{"guid": "ussr:476b4a7a-de5d-429e-af59-5884edcbf4ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.115.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 115/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 115/2024 z 25. 6. 2024", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 25. júna 2024, sp. zn. II. ÚS 115/2024, ECLI:SK:USSR:2024:2.US.115.2024.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2024-06-25", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/476b4a7a-de5d-429e-af59-5884edcbf4ab", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.115.2024.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.115.2024.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.115.2024.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 115/2024-45\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára (sudca\nspravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky MAPIER INVEST, spol. s r.o., Herlianska 547,\nVranov nad Topľou, IČO 36 504 971, zastúpenej JUDr. Janou Bajužíkovou, advokátkou,\nŠtefánikova 8, Michalovce, proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8Cb/13/2018404 z 3. júla 2023 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8Cb/13/2018-404 z 3. júla 2023 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8Cb/13/2018-404 z 3. júla 2023\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Okresnému súdu Vranov nad Topľou na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Vranov nad Topľou j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania\n799,36 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky\n1. Ústavnému súdu bola 21. septembra 2023 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľky, doplnená\npísomným podaním doručeným 6. marca 2024, ktorou namieta porušenie svojho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nnapadnutým uznesením okresného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“). Napadnuté uznesenie žiada zrušiť, vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie\na priznať náhradu trov konania.\n\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola žalovanou stranou v označenom konaní\no zaplatenie 17 000 eur s príslušenstvom a zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 50 eur denne od\n10. apríla 2014 do zaplatenia. Okresný súd v danej veci rozhodol rozsudkom č. k. 8Cb/13/2018-304\nz 8. januára 2021 tak, že konanie v časti istiny 17 000 eur s príslušenstvom zastavil a v časti\n101 334,44 eur žalobu zamietol. Samostatným výrokom rozsudku priznal sťažovateľke nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca podal proti označenému rozsudku súdu prvej\ninštancie odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 5Cob/4/2022-353 zo\n17. mája 2022. Svojím výrokom potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch\na sťažovateľke priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Následne okresný súd\nrozhodol prostredníctvom vyššej súdnej úradníčky o výške náhrady trov konania uznesením\nč. k. 8Cb/13/2018-384 z 27. marca 2023 tak, že sťažovateľke priznal trovy právneho zastúpenia\nv sume 2 763,10 eur. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že za základ tarifnej odmeny\npovažoval sumu 17 000 eur, z ktorej vypočítaval odmenu za jeden úkon právnej služby, a to aj po\nčiastočnom späťvzatí žaloby v časti 17 000 eur vykonanom 29. mája 2019. Nestotožnil sa\ns názorom, že po späťvzatí žaloby v časti 17 000 eur bola výpočtovým základom pre účely náhrady\ntrov konania adekvátna suma zmluvnej pokuty, pretože podľa názoru súdu bola podstatná výška\npeňažného plnenia v čase začatia poskytovania právnych služieb s poukazom na závery uvedené\nv rozhodnutí ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 202/2018 z 27. septembra 2018.\n3. Proti uzneseniu o výške náhrady trov konania sťažovateľka podala sťažnosť, o ktorej rozhodol\nokresný súd napadnutým uznesením tak, že sťažnosť sťažovateľky zamietol a, naopak, žalobcovi\npriznal nárok na náhradu trov sťažnostného konania, v dôsledku čoho došlo k zníženiu priznanej\nnáhrady trov konania.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n4. Sťažovateľka v sťažnosti namieta svojvoľnú a ústavne neakceptovateľnú úvahu okresného súdu,\nktorá smeruje k záveru, že predmetom poskytovania právnych služieb na jej začiatku bola len istina\nv sume 17 000 eur, pričom nárok na zmluvnú pokutu súd zrejme považoval za príslušenstvo\npohľadávky. Ďalej okresnému súdu vytýka aj to, že v rámci sťažnostného konania sa protistrana\nvyjadrila k jej sťažnosti, pričom toto jej vyjadrenie jej nebolo dosiaľ doručené ani len na vedomie.