{"guid": "ussr:b1991b66-d952-49b1-a056-a2dd1a813496", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.28.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 28/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 28/2024 z 20. 3. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2024, sp. zn. II. ÚS 28/2024, ECLI:SK:USSR:2024:2.US.28.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2024-03-20", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b1991b66-d952-49b1-a056-a2dd1a813496", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.28.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.28.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.28.2024.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 28/2024-51\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nIvana Fiačana (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, t. č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia\nslobody Banská Bystrica, Komenského 7, Banská Bystrica, zastúpeného Mgr. Henrichom\nSchindlerom, advokátom, Skuteckého 33, Banská Bystrica, proti uzneseniu Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 3Tos/107/2023 z 26. októbra 2023 takto\n\nrozhodol:\n1. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Tos/107/2023 z 26. októbra 2023 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na slobodu podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Tos/107/2023 z 26. októbra 2023\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Banskej Bystrici j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 959,23\neur a zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 18. decembra 2023 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na slobodu podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). K namietanému porušeniu\nuvedených práv malo dôjsť uznesením krajského súdu sp. zn. 3Tos/107/2023 z 26. októbra 2023.\n\n2. Uznesením krajského súdu bola zamietnutá sťažovateľova sťažnosť proti uzneseniu Okresného\nsúdu Žiar nad Hronom, ktorý zamietol sťažovateľovu žiadosť o prepustenie z väzby a nahradenie\nväzby písomným sľubom alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka. Sťažovateľ okrem\nvyslovenia porušenia svojich práv žiada, aby ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľ si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania pred ústavným\nsúdom.\n3. Z ústavnej sťažnosti, jej príloh, uznesenia krajského súdu, pripojených spisov okresného súdu\nsp. zn. 5T/64/2022 a sp. zn. 9Tp/20/2022 vyplýva nasledovný stav veci:\nI.1. K priebehu trestného konania vo veci sťažovateľa:\n4. Proti sťažovateľovi bolo 11. mája 2022 vznesené obvinenie za zločin vydierania podľa § 189\nods. 1 Trestného zákona. Po vznesení obvinenia bol sťažovateľ uznesením okresného súdu\nz 13. mája 2022 vzatý do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku.\nSťažovateľova väzba začala plynúť 11. mája 2022, kedy bola obmedzená jeho osobná sloboda\npodľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku. Sťažovateľ podal proti uzneseniu o vzatí do väzby sťažnosť,\nktorú krajský súd uznesením z 24. mája 2022 zamietol.\n5. V záujme stručnosti ústavný súd bez podrobností uvádza, že proti sťažovateľovi boli vznesené\nobvinenia aj pre spáchanie ďalších štyroch trestných činov. Išlo o i) prečin neoprávneného zásahu\ndo práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona; ii) prečin\nohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona; iii) zločin vydierania\npodľa § 189 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej\nslobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a iv) obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby\nomamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi\npodľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom do\n30. apríla 2022.\n6. V priebehu prípravného konania boli všetky trestné veci vedené proti sťažovateľovi spojené\nna spoločné konanie. Na návrh prokurátora Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom boli uznesením\nsudcu okresného súdu pre prípravné konanie zo 7. septembra 2022 zmenené dôvody väzby\nsťažovateľa tak, že väzba podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku sa vzťahovala aj na\nďalšie štyri skutky, zo spáchania ktorých bol sťažovateľ obvinený. Proti uzneseniu o zmene\ndôvodov väzby sťažovateľ nepodal sťažnosť.\n7. Upozornením z 9. septembra 2022 vyšetrovateľ Policajného zboru v zmysle § 206 ods. 6\nTrestného poriadku sťažovateľovi oznámil, že skutky, pre ktoré proti nemu boli vznesené obvinenia\nza trestné činy vydierania, resp. vydierania v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej\nslobody, budú ďalej právne kvalifikované ako pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1\nTrestného zákona a pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona\ns poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, ktorý bol v prvom čiastkovom útoku spáchaný\nv jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného\nzákona.\n8. Sťažovateľ podal 29. septembra 2022 žiadosť o prepustenie z väzby, ktorá bola zamietnutá\nuznesením sudcu okresného súdu pre prípravné konanie z 5. októbra 2022. Proti tomuto uzneseniu\npodal sťažovateľ sťažnosť, ktorú krajský súd zamietol uznesením z 20. októbra 2022. Krajský súd\n2\n\nv odôvodnení svojho uznesenia vzal na vedomie, že 10. októbra 2022 prokurátor svojím príkazom\nvypustil u sťažovateľa dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, a to\ns poukazom na uplynutie maximálnej lehoty podľa § 76 ods. 8 Trestného poriadku. Krajský súd\npreto konštatoval len existenciu dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, t. j.\nže u sťažovateľa bola daná dôvodná obava z pokračovania v trestnej činnosti.\n9. Prokurátor podal 9. novembra 2022 na okresnom súde na sťažovateľa obžalobu spolu pre päť\ntrestných činov, z ktorých spáchania bol sťažovateľ obvinený v prípravnom konaní.\n10. V zmysle obžaloby mal sťažovateľ spáchať prečin neoprávneného zásahu do práva k domu,\nbytu alebo nebytovému priestoru tým, že po uplynutí dohodnutej doby nájmu minimálne v čase\nod 12. decembra 2021 do 21. apríla 2022 užíval byt poškodenej\nbez jej súhlasu,\na to aj napriek tomu, že bol vlastníčkou bytu a jej otcom\nopakovane vyzývaný\nna vypratanie bytu. Týmto konaním mal poškodenej spôsobiť škodu najmenej vo výške 2 000 eur.\n11. Sťažovateľ mal spáchať aj prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1\nTrestného zákona tým, že 22. apríla 2022 po predchádzajúcom požití návykovej látky – drogy\n„pervitín“ viedol ako vodič motorové vozidlo a v jeho krvi bola zistená prítomnosť psychotropných\nlátok v koncentrácii, ktorá mu znemožňovalo spoľahlivo viesť motorové vozidlo.\n12. Okrem toho mal sťažovateľ spáchať pokračovací zločin vydierania, z toho v jednom čiastkovom\nútoku v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody tým, že mal 30. mája 2015\nvniknúť a neoprávnene zotrvať v byte, v ktorom bývali poškodení\na\n,\npričom poškodeného\nfyzicky napadol a nútil ho uhradiť dlžobu\n.