{"guid": "ussr:f5da5ffd-3862-4193-ac2e-5911a6032772", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.413.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 413/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 413/2024 z 10. 9. 2024", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. septembra 2024, sp. zn. II. ÚS 413/2024, ECLI:SK:USSR:2024:2.US.413.2024.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2024-09-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-1", "nazov": "čl. 50 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "nazov": "čl. 50 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "nazov": "čl. 6 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 48 ods. 1", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f5da5ffd-3862-4193-ac2e-5911a6032772", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.413.2024.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.413.2024.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.413.2024.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 413/2024-30\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nPetra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n, bez prihlásenia\n, t. č.\n,\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Karin Göghovou, PhD., Eötvösa 1/14,\nKomárno, proti postupu a uzneseniu Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/120/2023 zo 4. apríla\n2024 a postupu a uzneseniu Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4Tos/36/2024 z 25. apríla 2024 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 21. júna 2024 domáhal\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17. ods. 1, 2 a 5 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1\npísm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného\npráva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 1 a 3 ústavy, čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) a čl. 48 ods. 1 Charty\nzákladných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), základného práva na prezumpciu neviny\npodľa čl. 50 ods. 2 ústavy, čl. 6 ods. 2 dohovoru, čl. 48 ods. 2 charty postupom a uznesením\nkrajského súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Zároveň malo dôjsť k porušeniu jeho\nzákladného práva na prezumpciu neviny podľa čl. 50 ods. 2 ústavy, čl. 6 ods. 2 dohovoru a čl. 48\nods. 2 charty postupom okresného súdu v konaní, ktoré je označené v záhlaví tohto uznesenia.\nSťažovateľ žiada napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na opätovné konanie.\nNapokon sťažovateľ žiada náhradu trov konania pred ústavným súdom vo výške 483,92 eur, ktoré\nmá z neznámych dôvodov uhradiť Najvyšší súd Slovenskej republiky.\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh vyplýva, že trestné stíhanie bolo začaté a zároveň obvinenie\nsťažovateľovi vznesené uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru\nkriminálnej polície, 1. oddelenia vyšetrovania Komárno (ďalej len „uznesenie ORPZ“) 18. júna\n\n2023 pod ČVS: ORP-397/1-VYS-KN-2023 pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 a 2 písm. a)\na b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a poukazom na § 139 ods. 1\npísm. c), ako aj pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona.\n3. Toho času je už sťažovateľ obžalovaný pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 a 2 písm. a) a b)\nTrestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a poukazom na § 139 ods. 1\npísm. c) Trestného zákona. Vec je vedená okresným súdom pod sp. zn. 3T/120/2023.\n4. Sťažovateľ bol vzatý do väzby uznesením okresného súdu sp. zn. 3Tp/28/2023 z 18. júna 2023\nv súlade s § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. O žiadosti o prepustenie z väzby rozhodol\nokresný súd uznesením sp. zn. 3T/120/2023 zo 4. apríla 2024, ktorým žiadosť v celom rozsahu\nzamietol. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu sťažovateľ podal sťažnosť, o ktorej rozhodol\nkrajský súd napadnutým uznesením tak, že sťažnosť sťažovateľa zamietol. Napadnuté uznesenie\nkrajského súdu bolo sťažovateľovi a jeho advokátke doručené 9. mája 2024.\n5. Sťažovateľ namieta, že okresný ani krajský súd sa nevysporiadali s jeho námietkou porušenia\npráva na obhajobu, námietkou nezákonnosti získaných dôkazov a námietkou právnej kvalifikácie\nskutku.\n6. Princíp prezumpcie neviny mal byť porušený vyjadrením sudcu okresného súdu počas výsluchu\no väzbe, keď mal sudca uviesť, že dôkazná situácia sa nezmenila, a ak sa neobjaví nejaký iný\ndôkaz, tak je dostatočne preukázané, že sťažovateľ skutok spáchal.\n7. Právo na obhajobu malo byť podľa sťažovateľa porušené tým, že trpí duševnou poruchou, jeho\nduševné zdravie je v zlom stave a už od zistenia tejto skutočnosti mu mal byť pridelený advokát\nv zmysle § 37 ods. 2 Trestného poriadku. Skoršie psychiatrické liečenie sťažovateľa mala\nspomenúť pri výsluchu 18. júna 2023 jeho matka. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že\nsťažovateľovi bolo rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/49/15 z 11. mája 2016 uložené\nústavné ochranné liečenie – protialkoholické a protitoxikomanické (ukončené 12. mája 2017).\nSťažovateľ uviedol, že bral iba lieky, ktoré mu predpísali lekári v rôznych kombináciách\nna depresie, úzkosť a proti bolesti.\n8. Znalkyňa z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie MUDr. Daria Strhanová v znaleckom\nposudku č. 29/2023 uviedla, že sťažovateľ trpí polytoxikomániou – závislosťou od viacerých\npsychoaktívnych látok, a v dôsledku nej absolvoval už uvedené liečenie. Na pojednávaní\n29. februára 2024 uviedla, že sa nedá jednoznačne uzavrieť, či v čase výsluchu sťažovateľa mohol\nbyť v takom stave, že chápal úkon alebo nie, ak užil lieky na základe lekárskeho predpisu.\n9. Sťažovateľ namieta nesprávnu právnu kvalifikáciu v dôsledku toho, že zločin vydierania mal\nspáchať so zbraňou a na blízkej osobe. Tvrdí, že poškodený nebol voči nemu blízkou osobou, len\nspolu dva mesiace bývali „pod jednou strechou“. Sťažovateľ má prechodný pobyt v Českej\nrepublike. Zároveň tvrdí, že v konaní nebol vydaný nôž, ktorým sa mal poškodenému vyhrážať,\na nôž spomínaný v trestnom oznámení a pôvodných výsluchoch už poškodený neuvádza v konaní\npred súdom. Sťažovateľ tvrdí, že konajúce súdy sa nevysporiadali s tým, či boli splnené materiálne\npodmienky väzby, či bolo vznesené obvinenie zákonným spôsobom a či sa skutok vôbec stal.\n10. Krajský súd v napadnutom uznesení zamietol žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby,\npretože u neho trvajú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku; nenahradil\nväzbu sťažovateľa dohľadom probačného a mediačného úradníka v zmysle § 80 ods. 1 písm. c)\n2\n\nTrestného poriadku; neprijal písomný sľub sťažovateľa podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného\nporiadku.\n11. Krajský súd poukazuje na záver okresného súdu, že zistené skutočnosti a okolnosti nasvedčujú,\nže skutok sa stal, napĺňa všetky zákonné znaky tak, ako je uvedený v obžalobe, a je tu dôvodné\npodozrenie, že skutok spáchal sťažovateľ. Na hlavnom pojednávaní boli vypočuté svedkyne\na\n, oboznámené obrazovo-zvukové záznamy ich výpovedí\nz prípravného konania. Zároveň boli vypočuté svedkyne\na\n(vrátane oboznámenia sa s obrazovo-zvukovým záznamom jej výpovede z prípravného konania)\na znalkyňa\n. Bol vypočutý poškodený\na bol oboznámený aj\ns obrazovo-zvukovým záznom z jeho výsluchu v prípravnom konaní. Dokazovanie pritom\nna hlavnom pojednávaní pokračuje. Aj naďalej pretrvávajú dôvodné predpoklady, že skutok bol\nspáchaný sťažovateľom, čo preukazujú najmä výpovede svedkov. Okresný súd poukazoval\nna recidívu sťažovateľa, ktorý okrem priestupku proti občianskemu spolunažívaniu bol trestne\nstíhaný už deväťkrát, pričom trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/44/2016\nz 28. apríla 2016 bol odsúdený pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a 2\npísm. a) a b) Trestného zákona. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 33T/49/2015 z 11. mája\n2016 bol odsúdený pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a iné, za čo mu bol\nuložený trest odňatia slobody 3 roky a 4 mesiace, ako aj ústavné liečenie protialkoholické\na protitoxikomanické. Znalkyňa MUDr. Daria Strhanová uviedla, že sťažovateľ je závislý\nna psychoaktívnych látkach, pričom jeho postoj k závislosti a nadmernému užívaniu a predpisu\nliekov takej povahy u rôznych lekárov je nekritický. Zároveň nevyšla najavo žiadna nová\nskutočnosť, ktorá by oslabovala alebo vyvracala obavu z páchania ďalšej trestnej činnosti, čiže\ndôvody preventívnej väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku pretrvávajú. Zároveň\npo preskúmaní možnosti nahradiť výkon väzby inštitútmi uvedenými v § 80 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku, čiže dohľadom probačného a mediačného úradníka, dospel vzhľadom na už\nuvedené k záveru o nemožnosti jeho aplikácie.\n12. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu č. k. 3T/120/2023-556\nzo 4. apríla 2024 uviedol, že z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní je spochybnená\nvýpoveď poškodeného\n, ako aj svedkýň\na\n. Okresný súd mal\npodľa neho dôjsť k záveru, že väzobné dôvody nie sú dané, alebo sú výrazne oslabené. Okresný súd\nsa mal neprimerane zaoberať jeho závislosťou, ktorá mala byť spôsobená pochybením lekárov, ako\naj jeho predchádzajúcim odsúdením, čo však nemalo byť dôvodom jeho preventívnej väzby.\nOd zistenia, že trpí duševnou poruchou, mu mal byť ustanovený advokát v zmysle § 37 ods. 2\nTrestného poriadku. Tvrdí, že skutok nebol spáchaný, nemá znaky trestného činu a nie sú tu\nmateriálne predpoklady na väzobné stíhanie. Navrhol, že ak by krajský súd bol toho názoru, že\nväzobné dôvody sú dané, tak aby ju nahradil na to určenými inštitútmi: písomným sľubom,\ndohľadom probačného a mediačného úradníka, uložením primeraných povinností a obmedzení\na povinnosťou podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami. Žiadal krajský súd o zrušenie\nprvostupňového uznesenia a prepustenie z väzby na slobodu.\n13. Krajský súd v napadnutom uznesení uviedol, že vo veci sťažovateľa uznesením okresného súdu\nsp. zn. 3Tp/28/2023 z 20. júna 2023 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 2Tpo/29/2023\nz 12. júla 2023 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodu § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nNeskôr uznesením okresného súdu sp. zn. 3T/120/2023 z 2. novembra 2023 v spojení s uznesením\n3\n\nkrajského súdu sp. zn. 4Tos/89/2023 z 23. novembra 2023 bol sťažovateľ ponechaný v preventívnej\nväzbe. Z vyšetrovacieho spisu krajský súd zistil, že sú splnené formálne podmienky väzby (začaté\ntrestné stíhanie, vznesené obvinenie, návrh na vzatie do väzby, podaná obžaloba). Zároveň sú\nsplnené aj materiálne podmienky (doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok,\nz ktorého je sťažovateľ obžalovaný, sa stal, má znaky zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 a 2\npísm. a) a b) Trestného zákona a je dôvodné podozrenie, že ho spáchal sťažovateľ). Krajský súd\npripomína, že sťažovateľ bol deväťkrát súdne trestaný, pričom naposledy odsúdený trestným\nrozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/44/2016 z 28. apríla 2016 pre zločin nebezpečného\nvyhrážania podľa § 360 ods. 1 a 2 písm. a) a b) Trestného zákona a iné, ktorého sa dopustil proti\ndružke v šiestom mesiaci tehotenstva so zbraňou (kuchynským nožom); taktiež rozsudkom\nOkresného súdu Nitra sp. zn. 33T/49/2015 z 11. mája 2015 pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1\nTrestného zákona a iné, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 3 roky a 4 mesiace, ako aj\nústavné liečenie protialkoholické a protitoxikomanické. Krajský súd tak pripomína sťažovateľovi,\nže pri rozhodovaní o väzbe jednoznačne prihliada na predchádzajúce odsúdenia sťažovateľa\nna účely hodnotenia jeho doterajšieho života a osoby. Sťažovateľ sám na jednej strane priznáva\nsvoju závislosť od opiátov a to, že je psychiatrický pacient, pričom na druhej strane viní lekárov,\nktorí mu predpísali lieky. Podstatný je však záver znalkyne, že je závislý na psychoaktívnych\nlátkach, je nekritický voči zneužívaniu nedôslednosti lekárov pri predpisovaní liekov.