{"guid": "ussr:8434cb7f-cdbb-48a6-aa36-653073fdf986", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.201.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 201/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 201/2024 z 17. 4. 2024", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. apríla 2024, sp. zn. II. ÚS 201/2024, ECLI:SK:USSR:2024:2.US.201.2024.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2024-04-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8434cb7f-cdbb-48a6-aa36-653073fdf986", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.201.2024.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.201.2024.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.201.2024.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 201/2024-16\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nPetra Straku a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby\n, zastúpeného JUDr. Mgr. Mariánom Kropajom, PhD., Mudroňova 51, Piešťany, proti\npostupu a uzneseniu Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6Tos/236/2023 zo 4. januára 2024 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a argumentácia sťažovateľa\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 23. februára 2024 (doplnenou\npodaním právneho zástupcu sťažovateľa doručeným ústavnému súdu 8. marca 2024) domáha\nvyslovenia porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením krajského súdu sp. zn. 6Tos/236/2023\nzo 4. januára 2024. Sťažovateľ zároveň navrhuje napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je od 23. augusta 2022 väzobne\n[z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku] trestne stíhaný a následne\nod 7. februára 2023 obžalovaný pre pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221\nods. 1, ods. 3 písm. c) a d), ods. 4 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e)\nTrestného zákona a s poukazom na § 138 písm. b) a j) Trestného zákona a pre pokračovací zločin\npodvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 3 písm. a), c) a d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1\npísm. e) Trestného zákona a s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona.\n3. Sťažovateľ žiadosťou z 13. novembra 2023 doručenou Okresnému súdu Trnava (ďalej len\n„okresný súd“) 20. novembra 2023 požiadal okresný súd o prepustenie z väzby na slobodu, o ktorej\nokresný súd uznesením sp. zn. 28T/5/2023 zo 7. decembra 2023 rozhodol tak, že podľa § 79 ods. 3\nTrestného poriadku žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu zamietol a zároveň podľa\n§ 80 ods. 1 písm. c), ods. 2 Trestného poriadku väzbu sťažovateľa dohľadom probačného\na mediačného úradníka nenahradil. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ\n\nsťažnosť, o ktorej krajský súd napadnutým uznesením zo 4. januára 2024 rozhodol tak, že ju podľa\n§ 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol. Napadnuté uznesenie bolo krajským súdom\nodoslané 9. januára 2024, pričom 11. januára 2024 bolo doručené obhajcovi sťažovateľa.\n4. Zo zistení ústavného súdu pri príprave predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti vyplýva,\nže súdny spis okresného súdu vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 28T/5/2023 bol spolu\nso sťažnosťou sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 28T/5/2023 zo 7. decembra 2023\npredložený na rozhodnutie krajskému súdu 22. decembra 2023.\n5. Vo vzťahu k napadnutému postupu krajského súdu sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že\no jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 13. novembra 2023 nebolo rozhodnuté\nurýchlene, resp. bez meškania, keďže napadnuté uznesenie krajského súdu bolo jeho obhajcovi\ndoručené až 11. januára 2024, a teda o predmetnej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu nebolo\nv dvojstupňovom konaní rozhodnuté do 30 dní, v dôsledku čoho podľa názoru sťažovateľa došlo\nk porušeniu jeho práva na urýchlené rozhodnutie o väzbe.\n6. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu sťažovateľ v podstatnom namieta, že\nnapadnuté uznesenie je arbitrárne, keďže konajúce súdy sa nedostatočne zaoberajú jeho\nargumentmi, pričom sťažovateľ konkrétne poukazuje na to, že konajúce súdy 1. nedostatočne\nodôvodnili existenciu dôvodného podozrenia, že predmetné trestné činy spáchal sťažovateľ;\n2. nedostatočne odôvodnili naplnenie a trvanie väzobných dôvodov; 3. nedostatočne sa zaoberali\nmožnosťou nahradenia jeho väzby.\n7. Sťažovateľ taktiež namieta procesný postup vyšetrovateľa v prípravnom konaní vo svojej trestnej\nveci (sťažovateľovi nebolo ihneď oznámené obvinenie; nemohol sa zúčastniť výsluchu\npoškodených; nebol poučený o práve nazerať do spisu; pri výsluchu konanom 23. januára 2023 bol\nvyšetrovateľom vypočúvaný bez prítomnosti obhajcu; hlavné pojednávanie v jeho trestnej veci\nprebieha na okresnom súde napriek tomu, že mu nebolo umožnené riadne naštudovanie príslušného\nvyšetrovacieho spisu).\nII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n8. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného\nsúdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\nÚstavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné\nnáležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania\n(§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132\nods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\n9. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované argumenty\nústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť je potrebné odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n10. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej\nsťažnosti hovoriť, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\n2\n\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\na to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa\nnamietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie.\nII.1. K namietanému porušeniu práva na urýchlené rozhodnutie o väzbe napadnutým\npostupom krajského súdu:\n11. Z čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru, ktorými sa zaručuje osobná sloboda, možno\nvyvodiť aj právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol\no zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná (III. ÚS 7/00, II. ÚS 642/2017,\nI. ÚS 299/2019).\n12. Ústavný súd už vo svojej judikatúre k rozhodovaniu všeobecných súdov o väzbe\nobvineného/obžalovaného uviedol, že aj keď sa jednotlivé lehoty z hľadiska požiadaviek\nneodkladnosti alebo urýchlenia posudzujú podľa všetkých okolností prípadu, spravidla lehoty rátané\nna mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú týmto požiadavkám (III. ÚS 7/00, I. ÚS 18/03). V tejto\nsúvislosti ústavný súd konštatoval, že požiadavke, aby súd bezodkladne rozhodol o zákonnosti\nväzby v zmysle čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru, nezodpovedá lehota počítaná\nna mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania\npresahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne\n(III. ÚS 126/05, III. ÚS 216/07, III. ÚS 147/2011, I. ÚS 276/2019, I. ÚS 299/2019, II. ÚS 86/2019,\nII. ÚS 400/2019 a i.).\n13. Vychádzajúc z týchto základných princípov, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľa\nvo vzťahu k napadnutému postupu krajského súdu v súvislosti s rozhodovaním o predmetnej\nžiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu.\n14. Nadväzujúc na uvedené, ústavný súd v úvode konštatuje, že hoci sťažovateľ v ústavnej\nsťažnosti argumentuje aj podľa jeho názoru neakceptovateľnou celkovou dĺžkou rozhodovania\no jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, ústavný súd v rámci posúdenia dôvodnosti\nústavnej sťažnosti neposudzoval túto celkovú dĺžku rozhodovania, ale „len“ jej časť týkajúcu sa\nrozhodovania krajského súdu. Sťažovateľ totiž v petite svojej ústavnej sťažnosti namieta porušenie\nsvojich práv výlučne postupom a uznesením krajského súdu, a nie aj postupom okresného súdu,\nv dôsledku čoho predmetom ústavného prieskumu sťažovateľom namietaného porušenia\noznačených práv môže byť len označený postup krajského súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti\npripomína, že v zmysle § 45 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi\nnávrhu na začatie konania, ak § 89 tohto zákona neustanovuje inak. Viazanosť ústavného súdu\nnávrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti,\nv ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha, čím zároveň vymedzí rozsah\npredmetu konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany.\nVzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej\nústavnej sťažnosti. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie\n\n3\n\nkonania osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv\na slobôd sú zastúpené zvoleným advokátom.\n15. Z ústavnej sťažnosti, jej príloh a zo zistení ústavného súdu pri príprave predbežného\nprerokovania ústavnej sťažnosti vyplýva, že okresný súd predložil príslušný súdny spis krajskému\nsúdu na rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa proti prvostupňovému uzneseniu okresného súdu\n22. decembra 2023, krajský súd o sťažnosti sťažovateľa rozhodol právoplatne napadnutým\nuznesením zo 4. januára 2024, ktoré bolo krajským súdom odoslané 9. januára 2024, pričom\n11. januára 2024 bolo doručené obhajcovi sťažovateľa.\n16. Z uvedeného vyplýva, že konanie o pozbavení osobnej slobody sťažovateľa na krajskom súde\ntrvalo od predloženia príslušného súdneho spisu krajskému súdu (t. j. od 22. decembra 2023)\ndo okamihu doručenia rozhodnutia krajského súdu jeho obhajcovi (t. j. do 11. januára 2024), t. j.\ncelkovo 21 dní.\n17. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že doba rozhodovania o pozbavení osobnej\nslobody sťažovateľa nepresiahla na krajskom súde dobu jedného mesiaca, čo je v súlade\ns požiadavkou na neodkladné rozhodnutie o väzbe. Ústavný súd zároveň v okolnostiach\nposudzovaného prípadu nevidel žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by boli (v kontexte práva\nna prednostné a urýchlené rozhodnutie o väzbe) spôsobilé spochybniť ústavnú akceptovateľnosť\nnapadnutého postupu krajského súdu.\n18. Navyše ústavný súd, podobne ako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) už\njudikovali, že požiadavka „urýchlenosti“ je v konaní pred sťažnostným súdom menej prísna\n(IV. ÚS 78/2019, I. ÚS 423/2020, II. ÚS 300/2021, II. ÚS 16/2024; rozsudok vo veci Abdulkhakov\nproti Rusku z 2. 10. 2012, sťažnosť č. 14743/11, bod 198; rozsudok vo veci Shcherbina proti Rusku\nz 26. 6. 2014, sťažnosť č. 41970/11, bod 65). Rozhodovanie sťažnostného súdu v trvaní 21 dní\nmožno z pohľadu ochrany základného práva podľa čl. 17 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 5\nods. 4 dohovoru akceptovať (už citovaná judikatúra, tiež rozsudok vo veci Ilnseher proti Nemecku\nzo 4. 12. 2018, sťažnosti č. 10211/12 a č. 27505/14).\n19. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že napadnutý postup krajského\nsúdu pri rozhodovaní o predmetnej sťažovateľovej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu\nnevykazuje také ústavne relevantné nedostatky, ktoré by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti\nna ďalšie konanie mohli reálne viesť k vysloveniu porušenia označených práv sťažovateľa, a preto\nústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa\n§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nII.2. K namietanej arbitrárnosti napadnutého uznesenia krajského súdu:\n20. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že na konanie o väzbe je aplikovateľný čl. 17\nods. 1, 2 a 5 ústavy, v ktorých sú implicitne obsiahnuté hmotné a tiež procesné atribúty základného\npráva na osobnú slobodu vrátane práva na jej súdnu ochranu v prípadoch pozbavenia osobnej\nslobody väzbou. Ústavný súd vo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2 ústavy uviedol, že vo vzťahu\nk väzbe obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného dôvodu\na na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v ktorom by príslušný\nsúd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto\nnezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú, resp. primeranú dobu alebo byť\n4\n\nprepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť podmienené zárukou. Z čl. 17 ods. 2\nústavy vyplýva neodmysliteľná súvislosť medzi väzobným dôvodom uvedeným v zákone\na rozhodnutím sudcu alebo súdu, a to nielen pri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas\nďalšieho trvania väzby. Inými slovami, v zmysle judikatúry ústavného súdu bez rozhodnutia\nvšeobecného súdu nemožno považovať väzbu za zákonnú. Zákonnosť väzby je zároveň\ndeterminovaná aj skutkovými okolnosťami, ktoré by svojou podstatou mali dať ratio decidendi\nna uplatnenie vhodného zákonného ustanovenia. S touto konštatáciou úzko súvisí aj obsah\nzákladného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy, z ktorého vyplýva oprávnenie konkrétnej osoby\nna preskúmanie okolností svedčiacich za väzbu a proti nej, ale zároveň aj povinnosť súdu\nrozhodnúť na základe konkrétnych skutočností, a nie na základe abstraktnej úvahy.\n21. Každé pozbavenie slobody musí byť „zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade s konaním\nustanoveným zákonom“, a okrem toho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody,\nmusí byť zlučiteľné s účelom čl. 17 ústavy, ktorým je ochrana jednotlivca proti svojvôli. Otázka, či\nje väzba zákonná, má byť vyriešená nielen s poukazom na vnútroštátny zákon, ale aj na znenie\ndohovoru, s ktorým musí byť v súlade vrátane všeobecných princípov obsiahnutých v ňom\nvýslovne alebo implikovane.\n22. V každom jednotlivom prípade tvrdeného porušenia základného práva na osobnú slobodu je\nústavný súd povinný pri svojom rozhodovaní prihliadať na konkrétne okolnosti preskúmavanej veci\n(II. ÚS 353/06, II. ÚS 142/07, II. ÚS 80/08, I. ÚS 59/2016, taktiež aj rozsudky ESĽP vo veciach\nLetellier proti Francúzsku z 26. 10. 1991, Annuaire, č. 207; Navarra proti Francúzsku\nz 23. 11. 1993, Annuaire, č. 273-B a ďalšie).\n23. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že pri rozhodovaní o väzbe musia byť súčasne splnené\nformálne predpoklady väzby, t. j. musí existovať uznesenie o začatí trestného stíhania a uznesenie\no vznesení obvinenia, a materiálne predpoklady väzby, t. j. musia existovať skutočnosti\nosvedčujúce kvalifikované podozrenie, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol\nspáchaný, má znaky trestného činu a že sa obvinený trestného činu dopustil. Zároveň musí\nexistovať (trvať) niektorý z väzobných dôvodov uvedených v § 71 Trestného poriadku\n(III. ÚS 417/2011).\n24. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu zároveň vyplýva, že právomoc ústavného súdu vo vzťahu\nk rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je daná len na preskúmanie dôvodu\na spôsobu obmedzenia osobnej slobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa berie do väzby, bolo vznesené\nobvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými okolnosťami, o väzbe rozhodoval\npríslušný súd, obvinený bol vzatý do väzby pre konkrétne skutočnosti, resp. že osoba bola vzatá\na držaná vo väzbe len na čas dovolený zákonom, resp. konkrétnym rozhodnutím väzobného súdu\no predĺžení väzby. Teda úlohou ústavného súdu je sledovať, či všeobecné súdy v namietaných\nrozhodnutiach správne aplikujú právo, či dané rozhodnutia sú odôvodnené a či nenesú znaky\narbitrárnosti vyúsťujúce do porušenia niektorého zo základných práv a slobôd (III. ÚS 271/07,\nII. ÚS 464/2011).\n25. Do obsahu právomoci ústavného súdu však nepatrí preskúmať postup, ako aj správnosť\nskutkových a právnych záverov všeobecných súdov, ktoré viedli k záveru o existencii zákonného\ndôvodu na vzatie do väzby. Tento postup skúma opravný súd v riadnom inštančnom postupe, ktorý\nje funkčne uspôsobený na preskúmanie obsahu trestného spisu, súvisiacich listín, podaní\n5\n\nobvineného a prípadne aj ďalších dôkazov osvedčujúcich použitie takéhoto zabezpečovacieho\nprostriedku, akým je väzba v trestnom konaní (II. ÚS 76/02). Teda ústavný súd ako nezávislý súdny\norgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) nekoná ako súd tretej alebo štvrtej inštancie, ale jeho\núlohou je preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s ústavou\nalebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 165/02,\nIV. ÚS 237/2021).\n26. Pri posúdení napadnutého uznesenia krajského súdu teda úlohou ústavného súdu nebolo\npreskúmať správnosť skutkových a právnych záverov, o ktoré krajský súd oprel svoje rozhodnutie,\nresp. odpovedať na otázku, či malo/nemalo byť žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby\nna slobodu vyhovené. Úloha ústavného súdu sa v danom prípade obmedzila na posúdenie otázky, či\nje odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu ústavnoprávne akceptovateľné.\n27. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia v podstatnom konštatoval, že po preskúmaní\nobsahu spisového materiálu zistil, že po podaní žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby\nna slobodu postupoval okresný súd podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku\na o pretrvávaní väzby sťažovateľa a nemožnosti jej nahradenia rozhodol zákonným spôsobom,\na preto sa krajský súd s prvostupňovým väzobným rozhodnutím stotožnil a v podrobnostiach naň\nodkázal.