{"guid": "ussr:010388cc-1928-4c66-b98d-a03ca6299064", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.2.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 2/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 2/2024 z 10. 1. 2024", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. januára 2024, sp. zn. II. ÚS 2/2024, ECLI:SK:USSR:2024:2.US.2.2024.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2024-01-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/010388cc-1928-4c66-b98d-a03ca6299064", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.2.2024.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.2.2024.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.2.2024.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 2/2024-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nIvana Fiačana (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n, t. č.\nv Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava, zastúpeného\nAdvokátskou kanceláriou JUDr. Ing. Martin Chlapík s. r. o., Sládkovičova 13, Žilina, proti\npostupu a uzneseniu Špecializovaného trestného súdu č. k. PK-1T/29/2020-12383 z 19. júla 2023\na proti postupu a uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tostš10/2023\nz 2. augusta 2023 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 29. septembra 2023 domáha\nvyslovenia porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky postupom a uznesením Špecializovaného trestného súdu (ďalej len „špecializovaný súd“)\nč. k. PK-1T/29/2020-12383 z 19. júla 2023 a postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nsp. zn. 3Tostš10/2023 z 2. augusta 2023. Sťažovateľ navrhuje napadnuté uznesenia\nšpecializovaného súdu a najvyššieho súdu zrušiť a prikázať najvyššiemu súdu sťažovateľa\nbezodkladne prepustiť z väzby na slobodu.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je od 16. apríla 2020 väzobne trestne\nstíhaný [z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku] a obžalovaný zo siedmich\nskutkov kvalifikovaných ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny,\ntrestný čin krádeže, trestný čin vraždy a štvornásobný obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy.\nRozsudkom špecializovaného č. k. PK-1T/29/2020 z 23. novembra 2021 bol sťažovateľ spolu\ns obžalovaným\nuznaný za vinného a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody\nna doživotie a trest prepadnutia majetku. Proti rozsudku špecializovaného súdu podal\nsťažovateľ odvolanie, o ktorom najvyšší súd ako odvolací súd uznesením sp. zn. 3To/3/2022\n\nzo 7. septembra 2022 rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b) a ods. 2 Trestného poriadku\nzrušil rozsudok špecializovaného súdu v časti týkajúcej sa sťažovateľa a vec vrátil\nšpecializovanému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.\n3. Sťažovateľ žiadosťou z 8. júla 2023 (doručenej špecializovanému súdu 13. júla 2023) požiadal\nšpecializovaný súd o prepustenie z väzby na slobodu, o ktorej špecializovaný súd napadnutým\nuznesením rozhodol tak, že podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku žiadosť sťažovateľa o prepustenie\nz väzby na slobodu zamietol a podľa § 80 ods. 1 písm. c) a 2 Trestného poriadku väzbu sťažovateľa\ndohľadom probačného a mediačného úradníka nenahradil. Proti tomuto uzneseniu špecializovaného\nsúdu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej najvyšší súd napadnutým uznesením rozhodol tak, že ju\npodľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.\n4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti v podstatnom namieta, že špecializovaný súd napadnutým\nuznesením arbitrárne zamietol jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu a následne najvyšší\nsúd napadnutým uznesením jeho sťažnosť proti prvostupňovému uzneseniu špecializovaného súdu\nako nedôvodnú arbitrárne zamietol. Sťažovateľ v tejto súvislosti predovšetkým namieta, že jeho\ntrestné stíhanie je v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho je jeho väzobné stíhanie neudržateľné.