{"guid": "ussr:292c644f-b5ba-4588-8132-a5c37251911c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.549.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 549/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 549/2024 z 7. 11. 2024", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. novembra 2024, sp. zn. II. ÚS 549/2024, ECLI:SK:USSR:2024:2.US.549.2024.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2024-11-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/292c644f-b5ba-4588-8132-a5c37251911c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.549.2024.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.549.2024.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.549.2024.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 549/2024-63\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca\nspravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nzastúpeného ADVOKÁTSKA\nKANCELÁRIA HUBOCKÁ & PARTNERS s.r.o., Panenská 7, Bratislava, proti uzneseniu\nKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/23/2024 z 20. marca 2024 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 22. mája 2024 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) napadnutým\nuznesením krajského súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Navrhuje zrušenie napadnutého\nuznesenia krajského súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie, priznanie finančného zadosťučinenia\nv sume 2 000 eur, ako aj náhradu trov konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že žalobca podal návrh na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáhal zriadenia záložného práva k rodinnému domu\na obchodnému podielu vo vlastníctve sťažovateľa. Tento návrh proti sťažovateľovi bol podaný na\nmestskom súde spolu so žalobou o náhradu škody v sume 421 180 eur s príslušenstvom. Mestský\nsúd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol uznesením sp. zn. 30Cb/21/2023\nz 21. septembra 2023 (ďalej len „uznesenie súdu prvej inštancie“) tak, že návrhu žalobcu vyhovel\na zriadil záložné právo k rodinnému domu a k obchodnému podielu sťažovateľa, na účel\nzabezpečenia jeho pohľadávky „vrátane príslušenstva“. V odôvodnení svojho rozhodnutia dospel\nk záveru, že je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť\nochrana, a konštatoval dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich\n\nnevyhnutnosť potreby zabezpečenia pohľadávky žalobcu z dôvodu obavy, že exekúcia bude\nohrozená. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, konštatoval, že jeho existencia a trvanie boli\nosvedčené na základe opísania rozhodných skutočností žalobcom, a to že sťažovateľ porušil svoje\npovinnosti konateľa spoločnosti (vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou) žalobcu,\nkeď sťažovateľ predal podnik žalobcu spoločnosti, v ktorej bol sťažovateľ konateľom a neskôr aj\nspoločníkom, za cenu, ktorej výpočet sa riadil ustanoveniami kúpnej zmluvy a v konečnom\ndôsledku predstavovala sumu 0 eur. Touto zmluvou o predaji podniku, ktorú sťažovateľ uzavrel\nde facto sám so sebou 30. augusta 2019, mala byť spôsobená škoda žalobcovi obchodnej\nspoločnosti (a jej jedinému spoločníkovi) v sume 421 180 eur s príslušenstvom. Jej výška bola\nurčená ako minimálna na základe znaleckého posudku č. 4/2023. Mestský súd v ďalšom okrem\ntohto nekalého konania sťažovateľa opísal aj konanie sťažovateľa, ktorý sa následne vydaním\nneplatných listín snažil ovládnuť spoločnosť jediného spoločníka žalobcu a dosiahnuť z pozície\npredsedu predstavenstva tejto spoločnosti dodatočné schválenie sporného prevodu jediným\nspoločníkom podniku žalobcu. Vychádzajúc z uvedeného, súd považoval za osvedčené, že ku škode\ndošlo a že za túto škodu zodpovedá sťažovateľ. Pokiaľ išlo o druhý predpoklad nariadenia\nzabezpečovacieho opatrenia (dôvodnosť obáv, že exekúcia bude ohrozená), mestský súd\nkonštatoval, že sťažovateľovo opísané konanie zakladá dôvodnú obavu, že sťažovateľ sa neštíti\nvykonávať úkony, ktorými poškodzuje iné osoby, ak je to v jeho záujme, pričom okrem uvedeného\nmajetku (rodinný dom a obchodný podiel) nedisponuje iným hodnotným majetkom. Vzhľadom na\nvýšku spôsobenej škody pravidelný príjem sťažovateľa na jej úhradu nepostačuje, preto aj\nvzhľadom na skutočnosť, že ide o občana iného členského štátu, ktorý môže kedykoľvek speňažiť\nsvoj majetok na území Slovenskej republiky a opustiť ju, všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrne\nodôvodňujú potrebu zabezpečenia nároku žalobcu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia.\nDal do pozornosti aj tú skutočnosť, že na liste vlastníctva k rodinnému domu už boli evidované\nťarchy (dve záložné práva banky na zabezpečenie poskytnutých úverov). Vychádzajúc z uvedeného,\nmestský súd bol toho názoru, že sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, že\nžalobca hodnoverne osvedčil predpoklady na jeho nariadenie, a preto návrhu žalobcu vyhovel.\n3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie sťažovateľ podal odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd\nnapadnutým uznesením tak, že znenie nariadeného zabezpečovacieho opatrenia zmenil tak, že\nnamiesto „vrátane príslušenstva“ nahradil znením „s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od\n31. augusta 2019 do zaplatenia“.\n4. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia v podstatnom poukázal na povahu\nrozhodovania o zabezpečovacom opatrení, kde súd vychádza z relevantných tvrdení navrhovateľa\na listín, ktorými sa osvedčujú podstatné skutočnosti pre záver, či sú splnené podmienky na\nnariadenie navrhovaného opatrenia. Súd pri rozhodovaní vychádza z takéhoto návrhu, na jeho\nprejednanie zväčša nenariaďuje pojednávanie a ani nevykonáva výsluch strán. V súvislosti\ns námietkami sťažovateľa uviedol, že návrh bol doručený spolu so žalobou, z ktorej vyplýva aj\nnárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana formou zabezpečovacieho opatrenia. K námietke\nsťažovateľa, že mestský súd opomenul uviesť v odôvodnení svojho uznesenia dôkaz, znalecký\nposudok č. 4/2023, z ktorého vychádzal pri stanovení výšky škody ako nároku, krajský súd\nkonštatoval, že opomenutie uvedenia tohto dôkazu zo strany súdu prvej inštancie nespôsobuje takú\nvadu konania, ktorá by mala za následok zrušenie napadnutého uznesenia, keďže tento dôkaz\nexistuje, bol súdu prvej inštancie doručený pred vydaním jeho rozhodnutia a je súčasťou spisu,\n\n2\n\npričom súd prvej inštancie z neho evidentne vychádzal. K námietke sťažovateľa, že mu nebol\ndoručený, preto nevedel, z čoho súd prvej inštancie vychádzal, krajský súd uviedol, že sťažovateľ sa\nmohol s jeho obsahom oboznámiť nazretím do súdneho spisu, ktoré zrejme nevyužil. K výhradám\nsťažovateľa týkajúcim sa relevancie znaleckého posudku a výške škody a neurčitému výroku súdu\nprvej inštancie o príslušenstve krajský súd konštatoval, že povinnosťou súdu je naformulovať\nzabezpečovacie opatrenie tak, aby bolo okrem iného aj vykonateľné, preto neurčitý výrok „vrátane\npríslušenstva“ bolo potrebné zmeniť tak, aby jasne a určito špecifikoval tento nárok tak, ako je to aj\nv navrhovanom výroku vo veci samej, čo sa týka náhrady škody. Pokiaľ ide o námietky sťažovateľa\ntýkajúce sa preukázania obavy, že exekúcia bude ohrozená, a proporcionality zabezpečovacieho\nopatrenia, s poukazom na bod 9 uznesenia mestského súdu konštatoval, že žalobca náležite\nodôvodnil obavu z možného ohrozenia exekúcie a túto si súd prvej inštancie osvojil. V nadväznosti\nna uvedené doplnil, že z judikatúry, ktorú citoval, vyplýva, že nie je potrebné vyčkávať na\nprejavenie úmyslu zo strany žalovaného nehnuteľnosť scudziť, takýto zámer možno zistiť spravidla,\nkeď táto dispozícia nastane, alebo až po jej zrealizovaní, preto pokiaľ má byť ochrana účinná,\nnemožno vyčkávať na stav, keď sa táto dispozícia stane zrejmou, pretože jej potom už\nneodkladným opatrením nemožno zabrániť. Vychádzajúc z