{"guid": "ussr:5dd13ed6-ede8-4a77-90f9-b9f44d1ee181", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.308.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 308/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 308/2024 z 22. 8. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. augusta 2024, sp. zn. III. ÚS 308/2024, ECLI:SK:USSR:2024:3.US.308.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2024-08-22", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5dd13ed6-ede8-4a77-90f9-b9f44d1ee181", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.308.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.308.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.308.2024.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 308/2024-40\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nIvana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky SLADOVŇA, a.s. Michalovce,\nMočarianska 14, Michalovce, zastúpenej JUDr. Jurajom Kusom, advokátom, Námestie\nosloboditeľov 10, Michalovce, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4 Cdo/185/2022 z 31. januára 2024 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo/185/2022 z 31. januára 2024\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo/185/2022 z 31. januára 2024\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania\n856,75 eur a zaplatiť ich jej právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 12. apríla 2024 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len ,,ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len ,,dohovor“) napadnutým uznesením najvyššieho súdu. Sťažovateľka navrhuje\nnapadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\n\n2. Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 308/2024-23 z 11. júna 2024 bola ústavná sťažnosť\nsťažovateľky prijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v rámci svojej podnikateľskej\nčinnosti doviezla z Ukrajiny na územie Slovenskej republiky 629,20 ton nepraženého sladu.\nNa základe troch elektronických colných vyhlásení podaných 3. až 4. apríla 2018, ktorých obsahom\nbola aj žiadosť o pridelenie príslušnej colnej kvóty, Colný úrad Michalovce, pobočka Colného\núradu Čierna nad Tisou (ďalej len „colný úrad“) prepustil predmetný tovar do režimu voľného\nobehu s nulovou sadzbou cla.\n4. Dňa 6. apríla 2018 vyzval colný úrad sťažovateľku, aby z dôvodu nepridelenia colnej kvóty\nopravila colné vyhlásenia, čo však neurobila s odôvodnením, že tovar bol dovezený v rámci\nvoľných colných kvót. Následne colný úrad 18. mája 2018 doručil sťažovateľke oznámenie o začatí\nkonania vo veci dodatočného vymerania colného dlhu, ku ktorému sťažovateľka podala vyjadrenie,\nv ktorom vytýkala nesprávny úradný postup a pochybenie colného úradu, keď prepustil tovar do\nrežimu s nulovou sadzbou cla, keďže colná kvóta musela byť už 3. apríla 2018 kritická, teda využitá\nna 90 % celkového objemu danej colnej kvóty v zmysle vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447\nz 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení\ncolného kódexu (ďalej len „vykonávacie nariadenie“).\n5. Rozhodnutím z 26. júna 2018 (ďalej len „rozhodnutie colného úradu“) vymeral colný úrad\nsťažovateľke dovozné clo, ktoré vzniklo podľa čl. 77 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho\nparlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie\n(ďalej len „colný kódex“), a vyrubil daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) podľa § 12 a § 21\nods. 1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov. Celková suma dovozného cla a DPH, ktorú sťažovateľka zaplatila, bola 98 910,24 eur.\nColný úrad odôvodnil vydanie tohto rozhodnutia tým, že 4. apríla 2018 o 15 h 26 min. mu bolo\nprostredníctvom intranetu na serveri, ktorý slúži na prehliadanie a správu colných kvót, oznámené,\nže predmetná colná kvóta bola vyčerpaná. Proti rozhodnutiu colného úradu sťažovateľka nepodala\nodvolanie.\n6. Dňa 13. septembra 2019 podala sťažovateľka Okresnému súdu Trebišov (ďalej len „okresný\nsúd“) žalobu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 514/2003 Z. z.