\n28. Vo vzťahu k sťažovateľovej námietke týkajúcej sa existencie dôvodného podozrenia\nzo spáchania skutkov, pre ktoré bola na neho podaná obžaloba, krajský súd v podstatnom uviedol,\nže doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré bolo sťažovateľovi vznesené\nobvinenie a následne podaná obžaloba, boli spáchané, majú znaky trestného činu a sú dôvody\nna podozrenie, že tieto skutky spáchal sťažovateľ. Krajský súd preto, rešpektujúc prezumpciu\nneviny, dospel k záveru, že vo vzťahu k sťažovateľovi nemožno konštatovať zjavnú nedôvodnosť\nvedeného trestného stíhania ani nadkvalifikáciu skutku. Zabezpečené a dosiaľ vykonané dôkazy\nv prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní podľa názoru krajského súdu odôvodňujú\npodozrenie zo spáchania trestnej činnosti v takej miere, ktorá je potrebná na rozhodnutie o väzbe aj\nv tomto štádiu trestného konania. Krajský súd konštatoval, že existencia dôvodného podozrenia\nvyplýva z dokazovania vykonaného v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. V tejto\nsúvislosti krajský súd poukázal najmä na výpovede poškodených, zmluvy o dielo medzi\nspoločnosťou\na objednávateľmi – poškodenými a spoločnosťou\na objednávateľmi – poškodenými, výpisy z bankových účtov obsahujúce\nzáznamy o prevode finančných prostriedkov na účet spoločností, ktorých konateľom je, resp.\nv rozhodnom období bol sťažovateľ, ako i na ďalšie dôkazy nachádzajúce sa v spise. Krajský súd\npreto dospel k záveru, že dôvodné podozrenie zo spáchania predmetnej trestnej činnosti\nv dostatočnej miere vyplýva z uvedených dôkazov. Krajský súd zároveň konštatoval, že\npri vykonávaní dokazovania nedošlo k takej zmene dôkaznej situácie v prospech sťažovateľa, aby\nsa podozrenie zo spáchania trestnej činnosti rozptýlilo alebo výrazne zoslabilo.\n29. Pokiaľ ide o opodstatnenosť trvania dôvodov tzv. útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a)\nTrestného poriadku a tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\nu sťažovateľa, krajský súd v napadnutom uznesení uviedol, že tieto boli v odôvodnení\nprvostupňového uznesenia okresného súdu zrozumiteľne a vyčerpávajúco uvedené. Podľa názoru\nkrajského súdu ponechanie sťažovateľa vo väzbe odôvodňujú skutočnosti týkajúce sa osobnosti\n\n6\n\nsťažovateľa, jeho majetkových pomerov a jeho trestnej minulosti, ako aj charakteru a závažnosti\nvyšetrovanej trestnej činnosti a taktiež nepreberanie poštových zásielok sťažovateľom a jeho\nnezastihnuteľnosť pre orgány činné v trestnom konaní. Krajský súd konštatoval, že k tejto otázke sa\ndostatočným a obšírnym spôsobom vyjadril už okresný súd v odôvodnení prvostupňového\nuznesenia, a preto krajský súd odkázal na príslušnú časť odôvodnenia prvostupňového uznesenia\nokresného súdu.\n30. Okresný súd v prvostupňovom uznesení existenciu väzobného dôvodu tzv. útekovej väzby\npodľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku odôvodnil tým, že sťažovateľ sa dlhodobo\nnezdržiaval na adrese trvalého pobytu\n, ani na iných známych adresách, kde\nbol opakovane nezastihnutý políciou, a nepreberal si ani poštové zásielky. Kontaktovať sťažovateľa\nsa nepodarilo ani prostredníctvom e-mailu ani na dostupných piatich telefónnych číslach. Ako\nadresu na doručovanie písomností po predvedení sťažovateľ uviedol adresu trvalého bydliska, kde\nnebol opakovane zastihnutý. Vo vzťahu k tomuto väzobnému dôvodu okresný súd poukázal aj\nna hrozbu vysokého trestu, keďže sťažovateľ je trestne stíhaný pre pokračovací obzvlášť závažný\nzločin podvodu, pri ktorom Trestný zákon ustanovuje trestnú sadzbu 10 rokov až 15 rokov, ako aj\npre pokračovací zločin podvodu, pri ktorom Trestný zákon ustanovuje trestnú sadzbu 3 roky až 10\nrokov, pričom časť skutkov sa mala stať počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia\nsťažovateľa Okresným súdom Skalica v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 8T/6/2021.\n31. Okresný súd v prvostupňovom uznesení existenciu väzobného dôvodu tzv. preventívnej väzby\npodľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku odôvodnil kombináciou osobnosti sťažovateľa\ns ohľadom na jeho trestnú minulosť, jeho majetkových pomerov a charakteru stíhanej trestnej\nčinnosti. Sťažovateľ bol štyrikrát súdne trestaný, z toho trikrát za majetkovú trestnú činnosť (prečin,\nresp. zločiny podvodu), naposledy v roku 2022, pričom okresný súd poukázal na rozsudok\nOkresného súdu Skalica sp. zn. 8T/6/2021 z 20. apríla 2022 (právoplatný 20. apríla 2022), kde\nskutok, za ktorý bol sťažovateľ uznaný za vinného, pozostával z 83 čiastkových útokov z obdobia\nod februára 2016 do mája 2018 a spôsob ich spáchania bol v zásade ten, že sťažovateľ v mene\nspoločnosti\nuzatváral zmluvy o dielo, prijímal zálohy a dielo napokon vykonané\nnebolo a nedošlo ani k vráteniu zálohy, čím došlo na strane sťažovateľa k jeho obohateniu.\nVzhľadom na vysoký počet čiastkových útokov a ich intenzitu vzhľadom na obdobie, počas ktorého\nboli spáchané, okresný súd konštatoval, že u sťažovateľa v právoplatne skončenej trestnej veci\nvedenej na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 8T/6/2021 išlo o dlhodobú a opakujúcu sa\nprotiprávnu činnosť, a nielen o ojedinelé vybočenie z inak riadneho života. Podľa názoru okresného\nsúdu išlo svojím spôsobom o životný štýl sťažovateľa zabezpečovať si prostriedky na svoje\nživobytie podvodným obohacovaním sa na úkor iných ľudí. Okresný súd v prvostupňovom\nväzobnom uznesení ďalej konštatoval, že sťažovateľ je dôvodne podozrivý zo spáchania\npokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu, ktorý je tvorený 89 čiastkovými útokmi,\na pokračovacieho zločinu podvodu, ktorý je tvorený ďalšími 43 čiastkovými útokmi, pričom spôsob\nich spáchania opísaný v obžalobe je vo svojej podstate totožný s tým, za ktorý bol sťažovateľ už\nprávoplatne odsúdený. Okresný súd poukázal aj na skutočnosť, že k viacerým čiastkovým útokom,\nz ktorých je sťažovateľ dôvodne podozrivý, malo podľa obvinenia dôjsť v čase jednak plynutia\nskúšobnej doby podmienečného odsúdenia sťažovateľa rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn.\n8T/6/2021 z 20. apríla 2022, v ktorom bol sťažovateľovi o. i. uložený aj trest zákazu činnosti\nvykonávať funkciu člena štatutárneho orgánu v obchodnej spoločnosti na 5 rokov a 7 mesiacov.