{"guid": "ussr:c6ed46ac-7908-4288-9b51-aa8ef0dbbd91", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.136.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 136/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 136/2024 z 18. 6. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. júna 2024, sp. zn. II. ÚS 136/2024, ECLI:SK:USSR:2024:2.US.136.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2024-06-18", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c6ed46ac-7908-4288-9b51-aa8ef0dbbd91", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.136.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.136.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.136.2024.2/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 136/2024-46\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca\nspravodajca) a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\nzastúpeného Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom, Železničná 257/19,\nRevúca, proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. RA-5C/2/2022-267 z 3. novembra\n2023 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. RA-5C/2/2022-267 z 3. novembra 2023\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základné právo vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na právnu pomoc\nv konaní pred súdom podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na\nochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n2. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. RA-5C/2/2022-267 z 3. novembra 2023\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Okresnému súdu Rimavská Sobota na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Rimavská Sobota j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\n856,75 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 22. januára 2024 domáha\nvyslovenia porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Rimavská\nSobota (ďalej aj „okresný súd“) č. k. RA-5C/2/2022-267 z 3. novembra 2023 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“). Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil\nokresnému súdu na ďalšie konanie. Domáha sa tiež náhrady trov konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol žalobcom v konaní o zaplatenie\npeňažného plnenia s príslušenstvom vedeného okresným súdom pod sp. zn. RA-5C/2/2022.\nV predmetnej veci bolo rozhodnuté uznesením vyššieho súdneho úradníka č. k. RA-5C/2/2022-252\nzo 14. augusta 2023 (ďalej len „uznesenie VSÚ“) o výške náhrady trov konania.\n3. Proti uzneseniu VSÚ sťažovateľ podal sťažnosť z dôvodu, že mu nebola priznaná odmena za\núkon právnej služby – spracovanie a podanie námietky zaujatosti konajúcej zákonnej sudkyne.\nSťažovateľ uvádza, že ide o procesné podanie, kvalifikovaný úkon právnej služby, podanie, ktoré\nsúviselo s predmetným súdnym konaním, súd sa ním zaoberal (námietka zaujatosti bola posúdená\nako dôvodná) a týmto podaním právny zástupca len hájil záujmy žalobcu, bránil jeho ústavné právo\nna zákonného sudcu, bolo vykonané v jeho záujme a, predovšetkým, aj na účel objektívnosti\nrozhodovania jeho právnej veci, a teda nemožno ho považovať za účelové, ničím neodôvodnené\npodanie.\n4. Okresný súd napadnutým uznesením sťažnosť zamietol.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n5. Sťažovateľ poukazuje na to, že mu vyšší súdny úradník v uznesení zo 14. augusta 2023 nepriznal\nodmenu za úkon právnej pomoci (námietka zaujatosti) s odôvodnením, že sa „nejedná o úkon\nvo veci samej“, pričom VSÚ neargumetoval neúčelnosťou procesného podania, resp. zneužitím\npráva. Konajúci sudca sa podľa názoru sťažovateľa v napadnutom uznesení nevysporiadal\ns námietkami sťažovateľa v ním podanej sťažnosti proti uzneseniu VSÚ, ale „jednostranne zameral\nsvoju argumentáciu a túto viedol od počiatku k zneužitiu práva žalobcu, resp. jeho právneho\nzástupcu“.\n6. Sťažovateľ uvádza, že v napadnutom uznesení zákonný sudca nepochopiteľne dáva žalobcu\ndo súvisu s úplne iným žalobcom (\n), ktorého zastupoval rovnaký právny\nzástupca, pričom práve právnemu zástupcovi pripisuje, že si mal vypočuť predbežný právny názor\nsudkyne Prčovej v konaní vedenom na okresnom súde vo veci žalobcu\n, a to mal byť\nskutočný dôvod podania námietky zaujatosti tejto sudkyne v právnej veci sťažovateľa.\n7. Sťažovateľ hodnotí ako svojvoľné odôvodnenie napadnutého uznesenia v časti, v ktorej súd\nuvádza, že mu nepatrí odmena za vznesenie námietky zaujatosti, keďže ho zastupoval právny\nzástupca, ktorý nevzniesol námietku zaujatosti proti tej istej zákonnej sudkyni v inom súdnom\nkonaní sťažovateľa, ako ani v ďalšom súdnom konaní, kde zastupoval iného žalobcu.