{"guid": "ussr:8ff9e6f7-497f-4730-a499-bddbc6545470", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.568.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 568/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 568/2023 z 7. 2. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 7. februára 2024, sp. zn. II. ÚS 568/2023, ECLI:SK:USSR:2024:2.US.568.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2024-02-07", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8ff9e6f7-497f-4730-a499-bddbc6545470", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.568.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.568.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.568.2023.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 568/2023-33\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nIvana Fiačana a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného KRION Partners s. r. o., Palisády 50, Bratislava, a JANÍČEK\nLEGAL s. r. o., Kominárska 2, 4, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV (pôvodne\nOkresného súdu Bratislava I) v konaní vedenom pod sp. zn. B1-21C/132/2011 (pôvodne sp. zn.\n21C/132/2011) takto\nrozhodol:\n1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B1-21C/132/2011\nv období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 449/2016\nz 13. decembra 2016 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\n2. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B1-21C/132/2011\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 eur, ktoré j e mu\np o v i n n ý zaplatiť Mestský súd Bratislava IV do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu\n4. Sťažovateľovi p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 530,86 eur, ktorú j e\np o v i n n ý Mestský súd Bratislava IV zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľa KRION Partners\ns. r. o., Palisády 50, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 7. augusta 2023 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu (pôvodne okresného súdu) v konaní\nvedenom pod sp. zn. B1-21C/132/2011 (pôvodne sp. zn. 21C/132/2011) po právoplatnosti nálezu\nústavného súdu sp. zn. III. ÚS 449/2016 z 13. decembra 2016 (ďalej len „skorší nález“), ako aj\nporušenia práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom mestského súdu v napadnutom konaní. Sťažovateľ tiež\nnavrhuje, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných\nprieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 8 500 eur a náhradu trov konania pred\nústavným súdom.\n2. Uznesením č. k. II. ÚS 568/2023-12 z 5. decembra 2023 ústavný súd prijal podľa § 56 ods. 5\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n3. Opravným uznesením č. k. II. ÚS 568/2023-29 z 24. januára 2024 ústavný súd opravil záhlavie\nuznesenia č. k. II. ÚS 568/2023-12 z 5. decembra 2023 a body 1 (prvá veta) a 3 jeho odôvodnenia\ntak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto opravného uznesenia, z dôvodu zrejmej nesprávnosti\nv označení napadnutého postupu všeobecného súdu a jeho rozsahu, a to vzhľadom na samotné\nznenie petitu ústavnej sťažnosti a výroku opravného uznesenia.\n4. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ (spolu s ostatnými žalobcami) podal\n17. augusta 2011 na okresnom súde žalobu, ktorou sa proti spoločnosti\ns. r. o. ako žalovanej domáhal uloženia povinnosti odstrániť vady bytov, nebytových priestorov\na spoločných častí a zariadení bytového domu. Vecou žalobcov sa zaoberal aj ústavný súd, ktorý\nskorším nálezom rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené\nzákladné právo (celkovo 22) sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (a jemu\nzodpovedajúce právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), a prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom\nkonaní konal bez zbytočných prieťahov.\n5. Sťažovateľ spolu s ostatnými žalobcami sa opakovane podanou ústavnou sťažnosťou doručenou\nústavnému súdu 3. februára 2023 domáhali vyslovenia porušenia totožných práv ako v tejto\nústavnej sťažnosti postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd nálezom č. k.\nII. ÚS 136/2023-96 zo 14. júna 2023 vyslovil porušenie základných práv sťažovateľov podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní a priznal každému zo sťažovateľov finančné zadosťučinenie v sume po 3 000\neur a náhradu trov konania. Vo vzťahu k sťažovateľovi ústavný súd rozhodol v rámci predbežného\n2\n\nprerokovania ústavnej sťažnosti uznesením č. k. II. ÚS 136/2023-70 z 15. marca 2023 tak, že jeho\nústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) v spojení s § 56 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde z dôvodu nesplnenia zákonom ustanovených náležitostí, pretože napriek výzve v lehote\nurčenej ústavným súdom neodstránil nedostatky svojej ústavnej sťažnosti v podobe absencie\nplnomocenstva.