{"guid": "ussr:dc6040c1-70bb-40bb-b407-601985db9222", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.129.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 129/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 129/2024 z 24. 4. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 24. apríla 2024, sp. zn. III. ÚS 129/2024, ECLI:SK:USSR:2024:3.US.129.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2024-04-24", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/dc6040c1-70bb-40bb-b407-601985db9222", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.129.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.129.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.129.2024.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 129/2024-30\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nIvana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Vajdom,\nŠtefánikova 209/9, Námestovo, proti postupu Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom\npod sp. zn. 11P/40/2018 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 11P/40/2018 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Okresnému súdu Námestovo\nbez zbytočných prieťahov.\n\nprikazuje\n\nv konaní\n\nsp.\n\nzn.\n\n11P/40/2018\n\nkonať\n\n3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 4 000 eur, ktoré j e Okresný súd\nNámestovo p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 713,96 eur\na zaplatiť ich jej právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 31. januára 2024 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len ,,ústava“) a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n\n(ďalej len ,,dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 11P/40/2018. Sťažovateľka navrhuje vo vzťahu k okresnému súdu vysloviť\npríkaz konať a žiada aj priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 5 000 eur.\n2. Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 129/2024-22 zo 7. marca 2024 bola ústavná sťažnosť\nsťažovateľky prijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a spisového materiálu vyplýva, že 7. marca 2016 bolo okresným\nsúdom na návrh sťažovateľky začaté konanie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností\nk jej maloletej dcére. Konanie bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 4P/31/2016, od 20. augusta 2018\nje vedené pod sp. zn. 11P/40/2018. Ústavný súd v tejto súvislosti zistil, že 25. júna 2018\nsťažovateľka podala ústavnú sťažnosť, v ktorej sa domáhala vyslovenia porušenia svojho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom pod sp. zn.\n4P/31/2016. Uznesením ústavného súdu č. k. II. ÚS 529/2018-30 z 15. novembra 2018\n(ďalej len „uznesenie ústavného súdu“) bola ústavná sťažnosť sťažovateľky odmietnutá ako zjavne\nneopodstatnená.\n4. V záujme procesnej ekonómie ústavný súd na tomto mieste neuvádza procesné úkony vykonané\nvo veci podaného návrhu, ale odkazuje na ich podrobný chronologický prehľad obsiahnutý v bode 3\nuznesenia ústavného súdu. Prehľad úkonov v citovanom uznesení ústavného súdu uzatvára\nrozhodnutie okresného súdu zo 14. septembra 2018, ktorým ustanovil znalkyňu v odbore\npsychológie a uložil jej povinnosť vypracovať znalecký posudok v lehote do 60 dní.\n5. Po vydaní uznesenia ústavného súdu rozhodoval okresný súd v období od októbra 2018 do konca\nroka 2018 o dvoch návrhoch otca maloletej na nariadenie neodkladných opatrení, ktoré zamietol.\nSpis bol 15. januára 2019 predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) pre účely\nrozhodnutia o podanom odvolaní otca maloletej. Dňa 10. apríla 2019 vydal krajský súd uznesenie,\nktorým zmenil rozhodnutie okresného súdu z 19. novembra 2018 a vlastné uznesenie z 9. mája\n2018. V máji a júni 2020 sťažovateľka urgovala okresný súd, aby pre účely vypracovania\nznaleckého posudku poslal súdny spis ustanovenej znalkyni. Znalecký posudok bol po viacerých\nvýzvach okresného súdu (január 2020, apríl 2020) doručený 14. mája 2020.\n6. Dňa 22. mája 2020 okresný súd spojil konanie vo veci návrhu sťažovateľky na úpravu\nrodičovských práv zo 7. marca 2016 s návrhom otca maloletej na nariadenie neodkladného\nopatrenia zo 7. mája 2020, o ktorých rozhodol uznesením z 8. júna 2020 o nariadení neodkladného\nopatrenia vo vzťahu k dočasnej úprave styku otca s maloletou, a to aj na základe záverov\nznaleckého posudku.