uviedol, že v ďalšom\nkonaní je a priori potrebné posúdiť, či na strane sťažovateľky bola splnená podmienka procesnej\nspôsobilosti z dôvodu pochybností o tom, či je exekučný titul vzhľadom na bludovú paranoidnú\nporuchu sťažovateľky právoplatný a vykonateľný. Okresný súd následne dospel k záveru,\nže v rozhodnom období mala povinná procesnoprávnu spôsobilosť, teda platobný rozkaz jej\nbol účinne doručený, v zákonnej lehote proti nemu odpor nepodala, preto nadobudol právoplatnosť\na vykonateľnosť. Okresný súd tiež dodal, že je evidentné, že povinná sa účelovo odvoláva na svoju\n3\n\nduševnú poruchu len v konaní, v ktorom by mohla dosiahnuť rozhodnutie vo svoj prospech,\na preto prvý návrh na zastavenie exekúcie povinnej znovu zamietol uznesením z 20. júna 2022.\nSťažovateľka ako povinná opätovne podala odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol uznesením\nz 21. apríla 2023 tak, že uznesenie okresného súdu z 20. júna 2022 potvrdil. Rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť 29. mája 2023.\n7. Sťažovateľka 31. mája 2023 doručila okresnému súdu druhý návrh na zastavenie exekúcie\n(doplnený podaním z 19. júna 2023), v ktorom opätovne namietala len nedostatok svojej procesnej\nspôsobilosti v čase doručovania platobného rozkazu. Okresný súd o druhom návrhu na zastavenie\nexekúcie rozhodol uznesením 18. septembra 2023 tak, že ho zamietol. Krajský súd napadnutým\nuznesením uznesenie okresného súdu z 18. septembra 2023 potvrdil.\n8. Uznesenie okresného súdu zo 4. mája 2018 bolo správne, vychádzajúce z dovtedajšej súdnej\npraxe a v tomto smere teda nevyvolávajúce žiadne pochybnosti. Sťažovateľka bola pravdepodobne\ns týmto uzrozumená, ak predmetom odvolacieho prieskumu urobila len záver exekučného súdu\nv otázke nedostatku svojej procesnej spôsobilosti v konaní o vydanie platobného rozkazu.\nS prihliadnutím na zásadnú zmenu rozhodovacej praxe ústavného súdu v otázke možností\nprieskumu neprijateľných zmluvných podmienok exekučným súdom by mohlo byť rozhodnutie\no prvom návrhu sťažovateľky na zastavenie exekúcie nesprávne a teoreticky i porušujúce ústavné\npráva sťažovateľky, toto rozhodnutie však nie je predmetom prieskumu konania o ústavnej\nsťažnosti sťažovateľky. Ak aj sťažovateľka následne podala druhý návrh na zastavenie exekúcie,\nprieskumu neprijateľných podmienok bránilo rozhodnutie o jej prvom návrhu na zastavenie\nexekúcie.\nIV.3. Replika sťažovateľky:\n9. Sťažovateľka uviedla, že počas uplynulých 10 rokov vo svojich podaniach namietala aj fakt,\nže exekučný titul bol vydaný na podklade spotrebiteľskej zmluvy, ktorá odporovala právnym\npredpisom slúžiacim na ochranu spotrebiteľa. Hoci tieto skutočnosti explicitne neuviedla\nv podaniach na zastavenie exekúcie, ktoré boli okresným súdom zamietnuté 18. septembra 2023\n(následne potvrdené napadnutým uznesením), nepochybne vyplývali z obsahu celého exekučného\nspisu. V tomto smere poukazuje sťažovateľka na svoje podanie doručené okresnému súdu\n16. januára 2018, ktorým sa domáhala zastavenia exekúcie a odkladu exekúcie. O hmotnoprávnych\notázkach týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa okresný súd ani krajský súd nikdy nerozhodol.\nArgument krajského súdu, že existenciu neprijateľných podmienok sťažovateľka nenamietala\nv ústavnej sťažnosti, je irelevantný. Predmetom konania na ústavnom súde je posúdenie, či krajský\nsúd porušil základné právo sťažovateľky tým, že neposúdil exekučný titul (vydaný vyšším súdnym\núradníkom) z hľadiska neprijateľných podmienok ani nevrátil vec okresnému súdu,\naby sa neprijateľnými podmienkami sám zaoberal, a nie to, že prípadné zmluvné podmienky\nnesprávne vyhodnotil. Sťažovateľka vo svojich podaniach, ktoré sú obsahom exekučného spisu,\nnamietala konkrétne skutočnosti, ktoré považovala za nekalé praktiky.\nV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n10. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je právo na prístup\nk súdu. Slovenská republika, ako aj všetky jej orgány verejnej moci majú pozitívny záväzok\n4\n\naktívnym spôsobom zabezpečiť, aby práva a slobody garantované jej právnym poriadkom neboli\noprávneným subjektom pod jej jurisdikciou len formálne garantované, ale aby tieto práva a slobody\nboli „prakticky a efektívne“ dosiahnuteľné.