{"guid": "ussr:2c9f1cfe-5401-4016-99fb-e9085f9202a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.241.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 241/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 241/2024 z 22. 8. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. augusta 2024, sp. zn. III. ÚS 241/2024, ECLI:SK:USSR:2024:3.US.241.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2024-08-22", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2c9f1cfe-5401-4016-99fb-e9085f9202a8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.241.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.241.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.241.2024.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 241/2024-30\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nIvana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky maloletej\n,\n,\n, zastúpenej otcom\nako zákonným\nzástupcom, a sťažovateľa\n,\n,\n,\nzastúpených JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou, Bajzova 2, Košice, proti postupu\nMestského súdu Košice v konaní sp. zn. 11P/164/2017 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Mestského súdu Košice v konaní sp. zn. 11P/164/2017 b o l o p o r u š e n é\nzákladné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a ich právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Mestskému súdu Košice p r i k a z u j e v konaní sp. zn. 11P/164/2017 konať bez zbytočných\nprieťahov.\n3. Sťažovateľom p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 2 000 eur pre každého z nich, ktoré\nj e im Mestský súd Košice p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n4. Mestský súd Košice j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania 542,34 eur\na zaplatiť ich právnej zástupkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci\n1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 3. apríla 2024 domáhajú\nvyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nmestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11P/164/2017. Sťažovatelia zároveň žiadajú\npriznanie finančného zadosťučinenia 5 000 eur pre každého z nich.\n2. Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 241/2024-12 zo 6. mája 2024 bola ústavná sťažnosť\nsťažovateľov prijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a spisového materiálu vyplýva, že napadnuté konanie sa začalo\n1. decembra 2017 podaním návrhu sťažovateľa Okresnému súdu Košice I, ktorý sa v procesnom\npostavení manžela domáhal rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletej dcére –\nsťažovateľke. Od 1. júna 2023, keď nadobudla účinnosť novela zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach\na obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov, je konanie vedené mestským súdom.\n4. Z chronologického prehľadu jednotlivých úkonov obsiahnutých v ústavnej sťažnosti\na vyžiadaného spisu v podstatnom vyplýva, že prvé pojednávanie vo veci sa konalo 2. mája 2018,\nna ktorom mestský súd rozhodol o nutnosti nariadenia znaleckého dokazovania z odboru\npsychológie. Uznesením z 20. júna 2018 ustanovil mestský súd znalkyňu, požadovaný znalecký\nposudok bol mestskému súdu doručený 21. februára 2019 po tom, keď bola lehota na vypracovanie\nposudku znalkyni predĺžená dvakrát, a to uznesením z 13. novembra 2018 a uznesením\nzo 7. februára 2019.\n5. Dňa 17. septembra 2018 podal sťažovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci\ndočasnej úpravy styku s maloletou, ktorý však mestský súd uznesením z 25. októbra 2018 zamietol.\nO podanom odvolaní proti tomuto rozhodnutiu rozhodol Krajský súd v Košiciach\n(ďalej len „krajský súd“) tak, že ho uznesením z 11. januára 2019 potvrdil.\n6. Z úradného záznamu zákonného sudcu z 25. marca 2019 vyplýva, že z dôvodu dočasného\npridelenia sudkyne na Krajský súd v Košiciach od 1. apríla 2019, obsadenia pojednávacích\nmiestností vo februári a marci 2019 a písomného vyhotovenia rozhodnutí v už skončených veciach\nnebolo možné nariadiť termín pojednávania.\n7. Dňa 9. apríla 2019 bol spis pridelený inej zákonnej sudkyni, 12. novembra 2019 však bol\nopätovne vrátený na prejednanie a rozhodnutie pôvodnej zákonnej sudkyni JUDr. Denise Novotnej\nMlinárcsikovej. Tá 13. novembra 2019 dala pokyn na nariadenie termínu pojednávania na 5. február\n2020.