\n8. Za nesprávny sťažovateľ považuje i názor všeobecného súdu, ktorý nerozhodol o trovách\nsťažnostného konania, z dôvodu, že „nárok na náhradu trov sťažnostného konania nie je osobitne\n\n2\n\nupravený, a že by to bolo aj v rozpore so zásadou, že príslušenstvo pohľadávky už žiadne iné\npríslušenstvo nemá“. Takýto záver je podľa názoru sťažovateľa i v rozpore so všeobecnou praxou\nsúdov.\n9. Sťažovateľ uvádza, že napadnuté uznesenie okresného súdu „podkopáva“ nestrannosť\na nezaujatosť konajúceho sudcu všeobecného súdu a keďže sťažovateľ ako žalobca už nemal žiadny\ndo úvahy pripadajúci prostriedok ako vzniesť námietku zaujatosti proti konajúcemu sudcovi\nvšeobecného súdu, túto vznáša až v tejto ústavnej sťažnosti.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n10. Predseda okresného súdu vo vyjadrení sp. zn. Spr. 227/24 z 26. apríla 2024 poukázal na\nstanovisko zákonného sudcu, s ktorým sa stotožnil. Zákonný sudca v súvislosti s tou časťou\nústavnej sťažnosti, ktorá sa týka nepriznania náhrady trov právneho zastúpenia za spracovanie\na podanie námietky zaujatosti, okrem iného uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo širšieho\nkontextu podanej námietky zaujatosti. Uviedol, že sťažovateľ, ako aj ďalšia osoba,\n,\nboli trestne stíhaní za totožný skutok, pričom obe samostatne vedene trestné konania boli skončené\noslobodením spod obžaloby (sťažovateľ rozsudkom bývalého Okresného sudu Revúca sp. zn.\n2T/2074/2017 z 31. januára 2019) a následne sa obaja domáhali náhrady škody spočívajúcej\nvo vynaložených trovách obhajoby a nemajetkovej ujmy.\n11. Sťažovateľ, zastúpený advokátom, sa náhrady škody spočívajúcej v trovách obhajoby domáhal\nžalobou zo 4. septembra 2020 v konaní vedenom sudkyňou Prčovou na bývalom Okresnom súde\nRevúca pod sp. zn. 5C/32/2020, pričom zaujatosť sťažovateľ v tomto konaní, ktoré skončilo\nplatobným rozkazom, ktorým bolo podanej žalobe vyhovené, nenamietal.\n12. V konaní vedenom Okresným sudom Revúca pod sp. zn. 5C/2/2022 sťažovateľ domáhajúci sa\nnáhrady nemajetkovej ujmy podaním zo 7. februára 2022 namietol zaujatosť sudkyne Prčovej\nz dôvodu, že jej manželom je prokurátor JUDr. Daniel Prč, ktorý inicioval trestne stíhanie\nsťažovateľa (a\n) a ktorý bol v trestnom konaní sám pre zaujatosť vylúčený. Sudca\nuvádza, že skutočnosti zakladajúce namietanú zaujatosť sudkyne Prčovej v konaní sp. zn.\n5C/2/2022 pritom existovali už od roku 2017 a neboli namietané ani sťažovateľom v konaní sp. zn.\n5C/32/2020 a ani\nv konaní sp. zn. 5C/1/2020.\n13. Z uvedeného kontextu, ktorý Krajskému sudu v Banskej Bystrici pri rozhodovaní o podanej\nnámietke zaujatosti nebol známy, je podľa zákonného sudcu zrejmé, že dôvodom uplatnenej\nnámietky zaujatosti sudkyne Prčovej nebol jej manželský vzťah k prokurátorovi JUDr. Danielovi\nPrčovi, ale okolnosti majúce pôvod v rozhodovacej činnosti sudkyne – konkrétne predbežné právne\nposúdenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo veci\nv konaní vedenom pod\nsp. zn. 5C/1/2020 (nárok\nna náhradu nemajetkovej ujmy predbežne právne posúdila\nako v celom rozsahu nedôvodný), ktoré podľa § 49 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej aj\n„CSP“) dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú. Takto uplatnená námietka zaujatosti preto bola\nvyhodnotená súdom ako neúčelne uplatnenie procesného práva sťažovateľa, ale jeho zneužitie,\npretože podstatou uplatneného práva sťažovateľa namietať zaujatosť konajúceho sudcu nebolo\n3\n\nuplatnenie práva na rozhodnutie vo veci nestranným súdom, ale výber osoby sudcu, ktorý vo veci\nrozhodnúť nemá. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za spracovanie a podanie námietky\nzaujatosti preto sťažovateľovi nebol priznaný.\n14. Zákonný sudca uviedol, že pri rozhodovaní o trovách konania o sťažnosti proti uzneseniu\nvyššieho súdneho úradníka o výške trov konania zastáva stanovisko (prezentované aj v ústavnou\nsťažnosťou napadnutom uznesení), že o trovách konania o sťažnosti súd nerozhoduje, pretože nárok\nna náhradu trov konania o sťažnosti nie je osobitne upravený, podanie sťažnosti nepodlieha ani\nsúdnemu poplatku, pričom vznik nároku na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu\no výške trov konania by bol aj v rozpore so zásadou, že príslušenstvo pohľadávky (v tomto prípade\ntrovy konania ako náklady spojene s uplatnením práva) už žiadne ďalšie vlastne príslušenstvo nemá\n(neexistuje teda kategória príslušenstvo príslušenstva pohľadávky). Sudca poukázal na rozhodnutie\nústavného súdu č. k. III ÚS 420/2023-15 z 18. augusta 2023, z ktorého vyplýva, že za konanie\no sťažnosti proti uzneseniu o výške trov konania nárok na náhradu trov konania nevzniká žiadnej\nz procesných strán.