{"guid": "ussr:b1ecbf8a-bc83-44b5-9111-50097957d501", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.166.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 166/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 166/2024 z 28. 8. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. augusta 2024, sp. zn. II. ÚS 166/2024, ECLI:SK:USSR:2024:2.US.166.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2024-08-28", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b1ecbf8a-bc83-44b5-9111-50097957d501", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.166.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.166.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.166.2024.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 166/2024-51\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca\nspravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky PEMONT s.r.o., Lipová 54/2, Partizánske,\nIČO 47 433 850, zastúpenej JUDr. Jánom Mikuľakom, advokátom, Františkánska 5, Košice,\nproti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/105/2023 z 21. decembra 2023 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/105/2023 z 21. decembra 2023 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/105/2023 z 21. decembra 2023 z r u š u j e\na v e c v r a c i a Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Trenčíne j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 856,75 eur\na zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľky\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 5. februára 2024 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nkrajského súdu sp. zn. 17Co/105/2023 z 21. decembra 2023 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nNavrhuje, aby ústavný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie\nkonanie. Domáha sa tiež náhrady trov konania.\n\n2. Z ústavnej sťažnosti, jej príloh a zo zistení ústavného súdu vyplýva, že Okresný súd Prievidza\nvedie pod sp. zn. PE-4C/4/2023 konanie o zaplatenie 15 500 eur s príslušenstvom, v ktorom\nmá sťažovateľka procesné postavenie žalovanej. V rámci konania vo veci samej žalobkyňa podala\nnávrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý okresný súd uznesením sp. zn. PE-4C/4/2023\nz 10. novembra 2023 zamietol.\n3. Krajský súd po podaní odvolania žalobkyňou napadnutým uznesením zmenil uznesenie súdu\nprvej inštancie tak, že nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil záložné právo\nna špecifikované osobné motorové vozidlo na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobkyne\nvo výške 15 500 eur uplatnenej voči žalovanej (sťažovateľke) v súdnom konaní vedenom okresným\nsúdom pod sp. zn. PE-4C/4/2023.\n4. Sťažovateľka argumentuje, že jej okresný súd nedoručil uznesenie o zamietnutí návrhu\nna vydanie zabezpečovacieho opatrenia ani odvolanie žalobkyne proti uzneseniu súdu prvej\ninštancie a neurobil tak ani odvolací súd, ktorý odvolaniu žalobkyne vyhovel a napadnutým\nuznesením nariadil navrhované zabezpečovanie opatrenie bez toho, aby umožnil sťažovateľke\nvyjadriť sa k samotnému návrhu a odvolaniu žalobkyne.\n5. Sťažovateľka namieta predovšetkým porušenie práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne\nkonanie, keďže krajský súd vydal napadnuté uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia\npodľa jej názoru predčasne, bez toho, aby sa sťažovateľka mohla oboznámiť s odvolaním\nžalobkyne, čím jej odoprel právo na prístup k súdu a porušil zásadu kontradiktórnosti.\n6. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 166/2024-17 z 3. apríla 2024 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky na ďalšie konanie v celom rozsahu.\nII.\nVyjadrenie krajského súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\nII.1. Vyjadrenie krajského súdu:\n7. Krajský súd k sťažnosti uviedol, že posúdenie ochrany ústavnosti pri rozhodovaní o ústavnej\nsťažnosti sťažovateľky prenecháva ústavnému súdu. K vyjadreniu pripojil stanovisko zákonného\nsudcu, ktorý poukázal na § 344 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), podľa ktorého\nsa ustanovenia o neodkladnom opatrení použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.