{"guid": "ussr:db662878-3e09-49cc-9aae-405a63074a80", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.185.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 185/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 185/2024 z 8. 10. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 8. októbra 2024, sp. zn. II. ÚS 185/2024, ECLI:SK:USSR:2024:2.US.185.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2024-10-08", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": "K postupu súdu po podaní odporu v upomínacom konaní", "pravna_veta": "1. Keďže právne účinky márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku podľa § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní nastávajú zo zákona, upovedomenie súdu o zastavení konania z dôvodu márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní je len informáciou pre sporové strany, ktorá nemá žiadne právne následky, a preto ani nemôže predstavovať zásah súdu do označených práv sťažovateľky, a to o to viac, ak zákon doručenie takéhoto upovedomenia sporovým stranám ani nepredpokladá. \n2. Interpretácia § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní, v zmysle ktorej sa na návrh na pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku podaný žalobcom pred doručením výzvy súdu na jeho podanie neprihliada, je v rozpore s účelom právnej úpravy upomínacieho konania a predstavuje nedôvodnú sudcovskú tvorbu práva a odmietnutie práva žalobcu na prístup k súdu.", "pravna_veta_zdroj": "sud", "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/db662878-3e09-49cc-9aae-405a63074a80", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.185.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.185.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.185.2024.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 185/2024-55\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov\nIvana Fiačana a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky BOZP a PO servis, s.r.o., Komenského 567/30,\nBardejov, zastúpenej Advokátska kancelária Kohútová Bérešová, spol. s r. o., Štefánikova 18,\nBratislava, proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Up/354/2023 zo 7. septembra\n2023 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Up/354/2023 zo 7. septembra 2023 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a jej právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Up/354/2023 zo 7. septembra 2023\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľke p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia 821,20 eur, ktorú j e\np o v i n n ý Okresný súd Banská Bystrica zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 8. novembra 2023 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“), svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 47 ods. 2 Charty základných práv\nEurópskej únie a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\n\nods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny uzneseniami okresného súdu sp. zn. 4Up/354/2023 z 8. augusta\n2023 a sp. zn. 4Up/354/2023 zo 7. septembra 2023 a postupom predchádzajúcim ich vydaniu.\nSťažovateľka navrhuje napadnuté uznesenia zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Zároveň\nžiada priznať finančné zadosťučinenie 1 358,68 eur a náhradu trov konania. Podaním doručeným\nústavnému súdu 27. februára 2024 sťažovateľka navrhla odložiť vykonateľnosť uznesení okresného\nsúdu sp. zn. 4Up/354/2023 z 3. novembra 2023 a sp. zn. 4Up/354/2023 z 10. januára 2024.\n2. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 185/2024-26 zo 16. apríla 2024 ústavnú sťažnosť prijal\nna ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru uznesením okresného súdu sp. zn. 4Up/354/2023 zo 7. septembra 2023. Vo zvyšnej časti\nústavnú sťažnosť odmietol a návrhu na odklad vykonateľnosti nevyhovel.