\nV neposlednom rade prihliada na charakter a závažnosť danej trestnej činnosti (násilná trestná\nčinnosť so zbraňou). Dané skutočnosti odôvodňujúce preventívnu väzbu neboli podľa krajského\nsúdu oslabené do takej miery, aby odôvodňovali nemožnosť ďalšieho trvania väzby. Tieto\nskutočnosti zároveň vylučujú nahradenie väzby niektorým z už uvedených inštitútov, pretože práve\npre charakter predchádzajúceho života sťažovateľa a charakter jeho trestnej činnosti nie je možné\npredpokladať, že by tieto inštitúty v dostatočnom rozsahu eliminovali obavu z pokračovania v jeho\ntrestnej činnosti.\n14. Krajský súd podotýka, že keďže ide o dvojinštančné súdne konanie, rozhodnutia okresného\na krajského súdu tvoria jednotu a krajský súd môže len podrobne poukázať na jednotlivé dôvody,\nna ktorých okresný súd založil svoje uznesenie. Pri rozhodovaní o väzbe nemôže krajský súd\nhodnotiť dôkazy vykonané okresným súdom tak, ako ich hodnotí sťažovateľ. Môže ich hodnotiť len\nz pohľadu dôvodného podozrenia, a nie z pohľadu ustálenej viny. Krajský súd k námietkam\nsťažovateľa smerujúcim k spochybneniu dôkazov, existencie skutku, jeho spáchaniu a jeho právnej\nkvalifikácie dodáva, že je úlohou okresného súdu na hlavnom pojednávaní postupovať tak, aby bol\nzistený skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre jeho rozhodnutie, čiže z objasnených\nokolností trestného činu môcť v konkrétnom štádiu trestného konania rozhodnúť o podanej\nobžalobe tak, aby bolo zrejmé vysporiadanie sa s ňou v skutkovej a právnej rovine. Krajský súd\njednoznačne poukazuje na to, že vzhľadom na závažnosť skutku nie je väzba sťažovateľa\nneprimeraným opatrením s poukazom na povahu trestného činu a trestu, ktorý zaň možno uložiť.\nV rámci svojej prieskumnej právomoci krajský súd konštatoval, že okresný súd nepochybil\nvo svojom napadnutom postupe. Zároveň však okresnému súdu dal na vedomie, že by mal\nbezodkladne rozhodnúť vo veci samej, pretože zo spisového materiálu vyplýva, že mu v tom už nič\nnebráni.\n\n4\n\nII.\n15. Argumentácia sťažovateľa spočíva najmä v tvrdení, že:\na) malo byť porušené jeho právo na obhajobu tým, že mu nebol pridelený včas advokát,\nb) mala byť vyjadrením sudcu počas výsluchu o väzbe porušená prezumpcia neviny,\nc) malo byť porušené sťažovateľovo právo na osobnú slobodu, ako aj slobodu a bezpečnosť.\nIII.\n16. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdené porušenie základného práva na osobnú slobodu podľa\nčl. 17. ods. 1, 2 a 5 ústavy, práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru,\nzákladného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 1 a 3 ústavy, čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) a čl. 48 ods. 1\ncharty, základného práva na prezumpciu neviny podľa čl. 50 ods. 2 ústavy, čl. 6 ods. 2 dohovoru\na čl. 48 ods. 2 charty napadnutým postupom a uznesením krajského súdu.\n17. Malo dôjsť k porušeniu základného práva na prezumpciu neviny podľa čl. 50 ods. 2 ústavy, čl. 6\nods. 2 dohovoru a čl. 48 ods. 2 charty napadnutým postupom okresného súdu.\nIII.1. K napadnutému postupu okresného súdu:\n18. Sťažovateľ disponoval v zmysle § 79 ods. 3 Trestného poriadku opravným prostriedkom\n(sťažnosťou), ktorú aj využil. Poskytnutie ochrany v prípade potenciálneho porušenia dotknutých\npráv v danom prípade spadalo do právomoci inštančne nadriadeného súdu, teda krajského súdu ako\nsúdu sťažnostného, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.\n19. Ústavný súd vzhľadom na uvedené zistil, že existuje dôvod podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a ústavnú sťažnosť v časti\nsmerujúcej proti napadnutému postupu okresného súdu odmietol pre nedostatok právomoci na jej\nprerokovanie.