\nZ citovaného ustanovenia podľa sudcu vyplýva, že postup podľa § 329 ods. 1 druhej vety CSP\nnie je v prípade zabezpečovacieho opatrenia výslovne a obligatórne normovaný, ale prichádza\ndo úvahy v prípade, ak je primeraný posudzovanému zabezpečovaciemu opatreniu. V tomto smere\nje zásadný účel zabezpečovacích opatrení, a to predchádzanie ohrozeniu exekúcie. Primerané\npoužitie ustanovení Civilného sporového poriadku o neodkladnom opatrení vylučuje takú\nich aplikáciu pri konaní a rozhodovaní o zabezpečovacích opatreniach, ktorá by zmarila účel\nzabezpečovacieho opatrenia. V rámci prevencie zmarenia účelu zabezpečovacieho opatrenia\npreto odvolací súd nerealizoval postup podľa § 329 ods. 1 druhej vety CSP.\n8. Sudca zastáva názor, že v prípade oboznámenia žalovanej strany s návrhom v časovom predstihu\npred nariadením zabezpečovacieho opatrenia by bolo možné zmariť ním sledovaný cieľ, a to veľmi\njednoducho prevodom vlastníckeho práva k vozidlu, ktorý je v prípade motorového vozidla\n\n2\n\nrealizovateľný bez potreby zápisu do verejného registra, v zásade neformálnou zmluvou.\nV prospech prevencie zmarenia účelu zabezpečovacieho opatrenia svedčila aj hrozba minimálnej\nmiery zásahu do práv sťažovateľky, ktorá sa v prípade zriadenia záložného práva obmedzuje\nv tomto prípade len na zásah do dispozície s vozidlom a nemá žiaden vplyv na výkon užívacieho\npráva k vozidlu ako prioritne vykonávanej zložky vlastníckeho práva k motorovému vozidlu.\nSťažovateľka podľa sudcu napokon ani v ústavnej sťažnosti neuvádza konkrétne skutočnosti\no akomkoľvek reálnom negatívnom dopade namietaného postupu odvolacieho súdu do jej práv,\nalebo čo i len o hrozbe takéhoto negatívneho dopadu.\n9. Vzhľadom na uvedené nepredstavuje podľa jeho názoru zriadenie záložného práva k vozidlu\nsťažovateľky nariadeným zabezpečovacím opatrením zásah do jej ústavou zaručených práv\na rovnako ním nie je ani sťažovateľkou namietaný postup odvolacieho súdu rozhodnutiu\npredchádzajúci. Ústavnú sťažnosť považuje preto za nedôvodnú.\nII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n10. Zúčastnená osoba, ktorou je\n, vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti uviedla,\nže medzičasom v konaní vo veci samej okresný súd vyhlásil rozsudok pre zmeškanie\nč. k. PE-4C/4/2023-139 z 23. apríla 2024, ktorým uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť\nzúčastnenej osobe sumu vo výške 15 500 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň\npriznal zúčastnenej osobe nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n11. Zúčastnená osoba poukázala vo svojom vyjadrení na skutočnosť, že bývalý právny zástupca\nsťažovateľky má pozastavený výkon advokácie a tiež vyjadrila presvedčenie, že sťažovateľka\nnevyčerpala všetky dostupné právne prostriedky na ochranu svojich základných práv a slobôd,\nkeďže proti napadnutému uzneseniu krajského súdu nepodala dovolanie, v ktorom bola oprávnená\ndovolávať sa preskúmania skutočností, ktoré namieta v ústavnej sťažnosti.\n12. Zúčastnená osoba uvádza, že v prípade podania odvolania proti uzneseniu o zamietnutí návrhu\nna vydanie neodkladného opatrenia odvolací súd doručuje protistrane na vyjadrenie odvolanie\na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia; t. j. nedoručuje uznesenie o zamietnutí návrhu.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľkou tvrdené porušenie jej práv nedoručením uznesenia\no zamietnutí návrhu nie je opodstatnené.\n13. Zúčastnená osoba ďalej argumentuje, že skutočnosť, či odvolací súd doručil sťažovateľke\nodvolanie zúčastnenej osoby proti uzneseniu o zamietnutí návrhu a návrh na vydanie\nzabezpečovacieho opatrenia, sa jej pred prípravou tohto vyjadrenia nepodarilo preveriť,\navšak zastáva názor, že pokiaľ by aj odvolací súd skutočne nedoručil sťažovateľke odvolanie\nzúčastnenej osoby proti uzneseniu o zamietnutí návrhu a návrh na vydanie zabezpečovacieho\nopatrenia, táto skutočnosť nepredstavuje porušenie práv sťažovateľky chránených ústavou,\nkeďže podľa nej ide nižšiu intenzitu porušenia procesných oprávnení strany konania, ktorá\nspravidla nemá za následok (až) odňatie možnosti konať pred súdom.