{"guid": "ussr:03bf8c5b-86c2-4748-987f-78479f66361d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.261.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 261/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 261/2024 z 22. 8. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. augusta 2024, sp. zn. III. ÚS 261/2024, ECLI:SK:USSR:2024:3.US.261.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2024-08-22", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/03bf8c5b-86c2-4748-987f-78479f66361d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.261.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.261.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.261.2024.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 261/2024-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nIvana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3,\nBratislava, zastúpenej RASLEGAL, s. r. o., Mostová 2, Bratislava, proti uzneseniu Okresného súdu\nBanská Bystrica sp. zn. 28Up/1114/2023 z 21. novembra 2023, ktorým bolo zrušené uznesenie\nOkresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Up/1114/2023 z 9. októbra 2023 o odmietnutí odporu\nžalovaného\n, narodeného\n, takto\nrozhodol:\n\n1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Up/1114/2023 z 21. novembra 2023,\nktorým bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Up/1114/2023\nz 9. októbra 2023 o odmietnutí odporu žalovaného\n, narodeného\n, b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n\n2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Up/1114/2023 z 21. novembra 2023,\nktorým bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Up/1114/2023\nz 9. októbra 2023 o odmietnutí odporu žalovaného\n, narodeného\n, z r u š u j e a v e c v r a c i a Okresnému súdu Banská\nBystrica na ďalšie konanie.\n\n3. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý sťažovateľke nahradiť trovy konania 856,75 eur\na zaplatiť ich jej právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 24. januára 2024 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením sudcu\nokresného súdu uvedeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľka navrhuje napadnuté uznesenie\nzrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň ústavnému súdu navrhla priznať jej\nnáhradu trov konania 856,75 eur.\n2. Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 261/2024-13 zo 16. mája 2024 bola ústavná sťažnosť\nsťažovateľky prijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu.\nII.\nSkutkové východiská\n3. v konaní podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) sa sťažovateľka návrhom\nna vydanie platobného rozkazu z 20. júna 2023 domáhala zaplatenia 88 030,76 eur, úroku 383,35\neur, úroku z omeškania 11,50 % ročne z 88 030,76 eur od 29. januára 2023 do zaplatenia, nákladov\nspojených s uplatnením pohľadávky 40 eur proti spoločnosti DIA VEGA, s.r.o., Odborárov 551/16,\nSpišská Nová Ves, z dôvodu nesplateného bankového úveru, ktorý jej poskytla sťažovateľka a za\nktorý sa v celom rozsahu zaručil v záhlaví uvedený žalovaný.\n4. Platobným rozkazom okresného súdu z 18. júla 2023 bola žalovaným uložená povinnosť uhradiť\nsťažovateľkou uplatnené nároky v celom rozsahu. Proti danému platobnému rozkazu žalovaní\nspoločne podali odpor, ktorý bol dvoma uzneseniami okresného súdu z 9. októbra 2023 vydanými\nvyšším súdnym úradníkom odmietnutý podľa § 12 ods. 1 písm. d) zákona o upomínacom konaní.\nProti obom uzneseniam vyššieho súdneho úradníka žalovaní podali sťažnosti, o ktorých sudca\nrozhodol tak, že v prípade žalovaného napadnutým uznesením zrušil uznesenie vyššieho súdneho\núradníka a vec mu vrátil na nové rozhodnutie a v prípade žalovanej ďalším uznesením\nz 21. novembra 2023 zamietol jej sťažnosť. Sudca stručne uviedol, že v sťažnosti žalovaný doplnil\ndôvody, ktorými spochybňuje uplatnený nárok sťažovateľky. v rámci upomínacieho konania už súd\nargumentáciu ‒ vecné odôvodnenie odporu, ďalej neskúma, t. j. neposudzuje jej pravdivosť, resp.