{"guid": "ussr:c9e9ee11-1021-455a-ac82-339b856cb943", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.272.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 272/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 272/2024 z 19. 11. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 19. novembra 2024, sp. zn. II. ÚS 272/2024, ECLI:SK:USSR:2024:2.US.272.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2024-11-19", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c9e9ee11-1021-455a-ac82-339b856cb943", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.272.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.272.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.272.2024.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 272/2024-69\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nIvana Fiačana (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky OBOR Europe, SE, Platnéřská 88/9, Staré Město,\nPraha 1, Česká republika, IČO 063 33 052, zastúpenej Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 13,\nKošice, proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-33R/5/2021 zo 17. apríla 2023\ntakto\nrozhodol:\n1. Uznesením Mestského súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. B1-33R/5/2021\nzo 17. apríla 2023 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n2. Mestský súd Bratislava III j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 530,86 eur\na zaplatiť ich jej právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 27. júna 2023 domáha\nvyslovenia porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) označeným uznesením mestského súdu (konanie\npôvodne vedené Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 33R/5/2021).\n2. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 272/2024-18 z 28. mája 2024 prijal ústavnú sťažnosť\nna ďalšie konanie v celom rozsahu podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\n\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“).\n3. Podľa čl. XI bodu 1 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 1. januára 2024 do 31. decembra 2024 veci patriace do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré\nboli pridelené sudcom spravodajcom pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto rozvrhu práce,\nprerokujú senáty v pôvodnom zložení. Na základe toho rozhodol o prijatej ústavnej sťažnosti senát\nuvedený v záhlaví tohto nálezu.\n4. Okresný súd rozhodnutím zverejneným v obchodnom vestníku povolil reštrukturalizáciu\nspoločnosti Arca Investments, a.s. (ďalej aj „dlžník“), a konanie uznal ako vedľajšie insolvenčné\nkonanie. Veriteľský výbor na zasadnutí 23. decembra 2022 schválil záverečný návrh\nreštrukturalizačného plánu dlžníka. Výsledkom schvaľovacej schôdze 16. januára 2023 bolo prijatie\nreštrukturalizačného plánu.\n5. K objasneniu skutkových okolností tejto veci je potrebné uviesť, že veritelia dlžníka\nv preskúmavanom reštrukturalizačnom konaní majú byť uspokojovaní z jeho majetku aj v rámci\ninsolvenčného konania vedeného na Mestskom súde v Prahe pod sp. zn. 98 INS 723/2021 podľa\nreorganizačného plánu (ďalej len „reorganizačný plán“). V rámci tohto insolvenčného konania\nVrchný súd v Prahe uznesením č. k. 5 VSPH 1400/2022-B-718 z 20. februára 2023 rozhodol\no zrušení uznesenia Mestského súdu v Prahe z 26. júla 2022, ktorým bol reorganizačný plán\nschválený, a vec vrátil na ďalšie konanie. Kasačné uznesenie z 20. februára 2023 Vrchný súd\nv Prahe odôvodnil vadami spočívajúcimi v nezákonnej diskriminácii časti nezabezpečených\nveriteľov, ako aj pochybnosťami o poctivosti tohto plánu a konštatoval, že reorganizačný plán\nnepredstavuje presvedčivé dosiahnutie očakávaných cieľov reorganizácie, pretože jeho riziká,\nna ktoré upozornil nielen insolvenčný správca, ale pripúšťa ich aj znalecký ústav, nie sú uspokojivo\nvyriešené. Z uvedeného vyplýva, že hlavné insolvenčné konanie sa na príslušnom českom súde\nopätovne dostalo do štádia pred schválením reorganizačného plánu.\n6. Napriek neskončenému českému insolvenčnému konaniu rozhodol okresný súd o prijatí\nreštrukturalizačného plánu napadnutým uznesením tak, že vo výroku I nahradil súhlas skupiny\nveriteľov č. 1 – Nezabezpečení veritelia s reštrukturalizačným plánom dlžníka, II. výrokom potvrdil\nreštrukturalizačný plán a III. výrokom skončil reštrukturalizáciu dlžníka.