\n14. Podľa názoru zúčastnenej osoby ústavná sťažnosť je len účelovým krokom sťažovateľky, ktorá\nv konaní vo veci samej nevyužila svoju možnosť procesnej obrany, keď sa bez odôvodnenia\nnedostavila na pojednávanie ani sa v konaní (s výnimkou jediného vyjadrenia k žalobe) žiadnym\n\n3\n\nspôsobom nevyjadrila. V dôsledku uvedeného okresný súd rozhodol 23. apríla 2024 rozsudkom\npre zmeškanie.\nII.3. Replika sťažovateľky:\n15. Sťažovateľka v reakcii na vyjadrenie krajského súdu namieta, že krajský súd neuviedol žiadnu\nprávnu skutočnosť, z ktorej by vyvodil záver, že reálne existovala možnosť zmarenia účelu\nzabezpečovacieho opatrenia, pričom vyjadruje len domnienku bez akéhokoľvek dôkazu. V konaní\nvo veci samej sa bránila vyjadrením k žalobe, z ktorého vôbec nevyplývalo, že by mala v úmysle\nurobiť akýkoľvek právny úkon smerujúci k prevodu vlastníckeho práva motorového vozidla.\n16. Vo vzťahu k vyjadreniu zúčastnenej osoby sťažovateľka uvádza, že o nariadení\nzabezpečovacieho opatrenia sa dozvedela až po doručení napadnutého uznesenia a následne\nnahliadnutím do elektronického súdneho spisu si stiahla prílohy.\n17. Pokiaľ ide o presvedčenie zúčastnenej osoby, že ak by aj odvolací súd skutočne nedoručil\nsťažovateľke odvolanie zúčastnenej osoby proti uzneseniu o zamietnutí návrhu a návrh na vydanie\nzabezpečovacieho opatrenia, táto skutočnosť nepredstavuje porušenie práv sťažovateľky\nchránených ústavou, sťažovateľka namieta, že ak by mala možnosť vyjadriť sa pred vydaním\nnapadnutého uznesenia, tak by jej postačovalo poukázať len na fakt, že osobné motorové vozidlo,\nku ktorému bolo zriadené zabezpečovacie opatrenie, je v držbe zúčastnenej osoby, ktorá ho skrýva\nna sťažovateľke neznámom mieste.\n18. Vo vzťahu k pasivite sťažovateľky v konaní vo veci samej, na ktorú poukázala zúčastnená\nosoba, sťažovateľka uvádza, že sa ospravedlnila z účasti na pojednávaní zo zdravotných dôvodov.\nPokiaľ ide o rozsudok pre zmeškanie, sťažovateľka zastáva názor, že ho súd prvej inštancie vydal\nv rozpore so zákonom.\n19. Sťažovateľka poukazuje na to, že krajský súd a ani zúčastnená osoba sa nevyjadrili\nk rozhodnutiu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 286/2022, v ktorom rozhodoval o „priam identickej\nsťažnosti...“.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n20. Ústavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom pre zákonom\nupravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej\nochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až 50 ústavy).\nV súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy treba mať zároveň na zreteli aj čl. 46\nods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51\nods. 1 ústavy, podľa ktorého sa možno domáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy\nlen v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\n21. Z ustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že rozhodovanie a rozhodnutie\no návrhu na predbežné opatrenie (analogicky aj o neodkladnom a zabezpečovacom opatrení, pozn.)\nv občianskom súdnom konaní je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 222/04, II. ÚS 37/00, II. ÚS 46/00, I. ÚS 46/00). Hoci spočiatku\nEurópsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vylučoval aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru\n4\n\nna rozhodovanie v otázke neodkladných opatrení, pretože nie sú rozhodnutiami o občianskych\nprávach alebo záväzkoch, jeho neskoršia judikatúra (rozsudok veľkého senátu z 15. 10. 2009\nvo veci Micallef proti Malte, sťažnosť č. 17056/06; rozsudok z 13. 1. 2011 vo veci Kübler\nproti Nemecku, sťažnosť č. 32715/06, § 48; rozsudok z 12. 1. 2012 vo veci Pekárny a cukrárny\nKlatovy, a. s., proti Českej republike, sťažnosť č. 12266/07, § 64 – § 71) dokazuje postupný príklon\nk aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru aj na citované konania.\n22. Aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru je pritom závislá od splnenia určitých podmienok.\nPo prvé, právo, ktoré je predmetom hlavného konania i konania o nariadení neodkladného\nopatrenia, musí byť právom občianskym v autonómnom význame tohto pojmu. Po druhé,\nnevyhnutné je skúmať povahu neodkladného opatrenia, jeho cieľ, účel a dopad na predmetné právo.