{"guid": "ussr:4da2ca40-9d97-4a4c-b5d7-84558495fedc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.54.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 54/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 54/2024 z 6. 3. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 6. marca 2024, sp. zn. II. ÚS 54/2024, ECLI:SK:USSR:2024:2.US.54.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2024-03-06", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4da2ca40-9d97-4a4c-b5d7-84558495fedc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.54.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.54.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.54.2024.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 54/2024-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nIvana Fiačana a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n, zastúpeného Mgr. Marekom Tauberom, advokátom, Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves,\nproti postupu Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 82Er/164/2017 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 82Er/164/2017 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 82Er/164/2017\nkonal bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 300 eur, ktoré mu j e Okresný súd\nPrešov p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Sťažovateľovi p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 442,38 eur, ktorú\nj e p o v i n n ý Okresný súd Prešov zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľa n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 21. novembra 2023 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní označenom v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ tiež navrhuje, aby ústavný\n\nsúd prikázal porušovateľovi konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu finančné zadosťučinenie\nv sume 20 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom.\n2. Uznesením č. k. II. ÚS 54/2024-6 zo 7. februára 2024 ústavný súd prijal podľa § 56 ods. 5\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n3. Z ústavnej sťažnosti a pripojeného spisu všeobecného súdu vyplýva, že sťažovateľ vystupuje\nv procesnom postavení povinného v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Ing.\nJozefom Burim, LL.M., pod sp. zn. EX 95/2017 o vymoženie pohľadávky vo výške 3 266,72 eur\ns príslušenstvom. Dňa 20. júna 2017 podal sťažovateľ súdnemu exekútorovi námietky proti\nexekúcii, ktoré súdny exekútor predložil 27. júna 2017 okresnému súdu na rozhodnutie. Dňa\n29. júna 2017 doručil sťažovateľ súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol\n6. júla 2017 predložený okresnému súdu. Dňa 22. augusta 2023 okresný súd rozhodol, že námietky\npovinného proti exekúcii zamieta (I. výrok) a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta\n(II. výrok). Predmetné rozhodnutie bolo 9. septembra 2023 doručené sťažovateľovi. Dňa\n22. septembra 2023 podal proti tomuto uzneseniu sťažovateľ odvolanie. Dňa 8. februára 2024 bolo\nodvolanie sťažovateľa doručované oprávnenému na vyjadrenie.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa a vyjadrenie okresného súdu\n4. Proti postupu okresného súdu v napadnutom konaní podal sťažovateľ túto ústavnú sťažnosť,\nv ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v dôsledku\nnečinnosti okresného súdu, ktorý do dňa podania tejto ústavnej sťažnosti, t. j. viac ako šesť rokov,\nnerozhodol o návrhu sťažovateľa ako povinného v exekučnom konaní na zastavenie exekúcie\ndoručenom súdnemu exekútorovi 29. júna 2017. Sťažovateľ okresnému súdu vyčíta, že od odchodu\nzákonnej sudkyne na súd vyššej inštancie v roku 2017 nebola vec pridelená žiadnemu zákonnému\nsudcovi, o čom má svedčiť absencia potvrdenia o pridelení veci ďalšiemu sudcovi v spise. Uloženie\nveci na „dlhodobú lehotu“ môže sťažovateľovi v prípade rozhodnutia v jeho neprospech spôsobiť\nvznik škody veľkého rozsahu v podobe úrokov z omeškania z vymáhanej pohľadávky, ktoré bude\nmusieť zaplatiť.