\n6. Proti postupu mestského súdu v napadnutom konaní podal sťažovateľ ďalšiu ústavnú sťažnosť,\nktorej podstatou je opakované tvrdenie o porušení ním v bode 1 označených práv postupom\nmestského súdu v napadnutom konaní z dôvodu nečinnosti mestského súdu (predtým okresného\nsúdu) aj v období po právoplatnosti skoršieho nálezu, ako aj namietané porušenie práva na súdnu\nochranu a spravodlivé súdne konanie postupom mestského súdu v napadnutom konaní. Sťažovateľ\nv aktuálnej ústavnej sťažnosti argumentuje, že napadnuté konanie je poznačené nečinnosťou\nmestského súdu, keď za 54 mesiacov (od septembra 2019 do júna 2023) neuskutočnil ani jedno\npojednávanie, ale aj jeho neefektívnou činnosťou spočívajúcou v tom, že napriek nariadeniu\nviacerých termínov pojednávaní, tieto následne opakovane odročoval bez prerokovania veci.\nNapadnuté konanie nie je ani po 79 mesiacoch po právoplatnosti skoršieho nálezu skončené\na dokonca v ňom nebolo prijaté žiadne meritórne rozhodnutie. Celková doba napadnutého konania\nv rozsahu 11 rokov a 11 mesiacov je sama osebe ústavnoprávne neakceptovateľná, svojím\ncharakterom zodpovedajúca odmietnutiu spravodlivosti, čo zakladá dôvod na vyslovenie aj\nporušenia práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.\nII.\nVyjadrenie mestského súdu a replika sťažovateľa\nII.1. Vyjadrenie mestského súdu:\n7. Mestský súd zaslal k ústavnej sťažnosti vyjadrenie zákonného sudcu, ktorý v ňom uviedol, že vec\nmu bola pridelená 18. mája 2023 s tým, že za sudcu okresného súdu bol vymenovaný 11. mája\n2023. V tejto veci nariadil pojednávanie ešte predchádzajúci sudca na 16. jún 2023, pričom po jeho\nmenovaní za sudcu dostal nadmerne zaťažené súdne oddelenie s množstvom nevybavených\nreštančných vecí. V čase, keď si spis prevzal, už mal približne tisíc strán a napriek zmene\nzákonného sudcu termín pojednávania nezrušil a vec do termínu pojednávania dôkladne naštudoval,\nhoci práve v tom období sa civilná agenda z okresného súdu sťahovala na mestský súd, čo bol\nčasovo nesmierne zaťažujúci element. V tejto veci však deň pred pojednávaním obe sporové strany\nnavrhli prerušiť konanie z dôvodu ich mimosúdnej dohody, na základe čoho konanie prerušil na tri\nmesiace v zmysle § 163 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Dňa 27. októbra 2023 doručila\nžalujúca strana späťvzatie žaloby z dôvodu mimosúdnej dohody a 30. októbra 2023 doručila\nžalovaná strana súhlas so späťvzatím žaloby. Dňa 2. novembra 2023 vydal uznesenie o zastavení\nkonania, ktoré je právoplatné, keďže žiadna strana v odvolacej lehote nepodala proti nemu\nodvolanie. Čo sa týka konania od okamihu prevzatia spisu novým zákonným sudcom, v tejto veci\nsúd konal plynulo bez akýchkoľvek prieťahov. Toto konanie je právoplatne skončené a vo veci\nbudú nasledovať administratívne kroky smerujúce k archivácii spisu. Ústavná sťažnosť sťažovateľa\nje tak minimálne v petite 4, ktorým žiada, aby súd konal bez zbytočných prieťahov, nevykonateľná.\nV tejto veci treba tiež uviesť, že sťažovateľ (jeden zo žalobcov) podal sťažnosť 31. júla 2023, teda\nv čase, keď už bolo konanie prerušené z dôvodu zhodného návrhu strán na jeho prerušenie.\n3\n\nV návrhu strán na prerušenie sa mimo iného uvádzalo, že strany už v tom čase (teda k 15. júnu\n2023) mali vyrokované finálne znenie zmluvy o urovnaní, ktorú stačí už len podpísať, a zároveň\nstrany žiadali súd, aby prípadný nový termín pojednávania nariadil až v januári 2024, a nie skôr,\nkeďže dovtedy bol predpoklad, že si strany vyplatia v zmluve o urovnaní dohodnuté plnenia.\nTvrdenie sťažovateľa v jeho ústavnej sťažnosti o tom, že pojednávanie nariadené na 16. jún 2023\nbolo odročené, teda treba dať do správneho kontextu, keďže ho súd odročil práve v dôsledku\nžiadosti oboch strán konania. Sťažovateľ ďalej v ústavnej sťažnosti opomenul tú skutočnosť, že už\nv čase podania ústavnej sťažnosti vec smerovala s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou\nk mimosúdnemu urovnaniu sporu, späťvzatiu žaloby a následnému zastaveniu konania (čo sa\nnapokon po podaní ústavnej sťažnosti v novembri 2023 aj stalo), keďže ešte pred jej podaním\nsťažovateľ podnikol kroky k mimosúdnemu urovnaniu a zastaveniu konania a už v čase jej podania\nbola vec právoplatne prerušená na základe zhodného návrhu oboch strán na odročenie pojednávania\nz dôvodu možnej mimosúdnej dohody. Dôvodnosť ústavnej sťažnosti tak treba posudzovať aj\nv tomto kontexte. Vyčítať konajúcemu súdu, že vec nie je meritórne skončená (resp. že nebola\nskončená ku dňu podania ústavnej sťažností), je tak nenáležité.\nII.2. Replika sťažovateľa:\n8. Sťažovateľ vo svojej replike uviedol:\na) Vyjadrenie mestského súdu nespochybnilo podstatu jeho sťažnosti, pretože sťažovateľ sa domáha\npreskúmania toho, či napadnuté konanie trvá neprimerane dlho, a to bez ohľadu na výskyt\nprípadných prieťahov v konaní, ktoré sa však v konaní tiež vyskytli, a tiež preskúmania toho, či\ncelková dĺžka súdneho konania (vrátane konania už preskúmaného skorším nálezom) v rozsahu\ntakmer 12 rokov a 3 mesiacov predstavuje zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy v podobe odmietnutia spravodlivosti. V tejto súvislosti zdôraznil, že na dĺžku\nkonania po právoplatnosti skoršieho nálezu je potrebné nazerať ako na nedeliteľný celok, a to\nv kontexte jej celkovej dĺžky.