\nVo všetkých prípadoch, keď možno považovať za preukázané, že neodkladným opatrením bolo\nfakticky rozhodnuté o občianskom práve alebo záväzku bez ohľadu na dĺžku jeho trvania, je čl. 6\ndohovoru použiteľný (rozsudok veľkého senátu z 15. 10. 2009 vo veci Micallef proti Malte,\nsťažnosť č. 17056/06, § 84 – § 85).\n23. V prejednávanej veci nariadené zabezpečovacie opatrenie zasahuje do postavenia sťažovateľky\nako žalovanej v rozsahu, ktorým sa obmedzuje jej možnosť nakladať s motorovým vozidlom. Ide\nteda o oblasť upravenú normami súkromného práva. V autonómnom ponímaní ide nepochybne\no oblasť spadajúcu pod výraz práva a záväzky občianskej povahy.\n24. Pokiaľ ide o druhú podmienku, ktorej splnenie sa vyžaduje pre aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1\ndohovoru na prejednávaný prípad, ústavný súd konštatuje, že aj táto je v konkrétnych okolnostiach\nveci splnená. Ústavný súd zdôrazňuje predovšetkým vecnú previazanosť predmetu hlavného\nkonania, ktorým je nárok žalobkyne na zaplatenie peňažného plnenia s príslušenstvom a konania\nvo veci nariadeného zabezpečovacieho opatrenia vydaného v rámci tohto hlavného konania, ktorým\nbolo zriadené záložné právo vo vzťahu k motorovému vozidlu vo vlastníctve sťažovateľky.\nZabezpečovacie opatrenie má podľa názoru ústavného súdu priamy (aj keď len dočasný) dopad\nna občianske právo tvoriace predmet meritórneho (hlavného) konania, keďže zabezpečuje,\naby právo žalobkyne mohlo byť po rozhodnutí súdu aj reálne vykonané.\n25. Za týchto okolností je na mieste uplatniť názor, podľa ktorého sa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nv konkrétnych okolnostiach veci v konaní o zabezpečovacom opatrení aplikuje. S prihliadnutím\nna uvedené ústavný súd pripúšťa aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru aj v predmetnej právnej veci\nsťažovateľky.\n26. Vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd uvádza, že formuláciou\nuvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky\nvyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa\ndohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n27. Ústavný súd opakovane judikoval, že posúdenie podmienok na nariadenie neodkladného\n(a rovnako aj zabezpečovacieho) opatrenia je vecou všeobecných súdov. Preto posudzuje\nproblematiku neodkladných/zabezpečovacích opatrení zásadne iba v ojedinelých prípadoch\na k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o nariadení takéhoto opatrenia alebo o zamietnutí návrhu\nna jeho vydanie pristupuje len za celkom výnimočných okolností. Do rozhodnutí všeobecných\n\n5\n\nsúdov v takých prípadoch môže zasiahnuť iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného\nsúdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého\nprocesu (m. m. I. ÚS 19/2020, II. ÚS 407/2020).\n28. Sťažovateľka porušenie svojho práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie\nodôvodňuje predovšetkým tým, že krajský súd vydal napadnuté uznesenie o nariadení\nzabezpečovacieho opatrenia podľa nej predčasne, bez doručenia návrhu na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia a odvolania navrhovateľky proti uzneseniu súdu prvej inštancie,\nktorým tento návrh zamietol sťažovateľke. Podľa sťažovateľky jej tým zároveň krajský súd odoprel\nprávo na prístup k súdu a porušil zásadu kontradiktórnosti.\n29. Koncept spravodlivého súdneho konania vnímaný v rozhodovacej činnosti ESĽP,\nako aj v judikatúre ústavného súdu vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná\nmožnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej\npozície proti jej protistrane (pozri napríklad Niderost-Huber proti Švajčiarsku, 18. februára 1997,\n§ 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I). Okrem tejto požiadavky koncept spravodlivého\nsúdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany\nmusia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel,\nale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené (účastníkmi),\nalebo zabezpečené (súdom) s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (pozri\nNiderost-Huber, už citované, Milatová a ďalší v. Česká republika, č. 61811/00, ECHR 2005-V,\nMareš proti Českej republike, č. 1414/03, 26. 