opísaného konania sťažovateľa (súdom\nprvej inštancie), z majetkových pomerov sťažovateľa, ktoré boli súdu známe v čase rozhodovania\na výšky škody, považoval za osvedčené ohrozenie budúcej exekúcie a úspešné vymoženie\npohľadávky žalobcu. K namietanému nezohľadneniu princípu proporcionality, teda pomeru výšky\npohľadávky a hodnoty zabezpečeného majetku, konštatoval, že sťažovateľ neprodukoval žiaden\nrelevantný dôkaz, ktorým by spochybnil proporčnosť zásahu formou nariadeného zabezpečovacieho\nopatrenia, teda nepreukázal neprimeranosť opatrenia. V tomto smere navyše uviedol, že žalovaný\nnie je obmedzený na svojich užívacích právach vo vzťahu k zabezpečujúcemu majetku, na ktorom\nuž aj tak viaznu ťarchy v podobe záložných práv banky. K výhrade sťažovateľa, že zabezpečovacie\nopatrenie je bez časového obmedzenia, poukázal na znenie § 335 Civilného sporového poriadku\n(ďalej aj „CSP“), v zmysle ktorého súd zruší nariadené zabezpečovacie opatrenie v prípade\nzamietnutia žaloby vo veci samej. Vyhodnotiac relevanciu námietok sťažovateľa, dospel k záveru,\nže je potrebné znenie zabezpečovacieho opatrenia zmeniť v časti príslušenstva tak, ako to je\nuvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n5. Sťažovateľ v sťažnosti podrobne argumentuje a namieta, že krajský súd rozhodol arbitrárne, keď\nnedal relevantné odpovede na závažné námietky sťažovateľa vznesené v odvolaní. Tvrdí, že\nmestský súd sa dopustil viacerých pochybení v intenzite, ktorá svedčí o porušení jeho procesných\npráv, pričom krajský súd sa v napadnutom uznesení s týmito námietkami buď vôbec nevysporiadal,\nalebo nevysporiadal riadne. V princípe opakuje svoje námietky týkajúce sa podľa neho kľúčového\ndôkazu – znaleckého posudku, o ktorom tvrdí, že ho nikto nikdy nevidel, a o ktorom v rozhodnutí\nsúdu prvej inštancie nie je ani zmienka. V nadväznosti na to spochybňuje čas vyhotovenia\nznaleckého posudku, relevantnosť jeho záverov, tvrdí že v danom prípade neboli splnené zákonné\npredpoklady ani dôvody na riadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to najmä preukázanie obavy, že\nexekúcia bude ohrozená. Krajskému súdu vyčíta, že nebola preukázaná ani proporcionalita\nnariadeného zabezpečovacieho opatrenia. V tomto smere sťažovateľ rozvíja svoju argumentáciu\n\n3\n\na poskytuje svoj právny pohľad na vec. Následne dospieva k záveru o neudržateľnosti záverov\nuvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia a tvrdí, že napadnutým uznesením došlo\nk porušeniu jeho označených práv.\n6. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd tým, že zmenil výrok zabezpečovacieho opatrenia tak, že\nšpecifikoval príslušenstvo zabezpečovaného nároku, prekročil svoje právomoci, keď porušil zásadu\nzákazu reformatio in peius, ktorá sa vzťahuje aj na zmenu rozhodnutia v prípade, ak by mala byť na\nneprospech odvolateľa.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n7. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka arbitrárnosti napadnutého uznesenia krajského súdu\nz dôvodu neudržateľnosti jeho arbitrárnych záverov o splnení zákonných predpokladov na\nnariadenie zabezpečovacieho opatrenia v jeho veci. Okrem toho podľa sťažovateľa krajský súd\nprekročil svoje právomoci, keď na jeho námietky neposkytol relevantné odpovede a zmenil\nrozhodnutie v jeho neprospech.\nIII.1. K aplikovateľnosti záruk obsiahnutých v čl. 6 ods. 1 dohovoru:\n8. V úvode ústavný súd považoval s prihliadnutím na predmet konania o ústavnej sťažnosti\n(udržateľnosť rozhodnutia všeobecného súdu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia) za\nnevyhnutné vyjadriť sa k aplikovateľnosti záruk obsiahnutých v čl. 6 ods. 1 dohovoru\nv konkrétnych okolnostiach prejednávanej veci.\n9. Ústavným súdom už bolo opakovane judikované, že rozhodovanie o návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia v súdnom konaní možno považovať predovšetkým za súčasť základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 222/04, II. ÚS 37/00, II. ÚS 46/00,\nI. ÚS 46/00). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej aj „ESĽP“) k tomu\npozri napr. rozhodnutia ESĽP citované vo veciach sp. zn. IV. ÚS 213/2020 a IV. ÚS 165/2020] nie\nkaždým neodkladným opatrením sa rozhoduje o právach a záväzkoch občianskej povahy.\nAplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru je pritom závislá od splnenia určitých podmienok. Po prvé,\nprávo, ktoré je predmetom hlavného konania i konania o nariadení neodkladného opatrenia, musí\nbyť právom občianskym v autonómnom význame tohto pojmu. Po druhé, nevyhnutné je skúmať\npovahu neodkladného opatrenia, jeho cieľ, účel a dopad na predmetné právo. Vo všetkých\nprípadoch, keď možno považovať za preukázané, že neodkladným opatrením bolo fakticky\nrozhodnuté o občianskom práve alebo záväzku bez ohľadu na dĺžku jeho trvania, je čl. 6 dohovoru\npoužiteľný (rozsudok veľkého senátu z 15. 10. 2009 vo veci Micallef proti Malte, sťažnosť\nč. 17056/06, § 84 – § 85).\n10. Uvedené závery sú podľa názoru ústavného súdu plne aplikovateľné aj na zabezpečovacie\nopatrenie, ktoré svojou povahu je podobné neodkladnému opatreniu.\n11. V prejednávanej veci je predmetom konania vedeného pred všeobecnými súdmi rozhodovanie\no zabezpečovacom opatrení dotýkajúcom sa majetkových práv sťažovateľa (jeho obmedzenia vo\nforme zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam a obchodný podiel sťažovateľa na účel\nzabezpečenia nároku na náhradu škody). Ide teda o oblasť upravenú normami súkromného práva,\n\n4\n\npričom predmetom meritórneho rozhodovania (žaloby o náhradu škody) je typické občianske právo\nuplatňované medzi subjektmi súkromného práva – sťažovateľom (vlastník nehnuteľností\na obchodného podielu, ktoré sú zálohom) a žalobcom (záložný veriteľ). V autonómnom ponímaní\nide nepochybne o oblasť spadajúcu pod výraz práva a záväzky občianskej povahy.\n12. Pokiaľ ide o druhú podmienku, ktorej splnenie sa vyžaduje pre aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1\ndohovoru na prejednávaný prípad, ústavný súd konštatuje, že aj táto je v konkrétnych okolnostiach\nveci splnená. Požadovaným zabezpečovacím opatrením sa žalobca ako veriteľ domáhal zriadenia\nzáložného práva k nehnuteľnosti a obchodnému podielu sťažovateľa na účel dosiahnuť uspokojenie\nsvojej pohľadávky z majetku sťažovateľa. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia preto zasahuje\ndo postavenia sťažovateľa ako vlastníka nehnuteľností a obchodného podielu.\n13. Ústavný súd už niekoľkokrát deklaroval, že pristupuje k preskúmavaniu neodkladných\n(a zabezpečovacích) opatrení veľmi zdržanlivo a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia dochádza len\nza celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do takýchto rozhodnutí\nvšeobecných súdov iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému\nexcesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu (pozri aj IV. ÚS 82/09).\n14. Aj Európsky súd pre ľudské práva pripúšťa, že vo výnimočných prípadoch, napríklad keď\núčinnosť neodkladného opatrenia závisí od rýchleho rozhodovacieho procesu, nemusí byť možné\nokamžite splniť všetky požiadavky čl. 6 dohovoru. Za nevyhnutnú a neodňateľnú záruku považuje\nnezávislosť a nestrannosť súdu. Pripúšťa však, že iné procesné záruky sa môžu uplatniť iba\nv rozsahu, ktorý je zlučiteľný s povahou a účelom neodkladného opatrenia. Preto je potrebné\npreukázať, že vzhľadom na účel konania o neodkladnom alebo zabezpečovacom opatrení v danom\nprípade nie je možné uplatniť jednu alebo viac konkrétnych procesných záruk bez toho, aby došlo\nk neprimeranému narušeniu cieľa, ktorý sa sleduje (Micallef proti Malte, rozsudok z 15. 10. 2009,\n§ 86).\n15. Ústavný súd v súvislosti s predbežným prerokovaním ústavnej sťažnosti považuje za potrebné\npoukázať aj na svoje ústavné postavenie, z ktorého vyplýva, že vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (napr. II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96). Je v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad\nnie je arbitrárny a je náležite odôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať (napr.