“) proti Slovenskej republike, na základe ktorej sa domáhala náhrady škody\nvo výške 98 910, 24 eur s príslušenstvom spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu\nverejnej moci. Sťažovateľka namietala, že škoda vznikla konaním colného úradu, ktorý riadne\nnepreskúmal existujúci stav týkajúci sa využitia colnej kvóty na základe jej žiadosti podanej v troch\ncolných vyhláseniach 3. až 4. apríla 2018 na prepustenie tovaru do režimu voľný obeh. Predmetná\ncolná kvóta na tovar dovážaný z Ukrajiny bola vyčerpaná už 28. marca 2018 a aj napriek tomu\ncolný úrad prepustil tovar do režimu voľného obehu s nulovou sadzbou cla.\n7. Rozsudkom z 13. júla 2021 okresný súd žalobu zamietol s odôvodnením, že nemohlo ísť\no nesprávny úradný postup, pretože zo strany colného úradu nedošlo k porušeniu žiadnej\npovinnosti. Zdôraznil, že sťažovateľka nevyužila všetky prostriedky nápravy, keď proti rozhodnutiu\ncolného úradu nepodala opravný prostriedok v podobe odvolania a neiniciovala tak preskúmanie\njeho zákonnosti po nadobudnutí právoplatnosti. Okresný súd odmietol argumentáciu sťažovateľky,\n2\n\nže proti rozhodnutiu colného úradu sa neodvolala, pretože by v odvolacom správnom konaní a ani\nv prípadnom následnom správnom súdnom konaní nemohla byť úspešná.\n8. O odvolaní sťažovateľky proti rozsudku okresného súdu rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej\nlen „krajský súd“) uznesením z 9. marca 2022 tak, že ho v celom rozsahu potvrdil ako vecne\nsprávny. Krajský súd súhlasil so záverom okresného súdu, že v tejto veci nie je daný\nzodpovednostný titul, pretože neboli naplnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti štátu\nza škodu.\n9. Proti rozhodnutiu krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie, ktoré najvyšší súd napadnutým\nuznesením odmietol. Sťažovateľkou formulovaná námietka, že rozhodnutie krajského súdu\nje nedostatočne odôvodnené, zmätočné a prekvapivé a zakladá tak dôvod dovolania podľa § 420\npísm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), nie je podľa najvyššieho súdu dôvodná.\nKonštatoval, že krajský súd sa riadne vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami\nsťažovateľky a ďalšími rozhodnými skutočnosťami, svoj myšlienkový postup náležite odôvodnil\na poukázal na to, že odlišný právny názor sťažovateľky nemôže založiť vadu zmätočnosti, pretože\nv skutočnosti namieta nesprávne právne posúdenie veci. Dovolanie v tejto časti odmietol ako\nneprípustné, pretože nesprávne právne posúdenie veci nemôže byť dôvodom na preskúmanie\nrozhodnutia podľa § 420 písm. f) CSP.\n10. K námietke sťažovateľky uplatnenej podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP najvyšší súd neprihliadol\ns poukazom na to, že z obsahu podaného dovolania nebolo možné vyabstrahovať právnu otázku\nzásadného významu, ktorú odvolací súd riešil nesprávne a od ktorého rozhodnutia najvyššieho súdu\nsa mal krajský súd odkloniť, a to aj vzhľadom na to, že sťažovateľka namietla predovšetkým\nskutkový stav. Preto najvyšší súd dovolanie v tejto časti odmietol podľa § 447 písm. f) CSP.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n11. Sťažovateľka považuje napadnuté uznesenie najvyššieho súdu za svojvoľné, arbitrárne\na v rozpore s princípom právnej istoty, argumentujúc, že diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť\nvšeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ\nju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná.\n12. Sťažovateľka je toho názoru, že všeobecné súdy nesprávne právne posúdili jej nárok na náhradu\nškody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., pretože ignorovali § 3 ods. 1 písm. d), § 3 ods. 2 v spojení\ns § 9 ods. 1 tohto zákona a zároveň nesprávne právne posúdili povinnosti colného úradu, resp.\nnesprávny úradný postup tým, že ignorovali príslušné články vykonávacieho nariadenia a colného\nkódexu. Konkrétne colný úrad porušil povinnosť urobiť úkon, t. j. 3. a 4. apríla 2018 riadne\npreveriť, že predmetná colná kvóta bola vyčerpaná, a prepustil tovar bez toho, aby bol colný dlh\nzaplatený alebo zabezpečený, čím sťažovateľke vznikla skutočná škoda. Colný úrad sa tak dopustil\nnesprávneho úradného postupu, pretože konal v rozpore s čl. 49 ods. 1, čl. 50 ods. 1 a čl. 53 ods. 1\nvykonávacieho nariadenia a tiež v rozpore s čl. 74 ods. 1 a 2 colného kódexu. Kontrolovať platnosť\ncolnej kvóty nemá sťažovateľ, ale colný úrad, čo vyplýva z čl. 50 ods. 1 vykonávacieho nariadenia.