\nči môže priniesť žalovanému úspech v ďalšom konaní. Vyšší súdny úradník mal opätovne posúdiť\ncelý obsah spisového materiálu vrátane skutočností uvádzaných žalovaným v sťažnosti a následne\nzvoliť príslušný procesný postup, ktorý zodpovedajúcim spôsobom riadne odôvodní.\nIII.\nArgumentácia sťažovateľky\n5. Sťažovateľka uviedla, že sudca svojím postupom, ktorý je v rozpore s jasným znením\npríslušných právnych predpisov, nedôvodne a zásadne zvýhodnil žalovaného na jej úkor. Svoje\nrozhodnutie sudca založil výlučne na skutkovom základe spočívajúcom v tom, že vo svojej\nsťažnosti (de facto v opravnom prostriedku proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka) žalovaný\n\n2\n\ndoplnil dôvody, ktoré spochybňujú sťažovateľkou uplatnený nárok. Uvedený postup sťažovateľka\nvníma ako nezákonný, keďže pripustením novej argumentácie žalovaného sudca nebral do úvahy\núčinnú právnu úpravu. Podľa nej žalovaný bol povinný svoj odpor náležite odôvodniť, t. j. uviesť\nskutkové tvrdenia na svoju obranu a súčasne ich podporiť relevantnými dôkazmi (i), a to v zákonnej\nlehote na podanie odporu (ii). Podľa sťažovateľky žalovaný nebol oprávnený odôvodnenie odporu\n„dopĺňať“ po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odporu a už vôbec nie v rámci sťažnosti proti\nuzneseniu vyššieho súdneho úradníka.\n6. Ustanovenie § 245 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) síce umožňuje v sťažnosti\nproti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom\nna povahu a okolnosti sporu možné a účelné. Ako však už v minulosti uviedol ústavný súd\na aj právna doktrína, dané ustanovenie nemožno vykladať rozširujúco, čo očividne sudca opomenul.\nNovoty pri sťažnosti sa majú podľa právnej doktríny týkať predovšetkým procesných skutočností,\na nie skutkových okolností, ktoré nastali ešte pred rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka.\nna takéto novoty už súd nesmie prihliadať.\n7. Sťažovateľka poukázala aj na uznesenie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 33/2023 z 19. januára 2023,\nktorého závery sú podľa sťažovateľky relevantné a aplikovateľné aj na jej prípad. v ňom ústavný\nsúd jasne zdôraznil, že je potrebné rozlišovať medzi skutočnosťami, ktoré nastali pred rozhodnutím\nvyššieho súdneho úradníka a ktoré nastali až po ňom. Skutočnosti, ktoré nastali ešte\npred rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, o ktorých sťažovateľka vedela, nemožno považovať\nza nové skutočnosti na účely aplikácie § 245 CSP. Sudca preto rozhodol v rozpore s názorom\nústavného súdu, ako aj právnej doktríny, čím porušil právo sťažovateľky na ústavne konformný\nvýklad, princíp právnej istoty a tiež aj založil arbitrárnosť napadnutého uznesenia.\n8. Sťažovateľka tiež považuje napadnuté uznesenie aj za zmätočné a arbitrárne, keďže sudca\nani náležite neodôvodnil, ktoré nové skutočnosti uvádzané žalovaným v sťažnosti a z akých\ndôvodov založili rozdielny záver ako tie, ku ktorým dospel vyšší súdny úradník pri posudzovaní\nodporu žalovaného. Sťažovateľka sa domnieva, že v sťažnosti žalovaný neuviedol žiadne\nskutočnosti, ktoré by spochybňovali dôvodnosť jej uplatnených nárokov. Odôvodnenie\nnapadnutého uznesenia tak nezodpovedá realite, pretože žalovaný v sťažnosti žiadne vecné\nodôvodnenie odporu nedoplnil.