\n3. Z ústavnej sťažnosti, napadnutého uznesenia a ďalších príloh ústavnej sťažnosti vyplýva, že\nsťažovateľka sa návrhom na vydanie platobného rozkazu proti žalovanému E-Bike Expert s.r.o.,\nMamateyova 26, Bratislava, IČO 50 147 455, podaným okresnému súdu 3. marca 2023 domáhala\nzaplatenia sumy 10 421,60 eur s príslušenstvom. Okresný súd vydal 15. marca 2023 platobný\nrozkaz sp. zn. 4Up/354/2023, proti ktorému podal žalovaný 1. apríla 2023 odpor. Okresný súd\n20. júna 2023 podľa § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) odoslal\nsťažovateľke odpor a zároveň ju vyzval, aby sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy vyjadrila\nk podanému odporu a navrhla pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa\nCivilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Sťažovateľka však podala podrobné vyjadrenie\nk odporu žalovaného ešte 5. mája 2023 a uviedla v ňom, že trvá na podanej žalobe, a tiež navrhla\nznenie záverečného meritórneho rozhodnutia.\n4. Uznesením z 8. augusta 2023 vydaným vyšším súdnym úradníkom okresný súd rozhodol, že\nsťažovateľke vracia časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 305,80 eur. V odôvodnení\nuznesenia uviedol, že výzva podľa § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní bola právnemu\nzástupcovi sťažovateľky odoslaná do elektronickej schránky 20. júna 2023 a doručená 4. júla 2023,\nlehota na vyjadrenie k predmetnej výzve súdu uplynula 20. júla 2023 a vzhľadom na to, že\nsťažovateľka do dňa vydania predmetného uznesenia na výzvu neodpovedala, t. j. nenavrhla\npokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku,\ndošlo k zastaveniu konania podľa § 14 ods. 2 zákona o upomínacom konaní.\n5. Sťažovateľka podala 23. augusta 2023 proti uzneseniu okresného súdu z 8. augusta 2023\nsťažnosť, namietajúc nesprávnosť tohto rozhodnutia a poukazujúc na riadne doručenie vyjadrenia\nk odporu aj s priloženými dôkazmi okresnému súdu už 5. mája 2023, z ktorého je nepochybné, že\nsťažovateľka na svojom návrhu trvá.\n6. Okresný súd uznesením zo 7. septembra 2023 vydaným sudcom sťažnosť sťažovateľky zamietol\nako nedôvodnú. V odôvodnení uviedol, že sťažovateľka nedoručila okresnému súdu v zákonom\nstanovenej lehote návrh na pokračovanie v konaní a jej vyjadrenie k odporu žalovaného doručené\nokresnému súdu 5. mája 2023 bolo doručené predčasne, t. j. ešte pred začatím plynutia lehoty podľa\n§ 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní, a zároveň neobsahovalo výslovný návrh na pokračovanie\nv konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.\n\n2\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n7. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti argumentuje:\na) Okresný súd porušil právo sťažovateľky na spravodlivý súdny proces, princíp zákazu\ndenegatio iustitiae, ako aj čl. 2 ods. 2 a 3 a čl. 152 ods. 4 ústavy, keďže nevzal do úvahy jej\njednoznačné a nepochybné vyjadrenie, ktorým sa podrobne vyjadrila k odporu žalovaného,\npredložila dôkazy a jednoznačne trvala na pokračovaní v konaní a vo vydaní meritórneho\nrozhodnutia.\nb) Napadnuté rozhodnutia narážajú na ústavnú konformnosť, keď v nich okresný súd implicitne\ndotvoril právnu normu tým, že uviedol, že na predčasne podané vyjadrenie k odporu sa neprihliada.\nZákon o upomínacom konaní takúto právnu normu neobsahuje. Taká interpretácia § 14 ods. 1\nzákona o upomínacom konaní, v zmysle ktorej by sťažovateľka prišla o svoje právo pokračovať\nv súdnom konaní, ak by sa vyjadrila skôr, než dôjde k prijatiu výzvy súdu, je absurdná, nelogická,\nnemajúca oporu v slovenskom právnom poriadku a predstavovala by nerešpektovanie zásady\n„čo nie je zakázané, je dovolené“ vyjadrenej v čl. 2 ods. 3 ústavy.\nc) Napadnuté uznesenie zo 7. septembra 2023 nespĺňa požiadavku dostatočného odôvodnenia, keď\nargumentuje nejednoznačnosťou návrhu na pokračovanie v konaní a predčasnosťou zaslania\nvyjadrenia bez náležitého odôvodnenia problematických aspektov. Uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2Ndob/11/2021 z 23. júna 2021, na ktoré okresný súd poukazuje, nie je\naplikovateľné vo veci sťažovateľky, keďže vychádza z rozdielnych skutkových a právnych\nokolností veci.