\n7\n\nOkresný súd v prvostupňovom uznesení taktiež poukázal na to, že z registra priestupkov vyplýva,\nže sťažovateľ bol od roku 2016 do roku 2022 celkovo 53-krát priestupkovo postihnutý, najmä\nna úseku cestnej dopravy. K majetkovým pomerom okresný súd zistil, že sťažovateľ dobrovoľne\nplatí výživné na svoje tri deti spoločne vo výške 1 000 – 1 500 eur a nájomné vo výške 1 000 eur,\nmá príjem zo spoločnosti\nvo výške 2 000 eur a príjem od partnerov na Instagrame\nvo forme darov v hodnote 1 000 eur, nehnuteľnosť nevlastní žiadnu. Matka sťažovateľa\nuviedla, že je konateľkou spoločnosti\nlen na papieri, vo firme\nnemá na starosti nič, o všetko sa stará sťažovateľ, jej príjem za posledných 7 rokov je z dôchodku\nvo výške 290 eur. Výdavky na leasing motorových vozidiel sťažovateľ vyčíslil na sumu 3 000 eur\nmesačne, pričom podľa evidencie vozidiel ide o vozidlá evidované na držiteľa\n, ktorej konateľmi sú sťažovateľ a jeho matka, pričom zároveň proti spoločnosti\nsú vedené exekučné konania v celkovej výške najmenej 80 000 eur.\nS poukazom na uvedené skutočnosti okresný súd v prvostupňovom väzobnom uznesení dospel\nk záveru, že tieto zakladajú dôvodnú obavu, že sťažovateľ by v prípade jeho prepustenia z väzby\npokračoval v trestnej činnosti. Okresný súd poukázal na to, že sťažovateľ zjavne vedie finančne\nnákladný život a týmto spôsobom života sa aj prezentuje. Podľa názoru okresného súdu obchodné\nspoločnosti, v ktorých sťažovateľ pôsobí, resp. v nedávnej dobe pôsobil, zjavne nie sú v takej\nfinančnej kondícii, ktorá by umožňovala sťažovateľovi bez dôvodných pochybností viesť uvedený\nspôsob života. Sťažovateľ je dôvodne podozrivý z dlhodobej a opakovanej majetkovej trestnej\nčinnosti, čo spolu s uvedenými skutočnosťami týkajúcimi sa jeho trestnej minulosti a spôsobu\nživota zakladá podľa názoru okresného súdu dôvodnú obavu, že sťažovateľ v prípade prepustenia\nna slobodu bude pokračovať v trestnej činnosti, čím je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku.\n32. Pokiaľ ide o možnosť nahradenia väzby sťažovateľa, krajský súd v napadnutom uznesení\nv podstatnom uviedol, že okresný súd sa v súlade s § 80 ods. 1 Trestného poriadku\nv prvostupňovom uznesení zaoberal aj možnosťou nahradenia väzby sťažovateľa menej\ninvazívnymi prostriedkami trestného práva, pričom dospel k správnemu záveru, že povaha\nprejednávaného prípadu (sťažovateľ sa mal dopustiť pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu\npodvodu a ďalších trestných činov), trestná minulosť sťažovateľa (opakovane súdne trestaný a 53krát priestupkovo prejednávaný, pričom v minulosti už bol právoplatne odsúdený aj za obdobný\ntrestný čin podvodu) a osoba sťažovateľa (najmä majetkové pomery sťažovateľa, z ktorých je\nočividný nepomer medzi oficiálnymi príjmami sťažovateľa a jeho výdavkami a nákladmi na život,\na preto je dôvodné sa domnievať, že práve trestnou činnosťou si zadovažoval finančné prostriedky\nna zvyšovanie životného štandardu) nedávajú záruku, že nahradenie väzby dohľadom probačného\na mediačného úradníka by mohlo splniť účel väzby. Krajský súd dospel k záveru, že s prihliadnutím\nna objektívne možnosti realizácie alternatívnych prostriedkov nahradenia väzby a ich\npredpokladaný efekt sa táto forma nahradenia väzby javí krajskému súdu ako nedostatočná\na neadekvátna. K naplneniu účelu väzby nemožno podľa názoru krajského súdu dôjsť ani za\nň súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení v zmysle § 82 ods. 1 Trestného\nporiadku, ktorých kontrolu plnenia možno realizovať aj technickými prostriedkami, keďže\npre takýto postup sa vyžaduje záver o tom, že účel väzby je možné nahradiť alternatívnymi\nprostriedkami trestného práva, pričom k takémuto záveru krajský súd nedospel. Krajský súd\nzároveň poukázal, že ukladať primerané obmedzenia a povinnosti má význam len osobe, u ktorej\n\n8\n\nmožno dôvodne predpokladať, že táto ich bude rešpektovať a dodržiavať. Podľa názoru krajského\nsúdu u sťažovateľa, ktorý už bol viackrát za majetkovú trestnú činnosť odsúdený, ani plynúca\nskúšobná doba podmienečného odsúdenia ho nemala odradiť od toho, že sa mal opätovne dopustiť\npodobného konania a nerešpektoval ani predpisy v doprave, keďže bol za 6 rokov 53-krát\npriestupkovo postihnutý, nie je možné očakávať rešpektovanie uložených povinností či obmedzení.\nKrajský súd zároveň poukázal na to, že proti sťažovateľovi sa vedie trestné stíhanie za obzvlášť\nzávažný zločin, pri ktorom je možné nahradiť väzbu alternatívnymi inštitútmi podľa § 80 ods. 1 a 2\nTrestného poriadku len vtedy, ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu, pričom výnimočné\nokolnosti prípadu sa posudzujú z hľadiska pomerov páchateľa a okolností prípadu, pričom krajský\nsúd nezistil výnimočné okolnosti vo vzťahu k osobe sťažovateľa či okolnostiam prípadu, ktoré by\nmohli odôvodniť nahradenie väzby alternatívnymi spôsobmi. Skutočnosť, že sťažovateľ má 4 deti\na dobré sociálne zázemie, nezakladá podľa názoru krajského súdu takéto výnimočné okolnosti.\nKrajský súd poukázal na to, že sťažovateľ už bol za obdobnú trestnú činnosť právoplatne odsúdený\na aktuálne je stíhaný za veľké množstvo čiastkových útokov, ktorých sa mal dopúšťať dlhšie časové\nobdobie. Navyše prepustenie sťažovateľa z väzby jej nahradením prostriedkom prípustným podľa\nvnútroštátneho práva, ktorý je miernejší ako obmedzenie osobnej slobody (§ 80 a § 81 Trestného\nporiadku) a ktorý je zároveň spôsobilý zabezpečiť účel väzby, je možnosťou, ale nie právom\nobvinenej osoby, ktorej sloboda je alebo má byť obmedzená, pričom pri rozhodovaní musí súd\nzvažovať, či nahradenie väzby preváži nad dôvodnou obavou vyjadrenou v § 71 ods. 1 písm. a), c)\nTrestného poriadku alebo nie. V danom prípade je táto obava podľa názoru krajského súdu naďalej\nplne opodstatnená.\n33. Pretože krajský súd sa stotožnil s prvostupňovým väzobným uznesením okresného súdu,\nústavný súd sa aj s týmto uznesením okresného súdu náležite oboznámil, pričom po ústavnom\nprieskume napadnutého uznesenia krajského súdu (v spojení s prvostupňovým uznesením\nokresného súdu) ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľove námietky neboli v súhrne spôsobilé\nspochybniť ústavnú udržateľnosť napadnutého uznesenia krajského súdu (v spojení\ns prvostupňovým uznesením okresného súdu).