\n8. Pojednávanie konané 5. februára 2020 bolo odročené na neurčito z dôvodu nariadenia znaleckého\ndokazovania, ktoré sa však neuskutočnilo. Zároveň mestský súd vyzval rodičov maloletej\nna uzavretie rodičovskej dohody.\n\n2\n\n9. Pojednávania nariadené na 31. marec 2020, 10. november 2020 a 3. február 2021 boli odročené\nz dôvodu vyhlásenia núdzového stavu v súvislosti so šírením vírusu COVID-19. Pojednávanie\nkonané 18. augusta 2020 bolo z dôvodu neprítomnosti matky a jej právneho zástupcu\nbez ospravedlnenia odročené na 10. november 2020.\n10. Rozsudok vo veci samej vyhlásil mestský súd na pojednávaní konanom 5. mája 2021, ktorým\nmanželstvo účastníkov konania rozviedol a v časti úpravy rodičovských práv a povinností zveril\nmaloletú do osobnej starostlivosti matky s tým, že sťažovateľ je oprávnený sa s maloletou stretávať\nv určenom rozsahu a prispievať na jej výživu sumou 250 eur mesačne. Proti tomuto rozsudku\npodala matka maloletej odvolanie proti výroku o úprave styku sťažovateľa s maloletou a sťažovateľ\nsa odvolal proti výroku o určení výživného. Spis bol krajskému súdu predložený 6. septembra 2021.\nKrajský súd o podaných odvolaniach účastníkov konania rozhodol uznesením z 11. júla 2022 tak,\nže rozsudok mestského súdu zrušil v napadnutých výrokoch o určení výživného na čas po rozvode,\no úprave styku a trovách konaniach a v rozsahu zrušenia vec vrátil mestskému súdu na ďalšie\nkonanie.\n11. Sťažovateľ doručil 23. novembra 2022 mestskému súdu návrh na nariadenie neodkladného\nopatrenia, ktorým sa domáhal predbežnej úpravy styku s maloletou do právoplatného rozhodnutia\nvo veci samej. Mestský súd o ňom rozhodol tak, že ho zamietol. Krajský súd v odvolacom konaní\npotvrdil rozhodnutie mestského súdu uznesením z 13. decembra 2022.\n12. Dňa 27. februára 2023 doručil sťažovateľ mestskému súdu podanie vo veci samej, v ktorom\ntvrdil, že znalecké dokazovanie týkajúce sa jeho zdravotného stavu je nadbytočné. Zároveň žiadal\nmestský súd o nariadenie termínu pojednávania vo veci. Mestský súd po doručení požadovaných\npodkladov od účastníkov konania pojednával 11. mája 2023, pričom pojednávanie odročil\nna neurčito pre účely predloženia znaleckého posudku z neurológie s cieľom posúdenia\nzdravotného stavu sťažovateľa. Sťažovateľ doručil predmetný znalecký posudok mestskému súdu\n30. mája 2023\n13. Dňa 29. mája 2023 rozhodol mestský súd o nariadení neodkladného opatrenia, na základe\nktorého bol sťažovateľ oprávnený stýkať sa s maloletou za asistencie akreditovaného subjektu\nv špecifikovanom rozsahu. Zo záverečnej správy tohto subjektu zo 14. septembra 2023 vyplýva,\nže výkon opatrení bol predbežne ukončený z dôvodu silne negatívneho postoja maloletej\nk asistovanému styku. Záverečná správa z centra asistovaného styku bola mestskému súdu doručená\nv decembri 2023.\n14. Sťažovateľ požiadal 28. novembra 2023 o nariadenie termínu pojednávania a súčasne\nsa domáhal zmeny zverenia maloletej do svojej starostlivosti.\n15. Dňa 23. mája 2024 sa konalo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený v poradí druhý rozsudok\nvo veci samej, proti ktorému podal sťažovateľ odvolanie.\nII.\nArgumentácia sťažovateľov\n16. Sťažovatelia namietajú celkovú dĺžku konania, ktoré do dňa podania ústavnej sťažnosti trvá\n6 rokov a tri mesiace, pričom vo vzťahu k úprave práv a povinností sťažovateľa k maloletému\ndieťaťu nebolo vo veci právoplatné rozhodnuté.\n3\n\n17. Sťažovateľ uvádza, že napriek prítomnosti maloletého dieťaťa ako účastníka konania je dĺžka\nkonania neprimeraná. Aj keď sa vo veci uskutočnilo viacero pojednávaní a konanie mestského súdu\nsa nevyznačovalo absolútnou nečinnosťou, je konanie poznačené zbytočnými prieťahmi,\na to v obdobiach od 26. februára 2019 do 12. novembra 2019, od 18. augusta 2022 do 2. marca\n2023 a od 28. novembra 2023 do podania ústavnej sťažnosti. V konkrétnostiach uvádza,\nže pojednávanie uskutočnené 5. februára 2020 mestský súd odročil na neurčito z dôvodu nariadenia\nznaleckého dokazovania týkajúceho sa posúdenia zdravotného stavu sťažovateľa, ktoré\nvšak následne nariadené nebolo. Sťažovateľ tvrdí, že podľa názoru krajského súdu mala táto\nskutočnosť založiť dôvodnosť podaného odvolania, pretože mestský súd nevykonal dokazovanie\nv potrebnom rozsahu pre zistenie skutočného stavu veci. Sťažovateľ ďalej zdôraznil, že mestský\nsúd mal venovať osobitnú pozornosť dôsledkom, ktoré predstavuje neprimeraná dĺžka konania\na prieťahy v konaní na vzťah sťažovateľa s jeho maloletou dcérou. Nedôsledným konaním\nmestského súdu a ďalších kompetentných orgánov je tento vzťah trvalo narušený a jeho náprava\nbude len ťažko, ak vôbec napraviteľná. Mestský súd neodstránil stav právnej neistoty a sťažovateľ\npociťuje krivdu a ťažko sa vyrovnáva so stavom beznádeje.\nIII.\nVyjadrenie mestského súdu\n18. K ústavnej sťažnosti sa vyjadrila podpredsedníčka mestského súdu, ktorá predložila ústavnému\nsúdu chronologický prehľad najdôležitejších úkonov od 26. februára 2019 a konštatovala,\nže napadnuté konanie sa vyznačuje obdobiami nečinnosti od apríla 2019 do novembra 2019;\nod augusta 2022 do marca 2023 a od decembra 2023 do apríla 2024. Ďalej uviedla, že sťažovatelia\nnepodali sťažnosť na prieťahy v konaní, čo je podľa nej podmienkou pre vyslovenie záveru\nústavného súdu o porušení označených základných práv. Žiadané finančné zadosťučinenie\nje neprimerane vysoké a v prípade vyslovenia porušenia práv sťažovateľa mu navrhuje priznať\nho v nižšej sume.\n19. Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti uviedla, že vec jej bola pridelená\n8. novembra 2021, pričom v tom čase sa spis nachádzal na krajskom súde, ktorý rozhodoval\no odvolaniach podaných sťažovateľom a matky sťažovateľky. Po návrate veci z odvolacieho súdu\nzačala vykonávať ďalšie úkony a dokazovanie v súlade s právnym názorom krajského súdu.\nDokazovanie bolo zamerané na zisťovanie skutočností týkajúcich sa zdravotného stavu sťažovateľa\nvzhľadom na jeho závažné neurologické ochorenie a absolvovanie náročnej operácie hlavy\npre účely preverenia spôsobilosti starať sa o dieťa. Zákonná sudkyňa poukázala na to, že vo veci\nmedzičasom pojednávala a snažila sa o obnovu vzťahu medzi otcom a dcérou, ktorá\nsa so sťažovateľom čím ďalej tým viac odmietala stretávať. Nariadením neodkladného opatrenia\nuznesením z 29. mája 2023 v spojení s opravným uznesením z 28. júna 2023 sa mestský súd pokúsil\no sanáciu vzťahu medzi sťažovateľom a maloletou dcérou, keď nariadil asistovaný styk\nv akreditovanom centre na tom určenom. Záverečná správa z centra bola súdu doručená v decembri\n2023. Následne mestský súd vykonával úkony smerujúce k tomu, aby 23. mája 2024 vo veci\nmeritórne rozhodol, a to vrátane výsluchu maloletej a vyčerpávajúceho pojednávania s cieľom\nvýchovne pôsobiť na rodičov maloletej.\n\n4\n\n20. Z pohľadu zákonnej sudkyne teda k prieťahom v konaní nedošlo, pretože súd vykonal všetko\npre to, aby došlo k obnoveniu vzťahu otca s dcérou, pričom vo veci nebolo možné rozhodnúť skôr\naj s ohľadom na zdravotný stav sťažovateľa, ktorý sa v priebehu konania menil a ustálil\nsa až v máji, resp. v decembri 2023.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n21. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej\nlehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,\nI. ÚS 132/03, IV. ÚS 302/2020).\n22. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej\nsa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom znamenajúcim nastolenie právnej\nistoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. II. ÚS 118/2019, I. ÚS 250/2020).\n23. Pri posudzovaní otázky, či v okolnostiach konkrétneho súdneho konania došlo k zbytočným\nprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade\ns doterajšou judikatúrou (m. m. III. ÚS 241/2017, I. ÚS 17/2022, rozsudky ESĽP vo veci\nFrydlender v. Francúzsko z 27. 6. 2000, sťažnosť č. 30979/96 a vo veci Záborský a Šmáriková v.\nSlovensko zo 16. 12. 2003, sťažnosť č. 58172/00) zohľadňuje (1) právnu a faktickú zložitosť veci,\no ktorej všeobecný súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného\nsúdu a prihliada sa pritom aj na význam konania pre sťažovateľa.