\nDruhého poškodeného mal nútiť, aby ako svedok podpísal uznanie uvedeného dlhu a na úhradu\ndlhu sťažovateľ z bytu zobral hnuteľné veci. Uvedeným konaním spôsobil poškodenému\npovrchové poranenia hlavy a pomliaždenie hrudníka a\nškodu\nv celkovej výške 198,73 eur. Okrem toho v roku 2015 viackrát pod hrozbou násilia nútil\nuhradiť údajný dlh, čím mu spôsobil škodu vo výške 1 055,99 eur a násilím (fackami)\na hrozbou násilia nútil uhradiť údajný dlh aj\n. Predmetné skutky boli opísané\nv bodoch 1 až 3 obžaloby.\n13. Sťažovateľ mal spáchať aj pokračovací zločin vydierania tým, že v čase od 5. mája 2021\ndo 27. októbra 2021 v dvoch prípadoch nútil poškodeného\nhrozbou násilia uhradiť\núdajný dlh, čím mu spôsobil škodu vo výške 80 eur a poškodeného\nv dvoch\nprípadoch prostredníctvom elektronickej komunikácie a v jednom prípade použitím násilia nútil\nuhradiť údajný dlh vo výške 450 eur. Uvedené skutky boli opísané v bodoch 5 až 7 obžaloby.\n14. Napokon mal sťažovateľ v zmysle obžaloby spáchať aj obzvlášť závažný zločin nedovolenej\nvýroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania\ns nimi tým, že v dobe minimálne od októbra 2021 do apríla 2022 si neoprávnene zabezpečoval\nomamnú látku Cannabis (sušené prírodné konope) a psychotropnú látku metamfetamín (droga\n„pervitín“), ktoré následne prechovával pre vlastnú potrebu, a psychotropnú látku metamfetamín\naj pre účely ďalšieho predaja najmenej dvom osobám. Ak ide o predaj metamfetamínu, tento\nv období od októbra 2021 do marca 2022 predával konzumentovi\n,\na to priemerne raz za dva týždne v množstve „jedného kubíka“ v cene sto eur, a v období\nod októbra 2021 do apríla 2022 konzumentovi\n, a to priemerne jedenkrát\n\n3\n\ntýždenne v množstve troch až štyroch užívateľských dávok za sumu päťdesiat eur. Sťažovateľ tak\nmal urobiť aj napriek tomu, že bol rozsudkom okresného súdu právoplatným 7. decembra 2016\nuznaný za vinného zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,\njedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d)\nTrestného zákona. Predmetný skutok bol opísaný v bode 4 obžaloby.\n15. V obžalobe a následnom návrhu na doplnenie dokazovania prokurátor navrhol vypočuť\nsťažovateľa a spolu dvanástich svedkov. Okrem toho navrhol prečítať zápisnice o výsluchu troch\nsvedkov, oboznámiť podstatný obsah vyšetrovacieho spisu a ďalšie listinné dôkazy.\n16. Po podaní obžaloby právny zástupca sťažovateľa navrhol doplniť dokazovanie nad rámec\nnavrhnutý prokurátorom tak, aby boli vypočutí ďalší dvanásti svedkovia a aby boli vypočutí aj tí\ntraja svedkovia, u ktorých prokurátor navrhol prečítanie ich výpovedí. Samotný sťažovateľ navrhol\nnad rámec návrhov prokurátora a svojho právneho zástupcu výsluch ďalších viac ako šestnástich\nsvedkov (niektorí zo sťažovateľom navrhnutých svedkov boli označení len ako „policajti“, resp.\nneboli riadne identifikovaní).\n17. Okresný súd po podaní obžaloby vykonal 22. novembra 2022 výsluch sťažovateľa pre účely\nrozhodnutia o ďalšom trvaní väzby v zmysle § 238 ods. 4 Trestného poriadku. Na uvedenom\nvýsluchu sťažovateľ požiadal o prepustenie z väzby. Uznesením z 22. novembra 2022 okresný súd\nrozhodol, že zamieta žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby a podľa § 238 ods. 4 Trestného\nporiadku ponecháva sťažovateľa vo väzbe z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku.\n18. Sťažovateľ podal proti uvedenému uzneseniu okresného súdu 22. novembra 2022 sťažnosť, na\nzáklade ktorej okresný súd 25. novembra 2022 spis predložil krajskému súdu. Krajský súd\nsťažovateľovu sťažnosť zamietol uznesením z 30. novembra 2022 a spis bol okresnému súdu\nvrátený 14. decembra 2022.\n19. V období od 14. decembra 2022 do 31. mája 2023 sa na okresnom súde konalo spolu šesť\nhlavných pojednávaní.\n20. Na hlavné pojednávanie 18. januára 2023 sa napriek riadne a včas doručenému predvolaniu\nnedostavil obhajca sťažovateľa, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil v deň pojednávania „akútnymi\nzdravotnými problémami“. Z dôvodu neúčasti obhajcu sťažovateľa bolo hlavné pojednávanie\nodročené na 1. február 2023. Okresný súd zároveň 18. januára 2023 ustanovil sťažovateľovi\nnáhradného obhajcu.\n21. Na hlavnom pojednávaní 1. februára 2023 bol po prednese obžaloby vypočutý sťažovateľ, ktorý\npopieral spáchanie všetkých trestných činov podľa obžaloby. Po vypočutí sťažovateľa bolo hlavné\npojednávanie odročené na 1. marec 2023.\n22. Na hlavnom pojednávaní 1. marca 2023 boli vypočutí predvolaní svedkovia\na\n(v konaní je aj splnomocnencom poškodenej\n). Na uvedené\npojednávanie sa napriek riadne a včas doručenému predvolaniu bez ospravedlnenia nedostavil\nsvedok\n. Okresný súd po vypočutí svedkov odročil hlavné pojednávanie na\n19. apríl 2023.\n\n4\n\n23. Okresný súd 1. marca 2023 vykonal aj výsluch sťažovateľa vo veci jeho žiadosti o prepustenie\nz väzby, ktorú sťažovateľ na okresnom súde podal 16. februára 2023. Uznesením z 1. marca 2023\nokresný súd túto žiadosť zamietol. Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ na výsluchu\n1. marca 2023 sťažnosť, na základe ktorej bol spis okresného súdu predložený krajskému súdu\n6. marca 2023. Krajský súd túto sťažnosť zamietol uznesením z 13. marca 2023.\n24. Na hlavnom pojednávaní 19. apríla 2023 okresný súd vypočul len predvolaného svedka\n(vyšetrovateľa v prípravnom konaní). Na hlavné pojednávanie sa nedostavili\npredvolaní svedkovia\n,\na\n. Svedkyňa\nsa z účasti na pojednávaní písomne ospravedlnila z dôvodu, že dlhodobo žije v zahraničí. Okresný\nsúd ju na pojednávanie predvolával z adresy jej trvalého pobytu na území Slovenskej republiky,\na to napriek tomu, že\nna predchádzajúcom pojednávaní súdu oznámil, že\npracuje v zahraničí, pričom z obsahu spisu vyplýva, že na adrese jej trvalého pobytu\nzásielky namiesto nej preberala splnomocnená osoba. Okresný súd po vypočutí svedka\nodročil hlavné pojednávanie na 26. apríl 2023 a ďalšie termíny hlavného pojednávania určil\nna 31. máj 2023 a 7. jún 2023.\n25. Na hlavnom pojednávaní 26. apríla 2023 vypovedala predvolaná svedkyňa\n, a to vo vzťahu ku skutku, pri ktorom mal byť poškodený\n. Na hlavné\npojednávanie sa napriek riadne a včas doručenému predvolaniu bez ospravedlnenia nedostavil\nsvedok\n. Predvolaný svedok\npodľa zápisnice z hlavného\npojednávania telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu, že sa zdržiava pracovne v zahraničí,\na uviedol, že na území Slovenskej republiky sa bude zdržiavať „tak za tri mesiace“. Po vypočutí\nsvedkyne\nokresný súd odročil pojednávanie na 31. máj 2023.\n26. Na hlavné pojednávanie 31. mája 2023 sa nedostavili žiadni svedkovia. Z obsahu súdneho spisu\nvyplýva, že okresný súd dal pokyn, aby na toto pojednávanie boli predvedení svedkovia\n,\n,\na\n. V zápisnici o hlavnom pojednávaní okresný\nsúd konštatoval, že uvedených svedkov sa nepodarilo predviesť, keďže ich pobyt nebol známy.