{"guid": "ussr:8eeed9a9-01b9-4f6a-beb2-50bea8f9bb96", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.164.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 164/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 164/2024 z 28. 8. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. augusta 2024, sp. zn. II. ÚS 164/2024, ECLI:SK:USSR:2024:2.US.164.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2024-08-28", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8eeed9a9-01b9-4f6a-beb2-50bea8f9bb96", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.164.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.164.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.164.2024.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 164/2024-38\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca\nspravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov\n, narodeného\n,\n, narodenej\n, a\n, narodenej\n, zastúpených JUDr. Alžbeta BORIKOVÁ, advokátska kancelária,\ns.r.o., Predmestská 57, Žilina, proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 7C/72/2018-802\nz 10. novembra 2023 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 7C/72/2018-802 z 10. novembra 2023 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 7C/72/2018-802 z 10. novembra 2023 z r u š u j e a v e c\nv r a c i a Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania 1 268,61 eur\na zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci\n1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 29. januára 2024 domáhajú\nvyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)\n\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy uznesením okresného súdu č. k. 7C/72/2018-802\nz 10. novembra 2023 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd\nnapadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Domáhajú sa priznania\nfinančného zadosťučinenia pre každého z nich po 1 000 eur a náhrady trov konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú právni nástupcovia pôvodnej\nžalobkyne, ktorá sa v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 7C/72/2018 domáhala\nzaplatenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „SSU“) a nákladov na znalecké\nposudky vyhotovené v predsúdnom konaní z titulu náhrady škody na zdraví utrpenej v dôsledku\ndopravnej nehody zavinenej poisteným žalovanej.\n3. Konanie vedené pod sp. zn. 7C/72/2018 bolo právoplatne skončené rozsudkom Krajského súdu\nv Nitre sp. zn. 9Co/17/2022-671 z 9. marca 2023 (ďalej len „rozsudok odvolacieho súdu“), ktorým\nbolo rozhodnuté tak, že odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom\nzamietajúcom výroku (I) potvrdil a napadnutý výrok o náhrade trov konania (II) zmenil takto:\n„Žalobcovia v 1. až 3. rade majú voči žalovanému spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov\nkonania z titulu nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 7 740 eur v plnom rozsahu.\nŽalovaný má voči žalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania z titulu nároku\nna náhradu nákladov za znalecké dokazovanie vo výške 884,05 eura v plnom rozsahu.\nŽiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.“\n4. Uznesením okresného súdu č. k. 7C/72/2018-754 z 30. augusta 2023 bolo rozhodnuté o výške\ntrov konania (ďalej len „uznesenie VSÚ“) tak, že sťažovatelia boli zaviazaní zaplatiť žalovanej\nnáhradu trov konania vo výške 3 792,06 eur a žalovaná bola zaviazaná zaplatiť sťažovateľom\nnáhradu trov konania vo výške 5 126,43 eur.\n5. Proti uzneseniu VSÚ podali sťažnosť sťažovatelia i žalovaná.\n6. Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol takto:\n„Žalobcovia v 1. až 3. rade sú povinní zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške\n3 733,30 eur...“\n„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu\ntrov konania vo výške 3 160,70 eur...“\n7. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 164/2023-14 z 3. apríla 2024 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľov na ďalšie konanie v celom rozsahu.\nII.\nArgumentácia sťažovateľov\n8. Sťažovatelia namietajú, že okresný súd rozhodol o výške trov konania v rozpore s rozsudkom\nodvolacieho súdu, Civilným sporovým poriadkom a vyhláškou Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), pričom rozhodol arbitrárne\na bez náležitého, resp. relevantného odôvodnenia.