\n11. Podľa § 172 ods. 9 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“) účinného v čase vydania\nplatobného rozkazu ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy\na odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné\npodmienky.\n12. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 (exekučné konanie\nproti sťažovateľke bolo začaté pred 1. aprílom 2017, pozn.) súd preskúma žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí\nrozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie\nalebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora,\naby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d)\na § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom,\nžiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie\nna podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky\na vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo\nprihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia\nzmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné\nodvolanie.\n13. Z čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, čl. 169 ods. 1 ZFEÚ, ako aj z čl. 6 a 7\nsmernice 93/13/EHS možno abstrahovať princíp zvýšenej súdnej ochrany spotrebiteľa. Súdom\nčlenských štátov Únie bolo na naplnenie tohto cieľa zverené oprávnenie skúmať povahu\nneprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách z úradnej moci. Z judikatúry Súdneho\ndvora Európskej únie [napr. rozsudok vo veci C-168/05 z 25. 10. 2006 (Mostaza Claro)] možno\nzároveň abstrahovať požiadavku na zabezpečenie efektívnej ochrany spotrebiteľa,\nčoho nevyhnutným predpokladom je aktívny prístup k využívaniu spomínaného oprávnenia.\nVo veci konajúci súd je preto dotknuté vnútroštátne právo povinný interpretovať a aplikovať\neurokonformným spôsobom (napr. Ústavný súd Českej republiky sp. zn. III. ÚS 1996/13).\n14. Podstatou eurokonformného výkladu spotrebiteľského práva je zabránenie tomu, aby jednotlivý\nspotrebiteľ bol viazaný nekalou podmienkou, čiže úsudok všeobecného súdu o tom, či a prečo treba\ndanú podmienku považovať za neprijateľnú. Tým sa požadovaná vyváženosť vzťahu dosahuje.\n15. Súdny dvor rozsudkom C-448/17 rozhodol (bod 2 výroku): „Smernica 93/13 sa má vykladať\nv tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej,\nktorá, napriek tomu, že v štádiu vydania platobného rozkazu proti spotrebiteľovi stanovuje\npreskúmanie nekalej povahy podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom\na spotrebiteľom, na jednej strane priznáva právomoc vydať tento platobný rozkaz súdnemu\núradníkovi, ktorý nemá postavenie sudcu, a na druhej strane stanovuje pätnásťdňovú lehotu\nna podanie odporu a vyžaduje, aby bol tento odpor vecne odôvodnený, za predpokladu, že takéto\nex offo preskúmanie nie je stanovené v štádiu výkonu uvedeného platobného rozkazu, čo musí\npreveriť vnútroštátny súd.“\n5\n\n16. Súdny dvor v odôvodnení rozsudku C-448/17 v bodoch 45 ‒ 46 uvádza:\n„... účinnú ochranu práv vyplývajúcich z tejto smernice možno zaručiť iba pod podmienkou,\nže vnútroštátny procesný systém upravuje v rámci konania o vydanie platobného rozkazu\nalebo v rámci konania o výkon platobného rozkazu ex offo preskúmanie potenciálnej nekalej\npovahy zmluvných podmienok uvedených v predmetnej zmluve sudcom (pozri v tomto zmysle\nrozsudok z 18. februára 2016, Finanmadrid EFC, C-49/14, EU:C:2016:98, body 45 a 46).\nPreto v prípade, ak v štádiu výkonu platobného rozkazu nie je upravené žiadne ex offo preskúmanie\npotenciálne nekalej povahy podmienok obsiahnutých v dotknutej zmluve sudcom, vnútroštátna\nprávna úprava sa musí považovať za právnu úpravu, ktorá môže narušiť účinnosť ochrany\npožadovanej smernicou 93/13, ak neupravuje takéto preskúmanie v štádiu vydania platobného\nrozkazu, alebo ak je takéto preskúmanie stanovené jedine v štádiu odporu proti vydanému\nplatobnému rozkazu, ak existuje nezanedbateľné riziko, že dotknutý spotrebiteľ nepodá požadovaný\nodpor buď z dôvodu osobitne krátkej lehoty stanovenej v tejto súvislosti, alebo vzhľadom na trovy,\nktoré by vznikli v dôsledku podania žaloby v porovnaní s výškou sporného dlhu, alebo z dôvodu,\nže vnútroštátna právna úprava nestanovuje povinnosť, aby mu boli oznámené všetky informácie\npotrebné na to, aby mohol určiť rozsah svojich práv (pozri analogicky rozsudky zo 14. júna 2012,\nBanco Español de Crédito, C-618/10, EU:C:2012:349, bod 54, a z 18. februára 2016, Finanmadrid\nEFC, C-49/14, EU:C:2016:98, bod 52).