\n9. Namietané porušenie práva na spravodlivý súdny proces sťažovateľka vidí aj v tom, že sťažnosť\nžalovaného jej nebola doručená, čím jej nebol neposkytnutý priestor sa k nemu vyjadriť. Súčasťou\npráva na spravodlivý súdny proces a rovnosť zbraní je totiž adekvátne informovanie každej\nsporovej strany o úkonoch druhej strany (i) a následné poskytnutie primeraného priestoru na reakciu\n(ii) tak, aby každá zo strán mala možnosť predložiť včas súdu svoje argumenty, čo v prípade\nsťažovateľky zo strany okresného súdu dodržané nebolo.\nIV.\nVyjadrenia účastníkov konania\nIV.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n10. Okresný súd vo svojom vyjadrení uviedol, že napadnuté uznesenie nemuselo obsahovať\nodôvodnenie podľa § 15 ods. 6 zákona o upomínacom konaní. Ak aj v napadnutom uznesení\n\n3\n\nokrajovo uviedol, že „ ... žalovaný 2/ v ním podanej sťažnosti doplnil dôvody, ktorými spochybňuje\nuplatnený nárok žalobcu.“, nie je možné toto považovať izolovane a výlučne za odôvodnenie\nnapadnutého uznesenia tak, ako to tvrdí sťažovateľka. Zároveň nie je možné dané odôvodnenie\nvykladať tak, že žalovaný doplnil k odporu vecné odôvodnenie, ktoré predtým v ňom úplne\nabsentovalo.\n11. Vyšší súdny úradník nepostupoval správne, ak sa snažil v prípade odporu spoločne podaného\nžalovanými umelo vyčleniť časti, ktoré sa samostatne mali týkať každého zo žalovaných. Správne\nmal byť odpor posudzovaný ako celok vo vzťahu ku každému zo žalovaných. Odpor vo vzťahu\nk žalovanému sa preto javil tak, že by mohol spĺňať podmienku vecného odôvodnenia podľa § 11\nods. 1 zákona o upomínacom konaní. Z jeho obsahu totiž vyplývala námietka postupu sťažovateľky\nv rozpore s dobrými mravmi a zjavného zneužívania práva, ktoré nemá požívať právnu ochranu.\n12. Argumentáciu žalovaného v ním podanej sťažnosti sudca nepovažoval za absolútne novoty\na doplnenie predtým absentujúceho vecného odôvodnenia odporu, ale ako konkretizovanie\na rozvedenie v odpore uvedenej argumentácie. To sudcu utvrdilo v tom, že žalovaným podaný\nodpor bolo možné považovať za vecne odôvodnený.\n13. Podľa názoru sudcu nie je možné aplikovať závery uznesenia ústavného súdu sp. zn.\nI. ÚS 33/2023 z 19. januára 2023, na ktoré poukázala sťažovateľka, keďže sa týkalo len\nuplatňovania náhrady trov konania, t. j. išlo o výrazne skutkovo odlišné okolnosti.\n14. Pri posudzovaní vecného odôvodnenia odporu žalovaného sudca taktiež vychádzal zo záverov\nuvedených v uzneseniach ústavného súdu (IV. ÚS 2/2024 z 9. januára 2024, I. ÚS 385/2023\nz 18. júla 2023, IV. ÚS 331/2023 z 20. júna 2023, III. ÚS 68/2022 z 10. februára 2022,\nIV. ÚS 74/2022 z 15. februára 2022 a IV.ÚS 605/2018 z 15. novembra 2018). Vzhľadom\nna uvedenú a zjavne ustálenú judikatúru ústavného súdu je možné konštatovať, že postupom\na rozhodnutím okresného súdu, ktorým bol odpor žalovaného akceptovaný ako riadne podaný\na s vecným odôvodnením, nemôže dochádzať u sťažovateľky k porušeniu práv podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľke tieto práva zostávajú zachované a sú realizované\nv sporovom konaní pred všeobecným súdom prejednávajúcim vec podľa CSP.\nIV.2. Replika sťažovateľky:\n15. Podľa názoru sťažovateľky je absurdné, že konštatovanie sudcu o doplnení odôvodnenia odporu\nžalovaným v podanej sťažnosti nie je možné považovať za odôvodnenie napadnutého uznesenia.\na aj keď toto odôvodnenie sudca nevníma izolovane, je zrejmé, že na tejto argumentácii žalovaného\nsudca postavil svoje rozhodnutie. Ak na jednej strane vo vzťahu k následným vyjadreniam\nsťažovateľky sudca argumentuje, že nemá oprávnenie skúmať vecnú stránku a táto má byť\npredmetom konania vo veci samej pred súdom príslušným podľa CSP, logicky by potom sudca\nnemal prihliadať ani na dopĺňanie ďalšej argumentácie zo strany žalovaného.