\nPochybenie colného úradu vidí sťažovateľka v tom, že prepustil tovar do režimu voľného obehu\ns nulovou sadzbou cla, pričom colná kvóta musela byť už 3. apríla 2018 kritická a colný úrad mal\nv zmysle čl. 74 ods. 1 a 2 colného kódexu podmieniť prepustenie tovaru do voľného obehu\n3\n\nposkytnutím záruky. Sťažovateľka v tejto súvislosti poukazuje na judikatúru ústavného súdu, podľa\nktorej sa za arbitrárne považuje tiež také rozhodnutie, ktorého odôvodnenie je extrémne nelogické\nso zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti a práve logická, funkčná a teleologická\nkonzistentnosť hodnotenia dôkazov je preskúmateľná aj v dovolacom konaní v rámci § 420 písm. f)\nCSP. Najvyšší súd mal podľa sťažovateľky preskúmať, či hodnotenie dôkazov nie je natoľko\nsvojvoľné, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Strana totiž nemôže byť bez možnosti\nnápravy vystavená tomu, že z vykonaných dôkazov budú vyvodené neprípustné a nelogické závery.\n13. Odmietnutie dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP je arbitrárne a v rozpore\nso zákonom a s ustálenou rozhodovacou praxou. Najvyšší súd mal podľa sťažovateľky uskutočniť\nmeritórny prieskum, pretože právne otázky vymedzila v obsahu dovolania, z ktorého možno jasne\nvyčítať uvedenie právneho posúdenia vecí, ktoré považovala za nesprávne, ako aj uvedenie toho,\nv čom spočíva táto nesprávnosť. Sťažovateľka tvrdí, že najvyšší súd vykladal splnenie podmienky\nprípustnosti dovolania reštriktívne, pretože uvedenie konkrétneho rozhodnutia (judikatúry)\nnajvyššieho súdu je nad rámec zákonných požiadaviek a v tomto smere poukazuje na nález\nústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 157/2022.\nIII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n14. Najvyšší súd uviedol, že treba rešpektovať jeho právomoc ústavne konformným spôsobom\nvymedzovať prípustnosť dovolania. Najvyšší súd zotrváva na dôvodoch, ktoré ho viedli k záveru,\nže dovolanie v časti, v ktorej sťažovateľka namietala vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP,\nmusel odmietnuť podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smerovalo proti rozhodnutiu, proti\nktorému dovolanie nie je prípustné. V prípade podania dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP najvyšší\nsúd zopakoval, že z argumentácie sťažovateľky v dovolaní si právnu otázku nevedel vyabstrahovať\nani z jeho obsahu a s istotou usúdiť, ktorú právne významnú otázku mala sťažovateľka na mysli.\nPrávna úprava dovolacieho konania nedáva priestor pre uplatnenie domnienok najvyššieho súdu\no tom, ktorú z viacerých právnych otázok riešených prvoinštančným a odvolacím súdom mala\nsťažovateľka na mysli pri formulovaní dovolania. Pokiaľ by dovolací súd za tohto stavu nebral\ndo úvahy absenciu náležitostí prípustnosti dovolania a napriek tomu by pristúpil aj k posúdeniu\ndôvodnosti dovolania, uskutočnil by procesne neprípustný dovolací prieskum priečiaci sa nielen\nvšeobecnej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania, ale aj konkrétnemu cieľu\nsledovanému ustanovením § 421 ods. CSP. Postup dovolacieho súdu by v takom prípade porušil\nzákladné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane. Napadnuté uznesenie\nnie je arbitrárne ani ústavne neudržateľné, je dostatočne podrobné, zrozumiteľne a presvedčivo\nodôvodnené.\nIII.2. Replika sťažovateľky:\n15. Sťažovateľka v replike uviedla, že nesúhlasí s vyjadrením najvyššieho súdu, pretože je\nv rozpore so skutkovým a právnym stavom, a na podporu svojich tvrdení opakuje argumentáciu\nobsiahnutú v ústavnej sťažnosti.\n\n4\n\n16. Vo vzťahu k odmietnutiu dovolania podaného podľa § 420 písm. f) CSP tvrdí, že ustanovenie\n§ 420 CSP vymedzuje, proti akým rozhodnutiam je dovolanie prípustné, a súčasne formuluje\npožiadavku, aby tieto rozhodnutia trpeli niektorou z vád zmätočnosti uvedených v § 420 CSP. Vady\nzmätočnosti sú zároveň dovolacím dôvodom podľa § 431 CSP. Dovolanie je prípustné až vtedy, ak\nvyjde najavo, že rozhodnutie takouto vadou skutočne trpí. Sťažovateľka na stranách 3 až 6\ndovolania podrobne poukázala na vady, ktoré odôvodňujú prípustnosť dovolania podľa § 420 písm.