\n7. V júni 2020 adresovala sťažovateľka okresnému súdu žiadosť o urýchlené pojednávanie vo veci.\nDňa 29. júna 2020 bol okresným súdom nariadený termín pojednávania na 28. august 2020.\n8. Sťažovateľka následne podala 10. júla 2020 návrh na zrušenie neodkladného opatrenia z 8. júna\n2020, o ktorom okresný súd rozhodol tak, že ho uznesením z 26. augusta 2020 zamietol. Krajský\nsúd v konaní o podanom odvolaní sťažovateľky toto rozhodnutie okresného súdu potvrdil\nuznesením z 18. marca 2021.\n9. Okresný súd vo veci pojednával 28. augusta 2020 a v máji 2021. Pojednávanie vo veci konané\n7. mája 2021 bolo dvakrát odročené (najprv na 14. máj 2021 z dôvodu potreby naštudovania\n\n2\n\nspisového materiálu právnym zástupcom otca maloletej a druhýkrát na 28. máj 2021 pre účely\npredvolania znalkyne).\n10. Prvý rozsudok vo veci samej vyhlásil okresný súd 29. septembra 2021, proti ktorému podala\nsťažovateľka aj otec maloletej odvolanie. Krajský súd rozsudok okresného súdu uznesením\nz 29. apríla 2022 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\n11. Okresný súd 1. júla 2022 zamietol návrh otca maloletej na nariadenie neodkladného opatrenia\nzo 7. júna 2022. Ďalej sa okresný súd zaoberal návrhom sťažovateľky na nariadenie neodkladného\nopatrenia podaného 3. júla 2022, ktorý uznesením z 3. augusta 2022 zamietol. Dňa 23. augusta 2022\nsa konalo pojednávanie vo veci, na ktorom sa rodičia dohodli na úprave styku s maloletou. Zároveň\nvzal otec maloletej späť odvolanie podané proti rozhodnutiu okresného súdu z 1. júla 2022.\nPodobne sťažovateľka vzala späť odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu o zamietnutí\njej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 3. augusta 2022 v čase, keď sa spis už nachádzal\nna krajskom súde. Pojednávanie nariadené na 2. december 2022 bolo dvakrát odročené na žiadosť\nsťažovateľky, najprv na 28. február 2023 a následne na 18. apríl 2023.\n12. Dňa 18 mája 2023 vydal okresný súd uznesenie o ustanovení nového súdneho znalca z odboru\npsychológie, ktorému uložil povinnosť vypracovať znalecký posudok do 90 dní. Táto lehota bola\nznalcovi 9. októbra 2023 predĺžená a následne 25. októbra 2023 znalec doručil znalecký posudok\nokresnému súdu. Dňa 1. februára 2024 sa konalo pojednávanie vo veci a 28. februára 2024 bol\nokresným súdom vyhlásený v poradí druhý rozsudok vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podal\notec maloletej odvolanie. V súčasnosti okresný súd vykonáva úkony potrebné na to, aby mohol byť\nspis predložený krajskému súdu pre rozhodnutie o podanom odvolaní.\n13. V priebehu rokov 2016 až 2021 podala sťažovateľka predsedníčke okresného súdu päť sťažnosti\nna prieťahy v konaní, ktorá od roku 2020 konštatovala záver o opodstatnenosti týchto sťažností\nvzhľadom na existenciu prieťahov, resp. obdobia nečinnosti okresného súdu, a nariadila dohľad\nnad plynulosťou konania.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n14. Sťažovateľka namieta celkovú dĺžku konania, ktoré trvá 8 rokov a dosiaľ nebolo vo veci\nprávoplatné rozhodnuté. Sťažovateľka uvádza, že vec nie je po skutkovej ani právnej stránke\nzložitá, pretože konanie súdu vo vzťahu k starostlivosti o maloletých tvorí súčasť bežnej\nrozhodovacej činnosti, pričom výklad a používanie právnej úpravy v tejto oblasti rodinného práva\nsú stabilizované. Poukazuje na to, že svojím správaním k predĺženiu napadnutého konania\nneprispela na rozdiel od okresného súdu, ktorý svojou nečinnosťou zapríčinil, že konanie trvá\nneprimerane dlho.\n15. Okresný súd aj napriek opakovane podávaným sťažnostiam na prieťahy v konaní neurobil nič\nkonkrétne pre ich odstránenie, naopak, v tomto konaní sa opakovane vyskytli dlhšie obdobia\nnečinnosti, a to až do tej miery, že vec sa stala reštančnou. Sťažovateľka poukázala na zákonné\nustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Civilného mimosporového poriadku, judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva, ako aj ústavného súdu, z ktorých zhodne vyplýva, že konanie\ntýkajúce sa maloletých a výkonu rodičovských práv si vyžaduje výnimočnú rýchlosť konania\n\n3\n\na prístup s osobitnou starostlivosťou. Ďalej zdôraznila, že Dohovor o právach dieťaťa, ako aj zákon\nč. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\njasne uvádzajú, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti\ntýkajúcej sa detí, a to aj pri rozhodovaní súdov tak, aby bolo rešpektované právo dieťaťa\nna výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa\nna udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.