{"guid": "ussr:a7149342-cc7e-4988-a8ea-d42ecd0c0626", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.187.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 187/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 187/2024 z 22. 8. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. augusta 2024, sp. zn. III. ÚS 187/2024, ECLI:SK:USSR:2024:3.US.187.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2024-08-22", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a7149342-cc7e-4988-a8ea-d42ecd0c0626", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.187.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.187.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.187.2024.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 187/2024-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nPetra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ALFEX, a.s., Zvolenská cesta 5, Banská Bystrica,\nIČO 36 035 947, právne zastúpenej JUDr. Ľubomírom Messingerom, advokátom, Kollárova 43,\nBanská Bystrica, proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Cb/129/2020\nz 12. októbra 2023 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Cb/129/2020 z 12. októbra 2023 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Cb/129/2020 z 12. októbra 2023\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý sťažovateľke nahradiť trovy konania 530,86 eur\na zaplatiť ich jej právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 21. decembra 2023 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v záhlaví\noznačeným uznesením okresného súdu. Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť\nokresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiada, aby jej ústavný súd priznal náhradu trov konania\npred ústavným súdom.\n\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením okresného súdu č. k. 60Cb/129/2020-885\nz 2. februára 2023 vydaným vyšším súdnym úradníkom bola sťažovateľka zaviazaná zaplatiť\nžalovanému (zúčastnenej osobe) trovy konania 342,40 eur spočívajúce vo zvyšku zaplateného\npreddavku, ktorý bol použitý na výplatu znalečného, trovy prvostupňového konania 12 838,03 eur,\ntrovy odvolacieho a dovolacieho konania 7 084,74 eur (výrok I), sťažovateľke bola uložená\npovinnosť zaplatiť 155,52 eur Slovenskej republike (výrok II), žalovaný bol zaviazaný zaplatiť\n15,34 eur Slovenskej republike (výrok III), sťažovateľke bol vrátený poplatok zložený na náhradu\nnákladov v konaní v sume 213,10 eur a v tejto súvislosti bola učtáreň okresného súdu zaviazaná\ntúto sumu vrátiť v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia vyššieho súdneho úradníka (výroky IV\na V), sťažovateľke bol vrátený súdny poplatok 6 952 eur a v tejto súvislosti Slovenská pošta bola\npožiadaná o vrátenie tejto sumy v lehote 30 dní od doručenia právoplatného uznesenia vyššieho\nsúdneho úradníka (výroky VI a VII). Proti výroku I uznesenia vyššieho súdneho úradníka\nsťažovateľka podala sťažnosť, ktorú sudkyňa zamietla napadnutým uznesením.\n3. Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 187/2024-18 z 26. marca 2024 bola ústavná sťažnosť\nsťažovateľky prijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n4. Sťažovateľka tvrdí, že pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania podľa § 251 a § 255\nods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) len všeobecný súd je povinný skúmať\núčelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešnou stranou sporu. Účelnosť je vlastnosť\nprocesu spočívajúca v sledovaní cieľa a nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza\nzo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom\núčastníka konania na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu\npomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu\nposudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý nárok\ntreba posudzovať samostatne (porovnaj IV. ÚS 12/2019).