\nA. K existencii dôvodného podozrenia:\n34. Vo vzťahu k sťažovateľovej námietke týkajúcej sa (ne)existencie dôvodného podozrenia\nzo spáchania skutkov, pre ktoré bola na neho podaná obžaloba, ústavný súd v úvode pripomína, že\npri rozhodovaní o väzbe súdy nerozhodujú o vine, resp. nevine obvineného, ale posudzujú „len“ to,\nči v danom štádiu trestného konania zistené skutočnosti dostatočne odôvodňujú podozrenie, že\nkonkrétna osoba je páchateľom skutku, ktorý vykazuje znaky trestného činu. Existencia\ndôvodného podozrenia predpokladá danosť skutočností a informácií, ktorými možno nezávislého\na objektívneho pozorovateľa presvedčiť o tom, že dotyčná osoba sa mohla dopustiť trestného činu.\nSkutočnosti zakladajúce podozrenie však nemusia byť na úrovni dôkazov potrebných\nna odôvodnenie odsúdenia alebo na podanie obžaloby (Krejčíř proti Českej republike z 26. 3. 2009,\nč. 39298/04 a 8723/05; Labita proti Taliansku zo 6. 4. 2000, č. 26772/95; Erdagöz proti Turecku\nz 22. 10. 1997).\n35. Ústavný súd po ústavnom prieskume napadnutého uznesenia krajského súdu konštatuje, že\nkrajský súd v napadnutom uznesení (v spojení s prvostupňovým uznesením okresného súdu) riadne\nodôvodnil existenciu materiálnych dôvodov väzby, a to s prihliadnutím na okolnosť, že\n\n9\n\npri rozhodovaní o väzbe súdy neposudzujú vinu obvineného (sťažovateľa), ale (okrem iného)\nzisťujú existenciu skutočností zakladajúcich dôvodné podozrenie, že obvinený (obžalovaný –\nsťažovateľ) spáchal trestný čin, pre ktorý je stíhaný, pričom hĺbkové hodnotenie dôkazov je\nvyhradené rozhodovaniu vo veci samej a nasleduje zásadne po ukončení dokazovania (pozri napr.\nII. ÚS 259/2019, II. ÚS 112/2020). V štádiu trestného konania po podaní obžaloby (ako to je aj\nv prípade sťažovateľa) je pritom miera tohto podozrenia z podstaty veci vyššia, než je to v štádiu\nprípravného konania, pričom z ústavnej sťažnosti nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by toto\npodozrenie v jeho prípade v relevantnej miere rozptyľovali. Ústavný súd posúdil predmetnú časť\nodôvodnenia napadnutého uznesenia ako odôvodnenie v medziach limitov ústavnej udržateľnosti\npre toto štádium trestného konania, a preto dospel k záveru o zjavnej neopodstatnenosti tejto časti\nústavnej sťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\nB. K dôvodom väzby:\n36. K dôvodom väzby u sťažovateľa ústavný súd po ústavnom prieskume napadnutého uznesenia\nkrajského súdu (v spojení s prvostupňovým uznesením okresného súdu) konštatuje, že z jeho\nodôvodnenia (v spojení s prvostupňovým uznesením okresného súdu) vo vzťahu k dôvodom väzby\nnevyplýva nič, čo by signalizovalo arbitrárny alebo zjavne neopodstatnený výklad relevantnej\nzákonnej úpravy vo veci krajským súdom s dôsledkom porušenia základného práva na osobnú\nslobodu. Ústavný súd konštatuje, že krajský súd (v spojení s prvostupňovým uznesením okresného\nsúdu) uviedol, ktoré konkrétne skutočnosti podľa jeho názoru odôvodňujú dôvody väzby\nu sťažovateľa. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľove námietky predostreté v ústavnej\nsťažnosti nespochybňujú záver krajského súdu o pretrvávaní dôvodov väzby u sťažovateľa. Krajský\nsúd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia Trestného poriadku podstatné\npre posúdenie veci interpretoval a aplikoval a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov\npodporených vykonaným dokazovaním, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne\nakceptovateľné. Ústavný súd preto dospel k záveru o zjavnej neopodstatnenosti aj tejto časti\nústavnej sťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\nC. K nenahradeniu väzby:\n37. Pokiaľ ide o sťažovateľovu námietku, že záver konajúcich súdov o nemožnosti nahradenia jeho\nväzby nie je dostatočne odôvodnený, ústavný súd konštatuje, že krajský súd sa možnosťou\nzákonných náhrad väzby sťažovateľa ústavne akceptovateľne zaoberal, pričom skutočnosti, ktoré\nkrajský súd (v spojení s prvostupňovým uznesením okresného súdu) prezentoval ako dôvody\nvylučujúce možnosť nahradenia väzby sťažovateľa miernejším opatrením, sa ústavnému súdu\nnejavia ako vágne a nepresvedčivé, práve naopak, hodnotí ich ako dostatočne konkrétne a zároveň\nvýpovedné. Ústavný súd preto dospel k záveru o zjavnej neopodstatnenosti aj tejto časti ústavnej\nsťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\nD. K namietanému procesnému postupu vyšetrovateľa v prípravnom konaní:\n38. Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému procesnému postupu vyšetrovateľa v prípravnom\nkonaní v trestnej veci sťažovateľa ústavný súd konštatuje, že rozhodnutie o väzbe nie je vhodným\npriestorom na vysporadúvanie sa s námietkami týkajúcimi sa správnosti predchádzajúceho postupu\nvyšetrovateľa konajúceho v trestnej veci sťažovateľa. Pri rozhodovaní o väzbe sa predpokladá dôraz\nprimárne na okolnosti súvisiace s jej dôvodnosťou a zákonnosťou. Sťažovateľ tak do rozhodovania\n\n10\n\no väzbe vnáša okolnosti, ktoré takýto súvis už nemajú (m. m. IV. ÚS 479/2022, II. ÚS 580/2022,\nII. ÚS 158/2024).\n39. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že prípadné pochybenia vyšetrovateľa v prípravnom\nkonaní nemajú automatický dopad na opodstatnenosť väzobného stíhania, resp. ďalšieho trvania\nväzby. Tieto pochybenia môže sťažovateľ namietať štandardnými procesnými prostriedkami\nna hlavnom pojednávaní, resp. v riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch\nproti meritórnym rozhodnutiam. Súd rozhodujúci o väzbe totiž nemá v zásade právomoc takéto\nnámietky hodnotiť (m. m. IV. ÚS 392/2023, II. ÚS 2/2024, II. ÚS 158/2024). Inak povedané, platná\nprávna úprava trestného konania umožňuje aj v nasledujúcich štádiách trestného konania\nobžalovanému v rámci uplatnenia práva na obhajobu domáhať sa právne účinným spôsobom\nochrany práv, a to na hlavnom pojednávaní, prípadne prostredníctvom riadnych a mimoriadnych\nopravných prostriedkov. V rámci práva na obhajobu možno uplatniť aj argumentáciu týkajúcu\nsa zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní v rámci prípravného konania na hlavnom\npojednávaní pred prvostupňovým súdom, prípadne využitím opravných prostriedkov (odvolania\na dovolania) v trestnom konaní.