\nOkresný súd mal postupovať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, k čomu\nvšak v napadnutom konaní v dôsledku nečinnosti a neefektívneho konania okresného súdu nedošlo.\nNaopak, okresný súd koná veľmi pomaly a nerešpektuje zásady rýchlosti a hospodárnosti konania.\n16. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka odôvodňuje tým,\nže bez právoplatného rozhodnutia vo veci po 8 rokoch pretrváva stav jej neistoty týkajúci sa toho,\nkedy a ako sa skončí toto konanie, čo u nej vyvoláva stres a životnú neistotu. Napadnuté konanie\nmá pre sťažovateľku podstatný význam, keďže ide o úpravu rodičovských práv k jej jedinému\ndieťaťu.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu\n17. K ústavnej sťažnosti sa vyjadrila predsedníčka okresného súdu, ktorá uviedla, že vzhľadom\nna celkovú dĺžku konania, ktorého predmetom je úprava starostlivosti súdu o maloleté dieťa,\npovažuje ústavnú sťažnosť sťažovateľky za dôvodnú. Preštudovaním spisu ale zároveň zistila,\nže okresný súd vo veci priebežne koná. Pripomenula, že okresný súd už raz vo veci rozhodol\nrozsudkom z 29. septembra 2021, ktorý bol krajským súdom zrušený. Jediné obdobie nečinnosti\nokresného súdu bolo obdobie od júna 2019 do mája 2020, keď vo veci nebol uskutočnený žiaden\núkon smerujúci ku skončeniu konania z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania uznesením\nzo septembra 2018. Spis však bol znalkyni zaslaný až 27. júna 2019 a predmetný znalecký posudok\nbol predložený súdu až 18. mája 2020.\n18. Poukázala na to, že rodičia maloletej nepochybne prispeli k predĺženiu konania, keď v konaní\npodali celkom 14 návrhov na vydanie alebo zrušenie neodkladného opatrenia, pričom po každom\nrozhodnutí o takomto návrhu nasledovalo odvolacie konanie. Aj keď predsedníčka okresného súdu\nuznáva, že podanie opravného prostriedku je síce právom každého účastníka, z procesného hľadiska\nto predstavuje predlžovanie konania. K predĺženiu konania na druhej strane prispelo aj dvakrát\nnariadené znalecké dokazovanie, pričom prvýkrát nariadené znalecké dokazovanie trvalo 20\nmesiacov, avšak pre neaktuálnosť znaleckého posudku z roku 2020 bolo potrebné pribrať\ndo konania ďalšieho znalca, ktorý doručil znalecký posudok okresnému súdu v októbri 2023.\nRozhodnutie v tejto veci pritom záviselo na posúdení skutočností, na ktoré boli potrebné odborné\nznalosti z odboru psychológie.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n19. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej\n4\n\nlehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,\nI. ÚS 132/03, IV. ÚS 302/2020).\n20. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej\nsa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným\nrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom znamenajúcim nastolenie právnej\nistoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. II. ÚS 118/2019, I. ÚS 250/2020).\n21. Pri posudzovaní otázky, či v okolnostiach konkrétneho súdneho konania došlo k zbytočným\nprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade\ns doterajšou judikatúrou (m. m. III. ÚS 241/2017, I. ÚS 17/2022, rozsudky ESĽP vo veci\nFrydlender v. Francúzsko z 27. 6. 2000, sťažnosť č. 30979/96 a vo veci Záborský a Šmáriková\nv. Slovensko zo 16. 12. 2003, sťažnosť č. 58172/00) zohľadňuje (1) právnu a faktickú zložitosť\nveci, o ktorej všeobecný súd rozhoduje, (2) správanie účastníka súdneho konania a (3) postup\nsamotného súdu a prihliada sa pritom aj na význam konania pre sťažovateľa.\n22. Z hľadiska povahy veci ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie nie je právne zložité,\npretože konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností tvoria štandardnú a pomerne\npočetnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Pokiaľ však ide o hľadisko skutkovej\nzložitosti veci vzhľadom na charakter napadnutého konania, rozdielne požiadavky týkajúce\nsa úpravy svojich práv ako rodičov k maloletej, ambivalentné vzájomné vzťahy rodičov maloletej\na nutnosť nariadenia znaleckého dokazovania, je možné konštatovať určitý stupeň skutkovej\nnáročnosti.