\n2\n\n9. Sťažovatelia argumentujú, že okresný súd nesprávne priznal žalovanej náhradu preddavku\nna znalecké dokazovanie vo výške 1 630 eur. Tieto trovy vznikli v súvislosti s nárokom na SSU,\ntzn. v časti, v ktorej bola rozsudkom odvolacieho súdu sťažovateľom priznaná náhrada trov konania\nvoči žalovanej v rozsahu 100 %. Znalecké dokazovanie bolo v súdnom konaní nariadené uznesením\nč. k. 7C/72/2018-357 z 12. júna 2019 na návrh žalovanej na účel preukázania nároku na SSU\npôvodnej žalobkyne. v zmysle tohto uznesenia žalovaná uhradila preddavky v sume 150 eur,\n1 300 eur a 180 eur. Podľa názoru sťažovateľov z gramatického i logického výkladu výrokov\ni odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je nesporné, že čo sa týka žalovaného nároku na SSU,\nsťažovatelia boli plne úspešní. Je potom absurdné, aby znášali trovy znaleckého dokazovania\nnariadeného na určenie výšky SSU. Žalovanej bol priznaný nárok na náhradu trov konania,\nlen čo sa týka nároku na náhradu nákladov na znalecké posudky, v tejto časti bola žalovaná plne\núspešná. Avšak na účel preukazovania tohto nároku nebolo nariadené žiadne znalecké dokazovanie,\nergo žalovanej nevznikli žiadne hotové výdavky (trovy dôkazu).\n10. Odôvodnenie napadnutého uznesenia sa podľa názoru sťažovateľov „javí ako dôsledok\nneznalosti celého predmetného súdneho konania a nepochopenia evidentného zámeru odvolacieho\nsúdu rozdeliť náhradu trov konania do dvoch výrokov odzrkadľujúcich mieru úspechu tej-ktorej\nsporovej strany v konaní, ktorého predmetom boli dva relatívne nezávislé nároky“. Právne závery\nnapadnutého uznesenia považujú za svojvoľné a v priamom rozpore s rozhodnutím súdu vyššej\ninštancie, čím došlo k porušeniu práva sťažovateľov na spravodlivý proces a v konečnom dôsledku\nnegatívne zasiahlo aj do ich majetkovej sféry.\n11. Sťažovatelia tiež namietajú, že okresný súd nesprávne priznal žalovanej náhradu trov právneho\nzastúpenia za ďalšie porady s klientom zo 7. – 17. septembra 2018, 7. – 9. októbra 2019, 13. júla\n2021 a 28. apríla 2023. Žalovaná vo svojom vyčíslení trov konania podľa ich názoru náležite\nnepreukázala, že porada s jej klientom sa naozaj uskutočnila a ako dlho trvala. Žalovaná až spolu\nso svojou sťažnosťou proti uzneseniu VSÚ predložila súdu potvrdenia o uskutočnení porád\ns klientom, čo mal porušovateľ vyhodnotiť ako irelevantné. Bolo totiž povinnosťou žalovanej –\nv súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“ – už v rámci vyčíslenia jej trov konania\npredložiť riadne a vierohodné doklady o realizovaní ďalších porád s klientom, pričom všetky listiny\npotrebné k priznaniu trov konania bolo potrebné predložiť súdu pred vydaním uznesenia VSÚ.\nSťažovatelia, odvolávajúc sa na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu, uvádzajú, že súd\npri rozhodovaní o výške trov konania má prihliadať len na dôkazy známe z konania, dodatočné\ndoručenie listín nie je prípustné.\n12. Sťažovatelia uvádzajú, že okresný súd nesprávne priznal žalovanej náhradu trov právneho\nzastúpenia aj za písomné podanie z 18. novembra 2019 a 5. októbra 2021, poukazujúc na to, že tieto\núkony okresný súd neposúdil z hľadiska ich účelnosti a odôvodnenosti.\n13. Sťažovatelia poukazujú na to, že uznesením VSÚ bola sťažovateľom priznaná náhrada\nza 2 úkony právnej služby + režijný paušál realizované v rámci prvého odvolacieho konania\nv celkovej výške 495,62 eur. Okresný súd v napadnutom uznesení sťažovateľom náhradu týchto\n2 úkonov nepriznal, pričom vychádzal z rozsudku odvolacieho súdu, ktorého posledný výrok znie,\nže „Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania nárok.“.\n14. Sťažovatelia zastávajú názor, že výrok odvolacieho súdu sa vzťahuje na druhé (aktuálne)\nodvolacie konania a má im patriť náhrada trov právneho zastúpenia za úkony realizované v rámci\n3\n\nprvého odvolacieho konania, keďže prvé odvolanie bolo podané len pôvodnou žalobkyňou\nako predchodkyňou sťažovateľov (žalovaná odvolanie nepodala) a v tomto odvolacom konaní bola\npôvodná žalobkyňa plne úspešná. Neexistuje preto spravodlivý dôvod, aby sťažovateľom nebola\npriznaná náhrada trov prvého odvolacieho konania. Odôvodnenie okresného súdu, že odvolací súd\npri zmenenom výroku musel rozhodnúť o všetkých odvolacích konaniach, čo následne poňal,\naj čo sa týka výroku rozsudku, nekorešponduje podľa sťažovateľov s dotknutým výrokom rozsudku\nodvolacieho súdu – tento hovorí o náhrade trov „odvolacieho konania“, a nie „odvolacích konaní“.\n15. Právne závery okresného súdu sú podľa názoru sťažovateľov v napadnutom uznesení\nnedostatočne odôvodnené, neudržateľné a arbitrárne, nemajú oporu v Civilnom sporovom poriadku\nani v rozhodnutí súdu vyššej inštancie, čím došlo k porušeniu označených práv sťažovateľov.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľov\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n16. Okresný súd k sťažnosti uviedol, že v tomto prípade podľa neho ústavný súd „supluje odvolaciu\ninštanciu prvostupňového súdu“. Okresný súd navrhuje nepriznať finančné zadosťučinenie\nsťažovateľom, keďže „nie je nijako zdôvodnené, tento nárok je nepreskúmateľný“.\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n17. Zúčastnená osoba, ktorou je UNIQA pojišťovna, a.s., vykonávajúca podnikateľskú činnosť\nv Slovenskej republike prostredníctvom svojej organizačnej zložky UNIQA pojišťovna, a.s.,\npobočka poisťovne z iného členského štátu, zastáva názor, že v rámci konania o náhradu trov\nkonania neboli porušené základné práva a slobody sťažovateľov a už vôbec nie v miere dosahujúcej\nústavnoprávnu intenzitu.