\n5. Okresný súd k ústavnej sťažnosti uviedol, že zákonná sudkyňa v predmetnej veci bola v období\nod septembra 2020 do 4. júna 2023 práceneschopná a následne čerpala materskú a rodičovskú\ndovolenku. Výrazný vplyv na časový rozsah vybavenia veci malo veľké množstvo exekučných vecí\nvybavovaných na tunajšom súde vyššími súdnymi úradníkmi v uplynulých rokoch (približne\n60000), ako aj personálne zmeny na pozícii súdneho úradníka v senáte a v neposlednom rade aj\nobmedzenia spojené s ochranou pred pandémiou COVID-19. Ďalej uviedol, že sťažovateľ\nv priebehu uplynulých rokov opakovane vo všetkých veciach, v ktorých vystupuje on sám alebo\nobchodná spoločnosť, v ktorej je spoločníkom alebo konateľom, prípadne jeho manželka,\npoukazuje na nezákonnosť postupu jednotlivých zákonných sudcov, súdnych úradníkov, asistentiek,\nako aj predsedu súdu a domáha sa vysvetlenia dôvodov prideľovania jednotlivých vecí\ndo konkrétnych senátov, ako aj umožnenia nahliadnutia do evidencie prideľovania vecí\nna prejednanie, do použitých pomôcok a pod. Sťažovateľovi bola na jeho opakované žiadosti\n2\n\n(sťažnosti) zaslaná odpoveď, s ktorou sa však neuspokojil, a preto opakovane žiadal o prešetrenie\npostupu tunajšieho súdu Krajský súd v Prešove, ktorý potvrdil správnosť postupu tunajšieho súdu.\nSťažovateľ však aj naďalej pokračuje v zasielaní obsahovo totožných žiadostí tunajšiemu súdu, ako\naj ďalším inštitúciám, opakovane telefonicky kontaktuje pracovníkov súdu, pričom jeho prejavy\nmajú agresívny, urážlivý a obťažujúci charakter, a odmieta akceptovať opakovane zaslané\nvysvetlenie relevantného postupu súdu. To, že jeho doterajší postup je zjavne šikanózny, potvrdzuje\naj to, že napriek neopodstatnenosti jeho žiadosti na účel dosiahnutia svojich domnelých\nsubjektívnych práv sa snaží využívať všetky dostupné prostriedky vrátane uplatnených nárokov\nproti okresnému súdu formou správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ako aj\nv konaní o nečinnosť orgánu verejnej správy. Vzhľadom na uvedené preto považuje podanú ústavnú\nsťažnosť za nedôvodnú a neopodstatnenú. Už od právoplatnosti titulového rozhodnutia sťažovateľ\nmal vedomosť o svojej povinnosti zaplatiť veriteľovi súdom priznanú sumu vrátane jej\npríslušenstva, napriek tomu tak neurobil a aj v rámci exekučného konania iba opakovane poukázal\nna skutočnosti, s ktorými sa už prvoinštančný súd, ako aj odvolací súd vysporiadali a jeho\nargumentáciu neakceptovali. Jeho tvrdenia o vzniku údajnej škody sú preto účelové\na vykonštruované.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n6. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože s ohľadom na predmet konania a po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou,\nso stanoviskom okresného súdu a s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať\nďalšie objasnenie veci.\n7. Podstatu ústavnej sťažnosti sťažovateľa tvorí námietka, že v dôsledku nečinnosti okresného súdu\ndošlo v napadnutom konaní k vzniku zbytočných prieťahov, následkom čoho nebolo ani po uplynutí\nviac ako šiestich rokov od podania návrhu na zastavenie exekúcie právoplatne rozhodnuté,\nčo odôvodňuje vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\n8. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.\nK odstráneniu tohto stavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04).\n9. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou\njudikatúrou spravidla zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú (i) právna a faktická zložitosť\nveci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka súdneho konania a (iii) postup samotného\nsúdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci prvého\nkritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho\nvýznam pre sťažovateľa. Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa.\n10. Pokiaľ ide o právnu zložitosť veci, kde ide o rozhodovanie okresného súdu o návrhu\nna zastavenie exekúcie, ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej\nagende všeobecného súdnictva. Vychádzajúc z predloženého spisového materiálu, ústavný súd\nkonštatuje, že nič nenasvedčuje tomu, že by išlo o skutkovo či právne mimoriadne náročné konanie.\n3\n\n11. Ústavný súd posudzuje pri ústavných sťažnostiach na prieťahy v konaní aj význam konania\npre sťažovateľa. Z hľadiska judikatúry ústavného súdu, resp. ESĽP nejde o konanie, pri ktorom je\ndaná požiadavka na zvýšenú rýchlosť konania. Z obsahu ústavnej sťažnosti možno vyvodiť, že vec,\nktorá je predmetom namietaného konania, má pre sťažovateľa mimoriadny význam. Toto tvrdenie\nsťažovateľa však nekorešponduje s jeho prístupom k priebehu konania, keď sa o priebeh konania\ndostatočne nezaujímal a napriek svojej nespokojnosti s postupom okresného súdu zostal pasívny.\nZ tohto dôvodu ústavný súd mimoriadny význam veci pre sťažovateľa nezistil.\n12. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v napadnutom konaní, ústavný súd\nnezistil žiadnu okolnosť, ktorú by bolo možné pripísať na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či\na z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom. Ústavný súd ale zároveň\nkonštatuje, že sťažovateľ neprejavil dostatočný záujem o rýchle prerokovanie návrhu, keď nevyužil\nprávny prostriedok, a to sťažnosť na postup súdu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.