\n15. Okresný súd zhrnul, že podľa jeho názoru ústavnou sťažnosťou napadnutým uznesením\nnemohlo byť a nebolo dotknuté žiadne z ústavných práv, ktorých porušenie je súdu vytýkané\nv podanej ústavnej sťažnosti, preto podanú ústavnú sťažnosť považuje v celom rozsahu za\nnedôvodnú.\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n16. Zúčastnená osoba, ktorou je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, vo vyjadrení\nk ústavnej sťažnosti č. k. 2 GÚp 37/24/1000-2 zo 7. mája 2024 okrem iného uviedla, že ponecháva\nna zvážení ústavného súdu, či posudzované uznesenie z 3. novembra 2023 vyhodnotí ako\nsvojvoľné, alebo v zjavnom rozpore (nesúlade) s platnou právnou úpravou týkajúcou sa trov\nkonania alebo za nedostatočne odôvodnené, a tým aj spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny.\nIII.3. Replika sťažovateľa:\n17. Sťažovateľ vo svojej replike uviedol, že konajúci zákonný sudca opätovne neprípustne\na nedôvodne spája sťažovateľa ako žalobcu v spore vedenom na okresnom súde pod sp. zn.\nRA-5C/2/2022 s iným žalobcom, v iných civilných súdnych sporoch a taktiež zamieňa postavenie\nprávneho zástupcu sťažovateľa so samotným sťažovateľom, keď mu (pozn. teda nie sťažovateľovi)\nvytýka, že nepodal námietku zaujatosti proti konajúcej zákonnej sudkyni Prčovej aj v iných\ncivilných súdnych sporoch vedených na okresnom súde (predtým Okresnom súde Revúca).\n18. Sťažovateľ považuje napadnuté uznesenie predovšetkým za prekvapivé, keďže vyšší súdny\núradník uznesením č. k. RA-5C/2/2022-252 zo 14. augusta 2023 k nepriznaniu úkonu právnej\nslužby – spracovanie a podanie námietky zaujatosti, uviedol v podstate len to, že nejde o úkon vo\nveci samej. Vzhľadom na argumentáciu vyššieho súdneho úradníka v sťažnosti proti jeho uzneseniu\npoukazoval predovšetkým na tie ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) a na dostupné komentáre, z ktorých vyplýva, že\naj úkony nie vo veci samej sú odmeňované v zmysle vyhlášky, k čomu smerovala celá jeho\nsťažnostná argumentácia. Konajúci zákonný sudca v odôvodnení napadnutého uznesenia vytvoril\n4\n\núplne novú skutkovú a právnu argumentáciu, na ktorú žalobca ako sťažovateľ nemal možnosť\na procesný priestor reagovať, pričom vychádzala zo záveru, že zo strany sťažovateľa malo dôjsť\nk zneužitiu práva, a to konkrétne vo vzťahu k úkonu právnej služby – spracovanie a podanie\nnámietky zaujatosti.\n19. Sťažovateľ poukazuje na to, že so zneužitím práva pri uplatnení námietky zaujatosti priamo\npočíta § 58 CSP, ktorý hovorí o „šikanóznej“, resp. zjavne bezdôvodnej“ námietke zaujatosti, avšak\naj to len v súvislosti s tým, ak táto bola vyhodnotená ako nedôvodná, že jej nadriadený súd\nnevyhovel. Z toho a contrario možno vyvodiť, že námietka zaujatosti, ktorá bola vznesená dôvodne\na bolo jej vyhovené, nemôže byť šikanózna, a nemôže sa logicky spájať so zneužitím práva. Aj\nz toho dôvodu sa javí ústavnou sťažnosťou napádané uznesenie okresného súdu, jeho odôvodnenie\nako extrémne, vybočujúce z výkladu aplikovateľných právnych noriem.\n20. Sťažovateľ zastáva názor, že ak mal konajúci zákonný sudca v úmysle vychádzať z úplne inej\nskutkovej a právnej argumentácie smerujúcej k nepriznaniu odmeny za sporný úkon právnej služby\n(než akú v tejto veci použil vyšší súdny úradník v odôvodnení svojho uznesenia), a mal tak\nv úmysle napr. aplikovať minimálne procesnú právnu normu obsiahnutú v čl. 5 CSP, mal\nanalogicky v zmysle § 382 CSP upovedomiť sťažovateľa o aplikovaní tejto právnej normy, ktorá\nmimochodom nachádza svoj odraz aj v hmotnoprávnom ustanovení § 3 Občianskeho zákonníka,\nz ktorého je vyvodzovaná jej aplikabilita, keď v tomto smere vystupoval v pozícii\nsťažnostného/odvolacieho orgánu, o to viac, ak k tejto právnej veci pripájal, resp. vychádzal\nzo skutočností obsiahnutých v ďalších štyroch civilných súdnych spisoch.\n21. V súvislosti so záverom okresného súdu, že námietka sťažovateľa predstavovala v jeho právnej\nveci zneužitie práva, sťažovateľ uvádza, že využitie námietky zaujatosti je procesným právom, a nie\npovinnosťou. To, že iný žalobca v inom súdnom konaní, síce zastúpený tým istým právnym\nzástupcom, namiesto vznesenia námietky zaujatosti zvolil radšej postup späťvzatia žaloby,\nnemožno zohľadniť pri posudzovaní úkonu podania námietky sťažovateľa.