\nd) Postupom okresného súdu, konkrétne jeho neefektívnou činnosťou, keď nielenže rozhodol\nbez právneho podkladu, ale zastavením konania spôsobil zbytočnú časovú tieseň, ktorá mala byť\nodstránená postúpením veci príslušnému súdu v zmysle § 10 ods. 3 zákona o upomínacom\nkonaní, a sťažovateľka bola nútená podať opätovný návrh na vydanie platobného rozkazu, došlo\nk vzniku zbytočných prieťahov v konaní. Zásada hospodárnosti a rýchlosti konania bola o to viac\nv „super˗rýchlom“ konaní, akým konanie o platobnom rozkaze nepochybne má byť, flagrantne\nporušená, a to bez objektívnych dôvodov.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n8. Zákonný sudca k ústavnej sťažnosti uviedol, že napadnuté uznesenia nie sú rozhodnutím súdu\no zastavení konania, ale len rozhodnutím o vrátení časti súdneho poplatku, resp. o sťažnosti proti\ntakémuto rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom, a to bez ohľadu na to, že v rámci\nodôvodnenia vrátenia časti súdneho poplatku v stručnosti ozrejmujú aj skutočnosti, prečo\nk zastaveniu konania došlo. V zmysle § 14 ods. 2 zákona o upomínacom konaní v prípade márneho\nuplynutia lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní dochádza k zastaveniu konania\npriamo zo zákona a skutočnosť, že došlo k zastaveniu tohto konania, je obidvom stranám sporu\noznámená upovedomením zo strany súdu. Predmetné upovedomenie však nie je rozhodnutím súdu\nani ho nenahrádza, iba deklaruje skutočnosť, ktorá v konaní nastala ako zákonný následok\n\n3\n\nkvalifikovanej nečinnosti žalobcu. Okresný súd je preto toho názoru, že napádané uznesenia nie sú\nspôsobilé spôsobiť sťažovateľkou tvrdený závažný zásah do jej základného práva na súdnu ochranu\na práva na spravodlivé súdne konanie. Okresný súd naznačil, že sťažovateľka mala svoju ústavnú\nsťažnosť smerovať proti postupu okresného súdu, ktorým jej bolo oznámené zastavenie konania,\na v tejto súvislosti poukázal na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 549/2021 z 21. decembra 2021.\nK absencii návrhu na pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa\nCivilného sporového poriadku a predčasnosti sťažovateľkou zaslaného vyjadrenia k odporu uviedol,\nže v zmysle § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní vyjadrenie návrhu na pokračovanie v konaní\nna súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku je potrebné vykonať\nv zákonom stanovenej lehote a musí ísť o jednoznačné vyjadrenie tohto návrhu, pričom nie je\npritom potrebné podávať osobitne súhlas s pokračovaním v konaní a vyjadrenie k odporu ako dva\nsamostatné dokumenty. Sťažovateľka síce ešte 5. mája 2023 doručila okresnému súdu vyjadrenie\nk odporu žalovaného, avšak toto bolo doručené predčasne, t. j. ešte pred doručením odporu\nsťažovateľke na vyjadrenie a pred začatím plynutia lehoty v zmysle § 14 ods. 1 zákona\no upomínacom konaní. Poznamenal, že v čase podania tohto vyjadrenia sťažovateľka nemohla mať\nvedomosť, ako súd odpor žalovaného vyhodnotí a či tento nebude prípadne odmietnutý v zmysle\n§ 12 zákona o upomínacom konaní. Okresný súd ukončil vyhodnocovanie žalovaným podaného\nodporu až v júni 2023, keď tento 20. júna 2023 spolu s výzvou na podanie návrhu na pokračovanie\nv konaní na súde príslušnom podľa Civilného sporového poriadku odoslal sťažovateľke\n(do elektronickej schránky jej právneho zástupcu), a preto predmetné vyjadrenie k odporu z 5. mája\n2023 nemohol súd vyhodnotiť inak ako len tak, že jeho cieľom bolo spochybniť vecné odôvodnenie\nodporu a dosiahnuť jeho prípadné odmietnutie. Pokiaľ sťažovateľka v súvislosti s predčasným\npodaním vyjadrenia k odporu poukazuje aj na nerešpektovanie zásady „čo nie je zakázané, je\ndovolené“ zo strany súdu vyjadrenej v čl. 2 ods. 3 ústavy, okresný súd poukázal na to, že lehota\nstanovená § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní je lehotou zákonnou, s ktorej nedodržaním je\nspojený konkrétny následok. Pokiaľ by sa súd stotožnil s argumentáciou sťažovateľky v tejto časti,\ntak by sa samotný § 14 ods. 2 zákona o upomínacom konaní stal obsolétnym, keďže by žalobcom\npostačovalo, aby návrh na pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa\nCivilného sporového poriadku zakomponovali preventívne pre prípad, že bude žalovaným podaný\nodpor, do samotného návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ad absurdum by tak obdobne mohlo\nnapríklad dochádzať