\n40. Ústavný súd na základe už uvedených skutočností a dôvodov, ako aj s prihliadnutím na svoju\njudikatúru, podľa ktorej možno za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť považovať takú,\npri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného\npráva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie,\npri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n41. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. apríla 2024\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-dôvody väzby", "väzba-žiadosť o prepustenie", "väzba-rýchlosť rozhodovania", "väzba-preventívna", "väzba-úteková", "väzba-dôvody väzby", "väzba-v konaní pred súdom", "väzba-nahradenie väzby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e4fad3d0-5ee0-4217-be4a-e430f2a11a8c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.158.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 158/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 158/2024 z 2. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-02", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.158.2024.1"}, {"guid": "ussr:4020f6cd-7fc7-48c5-9794-b36f0b206a73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.16.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 16/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 16/2024 z 20. 3. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-03-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.16.2024.2"}, {"guid": "ussr:010388cc-1928-4c66-b98d-a03ca6299064", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.2.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 2/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 2/2024 z 10. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-10", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.2.2024.1"}, {"guid": "ussr:7e12427b-fe9d-4115-a30c-b2424022dc4b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.392.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 392/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 392/2023 z 10. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-10", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.392.2023.1"}, {"guid": "ussr:6da0968b-8548-4c75-95f1-f8305d218940", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.580.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 580/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 580/2022 z 14. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-14", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.580.2022.1"}, {"guid": "ussr:803fe277-8911-422b-899f-152508d69bfa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.479.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 479/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 479/2022 z 27. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-27", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.479.2022.1"}, {"guid": "ussr:b0aeffd7-5133-4d55-bc33-c499829c8384", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.300.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 300/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 300/2021 z 9. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-09", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.300.2021.1"}, {"guid": "ussr:ff432d6f-f0b6-404a-bfd0-146560c59335", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.237.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 237/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 237/2021 z 28. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-28", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.237.2021.1"}, {"guid": "ussr:6230fd78-7087-4795-a8f1-bb8283fd01e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.423.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 423/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 423/2020 z 8. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-08", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.423.2020.1"}, {"guid": "ussr:bd4574a2-7a21-4545-a7b9-b33b9131a8c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.112.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 112/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 112/2020 z 11. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-11", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.112.2020.1"}, {"guid": "ussr:d3f5f097-8b64-457c-9cdb-fd10c8c3c92a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.400.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 400/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 400/2019 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.400.2019.1"}, {"guid": "ussr:e9b972cd-007b-41b5-8680-aac0d65feb97", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.86.2019.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 86/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 86/2019 z 7. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-07", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.86.2019.2"}, {"guid": "ussr:4ec58dc8-bbc1-4808-904f-3fa01e1b00ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.259.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 259/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 259/2019 z 2. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-02", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.259.2019.1"}, {"guid": "ussr:d9bfee2b-ce96-4a65-81fb-ee36ace074ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.299.