\nPodľa názoru sťažovateľa nezákonnosť jeho trestného stíhania je daná nasledujúcimi\nskutočnosťami, s ktorými sa špecializovaný súd v napadnutom uznesení nedostatočne vysporiadal:\n1.) špecializovaný súd nerozhodol o jeho (predchádzajúcich, pozn.) žiadostiach o prepustenie\nz väzby na slobodu; 2.) nezákonné začatie a vedenie trestného stíhanie proti sťažovateľovi\nv predmetnej trestnej veci; 3.) nezákonné podanie obžaloby; 4.) vykonanie hlavných pojednávaní\nv neprítomnosti spoluobžalovaného\n; 5.) nesúlad znaleckého posudku\ns fotodokumentáciou; 6.) porušenie práva na obhajobu závažným spôsobom z dôvodu prerušenia\nsťažovateľovho posledného slova pred vyhlásením rozsudku; 7.) nezákonné vedenie trestného\nstíhania proti sťažovateľovi z dôvodu nezákonnej právnej kvalifikácia skutku; 8.) porušenie práva\nna obhajobu z dôvodu nevypočutia sťažovateľa najvyšším súdom k jeho sťažnosti proti\npredchádzajúcemu väzobnému rozhodnutiu špecializovaného súdu; 9.) nezákonné nepoučovanie\nsťažovateľa ako obvineného o jeho právach; 10.) neodôvodnené prieťahy pri rozhodovaní v merite\ntrestnej veci sťažovateľa; 11.) závažné porušenie práva na obhajobu z dôvodu, že na verejnom\nzasadnutí konanom 16. apríla 2020, na ktorom najvyšší súd rozhodol o vzatí sťažovateľa do väzby,\nnebol zákonným spôsobom poučený o svojich právach; 12.) porušenie práva na osobnú slobodu\nz dôvodu, že samotné zrušenie odsudzujúceho rozsudku špecializovaného súdu najvyšším súdom\nodôvodňuje jeho prepustenie z väzby na slobodu. Sťažovateľ taktiež namieta, že prokurátor\nna hlavnom pojednávaní nepredniesol obžalobu, a preto jeho obhajca nemohol v zmysle § 256\nods. 1 Trestného poriadku zaujať stanovisko k obžalobe, v dôsledku čoho bolo porušené právo\nsťažovateľa na obhajobu. Napokon sťažovateľ namieta, že na začiatku hlavného pojednávania\nneboli podľa § 255 ods. 3 Trestného poriadku prednesené nároky poškodených na prípadnú náhradu\nškody, a preto nie je zrejmé, o akých nárokoch poškodených, ku ktorým by sa sťažovateľ mohol\nvyjadriť, sa vlastne koná, v dôsledku čoho bolo porušené právo sťažovateľa na obhajobu.\n\n2\n\nII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného\nsúdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\nÚstavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné\nnáležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania\n(§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1\na 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n6. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované argumenty\nústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť je potrebné odmietnuť podľa § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde, a to v časti z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie\n[§ 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde] a v časti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti\n[§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde].\nII.1. K namietanému porušeniu označených práv napadnutým postupom a uznesením\nšpecializovaného súdu:\n7. Vo vzťahu k sťažovateľom napadnutému postupu a uzneseniu špecializovaného súdu ústavný súd\nkonštatuje, že v zmysle princípu subsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy poskytuje ústavný\nsúd v konaní podľa uvedeného článku ochranu základným právam alebo slobodám fyzických osôb\na právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Systém\nústavnej ochrany základných práv a slobôd je teda rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd,\npričom ochranu základným právam a slobodám poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné\nsúdnictvo a ústavný súd až subsidiárne.\n8. Sťažovateľ podal proti napadnutému postupu a uzneseniu špecializovaného súdu sťažnosť,\no ktorej rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením. Sťažovateľ teda využil možnosť podania\nriadneho opravného prostriedku proti napadnutému postupu a uzneseniu špecializovaného súdu,\no ktorom bolo najvyšším súdom aj rozhodnuté.\n9. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť v časti namietajúcej porušenie\noznačených práv napadnutým postupom a uznesením špecializovaného súdu odmietol podľa § 56\nods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na jej\nprerokovanie.\nII.2. K namietanému porušeniu označených práv napadnutým postupom a uznesením\nnajvyššieho súdu:\n10. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom\nprerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade\ns konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti\nhovoriť, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej\nmoci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\na to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\n\n3\n\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie.\n11. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že na konanie o väzbe je aplikovateľný čl. 17\nods. 1, 2 a 5 ústavy, v ktorých sú implicitne obsiahnuté hmotné a tiež procesné atribúty základného\npráva na osobnú slobodu vrátane práva na jej súdnu ochranu v prípadoch pozbavenia osobnej\nslobody väzbou. Ústavný súd vo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2 ústavy uviedol, že vo vzťahu\nk väzbe obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného dôvodu\na na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v ktorom by príslušný\nsúd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto\nnezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú, resp. primeranú dobu alebo byť\nprepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť podmienené zárukou. Z čl. 17 ods. 2\nústavy vyplýva neodmysliteľná súvislosť medzi väzobným dôvodom uvedeným v zákone\na rozhodnutím sudcu alebo súdu, a to nielen pri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas\nďalšieho trvania väzby. Inými slovami, v zmysle judikatúry ústavného súdu bez rozhodnutia\nvšeobecného súdu nemožno považovať väzbu za zákonnú. Zákonnosť väzby je zároveň\ndeterminovaná aj skutkovými okolnosťami, ktoré by svojou podstatou mali dať ratio decidendi\nna uplatnenie vhodného zákonného ustanovenia. S touto konštatáciou úzko súvisí aj obsah\nzákladného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy, z ktorého vyplýva oprávnenie konkrétnej osoby\nna preskúmanie okolností svedčiacich za väzbu a proti nej, ale zároveň aj povinnosť súdu\nrozhodnúť na základe konkrétnych skutočností, a nie na základe abstraktnej úvahy.\n12. V každom jednotlivom prípade tvrdeného porušenia základného práva na osobnú slobodu\nje ústavný súd povinný pri svojom rozhodovaní prihliadať na konkrétne okolnosti preskúmavanej\nveci [II. ÚS 353/06, II. ÚS 142/07, II. ÚS 80/08, I. ÚS 59/2016, taktiež aj rozsudky Európskeho\nsúdu pre ľudské práva vo veciach Letellier proti Francúzsku z 26. 10. 1991, Annuaire, č. 207;\nNavarra proti Francúzsku z 23. novembra 1993, Annuaire, č. 273-B a ďalšie].\n13. Právomoc ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach\nje daná len na preskúmanie dôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej slobody, t. j. či proti osobe,\nktorá sa berie do väzby, bolo vznesené obvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými\nokolnosťami, o väzbe rozhodoval príslušný súd, obvinený bol vzatý do väzby pre konkrétne\nskutočnosti, resp. že osoba bola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený zákonom, resp.\nkonkrétnym rozhodnutím väzobného súdu o predĺžení väzby. Teda úlohou ústavného súdu\nje sledovať, či všeobecné súdy v namietaných rozhodnutiach správne aplikujú právo, či dané\nrozhodnutia sú odôvodnené a či nenesú znaky arbitrárnosti vyúsťujúce do porušenia niektorého\nzo základných práv a slobôd (III. ÚS 271/07, II. ÚS 464/2011). Do obsahu právomoci ústavného\nsúdu však nepatrí preskúmať postup, ako aj správnosť skutkových a právnych záverov všeobecných\nsúdov, ktorý ich viedol k záveru o existencii zákonného dôvodu na vzatie do väzby. Tento postup\nskúma súd v riadnom inštančnom postupe, ktorý je funkčne uspôsobený na preskúmanie obsahu\ntrestného spisu, súvisiacich listín, podaní obvineného a prípadne aj ďalších dôkazov osvedčujúcich\npoužitie takéhoto zabezpečovacieho prostriedku, akým je väzba v trestnom konaní (II. ÚS 76/02).