\n18. V súvislosti s námietkou sťažovateľov, že okresný súd nemal priznať zúčastnenej osobe\nnáhradu trov konania spočívajúcu v nákladoch na vykonané znalecké dokazovanie (preddavky\nvo výške 1 630 eur), zúčastnená osoba uvádza, že dôvod potreby vykonania kontrolného\nznaleckého dokazovania má pôvod práve v nesprávnom postupe pôvodnej žalobkyne, ktorá\nsi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia neuplatnila na základe lekárskeho posudku\n[tak ako s tým počíta zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie\nspoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej\nzdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych\nzdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“)],\nale nechala si vypracovať rovno znalecké posudky. Podľa zúčastnenej osoby je spravodlivé pričítať\ntrovy na vykonané znalecké dokazovanie práve na ťarchu sťažovateľom, keďže to boli oni (resp.\npôvodná žalobkyňa), ktorí svojím nesprávnym procesným postupom vyvolali vôbec potrebu\nvykonania znaleckého dokazovania, a teda zavinili vznik týchto trov konania.\n19. Zúčastnená osoba zastáva názor, že súdmi kreované pravidlo, podľa ktorého sa žalobca\npovažuje za plne úspešného, ak výška priznaného plnenia závisela od znaleckého dokazovania,\n\n4\n\npričom pri určovaní výšky trov sa vychádza z prisúdenej sumy, sa môže javiť ako odôvodniteľné\npre priznávanie náhrady trov právneho zastúpenia, nie však vo vzťahu k trovám súdnym, teda\ntrovám, ktoré slúžia celému spornému procesu, teda rovnako obom sporovým stranám, nielen\njednej zo strán, na to, aby bol spor vôbec prejednaný a rozhodnutý, na základe správne zisteného\nskutkového stavu veci. Spravodlivé sa zúčastnenej osobe javí riešenie, podľa ktorého by tieto trovy\nboli pomerne rozdelené medzi obe strany podľa reálneho úspechu strán.\n20. V súvislosti s námietkou sťažovateľov, že okresný súd nesprávne priznal žalovanej strane\nnáhradu trov právneho zastúpenia za ďalšie porady s klientom, ktoré sťažovatelia považujú\nza nepreukázané a neúčelné s tým, že žalovaná až v rámci svojej sťažnosti voči uzneseniu VSÚ\npredložila súdu potvrdenia o uskutočnení porád, zúčastnená osoba uvádza, že už v rámci podania,\nv ktorom si vyčíslila trovy konania, dostatočne a riadne preukázala vznik, ako i účelnosť\npredmetných porád. Zúčastnená osoba okresnému súdu predložila anonymizovanú e-mailovú\nkomunikáciu medzi jej pracovníkmi a jej právnym zástupcom. Z tejto komunikácie tak bolo zrejmé,\nmedzi kým prebiehala, v akých časových intervaloch a čo bolo jej obsahom.\n21. Zúčastnená osoba uvádza, že okresný súd tieto dôkazné prostriedky akceptoval a priznal jej\nnáhradu za 2 porady. Nepriznal jej však náhradu trov právneho zastúpenia za ďalšie dve porady,\nčo odôvodnil tým, že tieto nasledovali po doručení rozhodnutí odvolacieho súdu a nemali zásadný\nvplyv na rozhodovanie vo veci samej, a preto dané úkony nepovažoval za účelné. Zúčastnená osoba\ns týmto právnym posúdením nesúhlasila a uvedené rozporovala v podanej sťažnosti. Zúčastnená\nosoba v rámci svojej sťažnosti sa rozhodla pristúpiť k tomu, že nad rámec svojich povinností\ndodatočne okresnému súdu zaslala potvrdenia o uskutočnení predmetných porád (aj napriek tomu,\nže podľa jej názoru tieto porady riadne preukázala už predložením anonymizovanej komunikácie\nspolu s opisom v rámci vyčíslenia trov konania). Zúčastnená osoba argumentuje, že si trovy konania\nuplatnila a vyčíslila riadne, včas a ako celok, pričom z jej strany nedošlo k žiadnemu dodatočnému\núčtovaniu, ako to tvrdia sťažovatelia.\n22. K námietke sťažovateľov týkajúcej sa náhrady trov právneho zastúpenia za písomné podania\nz 18. novembra 2019 a 5. októbra 2020 zúčastnená osoba uvádza, že prostredníctvom podania\nz 18. novembra 2019 reagovala na čiastočné späťvzatie žaloby zo strany pôvodnej žalobkyne,\nako i na argumenty uvádzané vo vyjadrení žalobcov z 28. októbra 2019, a trvá na tom, že išlo\no úkon vo veci samej.\n23. Vo vzťahu k namietanému podaniu z 5. októbra 2020, ktoré sťažovatelia považujú za neúčelné,\nzúčastnená osoba uvádza, že bola zo strany súdu na úkon vyzvaná. Samotná existencia výzvy súdu\ntak preukazuje to, že išlo o úkon účelný. Pokiaľ by si zúčastnená osoba túto povinnosť nesplnila,\nmohla sa vystaviť riziku uloženia poriadkovej pokuty.\n24. K argumentácii sťažovateľov vo vzťahu k nepriznaniu náhrady trov ich právneho zastúpenia\nv rámci tzv. prvého odvolacieho konania zúčastnená osoba uvádza, že na základe právoplatného\nrozhodnutia odvolacieho súdu tak sťažovateľom, ako ani jej nepatrí nárok na náhradu trov právneho\nzastúpenia v súvislosti s tými úkonmi, ktoré boli realizované v súvislosti s odvolacím konaním.