10. 2006, Krčmár a ďalší proti Českej republike,\nč. 35376/97, 3. 3. 2000, Vokoun proti Českej republike, rozsudok z 3. júla 2008). Ani podľa\nústavného súdu však princíp kontradiktórnosti nemá absolútny charakter, pretože existujú\naj výnimky z uvedeného pravidla, kde okolnosti prípadu alebo procesnej situácie vylučujú\nuplatňovanie tohto princípu. Jednou z takých výnimiek je práve konanie o nariadení\nzabezpečovacieho opatrenia. Najmä v prípadoch, ak má zabezpečovacie opatrenie zabrániť\nurčitému správaniu, ktoré by mohlo zásadným spôsobom poškodiť práva alebo oprávnené záujmy\nnavrhovateľa, by už samotný priestor vytvorený oboznámením sa protistrany s návrhom umožňoval\ntejto osobe ešte pred vydaním súdneho rozhodnutia zmariť účel, ktorý bol návrhom pôvodne\nsledovaný (Sedlačko, F. In: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,\nTomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. 2. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2022.\ns. 1260 – 1263.).\n30. Z ústavnej sťažnosti, vyjadrenia krajského súdu a vyžiadaného súdneho spisu vyplýva,\nže sťažovateľka bola prvýkrát konfrontovaná s účinkami zabezpečovacieho opatrenia až doručením\nnapadnutého uznesenia, pričom pred jeho vydaním jej nebol doručený ani návrh na nariadenie\nzabezpečovacieho opatrenia, ani odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu súdu prvej inštancie,\nktorý zamietol návrh na jeho vydanie, teda jej nebolo umožnené sa legitímne procesne brániť.\n31. Ústavný súd pripomína, že pokiaľ Civilný sporový poriadok v prípade prvoinštančného\nrozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia umožňuje\nzjednodušený procesný postup vzhľadom na cieľ sledovaný týmto návrhom a istú výnimku\nz princípu kontradiktórnosti konania, pri rozhodovaní odvolacieho súdu už tomu tak nie je.\n32. Podľa § 329 ods. 1 druhej vety ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu\no zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu\n6\n\nna nariadenie neodkladného opatrenia. Toto ustanovenie Civilného sporového poriadku rieši\nkonflikt zjednodušeného procesného postupu so základnými princípmi civilného sporového konania\nv záujme zachovania princípu právnej istoty, rovnosti strán, ako aj kontradiktórnosti súdneho\nkonania.\n33. Podľa § 344 CSP sa ustanovenia o neodkladnom opatrení použijú primerane\naj na zabezpečovacie opatrenie. Obranu krajského súdu, ktorý vo vzťahu k tomto ustanoveniu\nuviedol, že „postup podľa § 329 ods. 1 veta druhá CSP nie je v prípade zabezpečovacieho\nopatrenia výslovne a obligatórne normovaný, ale prichádza do úvahy v prípade, ak je primeraný\nposudzovanému zabezpečovaciemu opatreniu...“, s poukazom na účel zabezpečovacích opatrení\nnie je možné považovať za ústavne akceptovateľnú.\n34. Ústavný súd poukazuje na to, že vzťah medzi neodkladnými a zabezpečovacími opatreniami\nje vyjadrený v § 324 ods. 3 CSP, podľa ktorého neodkladné opatrenie súd nariadi\niba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.\n35. V § 344 CSP zákonodarca ustanovil, že vzhľadom na obdobný charakter oboch inštitútov\nnie je nevyhnutné duplikovať ustanovenia, ktoré riešia charakter, obsah a procesný postup\nneodkladného opatrenia. Z uvedeného ustanovenia však nevyplýva, že by súd nemal byť viazaný\nustanoveniami upravujúcimi procesný postup pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach viazaný\npri rozhodovaní o zabezpečovacích opatreniach. Primeranosť teda nemožno zamieňať\nso záväznosťou zákonného ustanovenia.\n36. Uplatnený spôsob interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení Civilného sporového\nporiadku ústavný súd považuje za ústavne nekonformný, popierajúci ich účel a význam, preto podľa\njeho názoru krajský súd neprípustným spôsobom zasiahol do označených práv sťažovateľky.\n37. Zásada kontradiktórnosti konania a „rovnosti zbraní“ tvorí jeden z dôležitých aspektov práva\nna spravodlivý proces (III. ÚS 32/2015, podobne napr. III. ÚS 402/08). Zachovanie princípu\nkontradiktórnosti konania a dodržanie zákonom ustanovenej povinnosti umožniť protistrane\nvyjadriť sa v odvolacom konaní k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (resp.