\nf) CSP, a tvrdenie najvyššieho súdu, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému\ndovolanie nie je prípustné, nemôže obstáť.\n17. V súvislosti s argumentáciou najvyššieho súdu vo vzťahu k odmietnutiu dovolania podaného\npodľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP sťažovateľka v replike uvádza, že právne otázky vymedzila jasne\na zreteľne. Za nesprávne vyriešenie právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie vo veci samej,\npovažuje otázku posúdenia ňou uplatnenej škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., v zmysle ktorého\nmožno uplatniť a posúdiť nárok na náhradu škody spôsobenej z titulu nesprávneho úradného\npostupu. Ďalej v zmysle obsahu dovolania možno jasne vyčítať uvedenie právneho posúdenia vecí,\nktoré sťažovateľka považuje za nesprávne (s konkrétnou citáciou jednotlivých bodov odôvodnenia\nrozhodnutia odvolacieho súdu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie), ako aj uvedenie\ntoho, v čom spočíva táto nesprávnosť s poukazom na konkrétne ustanovenia právnych predpisov.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n18. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie práva sťažovateľky na spravodlivý proces\n(čl. 46 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 dohovoru) uznesením, ktorým najvyšší súd odmietol jej dovolanie ako\nneprípustné bez toho, aby vykonal jeho meritórny prieskum v konaní o náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom. Napadnuté uznesenie je podľa sťažovateľky ústavne neudržateľné,\nvykazuje vysoký stupeň svojvôle a arbitrárnosti a je v rozpore so zákonom a s ustálenou\nrozhodovacou súdnou praxou.\n19. Úlohou ústavného súdu bolo posúdiť, či právne závery, ktorými najvyšší súd odôvodnil\nodmietnutie dovolania sťažovateľky, boli výsledkom ústavne udržateľnej aplikácie noriem\nprocesného práva najvyšším súdom v súlade s označenými článkami ústavy a dohovoru.\n20. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, ktorý je chránený v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru, je okrem práva domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\n(prístup k súdu) aj právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na\ndostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia\nsíce neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania, avšak\nz odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti\nobjasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.\n21. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné\nuvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by\nzásadne poprel ich účel a význam (II. ÚS 122/05).\n22. V kontexte uplatnenej sťažnostnej argumentácie považuje ústavný súd za žiaduce zdôrazniť, že\nsi plne uvedomuje úlohu najvyššieho súdu v civilnom procese, ktorý rozhoduje ako dovolací súd\n\n5\n\nv už právoplatne skončenom spore. Rešpektuje aj jeho vlastnú diskréciu vo vzťahu k posudzovaniu\nprípustnosti a dôvodnosti dovolania, čo však nevylučuje, aby ústavný súd v konaní o ústavnej\nsťažnosti následne preskúmal, či právomoc najvyššieho súdu bola realizovaná ústavne konformným\nspôsobom. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom jeho kontroly iba\nvtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva\nalebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 177/2023).\n23. Vzhľadom na formuláciu ústavnej sťažnosti ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu. Sťažovateľka dovolanie založila na tvrdení o zmätočnosti, nedostatočnom\nodôvodnení, prekvapivosti rozhodnutia krajského súdu, ktorý rozhodol v rozpore so skutkovým\na právnym stavom, a súčasne na nesprávnom posúdení veci. Ústavný súd sa oboznámil aj\ns obsahom dovolania a na tomto mieste považuje za potrebné poukázať na to, že argumentácia\nsťažovateľky v ňom obsiahnutá vo vzťahu k obom dovolacím dôvodom (t. j. vada zmätočnosti\na nesprávne právne posúdenie veci) je viacmenej spoločná a v mnohých bodoch sa prelína.\n24. Sťažovateľka podané dovolanie odôvodnila dôvodom prípustnosti podľa § 421 ods. 1 písm. a)\nCSP, teda nesprávnym právnym posúdením veci krajským súdom. Dospela k názoru, že došlo\nk porušeniu jej práva na spravodlivý proces arbitrárnym rozhodnutím o odmietnutí dovolania tým,\nže podľa najvyššieho súdu právna otázka nebola vymedzená tak, ako požaduje § 432 CSP,\nv dôsledku čoho dovolanie odmietol ako neprípustné aj v tejto časti.