\nZúčastnená osoba poukazuje na to, že sťažovatelia sa v rámci prvého odvolacieho konania\nz dôvodov porušenia práva na spravodlivé súdne konanie síce domohli zrušenia pôvodného\nrozsudku v napadnutej časti, avšak súd prvej inštancie následne vo veci samej rozhodol v ich\n\n5\n\nneprospech. Toto rozhodnutie bolo následne potvrdené odvolacím súdom, v konečnom dôsledku\ntak sťažovatelia vo veci samej neboli úspešní.\nIII.3. Replika sťažovateľov:\n25. Sťažovatelia vo svojej replike uviedli, že v plnom rozsahu zotrvávajú na ústavnej sťažnosti a jej\nodôvodnení. v reakcii na vyjadrenie zúčastnenej osoby k ústavnej sťažnosti namietajú,\nže rozhodnutie o priznaní náhrady preddavku na súdom nariadené znalecké dokazovanie\nzúčastnenej osobe okresný súd odôvodnil len dvoma vetami, pri ktorých výklade nemožno vidieť\nžiadny súlad s rozhodnutím odvolacieho súdu. Práve naopak, okresný súd podľa ich názoru\nsvojvoľne, akoby bez znalosti daného súdneho sporu, rozhodol nepochopiteľným spôsobom,\nčo oprávnene považujú za zásah do ich základného práva na súdnu ochranu a ochranu ich majetku.\n26. Sťažovatelia poukázali na to, že zúčastnená osoba od počiatku súdneho konania (resp. ešte pred\njeho začatím) namietala v prvom rade vecnú stránku znaleckého posudku o sťažení spoločenského\nuplatnenia (SSU), tzn. nesúhlasila s jednotlivými položkami a ich bodovým hodnotením. Výlučne\nv dôsledku vecných námietok zúčastnenej osoby okresný súd nariadil znalecké dokazovanie, ktoré\npotvrdilo existenciu nároku predchodkyne sťažovateľov na náhradu za SSU, avšak v nižšej sume,\nako bola žalovaná. v takých prípadoch má v zmysle ustálenej súdnej praxe žalobca nárok\nna náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100 %.\n27. Sťažovatelia argumentujú, že skutočnosť, že právna predchodkyňa sťažovateľov si na účely\nvyčíslenia nároku na SSU nedala vypracovať lekársky posudok, ako ustanovuje § 7 ods. 1 zákona\nč. 437/2004 Z. z., ale znalecký posudok, bola relevantná v rámci posúdenia opodstatnenosti jej\nnároku na náhradu nákladov za tento znalecký posudok (ako príslušenstva pohľadávky). Napokon,\nv súdnom konaní bolo právoplatne rozhodnuté, že sťažovatelia nemajú právo na náhradu nákladov\nspojených s uplatnením pohľadávky, ktoré spočívajú v nákladoch na vyhotovenie znaleckého\nposudku v predsúdnom konaní.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n28. Podľa názoru sťažovateľov okresný súd porušil ich základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nčl. 36 ods. 1 listiny, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy\nnesprávnou aplikáciou právnych predpisov upravujúcich rozhodovanie o výške trov konania,\npričom rozhodol arbitrárne a bez náležitého, resp. relevantného odôvodnenia a v rozpore\ns rozsudkom odvolacieho súdu.\n29. Ústavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom pre zákonom\nupravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej\nochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až 50 ústavy).\nv súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy treba mať zároveň na zreteli aj čl. 46\nods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51\nods. 1 ústavy, podľa ktorého sa možno domáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy\nlen v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\n\n6\n\n30. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd\npreskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom označeným právam v zásade identické\n(IV. ÚS 147/08), a preto ich namietané porušenie možno preskúmavať spoločne.\n31. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne\nkonanie aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 60/04). Ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý\nargument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je\npre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georgiadis\nc. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\n32. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho\nkonania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie\npríslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo\núčastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011,\nIV. ÚS 295/2012).\n33. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť preto v súlade\ns účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany\nzákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov\nkonania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť toto základné právo\nv rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011,\nIV. ÚS 295/2012).\n34. Ústavný súd opakovane (z novšej judikatúry porov. medzi mnohými napr. II. ÚS 303/2017,\nII. ÚS 383/2017, II. ÚS 566/2018, II. ÚS 506/2018, II. ÚS 105/2018, II. ÚS 178/2019) judikuje,\nže považuje rozhodovanie všeobecných súdov o trovách konania za integrálnu súčasť civilného\nprocesu a je zásadne výsadou všeobecného súdnictva.\n35. Ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava iba celkom výnimočne,\na to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom z požiadaviek\nkladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie z princípu spravodlivosti,\nže je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do práv účastníka konania, ktorý podal\nústavnú sťažnosť (porov. napr. aj v I. ÚS 40/2012, II. ÚS 364/2014, II. ÚS 64/09, III. ÚS 92/09,\nIV. ÚS 248/08, z novšej judikatúry pozri II. ÚS 153/2016, II. ÚS 357/2016, II. ÚS 681/2016,\nII. ÚS 506/2018, II. ÚS 494/2018).\n36. Skutočnosť, že ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava\niba výnimočne, ešte neznamená, že takýmito rozhodnutiami by nemohlo dôjsť k porušeniu práv\nsťažovateľov. Ústavný súd už v minulosti rozhodol o porušení práv sťažovateľov rozhodnutiami\nvšeobecných súdov o trovách konania, a to napríklad v prípadoch nerešpektovania príslušných\nustanovení zákona, resp. vyhlášky (II. ÚS 82/09, I. ÚS 119/2012, II. ÚS 536/2018), a tiež v prípade\nnedostatočného odôvodnenia právnych záverov všeobecného súdu (I. ÚS 423/2010).\n\n7\n\n37. Ústavný súd (vychádzajúc zo spisu všeobecného súdu a z rozhodnutí všeobecných súdov\nvo veci samej) preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu a dospel k záveru, že námietka\nsťažovateľov týkajúca sa nesprávneho priznania náhrady preddavku na znalecké dokazovanie\nvo výške 1 630 eur žalovanej strane je dôvodná.\n38. Okresný súd priznanie náhrady preddavku na znalecké dokazovanie žalovanej strane odôvodnil\ntým, že „odvolací súd pri rozhodovaní o nároku na trovy konania určil len hodnotu sporu, z ktorej\nžalovanému bude priznaná odmena za jednotlivé úkony. O preddavku na trovy dôkazu nebola\nzmienka a preto nemožno mať za to, že by žalovanému tieto náklady, ktoré mu vznikli nepatrili\nv rámci trov konania.“.\n39. Z vyžiadaného spisového materiálu vyplýva, že právna predchodkyňa žalobcov si uplatnila\nnárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý podopierala dôkazmi – znaleckými\nposudkami, ktoré si dala vypracovať v predsúdnom štádiu, a nárok na náhradu výdavkov\nvynaložených na ich vypracovanie. Keďže žalovaná strana so závermi týchto znaleckých posudkov\nnesúhlasila, okresný súd na jej návrh uznesením č. k. 7C/72/2018-357 z 12. júna 2019 nariadil\nznalecké dokazovanie na účel preukázania nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia\n(nie na účel preukázania výdavkov na vypracovanie znaleckých posudkov v predsúdnom štádiu\nsporu). Žalovaná zložila na trovy dôkazu preddavok 1 630 eur. Tieto zaplatené preddavky\nna znalecké dokazovanie je potrebné považovať za trovy konania, ktoré nepochybne vznikli\nvýlučne v súvislosti s nárokom na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, tzn. že sa týkajú\ntej časti konania, v ktorej bola rozsudkom odvolacieho súdu sťažovateľom priznaná náhrada trov\nkonania voči žalovanej v rozsahu 100 %. Záver okresného súdu, podľa ktorého by trovy znaleckého\ndokazovania mala znášať strana, ktorá bola vo vzťahu k tomuto nároku úspešná a bola jej vo vzťahu\nk tomuto nároku priznaná voči žalovanej 100 % náhrada trov konania, je nelogický, arbitrárny\na signalizuje nepochopenie snahy odvolacieho súdu o spravodlivé usporiadanie právnych vzťahov\nsporových strán.\n40. Na veci nič nemení ani argumentácia zúčastnenej osoby, že tieto trovy (preddavky na znalecké\ndokazovanie) zavinila protistrana, keďže v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. mala svoj nárok\npreukázať menej nákladným lekárskym posudkom. I keby žalobkyňa postupovala tak, že by svoj\nnárok preukazovala lekárskym posudkom, bolo by potrebné v prípade sporu strán, čo sa týka jeho\nvýšky, nariadiť znalecké dokazovanie. Ústavný súd poukazuje na to, že v predmetnej právnej veci\nide o taký typ súdneho sporového konania, v ktorom sa bez znaleckého dokazovania súd\npri rozhodovaní nezaobíde. vo vzťahu k náhrade trov konania (nielen trov právneho zastúpenia)\nsa pritom podľa ustálenej súdnej praxe žalobca považuje za plne úspešného, hoci mu nebol priznaný\nuplatnený nárok v celej výške, ak jeho výška závisela od znaleckého dokazovania.\n41. Napokon strana pôvodnej žalobkyne bola za jej postup nad rámec zákona č. 437/2004 Z. z.\npostihnutá tým, že jej nebol priznaný nárok na náhradu výdavkov vynaložených na vypracovanie\ntýchto znaleckých posudkov.\n42. V súvislosti s ďalšou námietkou sťažovateľov, že okresný súd nesprávne priznal\nžalovanej náhradu trov právneho zastúpenia za ďalšie porady s klientom zo 7. - 17. septembra 2018,\n7. - 9. októbra 2019, z 13. júla 2021 a 28. apríla 2023, keďže žalovaná vo svojom vyčíslení trov\nkonania podľa ich názoru náležite nepreukázala, že porada s klientom sa naozaj uskutočnila a ako\ndlho trvala, ústavný súd uvádza, že nie je ďalšou odvolacou inštanciou a jeho úlohou nie je\n8\n\nprehodnocovať závery okresného súdu. Z hľadiska ústavnej akceptovateľnosti napadnutého\nrozhodnutia je relevantné, že sa okresný súd sťažnostnou argumentáciu vo vzťahu k tejto námietke\nzaoberal a svoj záver náležite odôvodnil, preto ústavný súd nemá dôvod zasahovať do jeho\nrozhodovacej činnosti a námietku sťažovateľov považuje za nedôvodnú.