{"guid": "ussr:85401201-6c21-4caf-aded-12b404efacba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.482.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 482/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 482/2024 z 8. 10. 2024", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. októbra 2024, sp. zn. II. ÚS 482/2024, ECLI:SK:USSR:2024:2.US.482.2024.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2024-10-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-4", "nazov": "čl. 50 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/85401201-6c21-4caf-aded-12b404efacba", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.482.2024.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.482.2024.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.482.2024.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 482/2024-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára\n(sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n, narodeného\n, zastúpeného JUDr. Jánom Foltánom, advokátom, Štvrť SNP 708,\nGalanta, proti postupu a rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/66/2018 zo 16. septembra\n2020 a uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Tdo/9/2023 z 31. mája 2023 takto\nrozhodol:\n1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .\n2. Návrhu na odklad vykonateľnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 19. septembra 2023 domáha\nvyslovenia porušenia základných práv zaručených čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1\na čl. 50 ods. 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv garantovaných čl. 6\nods. 1 a 3 písm. c) [v sťažnostnom návrhu je nesprávne uvedený poukaz na čl. 6 ods. 1 písm. c),\npozn.] Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\na rozsudkom krajského súdu (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) a uznesením najvyššieho súdu\noznačenými v záhlaví tohto uznesenia (ďalej aj „napadnuté uznesenie“, spolu aj „napadnuté\nrozhodnutia“). Navrhuje napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie\nkonanie. Súčasne žiada odložiť vykonateľnosť napadnutého rozsudku a priznať mu náhradu trov\nkonania.\n\nII.\nSkutkové východiská\n2. Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 3T/80/2010 z 18. januára 2018 (ďalej aj „rozsudok\nokresného súdu“) bol sťažovateľ v spoločnom konaní s ďalšími spoluobvinenými uznaný vinným\nz obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 a 2 písm. c) a ods. 4 písm. a) Trestného\nzákona s poukazom na § 138 písm. a), e), f) a i) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom\nv predmetnom rozsudku. Za to bol sťažovateľovi uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov\nso zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ochranný\ndohľad v trvaní 3 rokov pri súčasnom uložení povinností podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona\nšpecifikovaných v rozsudku okresného súdu, ako aj povinnosť na náhradu škody. Proti rozsudku\nokresného súdu sťažovateľ podal odvolanie, ktoré krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 319\nTrestného poriadku zamietol. Dovolanie, ktoré sťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku,\nnajvyšší súd napadnutým uznesením s poukazom na § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.\nIII.\nArgumentácia sťažovateľa\n3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že jeho vina zo skutku, pre ktorý bol odsúdený, nebola\npreukázaná bez dôvodných pochybností. Účasť na lúpeži popieral a z lúpeže nemal žiaden\nprospech. Následne špecifikuje skutkové okolnosti, ktoré jeho participáciu na trestnej činnosti\nvyvracajú. Sťažovateľa usvedčovala predovšetkým výpoveď obžalovaného\n, ktorý\nzačal spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní (tzv. „kajúcnik“) a ktorý si, ako vyplýva\nz vykonanej konfrontácie, niektoré okolnosti nepamätal. Naopak, obžalovaný\n, ktorý\nvyvrátil aj výpoveď obžalovaného\n, vypovedal o skutku pravdu, pretože nemal\ndôvod na skresľovanie skutočnosti. Pravidlo in dubio pro reo vyplývajúce zo zásady prezumpcie\nneviny vyžaduje, aby dôkazné bremeno v trestnom konaní znášal štát. Sťažovateľ v tejto súvislosti\npoukazuje na závery Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) podľa rozsudku vo veci\nMucha proti Slovenskej republike z 25. novembra 2021 (ďalej len „rozsudok vo veci Mucha“),\nako aj v zmysle rozsudku Erik Adamčo proti Slovenskej republike z 1. júna 2023 (ďalej\nlen „rozsudok vo veci Adamčo“).\n4. Sťažovateľ nesúhlasí s právnou kvalifikáciou zisteného skutku aj podľa § 188 ods. 4 písm. a)\nTrestného zákona, pretože sa nepreukázalo spôsobenie škody veľkého rozsahu. Výrazný odstup\nčasu od spáchania skutku spôsobuje, že materiálna podmienka na použitie vyššej trestnej sadzby\npodľa kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu lúpeže nie je naplnená. Všeobecné súdy\npreto mali použiť iba základnú právnu kvalifikáciu a jej prislúchajúcu trestnú sadzbu.\n5. Okresný súd a krajský súd sa zaoberali argumentmi sťažovateľa nedostatočne. Súd na odvolanie\nnemôže hodnotiť dôkazy, ktoré sám nevykonal, pretože tým neprípustne prehodnocuje skoršie\nskutkové závery. Dovolanie sťažovateľa bolo odmietnuté svojvoľne, keďže najvyšší súd nereagoval\nna relevantné námietky. Najvyšší súd aplikuje ustanovenia Trestného poriadku o dovolaní\nreštriktívne, keď nepripúšťa revíziu skutkových zistení ustálených nižšími súdmi. Taký prístup\nodporuje koncepcii dovolania, pretože nesprávne zistenie skutkového stavu má vždy vplyv\nna nesprávne právne posúdenie skutku.