\n22. Pokiaľ okresný súd namieta, že skutočným dôvodom podania námietky zaujatosti sudkyne\nPrčovej malo byť vyslovenie jej predbežného (vo vzťahu k žalobe negatívneho) právneho\nposúdenia veci, ktoré si mal právny zástupca sťažovateľa vypočuť pri zastupovaní iného klienta,\nsťažovateľ zdôrazňuje, išlo len o predbežné posúdenie a napokon ako sťažovateľ, tak i pán\nboli v konaniach o priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy úspešní.\n23. V súvislosti s argumentom okresného súdu, že krajský súd pri vydávaní svojho rozhodnutia\no námietke zaujatosti nebol oboznámený s celým kontextom prípadu, sťažovateľ poukazuje na to,\nže sudkyňa Prčová mala možnosť reagovať na vznesenú námietku zaujatosti, túto využila, keď aj\nodkazovala na svoju predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť (5C/32/2020) a i napriek tomu bola\nkrajským súdom vylúčená z konania a rozhodovania.\n24. Sťažovateľ argumentuje, že podal i námietku zaujatosti na dozorujúceho prokurátora\nJUDr. Daniela Prča v trestnom konaní vedenom pôvodne na Okresnom súde Revúca pod sp. zn.\n2T/207/2017, resp. v prípravnom konaní predchádzajúcom tomuto trestnému súdnemu konaniu,\npričom námietke zaujatosti vyhovel sám konajúci dozorujúci prokurátor JUDr. Daniel Prč svojím\nuznesením č. k. 2 Pv 180/17/6608-8 zo 7. septembra 2017, ktorým sa vylúčil z vykonávania úkonov\ntrestného konania. Uvedené len potvrdzuje, že dôvod vznesenia námietky zaujatosti\nv posudzovanom konaní bol manželský vzťah sudkyne Prčovej k dozorujúcemu prokurátorovi\n5\n\nJUDr. Danielovi Prčovi, a nie predbežné právne posúdenie uplatnených nárokov žalobcu\nv inom konaní.\n25. Sťažovateľ uvádza, že mu nemožno vyčítať, ak v predmetnej civilnej veci využil efektívny,\nprocesne dostupný prostriedok zmeny zákonného sudcu, ktorý sa v konečnom dôsledku ukázal ako\ndôvodne podaný, pričom neexistuje dôvod, aby mu za takýto úkon právnej služby nebola priznaná\nodmena v podobe trov právneho zastúpenia, keď treba zohľadniť aj to, čo bolo pre sťažovateľa\n„v stávke“, t. j. zaplatený súdny poplatok za námietku zaujatosti, ktorý mu mohol prepadnúť (§ 11\nods. 1 tretia veta a contrario zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch\na poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov), a hroziaca poriadková pokuta\ndo 500 eur za nedôvodne podanú námietku zaujatosti (§ 58 CSP).\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n26. Podstata námietok sťažovateľa v súvislosti s namietaným porušením jeho označených práv je\nzaložená na tvrdení, že napadnuté uznesenie okresného súdu je prekvapivé, svojvoľné, arbitrárne\na nedostatočne odôvodnené, keďže okresný súd sa nevysporiadal s námietkami sťažovateľa v ním\npodanej sťažnosti.\n27. Ústavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom pre zákonom\nupravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej\nochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až 50 ústavy).\nV súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy treba mať zároveň na zreteli aj čl. 46\nods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51\nods. 1 ústavy, podľa ktorého sa možno domáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len\nv medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\n28. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd\npreskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom označeným právam v zásade identické\n(IV. ÚS 147/08), a preto ich namietané porušenie možno preskúmavať spoločne.\n29. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne\nkonanie aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 60/04). Ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý\nargument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je\npre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georgidias\nc. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\n30. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho\nkonania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie\npríslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo\n\n6\n\núčastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011,\nIV. ÚS 295/2012).\n31. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť preto v súlade\ns účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany\nzákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov\nkonania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť toto základné právo\nv rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011,\nIV. ÚS 295/2012).\n32. Ústavný súd opakovane (z novšej judikatúry porov. medzi mnohými napr. II. ÚS 303/2017,\nII. ÚS 383/2017, II. ÚS 566/2018, II. ÚS 506/2018, II. ÚS 105/2018, II. ÚS 178/2019) judikuje, že\npovažuje rozhodovanie všeobecných súdov o trovách konania za integrálnu súčasť civilného\nprocesu a je zásadne výsadou všeobecného súdnictva.\n33. Ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava iba celkom výnimočne, a to\nv prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom z požiadaviek kladených\nna spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie z princípu spravodlivosti, že je\nspôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do práv účastníka konania, ktorý podal\nústavnú sťažnosť. Inak povedané, problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť\nústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie,\nk čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení\naplikovaného právneho predpisu, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (z novšej judikatúry pozri\nII. ÚS 153/2016 a tam citovanú judikatúru).\n34. Skutočnosť, že ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava iba\nvýnimočne, ešte neznamená, že takýmito rozhodnutiami by nemohlo dôjsť k porušeniu práv\nsťažovateľov. Ústavný súd už v minulosti rozhodol o porušení práv sťažovateľov rozhodnutiami\nvšeobecných súdov o trovách konania, a to napríklad v prípadoch nerešpektovania príslušných\nustanovení zákona, resp. vyhlášky (II. ÚS 82/09, I. ÚS 119/2012, II. ÚS 536/2018), a tiež v prípade\nnedostatočného odôvodnenia právnych záverov všeobecného súdu (I. ÚS 423/2010).\n35. Po oboznámení sa s predloženým spisom okresného súdu, vyjadreniami účastníkov konania\na po zhodnotení podstatných okolností prípadu ústavný súd dospel k záveru, že ústavná sťažnosť\nsťažovateľa je dôvodná.\n36. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené\nvýdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.\n37. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, ktoré kritériá sú pre rozhodovanie súdu\no priznaní alebo nepriznaní náhrady za konkrétny a vždy samostatne posudzovaný úkon právnej\nslužby relevantné.\n38. Ústavný súd zistil, že okresný súd sa v napadnutom uznesení týchto kritérií nepridržiaval.\nZ odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že konajúci sudca, ktorý rozhodoval o sťažnosti\nproti rozhodnutiu VSU o výške trov konania, nijako nereagoval na argumentáciu sťažovateľa\nuplatnenú v sťažnosti proti uzneseniu VSÚ a zároveň sa úplne odklonil od argumentačnej línie\nvyššieho súdneho úradníka (podľa ktorého za úkon – námietku zaujatosti nepatrí náhrada, keďže\nnejde o úkon vo veci samej).\n7\n\n39. Konajúci sudca založil svoje rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutie VSÚ o nepriznaní trov\nza úkon právnej služby (spracovanie a podanie námietky zaujatosti) na dôvodoch, ktoré sa týkajú\nsamotnej podstaty uplatnenej námietky zaujatosti, nie úkonu právnej služby ako takého. Je pritom\nneprípustné, aby sudca v konaní o sťažnosti proti uzneseniu VSÚ o výške trov konania\nprehodnocoval samotnú námietku zaujatosti z akéhokoľvek hľadiska (či už ide o zneužitie práva, jej\ndôvodnosť a iné), keďže na uvedený postup nemá právomoc. V napadnutom uznesení konajúci\nsudca síce uviedol, že krajský súd na základe sťažovateľom podanej námietky zaujatosti vylúčil\nsudkyňu Prčovú z rozhodovania jeho právnej veci, avšak uvedené rozhodnutie spochybňuje\nz dôvodu, že krajský súd podľa neho nemal dostatok informácií, aby posudzovanú vec vnímal\nv širšom kontexte. Konajúci sudca predkladá vlastný názor na posúdenie uplatnenej námietky\nzaujatosti, ktorý má byť zároveň dôvodom na zamietnutie sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu\nVSÚ (predovšetkým bod 4 napadnutého uznesenia).\n40. Úlohou ústavného súdu v konaní o ústavnej sťažnosti nie je rozhodnúť, či sťažovateľovi patrí\nalebo nepatrí náhrada trov za úkon právnej služby, ale posúdiť, či je napadnuté uznesenie okresného\nsúdu ústavne akceptovateľné.\n41. Ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vo vzťahu k uplatnenej sťažnostnej\nargumentácii nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Zároveň však ústavný súd konštatuje,\nže v posudzovanom prípade došlo k svojvoľnej aplikácii normy jednoduchého práva. Konajúci\nsudca bez toho, aby vyhodnotil, či trovy sporného úkonu právnej služby vznikli v napadnutom\nkonaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, či sú preukázané, odôvodnené a účelne\nvynaložené a bez toho, aby záver, ku ktorému dospel, riadne a zrozumiteľne odôvodnil, sa zameral\nna prehodnocovanie námietky zaujatosti.\n42. Podľa názoru ústavného súdu v právnej veci sťažovateľa sa okresný súd pri aplikácii právneho\npredpisu natoľko odchýlil od jeho ustanovení, že zásadne poprel jeho účel a význam, v dôsledku\nčoho je napadnuté uznesenie ústavne neakceptovateľné a neudržateľné.\n43. V dôsledku už uvedených nedostatkov poskytnutej súdnej ochrany zo strany okresného súdu,\nktorá nezodpovedá právu sťažovateľa na ústavne konformný výklad a aplikáciu zákonných noriem\nv jeho právnej veci a na riadne odôvodnenie rozhodnutia ako významnej súčasti práva na súdnu\nochranu a spravodlivý proces, ústavný súd vyslovil porušenie nielen základného práva sťažovateľa\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku\nnálezu).\n44. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 ústavy\n(súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť\núčastníkovi, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu\npomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania (II. ÚS 78/03).\n45. Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov konania, ktoré\núspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide\nkonkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu a právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 ústavy\n(m. m. I. ÚS 119/2012). Okresný súd tak napadnutým uznesením zasiahol aj do práva sťažovateľa\nna právnu pomoc v konaní pred súdom podľa čl. 47 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku rozhodnutia).\n\n8\n\n46. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa viažucou sa na rozhodnutie o trovách tzv.\n„sťažnostného konania“ ústavný súd konštatuje, že aj keď si je vedomý nejednotnej praxe\nvšeobecných súdov v tejto oblasti, v právnej veci sťažovateľa sa nemá dôvod odchýliť sa od svojho\nnázoru, že v ustanoveniach Civilného sporového poriadku o sťažnosti ako osobitnom prostriedku\nnápravy nesprávnosti uznesení vyššieho súdneho úradníka niet žiadnej zmienky o tom, že by\nvšeobecným súdom bola daná právomoc osobitne rozhodovať o trovách „sťažnostného“ konania.\nAni zo systematického pohľadu na zákonnú úpravu náhrady trov konania nemožno dospieť\nk záveru, že Civilný sporový poriadok predpokladá alebo súdom prvej inštancie stanovuje\nrozhodovať o náhrade trov sťažnosti po tom, čo o náhrade trov konania prvej inštancie rozhodli\nv súlade so zákonom v rozhodnutí, ktorým konanie na tejto inštancii všeobecného súdnictva končí.\n47. Vady konečných rozhodnutí všeobecných súdov majú nielenže rôzne podoby, ale aj po ich\nprávoplatnosti možno predpokladať určité nasadenie strán sporu na uplatnenie ich práv. Napríklad\npri vadách rozsudkov, ktoré sa systémovo neriešia opravným prostriedkom, nemožno vylúčiť, že\nstrana bude nútená využiť právne zastúpenie na podanie či už návrhu na opravu chyby v písaní\na počítaní, alebo návrhu na doplnenie rozsudku. Ani pri týchto prostriedkoch nápravy, na ktoré je\nfunkčne príslušný, rovnako ako pri sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, súd prvej\ninštancie, zákon nepredpokladá ďalšie rozhodovanie o náhrade trov konania.\n48. Je tomu tak preto, že náhrada trov konania sa predovšetkým vo vzťahu k trovám právneho\nzastúpenia poskytuje v paušalizovaných schémach, ktoré vylučujú to, aby bolo nevyhnutné stranu\nodškodňovať za akékoľvek jej nasadenie v súvislosti s uplatnením jej práv. Rozhodovanie\no náhrade trov konania nie je cieľom sporového konania, ale zjednodušeným a koncentrovaným\nnástrojom na zabezpečenie náhrady ujmy, ktorá strane vznikla v súvislosti s uplatňovaním jej\nhmotného práva ako celku rôznych činností. Preto nie je dôvod na to, aby takáto sprievodná\nvedľajšia rozhodovacia činnosť všeobecných súdov, ktorá sa realizuje v jeho prvej inštancii, bola\nrozložená do nekonečného množstva rozhodnutí o trovách jednotlivých štádií konania, napríklad aj\nv súvislosti so sťažnosťou proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka (č. k. III. ÚS 420/2023-15\nz 18. augusta 2023).