“\n17. Okresný súd a krajský súd síce v skorších rozhodnutiach (uznesenie okresného súdu zo 4. mája\n2018 a zrušujúce uznesenie krajského súdu z 30. augusta 2021, ktorým krajský súd uložil\nokresnému súdu skúmať procesnoprávnu spôsobilosť sťažovateľky v čase doručovania platobného\nrozkazu) vyslovili názor, že exekučnému súdu neprináleží preskúmavať exekučný titul z jeho\nvecnej stránky ani konanie, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzalo, okresný súd a krajský\nsúd však dosiaľ evidentne vôbec nezohľadnili povinnosti vyplývajúce im z právnej úpravy v oblasti\nochrany spotrebiteľa, v napadnutom uznesení krajského súdu ani v predošlých rozhodnutiach\nvydaných v rámci exekučného konania nemožno identifikovať snahu všeobecných súdov\no eurokonformný výklad ustanovení Exekučného poriadku, naplnenie cieľov smernice 93/13/EHS.\n18. Z obsahu exekučného spisu je zrejmé, že sťažovateľka v priebehu exekučného konania\nopakovane poukazovala na spotrebiteľský charakter jej vzťahu s právnym predchodcom\noprávneného, nedostatky spotrebiteľskej zmluvy, ktorá tento vzťah založila, povinnosť\nvšeobecných súdov skúmať ex offo neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách,\npredložila aj listiny, ktoré majú preukazovať jej tvrdenia. Ústavný súd v tomto smere ako príklad\nuvádza, že v podaní zo 4. januára 2018 sťažovateľka argumentovala, že platobný rozkaz bol vydaný\nv rozpore so zákonom, súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie v rozpore s úniovým právom\na právnym poriadkom Slovenskej republiky, a teda ide o ničotný akt. Podkladom pre vydanie\nplatobného rozkazu bola spotrebiteľská zmluva, pričom právny predchodca oprávneného pri jej\nuzatváraní použil nekalé obchodné praktiky, do zmluvy včlenil neprijateľné podmienky, a to\nnečitateľné obchodné podmienky, splátka nebola rozdelená na úrok a istinu, čo má za následok,\nže úver bol bezúročný a bez poplatkov, RPMN nebola vôbec vyčíslená, chýbal údaj dátumu\nposlednej splátky úveru alebo počet splátok úveru. Tieto skutočnosti preskúmava súd z úradnej\npovinnosti. Právny predchodca oprávneného sa zaviazal sťažovateľke poskytnúť istinu 250 000 Sk\n(8 298,47 eur), reálne jej však poskytol iba 241 550 Sk (8 017,99 eur). V podaní z 30. októbra 2019\n\n6\n\n(č. l. 156 spisu) sťažovateľka uviedla, že účinky odstúpenia od zmluvy je nutné posudzovať\npodľa ustanovení Občianskeho zákonníka, nie Obchodného zákonníka, veriteľ mal preto právo\nlen na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd sa mal vyrovnať s neprijateľnými zmluvnými\npodmienkami a exekúciu zastaviť podľa § 57 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca\n2017. Na neprijateľné zmluvné podmienky musí súd prihliadať ex offo. V podaní z 25. júla 2019\n(č. l. 217) poukázala na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu s právnym predchodcom\noprávneného, na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré aj konkretizovala.\nV podaní z 22. augusta 2022 (č. l. 562) dala sťažovateľka exekučnému súdu do pozornosti,\nže zmluva, na základe ktorej došlo k vydaniu exekučného titulu, je spotrebiteľskou zmluvou,\npohľadávka je premlčaná, odstúpenie od zmluvy sa riadi Občianskym zákonníkom, pri postúpení\npohľadávky nebol rešpektovaný § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Sťažovateľka exekučnému súdu\npredložila okrem iného aj vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, odboru\nochrany spotrebiteľa k zmluvným podmienkam obsiahnutým v zmluve uzatvorenej medzi\nsťažovateľkou a právnym predchodcom oprávneného (č. l. 148).\n19. Sťažovateľka v odvolaní, o ktorom krajský súd rozhodol ústavnou sťažnosťou napadnutým\nuznesením, okrem okolností týkajúcich sa jej zdravotného stavu namietala aj skutočnosť, že súd\npočas 10 rokov trvajúceho exekučného konania doteraz neposúdil a neskúmal výšku istiny, zmluvu\no poskytnutí úveru, nevykonal nič na ochranu práv spotrebiteľa napriek tomu, že mu tieto\npovinnosti vyplývajú zo zákona, ústavy a mal takto konať z úradnej moci (č. l. 728 a 729 spisu).