{"guid": "ussr:9e5a14dd-fa41-4600-8460-7137381c3623", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.35.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 35/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 35/2024 z 11. 6. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 11. júna 2024, sp. zn. II. ÚS 35/2024, ECLI:SK:USSR:2024:2.US.35.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2024-06-11", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9e5a14dd-fa41-4600-8460-7137381c3623", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.35.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.35.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.35.2024.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 35/2024-48\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca\nspravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n, narodeného\n,\n,\n, zastúpeného KADUC & PARTNERS s. r. o., Trojičné námestie 4, Trnava, proti uzneseniu\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/211/2021 z 23. augusta 2023 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/211/2021 z 23. augusta 2023\nv jeho II. výroku b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/211/2021 z 23. augusta 2023\nv jeho II. a III. výroku z r u š u j e a v e c v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\n530,85 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 27. novembra 2023 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 9Cdo/211/2021 z 23. augusta\n2023. Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\nZároveň žiada o náhradu trov právneho zastúpenia.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa ako jeden zo žalobcov žalobou\ndomáhal určenia neplatnosti uznesení č. 1 až 6 prijatých na Zhromaždení vlastníkov poľovných\n\npozemkov v spoločnom poľovnom revíri Grúň, ktoré sa konalo 1. júla 2013, a určenia neplatnosti\nzmluvy o užívaní uznaného Poľovného revíru Grúň.\n3. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 2C/243/2014-414 z 27. októbra 2016 žalobu zamietol.\nDôvodom zamietnutia žaloby bol záver okresného súdu, že žalobcovia nepreukázali\nnaliehavosť právneho záujmu na určení, že zmluva o užívaní poľovného revíru je neplatná,\na tiež že nepreukázali, že uznesenia č. 1 až 6 prijaté na zhromaždení vlastníkov sú neplatné.\n4. Po podaní odvolania žalobcami Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 11Co/221/2019\nz 26. mája 2020 prvoinštančný rozsudok potvrdil a žalovaným priznal nárok na náhradu trov\nodvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcom. Konštatoval, že žaloba bola zamietnutá vecne\nsprávne, aj keď z iného, nesprávneho právneho dôvodu, keďže odvolací súd dospel k záveru\no nedostatku vecnej legitimácie strán v konaní.\n5. Rozsudok odvolacieho súdu sťažovateľ napadol dovolaním, ktoré odôvodnil existenciou vady\nv zmysle § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a nesprávnym právnym\nposúdením veci odvolacím súdom podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\n6. Najvyšší súd napadnutým uznesením rozhodol o pokračovaní v konaní s právnou nástupkyňou\njedného zo žalobcov (I. výrok), odmietol dovolanie v časti podľa § 447 písm. c) CSP a v časti podľa\n§ 447 písm. f), keďže dovolacie dôvody neboli vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435\nCSP (II. výrok), a rozhodol o nároku na náhradu trov dovolacieho konania (III. výrok).\n7. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 35/2024-22 zo 7. februára 2024 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa na ďalšie konanie v celom rozsahu.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n8. Podľa názoru sťažovateľa je napadnuté uznesenie najvyššieho súdu arbitrárne, formalistické\na neudržateľné, čoho následkom je bránenie mu v prístupe k spravodlivosti – konkrétne k právu\nna súdnu a inú právnu ochranu a k právu na spravodlivé súdne konanie.\n9. Sťažovateľ predovšetkým vyjadruje svoj nesúhlas so záverom najvyššieho súdu o neprípustnosti\ndovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP a namieta, že z dovolania „bolo možné dovolacie otázky\nbez akýchkoľvek problémov či ťažkostí abstrahovať“.