{"guid": "ussr:4077ea23-592d-4633-93a6-077768d47292", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.303.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 303/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 303/2023 z 6. 3. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 6. marca 2024, sp. zn. II. ÚS 303/2023, ECLI:SK:USSR:2024:2.US.303.2023.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2024-03-06", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4077ea23-592d-4633-93a6-077768d47292", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.303.2023.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.303.2023.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.303.2023.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 303/2023-41\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nIvana Fiačana a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov\n,\n,\n,\n,\n,\n,\n,\n,\n, a\n,\n,\n, zastúpených Advokátska kancelária JUDr. Marta\nMaruniaková, s. r. o., Sovietskych hrdinov 33, Svidník, proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove\nč. k. 9Co/72/2022-67 z 24. novembra 2022 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 9Co/72/2022-67 z 24. novembra 2022 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 9Co/72/2022-67 z 24. novembra 2022 z r u š u j e\na v e c v r a c i a Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľom p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1 402,32 eur, ktorú j e\np o v i n n ý Krajský súd v Prešove zaplatiť právnej zástupkyni sťažovateľov do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci\n1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 30. januára 2023 domáhajú\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) napadnutým uznesením krajského súdu. Navrhujú\nnapadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.\n2. Uznesením č. k. II. ÚS 303/2023-15 zo 14. júna 2023 ústavný súd prijal podľa § 56 ods. 5 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť na ďalšie\nkonanie v celom rozsahu.\n3. Z ústavnej sťažnosti, napadnutého uznesenia a ďalších príloh ústavnej sťažnosti vyplýva, že\nsťažovatelia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhali proti žalovanému\n,\n,\n, obmedzenia jeho\nvlastníckeho práva k pozemku parcely registra „C“ KN č. 20/4 s výmerou 454 m2, druhu pozemku\nzastavaná plocha a nádvorie zapísaného na\n, vedeného Okresným úradom Svidník,\nkatastrálnym odborom, okres Svidník, obec Šarišský Štiavnik, katastrálne územie Šarišský Štiavnik\n(ďalej len „parcela č. 20/4“), až do právoplatného rozhodnutia súdu o určenie neplatnosti kúpnej\nzmluvy uzavretej medzi žalovaným a obcou Šarišský Štiavnik z 23. mája 2022 a nahradenie prejavu\nvôle obce Šarišský Štiavnik uzavrieť kúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho práva k parcele č. 20/4\nako pozemku priľahlému k bytovému domu v prospech sťažovateľov ako vlastníkov bytov do ich\npodielového spoluvlastníctva v rozsahu zodpovedajúcom výške ich spoluvlastníckych podielov\nk priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach, na príslušenstve v bytovom dome\nso súpisným číslom 59 (ďalej len „bytový dom“) nachádzajúcom sa v katastrálnom území Šarišský\nŠtiavnik, zapísanom na\na na pozemku parcely registra „C“ KN č. 20/2, na ktorom je\nobytný dom postavený. Okresný súd Svidník uznesením č. k. 2C/25/2022-26 z 1. júla 2022 nariadil\nneodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť strpieť užívanie pozemku parcely\nč. 20/4 sťažovateľmi (výrok I), zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránil sťažovateľom\na ich blízkym príbuzným užívať parcelu č. 20/4 na parkovanie motorových vozidiel, na užívanie\nprístreškov pre autá, ukladanie palivového dreva, užívanie záhradiek, prechod a prejazd motorových\nvozidiel (výrok II), zakázal parcelu č. 20/4 oplotiť a stavať na nej akékoľvek stavby vrátane garáže\n(výrok III), zakázal akokoľvek nakladať s parcelou č. 20/4, a to parcelu predať, darovať, zameniť\nalebo akokoľvek inak previesť vlastnícke právo na inú osobu, akokoľvek pozemok zaťažiť\n(výrok IV), sťažovateľom uložil, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia podali proti\nžalovanému na okresnom súde žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi\nžalovaným a obcou Šarišský Štiavnik z 23. mája 2022 a nahradenie prejavu vôle obce Šarišský\nŠtiavnik uzavrieť kúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho práva k parcele č. 20/4 v prospech\nsťažovateľov do ich podielového spoluvlastníctva (výrok V), a rozhodol, že toto neodkladné\nopatrenie sa ukladá do právoplatného rozhodnutia súdu o určení neplatnosti kúpnej zmluvy\nuzavretej medzi žalovaným a obcou Šarišský Štiavnik 23. mája 2022 a nahradení prejavu vôle obce\nŠarišský Štiavnik uzavrieť kúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho práva k parcele č. 20/4 v prospech\nsťažovateľov do ich podielového spoluvlastníctva (výrok VI). Okresný súd bol toho názoru, že\nnávrh sťažovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, keďže v prerokovávanej veci\nje z obsahu spisu zrejmé, že účelom ich návrhu je zachovanie existujúceho faktického stavu\nvo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam, ktorý bol podľa ich tvrdení ich nezákonným scudzením\nžalovanému zo strany obce Šarišský Štiavnik narušený, čím nastal stav, ktorý je momentálne\nzvrátiteľný len s veľkými ťažkosťami, prípadne vôbec. Okresný súd vyslovil, že dôvodná obava\nsťažovateľov je v danom prípade na mieste, keď žalovaný po nadobudnutí vlastníckeho práva\nk spornému pozemku znemožňuje sťažovateľom ho užívať. Vlastníctvo žalovaného k dotknutému\npozemku pritom sťažovatelia v konaní vo veci samej spochybňujú, zastávajú názor, že jeho\nvlastnícke právo bolo získané na základe absolútne neplatného právneho úkonu, a teda skutočnými\nvlastníkmi pozemku sú, resp. mali byť sťažovatelia.