\n16. Sťažovateľka považuje za ťažko uchopiteľnú aj argumentáciu sudcu, ktorý závažné procesné\npochybenia vo svojom procesnom postupe a porušenie princípu rovnosti sporových strán sa snaží\nbagatelizovať tvrdením, že nebol povinný svoje rozhodnutie odôvodniť a čokoľvek uviedol, tak len\nokrajovo. Ak sa ale sudca rozhodol svoje rozhodnutie aspoň stručne odôvodniť a vyplynulo z neho\n\n4\n\nporušenie práv sťažovateľky, nemôže byť toto porušenie ospravedlnené postupom okresného súdu\nnad rámec zákonných povinností.\n17. Ako nesprávnosť a snahu ex post sanovať nezákonné rozhodnutie sťažovateľka vníma\naj argumentáciu sudcu, že obranu žalovaného v sťažnosti nepovažoval za novoty, ale\nza konkretizáciu jeho tvrdení uvedených v odpore. Toto jednoznačne odporuje odôvodneniu\nnapadnutého uznesenia, v ktorom sudca jasne uviedol, že žalovaný mal dôvody spochybňujúce\nnárok sťažovateľky v sťažnosti „doplniť“, a nie konkretizovať. Túto argumentáciu sudcu\nsťažovateľka považuje ako účelovú, keďže v žiadnom prípade súd nemôže produkovať nejasné\nvýstupy, ktorých význam si má strana sporu domýšľať.\n18. Rovnako sťažovateľka vníma ako účelovú aj argumentáciu sudcu vo vzťahu k uzneseniu\nústavného súdu sp. zn. I. ÚS 33/2023 z 19. januára 2023. Dané rozhodnutie ústavného súdu sa síce\ntýkalo rozhodovania o trovách konania, ale v tomto prípade boli relevantné právne závery týkajúce\nsa aplikovateľnosti § 245 Civilného sporového poriadku. Z tohto dôvodu je sťažovateľka\npresvedčená o tom, že dané uznesenie ústavného súdu možno aplikovať aj na tento prípad.\n19. Podľa názoru sťažovateľky neobstojí ani poukázanie sudcu na šesť rozhodnutí ústavného súdu,\nv prípade ktorých sa tvrdené porušenia práv sťažovateľov zakladali na zásadne odlišných\nskutkových okolnostiach. v jednom prípade sťažovateľ namietal porušenie svojich procesných práv,\nkeďže súd vyzval protistranu na doloženie plnomocenstva pre konajúcu osobu. v štyroch prípadoch\nbolo namietané postúpenie veci na súd príslušný podľa CSP, keďže sťažovateľ nepovažoval odpor\nza vecne odôvodnený. Napokon v jednom prípade ústavná sťažnosť smerovala proti rozhodnutiu\no sťažnosti žalovaného, v ktorej súd posudzoval, či bol alebo nebol odpor vecne odôvodnený. Ani\nv jednom prípade sa však ústavný súd nezaoberal doplnením dôvodov odporu v rámci sťažnosti\nproti uzneseniu o odmietnutí odporu.\n20. Zúčastneným osobám bolo ústavným súdom výzvou z 30. mája 2024 umožnené vyjadriť\nsa k vyjadreniu okresného súdu k prijatej ústavnej sťažnosti v lehote 10 dní, pričom toto svoje\nprocesné oprávnenie nevyužili.\nV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n21. Princíp rovnosti účastníkov konania (resp. strán v spore) tvorí základný definičný prvok práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a aj nevyhnutnú súčasťou každého právneho štátu,\nktorý sa k tomuto princípu hlási prostredníctvom čl. 1 ods. 1 ústavy. Rovnosť účastníkov konania\nsúd zabezpečuje vytvorením rovnakých procesných možností na uplatnenie ich práv a plnenie ich\npovinností. Podstata tejto ústavnej zásady spočíva v tom, že všetci účastníci civilného konania majú\nrovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré sa uplatňujú a plnia za rovnakých procesných\npodmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje\nprocesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa\nstane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 35/02, II. ÚS 121/02,\nII. ÚS 135/05, IV. ÚS 126/09).\n22. Rovnosť strán v civilnom konaní je v rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej\nlen „ESĽP“) vyjadriteľná princípom rovnosti zbraní, ktorý tvorí prvok spravodlivého súdneho\n\n5\n\nkonania podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Právo na spravodlivé súdne konanie preto v kontexte princípu\nrovnosti zbraní zabezpečuje, aby každá strana sporu mala možnosť hájiť si svoju vec pred súdom za\npodmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k druhej strane (napr. De Haes a Gijsels\nproti Belgicku, rozsudok z 24. 2. 