\n5. Náhradu trov konania za poradu s klientom možno úspešnej strane sporu priznať, iba ak táto bola\núčelným úkonom právnej služby. V rámci prípravy a prevzatia zastúpenia je zahrnutá aj konzultácia\ns klientom týkajúca sa skutkových a právnych okolností prípadu. Ďalšie porady s klientom\nsú účelné iba za situácie, ak v konaní dôjde k mimoriadnym okolnostiam, ktoré si advokát a klient\npotrebujú ozrejmiť a prekonzultovať. Vysvetlenie základných procesných inštitútov je pritom\nmožné uskutočniť v rámci prvej porady s klientom, pričom na informovanie sa klienta o konaní\nnie je nevyhnutné uskutočniť poradu s jeho advokátom. Navyše, advokát dokáže posúdiť potrebný\npostup v konaní a z tohto dôvodu mu bolo žalovaným ako laikom udelené splnomocnenie\nna zastupovanie v konaní. Ak si žalovaný pre účely informovania sa o stave konania vyžiadal\nporadu so svojím advokátom, je potrebné, aby sám znášal jej náklady. Vo vyčíslení trov konania\nsi žalovaný uplatnil aj odmenu za porady s advokátom, ktoré boli vykonané v odvolacom\na dovolacom konaní. Sťažovateľke nie je zrejmé, čo bolo obsahom týchto porád. V rámci\nodvolacieho a dovolacieho konania porada s advokátom bola úplne zbytočná a nemala žiaden vplyv\nna právne posúdenie veci. Podľa názoru sťažovateľky neboli preto tieto porady s advokátom účelné\na pre odvolacie a dovolacie konanie nevyhnutné.\n\n2\n\n6. Okresnému súdu postačilo len všeobecné vyhlásenie advokáta žalovaného, že porady s klientom\nmali veľký a prínosný vplyv na výsledok konania a tieto boli účelné v plnom rozsahu. Právny\nzástupca ale nekonkretizoval, v čom mali tieto porady veľký a prínosný vplyv na výsledok konania.\nS prihliadnutím na počet porád s klientom si okresný súd nevyžiadal stanovisko advokáta\nžalovaného, čo bolo ich obsahom, či mali vplyv na samotný priebeh konania, či ich výsledkom bola\nzmena taktiky vedenia sporu, či došlo k zmene postoja žalovaného. Len na základe týchto\nskutočností je možné vyhodnotiť účelnosť a dôvodnosť porady s advokátom. Sudkyňa neskúmala\nich účelnosť a priznala žalovanému trovy právneho zastupovania za 7 uplatnených porád\ns advokátom len na základe ich vyčíslenia bez povinnosti preukázania ich účelnosti\na nevyhnutnosti.\n7. Napadnutým uznesením boli preto porušené v bode 1 uvedené práva sťažovateľky v dôsledku\narbitrárneho postoja sudkyne ku skutkovému a právnemu stavu. Keďže sudkyňa ignorovala\nbez racionálnych dôvodov argumenty sťažovateľky uvedené v jej sťažnosti proti uzneseniu\nvyššieho súdneho úradníka, porušila jej právo na presvedčivé súdne rozhodnutie.\nIII.\nVyjadrenia účastníkov konania\n8. Okresný súd vo svojom vyjadrení z 18. apríla 2024 uviedol, že výkon funkcie sudkyne,\nktorá napadnuté uznesenie vydala, sa skončil 31. decembra 2023 odchodom do dôchodku,\na preto jej vyjadrenie nepredložil. Preto si len dovolil poukázať na jeho odôvodnenie napadnutého\nuznesenia.\n9. Zúčastnenej osobe bolo ústavným súdom výzvou zo 16. apríla 2024 umožnené vyjadriť\nsa k ústavnej sťažnosti sťažovateľky, pričom toto procesné oprávnenie zúčastnená osoba nevyužila.\n10. Výzvou ústavného súdu z 2. mája 2024 bolo sťažovateľke umožnené vyjadriť sa k vyjadreniu\nokresného súdu k jej ústavnej sťažnosti, pričom toto procesné oprávnenie sťažovateľka nevyužila.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n11. Vychádzajúc aj z doktríny minimalizácie zásahov ústavného súdu do činnosti orgánov verejnej\nmoci (m. m. IV. ÚS 303/04, III. ÚS 770/2016), ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre\nopakovane pripomína, že rozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania ako o integrálnej\nsúčasti súdneho konania je zásadne výsadou všeobecného súdu. V rámci tohto rozhodovania ide\nvždy o aplikáciu jednoduchého práva. Ústavný súd preto pri posudzovaní problematiky trov\nkonania, t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi akcesorickej\npovahy, postupuje nanajvýš zdržanlivo a k zrušeniu výroku o trovách konania pristupuje\niba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu (spravodlivý proces)\nextrémnym spôsobom alebo že bolo zasiahnuté aj iné právo (porovnaj m. m. II. ÚS 78/03,\nII. ÚS 31/04, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011). Inak povedané, problematika náhrady trov konania\nby mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel\nupravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie\npríslušných ustanovení aplikovateľného právneho predpisu, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle\n(m. m. I. ÚS 40/2012, I. ÚS 630/2017).\n3\n\n12. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď orgán verejnej moci urobí taký výklad\npoužitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu a inú právnu ochranu\na princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom než zákonom ustanovenom a v právnom myslení\nkonsenzuálne akceptovanom význame či bez bližších nerozpoznateľných kritérií (I. ÚS 533/2016).\nO svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu orgánom verejnej moci\nby bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (III. ÚS 264/05, ZNaU 100/2005).\n13. Ústavný súd sa oboznámil s napadnutým uznesením okresného súdu, aby v kontexte jeho\nobsahu vyhodnotil obsah námietok prezentovaných sťažovateľkou v ústavnej sťažnosti. Zároveň\nústavný súd posúdil zlučiteľnosť obsahu napadnutého uznesenia s limitmi v bode 1 označených\nčlánkov ústavy a dohovoru, ktorých porušenie sa namieta.\n14. V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia sudkyňa uviedla, že potrebu uskutočniť\nporadu strany sporu so svojím právnym zástupcom je výlučne vecou dotknutej strany sporu.\nAk je to potrebné (z hľadiska procesnej stratégie alebo pre informatívne účely), je na mieste,\naby právny zástupca poskytol strane sporu daný úkon právnej služby. Ako inak,\nak nie prostredníctvom porady, má právny zástupca efektívne komunikovať priebeh sporu, resp.\nposkytnúť svojmu klientovi relevantné právne informácie. Neobstojí ani argument sťažovateľky,\nže žalovaný sa zúčastňoval všetkých pojednávaní. Sama sťažovateľka uvádza, že žalovaný je laik,\nt. j. bez právneho vzdelania. Práve porada s klientom bez ohľadu na jeho prítomnosť\nna pojednávaniach je efektívnym nástrojom „zasvätenia“ žalovaného do celého konania s ohľadom\nna poskytnutie primeranej účinnosti pri voľbe ďalšej procesnej stratégie. Nie je ani vylúčené,\nže žalovaný disponuje argumentmi, ktorými by mohol dopomôcť svojmu právnemu zástupcovi\npri právnej analýze týkajúcej sa odvolacieho či dovolacieho konania.\n15. Sudkyňa tiež poznamenala, že ide o osem rokov trvajúci spor, pričom žalovaný ako osoba\nbez právneho vzdelania má právo na kvalifikované právne zastupovanie a s ním spojené\nposkytovanie právnych služieb. Ak to žalovaný požadoval, je na mieste, aby mu boli poskytnuté\nprávne služby v želanom rozsahu, pričom sťažovateľka mala brať do úvahy, že v prípade neúspechu\nv konaní bude znášať náhradu nákladov žalovaného spojených s poskytovaním právnych služieb.\n16. Sudkyňa sa nestotožnila ani s námietkou sťažovateľky v prípade porady s klientom z 5. júla\n2017, ktorá sa uskutočnila v deň štátneho sviatku. Podľa sudkyne neexistuje zákonný zákaz,\npodľa ktorého by úkon právnej služby nemohol byť vykonaný aj počas štátneho sviatku. Ide\no naplnenie zákonnej povinnosti právneho zástupcu, ktorá vyplýva z § 2 ods. 2 zákona č. 586/2003\nZ.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, keď je advokát pri poskytovaní právnych\nslužieb viazaný v medziach zákona príkazmi klienta. Sudkyňa preto nevidela problém v tom,\nže porada sa uskutočnila v deň štátneho sviatku. Zároveň sa sudkyňa tiež nestotožnila\ns argumentom žalobcu, podľa ktorého sa táto porada ani nemusela uskutočniť, pretože\njej výsledkom zrejme malo byť podanie datované na 4. júla 2017. Preštudovaním spisového\nmateriálu sudkyňa zistila, že dané podanie označené ako vyjadrenie k doplňujúcemu znaleckému\nposudku 6. júla 2017 bolo okresnému súdu osobne doručené. Sudkyňa preto nemala žiadne\npochybnosti o neúčelnosti, resp. neuskutočnení daného úkonu právnej služby.\n\n4\n\n17. Sťažovateľka je toho názoru, že poskytnuté úkony právnych služieb ‒ porady s klientom, ktoré\nboli súdu preukázané, nie sú odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v spore, a teda nespĺňajú\ndefiníciu § 251 CSP, v dôsledku čoho náhrada za tieto úkony právnej služby nemala byť priznaná\nv rámci rozhodovania o výške trov konania.\n18. Ústavný súd uvádza, že strana sporu, kvalifikovane zastúpená v konaní, ktorej bola priznaná\nnáhrada trov konania, má štandardne preukázať vykonanie porád so svojím advokátom záznamami\nz ich vykonania. Z týchto záznamov má jednoznačne vyplývať, čo bolo predmetom danej porady\nklienta s advokátom za rešpektovania advokátskeho tajomstva a taktiky v danom spore tak, aby súd\ndokázal vyhodnotiť odôvodnenosť a účelnosť danej porady klienta s advokátom v zmysle § 251\nCSP.