\n\n2\n\n4. Žalovaný podal proti uzneseniu okresného súdu odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd\nnapadnutým uznesením tak, že uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia zamietol a priznal žalovanému proti sťažovateľom nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie\nsamostatným uznesením. Krajský súd v odôvodnení uviedol, že sťažovatelia svoj nárok odvodzujú\nod ich práva užívať parcelu č. 20/4 a práva na prevod vlastníckeho práva k tejto parcele ako\npriľahlému pozemku k bytovému domu, keďže celý priestor okolo bytového domu je jeden celok,\nktorý bol určený na to, aby sa užíval spolu s bytovým domom. V prerokovávanom prípade tak ide\npodľa právneho názoru krajského súdu o nútené procesné spoločenstvo žalobcov, keďže podľa § 9\nods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov\na nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“) právne\núkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva\na pozemku zaväzujú spoločenstvo a ak sa spoločenstvo nezriaďuje, zaväzujú všetkých vlastníkov\nbytov a nebytových priestorov v dome. Z uvedeného hmotnoprávneho predpisu vyplýva, že\npodmienkou úspechu v spore je účasť všetkých subjektov právneho vzťahu, v tomto prípade\nžalobcov. Ak ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia nevystupovali na strane žalobcov ani na žalovanej strane všetky osoby, ktoré sú\nvlastníkmi bytov, resp. nebytových priestorov, nie je daná aktívna legitimácia v spore, čo je\ns poukazom na § 78 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) dôvod na zamietnutie\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o otázku aktívnej, resp. pasívnej\nlegitimácie, platia rovnaké procesné pravidlá pre žalobu, ako aj pre návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia. Krajský súd tak uzavrel, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, ak\nnávrh na nariadenie neodkladného opatrenia nezamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie\nna strane sťažovateľov.\nII.\nArgumentácia sťažovateľov\n5. Proti napadnutému uzneseniu podali sťažovatelia túto ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentujú, že\nzáver krajského súdu, v zmysle ktorého v ich veci, vychádzajúc z § 9 ods. 2 zákona č. 182/1993\nZ. z., ide o nútené procesné spoločenstvo, je nesprávny, odporujúci zmyslu a účelu uvedenej\nprávnej normy a § 78 ods. 1 CSP. Sťažovatelia uvádzajú, že prvá veta § 9 ods. 2 zákona č. 182/1993\nZ. z., na ktorú sa krajský súd odvoláva, má v kontexte ďalšieho textu tohto ustanovenia úplne iný\nvýznam a absolútne nesúvisí s daným prípadom, a preto sú tej mienky, že z tohto ustanovenia nie je\nmožné vyvodiť existenciu núteného procesného spoločenstva na strane žalobcu ani na strane\nžalovaného. Podľa názoru sťažovateľov zákonodarca považoval za právne úkony týkajúce sa domu,\nspoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku, ktoré zaväzujú\nvšetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, také úkony, ktoré súvisia so záväzkami\nvzniknutými pri správe bytového domu, ktorú vykonáva v mene vlastníkov bytov správca bytového\ndomu alebo spoločenstvo vlastníkov bytov v bytovom dome, a v prípade, že takýmto právnym\núkonom dôjde k vzniku záväzku, ktorý nebude krytý zaplatenými úhradami do fondu údržby\na opráv, každý vlastník bytu zodpovedá za tieto záväzky v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu\nk spoločným častiam a zariadeniam bytového domu. Odvolací súd svoje rozhodnutie teda oprel\no nesprávny hmotnoprávny predpis. Zdôraznili, že sa primárne domáhajú toho, aby obec Šarišský\nŠtiavnik v súlade s § 23 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. previedla na sťažovateľov ako vlastníkov\n3\n\nbytov v bytovom dome spoluvlastnícke podiely k parcele č. 20/4 ako priľahlému pozemku\nk bytovému domu prislúchajúce k bytu, ktoré bola obec Šarišský Štiavnik povinná previesť už\nv čase uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu a túto povinnosť vyplývajúcu jej\nz § 23 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. porušila, pričom táto povinnosť jej nezanikla. Podstatou\npodaného návrhu je docieliť, aby žalovaný až do konečného rozhodnutia súdu o neplatnosti kúpnej\nzmluvy a nahradení prejavu vôle nenakladal s priľahlým pozemkom parcely č. 20/4 patriacim\nk bytovému domu. V danom prípade ide podľa sťažovateľov na strane žalobcov o samostatné\nspoločenstvo podľa § 76 CSP, pretože každý žalobca ako vlastník bytu v bytovom dome má\nsamostatné právo na to, aby mu v zmysle § 23 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. bol zmluvou\no prevode vlastníctva bytu v bytovom dome prevedený aj príslušný spoluvlastnícky podiel\nna priľahlom pozemku. Toto právo súvisí so samotným vlastníckym právom k bytu každého\nžalobcu, a preto si toto právo môže uplatniť každý vlastník bytu v bytovom dome samostatne bez\nohľadu na to, či si toto právo majú záujem uplatniť aj ďalší vlastníci bytov. Sťažovatelia tiež\nnamietajú, že krajský súd nedostatočne zdôvodnil uplatnenie § 9 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.