\nI. ÚS 19/02, IV. ÚS 238/05, II. ÚS 357/06). Podľa judikatúry ústavného súdu odôvodnenie\nrozhodnutia nemusí dať odpoveď na každý argument, poznámku či pripomienku účastníka konania,\nktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné\na relevantné argumenty účastníka konania a aby mu dalo jasnú odpoveď na riešenie konkrétneho\nprávneho problému (obdobne napr. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/00, III. ÚS 200/09). Ak ide\no argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument (II. ÚS 410/06, Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\n16. Sťažovateľ predovšetkým namieta, že krajský súd rozhodol arbitrárne, nedostatočne odôvodnil\nsvoje rozhodnutie, pričom zároveň zmenou rozhodnutia súdu prvej inštancie došlo k porušeniu\nzákazu reformatio in peius.\n17. V tomto smere ústavný súd poukazuje predovšetkým na svoj už ustálený právny názor, podľa\nktorého odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať\nizolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvoinštančné a odvolacie konanie\n5\n\nz hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Pre ústavnú udržateľnosť rozhodnutia odvolacieho\nsúdu je preto potrebné zohľadniť nielen odôvodnenie v ňom obsiahnuté, ale aj rozhodnutie súdu\nprvej inštancie, ktoré bolo v príslušnom odvolacom konaní napadnuté a následne aj preskúmané\n(III. ÚS 342/2017, IV. ÚS 87/2020).\n18. Základným predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčená existencia\npeňažnej pohľadávky, ktorej ma byť poskytnutá ochrana vo forme jej zabezpečenia zriadením\nzáložného práva a reálnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená. Nevyhnutnou podmienkou na\nnariadenie neodkladného a rovnako aj zabezpečovacieho opatrenia je hodnoverné osvedčenie aspoň\nzákladných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má\nposkytnúť ochrana. V prípade zabezpečovacieho opatrenia aj dostatočné opísanie rozhodujúcich\nskutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby zriadenia záložného práva na konkrétny majetok\nžalovaného, teda reálnosť obavy z ohrozenia exekúcie (§ 326 ods. 1 CSP v spojení § 344 CSP).\nHodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ\nzabezpečovacieho opatrenia dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými\ndôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Reálnosť obavy, že exekúcia\nbude ohrozená, môže navrhovateľ preukazovať opísaním relevantných krokov odporcu, ktoré\numožňujú prijatie záveru, že tieto obavy sú opodstatnené.\n19. Ústavný súd pri posudzovaní ústavnej sťažnosti zohľadnil osobitnú povahu inštitútu\nzabezpečovacieho opatrenia a tomu zodpovedajúci zjednodušený a zrýchlený procesný postup\na rozhodovanie všeobecných súdov. Zobral pritom do úvahy aj skutočnosť, že úlohou všeobecného\nsúdu pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení je zistiť na základe dostupných dôkazných\nprostriedkov najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, a to bez potreby dodržania formalizovaného\npostupu štandardného procesného dokazovania, a na podklade osvedčených skutočností následne vo\nveci rozhodnúť. S poukazom na relevantné časti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského\nsúdu zastáva názor, že argumentácia krajského súdu zodpovedá príslušným ustanoveniam Civilného\nsporového poriadku týkajúcim sa predpokladov vydania zabezpečovacieho opatrenia. Už citované\nzávery krajského súdu v kontexte záverov súdu prvej inštancie nepovažuje za arbitrárne či\nsvojvoľné, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, teda také, ktoré by mali\nza následok porušenie sťažovateľových práv podľa ústavy či dohovoru.