\n23. Ústavný súd pri posudzovaní prvého kritéria osobitne zohľadnil predmet konania, ktorý\nmá vzhľadom na svoju povahu pre sťažovateľku mimoriadny význam, keďže výsledok napadnutého\nkonania podstatne ovplyvní jej výkon práv a povinností rodiča k maloletému dieťaťu. V kontexte\nuvedeného ústavný súd teda prihliadol na povahu konania dotýkajúceho sa ochrany záujmov\nmaloletého dieťaťa a jeho osobného statusu, ktoré si vo všeobecnosti vyžadujú postup súdu\ns výnimočnou starostlivosťou i promptnosťou vykonávania procesných úkonov (m. m. II. ÚS 33/99,\nI. ÚS 53/02, I. ÚS 368/2021, rozsudok ESĽP vo veci Fiala proti Českej republike z 18. 7. 2006, bod\n76, porovnaj tiež rozsudky vo veciach Nuutinen proti Fínsku z 27. 6. 2000, Voleský proti Českej\nrepublike z 29. 6. 2004), a to práve v záujme rozvíjania, resp. obnovy vzťahu dotknutého rodiča\nso svojím dieťaťom.\n24. Pokiaľ ide o hodnotenie druhého kritéria, ktorým je správanie sťažovateľky v napadnutom\nkonaní, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka je procesne aktívna. Niekoľkokrát podala žiadosť\no nariadenie termínu pojednávania (28. novembra 2016, 9. júna 2020, 25. septembra 2022), žiadala\nokresný súd o vydanie uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania (11. júna 2018), urgovala,\naby okresný súd zaslal spis znalkyni ako podklad pre vypracovanie znaleckého posudku (5. mája\n2019 a 18. júna 2019). Ďalej podaním z 9. júna 2020 sťažovateľka žiadala o doručenie prvého\nznaleckého posudku a zároveň o urýchlené nariadenie termínu pojednávania vo veci. Vo vzťahu\nk dĺžke konania neostala sťažovateľka pasívna a počas rokov 2016 až 2021 podala predsedníčke\nokresného súdu celkom 5 sťažností na prieťahy v konaní a jednu ústavnú sťažnosť.\n\n5\n\n25. Zároveň sťažovateľka dvakrát požiadala o odročenie pojednávania vo veci (28. novembra 2022\na 23. februára 2023), čím sa konanie predĺžilo o štyri mesiace. Obdobne možno hodnotiť situáciu,\nkeď sťažovateľka podala 3. augusta 2022 odvolanie proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 3. júla 2022 a následne ho vzala späť, keď už bol\nspis predložený krajskému súdu na rozhodnutie. Sťažovateľka podala v priebehu konania niekoľko\nnávrhov na nariadenie alebo zrušenie neodkladného opatrenia (30. mája 2016, 10. júla 2020,\n22. novembra 2021, 3. júla 2022). Aj keď išlo o realizáciu jej zákonom priznaných procesných\npráv, uvedené bez pochyby prispelo k predĺženiu celého konania, čo ústavný súd zohľadnil\npri stanovení výšky finančného zadosťučinenia.\n26. Tretím hodnotiacim kritériom je postup okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré začalo\n7. marca 2016 a prvý rozsudok vo veci samej bol vyhlásený 29. septembra 2021, teda po 5 a pol\nroku od začatia konania. Toto rozhodnutie bolo v celom rozsahu zrušené krajským súdom\nrozhodnutím z 29. apríla 2022. Druhý meritórny rozsudok vyhlásil okresný súd 28. februára 2024,\nproti ktorému podal otec maloletej odvolanie.\n27. Z uvedeného vyplýva, že aj bez toho, aby sa ústavný súd podrobne zaoberal jednotlivými\núkonmi okresného súdu, možno konštatovať, že samotná dĺžka konania je sama osebe\npredovšetkým vzhľadom na dotknuté záujmy maloletého dieťaťa neprimeraná. Takéto dlhé konanie\nzo strany okresného súdu prima facie odôvodňuje vyslovenie porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a rovnako aj práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote vo vzťahu k strane, ktorá je subjektom takéhoto konania. Ani prípadná právna\nči skutková zložitosť sporu nemôže ospravedlniť uvedenú dĺžku konania (I. ÚS 582/2015,\nI. ÚS 54/2016, IV. ÚS 512/2022, II. ÚS 139/2023). Je ústavne neakceptovateľné, aby v konaní\no úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu bolo vydané rozhodnutie vo veci po 8\nrokoch od jeho začatia (hoci už ako druhé v poradí), pričom s ohľadom na podané odvolanie\nnie je stále zrejmé, kedy bude vo veci rozhodnuté s konečnou platnosťou.\n28. Napriek uvedenému ústavný súd považuje za potrebné upozorniť na hlavné obdobia nečinnosti\na nesústredenej činnosti okresného súdu, ktoré sa v napadnutom konaní vyskytli. Zo spisu\nsa na prvý pohľad môže zdať, že okresný súd konal zdanlivo plynule. Početné procesné úkony\noboch rodičov, najmä celkom 14 návrhov na vydanie neodkladných opatrení, vybavoval okresný\nsúd v primeraných lehotách.