\na bez riadneho zdôvodnenia sa odklonil od právnych a skutkových záverov súdu prvej inštancie,\npreto považujú napadnuté uznesenie za arbitrárne a svojvoľné.\nIII.\nVyjadrenie krajského súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľov\nIII.1. Vyjadrenie krajského súdu:\n6. Krajský súd k ústavnej sťažnosti uviedol, že v dotknutej veci odvolací súd konal v medziach\nsvojej právomoci. Jeho úvahy napísané v dôvodoch napadnutého uznesenia vychádzajú\nz konkrétnych faktov, sú logické, majúce oporu v obsahu spisového materiálu. Súd vyhodnotil tie\nskutočnosti, ktoré boli relevantné pre rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie.\nSťažovateľmi vyjadrený prejav nespokojnosti s napadnutým uznesením je potrebné hodnotiť aj tak,\nže obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je\nzáruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Potrebou je,\naby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie\nbolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. Postup odvolacieho súdu\nv predmetnej veci i obsah jeho rozhodnutia je zákonný, preskúmateľný a nearbitrárny. Niet preto\ndôvodu na vyslovenie porušenia základných práv upravených v čl. 46 ods. 1 ústavy, a preto\nnavrhuje ústavnú sťažnosť ako neopodstatnenú zamietnuť.\n7. K veci sa vyjadrila aj predsedníčka senátu 9Co, ktorá uviedla, že na správnosti záveru\nvysloveného odvolacím súdom zotrváva a dodáva, že spoluvlastníctvo k zastavanému a priľahlému\npozemku k bytovému domu je akcesorickým vedľajším právom upínajúcim sa na hlavný predmet\nvlastníctva, s ktorým je funkčne spojené (§ 2 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z.). Toto\nspoluvlastníctvo je regulované výlučne týmto zákonom, pričom nejde o podielové spoluvlastníctvo\nupravené v príslušných ustanoveniach Občianskeho zákonníka. Ide o spoluvlastníctvo nezrušiteľné,\njeho zrušenia sa nemožno domáhať na základe príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka\n(§ 13 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.). Legálne definície sú kľúčové. Zmyslom § 9 ods. 2\nzákona č. 182/1993 Z. z. je úprava, že právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí\ndomu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú všetkých vlastníkov bytov\n\n4\n\na nebytových priestorov v dome. Záväzok, ktorého plnenia sa žalobcovia na podklade žiadaného\nrozhodnutia o neodkladnom opatrení a nimi avizovanej následne podávanej žaloby domáhajú,\nje, vychádzajúc z právnej teórie, v danom prípade viacstranným záväzkom vecnoprávnej povahy,\nkeďže dôvodom, pre ktorý sa na súd obrátili, je argument o tom, že obec Šarišský Štiavnik\nje naďalej vlastníkom priľahlého pozemku s nádvorím, parcely č. 20/1. Toto nádvorie sa nachádza\naj na parcele č. 20/4 prevedenej do vlastníctva žalovaného, ktorú však obec na vlastníkov bytov\npri prevode vlastníctva bytov v rozpore so zákonom nepreviedla. Pri takto založenom právnom\ndôvode na nariadenie neodkladného opatrenia bol žalovaným uplatnený odvolací dôvod\nrelevantným, preto odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu zmenil a návrh na neodkladné\nopatrenie zamietol, prihliadajúc aj na neexistenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov a s tým\nsúvisiaci aj možný zásah do práv tej osoby, ktorej by sa prípadné potvrdzujúce rozhodnutie\nodvolacieho súdu dotklo.\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n8. Zúčastnená osoba (žalovaný\n) uviedla, že ústavnú sťažnosť považuje\nza nedôvodnú. Podľa jej vyjadrenia skutočnosti uvádzané sťažovateľmi sú nepravdivé. Priľahlým\npozemkom k bytovému domu je pozemok parcely č. 20/1 vo vlastníctve obce Šarišský Štiavnik\na tento pozemok si vlastníci bytov môžu kúpiť od obce do svojho spoluvlastníctva. Nikto vlastníkov\nbytov nemôže donútiť, aby si pozemok kúpili a zákon č. 182/1993 Z. z. situáciu, keď vlastníci\nbytov nebudú mať záujem o kúpu priľahlého pozemku, nerieši, čo je aj tento prípad, keďže\nsťažovatelia a zároveň vlastníci bytov v bytovom dome nemali záujem odkúpiť si priľahlý\npozemok. Obec Šarišský Štiavnik už niekoľkokrát, naposledy 9. januára 2021, vyzvala vlastníkov\nbytov v bytovom dome, aby si odkúpili podiely na parcele č. 20/1, ale sťažovatelia si tieto podiely\nodmietli odkúpiť, a preto priľahlá parcela č. 20/1 ostáva vo vlastníctve obce Šarišský Štiavnik.