\n19. Túto štandardnú prax žalovaný „obišiel“ preukázaním porád svojou advokátkou\nprostredníctvom čestného vyhlásenia z 19. októbra 2021, ktoré bolo vyžiadané ústavným súdom.\nV ňom žalovaný a jeho advokátka čestne vyhlásili, že „v dňoch 12.06.2014. 24.10.2014.\n24.08.2015. 26.06.2016. 05.07.2017. 27.03.2018. 18.01.2019. 15.08.2019 a 30.11.2020\nsa uskutočnili v sídle advokátskej kancelárie mojej splnomocnenej právnej zástupkyne... právne\nporady medzi mnou a mojou splnomocnenou právnou zástupkyňou... Predmetom a hlavnou úlohou\nvyššie uvedených porád bola príprava na pojednávania, prebratie taktiky vedenia sporu a taktiky\nsamotného pojednávania vo veci. Predmetom porád boli aj právne a skutkové rozbory skutočností,\nktoré vychádzali v konaní najavo a na ktoré bolo potrebné reagovať. Zároveň súdu uvádzam,\nže v tomto prípade išlo o spor, ktorý bol veľmi náročný na právne posúdenie veci, v spore\nsa uskutočnilo veľké množstvo pojednávaní a samotný spor trval až do jeho právoplatného\nukončenia dlhých deväť rokov. Na podklade uvedeného bolo nevyhnutné uskutočniť vyššie uvedené\nprávne porady, reagovať na aktuálne dianie v spore, čo v konečnom dôsledku viedlo k môjmu\núspechu vo veci...“.\n20. Z napadnutého uznesenia vyplýva, že okrem všeobecných konštatovaní (body 14 a 15 tohto\nuznesenia) vo vzťahu ku kvalifikovanému zastúpeniu v súdnom konaní a z toho vyplývajúcej\nmožnosti vykonať porady sa sudkyňa explicitne vyjadrila iba k porade vykonanej 5. júla 2017 (bod\n16 tohto uznesenia). Z uvedeného vyplýva, že sudkyňa implicitne považovala uplatnené porady\ns klientom za odôvodnené a účelne vynaložené výdavky. Ústavnému súdu ale nie je zrejmé,\nako k tomuto záveru sudkyňa dospela, keďže z daného čestného vyhlásenia nie je vôbec zrejmé,\nčo bolo konkrétne predmetom každej porady s klientom, keďže z neho vyplývajú len všeobecné\nfloskuly. Ústavnému súdu sa javí, že sudkyňa považovala dané porady s klientom za odôvodnené\na účelne vynaložené výdavky vzhľadom na obsah spisu, keď úkon právnej služby vykonaný\npo porade s klientom považovala za jej výsledok, z čoho sudkyňa nepriamo vyhodnotila obsah\ndanej porady s klientom. Toto vyplýva aj zo samotného odôvodnenia napadnutého uznesenia,\nkeď podľa sudkyne výsledok porady s klientom vykonanej 5. júla 2017 malo byť zrejme podanie,\nktoré bolo okresnému súdu doručené 6. júla 2017. Takýto postup sudkyne ústavný súd považuje\nza neprípustný aktivizmus, pretože ide len o domnienky, o čom svedčí aj ňou použité slovné\nspojenie „malo byť zrejme“. Ako už ústavný súd uviedol, sám žalovaný bol povinný preukázať,\nčo konkrétne bolo obsahom ním uplatnených porád s jeho advokátkou, aby o tom nevznikla žiadna\npolemika.\n21. Ústavný súd sa preto stotožňuje s konštatovaním sťažovateľky, že na základe skutočností\nuvedených v čestnom vyhlásení nie je možné vyhodnotiť účelnosť a dôvodnosť porád s klientom,\n5\n\nčo má za následok, že žalovaný nepreukázal ich účelnosť a dôvodnosť. Ak súd prizná strane sporu\nkvalifikovane zastúpenej v konaní, ktorej bola priznaná náhrada trov konania, trovy právneho\nzastúpenia za poradu s klientom na základe prílišných všeobecných formulácií uvedených\nv zázname o vykonaní porady alebo čestnom vyhlásení, poruší tým základné právo protistrany\nna súdnu ochranu čl. 46 ods. 1 ústavy a sekundárne aj základne právo vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 ústavy.\n22. Ústavný súd teda konštatuje, že o výške trov právneho zastúpenia sudkyňa rozhodla arbitrárne\n(svojvoľne), čo vyplynulo z jej nesprávnej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení CSP. Ide\no takú závažnú procesnú vadu, ktorá mala vplyv na vecnú správnosť napadnutého uznesenia,\na preto z ústavného hľadiska jej intenzita indikuje neakceptovateľnosť. Z tohto dôvodu ústavný súd\nrozhodol, že napadnutým uznesením došlo k porušeniu práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\n23. Keďže ústavný súd rozhodol, že napadnutým uznesením došlo k porušeniu práv sťažovateľky\nzaručených čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo potrebné v zmysle čl. 127 ods. 2\nústavy a § 133 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nrozhodnúť aj o zrušení napadnutého uznesenia a v záujme efektívnej ochrany práv sťažovateľky\naj vrátiť vec v zmysle § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde okresnému súdu na ďalšie\nkonanie (bod 2 výroku tohto nálezu).