\n43. K rovnakému záveru ústavný súd dospel i vo vzťahu k námietke sťažovateľov, že okresný súd\nnemal žalovanej priznať náhradu trov právneho zastúpenia za písomné podanie z 18. novembra\n2019 a 5. októbra 2021, keďže tieto úkony neposúdil z hľadiska ich účelnosti a odôvodnenosti.\n44. Ústavný súd po preskúmaní relevantnej časti napadnutého uznesenia bez potreby bližšej citácie\nkonštatuje, že z nej uvedené nevyplýva (strany 8 a 9 napadnutého uznesenia).\n45. Napokon sa ústavný súd zameral na námietku sťažovateľov týkajúcu sa rozhodnutia okresného\nsúdu o nepriznaní trov právneho zastúpenia súvisiacich s tzv. „prvým odvolacím konaním“.\nOkresný súd svoj záver odôvodnil tým, že „súd prvej inštancie bol povinný v novom rozsudku\nrozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania, o čom aj rozhodol avšak v dôsledku podaného\nodvolania, odvolací súd zmenil výroky o náhrade trov konania a aj odvolacieho konania a preto\nnámietka žalobcov, že im patrí odmena za úkony v rámci prvého odvolacieho konania neobstojí,\nkeďže odvolací súd pri zmenenom výroku musel rozhodovať o všetkých odvolacích konaniach,\nčo následne poňal aj do výroku rozsudku, keď výrok súdu prvej inštancie, ktorý rovnako rozhodoval\naj o prvom a druhom odvolacom konaní zmenil tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania\nnepriznal“.\n46. Z rozsudku okresného súdu č. k. 7C/72/2018-604 z 21. októbra 2021 (druhý rozsudok) vyplýva,\nže okresný súd jeho I. výrokom žalobu zamietol a II. výrokom rozhodol takto: „Žalobcovia majú\nvoči žalovanému spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89,38 %, o výške\nktorej rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“.\n47. Ústavný súd konštatuje, že ani z predmetného II. výroku druhého rozsudku okresného súdu,\nani z jeho odôvodnenia nevyplýva, že by okresný súd rozhodoval i o nároku na náhradu trov\nodvolacieho konania, tak ako to tvrdí v odôvodnení napadnutého uznesenia.\n48. Po odvolaní strán bol tento II. výrok rozsudku okresného súdu zmenený odvolacím súdom\ntakto:\n„Žalobcovia v 1. až 3. rade majú voči žalovanému spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov\nkonania z titulu nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 7 740 eur v plnom rozsahu.\nŽalovaný má voči žalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania z titulu nároku\nna náhradu nákladov za znalecké dokazovanie vo výške 884,05 eura v plnom rozsahu.\nŽiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.“\n49. Teda pokiaľ okresný súd rozhodoval (len) o náhrade trov konania, odvolací súd rozhodol\nv poradí 3. vetou II. výroku svojho rozsudku i o trovách odvolacieho konania. Sťažovatelia tento\nvýrok vnímajú tak, že odvolací súd rozhodol iba vo vzťahu k trovám druhého odvolacieho konania,\nnaopak, okresný súd vychádzal z toho, že týmto výrokom bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov\noboch odvolacích konaní.\n\n9\n\n50. Z gramatického hľadiska vyplýva, že odvolací súd rozhodol o jednom „odvolacom konaní“,\navšak pre posúdenie veci je relevantné odôvodnenie tohto výroku. v relevantnej časti odôvodnenia\nodvolací súd uvádza:\n„O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396\nods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP, a keďže v odvolacom konaní boli strany sporu úspešné\npomerne, rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.“\n51. Z citovanej časti odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že 3. veta výroku o nároku\nna náhradu trov odvolacieho konania sa vzťahuje len na tzv. druhé odvolacie konania, keďže\nlen v tomto odvolacom konaní boli strany sporu úspešné pomerne na rozdiel od prvého odvolacieho\nkonania, v ktorom boli úspešní výlučne sťažovatelia (vec bola v prvom odvolacom konaní\nv napadnutých výrokoch zrušená a vrátená súdu prvej inštancie). Vzhľadom na uvedené ústavný\nsúd považuje i túto námietku sťažovateľov za dôvodnú.\n52. Podľa názoru ústavného súdu v právnej veci sťažovateľov sa okresný súd pri rozhodovaní\no výške náhrady trov konania neakceptovateľným spôsobom odklonil od záverov odvolacieho súdu\na nesprávnou aplikáciou relevantných ustanovení právneho predpisu sa natoľko odchýlil od jeho\nustanovení, že zásadne poprel jeho účel a význam, v dôsledku čoho je napadnuté uznesenie ústavne\nneakceptovateľné.\n53. V dôsledku už uvedených nedostatkov poskytnutej súdnej ochrany zo strany okresného súdu,\nktorá nezodpovedá právu sťažovateľov na ústavne konformný výklad a aplikáciu zákonných noriem\nv ich právnej veci a na riadne odôvodnenie rozhodnutia ako významnej súčasti práva na súdnu\nochranu a spravodlivý proces, ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 1 ods. 1\nústavy (bod 1 výroku rozhodnutia).