\n29. Ústavný súd však v konkrétnostiach poukazuje na nesústredenú a neefektívnu činnosť\nv prípade, keď 2. apríla 2016 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o podanom\nodvolaní otca proti uzneseniu o predbežnom opatrení. Krajský súd ho však 3. mája 2016 vrátil\nnaspäť z dôvodu predčasného predloženia spisu. Po odstránení nedostatkov bol spis opätovne\npredložený krajskému súdu na rozhodnutie až 7. júla 2016, čím došlo k predĺženiu konania o tri\nmesiace. Podobne možno hodnotiť aj zrušenie termínu pojednávania, ktoré bolo 18. decembra 2017\nnariadené na 8. marec 2018. Termín pojednávania ale okresný súd 2. februára 2018 zrušil z dôvodu\nnutnosti pribratia znalca do konania. Znalkyňa z odboru psychológie bola pritom ustanovená\naž uznesením zo 14. septembra 2018. Okresný súd nepostupoval efektívne ani v prípade vydania\nuznesenia 18. júna 2018, ktorým preniesol miestnu príslušnosť na Okresný súd Bratislava I. Krajský\nsúd v Bratislave však vyhodnotil tento postup ako nesprávny a spis vrátil 20. augusta 2018\nokresnému súdu.\n\n6\n\n30. Najproblematickejším obdobím sa v napadnutom konaní javí obdobie od 14. septembra 2018,\nkeď okresný súd ustanovil znalkyňu z odboru psychológie s povinnosťou vypracovať znalecký\nposudok do 60 dní do 18. mája 2020, kedy bol predmetný znalecký posudok doručený okresnému\nsúdu. Okresný súd pritom zaslal spis znalkyni až 27. júna 2019 s odôvodnením, že rozhodoval\no jednom z návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia, teda po viac ako deviatich mesiacoch\nod vydania uznesenia o ustanovení znalkyne. V období od júna 2019 do mája 2020, teda po dobu\ntakmer jedného roka, neučinil okresný súd okrem výzvy smerovanej znalkyni na dodanie\nznaleckého posudku žiaden procesný úkon.\n31. Prvý rozsudok vo veci bol vyhlásený po 5 a pol roku od začatia konania, a to 29. septembra\n2021, ktorý bol ale v celom rozsahu krajským súdom zrušený a vec bola vrátená späť okresnému\nsúdu. Krajský súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že rozsudok nezodpovedá požiadavkám\nkladeným na riadne odôvodnenie rozhodnutia a je nutné ho považovať za nepreskúmateľný.\nOkresný súd sa dôsledne nezaoberal nosnými skutočnosťami a okolnosťami, bez vyriešenia ktorých\nnie je možné dospieť k záveru o zverení maloletej do starostlivosti niektorého z rodičov. Flagrantné\nporušenie práva na odôvodnenie rozhodnutia videl krajský súd aj vo vzťahu k určeniu výšky\nvýživného a určenia rozhodného okamihu, od kedy mal otec maloletej plniť, ktorý bol naviazaný\nna dátum vyhlásenia rozsudku odôvodnený snahou vyhnúť sa ďalším sporom. Z uvedených\nskutočností vyplýva neefektívna a nesprávna činnosť okresného súdu, ktorá spôsobila prieťahy\nv napadnutom konaní. V dôsledku zrušenia prvého meritórneho rozsudku vznikla s ohľadom\nna plynutie času aj potreba vypracovania nového aktuálneho znaleckého posudku, čím sa celé\nkonanie opätovne predĺžilo.\n32. Vo vzťahu k tvrdeniu okresného súdu, že napadnuté konanie je charakterizované častým\npodávaním návrhov na vydanie alebo zrušenie neodkladných opatrení zo strany rodičov maloletej,\npričom po každom rozhodnutí nasledovalo odvolacie konanie, ústavný súd pripúšťa, že táto\nprocesná aktivita účastníkov konania nepochybne prispela k predĺženiu konania, a to aj napriek\ntomu, že išlo o realizáciu ich procesných práv. Vychádzajúc zo spisového materiálu, je totiž zrejmé,\nže celé konanie je poznačené správaním oboch rodičov ako účastníkov napadnutého konania,\nktorých vzťah je poznačený neochotou dohodnúť sa a čím skôr v záujme ich maloletého dieťaťa\nsvoje nezhody vyriešiť.\n33. Napriek uvedenému ústavný súd pripomína, že všeobecný súd má povinnosť organizovať\nprocesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli\nktorému sa naň fyzická osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie, o to viac, že predmetom konania\nje úprava rodičovských práv k maloletému dieťaťu. Okresný súd mal postupovať tak,\naby napadnuté konanie primárne smerovalo k meritórnemu rozhodnutiu, ktorým by upravil\nrodičovské práva k dieťaťu s konečnou platnosťou a nielen dočasne prostredníctvom neodkladných\nopatrení. Podané návrhy na vydanie neodkladných opatrení a konania o odvolaní proti nim\nnezbavujú okresný súd povinnosti konať aj v merite veci tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprerokovaná a rozhodnutá. Obdobné závery možno vysloviť aj vo vzťahu k urýchlenému postupu\nsmerom k vyhotoveniu znaleckého posudku. Je to totiž všeobecný súd, ktorý zodpovedá\nza adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel zákon zveruje\n(vrátane poriadkových opatrení), a to aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi (IV. ÚS 31/05). Všeobecný\nsúd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca\npri vypracovaní znaleckého posudku (III. ÚS 111/01, III. ÚS 56/02, I. ÚS 38/2020). V tomto smere\n7\n\nje jednoznačný aj postoj ESĽP, podľa ktorého je za prieťahy ustanoveného znalca spojené\ns predložením znaleckého posudku primárne zodpovedný konajúci sudca (pozri rozsudok ESĽP\nvo veci Capuano proti Taliansku z 25. 