\nTeda ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) nekoná ako súd\n4\n\ntretej alebo štvrtej inštancie, ale jeho úlohou je preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým\nje jednotlivec pozbavený slobody, s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách (I. ÚS 165/02, IV. ÚS 237/2021).\n14. Pri posúdení napadnutého uznesenia najvyššieho súdu teda úlohou ústavného súdu nebolo\npreskúmať správnosť skutkových a právnych záverov, z ktorých najvyšší súd vychádzal pri svojom\nrozhodnutí, resp. odpovedať na otázku, či mal/nemal byť sťažovateľ ponechaný vo väzbe. Úloha\nústavného súdu sa v danom prípade obmedzila na posúdenie otázky, či je odôvodnenie napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu ústavnoprávne akceptovateľné.\n15. Najvyšší súd v napadnutom uznesení v podstatnom uviedol, že špecializovaný súd\nsa so sťažovateľovou žiadosťou o prepustenie z väzby na slobodu v napadnutom prvostupňovom\nuznesení v dostatočnom rozsahu a kvalite vysporiadal. Najvyšší súd zároveň konštatoval,\nže podstatná časť námietok sťažovateľa ani nesmerovala priamo k otázke väzby, keďže vo svojej\npodstate šlo o námietky proti zákonnosti jeho trestného stíhania (trestného procesu ako takého)\na súčasne sťažovateľ uplatňoval námietky, ktoré svojou podstatou a obsahom nevybočili z už skôr\nním uplatnených námietok, a sú preto len ich opakovaním, s ktorými sa konajúce súdy\nuž vysporiadali v skorších rozhodnutiach, či už väzobných alebo aj iných, resp. aj v uznesení\nnajvyššieho súdu zo 7. septembra 2022, ktorým bol zrušený pôvodný prvostupňový odsudzujúci\nrozsudok.\n16. V súvislosti so sťažovateľovou argumentáciou, že už samotné zrušenie odsudzujúceho rozsudku\nšpecializovaného súdu uznesením najvyššieho súdu zo 7. septembra 2022 odôvodňuje jeho\nprepustenie z väzby na slobodu, najvyšší súd v napadnutom uznesení uviedol, že hoci týmto\nuznesením bolo vyhovené odvolaniu sťažovateľa a pôvodný rozsudok bol zrušený z dôvodov, ktoré\nsú v jeho prospech, išlo o dôvody, ktoré nespochybnili dôvodnosť trestného stíhania a vo svojej\npodstate sa primárne týkali chýb skutkových a na ne nadväzujúcej právnej kvalifikácie žalovaných\nskutkov, ktoré však neboli takej povahy, aby spochybňovali dôvodnosť obmedzenia osobnej\nslobody sťažovateľa útekovou a preventívnou väzbou, a preto argumentácia najvyššieho súdu\nv zrušujúcom uznesení zo 7. septembra 2022 netvorí podklad pre zmenu dôvodnosti väzobného\nstíhania sťažovateľa.\n17. Vo vzťahu k samotnej sťažovateľovej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 8. júla 2023\nsa najvyšší súd v napadnutom uznesení stotožnil s prvostupňovým uznesením špecializovaného\nsúdu, že od posledného súdneho rozhodnutia o väzbe sťažovateľa (zamietnutie predchádzajúcej\nžiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby uznesením najvyššieho súdu z 10. mája 2023) nenastala\nžiadna tak významná zmena ani v dôkaznej situácii, ani v osobných pomeroch sťažovateľa, ktorá\nby mohla mať vplyv na posudzovanie dôvodnosti trestného stíhania sťažovateľa ani dôvodov\nväzby. Plynutie času a opakované poukazovanie na tie isté dôvody väzby (ktoré naďalej existujú\na ktoré sú pravidelne v dvojinštančnom konaní preskúmavané) zo strany súdov nie sú takými\nzmenami, ktoré by boli spôsobilé vyvolať iný náhľad na väzbu sťažovateľa, pričom ani samotný\nsťažovateľ žiadne takého skutočnosti vo svojej žiadosti z 8. júla 2023, resp. v nadväzujúcej\nsťažnosti neuviedol. Podľa názoru najvyššieho súdu len v dôsledku neopakovania už v skorších\nrozhodnutiach uvedenej argumentácie nemožno napadnuté prvostupňové uznesenie\nšpecializovaného súdu hodnotiť ako arbitrárne, neurčité a nepreskúmateľné.