\n24. Z hľadiska povahy veci ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie o úprave výkonu\nrodičovských práv a povinností tvorí štandardnú a pomerne početnú súčasť rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov. Pokiaľ však ide o hľadisko skutkovej zložitosti veci, vzhľadom na charakter\nnapadnutého konania, rozdielne požiadavky týkajúce sa úpravy svojich práv ako rodičov\nk maloletej a v neposlednom rade nutnosť znaleckého dokazovania z odboru psychológie\na z odboru neurochirurgie možno konštatovať určitý stupeň skutkovej náročnosti.\n25. Ústavný súd pri posudzovaní prvého kritéria osobitne zohľadnil predmet konania, ktorý má\nvzhľadom na svoju povahu pre sťažovateľov mimoriadny význam, keďže výsledok napadnutého\nkonania podstatne ovplyvní výkon práv a povinností sťažovateľa ako otca k maloletej dcére.\nV kontexte uvedeného ústavný súd teda prihliadol na povahu konania dotýkajúceho sa ochrany\nzáujmov sťažovateľky ako maloletého dieťaťa a jeho osobného statusu, ktoré si vo všeobecnosti\nvyžadujú postup súdu s výnimočnou starostlivosťou i promptnosťou vykonávania procesných\núkonov (m. m. II. ÚS 33/99, I. ÚS 53/02, I. ÚS 368/2021, rozsudok ESĽP vo veci Fiala proti\nČeskej republike z 18. 7. 2006, bod 76, porovnaj tiež rozsudky vo veciach Nuutinen proti Fínsku\nz 27. 6. 2000, Voleský proti Českej republike z 29. 6. 2004), a to práve v záujme rozvíjania, resp.\nobnovy vzťahu dotknutého rodiča so svojím dieťaťom.\n\n5\n\n26. Pokiaľ ide o hodnotenie druhého kritéria, ktorým je správanie sťažovateľa v napadnutom\nkonaní, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ je procesne aktívny. Zo spisového prehľadu vyplýva,\nže sťažovateľ sa zúčastnil všetkých nariadených pojednávaní, nežiadal o ich odročenie, potrebné\npodklady a vyjadrenia doručoval mestskému súdu v požadovaných lehotách a niekoľkokrát podal\nžiadosť mestskému súdu o nariadenie termínu pojednávania (27. februára 2023 a 1. decembra\n2023). Na viacnásobné odročenia pojednávania z dôvodu nepriaznivej epidemiologickej situácie\nv súvislosti so šírením vírusu COVID-19 reagoval podaním z 15. marca 2021, v ktorom mestský\nsúd upozornil na skutočnosť, že podľa § 1 ods. 1 písm. g) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 24/2021 z 22. januára 2021 o vykonávaní pojednávaní, hlavných\npojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu\n(ďalej len „vyhláška“) sa vo veciach starostlivosti o maloletých vrátane výkonu rozhodnutia majú\nvykonávať pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia. Z uvedeného vyplýva,\nže správanie sťažovateľa nemožno hodnotiť ako také, ktoré by prispelo k prieťahom v napadnutom\nkonaní.\n27. Tretím hodnotiacim kritériom je postup mestského súdu v napadnutom konaní, ktoré začalo\n1. decembra 2017, pričom prvý rozsudok vo veci samej bol vyhlásený 5. mája 2021, teda po 4 a pol\nroku od začatia konania. Rozsudkom z 11. júla 2022 krajský súd zrušil rozsudok mestského súdu\nv napadnutých výrokoch o určení výživného na čas po rozvode, o úprave styku a trovách konaniach\na v rozsahu zrušenia vec vrátil mestskému súdu na ďalšie konanie. Druhý meritórny rozsudok\nvyhlásil mestský súd 23. mája 2024, proti ktorému podal sťažovateľ odvolanie.\n28. Z uvedeného vyplýva, že aj bez toho, aby sa ústavný súd podrobne zaoberal jednotlivými\núkonmi mestského súdu, možno konštatovať, že samotná dĺžka konania je sama osebe,\npredovšetkým vzhľadom na dotknuté záujmy maloletého dieťaťa, neprimeraná. Takéto dlhé\nkonanie zo strany mestského súdu prima facie odôvodňuje vyslovenie porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a rovnako aj práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote vo vzťahu k strane, ktorá je subjektom takéhoto konania. Ani prípadná právna\nči skutková zložitosť sporu nemôže ospravedlniť uvedenú dĺžku konania (I. ÚS 582/2015,\nI. ÚS 54/2016, IV. ÚS 512/2022, II. ÚS 139/2023). Je ústavne neakceptovateľné, aby v konaní\no úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu bolo vydané rozhodnutie vo veci\npo 6 a pol roku od jeho začatia (hoci už ako druhé v poradí), pričom s ohľadom na podané\nodvolanie nie je stále zrejmé, kedy bude vo veci rozhodnuté s konečnou platnosťou.