\n7. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu\na formalistický prístup súdu v posúdení predloženého reštrukturalizačného plánu. Podľa\nsťažovateľky je skúmanie zákonných podmienok pre potvrdenie reštrukturalizačného plánu\nnormatívnou povinnosťou súdu.\n8. Sťažovateľka tvrdí, že okresný súd bol povinný reštrukturalizačný plán zamietnuť, pretože\nnespĺňal podmienku stanovenú v § 154 ods. 1 písm. g) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o konkurze“), podľa ktorého súd uznesením zamietne plán, ak miera uspokojenia\nktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok s výnimkou pohľadávok zaradených do skupiny\npodľa § 137 ods. 5 je nižšia ako 50 % výšky dotknutej pohľadávky; to neplatí, ak dotknutý veriteľ\npísomne súhlasí s nižšou mierou uspokojenia.\n\n2\n\n9. V nadväznosti na citované ustanovenie zákona o konkurze sťažovateľka argumentuje tým, že\nzákladným predpokladom úspešnej reštrukturalizácie je nadobudnutie účinnosti reorganizačného\nplánu v rámci insolvenčného konania dlžníka v Českej republike.\n10. Podľa sťažovateľky reorganizačný plán insolvenčného konania dlžníka vedeného v Českej\nrepublike nikdy nenadobudne účinnosť, čo spôsobuje nesplniteľnosť reštrukturalizačného plánu.\nUvedený záver vychádza tiež z toho, že miera uspokojenia nezabezpečených veriteľov podľa\nreštrukturalizačného plánu je vo výške cca 20 % prihlásených pohľadávok a zvyšná 30 % miera\nuspokojenia týchto pohľadávok bola zabezpečená práve českým reorganizačným plánom, ktorý ale\nnie je schválený.\n11. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľka poukazuje na tú časť reštrukturalizačného plánu,\nktorá predpokladá zrušenie uznesenia, ktorým bol vyhlásený konkurz na spoločnosť Silverside, a. s.\nv konkurze (ďalej len ,,Silverside“). Z plánu totiž vyplýva, že v celkovej hodnote majetku dlžníka\n(99 531 285 eur), z ktorého majú byť nezabezpečení veritelia uspokojení, sú zarátané aj akcie\ndlžníka v spoločnosti Silverside (12 637 000 eur) a pohľadávky dlžníka voči spoločnosti Silverside\n(36 316 990 eur), teda majetok Arcy súvisiaci so Silverside je 48 953 990 eur. Správca\núpadcu Silverside ohodnotil majetok úpadcu na 13 279 165 eur a navyše, ústavný súd uznesením\nč. k. I. ÚS 685/2022-33 z 8. decembra 2022 ústavnú sťažnosť proti uzneseniu o vyhlásení konkurzu\nodmietol.\n12. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uvádza, že všetky svoje výhrady okresnému súdu pred\nprijatím napadnutého uznesenia oznámila v podaniach doručených okresnému súdu 20. januára\n2023 a 22. februára 2023, ale mestský súd sa nimi v odôvodnení napadnutého uznesenia\nrelevantným spôsobom nevysporiadal.\nII.\nVyjadrenie odporcu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\nII.1. Vyjadrenie odporcu:\n13. Zákonná sudkyňa okresného súdu vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 25. júna 2024\npoukázala na to, že reštrukturalizácia dlžníka je vedľajším insolvenčným konaním, a na to, že\nv hlavnom insolvenčnom konaní bola uznesením Mestského súdu v Prahe č. k. MSPH 98 INS\n723/2021-B-225 z 21. októbra 2021 povolená reorganizácia dlžníka.\n14. Vzhľadom na to, že po schvaľovacej schôdzi veriteľov (za schválenie plánu hlasovalo\n25 z 26 veriteľských skupín) Vrchný súd v Prahe uznesením z 26. júla 2022 rozhodol o zrušení\nuznesenia Mestského súdu v Prahe, ktorým bol reorganizačný plán schválený, a vrátil vec na ďalšie\nkonanie, okresný súd si vyžiadal stanovisko predkladateľa reštrukturalizačného plánu (dlžníka), ako\naj ustanoveného správcu práve vo vzťahu ku skúmaniu splnenia predpokladov vyplývajúcich\nz § 154 ods. 1 písm. g) zákona o konkurze.\n15. Dlžník aj správca vo svojom stanovisku uviedli, že akékoľvek zmeny v českom reorganizačnom\npláne budú vykonané v súlade so slovenským reštrukturalizačným plánom, teda že rozhodnutie\nVrchného súdu v Prahe podľa ich názoru nemá vplyv na uskutočniteľnosť reštrukturalizačného\nplánu.