\nKrajský súd v napadnutom uznesení skonštatoval, že k doručeniu a právoplatnosti platobného\nrozkazu došlo po ukončení hospitalizácie povinnej. Ďalej uviedol, že okresný súd, zaoberajúc\nsa procesnoprávnou spôsobilosťou povinnej v čase prebratia platobného rozkazu a plynutia lehoty\nna podanie odporu, s poukazom na duševné ochorenie povinnej správne poukázal na pre vec\nrelevantné listinné dôkazy ‒ lekárske správy z rozhodného obdobia a správne aj ustálil, že počas\nhospitalizácie sťažovateľky došlo postupne k zlepšeniu jej zdravotného stavu, kvôli čomu následne\naj prešla do domácej liečby, pričom následne bol zdravotný stav sťažovateľky stabilizovaný\na postupne sa zlepšoval, teda v čase prebratia platobného rozkazu sťažovateľka mohla jeho obsahu\nporozumieť a účinne sa voči nemu brániť, teda podmienky nielen formálnej, ale aj materiálnej\nvykonateľnosti exekučného titulu splnené boli. V ďalšom konaní bude však potrebné, aby súd\npreskúmal a rozhodol o medzičasom doručených (ďalších) návrhoch povinnej na zastavenie\nexekučného konania. K tomuto ústavný súd dodáva, že pokiaľ ide o ďalšie návrhy sťažovateľky,\nna ktoré krajský súd reflektuje v bode 16 napadnutého uznesenia, z obsahu exekučného spisu\nvyplýva, že ide okrem iného aj o podanie sťažovateľky z 24. októbra 2023, v ktorom sťažovateľka\npoukazuje na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 z 15. júna 2022.\n20. Ústavný súd uvádza, že kľúčovým problémom pri posúdení dôvodnosti ústavnej sťažnosti\nje zodpovedanie otázky, či je exekučný súd oprávnený, resp. povinný uskutočniť vecný prieskum\nexekučného titulu – platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom podľa § 172 ods. 1\na nasl. OSP, ak bol exekučný titul vydaný na podklade spotrebiteľskej zmluvy, a v prípade,\nže tak exekučný súd dosiaľ neučinil, či je jeho prístup z ústavnoprávneho hľadiska udržateľný,\nnezasahujúci do práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n\n7\n\n21. Na súdne konanie, ktorého výsledkom bolo vydanie platobného rozkazu proti sťažovateľke,\ndopadala právna úprava OSP, ktorou sa zaoberal Súdny dvor v rozsudku C-448/17 (oprávnenie\nvyššieho súdneho úradníka vydať platobný rozkaz, 15-dňová lehota na podanie odporu, nutnosť\nodpor vecne odôvodniť, nemožnosť vydať platobný rozkaz v prípade, že spotrebiteľská zmluva\nobsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku).\n22. Ústavný súd konštatuje, že argumentáciu sťažovateľky prednesenú v priebehu exekučného\nkonania, ktorou poukazovala na spotrebiteľský charakter jej zmluvného vzťahu s právnym\npredchodcom oprávneného, nedostatky spotrebiteľskej zmluvy, smernicu Rady 93/13/EHS\nani odvolacie námietky týkajúce sa neposkytnutia ochrany spotrebiteľovi exekučným súdom\nkrajský súd pri svojom rozhodovaní vôbec nezohľadnil. Intenzita predmetného pochybenia\nkrajského súdu vzhľadom na okolnosti uvedené ďalej dosahuje ústavnoprávnu relevanciu.\n23. Z rozsudku C-448/17 vyplýva, že Súdny dvor v štádiu vykonávacieho konania a priori\nnevylučuje preskúmanie exekučného titulu – platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym\núradníkom z hľadiska existencie neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve,\nktorá bola podkladom na jeho vydanie, a teda vecnej správnosti exekučného titulu. Práve naopak,\nSúdny dvor (za situácie, keď vnútroštátna právna úprava zveruje právomoc vydať platobný rozkaz\nvyššiemu súdnemu úradníkovi, pričom ustanovuje iba 15-dňovú lehotu na podanie odporu\na vyžaduje odpor vecne odôvodniť ‒ o takúto situáciu ide aj v prípade sťažovateľa, keďže platobný\nrozkaz bol vydaný podľa OSP) považuje za nevyhnutné takúto kontrolu existencie neprijateľných\nzmluvných podmienok vo vykonávacom konaní uskutočniť ex offo (za podmienky, že to\nvnútroštátna právna úprava umožňuje), pretože len vtedy možno považovať ciele sledované\nsmernicou 93/13/EHS za naplnené. V zmysle záverov Súdneho dvora musí vnútroštátny súd\nposúdiť, či vnútroštátna právna úprava takýto prieskum v štádiu vykonávacieho konania umožňuje.