1997, sťažnosť č. 19983/92, § 53 alebo Ankerl proti Švajčiarsku,\nrozsudok z 23. 10. 1996, sťažnosť č. 17748/91, § 38).\n23. Princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť\npredniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie,\nnež v ktorej je protistrana. S princípom rovnosti zbraní je nerozlučne spätá kontradiktórnosť ako\nuniverzálny právny princíp platný v celom právnom poriadku, teda aj v občianskom súdnom\nkonaní, a súd každého druhu a stupňa ho musí plne rešpektovať. Dôvodom je fakt, že jednou z jeho\nhlavných funkcií je oboznámiť účastníka konania so všetkými dokumentmi a dôkazmi, ktoré môžu\novplyvniť rozhodnutie, a poskytnúť mu možnosti sa k nim vyjadriť. Ide predovšetkým o dôkazy,\nstanoviská a vyjadrenia protistrany v konaní alebo dôkaz, resp. stanovisko nezúčastneného subjektu\n(znalec, svedok a pod.) či zabezpečeného samotným konajúcim orgánom z vlastnej iniciatívy. Tým\nsa účastníkovi konania garantuje právo byť vypočutý (audiatur et altera pars) či právo\nna obhajobu. Ani podľa ústavného súdu však zásada kontradiktórnosti nemá absolútny charakter,\npretože existujú aj výnimky z uvedeného pravidla, kde okolnosti prípadu alebo procesnej situácie\nvylučujú uplatňovanie tejto zásady (napr. rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 481/2012).\n24. Aj Súdny dvor Európskej únie zdôraznil, že na splnenie požiadaviek spojených s právom\nna spravodlivé súdne konanie je potrebné, aby sa účastníci konania oboznámili a mali možnosť\nkontradiktórne sa vyjadriť ku skutkovým, ako aj k právnym okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce\npre výsledok konania (pozri rozsudok Komisia/Írsko a i. z 2. 12. 2009, C-89/08 P, Zb. s. I11245,\nuž citovaný bod 55, ako aj bod 56).\n25. Zo súdneho spisu ústavný súd zistil, že sudca rozhodol o sťažnosti žalovaného smerujúcej proti\nuzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom bez toho, aby táto sťažnosť bola doručená\nsťažovateľke, resp. jej právnemu zástupcovi na prípadné vyjadrenie. Uvedená skutočnosť\nani nebola sporná, keďže sudca vo svojom vyjadrení uviedol, že ide o štandardný postup okresného\nsúdu v upomínacom konaní ako alternatívnom zrýchlenom konaní. Podľa názoru sudcu nedochádza\nk zásahu do základných práv žalobcu, ak okresný súd zamietne sťažnosť žalovaného proti\nuzneseniu vyššieho súdneho úradníka o odmietnutí odporu, resp. napadnuté uznesenie zruší.\nv oboch prípadoch je rozhodnutie sudcu spolu s prílohami (sťažnosť, uznesenie o odmietnutí\nodporu a odpor) doručené aj žalobcovi.\n26. V tejto súvislosti ústavný poukazuje na § 15 ods. 1 zákona o upomínacom konaní, podľa\nktorého ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije Civilný\nsporový poriadok okrem § 126. Keďže zákon o upomínacom konaní neobsahuje osobitnú úpravu\nkonania o sťažnosti, z tohto dôvodu sa primerane použije § 239 a nasl. Civilného sporového\nporiadku.\n27. Na podklade rekapitulovanej judikatúry ESĽP ústavný súd ďalej konštatuje, že princíp\nkontradiktórnosti nachádza uplatnenie aj v konaní o sťažnosti podľa § 239 a nasl. CSP, pričom\npristúpil k vysloveniu porušenia práv, ku ktorému došlo tým spôsobom, že všeobecný súd takúto\nsťažnosť nedoručil na vyjadrenie protistrane. Ustanovenie § 239 a nasl. CSP o sťažnosti síce\n\n6\n\nexplicitne nezakotvuje povinnosť súdu doručiť sťažnosť ani povinnosť umožniť protistrane vyjadriť\nsa k nej. Absencia výslovnej právnej úpravy však automaticky neznamená, že v sťažnostnom\nkonaní sa princíp kontradiktórnosti vôbec neuplatňuje. Ten je z hľadiska „rozsahu, ktorý určí\nzákon“ (čl. 9 CSP) vymedzený princípom rovného postavenia strán v konaní, teda prostredníctvom\nčl. 6 CSP, keď sa toto rámcové ustanovenie v prípade absencie osobitnej úpravy dotknutého\npostupu použije primerane na okolnosti prípadu. Ponechanie priestoru na vyjadrenie sa k sťažnosti\nproti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom je dôvodné najmä vtedy, ak argumentácia\nuvedená v sťažnosti indikuje možnosť, že sudca okresného súdu rozhodne v neprospech protistrany\n(IV. ÚS 16/2021).