\n25. Podľa § 432 ods. 2 CSP dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie\nveci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.\nÚstavný súd teda posudzoval, či právna otázka bola vymedzená v súlade s týmto ustanovením. Pri\nposudzovaní toho, či dovolateľ dostatočne vymedzí právnu otázku, je potrebné, aby sa najvyšší súd\npokúsil autenticky porozumieť dovolateľovi – jeho textu ako celku. Nie je úlohou najvyššieho súdu\n„hádať“, čo povedal dovolateľ, ale ani vyžadovať akúsi dokonalú formuláciu dovolacej otázky\n(pozri I. ÚS 336/2019, I. ÚS 115/2020). Pri posudzovaní vymedzenia právnej otázky ústavný súd\nzdôrazňuje, že prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho\nkonania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré\nnemajú oporu v zákone, idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu\nzákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu (IV. ÚS 1/02). Ústavný\nsúd však presadzuje materiálny prístup pri posudzovaní prípustnosti dovolania v tom zmysle, aby sa\nnajvyšší súd striktne nezameriaval len na to, či dovolateľ vymedzil prípustnosť dovolania formálne\nna konkrétnom riadku svojho podania. Je potrebné brať do úvahy aj dovolací dôvod (§ 432 CSP),\nvyabstrahovať z neho právnu otázku podľa § 421 CSP a až následne možno posúdiť: (a) či od tejto\notázky záviselo napadnuté rozhodnutie a (b) či ide o otázku, ktorá napĺňa niektoré z písmen a) až c)\nv § 421 ods. 1 CSP (I. ÚS 336/2019).\n26. V prerokúvanej veci možno súhlasiť s najvyšším súdom, že v dovolaní absentuje explicitné\nvyjadrenie relevantnej právnej otázky v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP a sťažovateľka\nneoznačila žiadne rozhodnutie najvyššieho súdu v kontexte riešeného sporu, pričom priamo\nv dovolaní uviedla, že toto nie sú obligatórne náležitosti dovolania.\n27. Aj napriek uvedenému ústavný súd dospel k záveru, že z textu dovolania bolo možné\nvyabstrahovať, kde sťažovateľka svojou argumentáciou vo vzťahu k nesprávnemu právnemu\n6\n\nposúdeniu veci smerovala. V podstatnom sa týkala posúdenia vzniku zodpovednosti štátu podľa\nzákona č. 514/2003 Z. z. v súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom colného úradu\npredtým, než prepustil tovar do režimu voľného obehu bez dovozného cla v rámci príslušnej colnej\nkvóty, keď v rozpore s príslušnými právnymi predpismi (colný kódex a vykonávacie nariadenie EÚ\nč. 2015/2447 z 24. novembra 2015) dostatočne nepreveril, že táto colná kvóta bola 3. a 4. apríla\n2018 kritická, resp. vyčerpaná. V posudzovanej veci teda bolo možné vymedziť právnu otázku\nv zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP tak, či ide o nesprávny úradný postup, ak colný úrad najprv\nmylne prepustí tovar bez cla a potom ho dodatočne vyrubí, keď spätne zistí, že príslušná colná\nkvóta bola v čase dovozu vyčerpaná.\n28. K argumentácii najvyššieho súdu, že v prípade podania dovolania z dôvodu nesprávneho\nprávneho posúdenia absentuje uvedenie relevantnej právnej otázky zásadného právneho významu,\nktorú odvolací súd riešil nesprávne, ústavný súd zdôrazňuje, že podmienkou prípustnosti dovolania\nnie je zásadný právny význam otázky, na ktorej rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva. Preto ak\nnajvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia (bod 20) použil kategóriu zásadného právneho\nvýznamu, odkázal na inštitút, ktorú účinná právna úprava prípustnosti dovolania nepozná.\n29. Ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou pripomína, že sa nestotožňuje\ns názorom najvyššieho súdu, podľa ktorého povinnou obsahovou náležitosťou dovolania\nodôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci má byť uvedenie konkrétneho rozhodnutia\n(judikatúry) dovolacieho súdu tak, ako to najvyšší súd uviedol v bodoch 19 a 20 napadnutého\nuznesenia. Ustanovenie § 421 ods. 1 CSP nemožno interpretovať a uplatňovať tak, že zakotvuje\npovinné obsahové náležitosti dovolania. Obligatórne náležitosti dovolania upravuje § 428 CSP,\nktorý okrem iného ukladá dovolateľovi povinnosť uviesť v dovolaní dovolacie dôvody, teda\n„z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne“. Následne ustanovenie § 432 CSP\nvyžaduje