6. 1987, Jurica proti Chorvátsku z 2. 5. 2017).\n34. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že pod mimoriadnou starostlivosťou, ktorú\nmá súd venovať konaniu vo veci starostlivosti o maloletých, nemožno rozumieť 8 rokov (v čase\nrozhodovania ústavného súdu, pozn.) trvajúce konanie. Je zrejmé, že postup okresného súdu\nv napadnutom konaní nemožno považovať za optimálny a efektívny, smerujúci sústredene\nk urýchlenému odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľky. Ústavný súd preto dospel k záveru,\nže došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a obsahovo zhodného práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n35. Podľa spisu a vyjadrenia predsedníčky okresného súdu bol 28. februára 2024 v napadnutom\nkonaní vyhlásený rozsudok, proti ktorému podal otec maloletej odvolanie a spis sa stále nachádza\nna okresnom súde. Vzhľadom na zistenia ústavného súdu, že postupom okresného súdu došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľky, prikázal podľa čl. 127 ods. 2 ústavy okresnému súdu,\naby vo veci konal bez zbytočných prieťahov v súvislosti s vykonaním všetkých úkonov potrebných\nna to, aby mohol byť spis čo najskôr predložený krajskému súdu na rozhodnutie v odvolacom\nkonaní.\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n36. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušenia základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n37. Pri svojom rozhodovaní vzal ústavný súd do úvahy všetky okolnosti danej veci, predovšetkým\ncelkovú dĺžku napadnutého konania a jeho privilegovaný charakter, obdobie nečinnosti\na nesústredenej a nesprávnej činnosti okresného súdu, ale aj správanie sťažovateľky v napadnutom\nkonaní a význam tohto konania pre sťažovateľku. Majúc na pamäti to, že cieľom priznania\nprimeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia\nzákladných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou,\npovažoval priznanie 4 000 eur sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 133\nods. 3 písm. e) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“).\nVo zvyšnej časti návrhu sťažovateľky nebolo vyhovené.\nVI.\nTrovy konania\n38. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 713,96 eur.\n\n8\n\n39. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (§ 11 ods. 3, § 16\nods. 3). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2024 je vo výške\n343,25 eur a náhrada výdavkov je vo výške 13,73 eur. Sťažovateľke vznikol nárok na náhradu trov\nkonania za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti), čo spolu\ns náhradou podľa § 16 ods. 3 vyhlášky predstavuje 713,96 eur.\n40. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. apríla 2024\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "11P/40/2018", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:64d10c63-64e8-4c2e-836d-bbde39a54f17", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.139.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 139/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 139/2023 z 10. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-10", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.139.2023.2"}, {"guid": "ussr:2bc03cf5-7174-402b-adf0-b78b9daefff9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.512.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 512/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 512/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.512.2022.2"}, {"guid": "ussr:9129273b-0b70-43da-bf7f-bdbadb0340f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.17.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 17/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/2022 z 28. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-28", "citacie_n": 251, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.17.2022.2"}, {"guid": "ussr:2a7714d9-ca6b-406d-ab6e-0b824227ebeb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.368.