\n\n3\n\n16. Zákonná sudkyňa ďalej vo svojom vyjadrení uviedla, že pre úspešnosť cezhraničnej\nreštrukturalizácie je nevyhnutné splnenie právnych predpisov oboch jurisdikcií v zmysle nariadenia\nEurópskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len\n„nariadenie“). Nemožnosť splnenia reštrukturalizačného plánu by nastala až v prípade, ak by\nuznesenie o neschválení českého reorganizačného plánu nadobudlo právoplatnosť alebo ak by sa\nčeská reorganizácia zmenila na konkurz. Uvedené skutočnosti však ku dňu schválenia napadnutého\nuznesenia nenastali. Zároveň zákonná sudkyňa zdôraznila, že dňom schválenia reštrukturalizačného\nplánu sa nad dlžníkom zaviedla dozorná správa, v rámci ktorej dozorný správca bude dohliadať\nna dodržiavanie plnenia plánu a činnosť dlžníka.\n17. Na základe listinných materiálov, dodatočných vyjadrení dlžníka, správcu a údajov\nreštrukturalizačného plánu zákonná sudkyňa tvrdí, že neexistovali zákonné dôvody, pre ktoré mal\nbyť reštrukturalizačný plán zamietnutý. V závere vyjadrenia poukázala na rozsah (5 500 veriteľov)\na charakter cezhraničného konania vo vzťahu k tomu, že eventuálnym vyhlásením konkurzu by sa\nzmaril predpokladaný účel insolvenčného konania v oboch krajinách, keďže v reštrukturalizácii sa\npredpokladá väčšie uspokojenie veriteľov ako v konkurznom konaní.\nII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby – správcu dlžníka:\n18. Vyjadrenie k ústavnej sťažnosti doručil správca dlžníka ústavnému súdu 2. júla 2024. Správca\nvo vyjadrení uviedol, že potom, keď bol prepracovaný reorganizačný plán predložený Mestskému\nsúdu v Prahe, bol opätovne uznesením zamietnutý a Mestský súd v Prahe uznesením\nz 21. decembra 2023 zvolal schôdzu veriteľov, na ktorej sa hlasovalo, či a ktorá iná osoba ako\ndlžník má prednostné právo predložiť reorganizačný plán. Schôdza veriteľov 14. februára 2024\nprijala uznesenie, že veriteľ č. 1 IFIS – investičný fond a.s. má prednostné právo predložiť\nreorganizačný plán. Následne mu insolvenčný súd uložil povinnosť predložiť plán do 120 dní alebo\nv tejto lehote oznámiť súdu, že sa nechystá reorganizačný plán predložiť.\n19. Podľa správcu tak z uvedeného vyplýva, že aktuálne sa kreuje veriteľský reorganizačný plán,\na teda stále nie je vylúčené, že miera uspokojenia nezabezpečených veriteľov presiahne 50 %, čím\ndôjde k naplneniu predpokladu, na ktorom je založená splniteľnosť slovenského\nreštrukturalizačného plánu.\n20. K tvrdeniam sťažovateľky vo vzťahu k spoločnosti Silverside správca uviedol, že ich považuje\nza čisto špekulatívne, pretože uspokojenie dlžníka je závislé od incidenčného konania a speňaženia\nmajetku v konkurze, a navyše, reštrukturalizačný plán ráta s možnosťou vykrytia rozdielu z iného\naktíva.\n21. V závere vyjadrenia správca upriamil pozornosť na časť reštrukturalizačného plánu, podľa\nktorého by jeho nesplniteľnosť nastala iba v prípade, ak by (a) nadobudlo právoplatnosť uznesenie\no zamietnutí českého reorganizačného plánu podľa českej právnej úpravy alebo (b) nadobudlo\nprávoplatnosť uznesenie českého insolvenčného súdu o premene českej reorganizácie na konkurz.\nKeďže ani jedna z uvedených situácii nenastala, je reštrukturalizačný plán aj naďalej splniteľný.\n\n4\n\nII.3. Vyjadrenie zúčastnenej osoby ‒ dlžníka:\n22. Dňa 4. júla 2024 doručil ústavnému súdu vyjadrenie k ústavnej sťažnosti právny zástupca\ndlžníka. V úvode poukázal na to, že sťažovateľka sa na príprave reštrukturalizačného plánu\nžiadnym spôsobom nepodieľala, z čoho vyplýva, že tvrdenia prezentované v ústavnej sťažnosti sú\niba jej subjektívnymi dohadmi bez odborného ekonomického podkladu. Zavádzajúce je najmä\ntvrdenie, že uznesením Vrchného súdu v Prahe z 20. februára 2023 (zrušenie a vrátenie\nreorganizačného plánu) došlo k jeho zamietnutiu. Týmto uznesením bol reorganizačný plán vrátený\nna doplnenie a úpravu, ktorá podliehala schváleniu veriteľským výborom. Účinný český\nreorganizačný plán je síce predpokladom pre kľúčové reštrukturalizačné opatrenia na Slovensku,\nale nikde nie je daná podmienka, že jeho účinnosť musí predchádzať účinnosti slovenského\nreštrukturalizačného plánu. Podľa presvedčenia dlžníka potvrdením reštrukturalizačného plánu sa\nzvýšila právna istota veriteľov spôsobená aj dlhým procesom prijímania reorganizačného plánu.\n23. Dlžník vo svojom vyjadrení zdôraznil, že preferovaným riešením jeho úpadku v Českej\nrepublike je stále reorganizácia. Poukázal na znenia plánu, podľa ktorých sa na účely slovenskej\nreštrukturalizácie pod pojmom „reorganizačný plán“ rozumie aj nové znenie reorganizačného,\neventuálne veriteľského reorganizačného plánu. Z toho vyplýva jednoznačný úmysel naplniteľnosti\nreštrukturalizačného plánu.