\nb) Prerušenie konania nemožno stotožňovať so skončením samotného konania, a preto v čase\npodania sťažnosti konanie v sťažovateľovej veci nebolo právoplatne skončené. Počas doby, v rámci\nktorej bolo konanie prerušené, sťažovateľ nemal objektívnu možnosť vedieť, či sa v jeho veci\npodarí dosiahnuť mimosúdne urovnanie. K právoplatnému skončeniu konania v sťažovateľovej veci\nvšak došlo až právoplatnosťou uznesenia o zastavení konania z 2. novembra 2023 (t. j. po 147\nmesiacoch od začatia konania), pričom k právoplatnému skončeniu konania došlo výlučne\nna základe skutočnosti, že medzi stranami sporu došlo po viac ako 12 rokoch konania\nk mimosúdnemu urovnaniu sporu. Pokiaľ by medzi stranami sporu k mimosúdnej dohode nedošlo,\nnapadnuté konanie by trvalo prinajmenšom ešte niekoľko mesiacov.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n9. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože s ohľadom na predmet konania a po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou,\nso stanoviskami účastníkov konania a s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\n\n4\n\n10. Predmetom konania pred ústavným súdom po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie\nje rozhodovanie, či postupom mestského súdu v napadnutom konaní a jeho nečinnosťou, resp.\nneefektívnou činnosťou opätovne došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\naj po právoplatnosti skoršieho nálezu, ako aj o tom, či celková dĺžka napadnutého konania\nnepredstavuje porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej\nlen ,,ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,\nIV. ÚS 90/2010, II. ÚS 123/2022).\n12. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie už označených práv\nvychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa\nnachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci\nna súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K vytvoreniu želateľného\nstavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným\nzákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným\nrozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04, III. ÚS 154/06, II. ÚS 438/2017, II. ÚS 118/2019). Základnou\npovinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý\nčo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou\no jeho rozhodnutie.\n13. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou\njudikatúrou (I. ÚS 41/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú\nprávna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania\na postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria\nprihliada aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľov (IV. ÚS 187/07, III. ÚS 241/2017, I. ÚS 477/2020, II. ÚS 573/2022). Podľa\nrovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v tomto prípade.\n14. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, predmetom napadnutého\nkonania bolo rozhodovanie o uložení povinnosti žalovanej odstrániť vady bytov, nebytových\npriestorov a spoločných častí a zariadení bytového domu. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí\nk štandardnej agende všeobecných súdov, a teda sa nevymyká bežnej rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov. V posudzovanom prípade však ide o skutkovo komplikovanejšiu vec, keďže na\nstrane žalobcov vystupovalo viac osôb, majiteľov bytov v bytovom dome. Určitá skutková zložitosť\nveci vyplýva aj z nariadeného znaleckého dokazovania. V tejto súvislosti však ústavný súd\npoukazuje na skutočnosť, že ani zložitosť sporu nezbavuje sudcu ústavnej zodpovednosti\nza prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou práce, nečinnosťou bez relevantného\nprávneho dôvodu alebo inými nedostatkami v činnosti súdu (I. ÚS 47/96, III. ÚS 173/03,\n\n5\n\nIII. ÚS 377/09). Uvedené skutočnosti, teda faktickú zložitosť veci, ústavný súd primerane zohľadnil\npri určení sumy finančného zadosťučinenia (podobne napr. IV. ÚS 135/2013).\n15. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v napadnutom konaní, ústavný\nsúd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu\npri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.\n16. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol\npostup samotného mestského súdu (predtým okresného súdu) v posudzovanom období.