\n20. Z relevantnej časti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie (bod 2 tohto rozhodnutia)\nvyplýva hodnoverné osvedčenie základných skutočností, teda existencia určitej nezameniteľnej\npohľadávky z titulu náhrady škody a obavy, že exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom na opísané\nkonania sťažovateľa (okolnosti vzniku nároku, snahy o následnú konvalidáciu sporného úkonu\npredaja podniku), disponibilný majetok sťažovateľa na území Slovenskej republiky, skutočnosť, že\nide o občana iného členského štátu Únie, a ostatné okolnosti prípadu, možno záver mestského súdu\no potrebe zriadenia záložného práva na majetok sťažovateľa považovať za ústavne konformný.\n21. Vecné potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie o splnení predpokladov na nariadenie\npožadovaného zabezpečovacieho opatrenia, hoci ide o čiastočnú zmenu výroku a jeho spresnenie\nkrajským súdom, je preto potrebné vnímať ako stotožnenie sa (aj) s odôvodnením súdu prvej\ninštancie o splnení všetkých predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.\n22. Nad rámec už súdom prvej inštancie uvádzaného odôvodnenia krajský súd v doplnení\nv napadnutom uznesení zdôraznil správnosť úvahy mestského súdu doplnením argumentácie vo\n6\n\nvzťahu k primeranosti nariadeného zabezpečovacieho opatrenia a vysporiadaním sa s podstatnými\nnámietkami sťažovateľa. Námietky sťažovateľa týkajúce sa znaleckého posudku, jeho obsahu\na skutočnosti, že v rozhodnutí súdu prvej inštancie nie je o ňom zmienka, v kontexte rozhodných\nskutočností, že tento bol súčasťou spisu ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, vedú ústavný\nsúd k záveru o neopodstatnenosti týchto námietok. Rovnako skutočnosť, že sťažovateľovi nebol\ndoručený znalecký posudok ako dôkaz vzhľadom na jeho rozsiahlosť a osobné doručenie do\npodateľne súdu, nespôsobili objektívne nemožnosť sa k nemu vyjadriť (možnosť nahliadnuť do\nspisu), koniec koncov sťažovateľ v odvolaní k nemu zaujal výhrady. Pokiaľ ide o čas vyhotovenia\nznaleckého posudku a správnosť jeho záveru o výške škody, je potrebné uviesť, že táto\nargumentácia nebola spôsobilá spochybniť zákonnosť a ústavnú udržateľnosť napadnutého\nuznesenia krajského súdu a bude predmetom dokazovania vo veci samej.\n23. Pokiaľ ide o namietanú zmenu výroku v časti príslušenstva zabezpečeného nároku, ktorá má\npreukazovať porušenie zákazu reformatio in peius a prekročenie právomoci krajského súdu,\nústavný súd konštatuje, že v okolnostiach veci ide len o spresnenie pôvodného neurčitého výroku,\nkeďže aj pôvodný výrok ho zahrnoval. Vzhľadom na to, že išlo o škodový nárok, jeho\npríslušenstvom mohol byť len nárok na úrok z omeškania, ktorý vznikol spôsobením škody\na omeškaním sťažovateľa s jeho úhradou, pričom tieto skutočnosti museli byť sťažovateľovi známe.\nNemožno preto tvrdiť aj vzhľadom na žalobou uplatnený nárok, hoci išlo neurčitú formuláciu\nvýroku, že sťažovateľ nemohol vedieť, o aké zákonné príslušenstvo ide a v akom rozsahu. Pokiaľ\nide o námietku nedostatočného skúmania primeranosti a spochybňovania primeranosti nariadeného\nzabezpečovacieho opatrenia, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ primeranosť spochybňoval bez\ntoho, aby uviedol konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru\no opaku, teda neprimeranosti opatrenia, čo vedie ústavný súd k záveru o neopodstatnenosti tejto\nnámietky, pretože zostala len v rovine nepreukázaných tvrdení.\n24. S ohľadom na už uvádzané skutočnosti nemožno odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu\npovažovať za neudržateľné. Krajský súd napadnutým uznesením posudzoval (výlučne) splnenie\npodmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v konkrétnom prípade, pričom pri zistení ich\nsplnenia zároveň konštatoval, že je namieste zriadiť záložné právo na konkrétny majetok\nsťažovateľa na účel uspokojenia nároku žalobcu v konaní vo veci samej, keďže je tu opodstatnená\nobava, že exekúcia by bola ohrozená.\n25. Zo všetkých uvedených dôvodov je argumentácia sťažovateľa vo vzťahu k ústavnej\nudržateľnosti napadnutého uznesenia krajského súdu nedôvodná, resp. nie je spôsobilá ju\nrelevantným spôsobom spochybniť.