\nVýmera parcely č. 20/1 1476 m2 postačuje na uspokojenie všetkých potrieb vlastníkov bytovej\njednotky (záhradky, garáže, prístrešky a pod.). Podiel na jeden byt je 246 m2. Parcela č. 20/4, ktorú\nobec Šarišský Štiavnik predala žalovanému, nie je priľahlou parcelou k bytovému domu a jej\nhranica od bytového domu je vzdialená minimálne 6 m, takže v žiadnom prípade nebráni\nvlastníkom bytového domu v užívaní ich bytov. Parcela č. 20/4 bola pre obec nadbytočná, a tak ju\nobec ponúkla na predaj. Ktokoľvek sa mohol prihlásiť so záujmom o jej odkúpenie, nikto sa však\nneprihlásil, a preto ju obec mohla predať žalovanému bez toho, aby porušila § 23 zákona\nč. 182/1993 Zb. o predaji pozemku nadobúdateľom bytov. Parcela č. 20/3 je vo vlastníctve obce\nŠarišský Štiavnik a slúži ako prístupová cesta k bytovému domu, ako aj pre prípad zásahu\nhasičských a záchranárskych vozidiel, takže nie je pravda, že by sa k bytovému domu nedostali\nzáchranárske vozidlá. Sťažovatelia poukazujú na to, že celý oplotený pozemok by mal byť priľahlý,\nale už zabudli uviesť, že bytový dom bol postavený Jednotným roľníckym družstvom Šarišský\nŠtiavnik, ktoré v bytovom dome umiestnilo aj škôlku pre deti a oplotený pozemok slúžil ako ihrisko\npre deti. Pozemok, ktorý sťažovatelia označujú za priľahlý, nikdy nebol určený pre bytový dom, ale\npre účely škôlky. Pôvodne oplotené boli aj parcela č. 21/2, trvalý trávny porast vo výmere 4888 m2,\nparcela č. 20/1, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1476 m2, parcela č. 20/3, zastavaná plocha\na nádvorie vo výmere 301 m2 a parcela č. 20/4, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 454 m2,\nno tieto možno len ťažko považovať za priľahlý pozemok v zmysle § 23 ods. 1 zákona č. 182/1993\nZ. z. Podľa žalovaného na strane žalobcov nie sú všetci vlastníci bytov, a preto žalobcovia neboli\noprávnení podať žalobu, ktorá v konečnom dôsledku zasahuje do práv a právom chránených\n5\n\nzáujmov všetkých vlastníkov bytov. Na strane žalobcov alebo žalovaných chýbajú vlastníci bytu\nč. 5 na 3. poschodí bytového domu\na\na vlastníčka bytu č. 2\nna 2. poschodí\n. Žalovaný nesúhlasí s výkladom § 9 zákona č. 182/1992 Z. z.\ntak, ako ho prezentujú sťažovatelia. Sťažovatelia svoj výklad toho ustanovenia zákona zúžili len\nna tie právne úkony, ktoré súvisia so záväzkami vzniknutými pri správe bytového domu, ktorú\nvykonáva v mene vlastníkov bytov správca bytového domu alebo spoločenstvo vlastníkov bytov\nv bytovom dome. Tento výklad podľa žalovaného je nesprávny, lebo pri užívaní bytov vlastníkmi\nbytov v bytovom dome dochádza aj k iným skutočnostiam, ako uvádzajú sťažovatelia. V tejto\nsúvislosti poukazuje na § 11 ods. 4 a § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z. Neodkladné opatrenie,\nktoré vydal okresný súd, zasiahlo do práv\n, jeho manželky\na\n, pretože sa týkalo aj ich ako vlastníkov bytov v bytovom dome. Oni spolu\nso sťažovateľmi tvoria procesné spoločenstvo v zmysle § 78 CSP, a preto napadnuté uznesenie je\npo právnej a vecnej stránke správne.\nIII.3. Replika sťažovateľov:\n9. Sťažovatelia vo svojej replike k vyjadreniu krajského súdu uviedli, že krajský súd v konaní\no odvolaní proti neodkladnému opatreniu vôbec nezobral do úvahy dôvody a podstatu návrhu\nna vydanie neodkladného opatrenia, ktorým je porušenie povinnosti obce Šarišský Štiavnik\nv zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. previesť s vlastníckym právom k bytom aj vlastnícke právo\nk priľahlému pozemku určenému na spoločné užívanie vlastníkmi bytov v bytovom dome, ktorým\nje pozemok parcely č. 20/4. Toto právo patrí samostatne každému vlastníkovi bytu. Táto povinnosť\nobci Šarišský Štiavnik nezanikla. Krajský súd ani vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti nijako\nzrozumiteľne a logicky neodôvodnil svoj názor, že z § 9 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. vyplýva\nnerozlučné spoločenstvo v tomto prípade, keď nejde o spoločné práva a povinnosti pri správe\nbytového domu, ale o právo na nadobudnutie vlastníckeho práva k priľahlému pozemku.\n10. K vyjadreniu zúčastnenej osoby sťažovatelia uviedli, že parcela č. 20/4 je priľahlým pozemkom\nk bytovému domu, keďže bola vytvorená z parcely č. 20/1, ktorú sama zúčastnená osoba označuje\nza priľahlý pozemok, pre účely predaja žalovanému. K tvrdeniu, že obec Šarišský Štiavnik\nponúkala parcelu č. 20/1 vlastníkom bytov a oni to odmietli, uviedli, že obec ponúkala pozemok\nna predaj bytovému spoločenstvu, ktorému zákon neumožňuje nadobúdať nehnuteľnosti.\nO odkúpenie parcely č. 20/4 požiadali sťažovatelia písomne, no starosta obce ich žiadosť vybavil\nurčením nesplniteľnej podmienky, že buď ju kúpia všetci, alebo ju predá žalovanému. Túto\npodmienku nebolo možné splniť, pretože manželka žalovaného by s odkúpením nesúhlasila a ani\na jeho manželka, keďže žalovaný im sľúbil, že ich prístrešok na pozemku\nponechá. Pozemok užívali všetci vlastníci bytov, obec ho predala žalovanému z nepravdivých\ndôvodov hodných osobitného zreteľa. Tvrdenie, že parcela č. 20/4 bola pre obec nadbytočným\nmajetkom, a preto ju predala, ignoruje podstatu práva, ktorého sa sťažovatelia domáhajú, a to aby si\nobec splnila svoju zákonnú povinnosť voči jednotlivým vlastníkom bytov a previedla im\ndo vlastníctva priľahlý pozemok v podieloch zodpovedajúcich výške ich podielov k spoločným\nčastiam a zariadeniam bytového domu, k príslušenstvu bytového domu a spoluvlastníckemu podielu\nk pozemku pod stavbou. Parcela č. 20/4 bola a je jediný užívateľný priestor a boli a sú na ňom stále\npostavené prístrešky sťažovateľov, žalovaného a manželov\n. Ustanovenie § 9 zákona\n\n6\n\nč. 182/1993 Z. z. rieši otázku znášania nákladov na správu bytového domu, a nie otázku\nnadobúdania vlastníckeho práva k priľahlému pozemku.