\n24. Po zrušení napadnutého uznesenia a vrátení veci na ďalšie konanie bude okresný súd povinný\nopätovne rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľky proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, pričom\nbude viazaný právnym názorom ústavného súdu vyjadreným v tomto náleze (§ 134 ods. 1 zákona\no ústavnom súde). Okresný súd je tiež viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie (§ 134\nods. 1 zákona o ústavnom súde), ktoré je vykonateľné jeho doručením (§ 134 ods. 2 zákona\no ústavnom súde).\nV.\nTrovy konania\n25. Pri výpočte trov konania ústavný súd vychádzal z ustanovení vyhlášky. Základná sadzba tarifnej\nodmeny za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2023 zodpovedá sume 208,67 eur\n(1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky, ktorým je priemerná mesačná mzda\nzamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2022, ktorá bola vo výške\n1 252 eur). Sadzba za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý priznaný úkon právnej\nslužby vykonaný v roku 2023 je v sume 12,52 eur (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3\nvyhlášky).\n26. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania pred ústavným súdom v celkovej sume\n530,86 eur vrátane dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (ústavný súd považuje za preukázané,\nže právny zástupca sťažovateľky je platcom DPH)], a to za 2 úkony právnej pomoci vykonané\nv roku 2023, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom [§ 13a ods. 1 písm.\na) vyhlášky] a písomné podanie ústavnej sťažnosti [§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky], dvakrát\npaušálnu náhradu hotových výdavkov v roku 2023 (bod 3 výroku tohto nálezu).\n\n6\n\n27. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. augusta 2024\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "trovy konania-náklady konania", "advokát, advokácia-náhrada trov právneho zastúpenia", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "trovy konania-náklady konania", "advokát, advokácia-odmena advokáta"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "60Cb/129/2020", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:22601938-839b-44d1-b846-53016801060d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.12.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 12/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 12/2019 z 10. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-10", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.12.2019.1"}, {"guid": "ussr:0e2d4639-6c27-401a-bf27-37131719885b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.630.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 630/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 630/2017 z 12. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.630.2017.1"}, {"guid": "ussr:105dea71-2ec3-4056-b056-f92eaccc14b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2"}, {"guid": "ussr:2155ff61-b07a-4784-97a3-3761b590c848", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.770.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 770/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 770/2016 z 8. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-08", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.770.2016.1"}, {"guid": "ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5e341f53-cb0f-4b57-8a89-34c51cfdff72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.400.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 400/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 400/2026 z 1. 7. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-07-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.400.2026.1"}, {"guid": "a6f8ecf9-53fc-4f2b-a0f3-ce1e8bdae381:33a4d85f-8afc-43af-a9e1-966e684fe09c", "ecli": "ECLI:SK:OSNR:2025:4120210134.14", "spisova_znacka": "10C/38/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 10C/38/2021 z 30. 4. 2025", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNR:2025:4120210134.14"}]}