\nIII.2. K napadnutému postupu a uzneseniu krajského súdu:\nIII.2.1. K namietanému porušeniu práva na osobnú slobodu, ako aj slobodu a bezpečnosť:\n20. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že právomoc ústavného súdu vo vzťahu\nk rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je daná len na preskúmanie dôvodu\na spôsobu obmedzenia osobnej slobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa berie do väzby, bolo vznesené\nobvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými okolnosťami, o väzbe rozhodoval súd,\nobvinený bol vzatý do väzby pre konkrétne skutočnosti, resp. že osoba bola vzatá a držaná vo väzbe\nlen na čas dovolený zákonom, resp. konkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby.\nTeda úlohou ústavného súdu je sledovať, či všeobecné súdy v namietaných rozhodnutiach správne\naplikujú právo, či dané rozhodnutia sú odôvodnené a či nenesú znaky arbitrárnosti vyúsťujúce\ndo porušenia niektorého zo základných práv a slobôd (III. ÚS 271/07, II. ÚS 464/2011).\n21. Do obsahu právomoci ústavného súdu však nepatrí preskúmať postup, ako aj správnosť\nskutkových a právnych záverov všeobecných súdov, ktorý viedol k záveru o existencii zákonného\ndôvodu na vzatie do väzby. Tento postup skúma opravný súd v riadnom inštančnom postupe, ktorý\n5\n\nje funkčne uspôsobený na preskúmanie obsahu trestného spisu, súvisiacich listín, podaní\nobvineného a prípadne aj ďalších dôkazov osvedčujúcich použitie takéhoto zabezpečovacieho\nprostriedku, akým je väzba v trestnom konaní (II. ÚS 76/02). Teda ústavný súd ako nezávislý súdny\norgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) nekoná ako súd tretej alebo štvrtej inštancie, ale jeho\núlohou je preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s ústavou\nalebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 165/02).\n22. Rozhodnutie o väzbe nie je rozhodnutím o vine či nevine obvineného, resp. obžalovaného. Súd\nsa pri rozhodovaní o väzbe nezameriava na hodnotenie viny stíhanej osoby, jej obhajoby, alebo\ndôkazov spôsobom upraveným v § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Súd pri rozhodovaní o väzbe\nskúma predovšetkým to, či sú splnené materiálne a formálne podmienky rozhodnutia o väzbe\n(II. ÚS 626/2016).\n23. Sťažovateľ namieta porušenie čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru, ktoré sa však týka výhradne\nkonania o vzatí do väzby, a nie konania o žiadosti o prepustenie z väzby. Preto vo vzťahu k tomuto\nprávu ústavný súd ústavnú sťažnosť odmieta podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\n24. K namietanému porušeniu čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy ústavný súd uvádza, že tak, ako uviedol aj\nkrajský súd, na strane sťažovateľa boli (v tom čase) splnené formálne podmienky väzby (existencia\nuznesenia o vznesení obvinenia, obžaloby a prebiehajúce väzobné stíhanie v konaní pred súdom\nvo veci samej), ako aj materiálne podmienky väzby (existencia dôvodného podozrenia, že skutok sa\nstal, ide o zločin vydierania a spáchal ho sťažovateľ), pričom vzhľadom na závažnosť skutku nie je\nväzba sťažovateľa neprimeraným opatrením s poukazom na povahu trestného činu a trestu, ktorý\nzaň možno uložiť. Zároveň prihliadol na trestnú minulosť sťažovateľa, jeho recidívu a závislosť\nna psychoaktívnych látkach. Preventívnu väzbu tak odôvodňovali v tom čase zadovážené dôkazné\nprostriedky a zistené okolnosti, najmä výpovede svedkov, znalecké posudky, pričom prípade\nrozhodnutia o väzbe ide o posudzovanie pravdepodobnosti spáchania trestného činu, nie definitívne\nkonštatovanie o vine vo veci samej.\n25. Pokiaľ ide o nevyhovenie nahradenia väzby, ústavný súd uvádza, že o nahradení väzby jednou\nz jej alternatív, prípadne ich kumuláciou, by sa dalo uvažovať vo vzťahu o „útekovej“ väzbe,\nno v prípade hrozby pokračovania v trestnej činnosti by bolo absolútne neúčinné, najmä vzhľadom\nna závislosť sťažovateľa na psychoaktívnych látkach. Princíp proporcionality tu možno vzhľadom\nna zločin, z ktorého je sťažovateľ podozrivý, bezpochyby považovať za zachovaný.