\n24. Pokiaľ ide o mieru uspokojenia veriteľov, považuje dlžník sťažovateľkine predikcie iba\nza hypotetické, pretože nie sú založené na žiadnych odborných posudkoch určujúcich výšku\nmajetkových hodnôt dlžníka, a to aj s prihliadnutím na to, že hlavné insolvenčné konanie stále\nprebieha.\n25. Aj argumentáciu sťažovateľky o miere uspokojenia pohľadávok veriteľov v nadväznosti\nna spoločnosť Silverside považuje dlžník za špekulatívnu. V súčasnosti totiž ešte nie je známe,\nv akom rozsahu bude pohľadávka dlžníka uspokojená v tomto konkurznom konaní.\n26. Dlžník poukázal na to, že v zmysle § 155 ods. 1 zákona o konkurze je súdom schválený\nreštrukturalizačný plán definovaný ako právny úkon. V tomto smere ho dlžník chápe ako\n„superzmluvu“ a napadnuté uznesenie o potvrdení reštrukturalizačného plánu ako súčasť\nkontraktačného procesu a zároveň súd ako zmluvnú stranu. Pri takom výklade sa dlžník dožaduje\nv prípade pochybností výkladu právneho úkonu aplikácie princípu preferencie platnosti právneho\núkonu.\n27. Pokiaľ sťažovateľka namietala, že okresný súd nezohľadnil všetky jej argumenty, dlžník\npoukázal na bod 31 odôvodnenia napadnutého uznesenia, ako aj na reakciu súdu, keď si vyžiadal\nstanovisko dlžníka i správcu. Dlžník tiež zdôraznil, že sťažovateľka mala možnosť všetky svoje\nvýhrady efektívne predniesť už v rozprave a diskusii na schvaľovacej schôdzi veriteľov\n20. decembra 2022, pričom však v danom momente ostala pasívna. Tým, že sťažovateľka svoje\nvýhrady neuplatnila včas, ale až v rámci ústavnej sťažnosti, vytvára z ústavného súdu iba ďalšiu\nprieskumnú inštanciu.\n28. Napokon dlžník odmietol aj tvrdenia o porušení základného práva vlastniť majetok ako\nneodôvodnené a navyše, ak je podmienkou prípustnosti reštrukturalizácie vyššia miera uspokojenia\npohľadávok oproti konkurznému konaniu, tak ide o konanie, v ktorom sa vlastnícke právo\nzachováva, nie porušuje.\n5\n\nII.4. Replika sťažovateľky:\n29. Ústavný súd vyhovel žiadosti právneho zástupcu sťažovateľky a do 23. augusta 2024 mu\npredĺžil lehotu na vyjadrenie, no do uvedeného času nebola ústavnému súdu replika sťažovateľky\ndoručená.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n30. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka svojvoľnej aplikácie a výkladu relevantných\nustanovení zákona o konkurze [najmä § 154 ods. 1 písm. g)], o nedostatočnom odôvodnení\nnapadnutého uznesenia, v dôsledku čoho okresný súd porušil základné právo na súdnu ochranu\nv spojení so základným právom vlastniť majetok (čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 ústavy), ako aj právo\nna spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru).\n31. Právomoc všeobecných súdov rozhodovať v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní vyplýva\nz čl. 142 ods. 1 ústavy. Podrobnosti o pôsobnosti súdov a konaní pred nimi aj vo vymedzených\nveciach ustanoví v zmysle splnomocňovacej ústavnej normy zákon (čl. 143 ods. 2 ústavy).\nV danom prípade je takýmto zákonom zákon o konkurze, ktorý v rámci tretej časti nazvanej\n„Reštrukturalizácia“ upravuje v jej ôsmej hlave aj ingerenciu všeobecných súdov v procese\nreštrukturalizácie formou potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom (§ 153) alebo zamietnutia\nreštrukturalizačného plánu súdom v zákonom ustanovených prípadoch [§ 154 ods. 1 písm. a) až f)].\nOchranu účastníkov reštrukturalizačného plánu nesúhlasiacich s plánom upravuje § 157 ods. 1 a 2\nzákona o konkurze.\n32. Ústavný súd sa už v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyjadril k charakteru\nreštrukturalizácie, ako aj k rozhodovaniu všeobecných súdov v reštrukturalizácii (napr.\nI. ÚS 200/2011, I. ÚS 311/2014, II. ÚS 455/2012, I. ÚS 367/2015). Nie je sporné, že\nreštrukturalizácia je šetrnejšia než konkurz. Kým konkurz má likvidačný charakter, podmienkou čo\ni len odporučenia reštrukturalizácie správcom je zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky\npodniku dlžníka a predpoklad väčšieho rozsahu uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade\nvyhlásenia konkurzu [§ 109 ods. 3 písm. e) a f) zákona o konkurze]. Reštrukturalizácia chráni\ndlžníka pred veriteľmi, čo však v konečnom dôsledku sleduje záujem všetkých veriteľov na vyššom\nrozsahu uspokojenia ich pohľadávok ako v prípade konkurzu.