\nodvolaniu proti uzneseniu o zamietnutí tohto návrhu) ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu tvorí\nnevyhnutný predpoklad na naplnenie práva účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy.\n38. Ústavnému súdu neostáva iné než konštatovať, že postupom krajského súdu, ktorým neumožnil\nprotistrane vyjadriť sa k odvolaniu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, došlo k upretiu\nprocesných práv patriacich sťažovateľke v miere predpokladanej čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Rozhodnutie vydané v konaní postihnutom takou závažnou procesnou vadou nemôže byť\npovažované za ústavne akceptovateľné. Preto bolo rozhodnuté tak, ako to je uvedené v bode 1\nvýroku tohto rozhodnutia.\n39. Ústavný súd pre úplnosť uvádza, že sa pridržiava zdržanlivého prístupu v súlade s vlastnou\nustálenou judikatúrou, podľa ktorej posúdenie podmienok na nariadenie neodkladného (a rovnako\naj zabezpečovacieho) opatrenia je vecou všeobecných súdov. V zmysle uplatnenej argumentácie\nsťažovateľky sa ústavný súd obmedzil na skúmanie procesného postupu krajského súdu\npredchádzajúcemu vydaniu napadnutého uznesenia, a preto sa bližšie nezaoberal ani argumentáciou\n\n7\n\nkrajského súdu a zúčastnenej osoby viažucou sa na podmienky na nariadenie neodkladného\nopatrenia.\n40. V súvislosti s námietkou zúčastnenej osoby, že ústavná sťažnosť sťažovateľky by mala byť\nodmietnutá ako neprípustná z dôvodu jej predčasnosti [sťažovateľka mala podľa nej využiť inštitút\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP], ústavný súd poukazuje na charakter rozhodnutia o nariadení\nzabezpečovacieho opatrenia, ktoré v danom prípade nie je rozhodnutím vo veci samej ani ním\nkonanie nekončí.\nIV.\nPríkaz konať vo veci\n41. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd zruší rozhodnutie\nalebo opatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ak ústavný súd\nústavnej sťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n42. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým uznesením krajského súdu (predovšetkým dôvody uvedené v bodoch 31\naž 38), bolo pre dovŕšenie ochrany porušených práv potrebné využiť aj právomoc podľa čl. 127\nods. 2 ústavy, resp. podľa § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde, a preto ústavný súd\nzrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie (bod 2 výroku\nrozhodnutia).\n43. Pri postupe a rozhodovaní o odvolaní navrhovateľky bude povinnosťou krajského súdu\npredovšetkým náležite aplikovať relevantnú právnu úpravu ústavne konformným spôsobom,\na následne jasne a zrozumiteľne odôvodniť právne závery, ku ktorým dospel a na ktorých založil\nsvoje rozhodnutie.\n44. V ďalšom postupe je krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným\nv tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Krajský súd je tiež viazaný\nrozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením (§ 134 ods. 2\nzákona o ústavnom súde).\nV.\nTrovy konania\n45. Sťažovateľka si uplatnila náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré jej vznikli\nv súvislosti s jej právnym zastupovaním právnym zástupcom.\n46. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho spisu. Za prvé\ndva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie ústavnej sťažnosti,\nvychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý\npolrok 2023, ktorá bola 1 373 eur, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2024.\nOdmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2024 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\n8\n\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje\nsumu 343,25 eur. Takto stanovená odmena predstavuje pri dvoch úkonoch 686,50 eur, s režijným\npaušálom 2 x 13,73 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) spolu 713,96 eur. Pokiaľ ide o ďalší úkon právnej\nslužby – repliku sťažovateľky, ústavný súd konštatuje, že neobsahuje nové, resp. ústavnoprávne\nrelevantné skutočnosti, ktoré mu nie sú známe, preto odmenu za uvedený úkon nepriznal.\nKeďže právny zástupca sťažovateľky je platiteľom dane z pridanej hodnoty, uvedená celá suma\nbola zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona\nč. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Ústavný súd teda priznal\núspešnej sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia 856,75 eur (bod 3 výroku rozhodnutia).\n47. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. augusta 2024\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "opatrenie-zabezpečovacie", "opatrenie-zabezpečovacie", "aplikácia právnych noriem-ústavne nesúladná"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "17Co/105/2023", "guid": "46619e64-8251-457d-8515-63c212323912:98af2f8a-cb72-41f6-8ac9-bb6a02d2c70e", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8f648798-8d7a-4c84-b631-1bd861e45025", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.286.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 286/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 286/2022 z 30. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.286.2022.2"}, {"guid": "ussr:7526acae-09b4-4ee5-b235-5bd689afa9c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.407.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 407/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 407/2020 z 24. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-24", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.407.2020.1"}, {"guid": "ussr:4fc80924-3af0-4747-99d6-ddabfa05a020", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.19.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/2020 z 15. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-15", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.19.2020.1"}, {"guid": "ussr:4541b3dc-2344-45ce-9fe0-b7b588618e26", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.32.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 32/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/2015 z 7. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-07", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.32.2015.1"}, {"guid": "ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 402/08 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:750df24c-af51-49c1-ae07-6d66cfcaadf6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 222/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 222/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:750df24c-af51-49c1-ae07-6d66cfcaadf6"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:ca4f148f-8d2e-4587-bdb8-ee984d9d294b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 46/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/00 z 18. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-18", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1"}, {"guid": "ussr:3ed80290-08a9-4b1e-8abe-6f8932248d24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 37/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 37/00 z 7. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-07", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2000.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "46619e64-8251-457d-8515-63c212323912:98af2f8a-cb72-41f6-8ac9-bb6a02d2c70e", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/105/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/105/2023 z 21. 12. 2023", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2023-12-21", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/46619e64-8251-457d-8515-63c212323912:98af2f8a-cb72-41f6-8ac9-bb6a02d2c70e"}], "citovane_v": [{"guid": "8593dbd7-ce99-499d-b412-9321f25a91fb:e0e6a232-0882-45c3-921c-d43f1fdc1908", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2024:3623200207.2", "spisova_znacka": "17Co/86/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/86/2024 z 31. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-10-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2024:3623200207.2"}, {"guid": "b58f5612-edac-44ca-8fa5-970b40a03c3e:06a65510-c460-43aa-b409-b968c49f401b", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2026:1426204391.1", "spisova_znacka": "11C/25/2026", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 11C/25/2026 z 21. 4. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2026-04-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2026:1426204391.1"}]}