vo vzťahu k dovolaniu podľa § 421 CSP (odôvodnenému nesprávnym právnym\nposúdením veci), aby dovolateľ uviedol právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,\na v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Označenie konkrétneho rozhodnutia\n(judikatúry) najvyššieho súdu nie je v zmysle ustanovenia § 428 CSP obligatórnou náležitosťou\ndovolania. Z uvedeného vyplýva, že dovolanie prípustné podľa § 421 CSP dovolateľ obligatórne\nodôvodní tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP),\na dotknutý dovolací dôvod vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za\nnesprávne, a súčasne uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2\nCSP). Argumentácia dovolateľa konkrétnou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu je nad rámec\nzákonných požiadaviek a dovolací súd ňou nie je viazaný (rovnako III. ÚS 76/2021).\n30. Preto sa nemožno stotožniť s názorom najvyššieho súdu, že právna otázka nebola vymedzená\nv súlade s § 432 CSP. Najvyšší súd nesmie vykladať splnenie podmienky prípustnosti dovolania\nreštriktívne tak, že k meritórnemu prieskumu ani nedôjde, ako to bolo v prípade sťažovateľky.\nNajvyšší súd totiž najskôr skúma, o akú právnu otázku má ísť, a až následne sa zaoberá tým, či\nod jej vyriešenia záviselo rozhodnutie vo veci samej a o aký predpoklad prípustnosti ide [§ 421\nods. 1 písm. a) až c) CSP]. Ústavný súd v danej súvislosti odkazuje na svoje rozhodnutie sp. zn.\nI. ÚS 51/2020, v ktorom sa touto otázkou zaoberal, pričom uviedol, že najvyšší súd nie je\nvymedzením prípustnosti dovolania viazaný. Je vecou najvyššieho súdu, aby sám určil, pod ktorý\ndôvod prípustnosti môže danú právnu otázku podradiť, a skúmal prípustnosť dovolania týkajúcu sa\nnastolenej právnej otázky v celej šírke § 421 ods. 1 CSP, teda podľa písm. a), b) a c). Len takým\n7\n\npostupom možno naplniť cieľ dovolania, ktorým je riešenie právnych otázok a zjednocovanie\njudikatúry, čo sú podstatné prvky napĺňania princípu právnej istoty ako základného princípu\nprávneho štátu (zároveň pri predpokladanej znalosti dovolacieho súdu vlastnej ustálenej\nrozhodovacej praxe, jej absencie alebo rozpornosti).\n31. Záver najvyššieho súdu v napadnutom rozhodnutí je tak výsledkom nesprávneho právneho\nposúdenia procesnej otázky prípustnosti dovolania. Ústavný súd zároveň rešpektuje právomoc\nnajvyššieho súdu ústavne konformným spôsobom vymedzovať prípustnosť dovolania, táto\ninterpretácia však nemôže byť z hľadiska ochrany základných práv formalistická. Vyslovením\nporušenia práv sťažovateľky však ústavný súd nepredvída výsledok konania vo veci ani sa\nnevyjadruje k správnosti hmotnoprávneho posúdenia veci, ktorú preferuje sťažovateľka.\n32. Keďže do obsahu základného práva na súdnu ochranu a práva na prístup k súdu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy patrí aj ochrana, ktorá sa strane poskytuje v konaní o opravných prostriedkoch, ak\nriadne splní zákonné podmienky prípustnosti, pričom sťažovateľka tieto podmienky splnila,\nnajvyšší súd odmietnutím dovolania porušil základné právo sťažovateľky na prístup k súdu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n33. Sťažovateľka ďalej namietala arbitrárnosť rozhodnutia najvyššieho súdu vo vzťahu\nk odmietnutiu dovolania podaného podľa § 420 písm. f) CSP z dôvodu neprípustnosti.\n34. Ústavný súd podrobil ústavnoprávnemu prieskumu odôvodnenie uznesenia najvyššieho súdu,\nv ktorom na podklade dovolacích námietok hodnotil, či konanie pred krajským súdom bolo\npostihnuté vadou vyplývajúcou z § 420 písm. f) CSP, ktorú najvyšší súd nezistil.\n35. Najvyšší súd k namietanej vade zmätočnosti s odkazom na príslušné časti rozhodnutí krajského\na okresného súdu v bodoch 12 a 13 napadnutého uznesenia dospel k záveru, že rozhodnutie\nkrajského súdu spĺňa náležitosti odôvodnenia a nemožno ho považovať za nepreskúmateľné alebo\nnedostatočne odôvodnené. Argumentácia krajského súdu je koherentná a jeho rozhodnutie je podľa\nnajvyššieho súdu konzistentné, logické a presvedčivé.\n36. Krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, podľa ktorého v sťažovateľkinej veci\nchýbal základný zodpovednostný prvok spočívajúci v protiprávnosti pri vyvodzovaní\nzodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, pretože nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti,\nna plnenie ktorej by bol štát zaviazaný. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sťažovateľka\nnevyčerpala všetky zákonné prostriedky na dosiahnutie nápravy nesprávneho úradného postupu,\nkeďže aj napriek poučeniu nepodala odvolanie proti rozhodnutiu colného úradu, čím sa pripravila\naj o možnosť jeho preskúmania súdom po nadobudnutí právoplatnosti. Krajský súd uzavrel, že\nsťažovateľka nepreukázala, že by príčina majetkového úbytku spočívajúceho v zaplatení cla\na doplatení DPH na základe rozhodnutia colného úradu mala pôvod v nedostatkoch v úradnom\npostupe colného úradu.\n37. Krajský súd poukázal na to, že rovnako ako colný úrad, tak aj sťažovateľka mala\nprostredníctvom informačného systému prístup k informáciám o stave vyčerpanosti colných kvót\nvrátane informácie o kritickom stave colnej kvóty. Sťažovateľka tak v rámci bežnej starostlivosti,\nktorá sa u podnikateľa v obchodnom styku očakáva, mala presvedčiť o jej stave ešte pred samotným\ndovozom tovaru. Krajský súd predpokladá, že tak urobila aj sťažovateľka, pričom sa mohla\npresvedčiť o orientačnom charaktere informácie, s ktorou pracoval aj colný úrad. Sťažovateľka\n8\n\npríčinu tvrdenej škody nevzhliadla v nedostatkoch v informačnom systéme colných kvót a zároveň\nnepoprela tvrdenie colného úradu, že údaj o tom, že k vyčerpaniu kvóty došlo už 28. marca 2018,\nbol v ním používanom informačnom systéme zavedený až 4. apríla 2018 o 15.26 h. Povinnosť\nzaplatiť clo a doplatiť DPH v sume žalovanej náhrady škody vyplynula podľa krajského súdu\nzo skutočnosti, že v čase prijatia colných vyhlásení so žiadosťou o využívanie colnej kvóty bola\nkvóta vyčerpaná. Následný procesný postup colného úradu už na existenciu colného dlhu rovnako\nako na správanie sťažovateľky pri samotnom dovoze tovaru nemal vplyv. Dovoz tovaru ako taký\ntotiž predchádzal colným vyhláseniam a nadväzujúcemu postupu colného úradu časovo i kauzálne.\n38. V prejednávanej veci najvyšší súd po všeobecných východiskách a charakteristike dovolacieho\ndôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dostatočne jasným a zrozumiteľným spôsobom zaujal stanovisko\nk podstate dovolacej argumentácie a pri absencii dôvodov zakladajúcich prípustnosť dovolania\nrozhodol o jeho neprípustnosti podľa § 447 písm. c) CSP. Najvyšší súd sa v bodoch 14 a 15 svojho\nuznesenia dostatočne zaoberal kritikou nedostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu,\njeho zmätočnosti a prekvapivosti, poukazujúc na vzájomnú nadväznosť rozsudku okresného súdu\na rozhodnutia krajského súdu, z ktorých vyplýva riadne zistenie a vyhodnotenie skutkových\nokolností, z ktorých bolo na základe aplikácie relevantných ustanovení právnych predpisov\nvyvodené právne posúdenie veci. Najvyšší súd v tomto smere zvýraznil, že krajský súd sa\nvysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami a ostatnými rozhodujúcimi skutočnosťami a za\nprocesnú vadu nemožno považovať to, že sťažovateľka sa s rozhodnutím odvolacieho súdu\nnestotožnila.\n39. Najvyšší súd v dôvodoch napadnutého uznesenia neidentifikoval naplnenie dovolacieho dôvodu\npodľa § 420 písm. f) CSP, keďže nezistil nesprávny postup krajského súdu, s čím sa ústavný súd\naj vzhľadom na sťažnostnú argumentáciu sťažovateľky, ktorá je len prejavom jej nespokojnosti\ns napadnutým rozhodnutím, stotožňuje. Na základe uvedeného ústavný súd uzatvára, že najvyšší\nsúd sa ústavne akceptovateľným spôsobom vysporiadal s dovolacími námietkami sťažovateľky,\nktorými odôvodňovala existenciu vady zmätočnosti, preto záver o odmietnutí dovolania v tejto časti\nnepovažuje ústavný súd za ústavne neakceptovateľný či arbitrárny.\nV.\nZrušenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie\n40. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že\nprávoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody\npodľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\n41. Podľa § 133 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody\nsťažovateľa. Ústavný súd zruší aj iný zásah, ktorým boli porušené základné práva a slobody\nsťažovateľa, ak to pripúšťa povaha zásahu.