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n11. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože s ohľadom na predmet konania a po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou,\nvyjadreniami krajského súdu, zúčastnenej osoby a replikou sťažovateľov dospel k názoru, že\nod neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n12. Prieskum uznesení o neodkladných opatreniach ústavným súdom je zdržanlivý, pretože ústavný\nsúd nie je opravnou inštanciou sústavy všeobecných súdov a navyše ide o rozhodnutia, ktorými sa\ndo práv a povinností strán spravidla nezasahuje konečným spôsobom. Meritórne tieto rozhodnutia\nmožno posúdiť iba v ojedinelých prípadoch a len za celkom výnimočných okolností, ak došlo\nk procesnému excesu, ktorý zakladá zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu\n(I. ÚS 19/2020, II. ÚS 407/2020, II. ÚS 435/2021). Aj v konaní o neodkladnom opatrení však\nmusia byť rešpektované minimálne požiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu\nochranu. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení musí mať predovšetkým zákonný podklad, musí byť\nvydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným\nspôsobom odôvodnené (III. ÚS 643/2022). Výnimočnosť zasahovania ústavného súdu\ndo rozhodnutí o neodkladných opatreniach teda neznamená, že tieto sú úplne mimo rámca\nústavnoprávneho prieskumu. Ak sú dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie\no neodkladnom opatrení, zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky,\nprípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti,\nmožno v takomto prípade hovoriť o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho\nrozhodnutia (III. ÚS 104/2013).\n13. Stabilizovaná judikatúra ústavného súdu (IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06) zdôrazňuje, že každý má\nprávo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa relevantnej\nprávnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo\ntakých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené\nspôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne\ninterpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci. Inak povedané, všetky orgány verejnej\nmoci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež\nmedzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd (II. ÚS 148/06,\nIII. ÚS 348/06, IV. ÚS 96/07, IV. ÚS 200/07, IV. ÚS 209/07, IV. ÚS 95/08). Ústavný súd taktiež\nuž viackrát akcentoval, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len\nz hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale\npredovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, I. ÚS 306/2010).\nZákladom interpretácie a aplikácie každej právnej normy v materiálnom právnom štáte je určenie\núčelu právnej úpravy, vymedzenie jej rozsahu a identifikácia jej obsahu (m. m. II. ÚS 171/05).\nNevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych\nnoriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej\nnormy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup,\n7\n\nv rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé\nuplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne\nzdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych\npredpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je\ndoslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho\n(od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje\núčel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa\nv takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej\nnormy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti\nznenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo\nv prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a s účelom príslušného ustanovenia, o ktorého\njednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným\ngramatickým (jazykovým) výkladom (III. ÚS 294/2018, m. m. III. ÚS 72/2010).\n14. K námietke porušenia práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy treba uviesť, že\nústavný súd nevykladá iné ako ústavné zákony, a preto preskúmava len to, či sa zákony nevyložili\nspôsobom, ktorý je arbitrárny alebo zjavne mylný (II. ÚS 348/08). Protiústavné sú len tie\nrozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo extrémne nelogické\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). Posúdenie dôvodnosti porušenia práva na súdnu ochranu sa preto\nmusí obmedziť na otázku, či v napadnutom uznesení krajského súdu nebol použitý výklad, ktorý by\nbol, či už extrémne nelogický, zjavne mylný, alebo arbitrárny.\n15. Podstata námietok sťažovateľov v súvislosti s namietaným porušením ich základného práva\nna súdnu ochranu je založená na ich tvrdení, v zmysle ktorého v dôsledku nesprávnej aplikácie § 9\nods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. dospel krajský súd k nesprávnemu právnemu záveru, že vo veci\nsťažovateľov ide o nútené procesné spoločenstvo, ktoré v ich prípade nie je dané, čo zakladá dôvod\nna zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej\nlegitimácie na strane sťažovateľov. Úlohou ústavného súdu je preto posúdiť, či spôsob interpretácie\na aplikácie § 9 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. v spojení s § 78 CSP zvolený krajským súdom\nje v danom prípade výsledkom ústavne konformného výkladu, teda, inými slovami, či sú závery\nkrajského súdu prezentované v napadnutom uznesení ústavne udržateľné.