\n10. V dovolaní vymedzenú právnu otázku, či je možné rozhodovaciu prax najvyššieho súdu [podľa\nktorej stranami súdneho konania o neplatnosť právneho úkonu musia byť všetci, ktorí právny úkon\nuzavreli (prípadne ich právni nástupcovia), a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní], viažucu\nsa na problematiku kúpnych zmlúv extenzívne rozšíriť aj na právnu oblasť kontraktačných vzťahov\nupravených zákonom o poľovníctve, sťažovateľ považuje nielen za zrejmú a nespochybniteľnú,\nale aj za kľúčovú pre rozhodnutie.\n11. V súvislosti s namietanou vadou zmätočnosti, ktorú sťažovateľ odôvodnil prekvapivosťou\nrozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý založil rozhodnutie na iných skutkových a právnych záveroch\nako súd prvej inštancie a dospel k záveru o nedostatku vecnej legitimácie v spore, sťažovateľ\nuvádza, že nesúhlasí so záverom najvyššieho súdu o neprekvapivosti napadnutého rozhodnutia\nodvolacieho súdu.\n\n2\n\n12. Právny názor najvyššieho súdu obsiahnutý v napadnutom uznesení o neprekvapivosti rozsudku\nodvolacieho súdu sťažovateľ považuje za ústavne neudržateľný a zasahujúci aj do jeho práva\nna súdnu ochranu, keďže k otázke nedostatku vecnej legitimácie strán v spore, ktorá bola kľúčovou\npre rozhodnutie odvolacieho súdu, sa nemal možnosť vyjadriť.\nIII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu, zúčastnených osôb a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n13. Najvyšší súd k ústavnej sťažnosti okrem iného uviedol, že sťažovateľ len opakuje námietky\nuvedené už v dovolaní a vyjadruje opätovne svoj nesúhlas s rozhodnutím dovolacieho súdu.\n14. Najvyšší súd zastáva názor, že sa zaoberal všetkými dôvodmi prípustnosti, ktoré označil\ndovolateľ, rozhodol v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu a svoje závery v rozhodnutí\npodrobne odôvodnil, pričom zotrváva na svojom názore, ktorý v rozhodnutiach uvádza\ni ústavný súd. Dovolací súd poukazuje aj na uznesenie ústavného súdu zo 14. apríla 2022\nč. k. I. ÚS 215/2022-15, ktorý uviedol, že «k odmietnutiu dovolania pre nesplnenie náležitostí\nzadefinovania dôvodu prípustnosti mimoriadneho opravného prostriedku ústavný súd považuje\nza potrebné dodať, že aj keď jeho súčasná judikatúra uprednostňuje materiálny prístup\nk vymedzeniu dovolacích dôvodov zo strany najvyššieho súdu (I. ÚS 336/2019, IV. ÚS 479/2021),\ndovolací súd si bez náležitého vymedzenia právnej otázky dovolateľom nemôže túto otázku\nvyabstrahovať z dovolania sám (II. ÚS 291/2021). Ústavne konformné riešenie vyžaduje,\n„aby právna otázka z dovolania jasne vyčnievala a takisto aby z dovolania vyčnievalo aj právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá dovolateľ za nesprávne s uvedením toho, v čom má spočívať\ntáto nesprávnosť...“ Sťažovateľ, resp. jeho advokát „preto musí pripraviť jasné, vecné\na zmysluplné vymedzenie namietaného nesprávneho právneho posúdenia spornej právnej otázky.»\n(I. ÚS 115/2020).\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnených osôb:\n15. Zúčastnené osoby sa k ústavnej sťažnosti nevyjadrili.\nIII.3. Replika sťažovateľa:\n16. Sťažovateľ nevyužil právo na repliku.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n17. V súvislosti s posudzovaním ústavnej sťažnosti ústavný súd predovšetkým poukazuje na to,\nže aj keď sťažovateľ žiada zrušiť celé napadnuté uznesenie dovolacieho súdu, prieskum ústavnosti\nzameral v zmysle jeho uplatnenej argumentácie výlučne na 2. výrok napadnutého uznesenia,\nktorým bolo dovolanie odmietnuté.\n\n3\n\n18. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu,\nktorým odmietol dovolanie sťažovateľa s odôvodnením, že\na) dovolanie nie je podľa § 420 písm. f) CSP prípustné, keďže dovolací súd nezistil v posudzovanej\nveci namietanú vadu zmätočnosti, ktorú sťažovateľ odôvodnil prekvapivosťou rozhodnutia\nodvolacieho súdu, ktorý založil rozhodnutie na iných skutkových a právnych záveroch, a na rozdiel\nod súdu prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných,\npričom k týmto záverom nebolo sťažovateľovi umožnené vyjadriť sa,\nb) v súvislosti s dovolacím dôvodom nesprávneho právneho posúdenia veci nebola právna otázka\nvymedzená dovolateľom tak, ako požaduje § 432 CSP.\nNapadnuté uznesenie najvyššieho súdu sťažovateľ považuje za arbitrárne, formalistické\na neudržateľné.\n19. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo na prístup\nk súdu. Slovenská republika, ako aj všetky jej orgány verejnej moci majú pozitívny záväzok\naktívnym spôsobom zabezpečiť, aby práva a slobody garantované jej právnym poriadkom neboli\noprávneným subjektom pod jej jurisdikciou len formálne garantované, ale aby tieto práva a slobody\nboli „prakticky a efektívne“ dosiahnuteľné. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva,\nže do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy patrí aj ochrana,\nktorá sa účastníkovi poskytuje v konaní o opravných prostriedkoch. Ak účastník konania splní\npredpoklady vyžadované zákonom na poskytnutie ochrany v opravnom konaní, všeobecný súd mu\ntúto ochranu musí poskytnúť (m. m. II. ÚS 78/05, II. ÚS 249/05).\n20. Právo na prístup k súdu je rovnako nevyhnutnou, imanentnou súčasťou práva na spravodlivý\nproces a tvorí jeho esenciálny prvok (sp. zn. III. ÚS 875/2016 a rozsudok Európskeho súdu\npre ľudské práva vo veci Golder proti Spojenému kráľovstvu z 21. 2. 1975, sťažnosť č. 4451/70,\nbody 35 – 36). Toto právo však nemá absolútny charakter a môže podliehať obmedzeniam zo strany\nštátu. Pri stanovení obmedzení požíva štát určitú mieru voľnej úvahy. Právo na prístup k súdu\nnemožno obmedziť takým spôsobom alebo do takej miery, že to naruší samotnú podstatu daného\npráva.\n21. Prípustnosť dovolania je vymedzená zákonom. Posúdenie splnenia zákonných predpokladov\n(podmienok) prípustnosti dovolania s negatívnym výsledkom nemôže viesť k záveru o porušení\noznačených práv sťažovateľa v prípade, ak zákonné pravidlá dovolanie nepripúšťajú (m. m.\nIV. ÚS 35/02). Postup súdu v súlade so zákonom totiž nemôže viesť k vysloveniu porušenia\noznačeného práva sťažovateľa. K takému záveru môže, naopak, viesť len eventuálny ústavne\nneudržateľný výklad zákona najvyšším súdom v otázke posúdenia prípustnosti dovolania.\n22. Stanovenie podmienok obmedzujúcich prípustnosť dovolania je pritom v komplexnom\nponímaní legitímne a korešponduje s postavením a úlohami, ktoré najvyšší súd ako dovolací súd\nplní. Pravidlá týkajúce sa prípustnosti dovolania majú za cieľ zaistiť riadny výkon spravodlivosti\na zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím.\n23. Skutkové a právne závery všeobecného súdu (vrátane súdu dovolacieho) môžu byť predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak sú zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň\nmajú za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98,\n4\n\nI. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01). Úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom nie je\nchrániť jednotlivca vo všeobecnosti pred skutkovými a právnymi omylmi všeobecných súdov,\nale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné (I. ÚS 17/01).\nAd a)\n24. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd zistil, že dovolací súd\ndospel k záveru, že dovolanie sťažovateľa nie je podľa § 420 písm. f) CSP prípustné, preto ho\nv tejto časti ako neprípustné odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.\n25. Najvyšší súd uviedol, že v danom prípade rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu\nk rozhodnutiu súdu prvej inštancie nevyznieva ani prekvapujúco, ani nečakane, keďže\npreskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),\nalebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou\nkaždého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju\nžiaden z účastníkov konania nenamieta (z rozhodnutia najvyššieho súdu z 29. júna 2010 sp. zn.\n2Cdo/205/2009, obdobne III. ÚS 191/2018). Podľa dovolacieho súdu žalobcovia tak mohli\nočakávať, že odvolací súd bude v rámci odvolacieho prieskumu posudzovať aj otázku vecnej\nlegitimácie. Taktiež z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní v priebehu konania na súde prvej inštancie\nnamietali nedostatok pasívnej vecnej legitimácie (viď č. l. 118), pričom uvedené podanie (č. l. 115\na nasl.) bolo doručené žalobcom/resp. ich právnym predchodcom (doručenky pripojené k č. l. 124)\na mohli sa k nemu vyjadriť a prípadne predložiť dôkazy. Postupom odvolacieho súdu preto\npodľa najvyššieho súdu nedošlo k dovolateľmi namietanej vade v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n26. Ústavný súd konštatuje, že v časti namietanej vady podľa § 420 písm. f) CSP, v ktorej bolo\ndovolanie odmietnuté pre jeho neprípustnosť, nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala\nsvojvoľný postup dovolacieho súdu (v medziach posudzovanej prípustnosti dovolania), ktorý\nby nemal oporu v zákone. Z relevantnej časti odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu vyplýva,\nže najvyšší súd sa zaoberal a vyrovnal s dôvodmi dovolateľov vrátane sťažovateľa, pričom sa s nimi\nnestotožnil a odmietol dovolanie ako procesne neprípustné.