\n26. Ústavný súd konštatuje, že napadnutý postup a uznesenie krajského súdu je akceptovateľným\nspôsobom odôvodnené a dáva jasnú odpoveď na všetky relevantné námietky a argumenty, ktoré\nuplatnil sťažovateľ. Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti ústavný súd dospel k záveru, že\nmedzi napadnutým postupom a uznesením krajského súdu a obsahom práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5\nústavy neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o ich porušení. Na základe uvedeného\nústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom\nsúde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n6\n\nIII.2.2. K namietanému porušeniu práva na obhajobu:\n27. Ústavný súd podotýka, že v zmysle § 37 ods. 2 Trestného poriadku musí mať obvinený obhajcu,\nak to v prípravnom konaní orgán činný v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“) považuje\nza nevyhnutné „najmä preto, že majú pochybnosť o spôsobilosti obvineného náležite sa\nobhajovať“. Pochybnosť náležite sa obhajovať by bola zrejmá, ak by bol sťažovateľ obmedzený\nalebo pozbavený v spôsobilosti na právne úkony, prípadne by považovali OČTK za preukázané, že\ntrpí duševnou poruchou takej povahy, v dôsledku ktorej by nebol schopný sa obhajovať, alebo by\nk takýmto pochybnostiam dospeli z jeho správania.\n28. Ako vyplýva z vyjadrenia samotného sťažovateľa, ochranné liečenie mu bolo v minulosti\nsúdom nariadené z dôvodu alkoholizmu a toxikománie. Ako vyplynulo zo znaleckého posudku\nMUDr. Darie Strhanovej, sťažovateľ je závislý na psychoaktívnych látkach, z čoho viní lekárov,\nktorí mu ich predpisujú. K svojej závislosti je nekritický. Zároveň uviedla, že sa nedá preukázať,\nči by mohla byť spôsobilosť náležite sa obhajovať ovplyvnená požitím liekov, ktoré sťažovateľ\nuviedol, že užil. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh nič nenasvedčuje, že by OČTK mali mať\npochybnosť o spôsobilosti sťažovateľa sa obhajovať. To, že bol sťažovateľ pri prvotných\nprocesných úkonoch pod vplyvom psychoaktívnych látok, vyplýva len z jeho tvrdenia a ústavný súd\ntoto tvrdenie nepovažuje za preukázané. OČTK zjavne nemali dôvod pochybovať o spôsobilosti\nsťažovateľa sa obhajovať, pretože aj ochranné liečenie, ktoré v minulosti absolvoval, sa týkalo\nliečených závislostí.\n29. Sťažovateľ v rámci práva na obhajobu označil porušenie čl. 50 ods. 1 ústavy a čl. 48 ods. 1\ncharty, ktoré sa však práva na obhajobu netýkajú. Z toho dôvodu ústavný súd ústavnú sťažnosť\nv tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n30. Ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým postupom a uznesením krajského súdu\na obsahom práv podľa čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru neexistuje taká\npríčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie\nmohol reálne dospieť k záveru o ich porušení. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť\nv tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nIII.2.3. K namietanému porušeniu práva na prezumpciu neviny:\n31. Pokiaľ ide o tvrdené vyjadrenie sudcu okresného súdu počas výsluchu o väzbe, z ktorého\nvyplynulo, že dôkazná situácia sa podľa neho nezmenila, a pokiaľ sa dostatočne nezmení, považuje\npredbežne za preukázané, že sťažovateľ skutok spáchal, okresný ani krajský súd sa tomuto\nv uzneseniach nevenujú. Ústavný súd však dodáva, že ak aj došlo k nevhodne zvolenej formulácii či\nvyjadreniu, ktoré použil okresný súd a ktoré podľa sťažovateľa navodzuje jednoznačné závery, že\nskutok spáchal, z materiálneho hľadiska nejde o taký závažný zásah do práva sťažovateľa, ktorý by\nspochybňoval postup okresného súdu a bol podkladom na jeho zrušenie a prepustenie sťažovateľa\nz väzby.