{"guid": "ussr:c93f8314-4b89-4cd0-b751-6627f7fef761", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.444.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 444/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 444/2024 z 11. 12. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 11. decembra 2024, sp. zn. II. ÚS 444/2024, ECLI:SK:USSR:2024:2.US.444.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2024-12-11", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c93f8314-4b89-4cd0-b751-6627f7fef761", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.444.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.444.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.444.2024.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 444/2024-43\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nPetra Straku a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov\n,\n,\n, a\n,\n, zastúpených JUDr. Emíliou Korčekovou, advokátkou, Malacká cesta 2/B, Pezinok,\nproti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B5-50C/96/2012 a proti\npostupu Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/147/2018 po právoplatnosti\nnálezu č. k. I. ÚS 287/2018-52 zo 14. novembra 2018 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B5-50C/96/2012\na Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/147/2018 v období\npo právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 287/2018-52\nzo 14. novembra 2018 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. B5-50C/96/2012\nk o n a ť bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľom p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému po 2 500 eur, ktoré s ú\np o v i n n é zaplatiť im Mestský súd Bratislava IV po 500 eur a Krajský súd v Bratislave\npo 2 000 eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Sťažovateľom p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 713,96 eur, ktorú s ú\np o v i n n é Mestský súd Bratislava IV a Krajský súd v Bratislave zaplatiť spoločne a nerozdielne\nich právnej zástupkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci\n1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 6. marca 2024 domáhajú\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. B5-50C/96/2012 po právoplatnosti nálezu\nč. k. I. ÚS 287/2018-52 zo 14. novembra 2018 a postupom krajského súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 6Co/147/2018. Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať\nbez zbytočných prieťahov, priznal im primerané finančné zadosťučinenie po 13 000 eur a náhradu\ntrov vzniknutých v konaní pred ústavným súdom..\n2. Uznesením č. k. II. ÚS 444/2024-25 z 24. septembra 2024 ústavný súd prijal podľa § 56 ods. 5\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť\nsťažovateľov na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny\na práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nmestského súdu a krajského súdu v napadnutých konaniach po právoplatnosti predchádzajúceho\nnálezu a vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť odmietol.\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia spolu so žalobkyňou\n(ďalej len „žalobkyňa“) sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I 9. marca 2011\ndomáhali náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov z dôvodu nesprávneho úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní v konaní\nsp. zn. ORP-214/2-OVK-B5-2004, v ktorom vystupovali ako poškodení.\n4. Po postúpení veci z Okresného súdu Bratislava I (sp. zn. 25C/38/2011) Okresnému súdu\nBratislava V (ďalej len „okresný súd“) bola veci 15. mája 2012 pridelená nová sp. zn. 50C/96/2012.\nOkresný súd rozsudkom č. k. 50C/96/2012-312 z 5. februára 2015 žalobu zamietol (výrok I),\nvo vzťahu k sťažovateľovi v 1. rade a žalobkyni konanie zastavil (výrok II a výrok III) a žalovanej\nnepriznal náhradu trov konania (výrok IV).\n5. Ústavný súd o ústavnej sťažnosti sťažovateľov a žalobkyne, v ktorej namietali zbytočné prieťahy\nv postupe okresného súdu v konaní sp. zn. 50C/96/2012 a postupe krajského súdu v konaniach\nsp. zn. 6Co/311/2015, sp. zn. 6Co/2/2017 a sp. zn. 6Co/147/2018, rozhodol nálezom sp. zn.