\nK uvedenému ústavný súd dodáva, že okresný súd dal predviesť svedka\nz adresy\nv Slovenskej republike, hoci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že predtým mu súdne zásielky\ndoručoval na adresu v Českej republike, kde si tento svedok niektoré zo súdnych zásielok aj riadne\nprevzal. Skutočnosť, že svedok\nsa dlhodobo zdržiaval na území Českej republiky, vyplývala\naj z vyšetrovacieho spisu z prípravného konania. Okresný súd ďalej skonštatoval, že sa nedostavil\nsvedok\n, ktorého predvolal z adresy jeho trvalého pobytu, a to napriek tomu, že\nuž predtým okresnému súdu oznámil, že sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava (pozri\npredchádzajúci bod odôvodnenia tohto nálezu).\n27. Sťažovateľ na hlavnom pojednávaní 31. mája 2023 vzniesol námietku zaujatosti proti všetkým\nsudcom okresného súdu a žiadal, aby bola vec prikázaná inému okresnému súdu v obvode\nkrajského súdu. Na tomto pojednávaní tiež okresný súd svojím uznesením uložil sťažovateľovi\nporiadkovú pokutu a sťažovateľ podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť. Okresný súd bez vykonania\ndokazovania hlavné pojednávanie odročil na 21. jún 2023 a na tento termín preložil aj hlavné\npojednávanie predtým nariadené na 7. jún 2023. Dôvodom bola zmena konajúceho sudcu, keďže\ndoterajší zákonný sudca JUDr. Štefan Juhás bol preložený na krajský súd, ako to vyplýva z obsahu\nspisu okresného súdu.\n\n5\n\n28. Na základe pokynu predsedu okresného súdu z 1. júna 2023 boli prerozdelené veci pôvodného\nkonajúceho sudcu a sťažovateľova vec bola pridelená novému zákonnému sudcovi JUDr. Jozefovi\nMedveďovi.\n29. Nový zákonný sudca odročil hlavné pojednávanie na neurčito a 21. júna 2023 vykonal výsluch\nsťažovateľa vo veci žiadosti o prepustenie z väzby, ktorú sťažovateľ podal na okresnom súde\n5. júna 2023. Uznesením z 21. júna 2023 okresný súd túto žiadosť zamietol. Okresný súd tiež\nuznesením z 21. júna 2023 rozhodol o námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľom tak, že konajúci\nsudca nie je z konania vylúčený. Sťažovateľ podal sťažnosť proti obom uvedeným uzneseniam\nokresného súdu.\n30. Okresný súd predložil spis krajskému súdu 28. júna 2023 na rozhodnutie o sťažnostiach proti\nuzneseniam o väzbe, o nevylúčení konajúceho sudcu a o poriadkovej pokute (uznesenie z hlavného\npojednávania konaného 31. mája 2023).\n31. Krajský súd uznesením zo 4. júla 2023 zamietol sťažovateľovu sťažnosť proti uzneseniu\nokresného súdu o väzbe, následne 6. júla 2023 zamietol sťažovateľovu sťažnosť proti uzneseniu\no nevylúčení konajúceho sudcu a 12. júla 2023 zrušil uznesenie okresného súdu o uložení\nporiadkovej pokuty.\n32. Spis bol okresnému súdu vrátený 25. júla 2023. V uvedený deň zákonný sudca písomne vyzval\nsťažovateľa, aby sa vyjadril, či trvá na prikázaní veci inému okresnému súdu v obvode krajského\nsúdu. Podaniami doručenými okresnému súdu 1. a 2. augusta 2023 sťažovateľ, resp. jeho obhajca\npotvrdili, že na prikázaní veci inému okresnému súdu sťažovateľ trvá.\n33. Okresný súd predložil 3. augusta 2023 spis krajskému súdu na rozhodnutie o žiadosti\no prikázanie veci inému okresnému súdu. Krajský súd uznesením z 8. augusta 2023 rozhodol,\nže vec okresnému súdu neodníma. Z obsahu súdneho spisu nie je zrejmé, kedy bol spis vrátený\nokresnému súdu. Zákonný sudca okresného súdu 4. septembra 2023 nariadil hlavné pojednávanie\nna 4. október 2023 a na 11. október 2023.\n34. Na hlavné pojednávanie 4. októbra 2023 sa nedostavil obhajca sťažovateľa, ktorý svoju neúčasť\nospravedlnil mailom zo zdravotných dôvodov. Sťažovateľ nesúhlasil so zmenou zákonného sudcu,\npreto okresný súd konštatoval, že je potrebné vykonať hlavné pojednávanie opätovne (§ 277a ods. 1\nTrestného poriadku). Sťažovateľ trval na odročení pojednávania z dôvodu neprítomnosti jeho\nobhajcu, a to napriek tomu, že prítomný bol náhradný obhajca. Vo vzťahu k náhradnému obhajcovi\nsťažovateľ uviedol, že mu nedôveruje, a náhradný obhajca potvrdil, že sťažovateľ s ním odmieta\nkomunikovať a odmieta, aby vo veci vykonával akékoľvek úkony. Okresný súd následne odročil\npojednávanie na 11. október 2023.\n35. Okresný súd na hlavnom pojednávaní 11. októbra 2023 po prednese obžaloby opätovne vypočul\nsťažovateľa a následne vypočul aj predvedených svedkov\na\na predvolanú svedkyňu\n. Okrem toho okresný súd konštatoval, že nebolo vykázané\ndoručenie predvolania u svedka\n. Po vypočutí svedkov bolo hlavné pojednávanie\nodročené na 22. november 2023, na ktoré okresný súd predvolal osem svedkov.\n36. Po hlavnom pojednávaní okresný súd vykonal výsluch sťažovateľa k jeho žiadosti o prepustenie\nz väzby, ktorú sťažovateľ podal na okresnom súde 10. októbra 2023. Po výsluchu sťažovateľa\nokresný súd uznesením č. k. 5T/64/2022-1735 z 11. októbra 2023 zamietol sťažovateľovu\n6\n\nžiadosť o prepustenie z väzby a väzbu nenahradil písomným sľubom sťažovateľa a ani dohľadom\nprobačného a mediačného úradníka.\n37. Okresný súd podobne ako v predchádzajúcich rozhodnutiach o väzbe, na ktoré aj odkazoval,\nkonštatoval existenciu dôvodného podozrenia, že sťažovateľ spáchal skutky, pre ktoré bola podaná\nobžaloba. Vo svojom rozhodnutí potom uviedol konkrétne dôkazy, ktoré toto podozrenie\nodôvodňovali. Išlo o dôkazy z prípravného konania, ktorými boli výpovede poškodených\na\n(zločiny vydierania); výpovede svedkov\n,\n, zápisnica o domovej prehliadke u sťažovateľa z 1. apríla 2022 a závery znaleckého\nposudku Kriminalistického a expertízneho ústavu (obzvlášť závažný zločin nedovoleného držania\na obchodovania s omamnými a psychotropnými látkami v zmysle obžaloby), ako aj ďalšie listinné\na vecné dôkazy, znalecké posudky či prepisy záznamov telekomunikačnej prevádzky. Ďalej to boli\naj dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní, ktorými boli výpovede svedkov\n,\na\n.\n38. Okresný súd osobitne zhodnotil aj dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní 11. októbra 2023,\nktorými boli výpovede svedkov\na\n. Okresný súd pripustil,\nže výpoveď\noslabila dôkaznú situáciu vo vzťahu k vydieraniu jeho osoby [zločin\nvydierania podľa § 189 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania\ndomovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona]. Na druhej strane však táto výpoveď\nnevylúčila protiprávne konanie sťažovateľa proti poškodenému\n, ktorého sa na\nhlavnom pojednávaní ešte nepodarilo vypočuť, a potvrdila neoprávnený vstup obžalovaného\ndo bytu, ktorého oprávneným užívateľom bol poškodený\n. Svedok\n, naopak,\npotvrdzoval spáchanie zločinov vydierania v zmysle obžaloby.\n39. Na základe takto vyhodnotených dôkazov okresný súd uzavrel, že dôvodné podozrenie\nzo spáchania trestných činov sa vo vzťahu k sťažovateľovi nerozptýlilo a naďalej trvá.\n40. Ak ide o dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, okresný súd podobne\nako v predchádzajúcich rozhodnutiach o väzbe poukázal na skutočnosť, že sťažovateľ bol\nv minulosti už desaťkrát odsúdený. Išlo o odsúdenia za majetkové trestné činy ‒ trestné činy\npodvodu podľa § 250 Trestného zákona, resp. prečiny podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 a 3 písm. a)\nTrestného zákona. Okrem toho však bol sťažovateľ odsúdený na trest odňatia slobody v rozsahu\nštyroch rokov za spáchanie zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov\nalebo prekurzorov ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) Trestného\nzákona. Uvedený trest vykonal 25. októbra 2020.