\n29. Napriek uvedenému ústavný súd považuje za potrebné upozorniť na hlavné obdobia nečinnosti\na nesústredenej činnosti mestského súdu, ktoré sa v napadnutom konaní vyskytli. Zo spisového\nmateriálu vyplýva, že mestský súd spočiatku konal plynule. V súvislosti s nariadením znaleckého\ndokazovania z odboru psychológie mestský súd dvakrát predĺžil znalkyni lehotu na vypracovanie\nznaleckého posudku (uzneseniami z 13. novembra 2018 a zo 7. februára 2019), čím sa dodanie\nznaleckého posudku predĺžilo o viac než 4 mesiace. Postup súdu bol však v tomto prípade aktívny,\npričom možno zdôrazniť, že predĺženie lehoty bolo vyvolané objektívnou skutočnosťou – potrebou\nsúčinnosti ošetrujúcej lekárky sťažovateľa z odboru neurológie pre riadne zistenie a zhodnotenie\nspôsobilosti sťažovateľa postarať sa o maloletú z dôvodu jeho ochorenia.\n30. V priebehu napadnutého konania sa vyskytli obdobia úplnej nečinnosti mestského súdu,\nčo ostatne priznáva aj mestský súd vo svojom vyjadrení. Išlo o obdobia od 25. februára 2019,\n\n6\n\nkeď nebolo možné nariadiť termín pojednávania z dôvodu dočasného pridelenia zákonnej sudkyne\nna krajský súd a z dôvodu obsadenia pojednávacích miestností, do 13. novembra 2019, keď bol spis\nvrátený pôvodnej zákonnej sudkyni (9 mesiacov); od 18. augusta 2022, keď mestský súd zrušil\ndoložku právoplatnosti a vykonateľnosti na prvom rozsudku vo veci, do 2. marca 2023, keď súd\nnariadil termín pojednávania (6 a pol mesiaca), a od 1. decembra 2023, keď bola mestskému súdu\ndoručená záverečná správa z centra pre asistovaný styk, do 5. apríla 2024, keď bol nariadený termín\npojednávania (4 mesiace).\n31. K predĺženiu konania prispelo aj odročenie pojednávaní nariadených na 31. marec 2020,\n10. november 2020 a 3. február 2021 z dôvodu vyhlásenia núdzového stavu v súvislosti so šírením\nvírusu COVID-19. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju rozhodovaciu činnosť,\nv zmysle ktorej pandémia ochorenia COVID-19 môže byť dôvodom nečinnosti, avšak v rámci\nojedinelej nečinnosti trvajúcej kratší čas aj s prihliadnutím na predmet konania a jeho význam\npre sťažovateľa (napr. IV. ÚS 266/2022, IV. ÚS 233/2024). Obmedzenia, ktoré si vyžiadala\npandémia COVID-19, môžu mať nepriaznivý vplyv na vybavovanie vecí vnútroštátnymi súdmi,\nhoci to v zásade nemôže zbaviť štát všetkej zodpovednosti za nadmernú dĺžku predmetného\nkonania (sťažnosť vo veci Q and R proti Slovinsku, č. 19938/20, rozhodnutie z 8. 2. 2022, § 80).\nV prejednávanej veci uvedené okolnosti nemôžu ospravedlniť vyše ročnú nečinnosť mestského\nsúdu datovanú od februára 2020 do marca 2021, obzvlášť s prihliadnutím na predmet konania (bod\n26). Navyše, konanie nariadené na 3. február 2021 bolo odročené na 5. máj 2021 napriek tomu,\nže vyhláška účinná od 22. januára 2021 stanovila, že za podmienok v nej uvedených sa vo veci\nstarostlivosti o maloletých pojednávania vykonávajú.\n32. Napadnuté konanie je v neposlednom rade poznačené aj nedôslednou a nesústredenou\nčinnosťou, ktorá sa prejavila tým, že pojednávanie uskutočnené 5. februára 2020 mestský súd\nodročil na neurčito pre účely nariadenia znaleckého dokazovania vo vzťahu k posúdeniu\nzdravotného stavu sťažovateľa a spôsobilosti starať sa o maloletú dcéru. Toto znalecké dokazovanie\nvšak nariadené nebolo, čo sa napokon odzrkadlilo v odvolacom konaní. Krajský súd v kasačnom\nrozsudku dospel k záveru, že mestský súd nedostatočne zistil skutočný stav veci, v dôsledku čoho\nvec neprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie neodôvodnil náležite. Krajský súd uložil\npovinnosť mestskému súdu, aby sa dôsledne zaoberal potrebami maloletej sťažovateľky, príjmami\noboch rodičov a zameral sa na riadne dokazovanie týkajúce sa zdravotného stavu sťažovateľa.\nPovinnosť predložiť predmetný znalecký posudok mestský súd uložil sťažovateľovi\naž na pojednávaní konanom 11. mája 2023 a túto povinnosť sťažovateľ splnil 30. mája 2023.\n33. K obrane mestského súdu, že sa snažil sanovať vzájomné vzťahy medzi sťažovateľom\na maloletou nariadením neodkladného opatrenia z 29. mája 2023 v znení opravného uznesenia\nz 28. júna 2023, ústavný súd uvádza, že rozumie dobrému úmyslu mestského súdu.