\nOd právoplatnosti skoršieho nálezu ústavného súdu (23. januára 2017, pozn.) uplynulo viac ako 6\nrokov a 6 mesiacov. V tomto období ústavný súd nezaznamenal v postupe okresného súdu dlhšiu\nnečinnosť. Okresný súd vydal viacero procesných rozhodnutí, nariadil vo veci celkovo jedenásť\npojednávaní, z ktorých sedem bolo z rôznych dôvodov zrušených. Ústavná sťažnosť bola\nústavnému súdu doručená v čase, keď bolo napadnuté konanie právoplatne prerušené uznesením\nč. k. 21C/132/2011-1069 zo 16. júna 2023 na obdobie troch mesiacov od právoplatnosti tohto\nuznesenia po tom, čo sporové strany zhodne navrhli odročiť pojednávanie nariadené na 16. jún\n2023 z dôvodu rokovania o mimosúdnej dohode. Následne podaním doručeným mestskému súdu\n27. októbra 2023 navrhli žalobcovia späťvzatie žaloby. O ich návrhu rozhodol mestský súd\nuznesením č. k. 21C/132/2011-1085 z 2. novembra 2023 tak, že konanie zastavil a rozhodol, že\nžiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Toto uznesenie nadobudlo\nprávoplatnosť 24. novembra 2023. V čase prerokovania tejto ústavnej sťažnosti je tak napadnuté\nkonanie právoplatne skončené.\n17. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoje závery prijaté v náleze č. k. II. ÚS 136/202396 zo 14. júna 2023, v ktorom konštatoval neefektívnosť postupu okresného súdu v posudzovanom\nobdobí aj vzhľadom na celkovú dĺžku konania s odôvodnením, že odročovanie pojednávaní\ns výnimkou dvoch v súvislosti s pandemickou situáciou možno v kontexte danej veci hodnotiť\njednoznačne ako nehospodárne konanie. Uvedené je ešte zvýraznené aj príkazom konať, ktorý\nvyslovil ústavný súd v skoršom náleze. Okresný súd nedokázal svoju činnosť organizovať tak, aby\nčo najskôr odstránil stav právnej neistoty sťažovateľa.\n18. Ústavný súd na tomto mieste pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nielen\nnečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže\nzapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv,\npre ktoré sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06,\nIII. ÚS 109/07, II. ÚS 178/2020).\n19. Napriek tomu, že ústavný súd vníma istú špekulatívnosť ústavnej sťažnosti, ktorá bola podaná\nv čase právoplatného prerušenia napadnutého konania s perspektívou skorého uzatvorenia\nmimosúdnej dohody, pričom napadnuté konanie je v čase rozhodovania ústavného súdu už\nprávoplatne skončené, už len samotná dĺžka konania na súde jednej inštancie od podania žaloby\ndo podania ústavnej sťažnosti v trvaní takmer 12 rokov je celkom zjavne neprimeraná\na z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná. Vzhľadom na celkovú dĺžku konania ústavný súd\nhodnotí postup mestského súdu ako neefektívny bez potreby vyhodnocovania jednotlivých\nčiastkových úkonov mestského súdu.\n6\n\n20. Samotná dĺžka napadnutého konania signalizuje, že v ňom nedošlo k naplneniu účelu\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie právnej\nneistoty účastníkov konania a postup mestského súdu v napadnutom konaní po právoplatnosti\nskoršieho nálezu tak nie je možné považovať za súladný so základným právom sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, preto ústavný súd rozhodol o porušení základného\npráva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku\ntohto nálezu).\n21. K sťažovateľom namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť predovšetkým\nv dôsledku neprimeranej dĺžky napadnutého konania, ústavný súd poznamenáva, že v systematike\nústavy sú primeraná celková dĺžka, rýchlosť a plynulosť súdneho konania obsahom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a nie základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. K vysloveniu porušenia základného práva na súdnu ochranu\nz týchto dôvodov však napriek tomu môže dôjsť v prípade, ak namietané zbytočné prieťahy\n(spôsobené neodôvodnenou nečinnosťou alebo neefektívnou a nesústredenou činnosťou), ako aj\ncelková doterajšia dĺžka preskúmavaného súdneho konania signalizujú, že v postupe súdu došlo\nk pochybeniam takej intenzity, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti posudzovanej veci\n(najmä predmet konania, teda to, čo je pre sťažovateľa v stávke) možno uvažovať o odmietnutí\nspravodlivosti (m. m. IV. ÚS 242/07 – a contrario). Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že\nvykonanie spravodlivosti s neprimeraným oneskorením vo svojej podstate ohrozuje základné právo\nna súdnu ochranu, a tým aj dôveryhodnosť justície (m. m. IV. ÚS 184/2010, IV. ÚS 13/2018).\n22. Zohľadňujúc význam veci pre sťažovateľa a skutočnosť, že od podania žaloby uplynulo do času\npodania ústavnej sťažnosti približne 12 rokov bez vydania čo i len neprávoplatného rozhodnutia\nvo veci samej, ústavný súd súladne so záverom vysloveným v náleze č. k. II. ÚS 136/2023-96\nzo 14. júna 2023 týkajúcom sa totožného konania zastáva názor, že uvedený stav je nezlučiteľný\ns požiadavkami vyplývajúcimi z podstaty základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy. Dlhodobo trvajúce súdne konanie bez právoplatného rozhodnutia vo veci samej totiž\nvo svojej podstate možno kvalifikovať vo vzťahu k sťažovateľovi ako odmietnutie spravodlivosti\n(denegatio iustitiae). Rezumujúc všetky skutočnosti vo veci sťažovateľa, ústavný súd rozhodol, že\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo aj k porušeniu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (bod 2 výroku tohto nálezu).