\nAd b)\n27. Ústavný súd už v náleze vo veci sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. júla 2009 uviedol, že rešpektuje\nkompetenciu najvyššieho súdu ústavne konformným spôsobom vymedzovať si prípustnosť vecí\nv konaní o dovolaní, kým neprekročí ústavné štandardy.\n28. Aby mohol najvyšší súd zistiť, či ide o zjednocovanie, alebo tvorbu judikatúry – teda či chce\ndovolateľ, aby bola judikatúra zjednotená či tvorená, a taktiež či ide o nesprávne právne posúdenie\nveci, musí sa vymedziť, o čo vo veci ide, čo je jej jadrom, podstatou.\n29. Koncepcia Civilného sporového poriadku akcentuje zodpovednosť účastníkov, keďže podľa\n§ 432 CSP dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré\npokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.\n30. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentuje, že v dovolaní formuloval právnu otázku – či je\nmožné rozhodovaciu prax najvyššieho súdu (podľa ktorej stranami súdneho konania o neplatnosť\n5\n\nprávneho úkonu musia byť všetci, ktorí právny úkon uzavreli, prípadne ich právni nástupcovia, a to\nbuď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní) viažucu sa na problematiku kúpnych zmlúv, extenzívne\nrozšíriť aj na právnu oblasť kontraktačných vzťahov upravených zákonom o poľovníctve –\nv zmysle § 432 CSP v spojení s § 421 CSP, pričom najvyšší súd ako súd dovolací sa ňou odmietol\nzaoberať.\n31. Ústavný súd teda posudzoval, či právna otázka bola vymedzená v súlade s týmto ustanovením,\npričom vychádzal so záverov stabilizovaných vo vlastnej judikatúre.\n«Pri posudzovaní toho, či dovolateľ dostatočne vymedzí právnu otázku, je potrebné, aby sa najvyšší\nsúd pokúsil autenticky porozumieť dovolateľovi - jeho textu ako celku. Nie je úlohou najvyššieho\nsúdu „hádať“, čo povedal dovolateľ, ale ani vyžadovať akúsi dokonalú formuláciu dovolacej\notázky» (pozri I. ÚS 336/2019, I. ÚS 115/2020). Pri posudzovaní vymedzenia právnej otázky\nústavný súd pamätal aj na to, že „prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov\nobčianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných\núkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, idú nad rámec zákona alebo nemajú základný\nvýznam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu“\n(IV. ÚS 1/02).\n32. Je potrebné pripustiť, že sťažovateľ právnu otázku vymedzil z určitého pohľadu širšie,\navšak z dovolania je zrejmé, o akú právnu otázku ide (pozri bod 30 tohto nálezu).\n33. Sťažovateľ v dovolaní poukazuje na to, že odvolací súd vo svojej argumentácii odkazuje\nna právny záver vyplývajúci výhradne z rozhodnutí, ktoré sa týkali sporov o určenie neplatnosti\nkúpnych zmlúv, pričom posudzovaný spor sa týkal (i) neplatnosti uznesení prijatých\nna zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri a zároveň\n(ii) neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru, čo je špecifický zmluvný typ upravený v zákone\nč. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov. Podľa názoru sťažovateľa sa odvolací súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia\nveci tým, že existujúcu rozhodovaciu prax dovolacieho súdu (viažucu sa na oblasť kúpnych zmlúv)\nneprimerane extenzívne rozšíril na právnu oblasť, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu ešte nebola vyriešená (problematika zmlúv o užívaní poľovného revíru). Poukázal na to,\nže v prípade právnych vzťahov týkajúcich sa užívania poľovného revíru vystupujú v pozícii\nspoluvlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri častokrát stovky subjektov.\nProcesná podmienka, ktorú si podľa neho arbitrárne stanovil odvolací súd („pre rozhodnutie súdu\no nedostatku vecnej legitimácie postačuje zistenie, že stranou sporu nie je čo i len jeden\nspoluvlastník poľovných pozemkov“), je v praxi nerealizovateľná, keďže absolútna (100 %)\nidentifikácia všetkých spoluvlastníkov a ich aktívna participácia v súdnom spore je prakticky\nnemožná. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní podľa sťažovateľa vôbec nezobral do úvahy\nšpecifiká daného zmluvného typu, ktoré vyplývajú jednak z normatívneho zdroja, ako aj z reálnej\npraxe. Samotný zákon o poľovníctve predpokladá mnohosť a početnosť (spolu)vlastníkov\npoľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíri a z toho dôvodu ex lege stanovuje špecifické\nprocesné podmienky spojené so spôsobom procesného zastupovania týchto vlastníkov.