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 368/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 368/2021 z 12. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-12", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.368.2021.1"}, {"guid": "ussr:be3c42b2-6137-4c87-8cdc-16a03a0fb5e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.250.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 250/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 250/2020 z 5. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-05", "citacie_n": 388, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.250.2020.1"}, {"guid": "ussr:b54413e0-201f-450c-9be6-e3265ad5fde8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 417, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2"}, {"guid": "ussr:eff552ba-d423-4495-8e44-ba038dd40381", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.38.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 38/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 38/2020 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.38.2020.2"}, {"guid": "ussr:14cb61e3-48d9-4777-a4e6-66344058dcd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.118.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 118/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 639, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.118.2019.1"}, {"guid": "ussr:74446f2e-d343-4255-b6cb-fdf9bdd1de7a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.529.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 529/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 529/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.529.2018.1"}, {"guid": "ussr:c8933dc9-144d-4773-baf0-5ab8e5ef4e9a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.241.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 241/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 241/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.241.2017.2"}, {"guid": "ussr:034e885d-003d-4b6d-bc70-32a35c3bcca0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.54.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 54/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/2016 z 4. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-04", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.54.2016.2"}, {"guid": "ussr:5e19df1c-fdc9-483c-b698-ef4d1365a191", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.582.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 582/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 582/2015 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 256, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.582.2015.2"}, {"guid": "ussr:168bfe27-f0b1-47b9-8e78-d265a908beaf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 31/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 31/05 z 4. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-04", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:168bfe27-f0b1-47b9-8e78-d265a908beaf"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:60464a3a-969f-42f7-9008-18be2bdef358", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 53/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 53/02 z 23. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-23", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:60464a3a-969f-42f7-9008-18be2bdef358"}, {"guid": "ussr:a0e4c6ee-f7b8-43d5-b049-167f3bb55d59", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 56/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 56/02 z 8. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-08", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0e4c6ee-f7b8-43d5-b049-167f3bb55d59"}, {"guid": "ussr:7106990b-a5f9-4333-b1b8-c9d84f2c0143", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/01 z 28. 2. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-02-28", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7106990b-a5f9-4333-b1b8-c9d84f2c0143"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ba05bb3-e9d6-4808-ab9b-5e66c49791df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 33/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 33/99 z 21. 4. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-04-21", "citacie_n": 310, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1"}], "citovane_v": []}