\n\n5\n\n18. Vo vzťahu k opodstatnenosti dôvodu tzv. útekovej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného\nporiadku u sťažovateľa najvyšší súd v napadnutom uznesení v podstatnom uviedol, že existuje\ndôvodná obava, že sťažovateľ by sa na slobode mohol pobytom na neznámom mieste po úteku\nskrývať a vyhýbať sa tak trestnému stíhaniu alebo vysokému trestu, ktorý mu aj naďalej hrozí,\naktuálne v zmysle § 144 ods. 2 Trestného zákona, ktorým je dostatočne zreteľne vyjadrená hrozba\ntrestom odňatia slobody na 25 rokov alebo na doživotie, naďalej mu teda hrozí vysoký trest (hoci\nnie obligatórny doživotný trest odňatia slobody v zmysle § 144 ods. 3 Trestného zákona),\nčo predstavuje konkrétnu okolnosť odôvodňujúcu dôvod tzv. útekovej väzby, popri dôvodoch\nuž konštatovaných v skorších väzobných rozhodnutiach, v ktorých bol opakovane zdôrazňovaný\nnajmä jeho vzťah a kontakty v Maďarsku v spojení s absenciou jazykovej bariéry vo vzťahu\nk maďarskému jazyku. Schopnosť a neobmedzenosť pohybu sťažovateľa na území Maďarska\nmá oporu aj v skutkových zisteniach.\n19. Vo vzťahu k opodstatnenosti dôvodu tzv. preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku u sťažovateľa najvyšší súd v napadnutom uznesení v podstatnom uviedol,\nže hodnotiac existenciu obavy z pokračovania v páchaní ďalšej trestnej činnosti u sťažovateľa\nnajvyšší súd aj naďalej zohľadnil dlhodobosť, opakovanosť a charakter trestnej činnosti, pre ktorú\nje sťažovateľ trestne stíhaný, s dôrazom na jej mimoriadnu závažnosť, charakterizovanú mnohosťou\ntrestných činov násilnej povahy s nezvratným protiprávnym následkom v podobe smrti viacerých ‒\npiatich osôb (skutky v bodoch 3 až 7 obžaloby), ale aj majetkovej povahy (skutok v bode 2\nobžaloby), ktorých sa mal takto (dlhodobo a opakovane) dopúšťať v súvislosti s trestnou činnosťou\nzločineckej skupiny, pre ktorú mal byť činný a podporovať ju (skutok v bode 1 obžaloby),\nvo významnom časovom rozpätí zahŕňajúcom roky 2003 až 2010, z ktorých mal navyše\naj materiálne profitovať.\n20. Vo vzťahu k otázke možnosti nahradenia väzby sťažovateľa najvyšší súd v napadnutom\nuznesení v podstatnom uviedol, že nezistil výnimočné okolnosti, ktoré by umožňovali nahradenie\nväzby sťažovateľa miernejšími prostriedkami, a zdôraznil, že samotné zrušujúce uznesenie\nnajvyššieho súdu zo 7. septembra 2022 v tejto trestnej veci, ako ani doterajšia dĺžka väzobného\nstíhania sťažovateľa takými výnimočnými okolnosťami nie sú. Pri absencii návrhu sťažovateľa na\nnáhradu jeho väzby niektorým z inštitútov náhrady väzby podľa § 80 ods. 1 písm. a) a b) a § 81\nTrestného poriadku najvyšší súd posudzoval len eventualitu náhrady jeho väzby dohľadom\nprobačného a mediačného úradníka a dospel k záveru, že priamy výkon väzby sťažovateľa\nje naďalej nevyhnutný v zmysle potreby ochrany spoločnosti pred hrozbami vyplývajúcimi\nz väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku ako hodnoty prevyšujúcej\ninak ústavne zaručené právo sťažovateľa na osobnú slobodu, pričom aplikácia inštitútu dohľadu\nprobačného a mediačného úradníka by nepredstavovala ani efektívny procesný nástroj\nna elimináciu týchto hrozieb. Tento záver podľa názoru najvyššieho súdu nachádza oporu\naj v záveroch znaleckého psychologického a psychiatrického dokazovania, z ktorých v rámci\nposúdenia osobnostnej charakteristiky sťažovateľa vyplývajú zistenia o jeho disociálnej poruche\nosobnosti a abnormálne štruktúrovanej osobnosti s črtami neschopnosti prispôsobiť sa právnym\na sociálnym normám, trvalej nezodpovednosti, zvýšenej agresivity, impulzivity, nízkej empatie,\nabsencii ľudskosti a prežívania viny.\n21. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané prieťahy pri rozhodovaní v merite trestnej veci\nsťažovateľa, ktorých existencia podľa názoru sťažovateľa odôvodňuje jeho prepustenie z väzby\n6\n\nna slobodu, najvyšší súd v napadnutom uznesení v podstatnom uviedol, že o väzbe sťažovateľa bolo\ndosiaľ rozhodované priebežne, plynulo a urýchlene. Výnimkou bola len neprimeraná dĺžka\nrozhodovania špecializovaného súdu o skoršej žiadosti sťažovateľa (zo 16. júna 2021) o prepustenie\nz väzby na slobodu, v súvislosti s ktorým ústavný súd síce nálezom sp. zn. III. ÚS 89/2022\nz 12. mája 2022 konštatoval porušenie práva