aj podávaniu „preventívnych“ riadnych a mimoriadnych opravných\nprostriedkov podľa Civilného sporového poriadku ešte v pred vydaním samotného rozhodnutia,\nproti ktorému smerujú, resp. budú smerovať. Okresný súd osobitne zdôraznil, že z obsahu\nvyjadrenia k odporu z 5. mája 2023 návrh na pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa\nCivilného sporového poriadku výslovne nevyplýva a nie je povinnosťou súdu sa snažiť značne\nextenzívnym výkladom takéto vyjadrenie návrhu extrahovať z podania žalobcu, osobitne z podania,\nktoré bolo podané ešte pred začatím plynutia zákonnej lehoty na podanie takéhoto návrhu.\nVo výzve súdu z 20. júna 2023 bola sťažovateľka riadne poučená o postupe v zmysle § 14 zákona\no upomínacom konaní a potrebe vyjadrenia návrhu na pokračovanie v konaní na súde príslušnom\nna prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, ak je ďalšie pokračovanie konania v jej\nzáujme. Pokiaľ by bola na predmetnú výzvu súdu adekvátne reagovala jednoznačným (prípadne\naj stručným) vyjadrením návrhu na pokračovanie v konaní, namiesto „autoritatívneho rozhodnutia“\no bezpredmetnosti tejto súdnej výzvy, nedošlo by k zastaveniu predmetného konania. Prijatie výzvy\nsúdu malo u sťažovateľky dostatočne indikovať, že ňou podané vyjadrenie k odporu z 5. mája 2023\n4\n\nnespĺňa podmienky § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní a je potrebné postupovať v zmysle\ntejto výzvy. Okresný súd považuje za absolútne neprijateľné, aby si strany sporu samy autoritatívne\nurčovali, ktorá výzva alebo rozhodnutie súdu sú bezpredmetné alebo nie. Dodal, že pokiaľ aj došlo\nk zastaveniu predmetného konania pre nenavrhnutie pokračovania v konaní zo strany sťažovateľky,\nzostala jej zachovaná možnosť opätovne obrátiť sa na súd s návrhom na vydanie platobného\nrozkazu podľa Civilného sporového poriadku, ako aj zákona o upomínacom konaní. Rozhodnutie\no zastavení konania, resp. v tomto prípade zastavenie konania priamo zo zákona nezakladá\nprekážku rei iudicatae a nevylučuje možnosť účastníka upomínacieho konania obrátiť sa so svojím\npeňažným nárokom na príslušný všeobecný súd alebo opätovne na okresný súd. Platná právna\núprava tak sťažovateľke priznáva na ochranu jej práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru právny prostriedok v podobe možnosti opätovného uplatnenia pohľadávky žalobou podľa\nCivilného sporového poriadku alebo zákona o upomínacom konaní, pričom z obsahu ústavnej\nsťažnosti vyplýva, že sťažovateľka si svoj nárok opätovne uplatnila. Okresný súd je preto názoru,\nže nedošlo k výraznému sťaženiu alebo znemožneniu ochrany subjektívnych práv sťažovateľky,\na to bez ohľadu na to, že k zastaveniu konania došlo výlučne pre nesprávny postup zo strany\nsťažovateľky. Vzhľadom na už uvedené okresný súd považuje ústavnú sťažnosť za nedôvodnú.\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n9. Zúčastnená osoba, ktorou je E-Bike Expert s.r.o., ktorá v dotknutom konaní vystupovala\nv procesnom postavení žalovaného, možnosť vyjadriť sa k ústavnej sťažnosti nevyužila.\nIII.3. Replika sťažovateľky:\n10. Sťažovateľka vo svojej replike uviedla:\na) Sťažovateľka by nemala byť trestaná za riadenie sa zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“.\nNeexistuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo podať vyjadrenie k úkonu protistrany pred\nvyzvaním zo strany súdu.\nb) Poukazujúc na § 15 ods. 1 zákona o upomínacom konaní, v ktorom zákonodarca určil\nsubsidiárne použitie Civilného sporového poriadku, a § 124 ods. 1 CSP, podľa ktorého sa každé\npodanie posudzuje podľa obsahu, sťažovateľka uviedla, že tvrdenie okresného súdu, že nie je jeho\npovinnosťou sa snažiť extenzívnym výkladom vyjadrenie návrhu pokračovať v konaní extrahovať\nz podania sťažovateľky, považuje za absurdné, keďže priamo zákon súdu túto povinnosť stanovuje.\nc) Vyjadrenie okresného súdu, že sťažovateľka má možnosť opätovne podať návrh na vydanie\nplatobného rozkazu, považuje sťažovateľka za rozporné so zásadou hospodárnosti súdneho konania\na zmyslom inštitútu platobného rozkazu, ktorého účel tkvie v zrýchlenom prejednaní veci.