\n33. Nosná argumentácia sťažovateľky vo vzťahu k napadnutému uzneseniu mestského súdu spočíva\nv tvrdení o jeho nedostatočnom odôvodnení vo vzťahu k naplneniu jednej zo zákonných podmienok\nprípustnosti potvrdenia reštrukturalizačného plánu uvedenej v § 154 ods. 1 písm. g) zákona\no konkurze.\n34. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany\nústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05).\n35. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane uvádza, že k úlohám právneho štátu patrí aj\nvytvorenie právnych a faktických garancií na uplatňovanie a ochranu základných práv a slobôd ich\nnositeľov, t. j. fyzické osoby a právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného\npráva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva\n6\n\nv zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú dostupné bez akejkoľvek diskriminácie\nkaždému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny\nvýkon a ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné\nzáruky základných práv a slobôd. Existenciou takýchto konaní sa však nevyčerpávajú ústavné\npožiadavky späté s uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá\naj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne,\nnezávisle a s využitím všetkým zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých\nprocesných postupov.\n36. Ústavný súd z tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánu verejnej\nmoci (II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje\nsvojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci. Objektívny postup orgánu\nverejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých dostupných zdrojov zisťovania\nskutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie,\nktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich využitia v súlade s procesnými\npredpismi (III. ÚS 167/2019).\n37. Všeobecný súd pritom v reštrukturalizácii vystupuje ako strážca zákonnosti, ale aj\nspravodlivosti celého procesu reštrukturalizácie, pričom táto jeho úloha sa završuje rozhodovaním\no potvrdení alebo zamietnutí plánu. Ústavný súd pritom už vo svojej rozhodovacej činnosti\nzvýraznil požiadavku na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam\na oprávneným záujmom účastníkov konania (napr. III. ÚS 72/2010), ako aj povinnosť súdu\nzohľadniť nespravodlivé dôsledky svojho rozhodnutia na účastníkov konania (napr. I. ÚS 26/2010).\n38. Úlohou reštrukturalizačného súdu je pôsobiť v procese reštrukturalizácie aktívne tak, aby\nreštrukturalizácia nemohla byť vnímaná ako proces účelového spolupôsobenia dlžníka a správcu\n(prípadne aj niektorých veriteľov) s cieľom vylúčiť významných veriteľov z rozhodovania\na hlasovania (II. ÚS 34/2016).\n39. Súd v reštrukturalizácii vystupuje nielen ako orgán verejnej moci, ktorý rozhoduje o povolení\nreštrukturalizácie a o jej skončení, ale aj ako aktívny subjekt, ktorého povinnosťou je dohliadať\nna zákonný a spravodlivý proces reštrukturalizácie vo vzťahu ku všetkým veriteľom. Uvedená\npovinnosť je explicitne zvýraznená v citovaných § 153 ods. 1 a § 154 ods. 1 zákona o konkurze,\nv zmysle ktorých súd potvrdí reštrukturalizačný plán len vtedy, ak nezistí dôvody na jeho\nzamietnutie. Inak povedané, zákonné dôvody na zamietnutie plánu súd musí preskúmať a ich\nexistenciu vylúčiť skôr, ako rozhodne o potvrdení plánu. Len takýmto postupom súd naplní záruky,\nktoré všetkým veriteľom ako účastníkom reštrukturalizačného plánu vyplývajú z ich práva na súdnu\nochranu a tomu korelujúcej povinnosti všeobecného súdu im túto ochranu povinne poskytnúť\n(I. ÚS 367/2015).\n40. Zo základných zásad konkurzu a reštrukturalizácie podľa § 5 zákona o konkurze vyplýva\npovinnosť súdu skúmať možnosť uspokojenia všetkých (aj minoritných) veriteľov tak, aby sa\ndosiahla pre veriteľov čo najvyššia miera uspokojenia ich pohľadávok v likvidačnom konkurze, ako\ni v procese reštrukturalizácie.