\n34. Podľa ústavného súdu je právna otázka v dovolaní dostatočne vymedzená a nemôže sa stotožniť\ns názorom dovolacieho súdu, že nebola vymedzená tak, ako to požaduje § 432 CSP. V dovolaní\nje jasne uvedené právne posúdenie veci, ktoré pokladajú dovolatelia za nesprávne, ako i dôvody\n6\n\nnesprávnosti tohto právneho posúdenia, pričom argumentáciu dovolateľov nemožno hodnotiť\nlen ako „polemiku dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie\nsprávnosti jeho rozhodnutia alebo len kritiku toho ako odvolací súd pristupoval k riešeniu\nniektorého problému, či všeobecný nesúhlas so závermi súdov“, ako to uvádza dovolací súd\nnapadnutom uznesení.\n35. Ústavný súd zdôrazňuje, že v tomto konaní nebolo jeho úlohou zaujať stanovisko k právnemu\nposúdeniu veci, a teda netvrdí, že sťažovateľ správne posúdil vec, ani sa nevyjadruje, či vec správne\nposúdil krajský súd. Záver, ku ktorému ústavný súd dospel v súvislosti s konaním o ústavnej\nsťažnosti, je ten, že sťažovateľ splnil podmienky na to, aby najvyšší súd vec prejednal a ustálil\nv zmysle formulovanej právnej otázky, ktorá bola pre rozhodnutie odvolacieho súdu kľúčová,\nčo bude jeho úlohou v nasledujúcom konaní. Najvyšší súd je nenahraditeľný vo svojej úlohe tvorcu\njudikatúry s autentickým vnútorným nastavením plniť túto rolu a ústavný súd je pripravený\nna dialóg pri spoločnom úsilí rozvíjať ochranu ľudských práv (pozri I. ÚS 336/2019).\n36. Keďže do obsahu základného práva na súdnu ochranu a práva na prístup k súdu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy patrí aj ochrana, ktorá sa strane poskytuje v konaní o opravných prostriedkoch,\nak riadne splní zákonné podmienky prípustnosti, pričom sťažovateľ tieto podmienky splnil, ústavný\nsúd dospel k záveru, že najvyšší súd odmietnutím dovolania porušil základné právo sťažovateľa\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku\nrozhodnutia).\n37. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené\nzákladné práva a slobody sťažovateľa.\n38. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol\no opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní\nalebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n39. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru II. výrokom napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu, bolo pre dovŕšenie ochrany porušených práv potrebné využiť aj právomoc podľa\nčl. 127 ods. 2 ústavy, resp. podľa § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde, preto zrušil II. výrok\nnapadnutého uznesenia dovolacieho súdu, ako aj nadväzujúci III. výrok napadnutého uznesenia\n(bod 2 výroku rozhodnutia).\n40. Po vrátení veci na ďalšie konanie bude úlohou najvyššieho súdu podané dovolanie v časti\nnamietanej vady podľa § 421 CSP proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu znova prerokovať\na, riadiac sa právnym názorom ústavného súdu vysloveným v tomto náleze, opätovne rozhodnúť\no dovolaní, rešpektujúc obsah a zmysel práv, ktorých porušenie bolo ústavným súdom zistené.\n41. Ústavný súd pripomína, že najvyšší súd nesmie rezignovať na hľadanie odpovedí na právne\notázky, pre ktoré sa dovolatelia naň obrátili, nesmie vykladať splnenie náležitostí dovolania\na podmienky prípustnosti reštriktívne tak, že k meritórnemu prieskumu ani nedôjde. Najvyšší súd\n\n7\n\nje najvyššia autorita v rámci všeobecného súdnictva a práve od nej sa očakáva, aby svojou\nmeritórnou rozhodovacou činnosťou vytvárala súdnu stabilnú súdnu judikatúru.\nV.\nTrovy konania\n42. Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu vznikli v súvislosti\ns právnym zastupovaním právnou zástupkyňou.\n43. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho spisu. Za prvé\ndva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie ústavnej sťažnosti,\nvychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý\npolrok 2022, ktorá bola 1 252 eur, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2023.\nOdmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2023 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje\nsumu 208,67 eur. Takto stanovená odmena predstavuje pri dvoch úkonoch 417,34 eur, s režijným\npaušálom 2 x 12,52 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) spolu 442,38 eur. Keďže právna zástupkyňa\nsťažovateľa je platiteľkou dane z pridanej hodnoty, uvedená celá suma bola zvýšená o daň\nz pridanej hodnoty vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z.