\nd) Záväzkom platiť trovy konania v prospech žalovaného došlo k poškodeniu sťažovateľky, ktorej\nhrozí poškodenie dobrého mena z dôvodu prebiehajúcej exekúcie.\ne) Navrhla napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie\nkonanie, priznať sťažovateľke za porušenie uvedených základných práv finančné zadosťučinenie\n1 358,68 eur a náhradu trov konania.\n\n5\n\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n11. Keďže argumentácia účastníkov konania bola, čo sa týka dôvodov, vyčerpaná, ústavný súd\npodľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nupustil od ústneho pojednávania vo veci samej, pretože od neho nebolo možné očakávať ďalšie\nobjasnenie.\n12. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdené porušenie označených práv napadnutým uznesením,\nktorým okresný súd zamietol sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu o vrátení časti zaplateného\nsúdneho poplatku a ktorému vyčíta nesprávnu interpretáciu § 14 ods. 1 zákona o upomínacom\nkonaní a nedostatočné odôvodnenie.\n13. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je právo na prístup\nk súdu. Slovenská republika, ako aj všetky jej orgány verejnej moci majú pozitívny záväzok\naktívnym spôsobom zabezpečiť, aby práva a slobody garantované jej právnym poriadkom neboli\noprávneným subjektom pod jej jurisdikciou len formálne garantované, ale aby tieto práva a slobody\nboli „prakticky a efektívne“ dosiahnuteľné (Broniowski proti Poľsku z 22. 6. 2006, sťažnosť\nč. 31443/96, bod 185). Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú si osvojil aj ústavný\nsúd, vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístup k súdu, nie je\nabsolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení však nesmie obmedziť\nprístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, aby uvedené právo bolo dotknuté\nv samej svojej podstate (Ashingdane proti Spojenému Kráľovstvu z 28. 5. 1985, sťažnosť\nč. 8225/78, bod 57). Vzhľadom na to, že ide o záväzok štátu z medzinárodnej zmluvy podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, ani prípadná existencia takej zákonnej úpravy, ktorá by tomuto záväzku\nnezodpovedala, by neviedla k zbaveniu štátu jeho zodpovednosti za nedodržanie zmluvného\nzáväzku. Postup súdu je pričítateľný štátu.\n14. Ústavný súd už pomerne dlho judikuje (III. ÚS 341/07, III. ÚS 72/2010), že všeobecný súd nie\nje absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to\nvyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý\nz ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno opomínať ich\núčel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale\ni v základných princípoch právneho štátu.\n15. V súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať\nna spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom\núčastníkov konania. Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž\npodstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci\nkoncepcie materiálneho právneho štátu.\n16. Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných\nprávnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu\nprávnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický\npostup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé\n\n6\n\nuplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne\nzdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.\n17. Alebo, inak povedané slovami prof. Holländera, „Interpretácia právnej normy bez akceptácie\njej zmyslu a účelu vedie k absurdným dôsledkom, ktoré robia z právneho poriadku nie systém, ale\nobyčajný, viac-menej náhodný zhluk noriem.“. Orgánom verejnej moci a predovšetkým\nvšeobecným súdom tak nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení (a to aj\nprocesných) prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti (I. ÚS 155/2017),\na to ani pri zákonných normách procesných majúcich prevažne kogentnú povahu.