{"guid": "ussr:a698ae37-766f-4bd7-ad72-51811a044870", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.289.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 289/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 289/2024 z 9. 10. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 9. októbra 2024, sp. zn. II. ÚS 289/2024, ECLI:SK:USSR:2024:2.US.289.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2024-10-09", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a698ae37-766f-4bd7-ad72-51811a044870", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.289.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.289.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.289.2024.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 289/2024-25\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca\nspravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n, narodeného\n,\n, zastúpeného\nAdvokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o., Zámocká 5, Bratislava, proti postupu Mestského\nsúdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. B5-1T/37/2019 (predtým konanie vedené\npred Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 1T/37/2019) takto\nrozhodol:\n1. Postupom Mestského súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. B5-1T/37/2019 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Mestskému súdu Bratislava I p r i k a z u j e ,\nB5-1T/37/2019 konal bez zbytočných prieťahov.\n\naby v konaní vedenom pod sp. zn.\n\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 500 eur, ktoré j e Mestský súd\nBratislava I p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Mestský súd Bratislava I j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 856,75 eur\na zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 28. marca 2024 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a tiež práva na prejednanie\nsvojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\nB5-1T/37/2019 (ďalej len „namietané konanie“), ktoré bolo pôvodne vedené pred Okresným súdom\nBratislava V pod sp. zn. 1T/37/2019. Navrhuje ústavnému súdu nálezom vysloviť porušenie svojich\noznačených práv postupom mestského súdu v namietanom konaní, prikázať mu konať vo svojej\nveci bez zbytočných prieťahov a priznať mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 eur,\nako aj náhradu trov konania.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi je vedené trestné stíhanie\npre trestný čin nebezpečného prenasledovania, a to pred mestským súdom pod označenou spisovou\nznačkou.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ ústavný súd oboznamuje, že ešte 12. januára 2022 vydal v jeho\ntrestnej veci okresný súd rozsudok, ktorým bol sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania označeného\ntrestného činu, avšak na základe ním uplatneného odvolania bolo toto prvostupňové rozhodnutie\nnadriadeným súdom zrušené a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na nové konanie. Na tomto\nmieste namieta, že ním uplatnené odvolanie bolo predložené nadriadenému súdu s odstupom\naž niekoľkých mesiacov, čo považuje z ústavnoprávneho hľadiska za neakceptovateľný postup\nkonajúceho súdu.\n4. Sťažovateľ je toho názoru, že súdne konanie prebiehajúce už od roku 2019, keď bola vo veci\npodaná obžaloba, je poznačené zbytočnými prieťahmi, o ktoré sa podľa vlastného vyjadrenia\nnijakým spôsobom nepričinil a sú pričítateľné práve na vrub prvostupňovému súdu.\n5. V uvedených skutočnostiach sťažovateľ vidí porušenie svojich označených práv.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\n6. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 289/2024-11 z 28. mája 2024 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n7. Na výzvu ústavného súdu zo 17. júna 2024 na vyjadrenie sa k vecnej stránke ústavnej sťažnosti\na k ďalším súvisiacim špecifikovaným okolnostiam reagoval predseda mestského súdu podaním\nsp. zn. 1SprV/ 98/2024 zo 4. júla 2024, ktoré obsahovalo chronologický prehľad jednotlivých\núkonov vykonaných v posudzovanej veci. Predseda mestského súdu poukázal na aktuálnu etapu\nvedeného trestného konania, v ktorom sa po extradícii sťažovateľa (v inej trestnej veci) uskutočnili\núkony súvisiace so sťažovateľom uplatnenou zásadou špeciality. Konštatoval, že doterajšia dĺžka\nkonania, resp. jeho zbytočné predĺženie bolo spôsobené samotným sťažovateľom, ktorý sa vyhýbal\ntrestnému konaniu pobytom v zahraničí, čo bolo dôvodom konania proti nemu ako proti ušlému.\nBol tak toho názoru, že k prieťahom došlo zavinením zo strany samotného sťažovateľa a prieťahy\nv namietanom konaní neboli spôsobené konajúcimi súdmi. Takisto podotkol, že dosiaľ žiaden\nz jeho obhajcov dĺžku konania nenamietal. Predseda mestského súdu v závere navrhol, aby ústavný\n\n2\n\nsúd vzhľadom na uvedené skutočnosti v prípade konštatovania porušenia sťažovateľových práv\nzvážil opodstatnenosť priznania sťažovateľom požadovaného finančného zadosťučinenia.\n8. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) vec prejednal a rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania, keďže na základe\nobsahu podaní a súvisiaceho spisového materiálu dospel k záveru, že od ústneho pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n9. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v zmysle ustálenej\njudikatúry (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými\nsú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho\nkonania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).\nPodľa uvedených kritérií posudzoval aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.\n10. Pokiaľ ide o otázku predmetu namietaného konania, ktoré sa týka vyšetrovania trestného činu\nnebezpečného prenasledovania, ústavný súd je po preskúmaní obsahu spisového materiálu toho\nnázoru, že predmetnú vec nemožno považovať za právne zložitú, keďže nejde o vyšetrovanie\ntrestnej činnosti komplikovanejšieho charakteru, s ktorou by boli spojené náročnejšie interpretačné\nproblémy pri aplikácii relevantnej právnej úpravy. Z hľadiska skutkovej stránky posudzovanú vec\nhodnotí ako čiastočne zložitú, a to s prihliadnutím na prítomnosť cudzieho prvku v konaní\n(sťažovateľ je cudzí štátny príslušník a jeho prítomnosť v rámci vedeného konania\nbola zabezpečená prostredníctvom jeho vydania pre potreby trestného stíhania vedeného v inej\ntrestnej veci). Uvedené okolnosti vyvolali jednak potrebu zabezpečenia prekladu niektorých\nrelevantných písomností, a tiež potrebu realizácie právnej pomoci v styku s cudzinou v súvislosti\ns uplatnením zásady špeciality. Ústavný súd súčasne poukazuje na to, že konania v trestných\nveciach, akou je aj vec sťažovateľa, štandardná rozhodovacia činnosť ústavného súdu, reflektujúca\njudikatúru ESĽP, zaraďuje medzi privilegované konania, ktoré majú byť vedené s osobitnou\nrýchlosťou (napr. II. ÚS 287/2019, II. ÚS 93/2022).\n11. Vo vzťahu k správaniu sťažovateľa ústavný súd po preskúmaní spisového materiálu\nnamietaného konania zistil veľmi závažnú okolnosť, ktorá mala negatívny vplyv na plynulosť\npostupu konania a ktorá je pričítateľná práve na vrub sťažovateľovi. Nemohol prehliadnuť,\nže sťažovateľ neposkytol konajúcim súdom plnú súčinnosť, keďže pre potreby vedeného trestného\nkonania nebol konajúcemu súdu k dispozícii (konaniu sa vyhýbal pobytom v cudzine). Táto\nskutočnosť bola dôvodom vedenia konania proti nemu ako proti ušlému (opatrenie okresného súdu\nz 9. decembra 2019), a to až do momentu, keď bola jeho prítomnosť zabezpečená (k 14. máju 2024)\nna základe realizácie medzinárodného zatýkacieho rozkazu vydaného v inom trestnom konaní\nvedenom proti sťažovateľovi pre trestné činy únosu (svojich maloletých detí) a marenia výkonu\núradného rozhodnutia. Následná extradícia sťažovateľa za okolnosti, keď samotný sťažovateľ\n3\n\npo vydaní na územie Slovenskej republiky v posudzovanej trestnej veci zotrval na uplatnení zásady\nšpeciality, skomplikovala ďalší postup v konaní, resp. narušila plynulosť postupu konania\nv dôsledku potreby zabezpečenia dodatočného súhlasu vydávajúceho štátu s trestným stíhaním\naj v posudzovanej trestnej veci. Nemožno takisto opomenúť aj ďalšiu zistenú okolnosť, a to\nže počas konania vedeného proti sťažovateľovi ako proti ušlému samotná strana obhajoby (obhajca\nzvolený sťažovateľom) opakovane sama iniciovala odročenie určených termínov hlavného\npojednávania (termíny hlavného pojednávania určené na 16. november 2020, 27. január 2021\na 3. máj 2021).\n12. Ústavný súd sa napokon zaoberal aj hodnotením postupu mestského súdu (a tiež jeho právneho\npredchodcu okresného súdu) v namietanom konaní, a po oboznámení sa s obsahom súvisiaceho\nspisového materiálu dospel k čiastkovému záveru, že priebeh konania pred okresným súdom\na mestským súdom je poznačený obdobím neodôvodnenej nečinnosti, keď tieto prvostupňové súdy\nvo veci sťažovateľa nekonali bez toho, aby im v tom bránila zákonná prekážka, a takisto\naj identifikovanou neefektívnosťou v postupe okresného súdu. Na tomto mieste pripomína svoju\nustálenú judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť\nvšeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej\nneistoty týkajúcej sa tvrdených ohrozených alebo porušených práv. Z obsahu preskúmaného\nspisového materiálu vyplýva, že rozsudok okresného súdu z 12. januára 2022 bol nadriadeným\nsúdom zrušený rozhodnutím z 28. februára 2023 z dôvodu vád podľa § 321 ods. 1 písm. a)\nTrestného poriadku (nezákonný postup súdu v rámci konania proti ušlému, keď konajúci súd\nnesplnil podmienku podľa § 361 ods. 2 Trestného poriadku – predvolanie na hlavné pojednávanie\nkonané 4. októbra 2021 malo byť vyvesené na úradnej tabuly súdu alebo uverejnené\nprostredníctvom verejných oznamovacích prostriedkov, čo sa nestalo). Toto zrušujúce rozhodnutie\nnadriadeného súdu potvrdzuje neefektívnosť v postupe okresného súdu, čo je dôvod štandardne\nv judikatúre ústavného súdu považovaný za zbytočné prieťahy, neospravedlniteľne predlžujúce\nkonanie, za ktoré nesie konajúci súd zodpovednosť.