\no dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Ústavný súd teda priznal úspešnému\nsťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia 530,85 eur (bod 3 výroku rozhodnutia).\n44. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší súd povinný uhradiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označenej v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. júna 2024\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolacie dôvody-nesprávne právne posúdenie", "dovolanie-prípustnosť", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "9Cdo/211/2021", "guid": "fab835d1-7bec-4431-a75f-65652f8f4b4c:fb298f40-0818-44a4-b46f-6e9eedd58bec", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7ffe3458-9ee4-4e90-b439-b05212e098df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.215.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 215/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 215/2022 z 14. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-14", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.215.2022.1"}, {"guid": "ussr:fc01b533-8fc8-41ad-85cf-eb5058f5f253", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.479.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 479/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 479/2021 z 5. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-05", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.479.2021.1"}, {"guid": "ussr:ebb49f04-333e-4d00-855e-7af947357ce9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.291.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 291/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 291/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.291.2021.2"}, {"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:cabec91a-5b57-4f6a-b143-1926e2d931d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.191.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 191/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 191/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.191.2018.2"}, {"guid": "ussr:e9115716-034d-4ddf-9137-3d029dff46cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 875/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 875/2016 z 28. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}, {"guid": "ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 199, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "fab835d1-7bec-4431-a75f-65652f8f4b4c:fb298f40-0818-44a4-b46f-6e9eedd58bec", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:5114226110.1", "spisova_znacka": "9Cdo/211/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/211/2021 z 23. 8. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-08-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:5114226110.1"}, {"guid": "159eb778-6a0b-4728-bed1-2ed5d0ac701c:3bb19437-18fd-45c7-b821-66b33a3e1f08", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2112218151.2", "spisova_znacka": "11Co/221/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/221/2019 z 22. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-09-22", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2112218151.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9fbe02e4-876b-44b7-a4ff-304da711346d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.224.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 224/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 224/2026 z 23. 4. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.224.2026.1"}, {"guid": "ussr:165afa2c-7634-44df-8c7e-e25715c23a9b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.386.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 386/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 386/2024 z 27. 8. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-08-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.386.2024.1"}, {"guid": "65046a5e-a638-49db-9357-e3038d8efc0c:d22c9f42-47b3-4bc0-ac7e-80fb571a9056", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5114226110.1", "spisova_znacka": "9Cdo/147/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/147/2024 z 30. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5114226110.1"}]}