\n18. K veci samej ústavný súd uvádza, že návrh zákona o upomínacom konaní bol vládou\npredložený na prijatie zákonodarcovi „z dôvodu potreby urýchlenia konania o veľkom množstve\npodávaných návrhov na vydanie platobných rozkazov zameraných na uspokojovanie peňažných\npohľadávok žalobcov“ (porovnaj všeobecnú časť dôvodovej správy k zákonu o upomínacom\nkonaní). Civilný procesný postup, ktorým sa rozhoduje o vydávaní platobných rozkazov, má tak\nv platnej právnej úprave dve odnože. Postup podľa zákona o upomínacom konaní je podľa § 1\nods. 2 tohto zákona alternatívnym procesným postupom k postupu podľa § 265 a nasl. CSP.\nUrčenie režimu, v ktorom bude vydanie platobného rozkazu posudzované, je v dispozícii žalobcu\na je realizované podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu (porovnaj § 3 zákona\no upomínacom konaní).\n19. V prejednávanej veci si sťažovateľka pri podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu vybrala\nrežim zákona o upomínacom konaní a všeobecný súd následne aplikoval jeho ustanovenia aj\nna ďalší priebeh konania, pretože zákon o upomínacom konaní považoval za lex specialis\nk Civilnému sporovému poriadku.\n20. Podľa § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi\nbez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej\nlehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného\nsporového poriadku.\n21. Podľa § 14 ods. 2 zákona o upomínacom konaní márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu\nna pokračovanie v konaní podľa odseku 1 sa konanie zastavuje. O náhrade trov konania rozhodne\nsúd na návrh.\n22. Vychádzajúc teda z účelu zákona o upomínacom konaní, aj pri výklade § 14 ods. 1 a 2 zákona\no upomínacom konaní bolo treba mať na pamäti, že materiálnym zámerom zákonodarcu bolo\nvytvoriť iba rýchlejší (alternatívny) spôsob prejednania návrhov na vydanie platobných rozkazov.\nAj tento zrýchlený priebeh konania však musí zachovávať záruky základného práva na spravodlivý\nproces.\n23. V danom prípade k zastaveniu konania ex lege došlo podľa okresného súdu márnym uplynutím\nlehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa\nCivilného sporového poriadku tým, že sťažovateľka nedoručila okresnému súdu tento návrh\nv zákonom stanovenej lehote, keďže jej vyjadrenie k odporu žalovaného doručené okresnému súdu\n5. mája 2023 bolo doručené predčasne, t. j. ešte pred začatím plynutia lehoty podľa § 14 ods. 1\nzákona o upomínacom konaní, a zároveň neobsahovalo výslovný návrh na pokračovanie v konaní\nna súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.\n7\n\n24. V zmysle § 15 ods. 1 zákona o upomínacom konaní sa na upomínacie konanie („[a]k tento\nzákon neustanovuje inak“) vzťahujú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 124 ods. 1\nCSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.\n25. Zároveň platí, že každé ustanovenie zákona o upomínacom konaní je potrebné vykladať\nv zmysle čl. 3 ods. 1 CSP, teda rešpektujúc záväzky z medzinárodnej zmluvy o ľudských právach\na základných slobodách.\n26. Sťažovateľka vo svojom podaní označenom ako „VYJADRENIE K ODPORU ŽALOVANÉHO\nPROTI PLATOBNÉMU ROZKAZU“ z 11. apríla 2023 okrem iného uviedla: „S poukazom na tieto\nskutočnosti trváme na svojom návrhu a navrhujeme, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie\nsumy 10 421,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 10 421,60 eur\nod 17.6.2022 do zaplatenia, ako aj všetky trovy konania vrátane právneho zastúpenia.“\n27. Napriek tomu, že sťažovateľka vo svojom podaní neuviedla explicitnú formuláciu, že „navrhuje\npokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP“, v prípade, ak by sa\nokresný súd riadil § 124 ods. 1 CSP a uvedené podanie posúdil podľa jeho obsahu, nemohol by\ndospieť k inému záveru ako k tomu, že sťažovateľka navrhuje v konaní pokračovať, keďže\nz formulácie, že na podanom návrhu trvá, iný význam vyvodiť nemožno.\n28. V tejto súvislosti sa žiada dodať, že neprimeraný formalizmus pri posudzovaní procesných\núkonov účastníkov konania (strán sporu) a prílišný tlak na dopĺňanie takých náležitostí\ndo procesných úkonov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade\ns ústavnými princípmi spravodlivého procesu, a preto, hoci gramatický výklad je legitímnym\nspôsobom aplikácie práva, pri jeho použití je nevyhnutné dbať práve na to, aby sa nestratil účel\nprávnych inštitútov nielen priamo upravených, ale aj dotknutých spornou normou (IV. ÚS 1/02).