\n42. Podľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n\n9\n\n43. Vzhľadom na zistenie o porušení základných práv sťažovateľky ústavný súd napadnuté\nuznesenie podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a jemu zodpovedajúcemu § 133 ods. 2 a ods. 3 písm. b)\nzákona o ústavnom súde zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku\nnálezu).\n44. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol\no opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní\nalebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\nVI.\nTrovy konania\n45. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 713,96 eur, čo po zvýšení o daň z pridanej hodnoty predstavuje sumu\n856,75 eur.\n46. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba\nodmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2024 je vo výške 343,25 eur a náhrada\nvýdavkov je vo výške 13,73 eur. Sťažovateľke vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony\nprávnej služby uskutočnené v roku 2024 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej\nsťažnosti ústavnému súdu a vyjadrenie k stanovisku najvyššieho súdu). Pokiaľ ide o ďalší úkon\nprávnej služby – repliku sťažovateľky, ústavný súd konštatuje, že neobsahuje nové, resp.\nústavnoprávne relevantné skutočnosti, ktoré mu nie sú známe, preto odmenu za uvedený úkon\nnepriznal.\n47. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. augusta 2024\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolacie dôvody-nesprávne právne posúdenie", "dovolanie-prípustnosť", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "clo-colný dlh", "dovolacie dôvody-zmätočnosť", "dovolanie-prípustnosť", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "dovolacie dôvody-zmätočnosť", "clo-colný dlh", "dovolacie dôvody-nesprávne právne posúdenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cdo/185/2022", "guid": "cf29017b-4d1d-44eb-8845-1116e92e0f32:d57bcd50-7324-4aba-85db-7879e793ec94", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:55244be6-77b1-4951-b88d-36a708e2667b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.177.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 177/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 177/2023 z 23. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-23", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.177.2023.1"}, {"guid": "ussr:3e1c41fb-3bc6-4960-9d22-0c6c4b2f9854", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.157.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 157/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 157/2022 z 14. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-14", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.157.2022.2"}, {"guid": "ussr:23e0d366-a21a-46a6-afc4-7ffd5981811f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.76.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 76/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 76/2021 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.76.2021.1"}, {"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "cf29017b-4d1d-44eb-8845-1116e92e0f32:d57bcd50-7324-4aba-85db-7879e793ec94", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:7919204154.1", "spisova_znacka": "4Cdo/185/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/185/2022 z 31. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:7919204154.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2ddd6eca-7a38-4c1b-b539-8c27080e964a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.450.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 450/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 450/2026 z 19. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.450.2026.1"}, {"guid": "ussr:5cfec0a5-453f-4927-9306-656cc523653e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.429.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 429/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 429/2024 z 24. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.429.2024.1"}, {"guid": "37c6c203-de5f-4e77-b7f0-f89c15889893:ecad16fd-6481-4cbe-85a7-6cb35e6c3c29", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7919204154.1", "spisova_znacka": "4Cdo/3/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/3/2025 z 31. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7919204154.1"}]}