\n28. Ústavný súd teda vo svojej judikatúre nekladie mieru potrebnej kontradiktórnosti konania\no sťažnosti na roveň miere očakávanej pri rozsudkoch ako „štandardných“ rozhodnutiach vo veci\nsamej. Napriek tomu vyžaduje, aby bola sťažnosť podľa § 239 a nasl. CSP doručovaná protistrane\ns možnosťou zaujať k nej stanovisko (napr. III. ÚS 220/2018).\n29. Na uvedených záveroch ústavný súd zotrváva a v predmetnej veci nevidí dôvod odkloniť sa\nod nich. Ústavný súd sa preto stotožňuje s argumentáciou sťažovateľky, podľa ktorej nedoručením\nsťažnosti žalovaného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka o odmietnutí odporu, na základe\nktorej sudca dospel k rozhodnutiu pre sťažovateľku nepriaznivejšiemu, zaťažil okresný súd svoj\npostup a následne i postup završujúce rozhodnutie ústavne relevantnou vadou. Platobný rozkaz\nokresného súdu sa v dôsledku toho nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a nestal sa\nspôsobilým exekučným titulom. Okresný súd preto odňal sťažovateľke možnosť vyjadriť sa\nk sťažnosti žalovaného a predostrieť okresnému súdu vo svoj prospech vlastnú argumentáciu, čím\ndošlo k porušeniu princípu kontradiktórnosti konania ako súčasti práva na spravodlivý proces.\n30. Ústavný súd ďalej uvádza, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka\nkonania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna spravodlivý proces (m. m. III. ÚS 209/04).\n31. Sudca poukázal na § 15 ods. 6 zákona o upomínacom konaní, podľa ktorého ak sudca vyhovie\nsťažnosti v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie. Ústavný súd\nale konštatuje, že vzhľadom na okolnosti veci je na rozhodnutí sudcu, či toto procesné oprávnenie\nvyužije alebo nie. v tomto prípade ale sudca toto svoje procesné oprávnenie nevyužil, a preto bol\npovinný ho riadne odôvodniť, tak ako to uviedla aj sťažovateľka. O to viac to platí, ak sám sudca\nvo svojom vyjadrení uviedol, že dané odôvodnenie nie je možné považovať izolovane a výlučne\nza odôvodnenie napadnutého uznesenia tak, ako to tvrdila sťažovateľka. v tomto smere nie je preto\nnapadnuté uznesenie odôvodnené ústavne udržateľne vzhľadom na jeho útržkovitosť, čo\nv konečnom dôsledku z ústavnoprávneho hľadiska zakladá jeho nepreskúmateľnosť.\n\n7\n\n32. Ústavný súd tiež poznamenáva, že okresný súd vo svojom vyjadrení v podstate doplnil dôvody\nsvojho napadnutého uznesenia. Vyjadrenie súdu, ktorého sťažovateľka označila za porušovateľa\nsvojich práv, však v žiadnom prípade nemôže slúžiť na dopĺňanie dôvodov napadnutého\nrozhodnutia. Zásahom do subjektívnej sféry sťažovateľky nie je vyjadrenie súdu, ale výlučne jeho\nrozhodnutie. Objekt prieskumu ústavného súdu preto tvorí súdne rozhodnutie, pretože iba ono je\nako právne záväzný akt pre dotknutého nositeľa základných práv a slobôd záväzné.\n33. Z toho dôvodu v okolnostiach posudzovanej veci dospel ústavný súd k záveru, že postupom\nokresného súdu, ktorý bol zavŕšený napadnutým uznesením sudcu, došlo k zásahu do základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a do práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru v miere dosahujúcej ústavnoprávnu intenzitu vzhľadom na porušenie princípu\nkontradiktórnosti a absencie riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu (bod 1\nvýroku tohto nálezu).