\n24. Ústavný súd zdôrazňuje, že z rozsudku C-448/17 (body 44 ‒ 54) možno vyvodiť, že Súdny dvor\nv podstate kladie na roveň situáciu, keď ex offo preskúmanie existencie neprijateľných zmluvných\npodmienok v konaní o vydanie platobného rozkazu nie je vnútroštátnou právnou úpravou\nstanovené, a situáciu, keď ex offo preskúmanie existencie neprijateľných zmluvných podmienok\nv konaní o vydanie platobného rozkazu síce vnútroštátnou právnou úpravou je stanovené,\nale právomoc na vydanie platobného rozkazu je zverená vyššiemu súdnemu úradníkovi a možnosť\npodania odporu je limitovaná lehotou 15 dní od doručenia platobného rozkazu, pričom vnútroštátna\nprávna úprava vyžaduje, aby spotrebiteľ odpor vecne odôvodnil. V takýchto prípadoch spotrebiteľ\nnepožíva garanciu ex offo preskúmania neprijateľných podmienok sudcom, v dôsledku čoho obe\ntieto situácie majú za následok nerešpektovanie cieľov smernice 93/13/EHS, pokiaľ ex offo\npreskúmanie neprijateľných podmienok nie je stanovené vo vykonávacom konaní\n(III. ÚS 324/2021).\n25. Uznesením č. k. PLz. ÚS 1/2022-9 z 15. júna 2022 ústavný súd rozhodol, že „ak právna\núprava umožňuje spotrebiteľovi podať proti platobnému rozkazu vydanému vyšším súdnym\núradníkom odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom odpor musí byť vecne odôvodnený,\npotom výklad a uplatnenie § 53 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene\na doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade so základným právom\nspotrebiteľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak súd v exekučnom\n\n8\n\nkonaní odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv\nna vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z dôvodu, že spotrebiteľ\nproti platobnému rozkazu odpor nepodal.“.\n26. Na vec sťažovateľky nedopadá § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, keďže dané\nustanovenie je účinné od 1. apríla 2017, pričom dotknuté exekučné konanie proti sťažovateľke\nzačalo v roku 2014. V zmysle § 243 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i\naž § 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia\npodľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Ústavný súd však konštatuje, že aj právna úprava\nExekučného poriadku účinná do 31. marca 2017 poskytovala vnútroštátnemu súdu priestor\nna ex offo kontrolu neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bola\npodkladom na vydanie platobného rozkazu, a to v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v rámci\npovinnosti skúmať súlad exekučného titulu so zákonom.\n27. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 3Cdo/164/1996 z 27. januára 2007\npublikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\npod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý\nje vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto\npožiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania\ni bez návrhu zastavená.“ (porov. I. ÚS 381/2012).\n28. Majúc na zreteli záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z členstva v Európskej únii,\nv záujme dosiahnutia cieľov smernice 93/13/EHS a v záujme reálnej garancie práva na súdnu\nochranu ústavný súd akcentuje, že § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca\n2017 je nevyhnutné interpretovať eurokonformne, a to tak, že všeobecnému súdu v exekučnom\nkonaní prináleží skúmať exekučný titul – platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom\nz hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má pôvod v spotrebiteľskej zmluve, teda\nskúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či netrpí vadami,\nktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní, čo predstavuje vyhodnotenie súladu\nexekučného titulu so zákonom. Iba takáto interpretácia zodpovedá naplneniu cieľov sledovaných\nsmernicou 93/13/EHS.