\n32. Ak dôjde k porušeniu zásady prezumpcie neviny formuláciou, ktorá evokuje spáchanie skutku\nsťažovateľom, to nemôže automaticky vyústiť do konštatovania nezákonnosti väzby, pokiaľ je\n7\n\nrozhodnutie o väzbe ústavne udržateľné zachovaním materiálnych a formálnych dôvodov väzby.\nPorušenie zásady prezumpcie neviny by bolo relevantné pri namietaní porušenia práva\nna spravodlivý proces v rozhodnutí o merite veci. Je nevyhnutné vnímať rozdiel medzi výrokmi,\nktoré vyjadrujú názor, že daná osoba je vinná, a výrokmi, ktoré iba vyjadrujú stav podozrenia. Tiež\nje nutné vnímať každé takéto vyjadrenie v kontexte celého odôvodnenia a nevnímať ho izolovane.\nDôležité je napokon, či použité formulácie netvoria iba podklad pre ustálenie jednej z materiálnych\npodmienok väzby, čiže či sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal sťažovateľ.\n33. Napriek tomu, že sťažovateľovi dosiaľ nebola preukázaná vina za spáchanie uvedeného skutku,\nbol obmedzený na osobnej slobode. K tomu je možné dodať len toľko, že väzobné stíhanie\npredchádza meritórnemu rozhodnutiu o vine. Ak by to bolo naopak, popieralo by to samotný\npreventívny účel väzby. Je výsostným právom, ale aj povinnosťou všeobecného súdu skúmať\nvšetky okolnosti spôsobilé vyvrátiť alebo potvrdiť existenciu skutočného verejného záujmu\nodôvodňujúceho so zreteľom na prezumpciu neviny výnimku z pravidla rešpektovania osobnej\nslobody a uviesť ich v rozhodnutiach o väzbe (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci\nTóth v. Rakúsko, 1991).\n34. Sťažovateľ v rámci práva na prezumpciu neviny označil porušenie čl. 48 ods. 2 charty, ktoré sa\nvšak práva na prezumpciu neviny netýka. Z toho dôvodu ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n35. V zmysle už uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým postupom\nokresného súdu a napadnutým postupom a uznesením krajského súdu a obsahom práv podľa čl. 50\nods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 2 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by\npo prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o ich\nporušení. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n36. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších\nnávrhoch v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. septembra 2024\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-žiadosť o prepustenie", "väzba-v konaní pred súdom", "väzba-preventívna"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:abc1c4d5-a861-4f1f-a1d5-b871e75d2cf2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.626.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 626/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 626/2016 z 10. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-10", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.626.2016.1"}, {"guid": "ussr:19605265-4400-4546-80d8-646887475504", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 464/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 464/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:19605265-4400-4546-80d8-646887475504"}, {"guid": "ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/02 z 7. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-07", "citacie_n": 391, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335"}, {"guid": "d48fd06f-f5b6-445e-816e-5d27c339af22:bef30b46-fa03-4f3e-be1e-a5549e0f7830", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Tos/36/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 4Tos/36/2024 z 25. 4. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d48fd06f-f5b6-445e-816e-5d27c339af22:bef30b46-fa03-4f3e-be1e-a5549e0f7830"}, {"guid": "359482d4-64d3-49e7-8c18-4d6fc719b72f:9d158bf4-afb1-4041-9f1a-8a9d8e6dadd4", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Tos/89/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 4Tos/89/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/359482d4-64d3-49e7-8c18-4d6fc719b72f:9d158bf4-afb1-4041-9f1a-8a9d8e6dadd4"}], "citovane_v": []}