\n23. Vzhľadom na to, že napadnuté konanie bolo v čase rozhodovania ústavného súdu právoplatne\nskončené, ústavný súd príkaz konať v zmysle čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy mestskému súdu\nneuložil (bod 5 výroku tohto nálezu).\nIV.\nPriznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n24. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n25. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 8 500 eur, ktoré\nodôvodnil poukazom na zjavne neprimeranú dĺžku napadnutého konania, v ktorej dôsledku\n7\n\ndochádza u sťažovateľa k pocitom bezmocnosti a márnosti z nemožnosti včasnej a účinnej ochrany\nsvojich práv v súdnom konaní a k strate viery v spravodlivosť.\n26. Ústavný súd uvádza, že konanie pred ústavným súdom z dôvodu namietaného porušenia práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov plní nielen preventívnu funkciu, ale tiež funkciu\nsatisfakčnú, resp. kompenzačnú (náhradu nemajetkovej ujmy). V súlade s judikatúrou ústavného\nsúdu je cieľom finančného zadosťučinenia dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n27. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n28. Ústavný súd vzhľadom na okolnosti tejto veci považoval za potrebné priznať sťažovateľovi\nfinančné zadosťučinenie. Pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy všetky okolnosti danej veci,\npredovšetkým neefektívny postup mestského súdu, celkovú dĺžku napadnutého konania, jeho\nneprivilegovaný charakter, predmet konania a tiež procesný stav konania v čase rozhodovania\nústavného súdu. Po zohľadnení týchto okolností, majúc na pamäti to, že cieľom priznania\nprimeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia\nzákladných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou\npovažoval ústavný súd za primerané priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 3 000\neur podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku tohto nálezu).\nV.\nTrovy konania\n29. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 530,86 eur (bod 4 výroku tohto nálezu).\n30. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [ďalej len „vyhláška“;\n§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny\nza úkon právnej služby uskutočnený v roku 2023 je vo výške 208,67 eur a hodnota režijného\npaušálu je vo výške 12,52 eur (podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Sťažovateľovi vznikol nárok\nna náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2023 (prevzatie\na príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu). Nepriznanie odmeny za tretí\núkon (replika sťažovateľa) ústavný súd odôvodňuje tým, že toto podanie neobsahuje nové, resp.\nústavnoprávne relevantné skutočnosti, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie ústavného súdu. Trovy\nprávneho zastúpenia, keďže advokát je aj platcom dane z pridanej hodnoty, sa v danom prípade\npodľa § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšujú o 20 %. Výsledná suma, ktorú ústavný súd priznal\nsťažovateľovi ako náhradu trov právneho zastúpenia, predstavuje sumu 530,86 eur.\n31. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\n\n8\n\nporiadku) označeného vo výroku tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. februára 2024\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "uznesenie-opravné", "rozhodnutie-opravné", "konanie pred ústavným súdom-použitie ustanovení Civilného sporového poriadku", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "prieťahy v konaní-opakované", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "prieťahy v konaní-opakované", "prieťahy v konaní-pri prerušení konania", "prieťahy v konaní-intenzita", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "21C/132/2011", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:76df6494-8686-4368-ba51-3b3db7f9c01e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.136.2023.3", "spisova_znacka": "II. ÚS 136/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 136/2023 z 14. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-14", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.136.2023.3"}, {"guid": "ussr:73992d86-8531-40ac-82c1-9ed0b921b63e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.573.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 573/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 573/2022 z 25. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-25", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.573.2022.1"}, {"guid": "ussr:bff0497b-4d9b-40e3-bd05-1df1aa98768e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.123.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 123/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 123/2022 z 24. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-24", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.123.2022.2"}, {"guid": "ussr:5457a6da-bab7-467b-90ad-1e885f05f9a9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.477.