\n\n2\n\nIV.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n6. Ústavnú sťažnosť sťažovateľa ústavný súd predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu\nústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) a zisťoval, či obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom\nsúde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde), osobitné\nnáležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde)\na či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n7. Rozsah ústavnej sťažnosti, ktorým je ústavný súd podľa § 45 zákona o ústavnom súde viazaný,\nje v rovine referenčných ustanovení tvorený čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a čl. 50\nods. 3 a 4 ústavy a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) dohovoru. Uvedenie čl. 47 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 ústavy\nv dôvodovej časti ústavnej sťažnosti tak ústavný súd vo vzťahu k formulovanému petitu ústavnej\nsťažnosti vyhodnotil v súlade so svojou ustálenou rozhodovacou praxou len ako súčasť sťažnostnej\nargumentácie sťažovateľa (m. m. napr. III. ÚS 394/2023). Dodáva, že všetky sťažovateľom\nnamietané nedostatky v rešpektovaní jeho práv je možné zaradiť pod referenčné normy ústavy\na dohovoru, ktoré sťažovateľ uviedol v petite ústavnej sťažnosti. To bolo dôvodom, pre ktorý\nústavný súd sťažovateľa nevyzýval na doplnenie petitu ústavnej sťažnosti.\n8. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti označil ako porušovateľov svojich práv krajský súd\na najvyšší súd. K porušeniu referenčných kritérií malo dôjsť napadnutými rozhodnutiami. Do petitu\nústavnej sťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný, nezahrnul rozsudok okresného súdu, s ktorého\nodôvodnením vyjadruje nespokojnosť v rámci dôvodov ústavnej sťažnosti. V zmysle princípu\nsubsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd poskytuje v konaní podľa uvedeného\nčlánku ochranu základným právam alebo slobodám fyzických osôb a právnických osôb\nza podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Nevyzýval preto sťažovateľa\nna doplnenie petitu ústavnej sťažnosti o rozsudok okresného súdu, keďže tento už preskúmal\nna odvolanie sťažovateľa krajský súd, ktorý bol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť ochranu\nprávam sťažovateľa (m. m. napr. III. ÚS 357/2024). Z uvedeného dôvodu by ústavnú sťažnosť\nv tejto časti musel odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok\nprávomoci na jej prerokovanie.\n9. Rozhodovacia prax ústavného súdu vychádza z predpokladu, že odôvodnenia rozhodnutí\nvšeobecných súdov vydané v inštančnom postupe súdneho konania nemožno posudzovať izolovane\n(m. m. napr. III. ÚS 808/2016, III. ÚS 227/2020, III. ÚS 341/2021, III. ÚS 489/2021,\nIII. ÚS 543/2022, III. ÚS 708/2022, III. ÚS 67/2023), pretože tieto konania tvoria z hľadiska\npredmetu jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania\nrozhodnutí všeobecných súdov, ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (m. m.\nnapr. III. ÚS 489/2021, III. ÚS 708/2022, III. ÚS 67/2023, IV. ÚS 350/09). Vzhľadom na uvedené\nargumentačné línie a obsahovú spätosť (spojitosť) rozsudku okresného súdu a napadnutých\nrozhodnutí ústavný súd pristúpil k ich zhodnoteniu vo vzájomnej integrite a dôvodovej celistvosti.\nTomu nebráni ani zrušenie rozsudku okresného súdu krajským súdom vo vzťahu k niektorým\nobžalovaným, pretože sťažovateľovo odvolanie proti tomuto rozsudku bolo s poukazom na § 319\nTrestného poriadku zamietnuté. V nadväznosti na uvedené je tiež potrebné konštatovať, že v zmysle\n3\n\njudikatúry ústavného súdu (m. m. napr. I. ÚS 136/2024) je prípustné, ak sa nadriadený súd\ns dôvodmi uvedenými v rozhodnutí podriadeného súdu stotožní a v podrobnostiach naň odkáže.\n10. Podstata ústavnej sťažnosti tkvie v námietkach porušenia označených práv (bod 1 dôvodov\ntohto uznesenia) sťažovateľa napadnutými rozhodnutiami. Sťažovateľ vyjadruje nesúhlas\ns vykonávaním dokazovania a ustálenými výsledkami dôkazného procesu, ktorými sa preukázala\njeho vina zo skutku, pre ktorý je toho času právoplatne odsúdený. Pritom tvrdí nerešpektovanie\nprocesného pravidla in dubio pro reo. Nesúhlasí s právnou kvalifikáciou skutku a výškou sadzby\ntrestu odňatia slobody, ktorý mu bol zaň uložený. Napokon tvrdí nedostatok odôvodnenia\njednotlivých záverov všeobecných súdov. Línie produkované na podporu svojich tvrdení následne\nrozvíja vo viacerých argumentačných schémach.\nIV.1. K napadnutému rozsudku krajského súdu:\n11. Pokiaľ ide o argumenty smerujúce k porušeniu sťažovateľom označených referenčných kritérií\nnapadnutým rozsudkom, ústavný súd, vychádzajúc zo zásady subsidiarity, vo všeobecnej\nrovine podotýka, že vecný prieskum rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté mimoriadnym\nopravným prostriedkom (v danom prípade dovolaním, pozn.), je možný v konaní o ústavnej\nsťažnosti len v rozsahu takých námietok, ktoré nebolo možné uplatniť pred „iným súdom“,\nktorým treba v okolnostiach danej veci rozumieť súd dovolací ‒ najvyšší súd (m. m. napr.