\nAvšak neodkladné opatrenie bolo vydané po doručení znaleckého posudku sťažovateľa, ktorý slúžil\nako podklad pre vydanie meritórneho rozhodnutia vo veci. Ústavný súd k tomu pripomína,\nže všeobecný súd má povinnosť organizovať procesný postup v súdnom konaní tak,\naby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň fyzická osoba obrátila\nso žiadosťou o rozhodnutie, o to viac, že predmetom konania je úprava rodičovských práv\nk maloletému dieťaťu. Mestský súd mal postupovať tak, aby napadnuté konanie primárne\nsmerovalo k meritórnemu rozhodnutiu, ktorým by upravil rodičovské práva k dieťaťu s konečnou\nplatnosťou a nielen dočasne prostredníctvom neodkladného opatrenia tým viac, ak z priebežných\n7\n\nspráv centra pre asistovaný styk bolo zrejmé, že nariadené opatrenie nevedie k želanému výsledku.\nNavyše, po doručení záverečnej správy z centra pre asistovaný styk v decembri 2023 nasledovalo\nobdobie nečinnosti mestského súdu až do apríla 2024 (bod 31), čím sa konanie opätovne predĺžilo.\n34. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že pod mimoriadnou starostlivosťou, ktorú\nmá súd venovať konaniu vo veci starostlivosti o maloletých, nemožno rozumieť 6 a pol roka\ntrvajúce konanie s perspektívou, že vo veci bude opakovane rozhodovať odvolací súd.\n35. Ústavný súd už mnohokrát vyslovil, že „oneskorená spravodlivosť je odmietnutou\nspravodlivosťou“ a v okolnostiach danej veci je už len samotná dĺžka napadnutého konania\nz ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná a sama osebe je spôsobilým dôvodom na vyslovenie\nporušenia označených práv sťažovateľov.\n36. Ústavný súd preto dospel k záveru, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a obsahovo zhodného\npráva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n37. Podľa spisového materiálu a vlastnou činnosťou ústavný súd zistil, že proti rozsudku z 23. mája\n2024 podal sťažovateľ odvolanie, pričom spis sa stále nachádza na mestskom súde. Vzhľadom\nna zistenia ústavného súdu, že postupom mestského súdu došlo k porušeniu označených práv\nsťažovateľov, prikázal podľa čl. 127 ods. 2 ústavy mestskému súdu, aby vo veci konal\nbez zbytočných prieťahov v súvislosti s vykonaním všetkých úkonov potrebných na to, aby mohol\nbyť spis čo najskôr predložený krajskému súdu pre rozhodnutie v odvolacom konaní.\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n38. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušenia základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n39. Pri svojom rozhodovaní vzal ústavný súd do úvahy všetky okolnosti danej veci, predovšetkým\ncelkovú dĺžku napadnutého konania a jeho privilegovaný charakter, obdobia nečinnosti\na nesústredenej a neefektívnej činnosti mestského súdu, ako aj správanie sťažovateľov\nv napadnutom konaní a význam tohto konania pre sťažovateľov. Majúc na pamäti to, že cieľom\npriznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia\nzákladných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou,\npovažoval priznanie 2 000 eur pre každého sťažovateľa za primerané finančné zadosťučinenie\npodľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“) . Vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľom nebolo vyhovené.\nVI.\nTrovy konania\n40. Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (§ 11 ods. 3,\n8\n\n§ 13 ods. 2 a § 16 ods. 3) by sťažovateľom vznikol nárok na náhradu trov za dva úkony právnej\nslužby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia) v sume 1070,94 eur.\n41. Ústavný súd zistil, že sťažovateľmi uplatnená suma náhrady trov právneho zastúpenia v sume\ncelkom 542,34 eur je nižšia ako suma vypočítaná ústavným súdom podľa vyhlášky. Ústavný súd\npreto priznal sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia len v ním uplatnenej výške (bod 4\nvýroku tohto nálezu).\n42. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. augusta 2024\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "11P/164/2017", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0a7d9adf-4bfa-451c-83c3-e805c6b2e125", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.233.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 233/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 233/2024 z 4. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.233.2024.2"}, {"guid": "ussr:64d10c63-64e8-4c2e-836d-bbde39a54f17", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.139.