\n41. Okresný súd ďalej uviedol, že trestnú činnosť, pre ktorú bola proti nemu vznesená obžaloba,\nmal sťažovateľ vykonávať po dlhšiu dobu (od jari 2015 do decembra 2022), a zvýraznil,\nže sťažovateľ je obžalovaný aj z drogovej trestnej činnosti, za ktorú už bol aj v minulosti odsúdený,\npričom táto spoločensky závažná trestná činnosť bola zdrojom jeho príjmov. Preto je daný\npredpoklad, že sťažovateľ, ktorý je nezamestnaný, by po prepustení na slobodu v tejto činnosti\npokračoval, aby si tak zabezpečil prostriedky pre svoje živobytie.\n42. Okresný súd tiež skonštatoval, že vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život,\nvysokú spoločenskú nebezpečnosť stíhanej trestnej činnosti, ako aj okolnosti a charakter skutkov,\nza ktoré je obvinený, nie je možné nahradiť väzbu prijatím písomného sľubu obžalovaného (ktorý\n\n7\n\nobžalovaný súdu ani reálne nepredložil) alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka\ns nariadením kontroly technickými prostriedkami. Takáto náhrada by totiž nebola dostatočnou\nzárukou, že sťažovateľ nebude pokračovať v páchaní trestnej činnosti. V tejto súvislosti uviedol,\nže sťažovateľ je stíhaný aj pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin, preto\nv zmysle § 80 ods. 2 Trestného poriadku je možné väzbu nahradiť len v prípade, ak to odôvodňujú\nvýnimočné okolnosti prípadu, ktoré však okresný súd nezistil.\n43. K doterajšiemu priebehu konania okresný súd uviedol, že po podaní obžaloby sa vo veci\nuskutočnilo niekoľko hlavných pojednávaní, ktoré museli byť odročené z rôznych procesných\ndôvodov, a na hlavné pojednávania sa tiež opakovane (napriek predvolávaniu i žiadostiam\no predvedenie) nepodarilo zabezpečiť účasť svedkov. V priebehu konania navyše došlo ku zmene\nzákonného sudcu a vzhľadom na stanovisko obžalovaného je nutné hlavné pojednávanie vykonať\nznova. Od zmeny zákonného sudcu bolo tiež nutné rozhodovať o žiadosti o prepustenie z väzby\n(predchádzajúce rozhodnutie o väzbe z 21. júna 2023), o námietke zaujatosti zákonného sudcu,\no sťažnosti proti poriadkovej pokute a následne i návrhu na odňatie a prikázanie veci inému súdu.\nHlavné pojednávanie 4. októbra 2023 bolo odročené z dôvodov na strane zvoleného obhajcu\nsťažovateľa, pričom ďalšie hlavné pojednávanie sa uskutočnilo 11. októbra 2023 a na tomto\npojednávaní bol opätovne vypočutý obžalovaný a traja svedkovia.\n44. Sťažovateľ podal 11. októbra 2023 proti uzneseniu okresného súdu sťažnosť, o ktorej krajský\nsúd rozhodol uznesením napadnutým v ústavnej sťažnosti.\nI.2. K uzneseniu krajského súdu:\n45. Krajský súd vo svojom uznesení zhrnul sťažovateľove námietky proti uzneseniu okresného\nsúdu do štyroch oblastí.\n46. V prvom rade sťažovateľ namietal, že dĺžka jeho väzby je neprimeraným zásahom do jeho\nosobnej slobody, pričom nebolo preukázané, že by prepustenie na slobodu sťažilo alebo zmarilo\nďalší priebeh trestného konania.\n47. Sťažovateľ ďalej namietal, že vzhľadom na odstup času od spáchania skutku je neudržateľný\ndôvod preventívnej väzby [§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku]. Sťažovateľ uviedol, že trestná\nčinnosť, z ktorej je obvinený, nemala znaky pravidelnosti a pobyt vo väzbe bol pre neho\ndostatočným ponaučením a odstrašením pred páchaním trestnej činnosti. Podľa sťažovateľa neboli\nv trestnom konaní zistené také skutočnosti, ktoré by zakladali predpoklad pokračovania v trestnej\nčinnosti, prípadne potrebu získavania financií z nelegálnej činnosti.\n48. Okrem toho sa podľa sťažovateľa okresný súd nedostatočne zaoberal možnosťou nahradenia\nväzby. Sťažovateľ v tejto súvislosti dodal, že v prípade prepustenia na slobodu by sa zdržiaval\nv byte u svojej matky v Žiari nad Hronom, prípadne v rodinnom dome v Pitelovej, kde by si\npreberal súdne zásielky a kde sú vyhovujúce podmienky pre použitie monitorovacieho zariadenia.\nOkresný súd tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nepreveroval, pričom podľa sťažovateľovho\nnázoru uložením primeraných povinností a obmedzení by bolo možné väzbu v súčasnej fáze\nkonania nahradiť. Obmedzenie spočívajúce v povinnosti zdržiavať sa na adrese trvalého bydliska\nby bolo dostatočnou zárukou na znemožnenie ďalšieho páchania trestnej činnosti.\n49. Sťažovateľ napokon namietal, že dokazovaním v rámci hlavného pojednávania sa dôkazná\nsituácia, a tým aj dôvodnosť väzobného stíhania významne oslabila. Výpovede poškodených boli\n8\n\npodľa sťažovateľa zmätočné a rozporuplné a na hlavnom pojednávaní dosiaľ nebol vykonaný\ndôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval sťažovateľovu vinu. Okresný súd žiadnym spôsobom\nneprihliadol na skutočnosť, že obžaloba je postavená na výpovediach osôb, s ktorými sťažovateľ\nmal mať ekonomický vzťah a ktoré majú záujem na jeho usvedčení. Považoval za neprípustné, aby\nsúd hodnotil jeho osobu domnienkami bez odkazov na konkrétne dôkazy.\n50. V odpovedi na sťažovateľove námietky v časti týkajúcej sa dôvodnosti podozrenia zo spáchania\ntrestnej činnosti krajský súd v podstate zopakoval argumentáciu okresného súdu aj s poukazom na\nkonkrétne dôkazy z prípravného konania a hlavného pojednávania. Napriek oslabeniu podozrenia\nvo vzťahu k\npodľa krajského súdu vykonané dokazovanie odôvodňovalo väzbu\nsťažovateľa, pričom krajský súd zdôraznil, že pri rozhodovaní o väzbe súdy nerozhodujú o vine,\nresp. nevine obvineného, ale posudzujú len to, či v danom štádiu trestného konania zistené\nskutočnosti dostatočne odôvodňujú podozrenie, že konkrétna osoba je páchateľom skutku, ktorý má\nbyť trestným činom. K tomu dodal, že od predchádzajúceho rozhodnutia o väzbe nedošlo\nk zásadnej zmene v dôkaznej situácii v prospech obžalovaného v takej miere, že by bolo dané\npodozrenie v dostatočnom rozsahu rozptýlené.\n51. Ak ide o námietky týkajúce sa dôvodu väzby, krajský súd k argumentácii okresného súdu dodal,\nže sťažovateľ bol štyrikrát potrestaný aj za spáchanie priestupku, preto má preukázateľne sklony\nk páchaniu protiprávneho konania. Okrem toho je nezamestnaný, je užívateľom omamných\na psychotropných látok, pričom sa možno dôvodne domnievať, že nielen drogovou trestnou\nčinnosťou, ale aj požičiavaním peňazí pre rôzne osoby si mal zabezpečovať finančné prostriedky na\nsvoje živobytie, resp. zabezpečovať si vyšší životný štandard. Krajský súd poukázal aj na záver\nznaleckého posudku o vyšetrení obžalovaného znalkyňou z odboru zdravotníctva a farmácie,\nz ktorých vyplýva, že u sťažovateľa bola zistená závislosť od marihuany a pervitínu, a znalkyňa\nnavrhla uložiť sťažovateľovi ochrannú protitoxikomanickú liečbu ambulantnou formou. Uvedené\nskutočnosti tak vo svojom súhrne v súčasnom štádiu trestného konania odôvodňovali obavu\nv zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, teda že obžalovaný po prepustení z väzby na\nslobodu bude v trestnej činnosti pokračovať.