\n\n7\n\n41. Dôvodová správa k zákonu č. 377/2016 Z. z. (ktorým sa novelizoval § 154 zákona o konkurze)\nuvádza, že cieľom prijatých zmien zákonodarcom bolo, aby reštrukturalizačný plán poskytoval\nnezabezpečeným veriteľom oproti riešeniu úpadku, resp. hroziaceho úpadku dlžníka konkurzom\nnielen mierne, ale podstatne vyššie uspokojenie ich pohľadávok (pozri bod 16 tejto dôvodovej\nsprávy). V ustanovení § 154 ods. 1 písm. g) zákona o konkurze zákonodarcom zavedené pravidlo\nmá byť jednoznačné a predvídateľné už pri tvorbe reštrukturalizačného plánu a nemá udržiavať ani\ndlžníka a ani veriteľov v právnej neistote týkajúcej sa budúcich príjmov či zisku dlžníka (pozri\nbod 18 ‒ 22 dôvodovej správy).\n42. Pre posúdenie opodstatnenosti tvrdení uvedených v ústavnej sťažnosti ústavný súd preskúmal\nnapadnuté uznesenie aj vo väzbe na citované judikatórne východiská.\n43. Mestský súd v preskúmavanom konaní vo vzťahu k námietke predloženej jedným z veriteľov\ntýkajúcej sa nesplnenia podmienok uvedených v § 154 zákona o konkurze uviedol, že miera\nuspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov v prípade reštrukturalizácie je výrazne vyššia\n(podľa reštrukturalizačného plánu 50,77 %) ako v prípade konkurzu (8,10 %). Z uvedeného\nvyplýva, že nezabezpečení veritelia hlasujúci proti prijatiu reštrukturalizačného plánu by v prípade\njeho zamietnutia boli v zjavne horšom postavení ako v prípade jeho potvrdenia súdom. Mestský súd\nďalej konštatoval, že nezistil skutočnosti predpokladané v § 154 ods. 1 zákona o konkurze,\npre ktoré by reštrukturalizačný plán musel zamietnuť, pretože tento plán nie je v podstatnom\nrozpore so spoločným záujmom veriteľov.\n44. K argumentácii týkajúcej sa nedostatočnej miery uspokojenia nezabezpečených veriteľov\nv reštrukturalizačnom pláne mestský súd uviedol, že ustanovenia tohto plánu predpokladajú\nsituáciu, že bude potvrdený skôr ako reorganizačný plán v hlavnom insolvenčnom konaní.\nV prípade nenadobudnutia účinnosti reorganizačného plánu nastane nemožnosť splnenia\nreštrukturalizačného plánu a dlžník bude povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Vo vzťahu\nk miere uspokojenia nezabezpečených veriteľov mestský súd uviedol, že vychádzal z obsahu\nlistinných materiálov v spise, najmä reštrukturalizačného plánu, ktorých opak nebol právne\nrelevantným spôsobom preukázaný.\n45. Mestský súd taktiež poukázal na aktuálne vyjadrenia dlžníka a správcu, ktorými reagovali\nna jeho výzvu o konkretizácii vplyvu uznesenia Vrchného súdu v Prahe, ktorým bolo zrušené\nprvostupňové uznesenie o potvrdení reorganizačného plánu, na preskúmavaný reštrukturalizačný\nplán. Z uvedených vyjadrení vyplýva, že prepracovaný reorganizačný plán nebude mať\nbezprostredný vplyv na účinnosť reštrukturalizačného plánu a zákonom požadovaná miera\nuspokojenia nezabezpečených veriteľov bude dosiahnutá. Zodpovednosťou dlžníka bude\nzabezpečiť splnenie opatrení, aby proces cezhraničnej reštrukturalizácie bol úspešne zrealizovaný.\nV rámci kontroly nad dlžníkom bola zavedená dozorná správa, ktorá dohliada na dodržiavanie\nplnenia reštrukturalizačného plánu a činnosti dlžníka.\n46. V súvislosti s odôvodnením napadnutého uznesenia ústavný súd považuje za potrebné\npripomenúť, že úlohou súdu v reštrukturalizačnom konaní pri rozhodovaní o potvrdení alebo\nzamietnutí plánu je nielen posúdenie formálneho hľadiska, to znamená, či bol dodržaný zákonný\npostup pri tvorbe a schvaľovaní reštrukturalizačného plánu, ale súčasne aj posúdenie materiálneho\nhľadiska. Nevyhnutnosť skúmania materiálneho hľadiska v záujme ochrany veriteľov pred\nnepriaznivými dôsledkami tohto plánu vystupuje do popredia osobitne pri rozhodovaní súdu\n8\n\no nahradení súhlasu niektorej zo skupín veriteľov s reštrukturalizačným plánom, ale taktiež\npri preverovaní dôvodov zamietnutia reštrukturalizačného plánu podľa § 154 zákona o konkurze,\nmedzi inými teda aj pri preverovaní splnenia podmienky 50 %-nej miery uspokojenia pohľadávok\nnezabezpečených veriteľov. Rozhodnutie súdu sa pritom musí opierať o konkrétne zistenia\na skutkové okolnosti reštrukturalizácie, aby táto nemohla byť vnímaná ako proces účelového\nspolupôsobenia dlžníka a správcu.