\nIV. ÚS 404/2022). Inak povedané, ak bolo rozhodnutie o dovolaní negatívne, má sťažovateľ\npri zachovaní princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu možnosť napadnúť ústavnou\nsťažnosťou rozhodnutie dovolacieho súdu. Ak však ide o námietky proti dovolaním napadnutému\nrozhodnutiu (v danom prípade napadnutému rozsudku, pozn.), ktoré nebolo možné uplatniť\nv dovolacom konaní, je možné ich uplatniť v ústavnej sťažnosti. Lehota na podanie ústavnej\nsťažnosti je v takom prípade považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu\nprávoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu a začína plynúť podľa § 124 poslednej vety zákona\no ústavnom súde.\n12. V okolnostiach aktuálnej veci sťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku mimoriadny\nopravný prostriedok ‒ dovolanie, ktoré aj s uplatnením dôvodu dovolania objektivizovaného\nv § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku odôvodnil v podstatnej miere totožnými námietkami\nako ústavnú sťažnosť. Najvyšší súd podané dovolanie vyhodnotil sčasti ako také, ktorým\nsa sťažovateľ domáha skúmania správnosti a úplnosti zisteného skutku. V danom prípade\nvšak s poukazom na § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku (časť za bodkočiarkou) nejde\no spôsobilý dovolací dôvod. To bolo príčinou, pre ktorú najvyšší súd sťažovateľovo dovolanie\nv tomto rozsahu s odkazom na § 382 písm. c) Trestného poriadku bez preskúmania tejto časti\ndovolacej argumentácie odmietol a limine.\n13. Je teda zrejmé, že sťažovateľ uplatnil v dovolaní určitú časť argumentácie spadajúcu\npod výluku z možnosti dovolacieho prieskumu, ktorá je normatívne objektivizovaná v časti\nza bodkočiarkou § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Inak povedané, hoci sťažovateľ tvrdil\nopak, časť svojej obrany proti napadnutému rozsudku založil podľa najvyššieho súdu v skutočnosti\nna námietkach skutkového charakteru, ktoré neboli uplatniteľné prostredníctvom dovolania. Z tohto\ndôvodu ústavný súd považoval lehotu na podanie ústavnej sťažnosti za zachovanú aj vo vzťahu\n\n4\n\nk napadnutému rozsudku (posledná veta § 124 zákona o ústavnom súde) a s poukazom na bod 11\nodôvodnenia tohto uznesenia pristúpil v tomto rozsahu k jeho vecnému prieskumu.\n14. Ak ide o námietku sťažovateľa súvisiacu so závermi dôkazného procesu, ústavný súd podotýka,\nže predmetom prieskumu pred ústavným súdom spravidla nie je to, či v konaní pred všeobecnými\nsúdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. V tomto zmysle ústavný súd nie je súdom konajúcim v základnom konaní.\nÚstavný súd vstupuje do rozhodnutí všeobecných súdov len v tých prípadoch, v ktorých došlo\nk zásahu do niektorého zo základných práv alebo slobôd tak, že interpretácia či aplikácia zákonného\npráva nerešpektuje podstatu ústavných princípov (m. m. napr. III. ÚS 455/2020, III. ÚS 216/2023).\nIde o prípady arbitrárnych rozhodnutí, ktoré znamenajú najmä (i) extrémny nesúlad právnych\nzáverov s vykonanými skutkovými a právnymi zisteniami, (ii) interpretáciu, ktorá je v extrémnom\nnesúlade s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judikatúry bez toho, aby boli dostatočne\nuvedené dôvody, na základe ktorých súd odmietol stabilizovanú výkladovú prax),\n(iii) nerešpektovanie kogentnej normy (interpretáciu), ktorá je v extrémnom rozpore s princípmi\nspravodlivosti, ako aj (iv) hodnotenie dôkazov vykonaných bez akéhokoľvek akceptovateľného\nracionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové\nzávery (m. m. napr. I. ÚS 413/2018, III. ÚS 216/2023, IV. ÚS 599/2021).\n15. Pokiaľ ide o ustálenie sťažovateľovej viny, pre ústavný súd je podstatné a rozhodné,\nže sťažovateľom odkazovaná výpoveď\nje potvrdzovaná množstvom ďalších dôkazov.\nAko vyplýva z napadnutého rozsudku, ide o výpovede ďalších spoluobžalovaných, poškodených,\nsvedkov, závery znaleckého dokazovania a listinné dôkazy. Z napadnutého rozsudku ďalej\nv konkrétnych súvislostiach rezumuje poukaz na obhliadku miesta činu poškodeného. Ústavný súd\nďalej poukazuje na výpoveď poškodeného\n, podľa ktorej bola istá časť ulúpenej sumy\nodložená pre sťažovateľa, ktorý poskytol tip na lúpež. Poškodený vypovedal aj o odovzdávaní\nodmeny a korešpondujúcich časových súvislostiach. Ako podstatný sa javí poukaz poškodeného\nvyplývajúci tak z napadnutého rozsudku, ako aj z vyjadrenia k sťažovateľom uplatnenému\ndovolaniu, že práve sťažovateľ, hoci v byte poškodeného nebol, bol jeho priamym susedom\na synovec mu neúmyselne podával informácie o poškodenom, jeho byte a jeho stavebnej dispozícii.\nO účasti sťažovateľa na skutku svedčí aj výpoveď obžalovaného\n, ako vyplýva zo s. 17\nnapadnutého rozsudku. Následná modifikácia výpovede obžalovaného\nbola pritom\nvyhodnotená ako účelová a nekonzistentná (s. 12 napadnutého rozsudku).\n16. Krajský súd na s. 54 napadnutého rozsudku odkázal na výpoveď svedka\n, ktorá\nv súlade s výpoveďami obžalovaného\na obžalovaného\nprispieva\nk usvedčeniu sťažovateľa. Ústavný súd poukazuje predovšetkým na to, že sťažovateľ bol na chate,\nktorá súvisela so skutkom, pričom videl rozložené čierne oblečenie a tašky so zbraňami.