\n29. Zároveň však okresný súd považoval predmetné podanie sťažovateľky za podané predčasne,\nkeďže bolo doručené pred začatím plynutia lehoty podľa § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní.\nPokiaľ okresný súd toto ustanovenie interpretoval tak, že obsahuje limitáciu možnosti strany sporu\nnavrhnúť pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného\nsporového poriadku v tom zmysle, že žalobca môže takýto návrh podať až po doručení výzvy súdu,\ntakáto interpretácia predstavuje nedôvodnú sudcovskú tvorbu práva a je v rozpore s účelom právnej\núpravy upomínacieho konania. V danom prípade je zrejmé, že sťažovateľka, sledujúc účel\nupomínacieho konania, t. j. jeho urýchlenie, využila svoje procesné oprávnenie a svojím podaním\nreagovala na doručenie odporu žalovaným mestskému súdu bez toho, aby počkala na doručenie\nvýzvy súdu na vyjadrenie sa k odporu, pričom za tento svoj iniciatívny prístup bola zo strany\nokresného súdu v konečnom dôsledku sankcionovaná v podobe odopretia práva na prístup k súdu.\n30. K vyjadreniu okresného súdu, podľa ktorého ak by žalobcovia návrh na pokračovanie v konaní\nna súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku zakomponovali\npreventívne pre prípad, že bude žalovaným podaný odpor, už do samotného návrhu na vydanie\nplatobného rozkazu, robilo by to § 14 ods. 2 zákona o upomínacom konaní obsolétnym, ústavný súd\nuvádza, že vo veci sťažovateľky o takýto prípad nejde, keďže svoje podanie súdu adresovala až\npo doručení odporu žalovaného súdu a z jeho obsahu je zrejmé, že dôsledne reagovala\nna argumentáciu uplatnenú žalovaným v odpore.\n\n8\n\n31. Vo vzťahu k argumentu okresného súdu, že sťažovateľka mala svoju ústavnú sťažnosť\nsmerovať proti postupu okresného súdu, ktorým jej bolo oznámené zastavenie konania, nie proti\nnapadnutému uzneseniu, ústavný súd uvádza, že ak právne účinky márneho uplynutia lehoty\nna podanie návrhu na pokračovanie v konaní podľa § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní\nnastávajú zo zákona, potom upovedomenie sťažovateľky o zastavení konania z dôvodu márneho\nuplynutia lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní je len informáciou pre sťažovateľku,\nktorá nemá žiadne právne následky, a preto ani nemôže predstavovať zásah súdu do označených\npráv sťažovateľky, a to o to viac, ak zákon o upomínacom konaní doručenie takéhoto\nupovedomenia sporovým stranám ani nepredpokladá.\n32. V prejednávanom prípade bolo preto namieste zohľadniť účel zákona o upomínacom konaní\na vyvarovať sa striktnému formalizmu pri posudzovaní podania sťažovateľky, pretože práve\ninterpretácia § 14 ods. 1 a 2 zákona o upomínacom konaní poskytnutá okresným súdom\nza popísanej špecifickej situácie vyústila vo svojich dôsledkoch k odmietnutiu práva sťažovateľky\nna prístup k súdu. Ako už bolo v bode 13 tohto rozhodnutia uvedené, všeobecný súd mal\nsťažovateľke aktívnym spôsobom a efektívne zabezpečiť základné právo na súdnu ochranu\nv aspekte prístupu k súdu, pretože je to pozitívnym záväzkom štátu. Interpretácia ustanovení zákona\no upomínacom konaní mala byť limitovaná teleologicky, a to v rámci mantinelov daných ústavnými\nprincípmi.\n33. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že v dôsledku príliš formalistického\nvýkladu príslušných ustanovení zákona o upomínacom konaní bolo napadnutým uznesením\nporušené základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1\nlistiny a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto\nnálezu).\n34. Ústavný súd v súvislosti s návrhom sťažovateľky na zrušenie napadnutého rozhodnutia\na vrátenie veci okresnému súdu dospel k záveru, že pre dosiahnutie nápravy vo veci je nevyhnutné,\naby tomuto návrhu vyhovel (výrok 2). K zastaveniu predmetného konania totiž dosiaľ nedošlo.\nOkresný súd je v ďalšom konaní vo veci podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde viazaný\nprávnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v tomto náleze.\n35. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti požiadala o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia v sume 1 358,68 eur. V posudzovanom prípade možno konštatované porušenie práv\nsťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru podľa názoru ústavného súdu\nv plnej miere kompenzovať zrušením uznesenia okresného súdu a vrátením veci na ďalšie konanie.\nÚstavný súd preto sťažnosti v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia nevyhovel\n(bod 4 výroku tohto nálezu).\nV.\nTrovy konania\n36. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 821,20 eur.\n37. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\n\n9\n\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (§ 11 ods. 3). Základná\nsadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2023 je 208,67 eur (pre rok 2024\nje 228,23 eur) a hodnota režijného paušálu je 12,52 eur (pre rok 2024 je 13,73 eur). Sťažovateľke\nvznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2023\na náhradu za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2024 (prevzatie a príprava zastúpenia,\npodanie sťažnosti ústavnému súdu, vyjadrenie k stanovisku okresného súdu), ku ktorým je potrebné\npripočítať 20 % daň z pridanej hodnoty.\n38. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. októbra 2024\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "prieťahy v konaní", "konanie-upomínacie", "konanie-zastavenie", "konanie-zastavenie", "interpretácia právnych noriem", "konanie-upomínacie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "právna veta", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu"], "pravna_veta": "1. Keďže právne účinky márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku podľa § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní nastávajú zo zákona, upovedomenie súdu o zastavení konania z dôvodu márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na pokračovanie v konaní je len informáciou pre sporové strany, ktorá nemá žiadne právne následky, a preto ani nemôže predstavovať zásah súdu do označených práv sťažovateľky, a to o to viac, ak zákon doručenie takéhoto upovedomenia sporovým stranám ani nepredpokladá. \n2. Interpretácia § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní, v zmysle ktorej sa na návrh na pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku podaný žalobcom pred doručením výzvy súdu na jeho podanie neprihliada, je v rozpore s účelom právnej úpravy upomínacieho konania a predstavuje nedôvodnú sudcovskú tvorbu práva a odmietnutie práva žalobcu na prístup k súdu.", "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Up/354/2023", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9f819fbe-c0cb-48c5-97f6-575ad9f755c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.549.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 549/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 549/2021 z 14. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-14", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.549.2021.1"}, {"guid": "ussr:97d62a41-e71b-42c5-8c27-357dc7b6986d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2"}, {"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:828634bb-d81e-46bc-8123-7b55efbeae73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.454.2025.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 454/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 454/2025 z 16. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.454.2025.2"}, {"guid": "143903a6-f6a4-4db9-bee8-dc8cb6ba9b62:f8570f07-0bb7-4971-a0ec-f790f0650ecb", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7624203862.1", "spisova_znacka": "2Co/70/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/70/2025 z 18. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-09-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7624203862.1"}, {"guid": "d8065f86-29d5-45cf-9b04-bd837f97e338:7508c7f5-d50d-44ce-ab63-81607b0532eb", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2025:6124212677.4", "spisova_znacka": "75Cb/69/2024", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 75Cb/69/2024 z 7. 1. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2025-01-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2025:6124212677.4"}]}