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 477/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 477/2020 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.477.2020.1"}, {"guid": "ussr:dfd0b2bc-5f57-4b9b-b0ec-1d05de2bd2d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.178.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 178/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 178/2020 z 7. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.178.2020.2"}, {"guid": "ussr:14cb61e3-48d9-4777-a4e6-66344058dcd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.118.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 118/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 639, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.118.2019.1"}, {"guid": "ussr:e48a06c8-a4fd-43b4-a288-c28a52ad3207", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.13.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 13/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 13/2018 z 12. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-12", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.13.2018.2"}, {"guid": "ussr:99efac34-280d-48e4-94aa-d0070e1876a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.438.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 438/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 438/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.438.2017.1"}, {"guid": "ussr:c8933dc9-144d-4773-baf0-5ab8e5ef4e9a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.241.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 241/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 241/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.241.2017.2"}, {"guid": "ussr:07e4039b-0fb3-4acb-8c3e-cbe81e5ab24c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.449.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 449/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 449/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.449.2016.1"}, {"guid": "ussr:08e3cb4b-15da-4e92-b9f5-ff32c6aac423", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/2013 z 6. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-06", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08e3cb4b-15da-4e92-b9f5-ff32c6aac423"}, {"guid": "ussr:3fdb41a6-dbf6-4f75-8be9-619901ba3245", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 377/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 377/09 z 25. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-25", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3fdb41a6-dbf6-4f75-8be9-619901ba3245"}, {"guid": "ussr:52390474-6731-436b-a3e0-e76639822e95", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 184/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 184/2010 z 17. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-17", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52390474-6731-436b-a3e0-e76639822e95"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:38f2cea3-684f-42c8-8af8-3e8bea2e1899", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 242/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 242/07 z 4. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-04", "citacie_n": 308, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:38f2cea3-684f-42c8-8af8-3e8bea2e1899"}, {"guid": "ussr:85688566-7be1-4e95-9a5e-a638ca869df3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 109/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 109/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85688566-7be1-4e95-9a5e-a638ca869df3"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:88aef43c-69d7-4ce9-9d2c-a243fa6c5755", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 376/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 376/06 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:88aef43c-69d7-4ce9-9d2c-a243fa6c5755"}, {"guid": "ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 154/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 154/06 z 19. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-19", "citacie_n": 519, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:9f69c754-fcbc-49dd-a94e-af31a04744eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 173/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 173/03 z 26. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-26", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9f69c754-fcbc-49dd-a94e-af31a04744eb"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:f71c7b4b-87af-484f-9c0a-4ffcab3f5f45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.47.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 47/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 47/96 z 28. 2. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-02-28", "citacie_n": 401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.47.1996.1"}], "citovane_v": []}