\n16. Z § 78 ods. 1 CSP vyplýva, že o nútené procesné spoločenstvo pôjde vtedy, keď osobitný\npredpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu (teda všetkých\nnositeľov vecnej legitimácie).\n17. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, keď žalobca je nositeľom\nhmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna vecná legitimácia), a žalovaný je\nnositeľom hmotnoprávnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). Vecná legitimácia teda vyjadruje\npostavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie\nk úspechu alebo neúspechu v konaní. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe\ntvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia, alebo o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom\nhmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom oprávnenia alebo povinnosti, o ktorých sa koná.\n18. Krajský súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného\nopatrenia zamietol s odôvodnením, že v danom prípade, vychádzajúc z § 9 ods. 2 zákona\n8\n\nč. 182/1993 Z. z., ide o nútené procesné spoločenstvo žalobcov a vzhľadom na to, že ku dňu\nrozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevystupovali\nna strane žalobcov ani na žalovanej strane všetky osoby, ktoré sú vlastníkmi bytov, resp.\nnebytových priestorov, nie je daná aktívna legitimácia v spore, čo je s poukazom na § 78 ods. 2\nCSP dôvod na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.\n19. Z obsahu napadnutého uznesenia ústavný súd zistil, že krajský súd aplikoval vo veci\nsťažovateľov nesprávny právny predpis, keď aplikoval § 9 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. v znení\núčinnom do 31. októbra 2018, podľa ktorého právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí\ndomu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú spoločenstvo a ak sa\nspoločenstvo nezriaďuje, zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.\n20. S účinnosťou od 1. novembra 2018 bol zákon č. 182/1993 Z. z. novelizovaný zákonom\nč. 283/2018 Z. z., pričom podľa nového znenia § 9 ods. 2 právne úkony týkajúce sa domu,\nspoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú všetkých\nvlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca a spoločenstvo zodpovedajú za záväzky\nvzniknuté pri výkone správy domu až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky\nzostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Ak tieto záväzky nie sú kryté\nzaplatenými úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv,\nvlastník bytu a nebytového priestoru v dome zodpovedá za záväzky nad rámec zaplatených úhrad\nza plnenia alebo preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv v rozsahu svojho\nspoluvlastníckeho podielu podľa § 5 ods. 1 písm. b).\n21. Odhliadnuc od uvedeného, z porovnania oboch časových verzií citovaného ustanovenia možno\nusúdiť, že v ťažiskovej časti jeho obsahu, o ktorú krajský súd oprel svoj právny záver, dochádza\nk ich prieniku.\n22. Zo znenia § 9 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., podľa ktorého právne úkony týkajúce sa domu,\nspoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú všetkých\nvlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, krajský súd vyvodil, že podmienkou úspechu\nv spore je účasť všetkých subjektov právneho vzťahu, v tomto prípade žalobcov ako všetkých\nvlastníkov bytov v bytovom dome.\n23. Na základe preskúmania odôvodnenia napadnutého uznesenia ústavný súd konštatuje, že\nkrajský súd pri rozhodovaní vo veci sťažovateľov, vychádzajúc z textácie § 9 ods. 2 zákona\nč. 182/1993 Z. z., aplikoval výhradne gramatický (doslovný) výklad predmetnej právnej normy,\npodľa ktorého všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú zaviazaní akýmikoľvek\n(všetkými) právnymi úkonmi, pokiaľ sa týkajú domu, spoločných častí domu a spoločných\nzariadení domu, príslušenstva a pozemku. Ústavný súd v tejto súvislosti zastáva názor, že takáto\ninterpretácia dotknutej právnej úpravy, ktorú si krajský súd osvojil, je zjavne mylná. Výklad\nposkytnutý krajským súdom by v praktickej rovine znamenal, že pri individuálnom prevode\nvlastníctva k bytu v dôsledku nerozlučného spojenia takéhoto vlastníctva so spoluvlastníctvom\npozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku by týmto úkonom boli viazaní aj\nvšetci ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Krajský súd opomenul ostatné\nklasické metódy výkladu ako systematický výklad, teleologický výklad či historický výklad,\nktorých aplikácia bola v danom prípade z dôvodu nejasnosti dotknutej právnej úpravy žiaduca\n\n9\n\na ktorá by vyúsťovala do prijatia odlišného právneho záveru, aký bol v konečnom dôsledku\nkrajským súdom prijatý.