\nI. ÚS 287/2018 zo 14. novembra 2018. V uvedenom náleze ústavný súd vyslovil porušenie\nzákladného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu a krajského súdu v uvedených konaniach, prikázal krajskému súdu vo veci konať\nbez zbytočných prieťahov, priznal primerané finančné zadosťučinenie každému zo sťažovateľov\n1 000 eur od krajského súdu a náhradu trov konania.\n2\n\n6. Krajský súd o podanom odvolaní sťažovateľov rozhodol rozsudkom sp. zn. 6Co/311/2015\nz 2. novembra 2015 a rozsudkom sp. zn. 6Co/2/2017 z 26. apríla 2017, ktoré boli Najvyšším súdom\nSlovenskej republiky zrušené v dôsledku pochybenia krajského súdu pri doručovaní vyjadrenia\nžalovanej sťažovateľom na vyjadrenie.\n7. Krajský súd na odvolanie sťažovateľov (v poradí tretím) rozsudkom sp. zn. 6Co/147/2018\nzo 16. januára 2019 rozsudok okresného súdu v jeho zamietajúcej časti potvrdil (výrok I), v časti\nzastavenia konania vo vzťahu k sťažovateľovi v 1. rade a žalobkyni odmietol (výrok II) a žalovanej\nnepriznal nárok odvolacieho konania (výrok III). Krajský súd bol toho názoru, že okresný súd vec\nsprávne posúdil, pretože vychádzal z toho, že v trestnej veci nebolo vznesené obvinenie konkrétnej\nosobe, a teda sťažovateľom ani žalobkyni nevznikol nárok na náhradu škody. Krajský súd svoj\nprávny názor odvodzoval od uznesenia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 549/2011 z 13. decembra\n2011.\n8. Sťažovatelia podali proti rozsudku krajského súdu dovolanie, ktoré najvyšší súd uznesením\nsp. zn. 2Cdo/228/2019 z 28. mája 2020 odmietol a žalovanej priznal náhradu trov dovolacieho\nkonania.\n9. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou domáhali zrušenia predmetného uznesenia najvyššieho\nsúdu. Ústavný súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 303/2021 zo 17. augusta 2021 vyslovil porušenie práva\nsťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 ústavy\na v spojení so základným právom podľa čl. 36 ods. 1 listiny a právom na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zrušil uznesenie najvyššieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie\nz dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia.\n10. Najvyšší súd po vrátení veci z ústavného súdu uznesením sp. zn. 2Cdo/256/2021 z 15. augusta\n2023 dovolaniu sťažovateľov vo vzťahu k potvrdzujúcemu výroku a v súvisiacom výroku o trovách\nkonania vyhovel, rozsudok krajského súdu sp. zn. 6Co/147/2018 zo 16. januára 2019 zrušil a vrátil\nvec krajskému súdu na ďalšie konanie. Uložil krajskému súdu opätovne vec prejednať a rozhodnúť\no odvolaní sťažovateľov v súlade s vysloveným právnym názorom ústavného súdu a judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v otázke posudzovania nárokov\npoškodených na náhradu škody i nemajetkovej ujmy v trestnom konaní od momentu ich uplatnenia\nbez ohľadu na to, či bolo vznesené obvinenie proti konkrétnej osobe. Vo vzťahu k výroku\no odmietnutí odvolania proti rozhodnutiu o zastavení konania sčasti (na základe dispozitívneho\núkonu sťažovateľa v 1. rade) najvyšší súd dovolanie odmietol ako neprípustné [§ 447 písm. c)\nCivilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)] a dovolanie žalobkyne odmietol pre nesplnenie\nprocesnej podmienky [§ 447 písm. e) CSP]. Predmetné uznesenie bolo sťažovateľom doručené\n13. novembra 2023.\n11. Na základe uznesenia najvyššieho súdu bol spis spolu s odvolaním proti uzneseniu mestského\nsúdu z 18. apríla 2024 krajskému súdu predložený 9. júla 2024 na ďalšie konanie.\nII.\nArgumentácia sťažovateľov\n12. Zo značne neprehľadne a chaoticky formulovaného obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že\nsťažovatelia namietajú, že v merite veci nie je dosiaľ právoplatne rozhodnuté, a to v dôsledku\n\n3\n\npostupu mestského súdu a krajského súdu. Namietajú celkovú dĺžku kompenzačného konania,\nktoré trvá (od 9. marca 2011) viac ako 12 rokov a 8 mesiacov, čo považujú za extrémne\na z ústavnoprávneho hľadiska za neprijateľné a neakceptovateľné.\n13. O odvolaní sťažovateľov doručenom okresnému súdu 8. apríla 2015 nie je rozhodnuté ani\npo uplynutí viac ako 8 rokov a 8 mesiacov, a to nie vinou sťažovateľov, ale mestského súdu, ktorý\nmarí včasné predloženie spisu na rozhodnutie o odvolaní po rozhodnutí najvyššieho súdu\nz 15. augusta 2023 krajskému súdu.