\n52. Krajský súd sa stotožnil s dôvodmi, pre ktoré okresný súd väzbu sťažovateľa nenahradil jeho\npísomným sľubom, dohľadom probačného a mediačného úradníka s nariadením kontroly\ntechnickými prostriedkami alebo peňažnou zárukou, pretože ani kombinácia týchto procesných\ninštitútov by nebola na nahradenie väzby dostatočná. Krajský súd to skonštatoval s prihliadnutím na\npovahu, závažnosť a okolnosti, za ktorých sa mal obžalovaný dopustiť trestnej činnosti, a na osobu\nsťažovateľa, ktorý sa opakovane dopúšťal rôznej úmyselnej trestnej činnosti, a je evidentné,\nže dosiaľ uložené tresty neviedli k jeho náprave. Vzhľadom na uvedený záver o nemožnosti\nnahradenia väzby sa krajský súd ďalej nezaoberal možnosťou uloženia primeraných povinností\na obmedzení sťažovateľovi, ako aj ich kontrolou technickými prostriedkami. Krajský súd rovnako\nako okresný súd nezistil v prípade sťažovateľa výnimočné okolnosti, ktoré by umožnili nahradiť\nväzbu v zmysle § 80 ods. 2 Trestného poriadku.\n53. Krajský súd napokon dodal, že v trestnom konaní nezistil žiadne prieťahy, resp. nečinnosť\nv procesnom postupe okresného súdu. Podľa krajského súdu boli jednotlivé procesné úkony\nvykonávané priebežne a v primeraných lehotách s ohľadom na náročnosť a závažnosť trestnej veci,\nkeďže konanie sa vedie pre závažné trestné činnosti. Od závažnosti trestnej činnosti sa odvíja\n\n9\n\nrozsah a kvalita dokazovania a časové rozpätie, v ktorom sa má vykonať. Krajský súd tiež\nzopakoval tvrdenia okresného súdu o zmene zákonného sudcu a o potrebe rozhodnúť o viacerých\nsťažovateľových návrhoch podaných v priebehu trestného konania.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n54. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti uviedol podobné dôvody ako v konaní pred krajským\nsúdom. Predovšetkým namietal, že väzba v jeho trestnej veci je neprimerane dlhá, keďže ku dňu\npodania ústavnej sťažnosti už trvala takmer dvadsať mesiacov. Podľa sťažovateľa trestné činy, pre\nktoré bol obžalovaný, takúto dĺžku väzby neodôvodňujú.\n55. Neprimeraná dĺžka väzby bola podľa sťažovateľa spôsobená postupom všeobecných súdov,\nktoré v období po podaní obžaloby v jeho veci nepostupovali prednostne a urýchlene. Uviedol,\nže v konaní pred okresným súdom opakovane dochádzalo k odročeniu hlavného pojednávania\nz dôvodu neúčasti svedkov, ktorých okresný súd nedal na pojednávanie predviesť, hoci sa na hlavné\npojednávanie napriek riadne doručenému predvolaniu nedostavili, resp. si predvolania na hlavné\npojednávania nepreberali. K odročeniu hlavného pojednávania z týchto dôvodov malo dochádzať\naj po zmene zákonného sudcu v priebehu súdneho konania.\n56. Okrem toho sťažovateľ tvrdil, že v období od apríla 2023 okresný súd vôbec nekonal takmer\nšesť mesiacov a po uplynutí tejto doby opätovne nepostupoval s osobitnou starostlivosťou\na urýchlením. Podľa sťažovateľa ani skutočnosť, že všeobecné súdy v priebehu súdneho konania\nrozhodovali o ním podanej námietke zaujatosti a o odvolaní proti poriadkovej pokute, nemôže\nospravedlniť doterajšiu dĺžku jeho väzby.\n57. Ďalším dôvodom ústavnej sťažnosti je skutočnosť, že podľa sťažovateľa v jeho veci nie je daný\ndôvod väzby, ktorý podľa krajského súdu spočíval v dôvodnej obave, že sťažovateľ bude\npokračovať v trestnej činnosti [§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku]. Sťažovateľ k tomu\nuviedol, že táto obava nie je daná už vzhľadom „na odstup času od spáchania skutku“\na na skutočnosť, že predchádzajúca trestná činnosť sťažovateľa „nemala znaky pravidelnosti“, resp.\nže doterajší pobyt vo väzbe bol pre sťažovateľa dostatočne odstrašujúci pre páchanie ďalšej trestnej\nčinnosti.\n58. V tejto súvislosti sťažovateľ dodal, že závery krajského súdu o tom, že by si sťažovateľ\npokračovaním v trestnej činnosti zabezpečoval zdroj svojich príjmov, sú nepreukázané a založené\nna abstraktných a hypotetických úvahách.\n59. Sťažovateľ tiež namietal, že od momentu, keď bol vzatý do väzby, dôvodnosť podozrenia,\nže spáchal trestné činy, pre ktoré bol obžalovaný, sa nijakým spôsobom neprehĺbila, čo je podľa\nsťažovateľa ďalším dôvodom na jeho prepustenie z väzby.\n60. Okrem toho v zmysle sťažovateľovej argumentácie krajský súd pri odôvodnení svojho\nrozhodnutia sledoval výlučne argumenty prokurátora a nedal odpoveď na sťažovateľove námietky.\n61. Vo vzťahu k dĺžke trvania väzby a závažnosti trestnej činnosti, na ktorú vo svojom uznesení\npoukazoval krajský súd, sťažovateľ ešte stručne poukázal na „vládou schválený návrh zákona“,\nv zmysle ktorého by sa obzvlášť závažný zločin, z ktorého je sťažovateľ obžalovaný, mal\npovažovať len za zločin s dolnou hranicou trestnej sadzby sedem rokov.\n10\n\n62. Z uvedených dôvodov sťažovateľ považoval napadnuté uznesenie krajského súdu za\nneodôvodnené a arbitrárne a z ústavného hľadiska za neospravedlniteľné a neudržateľné.\nIII.\nVyjadrenie krajského súdu a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie krajského súdu:\n63. Krajský súd k sťažnosti uviedol, že v napadnutom rozhodnutí sa vyjadril ku všetkým\nnámietkam sťažovateľa a jeho rozhodnutie nebolo neodôvodnené a ani arbitrárne.\n64. Vo vzťahu k priebehu konania a dĺžky väzby poukázal na skutočnosť, že trestné stíhanie proti\nsťažovateľovi sa vedie pre závažné trestné činnosti, od čoho sa odvíja aj rozsah, kvalita a časové\nrozpätia dokazovania.\n65. Uviedol tiež, že pri prieskume činnosti okresného súdu nezistil žiadne pochybenia a nečinnosť\naj s prihliadnutím na skutočnosť, že v dôsledku zmeny zákonného sudcu a stanoviska sťažovateľa\nbolo nutné vykonať hlavné pojednávania znova a v konaní bolo potrebné rozhodnúť aj\no sťažovateľových sťažnostiach proti rozhodnutiu o väzbe a poriadkovej pokute, o zaujatosti\na o návrhu na odňatie veci okresnému súdu. Podľa krajského súdu boli všetky tieto procesné úkony\na rozhodnutia vykonané v primeraných lehotách.\n66. Ak ide o dôvod väzby spočívajúci v obave z pokračovania v trestnej činnosti, podľa krajského\nsúdu bola táto riadne konkretizovaná s poukazom na osobu sťažovateľa, jeho drogovú závislosť\na dôvodnú domnienku, že sťažovateľ si zabezpečoval príjmy, resp. vyšší životný štandard drogovou\ntrestnou činnosťou a požičiavaním peňazí. Tieto skutočnosti odôvodňovali väzbu v celom priebehu\ntrestného konania.\n67. Krajský súd tiež zdôraznil, že k predĺženiu konania prispel sám sťažovateľ.\n68. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby ústavný súd sťažnosti nevyhovel.\nIII.2. Replika sťažovateľa:\n69. Sťažovateľ vo svojej replike zdôraznil, že krajský súd vo svojom rozhodnutí nebral do úvahy\nplynutie času, v dôsledku ktorého sa musia dôvody väzby zosilňovať, a väzbu odôvodňoval\nv podstate totožnými skutočnosťami ako v rozhodnutí o vzatí do väzby.\n70. Nad rámec ústavnej sťažnosti ešte podrobnejšie uviedol, že pri obzvlášť závažnom zločine,\nz ktorého je sťažovateľ obžalovaný, je dôkazná situácia postavená na výpovediach dvoch svedkov,\npreto nejde o komplikovaný prípad, ktorý by odôvodňoval doterajšiu dĺžku väzby.\n71. Sťažovateľ napokon dodal, že krajský súd sa vôbec nezaoberal možnosťami nahradenia väzby.