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 299/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 299/2019 z 17. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.299.2019.1"}, {"guid": "ussr:02c2c90f-71b5-4c0b-8344-2f45fd204e5d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.276.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 276/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 276/2019 z 25. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-25", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.276.2019.1"}, {"guid": "ussr:83857b6c-8124-4276-bc97-f6edb00ea73c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.78.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2019 z 7. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-07", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.78.2019.1"}, {"guid": "ussr:42208deb-0e56-498f-b89e-eef938337598", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.642.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 642/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 642/2017 z 20. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-20", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.642.2017.1"}, {"guid": "ussr:be6408bd-6f9c-4944-a5cb-0c4f2161726d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 59/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 59/2016 z 3. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-03", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.2016.1"}, {"guid": "ussr:19605265-4400-4546-80d8-646887475504", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 464/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 464/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:19605265-4400-4546-80d8-646887475504"}, {"guid": "ussr:770c18fb-25a7-4bd5-8171-e4a57e122077", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 417/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 417/2011 z 27. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-27", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:770c18fb-25a7-4bd5-8171-e4a57e122077"}, {"guid": "ussr:3a383f96-be8a-4c6a-a6be-9833c54a20af", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 147/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 147/2011 z 21. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-21", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a383f96-be8a-4c6a-a6be-9833c54a20af"}, {"guid": "ussr:b9cf335b-d293-4f27-b0fd-a8cf5e733bf2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 80/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/08 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9cf335b-d293-4f27-b0fd-a8cf5e733bf2"}, {"guid": "ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295"}, {"guid": "ussr:0ef9f59f-f939-41a7-bf48-e70b18dab632", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 216/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 216/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ef9f59f-f939-41a7-bf48-e70b18dab632"}, {"guid": "ussr:2ccfb76e-bd7f-44bf-b637-8751b9c11de7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 142/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/07 z 21. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-21", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ccfb76e-bd7f-44bf-b637-8751b9c11de7"}, {"guid": "ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 353/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 353/06 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a"}, {"guid": "ussr:42625960-2c7c-4eda-8eea-ecb3a1997021", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 126/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 126/05 z 24. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-24", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:42625960-2c7c-4eda-8eea-ecb3a1997021"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:d0bc6c78-40e8-41f2-954e-c78e1b3e9c02", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 18/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/03 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 178, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d0bc6c78-40e8-41f2-954e-c78e1b3e9c02"}, {"guid": "ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/02 z 7. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-07", "citacie_n": 391, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5231f4de-d584-4306-b6cd-97d651411158", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.565.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 565/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 565/2025 z 22. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.565.2025.1"}, {"guid": "ussr:710609b0-bd79-4aee-9555-6e750655e8ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.421.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 421/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 421/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.421.2025.1"}, {"guid": "ussr:a2272e04-478d-4035-9cee-7d93a413f753", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.426.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 426/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 426/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.426.2025.1"}, {"guid": "ussr:2bec4691-1104-4a47-8288-02665b8bb1e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.175.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 175/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 175/2025 z 26. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.175.2025.1"}, {"guid": "ussr:ae0cc758-7df5-4351-9829-c2c078931550", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.499.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2024 z 9. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-09", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.499.2024.1"}]}