\n34. Keďže ústavný súd rozhodol, že napadnutým uznesením sudcu došlo k porušeniu práv\nsťažovateľky zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo potrebné podľa § 133\nods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) rozhodnúť\naj o zrušení celého napadnutého uznesenia sudcu a v záujme efektívnej ochrany práv sťažovateľky\naj vrátiť vec v zmysle § 133 ods. 3 písm. b) okresnému súdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto\nnálezu).\n35. V ďalšom konaní je okresný súd viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným\nv tomto náleze (§ 134 ods. 1 druhá veta zákona o ústavnom súde) znamenajúcim potrebu doručiť\nsťažnosť žalovaného proti uzneseniu vydaným vyšším súdnym úradníkom sťažovateľke\nna vyjadrenie. Následne v prípade vyjadrenia sťažovateľky je sudca povinný náležite sa\nvysporiadať s jej argumentáciou pri jeho opätovnom rozhodovaní o sťažnosti žalovaného proti\nuzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom a v tomto kontexte je sudca svoje rozhodnutie\npovinný riadne odôvodniť, rešpektujúc obsah a zmysel práv, ktorých porušenie bolo ústavným\nsúdom zistené. Sudca je tiež viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie (§ 134 ods. 1\nzákona o ústavnom súde), ktoré je vykonateľné jeho doručením (§ 134 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde).\nVI.\nTrovy konania\n36. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2024\nzodpovedá sume 343,25 eur [1/4 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), ktorým je\npriemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2023,\nktorá bola 1 373 eur]. Režijný paušál za každý priznaný úkon právnej služby vykonaný v roku 2024\npredstavuje 13,73 eur (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky).\n37. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania pred ústavným súdom 856,75 eur\nvrátane dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (ústavný súd považuje za preukázané, že právny\n\n8\n\nzástupca sťažovateľky je platiteľom DPH)], a to za 2 úkony právnej pomoci vykonané v roku 2024,\nt. j. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom [§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky]\na písomné podanie ústavnej sťažnosti [§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky], dvakrát paušálnu náhradu\nhotových výdavkov v roku 2024 (bod 3 výroku tohto nálezu). Ústavný súd nepriznal sťažovateľke\nodmenu a režijný paušál za repliku k vyjadreniu okresného súdu k ústavnej sťažnosti, keďže v nej\nneuviedol nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie ústavného súdu vo veci samej\n(bod 4 výroku tohto nálezu).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. augusta 2024\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp rovnosti zbraní v konaní", "rozhodnutie-odôvodnenie", "doručenie, doručovanie-písomností (zásielok)", "sťažnosť", "vyšší súdny úradník", "konanie-upomínacie", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-kontradiktórnosť", "platobný rozkaz", "návrh-odmietnutie", "rozhodnutie-procesnej povahy", "sťažnosť", "odpor", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-kasačný", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "28Up/1114/2023", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7d35cd2b-d1e5-479f-a122-99ef9b8a3b6d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.2.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 2/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 2/2024 z 9. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.2.2024.1"}, {"guid": "ussr:1c6e3896-2608-4f42-8649-c74981974a9b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.385.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 385/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 385/2023 z 18. 7. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-07-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.385.2023.1"}, {"guid": "ussr:e5101aaa-c647-4011-b7c2-bba41d1f631c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.331.