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n72. Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v zmysle ktorej sú v čl. 17 ods. 1, 2 a 5\nústavy chránené obdobné práva ako tie, ktoré vyplývajú z čl. 5 ods. 3 dohovoru (pozri k tomu napr.\n\n11\n\nIV. ÚS 120/2022, bod 15 odôvodnenia). Ústavný súd preto pri rozhodovaní o sťažovateľovej\nústavnej sťažnosti bude vychádzať nielen z vlastnej judikatúry, ale aj z judikatúry Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorú možno rovnako použiť pri výklade príslušných článkov\ndohovoru, ako aj ústavných článkov.\n73. Ak ide o dĺžku väzby, ktorú ústavný súd bude posudzovať, začiatkom rozhodujúcej doby\nje obmedzenie osobnej slobody sťažovateľa, ku ktorému došlo 11. mája 2022 (pozri k tomu napr.\nrozhodnutie ESĽP vo veci Štvrtecký proti Slovensku, č. 55844/12, § 55, 5. 6. 2018).\n74. Keďže ústavná sťažnosť smeruje výlučne proti krajskému súdu a jeho rozhodnutiu, koniec\nrozhodujúcej doby je daný dňom, keď krajský súd rozhodol o väzbe sťažovateľa, t. j.\n26. októbra 2023. Trestné konanie proti sťažovateľovi sa totiž po tomto dátume naďalej vedie\nna okresnom súde, ktorý však sťažovateľ v ústavnej sťažnosti ako porušovateľa svojich práv\nneoznačil. Ústavný súd k tomu dodáva, že je viazaný ústavnou sťažnosťou a nemôže v tomto\nprípade prekročiť sťažovateľom určený rozsah svojho prieskumu [k viazanosti ústavného súdu\nrozsahom ústavnej sťažnosti pozri § 45 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“)].\n75. Ústavný súd teda preskúma väzbu sťažovateľa v trvaní sedemnásť mesiacov a pätnásť dní.\n76. Pri posúdení, či možno dĺžku väzby považovať za primeranú, je potrebné vždy prihliadnuť\nna osobitné okolnosti každej skúmanej veci. Pokračovanie väzby môže byť odôvodnené len vtedy,\nak konkrétne skutočnosti naznačujú, že napriek prezumpcii neviny v danej veci prevažujú\npožiadavky verejného záujmu na pokračovaní väzby nad princípom rešpektovania osobnej slobody.\nZ pohľadu ústavného súdu sú preto všeobecné súdy povinné pri svojom rozhodovaní o väzbe\npreskúmať všetky okolnosti, ktoré svedčia v prospech alebo proti existencii takého verejného\nzáujmu, a uviesť ich vo svojich rozhodnutiach.\n77. Rozhodnutia všeobecných súdov o pokračovaní väzby by nemali len mechanicky opakovať\ndôvody uvedené v prvom rozhodnutí o väzbe, ale mali by zohľadniť aktuálne vecné a časové\nokolnosti väzby, analyzovať doterajší postup v trestnom stíhaní a odhaľovať prípadné porušenia\nústavou a dohovorom garantovaného práva na osobnú slobodu. Väzba má byť výnimkou z pravidla\na súdna argumentácia by mala vyvrcholiť zrozumiteľným a jasným vysvetlením, prečo je nutné\nosobu, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, stíhať vo väzbe (výnimka), a nie na slobode (pravidlo).\n78. Nevyhnutnou podmienkou zákonnosti pokračovania väzby je existencia dôvodného podozrenia\nzo spáchania trestného činu vo vzťahu k väzobne stíhanej osobe. Táto podmienka však po uplynutí\nurčitého času sama osebe nemôže trvanie väzby ospravedlniť, a preto je potrebné zistiť,\nči všeobecné súdy odôvodnili trvanie väzby aj ďalšími dôvodmi. V prípade, ak sú tieto ďalšie\ndôvody „podstatné“ (relevant) a „dostatočné“ (sufficient), ústavný súd musí preskúmať aj to,\nči príslušné orgány postupovali v trestnej veci s „osobitnou starostlivosťou“, resp. urýchlením.\nV tejto súvislosti ústavný súd zoberie do úvahy aj zložitosť a osobitné okolnosti týkajúce\nsa predmetnej trestnej veci, resp. jej vyšetrovania, a či k predĺženiu konania neprispel aj samotný\nsťažovateľ (pozri k tomu napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Scott proti Španielsku, 18. 12. 1996, § 74,\nReports of Judgments and Decisions 1996-VI; pozri aj II. ÚS 375/2020, bod 50 a 58 odôvodnenia\na I. ÚS 140/2020, bod 12.4.1 odôvodnenia).\n\n12\n\n79. Vychádzajúc z už uvedených princípov ústavný súd preskúma správnosť uznesenia krajského\nsúdu, ešte predtým však pre úplnosť uvádza, že v prípade sťažovateľa boli riadne začaté trestné\nstíhania, pred vzatím do väzby boli proti nemu vznesené obvinenia, neskôr podaná obžaloba,\nvo všetkých prípadoch o väzbe (pozri k tomu § 72 ods. 1 Trestného poriadku) riadne rozhodol súd\na boli dodržané zákonné lehoty podľa § 76 Trestného poriadku (pozri k tomu napr.\nIII. ÚS 106/2013, str. 17).\n80. V súvislosti s dodržaním lehôt väzby podľa Trestného poriadku ústavný súd zdôrazňuje,\nže v čase rozhodovania krajského súdu už väzba nemohla byť odôvodnená vo vzťahu k prečinom\na podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, preto ústavný súd preskúma existenciu dôvodov\nväzby a primeranosť jej trvania len vo vzťahu k zločinom, resp. k obzvlášť závažnému zločinu,\nz ktorých bol sťažovateľ obžalovaný, a len vo vzťahu k existencii dôvodnej obavy podľa § 71 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku, t. j. že sťažovateľ bude pokračovať v trestnej činnosti (pozri § 76\nods. 6 a 8 a ods. 11 Trestného poriadku).\nIV.1. Existencia dôvodného podozrenia:\n81. Sťažovateľ namietal, že v jeho prípade sa na základe výsledkov dokazovania podozrenie\nzo spáchania trestných činov, pre ktoré bol obžalovaný, neprehĺbilo, čo malo odôvodňovať jeho\nprepustenie z väzby.\n82. Ústavný súd zopakuje, že existencia dôvodného podozrenia zo spáchania trestných činov, pre\nktoré bol sťažovateľ obvinený a obžalovaný, je nevyhnutnou podmienkou väzby a musí trvať\npo celý jej čas.\n83. Dôvodnosť podozrenia vo vzťahu k rozhodovaniu o väzbe znamená existenciu skutočností\nalebo informácií, ktoré by pre objektívneho pozorovateľa boli dostatočné pre záver, že dotknutá\nosoba mohla spáchať určitý trestný čin (pozri napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Kavala proti\nTurecku, č. 28749/18, § 127, 10. 12. 2019).\n84. Ústavný súd k tejto časti námietok sťažovateľa odkazuje na odôvodnenie uznesenia krajského\nsúdu, ktoré je potrebné posudzovať spoločne s odôvodnením uznesenia okresného súdu (pozri\nk tomu napr. II. ÚS 37/2024, bod 11 odôvodnenia). Okresný a krajský súd vo svojich rozhodnutiach\npripustili, že v časti týkajúcej sa poškodeného\ndošlo k oslabeniu podozrenia\nzo spáchania trestného činu, avšak vo vzťahu k ostatným skutkom kvalifikovaným ako zločiny,\nresp. obzvlášť závažný zločin, podozrenie nebolo rozptýlené a naďalej trvalo. Ústavný súd\nzvýrazňuje, že okresný a krajský súd sa vo svojich rozhodnutiach neobmedzili len na zopakovanie\nskutočností uvedených v predchádzajúcich rozhodnutiach o väzbe, ale zohľadnili aj ďalší vývoj\ntrestného konania (pozri body 37 až 39 a 50 odôvodnenia tohto nálezu).\n85. Uvedené závery o trvaní dôvodného podozrenia okresný a krajský súd opierali vo vzťahu\nk jednotlivým skutkom o konkrétne označené dôkazy, a to rovnako z prípravného konania, ako\naj z konania pred okresným súdom. Tieto dôkazy sú podľa názoru ústavného súdu dostatočné pre\nzáver objektívneho pozorovateľa o tom, že s výnimkou útoku proti\nsťažovateľ\nmohol spáchať trestné činy, z ktorých bol obžalovaný. Preto bol aj odôvodnený záver krajského\nsúdu o tom, že bola splnená podmienka pokračujúcej väzby sťažovateľa spočívajúca v existencii\ndôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu.\n\n13\n\n86. Ústavný súd dodáva, že v už uvedenom rozsahu podozrenie zo spáchania trestných činov trvalo\npo celý čas väzby, čo v podstate nespochybnil ani sťažovateľ. Ústavný súd zdôrazňuje, že pre\ntrvanie väzby postačuje, ak je splnená už uvedená miera podozrenia zo spáchania trestnej činnosti,\nteda prepustenie sťažovateľa z väzby neodôvodňuje skutočnosť, že došlo k čiastočnému oslabeniu\npodozrenia zo spáchania trestnej činnosti.\n87. V tejto časti preto neboli námietky sťažovateľa dôvodné.\nIV.2. Existencia dôvodu väzby:\n88. Ako už bolo uvedené, len podozrenie zo spáchania trestného činu nemôže samo osebe\nodôvodniť pokračovanie väzby, preto k podozreniu zo spáchania trestného činu musia pristúpiť\nďalšie skutočnosti. Skutočnosťou, ktorá môže byť podstatnou a dostačujúcou pre ďalšie trvanie\nväzby a pre odmietnutie nahradenia väzby zárukou, je aj nebezpečenstvo, že dotknutá osoba bude\nv trestnej činnosti pokračovať (pozri napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Buzadji proti Moldavskej\nrepublike [GC], č. 23755/07, § 88, 5. 7. 2016).\n89. Práve dôvodná obava z pokračovania v trestnej činnosti v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku bola podľa uznesenia krajského súdu skutočnosťou ospravedlňujúcou pokračovanie\nsťažovateľovej väzby.\n90. Ústavný súd aj tu poukazuje na odôvodnenie uznesenia krajského súdu v spojení s uznesením\nokresného súdu, v ktorých je existencia dôvodnej obavy z pokračovania v trestnej činnosti\npreukázaná konkrétnymi skutočnosťami týkajúcimi sa predchádzajúcej trestnej činnosti sťažovateľa\ns uvedením počtu predchádzajúcich odsúdení a druhu trestnej činnosti (body 40 až 42 a 51 a 52\nodôvodnenia tohto nálezu).\n91. Osobitný význam malo sťažovateľovo predchádzajúce odsúdenie za drogovú trestnú činnosť,\npre ktorý druh trestnej činnosti je sťažovateľ aj v súčasnosti väzobne stíhaný a obžalovaný.\nV okolnostiach veci sťažovateľa, ktorý je drogovo závislý a nemá stabilný príjem, sú tieto\nskutočnosti podstatné a dostatočné, aby odôvodnili pokračovanie sťažovateľovej väzby, a to aj\nnapriek času, ktorý uplynul od obmedzenia jeho osobnej slobody. Námietka sťažovateľa uvedená\nv jeho replike, že krajský súd sa nezaoberal možnosťou nahradenia väzby, nezodpovedá\nskutočnosti. Naopak, ústavný súd považuje rozhodnutie krajského súdu za ústavne konformné aj ak\nide o posúdenie možností nahradenia väzby (pozri už uvedené napr. rozhodnutie ESĽP vo veci\nSelçuk proti Turecku, č. 21768/02, § 34, 10. 1. 2006; pozri aj III. ÚS 8/2024, body 27 až 30\nodôvodnenia).\n92. Ani v tejto časti preto neboli námietky sťažovateľa dôvodné.\nIV.3. Postup všeobecných súdov a zložitosť veci:\n93. Ústavnému súdu zostáva preskúmať, či v trestnej veci sťažovateľa postupovali všeobecné súdy\npo podaní obžaloby s osobitnou starostlivosťou a urýchlene a prihliadne aj na správanie samotného\nsťažovateľa.\n94. Ústavný súd v prvom rade súhlasí s krajským súdom v tom, že k dĺžke trestného konania prispel\nsamotný sťažovateľ, ktorému možno pripísať predĺženie konania pre odročenie hlavných\npojednávaní 18. januára 2023 a 4. októbra 2023 z dôvodov na strane jeho obhajcu.\n\n14\n\n95. Okresný a krajský súd po podaní obžaloby rozhodovali aj o troch návrhoch sťažovateľa\nna prepustenie z väzby, v tejto súvislosti však nedošlo k výraznejšiemu predĺženiu konania\na všeobecné súdy postupovali pri týchto rozhodnutiach v súlade s ústavnými požiadavkami\nna rýchlosť rozhodovania, čo nespochybňoval ani sťažovateľ.\n96. Krajský súd pri hodnotení priebehu konania uviedol, že nezistil žiadne prieťahy, resp. nečinnosť\nv procesnom postupe okresného súdu, ktorý jednotlivé procesné úkony vykonával priebežne\na v primeraných lehotách. Ústavný súd však s týmto záverom nemôže v celom rozsahu súhlasiť\na krajskému súdu pripomína, že pri hodnotení postupu súdov možno za prieťahy považovať\naj neefektívnu činnosť súdu (pozri k tomu napr. IV. ÚS 273/09, str. 8 odôvodnenia).\n97. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že okresný súd nepostupoval efektívne pri zabezpečovaní\núčasti svedkov na hlavnom pojednávaní 19. apríla 2023, keď na toto pojednávanie namiesto\npredvedenia opätovne predvolával svedka\n, ktorý sa už predtým na hlavné\npojednávanie napriek riadne a včas doručenému predvolaniu bez ospravedlnenia nedostavil.\nTu však treba poukázať aj na pasivitu sťažovateľa, ktorý mohol navrhnúť predvedenie tohto svedka.\nOkresnému súdu však v celom rozsahu treba pričítať, že na uvedené pojednávanie predvolával\nsvedkyňu\nz adresy, na ktorej sa nezdržiavala, čo bolo zrejmé z obsahu súdneho spisu.\n98. Podobne nepostupoval okresný súd efektívne ani pri zabezpečovaní účasti svedkov\nna pojednávaní 31. mája 2023, na ktoré dal svedka\npredviesť a svedka\npredvolať z adries, na ktorých sa uvedení svedkovia nezdržiavali, čo tiež vyplývalo\nz obsahu súdneho spisu. Okresný súd tak svojím postupom prispel k tomu, že toto hlavné\npojednávanie bolo odročené bez vykonania dokazovania.\n99. Preto aj keď bol priebeh konania poznamenaný nedisciplinovanosťou svedkov a potrebou\nzisťovania ich pobytu, aj postup okresného súdu prispel k tomu, že v období vyše šiestich mesiacov\nod podania obžaloby do 31. mája 2023 boli na hlavnom pojednávaní vypočutí celkovo len štyria\nsvedkovia.\n100. Po zmene zákonného sudcu možno okresnému súdu pričítať predĺženie konania v čase\nod 25. júla 2023 do 4. septembra 2023. Podľa názoru ústavného súdu totiž okresný súd mohol\nkrajskému súdu predložiť na rozhodnutie sťažovateľov návrh na prikázanie veci inému okresnému\nsúdu spolu so sťažovateľovou sťažnosťou proti uzneseniu okresného súdu o nevylúčení zákonného\nsudcu (pozri body 27 až 33 odôvodnenia tohto nálezu). Inak však po zmene zákonného sudcu\nústavný súd nezistil žiadne ďalšie prieťahy v konaní.\n101. Pri celkovom zhodnotení postupu okresného súdu tiež ústavný súd považuje za podstatnú\nskutočnosť, že do 26. októbra 2023, t. j. po vyše sedemnástich mesiacoch väzby a po vyše\njedenástich mesiacoch od podania obžaloby, nebol na hlavnom pojednávaní vypočutý ani jeden\nz dvoch svedkov, ktorým mal podľa obžaloby sťažovateľ predávať drogu „pervitín“ a ktorých\nvýpovede mali preukazovať spáchanie obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných\na psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi. Ústavný súd\ntu zvýrazňuje, že všeobecné súdy odôvodňovali trvanie sťažovateľovej väzby obavou z možného\npokračovania v trestnej činnosti predovšetkým vo vzťahu k už uvedenému trestnému činu. Postup\nokresného súdu v tejto časti dokazovania nie je možné ospravedlniť ani už spomínanými\nťažkosťami týkajúcimi sa zabezpečovania účasti svedkov na hlavnom pojednávaní, ani potrebou\n\n15\n\nrozhodovať o väzbe, resp. o iných návrhoch sťažovateľa, či zmenou zákonného sudcu a potrebou\nopakovať hlavné pojednávanie.\n102. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd na rozdiel od krajského súdu uzavrel,\nže okresný súd vo veci sťažovateľa nepostupoval s osobitnou starostlivosťou a urýchlením.