\n49. V súvislosti s namietaným porušením práva na nezávislý a nestranný súd podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a tou časťou argumentácie sťažovateľa, ktorou „vznáša námietku zaujatosti voči\nkonajúcemu sudcovi všeobecného súdu.. až v tejto ústavnej sťažnosti“, ústavný súd uvádza, že jeho\nprávomoci sú taxatívnym spôsobom určené v čl. 125 až 129 a v čl. 136 ústavy, pričom poukazuje\nna to, že podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd a odkazuje sťažovateľa\nna konanie pred všeobecným súdom, ktoré bude prebiehať v jeho právnej veci po zrušení\nnapadnutého uznesenia a vrátení veci na ďalšie konanie (bod 4 výroku rozhodnutia).\nV.\nPríkaz konať vo veci\n50. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde) ústavný súd zruší rozhodnutie alebo\n\n9\n\nopatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n51. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, základného práva vlastniť majetok podľa\nčl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na právnu pomoc v konaní pred súdom podľa čl. 47 ods. 2\nústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku\npodľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením okresného súdu (predovšetkým\ndôvody uvedené v bodoch 35 až 42), bolo pre dovŕšenie ochrany porušených práv potrebné využiť\naj právomoc podľa čl. 127 ods. 2 ústavy, resp. podľa § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom\nsúde. Preto ústavný súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie\nkonanie (bod 2 výroku rozhodnutia).\n52. Pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa bude povinnosťou okresného súdu predovšetkým\nnáležite aplikovať relevantnú právnu úpravu ústavne konformným spôsobom, a následne jasne\na zrozumiteľne odôvodniť právne závery, ku ktorým dospel a na ktorých založil svoje rozhodnutie.\n53. V ďalšom postupe je okresný súd viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným\nv tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Okresný súd je tiež viazaný\nrozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením (§ 134 ods. 2\nzákona o ústavnom súde).\nVI.\nNáhrada trov konania\n54. Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu vznikli v súvislosti\ns jeho právnym zastupovaním právnym zástupcom.\n55. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho spisu. Za prvé\ndva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie ústavnej sťažnosti\nvychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý\npolrok 2023, ktorá bola 1 373 eur, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2024.\nOdmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2024 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za\nposkytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje\nsumu 343,25 eur. Takto stanovená odmena predstavuje pri dvoch úkonoch 686,50 eur, s režijným\npaušálom 2 x 13,73 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) spolu 713,96 eur. Pokiaľ ide o ďalší úkon právnej\nslužby – repliku sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že neobsahuje nové, resp. ústavnoprávne\nrelevantné skutočnosti, ktoré mu nie sú známe, preto odmenu za uvedený úkon nepriznal. Keďže\nprávny zástupca sťažovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty, uvedená celá suma bola\nzvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona\nč. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Ústavný súd teda\npriznal úspešnému sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia 856,75 eur (bod 3 výroku\nrozhodnutia).\n\n10\n\n56. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. júna 2024\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sťažnosť", "trovy konania", "arbitrárnosť", "aplikácia právnych noriem-ústavne nesúladná", "trovy konania-náklady konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/2/2022", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:adf65655-e328-4c1f-bb92-2e6d33e6de9a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.420.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 420/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 420/2023 z 18. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-18", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.420.2023.1"}, {"guid": "ussr:f4452279-decc-4c53-834e-4bda7c41f3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.178.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 178/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 178/2019 z 3. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-03", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.178.2019.1"}, {"guid": "ussr:652fbefc-4cac-4ec8-9d11-656bda6031a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.536.