\nV.\nPríkaz konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n54. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd zruší rozhodnutie alebo\nopatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n55. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením okresného súdu, bolo\npre dovŕšenie ochrany porušených práv potrebné využiť aj právomoc podľa čl. 127 ods. 2 ústavy,\nresp. podľa § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde, a preto ústavný súd zrušil napadnuté\nuznesenie okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie (bod 2 výroku rozhodnutia).\n56. Pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľov bude povinnosťou okresného súdu predovšetkým\nnáležite aplikovať relevantnú právnu úpravu ústavne konformným spôsobom, a následne jasne\na zrozumiteľne odôvodniť právne závery, ku ktorým dospel a na ktorých založil svoje rozhodnutie.\n\n10\n\n57. V ďalšom postupe je okresný súd viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným\nv tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Okresný súd je tiež viazaný\nrozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením (§ 134 ods. 2\nzákona o ústavnom súde).\n58. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sa bez akéhokoľvek odôvodnenia domáhajú\npriznania finančného zadosťučinenia pre každého z nich po 1 000 eur. Vzhľadom na všetky\nokolnosti danej veci, predovšetkým však na skutočnosť, že okresný súd po zrušení napadnutého\nuznesenia a vrátení veci bude opätovne rozhodovať o výške náhrady trov konania, ústavný súd\ndospel k názoru, že konštatovanie porušenia základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy,\nčl. 36 ods. 1 listiny a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy je pre\nsťažovateľov dostatočným zadosťučinením. Ústavnej sťažnosti preto v tejto časti nevyhovel (bod 4\nvýroku rozhodnutia).\nVI.\nTrovy konania\n59. Sťažovatelia si uplatnili náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré im vznikli\nv súvislosti s ich právnym zastupovaním právnou zástupkyňou.\n60. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho spisu. Za prvé\ndva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie ústavnej sťažnosti,\nvychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý\npolrok 2023, ktorá bola 1 373 eur, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2024.\nOdmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2024 v zmysle § 11 ods. 3 v spojení s § 13 ods. 2\nvyhlášky predstavuje sumu 171,62 eur. Takto stanovená odmena predstavuje pri troch\nsťažovateľoch a dvoch úkonoch 1029,72 eur, s režijným paušálom 2 x 13,73 eur (§ 16 ods. 3\nvyhlášky) spolu 1057,18 eur. Pokiaľ ide o ďalší úkon právnej služby – repliku sťažovateľov,\nústavný súd konštatuje, že neobsahuje nové, resp. ústavnoprávne relevantné skutočnosti, ktoré mu\nnie sú známe, preto odmenu za uvedený úkon nepriznal. Keďže právna zástupkyňa sťažovateľov\nje platiteľkou dane z pridanej hodnoty, uvedená celá suma bola zvýšená o daň z pridanej hodnoty\nvo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej\nhodnoty v znení neskorších predpisov. Ústavný súd teda priznal úspešným sťažovateľom náhradu\ntrov právneho zastúpenia 1 268,61 eur (bod 3 výroku rozhodnutia).\n61. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označenej v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. augusta 2024\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "aplikácia právnych noriem", "trovy konania", "arbitrárnosť", "trovy konania-náklady konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/72/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:71337a73-5d58-4bfb-84ec-25094c75e747", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.164.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 164/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 164/2023 z 30. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.164.2023.1"}, {"guid": "ussr:f4452279-decc-4c53-834e-4bda7c41f3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.178.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 178/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 178/2019 z 3. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-03", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.178.2019.1"}, {"guid": "ussr:652fbefc-4cac-4ec8-9d11-656bda6031a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.536.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 536/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 536/2018 z 17. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-17", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.536.2018.1"}, {"guid": "ussr:8bb5deb9-1d06-47ce-9a06-936d6d01007c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.566.