\n13. Ústavný súd po preskúmaní obsahu súdneho spisu identifikoval dva prípady pasivity\nkonajúceho prvostupňového súdu. V prvom rade sa stotožnil s argumentmi sťažovateľa, ktoré\nsa týkajú predloženia uplatneného odvolania nadriadenému súdu. Postup, pri ktorom odvolanie\nsťažovateľa, ktorého písomné odôvodnenie bolo okresnému súdu doručené podľa vyjadrenia\nsťažovateľa elektronicky 12. mája 2022 a poštou 9. júna 2022, bolo prvostupňovým súdom\nodvolaciemu súdu predložené až 24. novembra 2022, nemožno považovať za plynulý postup (a to\nani po zohľadnení potreby doručenia tohto odvolania strane obžaloby na vyjadrenie). Ďalšie\nobdobie nečinnosti identifikoval v úseku od 24. marca 2023 (keď nadriadený súd vrátil po zrušení\nrozsudku spisový materiál okresnému súdu) do 25. marca 2024 (mestský súd vykonal hlavné\npojednávanie). V rámci označenej etapy konania s prihliadnutím na potrebu vykonania niektorých\nnevyhnutných úkonov kvantifikuje nečinnosť konajúcich súdov v rozsahu približne desiatich\nmesiacov.\n14. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajšia dĺžka namietaného\nkonania je s prihliadnutím na privilegovaný charakter konania v trestných veciach\nvyžadujúci si z hľadiska požiadavky plynulosti konania osobitnú starostlivosť neprimeraná.\nKonštatuje tak, že zistenou neodôvodnenou nečinnosťou okresného súdu a mestského súdu,\n4\n\nako aj neefektívnym postupom okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 od. 1 dohovoru (bod 1\nvýroku nálezu).\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n15. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou,\nvo veci konal. Keďže v čase rozhodovania ústavného súdu nebola vec sťažovateľa pred mestským\nsúdom meritórne ukončená, ústavný súd formuloval vo veci sťažovateľa pre mestský súd príkaz\nkonať (bod 2 výroku nálezu).\n16. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\nPodľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal. Podľa § 123\nods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia,\nv ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 135\nods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo slobody, je povinný\nsťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi\nfinančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí,\nv zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným\nsúdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.\n17. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie 10 000 eur,\nodôvodňujúc ho pocitom právnej neistoty, frustrácie a nedôvery vo fungovanie súdneho systému.\nPri rozhodovaní o tejto otázke ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP,\nktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu. S prihliadnutím na zistené obdobia nečinnosti konajúcich súdov\na tiež prvok neefektívneho postupu okresného súdu, zohľadňujúc privilegovaný charakter\nposudzovaného konania, ale aj okolnosť, že o zbytočné predĺženie namietaného konania sa výrazne\npričinil aj samotný sťažovateľ, považoval za primerané priznať sťažovateľovi finančné\nzadosťučinenie v sume 500 eur (bod 3 výroku nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n18. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať aj náhradu trov konania\npred ústavným súdom. Ústavný súd v zmysle § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhodol\no náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním\n5\n\nv konaní pred ústavným súdom, a priznal mu náhradu 856,75 eur. Ústavným súdom priznaná suma\nnáhrady trov konania pozostáva z odmeny za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava\nzastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti) podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) pri tarifnej\nodmene za jeden úkon právnej služby v roku 2024 v sume 343,25 eur (§ 11 ods. 3 vyhlášky)\na režijnom paušále ku každému z nich po 13,73 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a tiež pri zohľadnení\nskutočnosti, že je právny zástupca sťažovateľa platcom DPH (bod 4 výroku nálezu).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. októbra 2024\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "trestné konanie-proti ušlému", "rozsudok-zrušenie", "trestné stíhanie", "odvolanie-rozhodnutie o odvolaní", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "extradícia", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-právna a faktická zložitosť veci", "trestné konanie-proti ušlému"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1T/37/2019", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cc767da4-df8f-4c93-9077-0c4046c7a855", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.93.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 93/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 93/2022 z 13. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-13", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.93.2022.2"}, {"guid": "ussr:8f51c2ab-36bb-4604-847c-db5482b02a08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.287.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 287/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 287/2019 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.287.2019.1"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": []}