sťažovateľa na urýchlené rozhodnutie o väzbe, avšak\nani v tomto rozhodnutí ústavný súd nevyvodil záver o neexistencii (resp. zániku) dôvodov väzby\nsťažovateľa a ani povinnosť jeho prepustenia z väzby na slobodu, a teda z označeného nálezu\nústavného súdu nemožno vyvodiť priamy vplyv na posudzovanie dôvodov väzby sťažovateľa ani\nv aktuálnom štádiu jeho trestného stíhania. Nadväzujúc na uvedené najvyšší súd v napadnutom\nuznesení poukázal, že samotný fakt zrušenia rozsudku špecializovaného súdu najvyšším súdom\na vrátenie veci špecializovanému súdu má nepochybne vplyv na dĺžku dosiaľ neskončeného\ntrestného stíhania sťažovateľa, napriek tomu však doteraz vykonanú dĺžku väzby sťažovateľa\nz pohľadu najmä časovej náročnosti prejednania posudzovanej veci súdom, determinovanej najmä\nmnohosťou žalovaných skutkov (7) a od nich sa odvíjajúceho rozsahu dokazovania, nemožno\nhodnotiť ako neprimeranú ani približujúcu sa k maximálnej (celkovej) lehote väzby stanovenej\nTrestným poriadkom v § 76 ods. 6 písm. c) limitom 48 mesiacov (ak je vedené trestné stíhanie pre\nobzvlášť závažný zločin), a preto bez ďalšieho odôvodňujúcu prepustenie obžalovaného z väzby\nna slobodu. Najvyšší súd zároveň uviedol, že po zrušení pôvodného rozsudku špecializovaného\nsúdu uznesením najvyššieho súdu zo 7. septembra 2022 špecializovaný súd vo veci riadne koná,\npričom aj aktuálne je určený termín (resp. viaceré termíny) hlavného pojednávania.\n22. Pretože najvyšší súd sa stotožnil s prvostupňovým väzobným rozhodnutím špecializovaného\nsúdu, ústavný súd sa aj s týmto uznesením špecializovaného súdu náležite oboznámil, pričom však\nústavný súd na tomto mieste už nepovažoval za potrebné opakovať jeho argumentáciu, keďže táto\nje sťažovateľovi dobre známa.\n23. Po ústavnom prieskume napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd dospel k záveru,\nže odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu v spojení s napadnutým uznesením\nšpecializovaného súdu predstavuje dostatočný základ pre jeho výrok, ktorým zamietol žiadosť\nsťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu. Najvyšší súd v spojení so špecializovaným súdom\nprimeraným, logickým a zrozumiteľným spôsobom sťažovateľovi objasnili, prečo bola jeho\nsťažnosť zamietnutá a prečo bolo potrebné zamietnuť žiadosť o prepustenie z väzby a tiež z akých\ndôvodov nebolo možné nahradiť väzbu, a preto napadnuté uznesenie nie je zjavne neodôvodnené.\nPrávne závery najvyššieho súdu a špecializovaného súdu nemožno považovať za arbitrárne, t. j.\ntaké, ktoré by nemali oporu v zákone, resp. popierali by podstatu, zmysel a účel aplikovaných\nustanovení Trestného poriadku. Z odôvodnenia uznesení najvyššieho súdu a špecializovaného súdu\nvyplýva konkrétna argumentácia týkajúca sa dôvodnosti trestného stíhania sťažovateľa a konkrétne\nskutočnosti odôvodňujúce preventívnu a útekovú väzbu sťažovateľa.\n24. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané prieťahy pri rozhodovaní v merite trestnej veci\nsťažovateľa (ktorých existencia podľa názoru sťažovateľa odôvodňuje jeho prepustenie z väzby\nna slobodu), pričom sťažovateľ v tejto súvislosti podporne poukazuje na nález ústavného súdu\nsp. zn. III. ÚS 89/2022 z 12. mája 2022, ktorým ústavný súd konštatoval porušenie jeho základného\npráva na osobnú slobodu, ústavný súd zdôrazňuje, že označený nález sa týkal výhradne\n(ne)naplnenia požiadavky urýchlenosti rozhodovania špecializovaného súdu o jednej konkrétnej\nžiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu (žiadosti zo 16. júna 2021), pričom ústavný\n7\n\nsúd v označenom náleze v žiadnom smere neposudzoval existenciu prieťahov pri rozhodovaní\nšpecializovaného súdu v merite jeho trestnej veci, t. j. pri rozhodovaní o vine a treste sťažovateľa.\nZ uvedeného vyplýva, že označený nález ústavného súdu v žiadnom smere nepodporuje tvrdenie\nsťažovateľa o existencii prieťahov v jeho trestnej veci, ktoré by odôvodňovali jeho prepustenie\nz väzby na slobodu. K rovnakému záveru vo vzťahu k sťažovateľovej argumentácii nálezom\nústavného súdu sp. zn. III. ÚS 89/2022 z 12. mája 2022 pritom ústavný súd dospel už pri\nrozhodovaní o predchádzajúcej ústavnej sťažnosti sťažovateľa, ktorú odmietol uznesením č. k.