\n29. Vzhľadom na skutočnosť, že v exekučnej veci sťažovateľky dosiaľ nedošlo k vecnému\nprieskumu exekučného titulu – platobného rozkazu vydaného na podklade spotrebiteľskej zmluvy,\nje zrejmé, že pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2\nExekučného poriadku nebolo súdom skúmané, či nároky priznané exekučným titulom\nnepredstavujú plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy, hoci to\nskúmané malo byť. Sťažovateľka však v priebehu exekučného konania (po udelení poverenia\nna vykonanie exekúcie) podala návrh na zastavenie exekúcie okrem iného aj podľa § 57 ods. 1\npísm. g) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil\nza neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Týmto je v štádiu\nposudzovania návrhu na zastavenie exekúcie vytvorený priestor napraviť pochybenie, ktorého\nsa dopustil okresný súd pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi,\na exekučný titul skúmať z hľadiska posúdenia dôvodnosti vymáhania nároku, ktorý má pôvod\nv spotrebiteľskej zmluve, teda skúmať, či spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné\n\n9\n\npodmienky a či netrpí vadami, ktoré majú vplyv na nárok vymáhaný v exekučnom konaní [§ 44\nods. 2 Exekučného poriadku].\n30. Pokiaľ ide o argument krajského súdu, že sťažovateľka sa proti platobnému rozkazu mohla\nbrániť podaním odporu v základnom konaní, pričom však toto svoje oprávnenie nevyužila, tu\nústavný súd konštatuje, že v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora C-448/17 je problematickou\nuž samotná situácia, keď je právomoc vydať platobný rozkaz zverená vyššiemu súdnemu\núradníkovi, možnosť podania odporu proti platobnému rozkazu je limitovaná lehotou 15 dní\na odpor je nutné vecne odôvodniť. Pre Súdny dvor nie je rozhodujúcou okolnosťou spôsobilou\nzvrátiť záver o nenaplnení cieľov smernice 93/13/EHS, či spotrebiteľ možnosť podať odpor využil\nalebo nevyužil. Podľa Súdneho dvora vnútroštátna práva úprava, akou je právna úprava Slovenskej\nrepubliky, vyvoláva nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ odpor nepodá. Z tohto pohľadu je preto\nskutočnosť, že spotrebiteľ (v tomto prípade sťažovateľka) odpor proti platobnému rozkazu nepodal,\nirelevantná (body 52 a 53 rozsudku Súdneho dvora C-448/17).\n31. Ústavný súd poznamenáva, že rozsudok Súdneho dvora C-448/17 bol vydaný vo veci týkajúcej\nsa Slovenskej republiky, pričom reaguje na nedostatky platobných rozkazov, no súčasne jeho\nzávery sú podporené ďalšou judikatúrou Súdneho dvora, konkrétne rozsudkom zo 7. novembra\n2019 v spojených veciach C-419/18 a C-483/18 (Profi Credit Polska S.A./Bogumiła Włostowska\na i. a Profi Credit Polska S.A./OH). V zmysle predmetného rozhodnutia (bod 66) musí súd ex offo\nprijať opatrenia na vykonávanie dôkazov s cieľom zistiť, či ustanovenie v zmluve, ktorá\nje predmetom sporu, ktorý prejednáva, a ktorá bola uzavretá medzi predajcom alebo dodávateľom\na spotrebiteľom, patrí do pôsobnosti smernice, a v prípade, že je to tak, posúdiť ex offo prípadnú\nnekalú povahu tohto ustanovenia (m. m. rozsudok z 9. 11. 2010, VB Pénzügyi Lízing, C-137/08,\nrozsudok zo 14. 6. 2012, Banco Español de Crédito, C 618/10). V prípade, že vnútroštátny súd,\nktorý na základe informácií o skutkových a právnych okolnostiach, ktorými disponuje\nalebo s ktorými sa oboznámil v dôsledku dokazovania vykonaného ex offo, zistil, že ustanovenie\npatrí do pôsobnosti smernice, konštatuje, že toto ustanovenie má nekalú povahu (bod 70), musí\no tom informovať účastníkov konania a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili (k tomu\naj rozsudok z 21. 2. 2013, Banif Plus Bank, C-472/11).\n32. Ďalej ústavný súd odkazuje aj na rozhodnutie vo veci z 26. novembra 2020 vo veci C-807/19\n(„DSK Bank“ EAD, „FrontEx International“ EAD), v ktorom Súdny dvor konštatoval, že ak právne\na skutkové okolnosti uvedené v spise predloženom vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o návrhu\nna vydanie platobného rozkazu, vyvolávajú vážne pochybnosti, pokiaľ ide o nekalú povahu určitých\npodmienok, na ktoré spotrebiteľ nepoukazoval, ale ktoré súvisia s predmetom sporu, bez toho,\naby bolo možné v tejto súvislosti vykonať konečné posúdenie, vnútroštátnemu súdu prislúcha,\naby v prípade potreby ex offo prijal potrebné opatrenia na vykonanie dokazovania s cieľom doplniť\ntento spis s tým, že účastníkov konania pri dodržaní kontradiktórnosti vyzve, aby mu predložili\nvysvetlenia a doklady potrebné na tento účel. Z toho vyplýva, že vnútroštátny súd je povinný prijať\nex offo opatrenia na vykonanie dokazovania, pokiaľ právne a skutkové okolnosti, ktoré\nsa už nachádzajú v uvedenom spise, vyvolávajú vážne pochybnosti, pokiaľ ide o nekalú povahu\nurčitých podmienok (bod 52, k tomu aj rozsudok z 11. 