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 536/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 536/2018 z 17. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-17", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.536.2018.1"}, {"guid": "ussr:8bb5deb9-1d06-47ce-9a06-936d6d01007c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.566.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 566/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 566/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.566.2018.1"}, {"guid": "ussr:c1062b6d-4eb1-4cd0-8a6f-045828a67635", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.506.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 506/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 506/2018 z 17. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-17", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.506.2018.1"}, {"guid": "ussr:c00db25f-40db-46f2-9670-c26aa9bb29cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.105.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 105/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/2018 z 8. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-08", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.105.2018.1"}, {"guid": "ussr:0913defc-b115-455e-8921-bec93ffe8777", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.383.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 383/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 383/2017 z 22. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-22", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.383.2017.1"}, {"guid": "ussr:606fc829-884c-4dbc-9871-23bf374e1848", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.303.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 303/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 303/2017 z 9. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-09", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.303.2017.1"}, {"guid": "ussr:1fc1bba9-02ea-4b60-bd2d-bffc39f474de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.153.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2016 z 18. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-18", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.153.2016.1"}, {"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012 z 16. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-16", "citacie_n": 475, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:f7d763ec-0aba-49ee-b6d0-07e90252a719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 423/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 423/2010 z 6. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-06", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f7d763ec-0aba-49ee-b6d0-07e90252a719"}, {"guid": "ussr:3225f5e6-5dfe-4364-b19d-2eb0133f694f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 82/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 82/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 128, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3225f5e6-5dfe-4364-b19d-2eb0133f694f"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 476, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f239073c-591c-4768-b2cd-e0ca1d9ed4af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.729.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 729/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 729/2025 z 18. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.729.2025.1"}, {"guid": "ussr:0d41ed58-4b88-4ef9-bfc5-d382d24df2f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.327.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 327/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 327/2025 z 17. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.327.2025.1"}, {"guid": "ussr:e438c52c-cd54-4fd4-8c86-5e56e735806b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.538.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 538/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 538/2024 z 24. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.538.2024.1"}, {"guid": "ussr:23ad0b7b-3abc-45ad-b05e-29857abcbda4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.471.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 471/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 471/2024 z 19. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.471.2024.1"}]}