\nZ dokazovania ďalej vyplynulo, že sťažovateľ sa mal skutku zúčastniť nielen „... zabezpečením\ninformácií o zvykoch poškodeného, ale aj bezprostredne, a to hneď pri prvom pokuse o lúpež, kedy\nobžalovaného\ntelefonicky informoval o odchode poškodeného zo zmenárne, ktorého\nv tomto momente odsledoval“. Objektívna stránka participácie sťažovateľa na aktuálnom skutku\nbola pritom naplnená tým, že spolu s obžalovaným\ndali tip na prepad\npoškodeného a v procese sledovania zabezpečili informácie o jeho živote. Skutku sa teda sťažovateľ\ndopustil týmto konaním, na čom nič nemení ani skutočnosť, že nevedel o presnom spôsobe\nvykonania skutku, keďže o jeho vykonanie požiadal inú osobu. Obžalovaný\nsťažovateľa\n5\n\nopoznal pri rekognícii. Neunikol pozornosti ústavného súdu ani poukaz krajského súdu na rozpory\nvo výpovediach sťažovateľa, ktoré v podstate prispievajú k jeho usvedčeniu. Napokon krajský súd\npoukázal na sťažovateľov motív, ktorý tkvel v nezhodách s poškodeným\nsúvisiacich s realizáciou podnikateľských aktivít, kde mal práve sťažovateľ konať „nečestne\na podvodne“.\n17. Ak sťažovateľ poukazuje na neprípustné prehodnocovanie skorších skutkových záverov\nzo strany krajského súdu, tak ústavný súd odpovedá, že táto námietka nie je v procesných\na rozhodovacích okolnostiach danej veci priliehavá. Pokiaľ ide o sťažovateľa, krajský súd\nsa stotožnil s dôkaznými závermi okresného súdu a sťažovateľovo odvolanie s poukazom na § 319\nTrestného poriadku zamietol. Záver krajského súdu sa v tomto smere neodrazil napríklad v zmene\nskutkového stavu zisteného okresným súdom právne objektivizovanej v prísnejšej kvalifikácii\nžalovaného skutku, ktorá by nastala v príčinnej súvislosti s rozdielnym zhodnotením\n(prehodnotením) okresným súdom vykonanej dôkaznej matérie. Krajský súd tak napadnutým\nrozsudkom neporušil obsahové posolstvo § 322 ods. 3 Trestného poriadku, ktorého nerešpektovanie\nby mohlo vo vzťahu k sťažovateľovi nastať zrušením rozsudku okresného súdu za situácie, v ktorej\nby krajský súd sám meritórne rozhodol na základe odlišného hodnotenia dôkazu vykonaného súdom\nprvého stupňa, pričom tento dôkaz by na verejnom zasadnutí nezopakoval a neumožnil\nsťažovateľovi sa k novo nastolenému stavu veci vyjadriť (m. m. napr. I. ÚS 17/2021).\n18. Závery rozhodovacej praxe ESĽP v sťažovateľom poukazovaných právnych prípadoch\nnemožno v aktuálne posudzovanej veci aplikovať bez ďalšieho, a to z dôvodu existencie\npodstatných odchýlok, ktoré sa v komparatívnom hodnotiacom profile upínajú predovšetkým\nna procesnú stránku jednotlivých vecí. Toto konštatovanie platí tak vo vzťahu k rozsudku vo veci\nMucha, ako aj v pomere k rozsudku vo veci Adamčo.\n19. V okolnostiach rozsudku vo veci Mucha bol sťažovateľ súdený a odsúdený tým istým\nprvostupňovým súdom, ktorý predtým odsúdil jeho spolupáchateľov na základe dohody o uznaní\nviny a prijatí trestu za trestné činy spáchané spoločne so sťažovateľom, a tieto skutky definoval\nspôsobom, z ktorého bolo zrejmé, že sa na nich sťažovateľ takisto podieľal. Vzhľadom\nna konkrétne skutočnosti tohto prípadu bola táto otázka zo strany ESĽP preskúmaná ako vec\ntýkajúca sa nestrannosti súdu v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru. Pri tomto skúmaní sa podľa potreby\nzohľadnili aj aspekty práva sťažovateľa byť považovaný za nevinného. V okolnostiach aktuálne\nposudzovanej veci je však so zreteľom na už uvádzané závery prima facie zrejmé, že k obdobnej\nsituácii v konaní pred všeobecnými súdmi nedošlo.\n20. V súvislosti s rozsudkom vo veci Adamčo ústavný súd len v stručnosti podotýka, že v danej\nveci bola vo vzťahu k v avizovanému rozsudku ESĽP uvedeným svedkom vec vylúčená\nna samostatné trestné konanie, došlo k dočasnému odloženiu vznesenia obvinenia, resp.\nk prerušeniu trestného stíhania. V uvádzanej veci absentoval následný prvok súdnej (justičnej)\nkontroly. V prípade sťažovateľa však obžalovaný\nurobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1\npísm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako sa mu dáva obžalobou\nza vinu. Ako vyplýva zo s. 11 napadnutého rozsudku, okresný súd toto vyhlásenie prijal a rozhodol,\nže vo vzťahu k tomuto obžalovanému vykoná dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste\na náhrade škody. Z už rekapitulovaných záverov dôkazného procesu ďalej rezultuje, že v prípade\nsťažovateľa nebolo odsúdenie založené na posúdení námietok spôsobom zjavne skresľujúcim obsah\n\n6\n\ndotknutých dôkazov, opierajúc sa o odôvodnenie, ktorému by zjavne chýbala koherentnosť.\nU sťažovateľa existovali popri výpovedi obžalovaného\naj ďalšie dôkazy, ktoré\ndostatočne preukazovali jeho vinu z tvrdeného skutku. Napokon uvádzanému obžalovanému nebola\nposkytnutá beztrestnosť. Avizované skutkové odlišnosti tak vo viacerých súvislostiach vylučujú\naplikáciu záverov rozsudku vo veci Adamčo na súradnice sťažovateľovej situácie.\n21. Sumarizujúc uvedené, zo záverov ustálených všeobecnými nevyplýva také hodnotenie dôkazov,\npri ktorom by absentoval rozumný základ v tom smere, že by z výsledku dôkazného procesu\nnevyplývali okresným súdom a krajským súdom prijaté závery. Tvrdenia sťažovateľa sú v značnej\nčasti polemikou s názorom a voľným hodnotením dôkazov vykonaným zo strany všeobecných\nsúdov, pričom jeho ústavno-právna argumentácia prezentovaná v ústavnej sťažnosti je minimálna.\nIde skôr o vlastný hodnotiaci úsudok skutkového stavu veci, k čomu ústavný súd uvádza,\nže do obsahu namietaných práv sťažovateľa nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd\nstotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Za porušenie základných\npráv a slobôd nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným\nsúdom (m. m. napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 464/2024, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08). Z uvádzaných\ndôvodov ústavný súd nepriznal tejto sťažnostnej námietke pozitívnu ústavno-právnu relevanciu.