\n14. Stav právnej neistoty sťažovateľov trvá od začatia trestného stíhania 9. januára 2004 viac ako 20\nrokov a, poukazujúc na nález ústavného súdu č. k. I. ÚS 287/2018-52 zo 14. novembra 2018,\nsťažovatelia podľa svojho presvedčenia požívajú status poškodenej osoby podľa čl. 34 dohovoru,\na preto sú toho názoru, že priznanie finančného zadosťučinenia by sa aj podľa judikatúry ESĽP\nv obdobných veciach javilo ako primerané a spravodlivé.\n15. Sťažovatelia tvrdia, že vnútroštátne súdy a orgány činné v trestnom konaní v danej veci dosiaľ\nnepostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, nepostupovali efektívne\na s urýchlením, hoc vzhľadom na predmet sporu, ktorý je pre nich mimoriadne významný, tak\npostupovať mali. Vec nie je podľa názoru sťažovateľov po právnej a skutkovej stránke zložitá.\nIII.\nVyjadrenie mestského súdu a krajského súdu\nIII.1. Vyjadrenie mestského súdu:\n16. Mestský súd k ústavnej sťažnosti uviedol, že sťažovatelia spolu so žalobkyňou prispievajú\nvýraznou mierou k celkovej dĺžke konania svojím správaním v podobe uplatňovania riadnych\na mimoriadnych opravných prostriedkov. Uviedol, že k obdobiam, keď bol spis na odvolacom súde\na dovolacom súde nie je oprávnený sa vyjadrovať. Spis mu bol z krajského súdu vrátený 23. januára\n2019. Mestský súd ďalej uviedol, že spis mu bol opakovane vrátený z krajského súdu a najvyššieho\nsúdu v dôsledku jeho predčasného predloženia. Najvyšší súd spis vrátil okresnému súdu späť\n24. júna 2020 spolu s uznesením sp. zn. 2Cdo/228/2019 z 28. mája 2020. Okresný súd uznesením\nz 11. novembra 2020 rozhodol o výške náhrady trov dovolacieho konania. Najvyšší súd uznesením\nsp. zn. 2Cdo/256/2021 z 15. augusta 2023 rozsudok krajského súdu zo 16. januára 2019 vo vzťahu\nk sťažovateľom v potvrdzujúcom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec\nv rozsahu zrušenia mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd tvrdí, že v konaní je vypracovaný\nkoncept uznesenia z 18. apríla 2024, ktorým má byť sťažnosť sťažovateľov proti uzneseniu\nz 11. novembra 2020 zamietnutá.\nIII.2. Vyjadrenie krajského súdu:\n17. Predseda krajského súdu predložil vyjadrenie predsedníčky senátu a sudkyne spravodajkyne\nv prerokovávanej veci, ktorá k postupu krajského súdu v konaní sp. zn. 6Co/147/2018 uviedla, že sa\nk nemu nemôže vyjadriť, keďže nebola členkou senátu 6Co v čase jeho rozhodovania, t. j.\n16. januára 2019. Po stručnom zrekapitulovaní priebehu konania uviedla, že po nadobudnutí\nprávoplatnosti uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/256/2021 z 15. augusta 2023 13. novembra 2023 - mestský súd 9. júla 2024 predložil spis krajskému súdu na ďalšie konanie\na zároveň spolu so spisom predložil aj odvolanie sťažovateľov proti uzneseniu mestského súdu č. k.\n4\n\nB5-50C/96/2012-688 z 18. apríla 2024. Predmetná vec je vedená na krajskom súde pod sp. zn.\n6Co/66,67/2024 a je v štádiu prípravy smerujúcej k rozhodnutiu o odvolaní sťažovateľov do konca\nroka 2024.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n18. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože s ohľadom na predmet konania a po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou\na so stanoviskami mestského súdu a krajského súdu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať\nďalšie objasnenie veci.\n19. Podstatu ústavnej sťažnosti sťažovateľov tvorí námietka, že v dôsledku neefektívnej činnosti\nmestského súdu, ako aj krajského došlo v napadnutých konaniach k opakovanému vzniku\nzbytočných prieťahov, v ktorých dôsledku nie je konanie právoplatne skončené a jeho celková\ndoterajšia dĺžka konania je neprimeraná, odôvodňujúca vyslovenie porušenia základného práva\nsťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n20. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2 listiny) osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1\ndohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. IV. ÚS 302/2020, III. ÚS 233/2022, II. ÚS 439/2023).\n21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2 listiny) a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou spravidla zohľadňuje tri\nzákladné kritériá, ktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\n(ii) správanie účastníka súdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou\nESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa. Podľa uvedených kritérií posudzoval\nústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľov.\n22. Pokiaľ ide o posúdenie kritéria právnej a skutkovej zložitosti prejednávanej veci, ústavný súd\nkonštatuje, že spory, ktorých predmetom je náhrada škody spôsobenej pri výkone verejnej moci,\nv zásade patria medzi bežnú rozhodovaciu agendu všeobecných súdov. Vychádzajúc\nz predloženého spisového materiálu, ústavný súd nezistil ani žiadne také okolnosti, na základe\nktorých by bolo možné napadnuté konanie posúdiť ako zložité po skutkovej stránke. V súvislosti\ns týmto kritériom tak nie je možné všeobecné súdy zbaviť ich zodpovednosti za priebeh a doterajšiu\ndĺžku napadnutého konania a s tým súvisiaci vznik prieťahov.\n23. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov v napadnutom konaní,\nústavný súd nezistil v období po právoplatnosti predchádzajúceho nálezu žiadnu okolnosť, ktorá by\nmala byť osobitne zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo\nv predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.\n24. K samotnému postupu mestského súdu, ako aj krajského súdu v napadnutom konaní ústavný\nsúd uvádza, že posudzoval obdobie od právoplatnosti predchádzajúceho nálezu ústavného súdu\n(12. decembra 2018). Po právoplatnosti spomínaného nálezu krajský súd rozsudkom sp. zn.\n5\n\n6Co/147/2018 zo 16. januára 2019 rozhodol o odvolaní sťažovateľov tak, že rozsudok okresného\nsúdu v jeho zamietajúcej časti potvrdil (výrok I), v časti zastavenia konania vo vzťahu\nk sťažovateľovi v 1. rade a žalobkyni odmietol (výrok II) a žalovanej nepriznal nárok odvolacieho\nkonania (výrok III). Sťažovatelia podali proti rozsudku krajského súdu dovolanie, ktoré najvyšší\nsúd uznesením sp. zn. 2Cdo/228/2019 z 28. mája 2020 odmietol a žalovanej priznal náhradu trov\ndovolacieho konania. Nálezom ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 303/2021 zo 17. augusta 2021 bolo\nuznesenie najvyššieho súdu zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Najvyšší súd\nuznesením sp. zn. 2Cdo/256/2021 z 15. augusta 2023 dovolaniu sťažovateľov vo vzťahu\nk potvrdzujúcemu výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania vyhovel, rozsudok krajského\nsúdu sp. zn. 6Co/147/2018 zo 16. januára 2019 zrušil a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie.\nPodľa zistenia ústavného súdu bol spis mestskému súdu vrátený 18. septembra 2023. Dňa\n28. decembra 2023 podali sťažovatelia sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu z 11. novembra\n2020, ktorým vyšší súdny úradník uložil sťažovateľom povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov\ndovolacieho konania vo výške 0 eur. O tejto sťažnosti rozhodol mestský súd uznesením č. k. B550C/96/2012-688 z 18. apríla 2024 tak, že ju ako oneskorene podanú zamietol. Dňa 3. júna 2024\npodali sťažovatelia proti predmetnému uzneseniu mestského súdu odvolanie, ktoré bolo spolu\nso spisom krajskému súdu predložené 9. júla 2024 na ďalšie konanie.\n25. Z uvedeného je zrejmé, že postup mestského súdu sa v namietanom konaní vyznačoval\nnečinnosťou a nesústredenou činnosťou, ktorá sa prejavila najmä pri predkladaní veci najvyššiemu\nsúdu na rozhodnutie o dovolaní sťažovateľov proti rozsudku krajského súdu zo 16. januára 2019\nv podobe jej predčasného predloženia z dôvodu nedoručenia vyjadrenia sťažovateľov a žalobkyne\nžalovanej (dovolanie podané 27. marca 2019 predložené najvyššiemu súdu po napravení nedostatku\n26. septembra 2019, pozn.), ako aj predkladaní veci krajskému súdu po vrátení veci najvyšším\nsúdom, ktoré mestský súd odkladal 8 mesiacov. V najväčšej miere sa však na vzniknutých\nprieťahoch v konaní podpísal neefektívny postup krajského súdu, ktorý sa prejavil v trojnásobnom\nzrušení jeho rozsudkov (pozri body 6 a 10 tohto nálezu), pričom o odvolaní sťažovateľov podanom\n8. apríla 2015 nie je do času prijatia tohto nálezu stále rozhodnuté. O riadnom opravnom\nprostriedku sťažovateľov tak nie je právoplatne rozhodnuté po dobu takmer 9 rokov (ku dňu\npodania ústavnej sťažnosti, pozn.), pričom od nadobudnutia právoplatnosti predchádzajúceho\nnálezu, ktorým ústavný súd prikázal krajskému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných\nprieťahov, uplynula doba približne 5 rokov a 3 mesiacov. Aj napriek vydanému nálezu ústavného\nsúdu zo 14. novembra 2018 a príkazu konať bez zbytočných prieťahov krajský súd opätovne\nnepostupoval v napadnutom konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá.\nV tejto súvislosti je vhodné ozrejmiť, že vzhľadom na formuláciu petitu ústavnej sťažnosti\na jej odôvodnenie zostal postup najvyššieho súdu v dovolacom konaní mimo rámca ústavného\nprieskumu.\n26. Ústavný súd pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj\nnesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie\nústavou zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť\nštátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa\nsťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (III. ÚS 90/07, IV. ÚS 182/08,\nI. ÚS 7/2011). Ústavný súd poukazuje aj na rozsiahlu konštantnú judikatúru ESĽP, kde bolo\nopakovane konštatované, že pri posudzovaní zbytočných prieťahov má súd nazerať na celkovú\n6\n\ndĺžku konaní, a tým zapríčinenú právnu neistotu sťažovateľov ako na jeden celok, pričom nemá\nseparovať jednotlivé čiastkové konania (napr. Maxian a Maxianová proti Slovenskej republike,\nKeszeli proti Slovenskej republike, Grešáková proti Slovenskej republike, ale aj I. ÚS 287/2018).\n27. Procesný postup mestského súdu a krajského súdu po vydaní skoršieho nálezu ústavného súdu\nnesmeroval efektívne k rýchlemu odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľov, a preto ústavný\nsúd s prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého konania (13 rokov), skôr vyslovený príkaz konať\nv napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a zistenú nečinnosť a neefektívnu a nesústredenú\nčinnosť mestského súdu a krajského súdu dospel k záveru, že ich postupom v napadnutých\nkonaniach po právoplatnosti skoršieho nálezu ústavného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj ich práva na prejednanie veci v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\n28. Vzhľadom na konštatovanie porušenia už uvedených práv sťažovateľov, ako aj na skutočnosť,\nže namietané konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené, ústavný súd prikázal mestskému súdu\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde vo veci konať.\nV skoršom náleze ústavného súdu síce už bol uložený príkaz vo veci konať bez zbytočných\nprieťahov, ale ten bol adresovaný len krajskému súdu.\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n29. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n30. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti žiadali o priznanie finančného zadosťučinenia po 13 000 eur,\nktoré odôvodnili trvajúcim stavom právnej neistoty v dôsledku právoplatne neskončeného konania.\n31. Ústavný súd uvádza, že konanie pred ústavným súdom z dôvodu namietaného porušenia práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov plní nielen preventívnu funkciu, ale tiež funkciu\nsatisfakčnú, resp. kompenzačnú (náhradu nemajetkovej ujmy). V súlade s judikatúrou ústavného\nsúdu je cieľom finančného zadosťučinenia dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n32. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n33. Ústavný súd vzhľadom na okolnosti tejto veci považoval za potrebné priznať sťažovateľom\nfinančné zadosťučinenie. Pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy všetky okolnosti danej veci,\npredovšetkým nesústredený a neefektívny postup mestského súdu a krajského súdu, doterajšiu\ndĺžku napadnutého konania ako celku, jeho neprivilegovaný charakter, predmet konania, ktorého\nsignifikantný význam pre samotných sťažovateľov ústavný súd nezistil, a tiež procesný stav\nkonania. Po zohľadnení týchto okolností, majúc na pamäti to, že cieľom priznania primeraného\nfinančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo\n7\n\nslobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, považoval ústavný súd\nza primerané priznať sťažovateľom finančné zadosťučinenie v sume po 2 500 eur podľa § 133\nods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde, pričom mestský súd je povinný z tejto sumy zaplatiť\nsťažovateľom sumu 500 eur a krajský súd sumu 2 000 eur (bod 3 výroku tohto nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n34. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 713,96 eur (bod 4 výroku nálezu) .