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 331/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 331/2023 z 20. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.331.2023.1"}, {"guid": "ussr:fd036bd4-25bd-43fb-a677-e873ce133406", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.33.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 33/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2023 z 19. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.33.2023.1"}, {"guid": "ussr:76273aac-1da3-4e00-aac5-4b084fc9666d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.74.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/2022 z 15. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.74.2022.1"}, {"guid": "ussr:e2a4e17c-18e5-4e24-b841-a481c52e1f84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.68.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 68/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 68/2022 z 10. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.68.2022.1"}, {"guid": "ussr:c72e906b-2a72-4704-a9fe-2ff372751556", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.605.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 605/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 605/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.605.2018.1"}, {"guid": "ussr:4bdf272d-6c1f-4ae2-8062-aac61611fba8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.220.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 220/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 220/2018 z 11. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-11", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.220.2018.2"}, {"guid": "ussr:a9ca10c9-64b1-4a2b-821d-fcc7037f0a00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 481/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 481/2012 z 2. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-02", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9ca10c9-64b1-4a2b-821d-fcc7037f0a00"}, {"guid": "ussr:f3ebf17b-3ad6-47a3-9284-54df7cc4af3b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 126/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 126/09 z 9. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-09", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3ebf17b-3ad6-47a3-9284-54df7cc4af3b"}, {"guid": "ussr:496f6877-04b8-4828-876b-2e2a47a5a557", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 135/05 z 2. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-02", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:496f6877-04b8-4828-876b-2e2a47a5a557"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:6a779e2a-cd69-4c7e-b485-c9951e68a844", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 121/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 121/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a779e2a-cd69-4c7e-b485-c9951e68a844"}, {"guid": "ussr:e3c32321-c51b-477f-bde4-7853abddf5b7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 35/02 z 11. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-11", "citacie_n": 383, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e3c32321-c51b-477f-bde4-7853abddf5b7"}, {"guid": "ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 43/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 43/95 z 10. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-10", "citacie_n": 572, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:38aa7b92-e9f7-461a-b2e5-563ff08293df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.204.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 204/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 204/2025 z 29. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.204.2025.2"}]}