\n103. Ústavný súd tiež nemôže súhlasiť s krajským súdom v tom, že trvanie väzby ospravedlňuje\nzávažnosť trestných činov, z ktorých je sťažovateľ obžalovaný. V tejto časti odôvodnenia svojho\nuznesenia totiž krajský súd nepostupoval dôsledne v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi\nz judikatúry ústavného súdu a ESĽP a toto konštatovanie nepodporil konkrétnymi okolnosťami\ntýkajúcimi sa zložitosti trestnej činnosti sťažovateľa, resp. konkrétnymi okolnosťami týkajúcimi\nsa dokazovania v trestných veciach sťažovateľa.\n104. Podľa ústavného súdu žiaden z trestných činov, z ktorých je sťažovateľ obžalovaný,\nnevykazuje znaky skutkovej alebo právnej zložitosti, ktorá by ospravedlňovala väzobné stíhanie\nv rozsahu sedemnástich mesiacov (pozri k tomu 10 až 14 odôvodnenia tohto nálezu). Je pravdou,\nže spojenie týchto vecí do jedného trestného stíhania má za následok rozsiahlejšie dokazovanie\na väčší počet svedkov, to však dĺžku väzby nemôže ospravedlniť, pretože to skôr kladie zvýšené\nnároky na okresný súd, ak ide o prípravu hlavného pojednávania. Okresný súd tiež môže pre\nurýchlenie konania niektoré trestné veci vylúčiť na samostatné konanie (§ 21 Trestného poriadku).\n105. Sťažovateľove námietky preto boli v tejto časti ústavnej sťažnosti dôvodné. Podľa názoru\nústavného súdu dĺžka sťažovateľovej väzby už v čase rozhodovania krajského súdu nebola\nv konkrétnych okolnostiach veci primeraná a princíp rešpektovania osobnej slobody mal prevážiť\nnad verejným záujmom na ďalšom trvaní väzby.\n106. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie krajského súdu nebolo\nv súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z príslušných článkov ústavy a dohovoru, a preto\nuznesením krajského súdu došlo k porušeniu práv sťažovateľa (bod 1 výroku tohto nálezu; pozri\n§ 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\n107. Vzhľadom na porušenie práv sťažovateľa ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie krajského\nsúdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní opätovne\nrozhodnúť o sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu, a to v súlade s uvedenými právnymi\nnázormi ústavného súdu [bod 2 výroku tohto nálezu; pozri § 133 ods. 2 ods. 3 písm. b) a § 134\nods. 1 zákona o ústavnom súde].\nV.\nTrovy konania\n108. V súlade s § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súd priznal ústavný súd podľa výsledku konania\nsťažovateľovi aj nárok na náhradu trov konania pred ústavným súdom. Trovy konania sťažovateľa\npozostávali z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2023\n(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti) a jeden úkon právnej služby vykonaný\nv roku 2024 (replika k vyjadreniu krajského súdu).\n109. Pri výpočte výšky náhrady trov konania ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná\n16\n\nsadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2023 predstavovala\nv zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom do 31. decembra 2023 sumu 208,67 eur a náhrada\nhotových výdavkov za každý úkon právnej služby podľa § 16 ods. 3 vyhlášky predstavovala sumu\n12,52 eur. V roku 2024 predstavuje v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny\nza jeden úkon právnej služby sumu 343,25 eur a náhrada hotových výdavkov za každý úkon právnej\nslužby podľa § 16 ods. 3 vyhlášky predstavuje sumu 13,73 eur.\n110. Výška odmeny právneho zástupcu tak predstavovala 760,59 eur (2 x 208,67 eur a 1 x 343,25\neur) a výška náhrady jeho hotových výdavkov 38,77 eur (2 x 12,52 eur a 1 x 13,73 eur), t. j. spolu\nišlo o sumu 799,36 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca sťažovateľa je platcom dane\nz pridanej hodnoty, uvedená suma sa v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky zvýšila aj o daň z pridanej\nhodnoty vo výške dvadsať percent, t. j. o sumu 159,87 eur.\n111. Celkovo tak bola sťažovateľovi priznaná náhrada trov konania vo výške 959,23 eur. Priznanú\nnáhradu trov konania je krajský súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62\nzákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. marca 2024\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-dĺžka väzby", "väzba-dĺžka väzby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Tos/107/2023", "guid": "2593f59f-be98-473e-af62-cc76fd1a4e89:034678c8-f171-4520-a6d7-855c6a26e4f2", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:30e42e1a-b1ce-434f-a05c-1c7a1bf7a078", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.37.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 37/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 37/2024 z 7. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-07", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.37.2024.1"}, {"guid": "ussr:f0cabd98-dc42-43b4-87b9-626ab3cf79c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.8.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 8/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 8/2024 z 11. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-11", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.8.2024.1"}, {"guid": "ussr:356e6077-f91b-47f4-8395-eb59668fe1fa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.120.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 120/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 120/2022 z 15. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.120.2022.1"}, {"guid": "ussr:647328b0-2d24-42fb-8cad-6b9500ef5496", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.375.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 375/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 375/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.375.2020.1"}, {"guid": "ussr:f04cce69-0a18-4fbe-b8b5-78dbb0ada069", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.140.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 140/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/2020 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.140.2020.1"}, {"guid": "ussr:1b9f9814-28af-4b69-8b7a-5c73b20fb1eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 106/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 106/2013 z 19. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1b9f9814-28af-4b69-8b7a-5c73b20fb1eb"}, {"guid": "ussr:eb4197f6-9ff4-499c-bdbc-a828a1ef1413", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 273/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 273/09 z 25. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb4197f6-9ff4-499c-bdbc-a828a1ef1413"}, {"guid": "2593f59f-be98-473e-af62-cc76fd1a4e89:034678c8-f171-4520-a6d7-855c6a26e4f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Tos/107/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 3Tos/107/2023 z 9. 10. 2023", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2023-10-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2593f59f-be98-473e-af62-cc76fd1a4e89:034678c8-f171-4520-a6d7-855c6a26e4f2"}], "citovane_v": []}