\n35. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3\na § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 tejto vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej\nslužby uskutočnený v roku 2024 predstavuje sumu 343,25 eur a hodnota režijného paušálu je\nvo výške 13,73 eur. Sťažovateľom vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej\nslužby (príprava a prevzatie zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu). Výsledná\nsuma náhrady trov právneho zastúpenia predstavuje sumu 713,96 eur.\n36. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia sú mestský súd a krajský súd povinné uhradiť\nna účet právnej zástupkyne sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP)\noznačenej v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. decembra 2024\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-opakované", "rozsudok-zrušenie", "prieťahy v konaní-opakované", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "nesprávny úradný postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9fbc3efd-460f-428c-971e-93bbcc242b44", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.439.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 439/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 439/2023 z 22. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-22", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.439.2023.2"}, {"guid": "ussr:598e47ad-0f99-4df1-b163-a38bd456bcd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.233.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 233/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 233/2022 z 26. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.233.2022.2"}, {"guid": "ussr:cff94d82-983e-488a-8a82-026b413adf0b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.303.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/2021 z 17. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-17", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.303.2021.2"}, {"guid": "ussr:b54413e0-201f-450c-9be6-e3265ad5fde8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 417, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2"}, {"guid": "ussr:83fdd3fe-2a6c-47cb-bb61-2b9d7f5bb2d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.287.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 287/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 287/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.287.2018.1"}, {"guid": "ussr:bfc768e2-3347-40d8-b4a2-6ac4b3d00864", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 549/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 549/2011 z 13. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-13", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfc768e2-3347-40d8-b4a2-6ac4b3d00864"}, {"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:caf12bf7-4aad-4303-b015-acce5bed529d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 90/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 287, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caf12bf7-4aad-4303-b015-acce5bed529d"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "487ce1b3-b1b7-4220-9dce-f0af18a3fbea:041ad19c-f39b-4c8f-bb91-07142e1de7d5", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8317206678.1", "spisova_znacka": "6Co/147/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/147/2018 z 29. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-07-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8317206678.1"}, {"guid": "47ab8123-7cc9-4cb6-b5fc-c6ddb4e51b24:a626099d-caa3-45ed-a164-e2c707058dad", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1111207507.2", "spisova_znacka": "6Co/2/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/2/2017 z 25. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-04-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1111207507.2"}, {"guid": "b0a3e853-9a35-4896-a85b-b7f39ccc1dc6:a7c0219f-cb5d-4b81-83fd-7d867db770a4", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7113228851.1", "spisova_znacka": "6Co/311/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/311/2015 z 11. 7. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-07-11", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7113228851.1"}], "citovane_v": []}