\n47. V preskúmavanom prípade táto povinnosť súdu bola zosilnená o to viac, že mestský súd\nrozhodoval aj o nahradení súhlasu s reštrukturalizačným plánom jednej so skupín veriteľov\na námietky proti nemu mu boli predložené, t. j. mal priestor na vyrovnanie sa s nimi. Aktívna úloha\nsúdu pri realizácii práva na súdnu ochranu veriteľov v procese schvaľovania, resp. potvrdenia\nreštrukturalizačného plánu vo väzbe na kritériá, ktoré ústia do zamietnutia plánu ešte pred\nrozhodnutím súdu o potvrdení/zamietnutí tohto plánu, bola konštatovaná aj judikatúrou ústavného\nsúdu (pozri rozhodnutia vo veci sp. zn. I. ÚS 367/2015, II. ÚS 34/2016). Z tohto pohľadu nie je\nmožné prosté vyžiadanie stanoviska správcu a dlžníka vnímať ako naplnenie aktívnej úlohy\nzo strany súdu. Ak dlžník poukazuje na sťažovateľkine neodborné vyjadrenia v rovine hypotéz, je\npotrebné uviesť, že ani dlžník sám nepredložil ústavnému súdu, ale ani mestskému súdu také\nvyjadrenie, ktoré by bolo spôsobilé preukázať reálnosť splnenia požiadavky vyplývajúcej z § 154\nods. 1 písm. g) zákona o konkurze. V prípade cezhraničných insolvenčných konaní je iste možné\njednotlivé plnenia sčítať, avšak minimálna miera uspokojenia veriteľov musí ostať „hmatateľná“.\nUvedené platí o to viac v prípade, ak v hlavnom insolvenčnom konaní dochádza k opakovanému\nneschváleniu reorganizačného plánu.\n48. Posúdenie reálnosti uspokojenia veriteľov, resp. udržateľnosti reštrukturalizačného plánu\npre každú zo skupín veriteľov, je naviazané na jeho ekonomickú uskutočniteľnosť.\nV preskúmavanom konaní boli veriteľom predložené konkrétne námietky týkajúce sa nesplnenia\npodmienky podľa § 154 ods. 1 písm. g) zákona o konkurze v reštrukturalizačnom pláne (poukaz\nveriteľa a člena veriteľského výboru v reštrukturalizačnom konaní na konštatáciu protizákonnej\ndiskriminácie časti nezabezpečených veriteľov v hlavnom insolvenčnom konaní a vyjadrenie\ndlžníka na rokovaní veriteľského výboru v hlavnom insolvenčnom konaní, že v súlade\ns rozhodnutím českých súdov obe skupiny veriteľov zlúči, ďalej námietka nezohľadnenia výšky\nvyplatených pohľadávok v sume 350 tisíc eur konkurznému správcovi spoločnosti Silverside, čím\ndošlo k poníženiu rozsahu plnenia, ktoré má dlžník vyplatiť podľa reštrukturalizačného plánu,\nnámietka, podľa ktorej hodnota plnenia pre veriteľov v reštrukturalizačnom pláne počíta s hodnotou\n5 087 112 eur, ktorá je však iba odhadom dlžníka a nie je stanovená znaleckým posudkom,\nnámietka výpočtu predpokladanej hodnoty uspokojenia vo výške maximálne 48,70 %, ale veľmi\npravdepodobne nižšieho).\n49. Ústavný súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že naplnenie podmienky\nuvedenej v § 154 ods. 1 písm. g) zákona o konkurze v reštrukturalizačnom konaní s prihliadnutím\nna dôvodovú správu k zákonu, ktorým bolo toto ustanovenie prijaté (pozri bod 42) malo byť reálne\nuchopiteľné už v čase potvrdenia reštrukturalizačného plánu.\n\n9\n\n50. Mestský súd v napadnutom uznesení svoje odôvodnenie týkajúce sa splnenia podmienky podľa\n§ 154 ods. 1 písm. g) zákona o konkurze založil len na vyjadreniach dlžníka a správcu, ktoré však\nnekonfrontoval s konkrétnymi námietkami veriteľov, ale ani so závermi kasačného rozhodnutia\nVrchného súdu v Prahe v rámci hlavného insolvenčného konania, ktoré má nepochybne význam\npre naplnenie reštrukturalizačného plánu. Reštrukturalizačný plán v prípade, že pre splnenie\npodmienky podľa § 154 ods. 1 písm. g) zákona o konkurze počíta aj so započítaním pohľadávky,\nktorá je podmienená budúcim súdnym rozhodnutím v rámci hlavného insolvenčného konania, mal\nobsahovať aj postup, resp. inú alternatívu uspokojenia dotknutých pohľadávok v tomto rozsahu.\nV opačnom prípade vyvstáva otázka, či by reštrukturalizačný plán splnil nielen podmienku\nvymedzenú v § 154 ods. 1 písm. g) zákona o konkurze, ale i naplnil hlavný účel\nreštrukturalizačného konania, ktorým je maximálne uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov.\n51. Na základe už uvedeného možno konštatovať, že spôsob, akým mestský súd v predmetnej veci\naplikoval § 154 ods. 1 písm. g) zákona o konkurze, nemožno považovať za ústavne konformný\nz pohľadu naplnenia cieľa uvedeného ustanovenia. Napadnuté uznesenie mestského súdu preto\nnesie znaky arbitrárnosti, resp. nepreskúmateľnosti.