\n26. Ústavný súd zastáva názor, že krajský súd sa v napadnutom uznesení ústavne konformným\nspôsobom zaoberal otázkou splnenia podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia\ns prihliadnutím na špecifické okolnosti prípadu. Právne závery obsiahnuté v napadnutom uznesení\nsú primeraným spôsobom odôvodnené a zodpovedajú obsahu a zmyslu právnych noriem, ktoré\nkrajský súd pri rozhodovaní aplikoval. Postup krajského súdu pri preskúmaní odvolania proti\nuzneseniu súdu prvej inštancie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je z ústavného hľadiska\nakceptovateľný, a teda taký, ktorým nedošlo k porušeniu sťažovateľom označených práv\nzaručených ústavou a dohovorom.\n\n7\n\n27. Na podklade uvedených skutočností je napadnuté uznesenie krajského súdu, ktorým bolo\nzmenené rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, podľa\nústavného súdu ústavne udržateľné. Námietky sťažovateľa podľa názoru ústavného súdu\nnesignalizujú takú príčinnú súvislosť medzi nimi a sťažovateľom označenými právami, ktorá by\nzakladala reálnu možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie\nkonanie.\n28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd ústavnú sťažnosť vo veci namietaného\nporušenia práv zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nkrajského súdu odmietol v celom rozsahu z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n29. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, zaoberať sa ďalšími návrhmi v nej uplatnenými\nstratilo svojej opodstatnenie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. novembra 2024\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "opatrenie-zabezpečovacie", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "záložné právo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cob/23/2024", "guid": "ca82eb83-78b5-41cd-b364-38ae967d7b9f:843e03ef-8290-45d5-b72b-69de6777ec83", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d27fdbf1-6554-4641-b327-943169418cf8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.213.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 213/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 213/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.213.2020.1"}, {"guid": "ussr:c41e1ea4-e27c-40b4-bb6b-e5715c87e0d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.165.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 165/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 165/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.165.2020.1"}, {"guid": "ussr:2baabc03-2312-48a4-9a6d-0bea36a5cea9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.87.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 87/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 87/2020 z 13. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-13", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.87.2020.1"}, {"guid": "ussr:7ec3eb0b-c56c-4c1a-945d-44c10e197b91", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.342.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 342/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 342/2017 z 25. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-25", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.342.2017.2"}, {"guid": "ussr:da8ffbb7-44db-4a2f-ac22-7c82e51c56ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 200/09 z 7. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-07", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da8ffbb7-44db-4a2f-ac22-7c82e51c56ad"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 357/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0845e61e-85c2-47e6-9380-052cb5f5ebd2"}, {"guid": "ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a"}, {"guid": "ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/05 z 4. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-04", "citacie_n": 333, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f59342f7-2a38-4304-852c-8e6da74669d1"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:750df24c-af51-49c1-ae07-6d66cfcaadf6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 222/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 222/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:750df24c-af51-49c1-ae07-6d66cfcaadf6"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:ca4f148f-8d2e-4587-bdb8-ee984d9d294b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 46/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/00 z 18. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-18", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1"}, {"guid": "ussr:3ed80290-08a9-4b1e-8abe-6f8932248d24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 37/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 37/00 z 7. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-07", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2000.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ca82eb83-78b5-41cd-b364-38ae967d7b9f:843e03ef-8290-45d5-b72b-69de6777ec83", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1219200212.2", "spisova_znacka": "4Cob/23/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Cob/23/2024 z 29. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1219200212.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b7029295-5f1e-4fb0-bc09-8f33d8f0dd36", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.457.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 457/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 457/2026 z 13. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.457.2026.1"}, {"guid": "5533c90b-b24b-473f-aeb8-892c8fbfb8fd:05d9dacc-1847-466d-bc7b-01065ee4e97d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6726202071.1", "spisova_znacka": "17Co/75/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/75/2026 z 4. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-08-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6726202071.1"}, {"guid": "c915c5f0-2524-4824-b2f1-d644c38c6ad8:15f3b190-f404-4197-a9d1-51e016c6e4bd", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4426200652.1", "spisova_znacka": "11Co/28/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11Co/28/2026 z 11. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-05-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4426200652.1"}, {"guid": "b9c18c6a-bc0d-40d7-a886-4af12a31894a:eaa75ca2-7d69-45de-a9c4-fbac2c2457cb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1425209137.1", "spisova_znacka": "8Cob/191/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cob/191/2025 z 12. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-01-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1425209137.1"}, {"guid": "bef606d1-d4a1-41a4-9150-0f57daefb839:2069a2cb-c347-4d63-ac3c-578d14c02981", "ecli": "ECLI:SK:OSVT:2026:8825202222.4", "spisova_znacka": "5C/72/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 5C/72/2025 z 25. 8. 2026", "sud": "Okresný súd Vranov nad Topľou", "datum_vydania": "2026-08-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSVT:2026:8825202222.4"}, {"guid": "7e4c2c56-9b89-491a-891d-d5659bfef607:2f8b814b-404b-462b-8656-57666d58df35", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2026:8126202887.1", "spisova_znacka": "17C/20/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C/20/2026 z 22. 4. 2026", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2026-04-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2026:8126202887.1"}, {"guid": "b580fc32-d171-4b77-98cb-e1e49baa5f40:2a61177e-24fb-4dc2-8f36-e63cc36038e4", "ecli": "ECLI:SK:OSNZ:2026:4426200652.2", "spisova_znacka": "10C/13/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10C/13/2026 z 18. 3. 2026", "sud": "Okresný súd Nové Zámky", "datum_vydania": "2026-03-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNZ:2026:4426200652.2"}]}