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 566/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 566/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.566.2018.1"}, {"guid": "ussr:c1062b6d-4eb1-4cd0-8a6f-045828a67635", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.506.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 506/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 506/2018 z 17. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-17", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.506.2018.1"}, {"guid": "ussr:f210e611-c8dd-45a3-a380-ddb2f7d4e35c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.494.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 494/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 494/2018 z 11. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.494.2018.1"}, {"guid": "ussr:c00db25f-40db-46f2-9670-c26aa9bb29cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.105.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 105/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/2018 z 8. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-08", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.105.2018.1"}, {"guid": "ussr:0913defc-b115-455e-8921-bec93ffe8777", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.383.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 383/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 383/2017 z 22. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-22", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.383.2017.1"}, {"guid": "ussr:606fc829-884c-4dbc-9871-23bf374e1848", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.303.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 303/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 303/2017 z 9. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-09", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.303.2017.1"}, {"guid": "ussr:8c807b44-9bde-4c71-90a4-b33829b8dec2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.681.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 681/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 681/2016 z 8. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-08", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.681.2016.1"}, {"guid": "ussr:6cc6a83e-2c06-41c7-8c82-9f8f7ccf6abc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.357.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 357/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/2016 z 26. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.357.2016.1"}, {"guid": "ussr:1fc1bba9-02ea-4b60-bd2d-bffc39f474de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.153.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2016 z 18. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-18", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.153.2016.1"}, {"guid": "ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 364/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 364/2014 z 9. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-09", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a"}, {"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012 z 16. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-16", "citacie_n": 475, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958"}, {"guid": "ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:f7d763ec-0aba-49ee-b6d0-07e90252a719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 423/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 423/2010 z 6. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-06", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f7d763ec-0aba-49ee-b6d0-07e90252a719"}, {"guid": "ussr:3225f5e6-5dfe-4364-b19d-2eb0133f694f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 82/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 82/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 128, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3225f5e6-5dfe-4364-b19d-2eb0133f694f"}, {"guid": "ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 92/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 92/09 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6"}, {"guid": "ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 64/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 64/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 476, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "0559ba4a-26d2-40cf-8c0d-65242763e23d:f54a05ed-747b-4528-91cf-380a27444f77", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/17/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/17/2022 z 31. 5. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-05-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0559ba4a-26d2-40cf-8c0d-65242763e23d:f54a05ed-747b-4528-91cf-380a27444f77"}], "citovane_v": []}