\nII. ÚS 580/2022-17 zo 14. decembra 2022.\n25. Podľa názoru ústavného súdu sa najvyšší súd náležite vysporiadal aj s námietkami sťažovateľa\ntýkajúcimi sa právnych záverov najvyššieho súdu v kasačnom uznesení zo 7. septembra 2022 a tiež\nprocesného postupu špecializovaného súdu pri prejednávaní veci po zrušení odsudzujúceho\nrozsudku a vrátení veci. Najvyšší súd v tomto smere uviedol, že právne úvahy v kasačnom uznesení\nnijako nespochybnili opodstatnenosť väzobného stíhania sťažovateľa a že procesné námietky\nsťažovateľa nemajú dosah na väzobné rozhodovanie, keďže sa týkajú postupu špecializovaného\nsúdu pri prejednávaní veci samej. Uvedené právne závery nepovažuje ústavný súd za arbitrárne,\nkeďže prípadné pochybenia trestného súdu pri prejednávaní a rozhodovaní o merite (vine a treste\na súvisiacich otázkach, pozn.) nemajú automatický dopad na opodstatnenosť väzobného stíhania,\nresp. ďalšieho trvania väzby, preto existencia kasačného uznesenia nemôže automaticky viesť\nk prepusteniu sťažovateľa z väzby na slobodu. Obdobne prípadné pochybenia špecializovaného\nsúdu pri opätovnom prejednávaní veci nemajú automatický dopad na rozhodovanie o väzbe. Tieto\npochybenia môže sťažovateľ namietať štandardnými procesnými prostriedkami na hlavnom\npojednávaní, resp. v riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch proti meritórnym\nrozhodnutiam. Súd rozhodujúci o väzbe totiž nemá v zásade právomoc takéto námietky hodnotiť.\nK rovnakému záveru, že sťažovateľom tvrdené prípadné pochybenia špecializovaného súdu pri\nopätovnom prejednávaní merita trestnej veci sťažovateľa nemajú automatický dopad\nna rozhodovanie o jeho väzbe, pritom ústavný súd dospel už aj pri rozhodovaní o predchádzajúcej\nústavnej sťažnosti sťažovateľa, ktorú odmietol uznesením č. k. IV. ÚS 392/2023-13\nz 10. augusta 2023. Nadväzujúc na uvedené, ústavný súd poukazuje, že obdobne aj pri rozhodovaní\no ešte skoršej ústavnej sťažnosti sťažovateľa, ktorá bola odmietnutá uznesením ústavného súdu č. k.\nIV. ÚS 479/2022-16 z 27. septembra 2022, ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľa\nsmerujúcimi proti postupu špecializovaného súdu pri rozhodovaní v merite trestnej veci sťažovateľa\nzdôraznil, že pri rozhodovaní o väzbe sa predpokladá dôraz primárne na okolnosti súvisiace s jej\ndôvodnosťou a zákonnosťou, pričom sťažovateľ do rozhodovania o väzbe vnáša okolnosti, ktoré\ntakýto súvis už nemajú.\n26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľove námietky neboli\nv súhrne spôsobilé spochybniť ústavnú udržateľnosť napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\nv spojení s uznesením špecializovaného súdu. Na tomto základe, ako aj s prihliadnutím na svoju\njudikatúru, podľa ktorej možno za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť považovať takú, pri\npredbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva\nalebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie, pri predbežnom\nprerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n8\n\n27. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. januára 2024\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "väzba-žiadosť o prepustenie", "väzba-v konaní pred súdom", "väzba-dôvody väzby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7e12427b-fe9d-4115-a30c-b2424022dc4b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.392.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 392/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 392/2023 z 10. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-10", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.392.2023.1"}, {"guid": "ussr:6da0968b-8548-4c75-95f1-f8305d218940", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.580.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 580/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 580/2022 z 14. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-14", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.580.2022.1"}, {"guid": "ussr:803fe277-8911-422b-899f-152508d69bfa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.479.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 479/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 479/2022 z 27. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-27", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.479.2022.1"}, {"guid": "ussr:91cb2f4c-1f33-4cdb-832b-8d39740c02a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.89.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 89/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 89/2022 z 12. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-12", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.89.2022.2"}, {"guid": "ussr:ff432d6f-f0b6-404a-bfd0-146560c59335", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.237.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 237/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 237/2021 z 28. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-28", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.237.2021.1"}, {"guid": "ussr:be6408bd-6f9c-4944-a5cb-0c4f2161726d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 59/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 59/2016 z 3. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-03", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.2016.1"}, {"guid": "ussr:19605265-4400-4546-80d8-646887475504", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 464/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 464/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:19605265-4400-4546-80d8-646887475504"}, {"guid": "ussr:b9cf335b-d293-4f27-b0fd-a8cf5e733bf2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 80/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/08 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9cf335b-d293-4f27-b0fd-a8cf5e733bf2"}, {"guid": "ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295"}, {"guid": "ussr:2ccfb76e-bd7f-44bf-b637-8751b9c11de7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 142/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/07 z 21. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-21", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ccfb76e-bd7f-44bf-b637-8751b9c11de7"}, {"guid": "ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 353/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 353/06 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/02 z 7. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-07", "citacie_n": 391, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:710609b0-bd79-4aee-9555-6e750655e8ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.421.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 421/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 421/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.421.2025.1"}, {"guid": "ussr:ae0cc758-7df5-4351-9829-c2c078931550", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.499.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2024 z 9. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-09", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.499.2024.1"}, {"guid": "ussr:8434cb7f-cdbb-48a6-aa36-653073fdf986", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.201.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 201/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 201/2024 z 17. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-17", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.201.2024.1"}, {"guid": "ussr:e4fad3d0-5ee0-4217-be4a-e430f2a11a8c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.158.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 158/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 158/2024 z 2. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-02", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.158.2024.1"}]}