3. 2020, Lintner, C-511/17).\n33. Na základe uvedeného krajský súd, ktorý potvrdil rozhodnutie okresného súdu o zamietnutí\nnávrhu sťažovateľky na zastavenie exekúcie bez toho, aby reflektoval na viacnásobne v konaní\n\n10\n\nprednesené argumenty sťažovateľky týkajúce sa jej ochrany ako spotrebiteľky a nezabezpečil\npreskúmanie exekučného titulu, ktorý bol vydaný vyšším súdnym úradníkom na podklade\nspotrebiteľskej zmluvy, rezignoval na princíp efektívnej ochrany spotrebiteľa, ktorý je, spočívajúc\nv princípe rovnosti zbraní, súčasťou základného práva na súdnu ochranu. Pokiaľ krajský súd\nv napadnutom uznesení uviedol, že bude potrebné rozhodnúť o ďalších medzičasom sťažovateľkou\npodaných návrhoch na zastavenie exekúcie (v ktorých sťažovateľka okrem iného poukazuje\nna povinnosť vecného prieskumu exekučného titulu vydaného na podklade spotrebiteľskej zmluvy\ns poukazom na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/2022, pozn.), tu ústavný súd uvádza,\nže súd má povinnosť skúmať exekučný titul a spotrebiteľskú zmluvu z hľadiska existencie\nneprijateľných podmienok ex offo, t. j. táto povinnosť mu nevzniká až momentom podania podnetu\nna takéto konanie zo strany spotrebiteľa. Ako už ústavný súd uviedol, sťažovateľka opakovane\nv priebehu exekučného konania (prvýkrát v roku 2018) poukazovala na jej postavenie spotrebiteľky\nv zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom oprávneného, vyjadrila názor, že spotrebiteľská\nzmluva trpí vadami. Okolnosť, že v exekučnom konaní dosiaľ nedošlo k preskúmaniu zmluvy, ktorá\nbola podkladom pre vydanie exekučného titulu, preskúmaniu výšky vymáhaného nároku, namietala\nsťažovateľka aj priamo v odvolaní, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením. Krajský\nsúd mal tieto okolnosti zohľadniť už pri svojom rozhodovaní. Keďže tak neučinil, došlo zo strany\nkrajského súdu k neprípustnému zásahu do základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(bod 1 výroku tohto nálezu).\n34. Vychádzajúc z čl. 127 ods. 2 ústavy, vzhľadom na vyhovenie sťažnosti v časti namietaného\nporušenia čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu ústavný súd\nuznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).\n35. Po vrátení veci na ďalšie konanie bude úlohou krajského súdu, riadiac sa právnymi názormi\nústavného súdu vyslovenými v tomto náleze [§ 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom\nsúde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“)], opätovne rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky proti uzneseniu\nokresného súdu z 18. septembra 2023, rešpektujúc obsah a zmysel práv, ktorých porušenie\nbolo ústavným súdom zistené.\n36. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou domáhala aj priznania primeraného finančného\nzadosťučinenia. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\n37. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, keď sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho\nstupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania\nzákladného práva (m. m. IV. ÚS 210/04). Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nprichádza do úvahy predovšetkým v tých prípadoch, keď porušenie základného práva alebo slobody\nuž nie je možné napraviť, a to napríklad zrušením protiústavného rozhodnutia či opatrenia, prípadne\nuvedením do pôvodného stavu (napr. I. ÚS 15/02, I. ÚS 139/02).\n38. V posudzovanom prípade možno konštatované porušenie práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru podľa názoru ústavného súdu v plnej miere kompenzovať zrušením\n11\n\nuznesenia krajského súdu a vrátením veci na ďalšie konanie. Ústavný súd preto sťažnosti v časti\no zaplatenie finančného zadosťučinenia nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n39. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 1 507,56 eur (bod 3 výroku nálezu).\n40. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3,\n§ 13a ods. 1 písm. a) a c), § 13a ods. 2 písm. a), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba\nodmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2024 je 343,25 eur a hodnota režijného paušálu\nje 13,73 eur. Sťažovateľke vznikol nárok na náhradu trov konania za štyri úkony právnej služby\nuskutočnené v roku 2024 [prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu, návrh\nna dočasné opatrenie (1/2 základnej sadzby tarifnej odmeny), stanovisko k vyjadreniu krajského\nsúdu]. Právny zástupca sťažovateľky je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena\nadvokáta zvyšuje o 20 % DPH (251,26 eur).\n41. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. septembra 2024\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-exekučné konanie", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-neprijateľné podmienky", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-spotrebiteľská zmluva", "európske právo", "exekúcia-exekučný titul", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-neprijateľné podmienky"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "26CoEk/5/2023", "guid": "cbe317df-9f11-4529-b028-8a6fa0c800e9:ea96f2ae-c97f-464b-9eb7-e395652b9cce", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c0fb02f8-10ce-4494-83f1-3387ad97ad0a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.166.2023.3", "spisova_znacka": "III. ÚS 166/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 166/2023 z 7. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-07", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.166.2023.3"}, {"guid": "ussr:347e50e9-c01e-4558-9087-7451c50fe749", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.324.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 324/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 324/2021 z 14. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-14", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.324.2021.1"}, {"guid": "ussr:735bba02-43a5-40ba-93b5-72b2ad7a3c00", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PLz.US.1.2022.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 z 15. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-15", "citacie_n": 215, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PLz.US.1.2022.1"}, {"guid": "ussr:5472e377-88a8-4594-9aa9-de7d5cc76589", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.166.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 166/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 166/2021 z 20. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-20", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.166.2021.1"}, {"guid": "ussr:1d766b49-dc22-4ac8-a7ac-1800da9bf874", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 381/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 381/2012 z 22. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-22", "citacie_n": 128, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d766b49-dc22-4ac8-a7ac-1800da9bf874"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 15/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 15/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394"}, {"guid": "cbe317df-9f11-4529-b028-8a6fa0c800e9:ea96f2ae-c97f-464b-9eb7-e395652b9cce", "ecli": null, "spisova_znacka": "26CoEk/5/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26CoEk/5/2023 z 25. 4. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/cbe317df-9f11-4529-b028-8a6fa0c800e9:ea96f2ae-c97f-464b-9eb7-e395652b9cce"}, {"guid": "76b7633c-b674-4e7a-84d9-0cc2f42086ad:f0770948-d329-4d64-b96a-a3ab8eb9af08", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Er/552/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Senica sp. zn. 10Er/552/2014 z 8. 7. 2015", "sud": "Okresný súd Senica", "datum_vydania": "2015-07-08", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/76b7633c-b674-4e7a-84d9-0cc2f42086ad:f0770948-d329-4d64-b96a-a3ab8eb9af08"}, {"guid": "3cc05d42-3511-4fe4-9aa8-da170bfdf95b:743f331f-cdfd-4d33-b883-d2643c23a516", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Ro/92/2013", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza sp. zn. 12Ro/92/2013 z 18. 6. 2013", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2013-06-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3cc05d42-3511-4fe4-9aa8-da170bfdf95b:743f331f-cdfd-4d33-b883-d2643c23a516"}], "citovane_v": []}