\n52. Ústavný súd konštatuje, že závery mestského súdu v napadnutom uznesení nenapĺňajú\npožiadavky kladené na rozhodnutia súdov v zmysle základného práva na súdnu ochranu, a preto je\npotrebné vysloviť porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (výrok 1 tohto nálezu). Je\npotrebné uviesť, že ústavný súd pri posudzovaní ústavnej sťažnosti sťažovateľky vychádzal\nz odôvodnenia nálezu ústavného súdu v konaní sp. zn. III. ÚS 294/2024, v ktorom bolo preskúmané\ntotožné rozhodnutie z rovnakých dôvodov iného veriteľa.\n53. I keď ústavný súd konštatuje porušenie označených práv sťažovateľky, nevyhovel jej návrhu\nna zrušenie napadnutého uznesenia (výrok 3) z dôvodu, že už bolo zrušené výrokom nálezu\nústavného súdu č. k. III. ÚS 294/2024-82 z 2. októbra 2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť\n28. októbra 2024.\nIV.\nTrovy konania\n54. V súlade s § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde priznal ústavný súd podľa výsledku konania\nsťažovateľke aj nárok na náhradu trov konania pred ústavným súdom. Ústavný súd priznal\nsťažovateľke náhradu trov konania 530,86 eur (bod 3 výroku nálezu).\n55. Pri výpočte výšky náhrady trov konania ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška“), v zmysle\nktorej základná sadzba tarifnej odmeny (§ 11 ods. 3 vyhlášky) za jeden úkon právnej služby\npredstavovala v roku 2023 sumu 208,67 eur a náhrada hotových výdavkov za každý úkon právnej\nslužby (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavovala v roku 2023 sumu 12,52 eur. Ústavný súd priznal\nsťažovateľke trovy konania za dva úkony právnej služby – prevzatie a príprava zastúpenia, podanie\nústavnej sťažnosti. Sťažovateľke vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej\nslužby uskutočnené v roku 2023 zvýšenú o DPH, čo predstavuje celkom 530,86 eur.\n\n10\n\n56. Trovy konania sťažovateľky teda predstavovali spolu sumu 530,86 eur, ktorú je mestský súd\npovinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení\ns § 263 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. novembra 2024\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie", "rozhodnutie-odôvodnenie", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "konanie pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "33R/5/2021", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e47cdbc9-63fc-4d34-9ce6-ed0b090d578e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.294.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 294/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 294/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.294.2024.2"}, {"guid": "ussr:de892a1c-0d7e-46cf-ae52-eca73124ed32", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.685.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 685/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 685/2022 z 8. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.685.2022.1"}, {"guid": "ussr:a8bad4d3-f558-4ab7-a68c-981264f169e7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.34.2016.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 34/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 34/2016 z 13. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-13", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.34.2016.2"}, {"guid": "ussr:3790bc06-53e8-49e0-ab2f-948b73a71887", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.367.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 367/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 367/2015 z 20. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-20", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.367.2015.1"}, {"guid": "ussr:50c85ed7-dc1f-4805-b759-3a18f4306d91", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 311/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 311/2014 z 2. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-02", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:50c85ed7-dc1f-4805-b759-3a18f4306d91"}, {"guid": "ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2011 z 7. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-07", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b"}, {"guid": "ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-08", "citacie_n": 413, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:641558ac-f950-4af8-acf1-6f6337aad239"}, {"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}], "citovane_v": []}