\n22. Výsledok hodnotenia dôkazov v neprospech sťažovateľa sám osebe nepredurčuje porušenie\nprocesného pravidla in dubio pro reo. Z okolností veci podľa názoru ústavného súdu nevyplýva\nani neprípustné prenášanie dôkazného bremena z obžaloby na sťažovateľa. Súdy ustálili skutkový\ndej s korektným odôvodnením bez identifikovania alternatív či pochybností o priebehu skutku,\nčo je dôvodom, pre ktorý nebolo možné identifikovať porušenie základných práv a slobôd\nsťažovateľa. V dôkaznom procese bola dosiahnutá istota o existencii relevantných skutkových\nokolností svedčiacich v prospech odsúdenia sťažovateľa. Inými slovami, v konkrétnej situácii\nneboli prítomné dôvodné pochybnosti vo vzťahu k skutku či osobe páchateľa, ktoré nebolo možné\nodstrániť ani vykonaním ďalšieho dôkazu tak, ako to sťažovateľ prezentuje v sťažnostnej\nargumentácii. Nešlo napríklad ani o situáciu, keď by jediný usvedčujúci dôkaz prevážil ostatné\nabsolútne súladné, nerozporné dôkazy (m. m. IV. ÚS 67/2024). Argument sťažovateľa smerujúci\nk spochybneniu rešpektovania zásady in dubio pro reo preto zostáva v rovine pokračujúcej\npolemiky s výsledkami hodnotenia dôkazov bez ľudsko-právneho presahu do ústavnej roviny.\nS poukazom na tieto závery tak nebolo možné vyhovieť ani tejto línii objektivizovanej v rámci\nuplatnenej ústavnej sťažnosti.\n23. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené uzatvára, že z napadnutého rozsudku, čo sa týka\ndôvodov, posúdeného v spojitosti s rozsudkom okresného súdu rezultujú skutkové okolnosti, ktoré\nvšeobecné súdy pojali za podklad na rozhodovanie a s poukazom na ktoré ustálili ústavne\nkonformný záver o spáchaní trestnej činnosti, ktorá bola sťažovateľovi daná za vinu. Nemožno\npreto priznať pozitívnu relevanciu sťažnostnej argumentácii, podľa ktorej všeobecné súdy hodnotili\ndôkazy svojvoľne a nevyrovnali sa so skutkovými pochybnosťami. Z tohto dôvodu ústavný súd\nústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol s poukazom na § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n7\n\nIV.2. K napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu:\n24. Pokiaľ ide o sťažovateľov nesúhlas s právnou kvalifikáciou zisteného skutku aj podľa § 188\nods. 4 písm. a) Trestného zákona, pretože sa nemalo preukázať spôsobenie škody veľkého rozsahu,\ntak ústavný súd poukazuje na závery uvedené na s. 9 napadnutého uznesenia posudzované\nv spojitosti s argumentáciou objektivizovanou na s. 68 a s. 69 napadnutého rozsudku. Odtiaľ\nvyplýva, že poškodený\nviedol ako zmenárnik valutovú knihu v súlade s právnou\núpravou, z ktorej v spojení s prepočtom kurzových mien podľa kurzového lístka Národnej banky\nSlovenska vyplýva, že v čase spáchania skutku mal pri sebe finančnú hotovosť vo výške\n142 137 eur. Krajský súd následne podotkol, že nezistil okolnosti smerujúce k neplneniu tejto\npovinnosti poškodeným. Okresný súd pritom uložil sťažovateľovi a v rozsudku okresného súdu\nuvedeným spoluobžalovaným povinnosť nahradiť poškodenému škodu spoločne a nerozdielne\npráve v takejto výške. Ak poškodený údajne vypovedal o tejto sume neskôr inak, krajský súd\nna s. 69 napadnutého rozsudku korektným a konkrétnym spôsobom vysvetlil dôvody takejto\nvýpovede, teda to, prečo avizovanej výpovedi nepriznal pozitívnu dôkaznú relevanciu. Takéto\nzávery sa nejavia ako zjavne arbitrárne a zasahujúce do základných práv a slobôd sťažovateľa,\nčo by zakladalo príčinu pre realizáciu kasačnej intervencie zo strany ústavného súdu.\n25. Podľa ďalšej sťažnostnej argumentačnej línie má výrazný časový odstup od spáchania skutku\nspôsobovať nedostatok materiálnej podmienky na použitie vyššej trestnej sadzby podľa\nkvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu lúpeže. Ani tejto námietke nebolo možné priznať\nprocesný úspech, a to s dôrazom na závery najvyššieho súdu uvedené na s. 11 napadnutého\nuznesenia. Odtiaľ v podstatných rysoch vyplýva, že Trestný zákon vychádza z formálneho\nponímania trestného činu a pokiaľ boli konaním sťažovateľa splnené znaky určitej kvalifikovanej\nskutkovej podstaty trestného činu, tak táto musí byť použitá. Hmotnoprávnou výnimkou je pritom\nlen § 10 ods. 2 Trestného zákona v prípade prečinu, čo však nebol prípad sťažovateľa, ktorý\nbol uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu. Ústavný súd sa s uvádzanými\nzávermi stotožňuje a len na dôvažok dodáva, že sťažovateľom uvádzaný dôvod nie je príčinou,\nktorá by sa podľa účinnej trestno-právnej úpravy upínala na použitie trestnej sadzby uvedenej\nv základnej skutkovej podstaty trestného činu lúpeže vtedy, ak všeobecné súdy so zreteľom\nna už uvádzané závery ústavno-právne korektným spôsobom dôkazne ustálili naplnenie\nkvalifikovanej skutkovej podstaty avizovaného trestného činu.