\n24. Krajský súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil podstatu predmetu konania, skutočnosť, že\nsťažovatelia svoje nároky odvodzovali od svojho práva na prevod vlastníckeho práva k dotknutej\nparcele ako priľahlému pozemku k bytovému domu predstavujúceho akcesorické právo viažuce sa\nna hlavný predmet vlastníctva, s ktorým je nerozlučne spojené (§ 23 ods. 1 zákona č. 182/1993\nZ. z.). V konaní vo veci samej sa sťažovatelia podanou žalobou domáhajú určenia vlastníckeho\npráva žalovanej obce Šarišský Štiavnik k dotknutej parcele a nahradenia prejavu vôle žalovanej\nobce uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva k dotknutej parcele vo vymedzenom\nrozsahu na sťažovateľov. Z uvedeného je tak zrejmé, že vo veci sťažovateľov nešlo o úkony pri\nspráve domu.\n25. Po preskúmaní napadnutého uznesenia ústavný súd konštatuje, že krajský súd neaplikoval\nplatné právo a zároveň spôsob, akým krajský súd v napadnutom uznesení interpretoval a aplikoval\npríslušnú právnu úpravu, je príliš formalistický a zjavne mylný. Interpretáciu právnej úpravy, ktorú\nsi krajský súd v napadnutom uznesení osvojil a ktorá sa prejavila v prijatí záveru o nedostatku\naktívnej vecnej legitimácie na strane sťažovateľov ako žalobcov v konaní, tak možno označiť\nza ústavne neudržateľnú, vedúcu k neprípustnému zásahu do základného práva sťažovateľov\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Krajský súd nezohľadnil všetky relevantné skutočnosti\na právne súvislosti pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto\naj odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu, ktoré nedáva konzistentné odpovede\nna relevantné skutkové a právne súvislosti prípadu, nespĺňa kritériá ústavne súladného\nodôvodnenia. Z uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením\nkrajského súdu došlo k porušeniu označeného základného práva sťažovateľov (bod 1 výroku\nnálezu).\n26. Nad rámec veci vo vzťahu k vyjadreniu zúčastnenej osoby k ústavnej sťažnosti, ktorá svoju\nargumentáciu v prevažnej miere sústreďuje do spochybňovania skutočnosti, že v prípade dotknutej\nparcely ide o priľahlý pozemok, ústavný súd uvádza, že nastolená otázka nebola vôbec predmetom\nposúdenia krajského súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia a jej posúdenie nadobudne\nrelevanciu až v konaní vo veci samej.\n27. Ústavný súd v súvislosti s návrhom sťažovateľov na zrušenie napadnutého rozhodnutia\na vrátenie veci krajskému súdu dospel k záveru, že pre dosiahnutie nápravy vo veci je nevyhnutné,\naby tomuto návrhu vyhovel (bod 2 výroku nálezu). Krajský súd je v ďalšom konaní vo veci podľa\n§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými\nv tomto náleze.\nV.\nTrovy konania\n28. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 1 402,32 eur.\n29. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [ďalej len „vyhláška“\n10\n\n(§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 13 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky)]. Základná\nsadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2023 (208,67 eur) po znížení o 50 % pri\nzastupovaní dvoch alebo viacerých sťažovateľov je vo výške 104,34 eur a hodnota režijného\npaušálu je vo výške 12,52 eur. Sťažovateľom vznikol nárok na náhradu trov konania za tri úkony\nprávnej služby uskutočnené v roku 2023 (prevzatie a príprava zastúpenia, ústavná sťažnosť,\nreplika). Výsledná suma, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľom ako náhradu trov právneho\nzastúpenia, preto predstavovala sumu 1 402,32 eur (4 úspešní sťažovatelia x 208,68 eur + 2 x 12,52\neur).\n30. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného\nv záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. marca 2024\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "procesné spoločenstvo", "opatrenie-neodkladné", "arbitrárnosť", "aplikácia právnych noriem-ústavne nesúladná", "interpretácia právnych noriem", "výklad (interpretácia)-právnej normy", "výklad (interpretácia)-gramatický (jazykový)", "byt", "výklad (interpretácia)-formalistický", "opatrenie-neodkladné", "vlastníctvo-obmedzenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/72/2022", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0be5018d-2bd3-4b32-8f75-59d403a36eb9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.643.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 643/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 643/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.643.2022.1"}, {"guid": "ussr:164bcf31-a857-4687-955b-87ff0e92956f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.435.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 435/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 435/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.435.2021.1"}, {"guid": "ussr:7526acae-09b4-4ee5-b235-5bd689afa9c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.407.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 407/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 407/2020 z 24. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-24", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.407.2020.1"}, {"guid": "ussr:4fc80924-3af0-4747-99d6-ddabfa05a020", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.19.