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 139/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 139/2023 z 10. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-10", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.139.2023.2"}, {"guid": "ussr:2bc03cf5-7174-402b-adf0-b78b9daefff9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.512.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 512/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 512/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.512.2022.2"}, {"guid": "ussr:eb630648-cf49-4bae-be0c-d648d584cc9b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.266.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 266/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 266/2022 z 28. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.266.2022.2"}, {"guid": "ussr:9129273b-0b70-43da-bf7f-bdbadb0340f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.17.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 17/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/2022 z 28. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-28", "citacie_n": 251, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.17.2022.2"}, {"guid": "ussr:2a7714d9-ca6b-406d-ab6e-0b824227ebeb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.368.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 368/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 368/2021 z 12. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-12", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.368.2021.1"}, {"guid": "ussr:be3c42b2-6137-4c87-8cdc-16a03a0fb5e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.250.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 250/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 250/2020 z 5. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-05", "citacie_n": 388, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.250.2020.1"}, {"guid": "ussr:b54413e0-201f-450c-9be6-e3265ad5fde8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 417, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2"}, {"guid": "ussr:14cb61e3-48d9-4777-a4e6-66344058dcd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.118.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 118/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 639, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.118.2019.1"}, {"guid": "ussr:c8933dc9-144d-4773-baf0-5ab8e5ef4e9a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.241.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 241/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 241/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.241.2017.2"}, {"guid": "ussr:034e885d-003d-4b6d-bc70-32a35c3bcca0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.54.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 54/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/2016 z 4. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-04", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.54.2016.2"}, {"guid": "ussr:5e19df1c-fdc9-483c-b698-ef4d1365a191", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.582.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 582/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 582/2015 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 256, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.582.2015.2"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:60464a3a-969f-42f7-9008-18be2bdef358", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 53/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 53/02 z 23. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-23", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60464a3a-969f-42f7-9008-18be2bdef358"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ba05bb3-e9d6-4808-ab9b-5e66c49791df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 33/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 33/99 z 21. 4. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-04-21", "citacie_n": 310, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1"}], "citovane_v": []}