\n26. Ak ide o námietku svojvoľného odmietnutia dovolania sťažovateľa súvisiacu s poukazom\nna reštriktívnu aplikáciu ustanovení Trestného poriadku o dovolaní, v zmysle ktorej dovolací súd\nnepripúšťa revíziu skutkových zistení, tak ústavný súd jej už prima facie nemohol priznať procesný\núspech. Najvyšší súd sťažovateľovi na s. 7 napadnutého uznesenia korektne vysvetlil, že námietky\ntýkajúce sa nepreukázania skutku a pochybení týkajúcich sa hodnotenia dôkazov sú námietkami\nskutkového charakteru. Takáto argumentácia je vylúčená z posudzovania v dovolacom konaní\nna základe dovolania podaného obvineným (rovnako aj generálnym prokurátorom) vzhľadom\nna formuláciu dovolacieho dôvodu § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, „ktorý výslovne\nneumožňuje dovolaciemu súdu skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku, čoho\nimanentnou súčasťou je nepochybne aj hodnotenie vykonaného dokazovania súdmi v pôvodnom\nkonaní“. Obdobným spôsobom sa najvyšší súd vyrovnal aj s námietkou porušenia procesného\npravidla in dubio pro reo, ktorej použitie „prichádza do úvahy len vtedy, ak pochybnosti, ktoré\n\n8\n\nvznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých\ndostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to\nv rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie\n(R 37/1971) a táto zásada sa týka iba skutkových zistení, čo však nemôže byť, ako to bolo vyššie\nrozvedené, predmetom skúmania dovolacieho súdu pri dovolaní podanom obvineným“.\n27. Bez úmyslu nahrádzať odôvodnenie napadnutého uznesenia, len na zvýraznenie správnosti\na ústavnej udržateľnosti záverov najvyššieho súdu, ústavný súd, nadväzujúc na bod 12 dôvodov\ntohto uznesenia, obiter dictum dodáva, že najvyšší súd konal v medziach svojej právomoci\nlimitovanej obmedzením obsiahnutým v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku (časť\nza bodkočiarkou). Záver, že najvyšší súd nie je na dovolanie odsúdeného oprávnený preskúmavať\nskutkové zistenia súdov nižšieho stupňa, potvrdzuje aj judikatúra ústavného súdu (m. m. napr.\nIII. ÚS 241/2023). Najvyšší súd pritom rešpektoval aj ďalšie príslušné ustanovenia Trestného\nporiadku, ktoré interpretoval a aplikoval v plnom súlade s ich obsahom. Ani porušenie trestnoprocesnej maximy in dubio pro reo nemôže napĺňať dovolací dôvod, keďže táto zásada sa týka\niba skutkových zistení, ktoré, ako už bolo uvedené, sú z prieskumu na dovolanie vylúčené.\n28. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím štátneho orgánu (orgánu verejnej moci), v danom prípade najvyššieho súdu ako súdu\nrozhodujúceho o dovolaní sťažovateľa podaného proti napadnutému rozsudku, nemohlo\nvôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to\nbuď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným\nprávom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (m. m. napr.\nI. ÚS 286/2023, III. ÚS 43/2024, III. ÚS 118/2024). Ústavný súd je názoru, že so zreteľom\nna závery uvedené v časti IV.2. dôvodov tohto uznesenia absentuje ústavne relevantná súvislosť\nmedzi napadnutým uznesením a námietkami, ktoré sťažovateľ uplatnil v príslušných dôvodoch\nústavnej sťažnosti.\n29. Pozornosti ústavného súdu neuniklo, že sťažovateľ v ústavnej sťažnosti opakuje v podstate\nobsahovo identické námietky, aké uviedol v konaní pred všeobecnými súdmi. Ústavný súd\nvšak nie je ďalšou, alternatívnou a ani mimoriadnou inštanciou, ktorá opakovane preskúma rovnaké\nalebo obdobné argumenty, ktoré sťažovateľ predkladal v konaní pred všeobecnými súdmi (m. m.\nnapr. III. ÚS 645/2023, III. ÚS 118/2024). Len skutočnosť, že sa sťažovateľ so závermi\nvšeobecných súdov poskytnutými v reakcii na argumentáciu uvádzanú v produkovaných podaniach\nnestotožňuje a má na vec iný názor ako všeobecný súd, nemôže sama osebe viesť k záveru\no arbitrárnosti napadnutých rozhodnutí a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právne\nnázory krajského súdu a najvyššieho súdu svojím vlastným (m. m. napr. III. ÚS 118/2024,\nIV. ÚS 357/2023).\n30. So zreteľom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti dospel\nk zisteniu, že napadnuté rozhodnutia nesignalizujú možnosť porušenia základných práv sťažovateľa\nzaručených čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 a 4 ústavy a práv\ngarantovaných čl. 6 ods. 1 a 3 písm. c) dohovoru, z čoho rezultuje, že dôvodnosť ústavnej sťažnosti\nnie je potrebné preskúmať po jej prijatí na ďalšie konanie. Podanú ústavnú sťažnosť preto ústavný\nsúd odmietol v jej celosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\n9\n\n31. Ústavný súd napokon marginálne poznamenáva, že ústavná sťažnosť má formálny nedostatok\nv podobe odkazu na ustanovenia už zrušeného zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Platným a účinným právnym predpisom\nupravujúcim konanie pred ústavným súdom je, počnúc 15. novembrom 2018, zákon o ústavnom\nsúde (m. m. napr. IV. ÚS 155/2024, IV. ÚS 177/2024).\n32. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol (bod 1 výroku tohto uznesenia),\nbolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v tejto ústavnej\nsťažnosti. Zároveň nevyhovel ani návrhu sťažovateľa na odloženie vykonateľnosti napadnutého\nrozsudku (bod 2 výroku tohto uznesenia), keďže ústavnú sťažnosť odmietol v celom rozsahu\nz dôvodov už bližšie ozrejmených v tomto uznesení. Zo systematického výkladu právnej úpravy\ntohto inštitútu predbežnej, resp. dočasnej ochrany (§ 131 ods. 1 zákona o ústavnom súde)\ntotiž vyplýva, že pozitívne rozhodnutie o takomto návrhu prichádza do úvahy iba vtedy, ak ústavný\nsúd prijme ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie (m. m. napr. I. ÚS 455/2024).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. októbra 2024\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dokazovanie-zásada voľného hodnotenia dôkazov", "dokazovanie-dokazovanie v trestnom konaní", "dokazovanie-hodnotenie dôkazov", "dokazovanie-dôkazná núdza"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:13001963-4119-4c68-8345-7732ca18faac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.464.