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/2020 z 15. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-15", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.19.2020.1"}, {"guid": "ussr:367d7ab8-d73b-4cd2-8376-d3be1d258203", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.294.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 294/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 294/2018 z 7. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.294.2018.1"}, {"guid": "ussr:9e3e4b65-f063-4fae-8d3d-96f99e8e538c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 104/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 104/2013 z 11. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-11", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e3e4b65-f063-4fae-8d3d-96f99e8e538c"}, {"guid": "ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/2012 z 10. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-10", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a71acc-3934-438c-a376-c45775031f2b"}, {"guid": "ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b"}, {"guid": "ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 306/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 306/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 450, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9af3a47b-29be-48cc-b178-ed6157cf01bb"}, {"guid": "ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 348/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 348/08 z 6. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-06", "citacie_n": 303, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c0b3e8a-6770-424f-8b1c-0a61ff961c12"}, {"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:b458c6e3-04b8-4531-b0cd-c69b53efdabb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 95/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 95/08 z 11. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-11", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b458c6e3-04b8-4531-b0cd-c69b53efdabb"}, {"guid": "ussr:b7fa75ac-822b-415a-bdf7-da0a57fdc86e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 200/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 200/07 z 26. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-26", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7fa75ac-822b-415a-bdf7-da0a57fdc86e"}, {"guid": "ussr:1218023c-afd7-4a42-a232-d479f3730210", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 209/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 209/07 z 6. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-06", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1218023c-afd7-4a42-a232-d479f3730210"}, {"guid": "ussr:80d40347-4a0a-4d03-bc3d-82eb16807213", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 348/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 348/06 z 17. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-17", "citacie_n": 292, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:80d40347-4a0a-4d03-bc3d-82eb16807213"}, {"guid": "ussr:f1db4d37-b3b6-4f38-8553-c6b6b6552cf3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 96/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 96/07 z 10. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-10", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1db4d37-b3b6-4f38-8553-c6b6b6552cf3"}, {"guid": "ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/06 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 63/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 63/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 440, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf3dff1-4b01-4cec-9cf9-5fb4949bc4eb"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "01d88eb1-f13d-4696-80b0-9489040bc8a9:77af9e1e-f632-4e58-a59b-52b70bcbcec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/72/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/72/2022 z 30. 6. 2022", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/01d88eb1-f13d-4696-80b0-9489040bc8a9:77af9e1e-f632-4e58-a59b-52b70bcbcec8"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6a5f3746-8d6e-426e-a368-6831a8b45954", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.111.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 111/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 111/2025 z 7. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.111.2025.2"}, {"guid": "1601e3e3-a9e5-4942-97e6-8673e6c2c5e7:b2f5e268-b791-40ff-b8bb-9ecfbf8feb8f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8110216057.1", "spisova_znacka": "10Co/27/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/27/2024 z 19. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-09-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8110216057.1"}, {"guid": "cc934a45-2ab0-427f-82f0-40f66423b914:ab9097e4-d3a7-42db-a137-644a6bd8648a", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2024:8622201197.2", "spisova_znacka": "SK-2C/29/2022", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bardejov sp. zn. SK-2C/29/2022 z 5. 6. 2024", "sud": "Okresný súd Bardejov", "datum_vydania": "2024-06-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2024:8622201197.2"}]}