\no súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no súdoch“), ktorý mal potenciál odstrániť zbytočné prieťahy v konaní dohľadom predsedu\nokresného súdu nad plynulosťou konania. K argumentu sťažovateľa, v zmysle ktorého sťažnosť\npodľa § 62 a nasl. zákona o súdoch nemožno považovať za efektívny právny prostriedok nápravy\npráva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd [ďalej len\n„dohovor“ (rovnako čl. 48 ods. 2 ústavy)], ústavný súd uvádza, že možno prisvedčiť, že absencia\npodania uvedenej sťažnosti predsedovi súdu nie je považovaná za prekážku prerokovania sťažnosti\ndoručenej ústavnému súdu vo veci namietaných zbytočných prieťahov postihujúcich napadnuté\nkonanie, a teda sama osebe nie je dôvodom na nevyhovenie ústavnej sťažnosti, no túto skutočnosť\nje možné zohľadniť pri úvahe o výške finančného zadosťučinenia (III. ÚS 382/08, III. ÚS 254/09,\nIII. ÚS 494/2021, I. ÚS 521/2023). Uvedenú skutočnosť ústavný súd pri priznávaní finančného\nzadosťučinenia zohľadnil.\n13. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie zbytočných\nprieťahov v napadnutom konaní. Z obsahu spisu predloženého okresným súdom vyplýva, že\nokresný súd o návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie doručenom mu 6. júla 2017 rozhodol\nuznesením 22. augusta 2023, a teda nezakladá sa na pravde tvrdenie sťažovateľa obsiahnuté\nv ústavnej sťažnosti, podľa ktorého okresný súd o jeho návrhu do dňa podania ústavnej sťažnosti\nnerozhodol. V tejto súvislosti je však potrebné tiež uviesť, že stav, keď okresný súd rozhodne\nv pomerne jednoduchej veci po vyše šiestich rokoch, nemožno považovať za akceptovateľný.\nOd momentu doručenia návrhu až po prijatie rozhodnutia bol okresný súd po celú dobu nečinný.\nNásledne sa nečinnosť okresného súdu prejavila aj po podaní odvolania sťažovateľom proti\nrozhodnutiu o jeho návrhu na zastavenie exekúcie 22. septembra 2023, keď bol opätovne nečinný\naž do 8. februára 2024, keď uskutočnil úkon doručenia odvolania spolu s výzvou na vyjadrenie sa\nk nemu oprávnenému. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté konanie, ktorého predmetom je\nrozhodovanie o návrhu na zastavenie exekúcie, nie je do dnešného dňa právoplatne skončené.\nAbsolútna, ničím neodôvodnená nečinnosť okresného súdu tak v súhrne trvala približne 6 a pol\nroka. Procesný postup okresného súdu v napadnutom konaní nesmeroval k rýchlemu odstráneniu\nstavu právnej neistoty sťažovateľa o tom, či je dôvod na zastavenie exekúcie.\n14. Čo sa týka skutočností tvrdených okresným súdom, treba uviesť, že systémové zlyhania\npri správe súdnictva bez ohľadu na to, ktorý zo štátnych orgánov za ne zodpovedá, nemôžu byť\ndôvodom zmarenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a nezbavujú\n4\n\nSlovenskú republiku zodpovednosti za prieťahy (II. ÚS 481/2017). Účelom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a ústavnej sťažnosti nie je pomenovanie príčin\nprieťahov v konaní ako nadmerná zaťaženosť súdu alebo personálne problémy. Rovnako účelom\nústavnej sťažnosti nie je dospieť k záveru, či príčiny majú objektívny alebo subjektívny charakter.\nZároveň ústavný súd nemohol prijať ani argument týkajúci sa obmedzení v súvislosti\ns preventívnymi opatreniami proti šíreniu ochorenia COVID-19, pretože v napadnutom konaní\nnevyvstala potreba nariadenia pojednávania, a preto aj s prihliadnutím na charakter napadnutého\nkonania nie je zrejmé, ako s ním mala pandemická situácia interferovať, a okresný súd uvedený\nargument ani bližšie neobjasnil.\n15. Po preskúmaní obsahu spisu okresného súdu ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu\nv napadnutom konaní je poznačený prieťahmi, ktoré je možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy,\nna základe čoho konštatoval porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\n(bod 1 výroku tohto nálezu).\n16. Keďže napadnuté konanie nie je právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy\nprikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).\nIV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n17. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 20 000 eur, ktoré\nodôvodnil spochybnením jeho dôvery vo vzťahu k okresnému súdu.\n18. Ústavný súd uvádza, že konanie pred ústavným súdom z dôvodu namietaného porušenia práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov plní nielen preventívnu funkciu, ale tiež funkciu\nsatisfakčnú, resp. kompenzačnú (náhradu nemajetkovej ujmy). V súlade s judikatúrou ústavného\nsúdu je cieľom finančného zadosťučinenia dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n19. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n20. Ústavný súd považoval za potrebné priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie. Pri svojom\nrozhodovaní však vzal do úvahy všetky okolnosti prípadu, predovšetkým vznik zbytočných\nprieťahov v konaní spôsobených nečinnosťou okresného súdu, predmet konania, aktuálny procesný\nstav veci a skutočnosť, že sťažovateľ sa na ústavný súd obrátil až v čase, keď už bolo o ním\npodanom návrhu rozhodnuté. Prihliadol i na v celku indiferentný prístup sťažovateľa k priebehu\nnapadnutého konania, keď sťažovateľ napriek nespokojnosti s postupom okresného súdu nevyužil\njednoduché a prístupné prostriedky (sťažnosť predsedovi súdu podľa § 62 zákona o súdoch), ktoré\nmohli viesť k tomu, aby v jeho veci okresný súd konal a rozhodol. Po zohľadnení týchto okolností,\nmajúc na pamäti to, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie\nujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou\nmedzinárodnou zmluvou, považoval ústavný súd priznanie sumy 300 eur za primerané finančné\n\n5\n\nzadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku tohto nálezu)\na vo zvyšku ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu). Prihliadol na fakt, že\ndeklarácia porušenia základných práv, príkaz konať, ako aj náhrada trov konania implicitne\nzahrňujú aj satisfakčný prvok.\nV.\nTrovy konania\n21. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 442,38 eur (bod 4 výroku tohto nálezu).\n22. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [ďalej len „vyhláška“\n(§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky)]. Základná sadzba\nodmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2023 je vo výške 208,67 eur a hodnota\nrežijného paušálu je vo výške 12,52 eur (podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Sťažovateľovi vznikol nárok\nna náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2023 (prevzatie\na príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu). Výsledná suma, ktorú ústavný\nsúd priznal sťažovateľovi ako náhradu trov právneho zastúpenia, predstavuje sumu 442,38 eur.\n23. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. marca 2024\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "exekúcia-exekučné konanie", "exekúcia-exekučné konanie", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "82Er/164/2017", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e4b7492e-da6f-4302-8595-f67e10ef624a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.521.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 521/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 521/2023 z 11. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-11", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.521.2023.1"}, {"guid": "ussr:66a8db66-5c20-4126-b96b-97174d350755", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.494.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 494/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 494/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.494.2021.2"}, {"guid": "ussr:3012a9fe-1b4e-4605-8b68-6dfb81acfc73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2"}, {"guid": "ussr:4b2a1901-d330-431b-9409-8c004571e8b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 254/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 254/09 z 13. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-13", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b2a1901-d330-431b-9409-8c004571e8b4"}, {"guid": "ussr:4064dc72-1f35-4520-ad57-209257ee7f6c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 382/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 382/08 z 20. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-20", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4064dc72-1f35-4520-ad57-209257ee7f6c"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1709fd80-5a63-426b-8ef6-cfae2a304425", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.362.2026.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 362/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 362/2026 z 31. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.362.2026.2"}, {"guid": "ussr:34987191-fd92-4b12-b2d4-1dda408c559c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.36.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 36/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 36/2025 z 28. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.36.2025.1"}]}