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 464/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 464/2024 z 3. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-03", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.464.2024.1"}, {"guid": "ussr:d0073d4e-8baf-484e-9b97-ad5a304e89c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.455.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 455/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 455/2024 z 21. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-21", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.455.2024.1"}, {"guid": "ussr:8d931cdf-7062-45c8-a21c-1d0a7930aefa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.357.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 357/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 357/2024 z 11. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-11", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.357.2024.1"}, {"guid": "ussr:332cd233-74c5-49e6-b167-1eb5db0f58c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.177.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/2024 z 16. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.177.2024.1"}, {"guid": "ussr:9dabc9ea-0198-4151-8c4a-9915240ac021", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.155.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/2024 z 20. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.155.2024.1"}, {"guid": "ussr:80341dc8-0b81-4cef-b702-51f9a72a5da1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.136.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 136/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 136/2024 z 7. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-07", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.136.2024.1"}, {"guid": "ussr:aa4b1e84-2c07-4d80-8e02-26ea1764bd66", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.67.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 67/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 67/2024 z 20. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.67.2024.1"}, {"guid": "ussr:954d736b-be4a-4257-a879-30df2780b404", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.118.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 118/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 118/2024 z 20. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-20", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.118.2024.1"}, {"guid": "ussr:889426b6-58eb-4995-851a-67a4c9ceb20b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.43.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 43/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 43/2024 z 25. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-25", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.43.2024.1"}, {"guid": "ussr:b462d56d-e6a6-418d-b7df-a941af4ddbf8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.645.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 645/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 645/2023 z 7. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-07", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.645.2023.1"}, {"guid": "ussr:3b82324e-fab5-4f6b-addb-a19ea5fe2d1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.216.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 216/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 216/2023 z 18. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-18", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.216.2023.2"}, {"guid": "ussr:3b5b3ef1-eab4-4630-a1ab-165c39e2ca54", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.394.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 394/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 394/2023 z 18. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-18", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.394.2023.1"}, {"guid": "ussr:d820e7ee-6e02-4edb-9009-4841890451da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.357.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 357/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 357/2023 z 27. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.357.2023.1"}, {"guid": "ussr:6802332b-cf54-4073-a42e-87bf089b1fd2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.67.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 67/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 67/2023 z 25. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-25", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.67.2023.2"}, {"guid": "ussr:c71e8d36-6605-4be3-9b0c-4c94848f5a13", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.286.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 286/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 286/2023 z 18. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-18", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.286.2023.1"}, {"guid": "ussr:99aab1d1-0c3b-4719-bcfa-857fc227632c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.241.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 241/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 241/2023 z 11. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-11", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.241.2023.1"}, {"guid": "ussr:dfb0c976-ca38-4326-809f-25712ac18311", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.708.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 708/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 708/2022 z 20. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-20", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.708.2022.1"}, {"guid": "ussr:8aeb3e6d-3947-40fa-9a64-5149d8bbce19", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.543.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 543/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 543/2022 z 11. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-11", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.543.2022.1"}, {"guid": "ussr:5d9cb6fc-9c44-42af-bfb9-3d3fdf39db96", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.404.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 404/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 404/2022 z 6. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-06", "citacie_n": 143, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.404.2022.1"}, {"guid": "ussr:355c3930-1980-46f9-b461-a9aae7c79986", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.455.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 455/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 455/2020 z 2. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-02", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.455.2020.1"}, {"guid": "ussr:4c83db5e-e825-4c8e-ab9c-abeb872664ba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.599.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 599/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 599/2021 z 8. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-08", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.599.2021.1"}, {"guid": "ussr:9aa801ec-e550-49f8-96c7-dafb81977232", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.489.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 489/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 489/2021 z 16. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-16", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.489.2021.1"}, {"guid": "ussr:d225ca0e-09b5-4b76-a82f-1bd8979dd227", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.341.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 341/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/2021 z 27. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-27", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.341.2021.1"}, {"guid": "ussr:7b074baa-a945-4953-bf45-59fbc98c6a67", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.227.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 227/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 227/2020 z 27. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-27", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.227.2020.1"}, {"guid": "ussr:3fcb8dca-bd04-4bb1-92c0-4e07dddc9f2e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.413.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 413/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 413/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.413.2018.1"}, {"guid": "ussr:4a81e9a4-5342-4dae-8200-bd24c288762a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.808.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 808/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 808/2016 z 29. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.808.2016.1"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:676a2fbc-8a68-46e9-9cd2-24b56e83e487", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.722.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 722/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 722/2025 z 16. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.722.2025.1"}, {"guid": "ussr:ac41de12-9f3b-408b-bb88-a70a7086757d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.362.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 362/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 362/2025 z 12. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.362.2025.1"}, {"guid": "ussr:57d83401-caf2-4da0-8471-549d6073aa03", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.211.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 211/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 211/2025 z 10. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.211.2025.1"}, {"guid": "ussr:052fc727-d0dc-4856-8c7e-396bc584633d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.179.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 179/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 179/2025 z 26. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.179.2025.1"}, {"guid": "ussr:65c7f0f6-5070-4f17-b4d9-b51b166bd346", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.150.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 150/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 150/2025 z 13. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.150.2025.1"}, {"guid": "ussr:5fbf6d0a-e7d8-423c-ae9e-2a4fcfa5869a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.43.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 43/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 43/2025 z 5. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.43.2025.1"}]}