\nZávažnosť tohto pochybenia je znásobená tým, že okresný súd nezdôvodnil, prečo vôbec zasielal jej\nsťažnosť protistrane, a aj tým, že argumentáciu protistrany prevzal do odôvodnenia svojho\nnapadnutého uznesenia, čím malo dôjsť k porušeniu princípu kontradiktórnosti s poukazom na\nzávery uvedené v ňou citovaných rozhodnutiach ústavného súdu (III. ÚS 220/2018,\nIV. ÚS 16/2021, IV. ÚS 202/2018), ako aj zásady rovnosti strán v konaní. Zároveň okresnému súdu\nvytýka skutočnosť, že okresný súd v rámci sťažnostného konania (o spornej výške náhrady trov\nkonania) vzal za výpočtový základ sumu 17 000 eur, pričom rozdiel medzi ňou uplatnenou sumou\ntrov konania a priznanou skorším rozhodnutím vyššej súdnej úradníčky predstavoval sumu\nnecelých 1 300 eur, ktorý podľa jej názoru mal byť použitý ako výpočtový základ. Analogicky\nargumentuje konkrétnymi rozhodnutiami vyšších súdnych autorít, ako aj ústavného súdu vo veci\nsp. zn. I. ÚS 146/2019. Rovnako namieta, že okresný súd priznal protistrane nárok na náhradu\nsťažnostného konania bez toho, aby riadne odôvodnil svoj záver, preto ho aj z tohto dôvodu\npovažuje za arbitrárne, porušujúce jej označené práva. Z uvedených dôvodov sťažovateľka\n2\n\npovažuje napadnuté uznesenie za prejav svojvôle, exces, ktorým okresný súd zasiahol do jej\noznačených práv.\n5. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 115/2024-24 z 20. marca 2024 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n6. Následne ústavný súd 23. apríla 2023 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej stránke\nprijatej ústavnej sťažnosti a oznámenie, či súhlasia s upustením od ústneho pojednávania o prijatej\nsťažnosti. V rovnaký deň písomne upovedomil zúčastnenú osobu (žalobcu v napadnutom konaní)\no jeho práve vyjadriť sa k prijatej ústavnej sťažnosti.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n7. Vyjadrenie okresného súdu č. k. Spr 13/2024-21 z 3. mája 2024 bolo ústavnému súdu doručené\n6. mája 2024, dotknutý súdny spis 9. mája 2024. Okresný súd vo svojom vyjadrení odkázal na\nvyjadrenie zákonnej sudkyne, s ktorým sa stotožnil.\n8. Zákonná sudkyňa v podstatnom v súvislosti s namietaným porušením princípu kontradiktórnosti\na rovnosťou strán v konaní poukázala na nález ústavného súdu vo veci sp. zn. IV. ÚS 16/2021\nz 20. apríla 2021, z ktorého citovala relevantnú časť, ktorá pojednáva o tom, že v sťažnostnom\nkonaní sa rovnako primerane uplatňuje princíp kontradiktórnosti, hoci § 239 Civilného sporového\nporiadku (ďalej aj „CSP“) to explicitne nezakotvuje. V nadväznosti na uvedené považovala zaslanie\nsťažnosti protistrane za splnenie tohto princípu a bola toho názoru, že rovnosť účastníkov bola\nzachovaná. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky, že nemala možnosť sa oboznámiť s vyjadrením\nprotistrany v rámci sťažnostného konania, citovala Veľký komentár k Civilnému sporovému\nporiadku, ktorý vzhľadom na to, že ide o sťažnostné konanie, ako rýchly a efektívny prostriedok\nnápravy, pre udržanie štandardu rovnosti zbraní v konaní a naplnenie práva na spravodlivý proces\nnevyžaduje od súdu zadovažovať repliku.\n9. K vecným námietkam týkajúcim sa nesprávneho výpočtového základu pre výpočet tarifnej\nodmeny za jeden úkon právnej služby zákonná sudkyňa poukázala na vyúčtovanie sťažovateľky\n(č. l. 363 súdneho spisu), ktorá sama určila základnú sadzbu tarifnej odmeny sumu 336,96 eur,\nz čoho je zrejmé, že za základnú tarifnú hodnotu za úkony vykonané do 6. júna 2019 považovala\nsumu 17 000 eur, a nie aj sumu zmluvnej pokuty. Po čiastočnom späťvzatí žaloby žiadala následne\npriznať odmenu za jeden úkon právnej služby sumu 625,73 eur, teda zo základnej tarifnej hodnoty\n101 334,44 eur, do ktorej okrem výšky zmluvnej pokuty zarátala aj príslušenstvo (úrok\nz omeškania). Sťažovateľke vytkla, že ani v rámci jej sťažnosti nežiadala aplikovať § 13 ods. 3\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“). Sťažovateľka len poukázala na rozhodnutia ústavného súdu vo veci sp. zn.\nI. ÚS 146/2019 z 19. novembra 2019 o účelnosti trov, ako aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/17/2010, 3Cdo/214/2010, v ktorých bol prijatý záver, že pre\núčely určenia výšky odmeny advokáta za ním poskytnutú právnu službu je rozhodujúci moment\nvykonania každého jednotlivého úkonu právnej služby, teda nie moment, keď advokát začal služby\n3\n\nposkytovať, s čím sa okresný súd vysporiadal v odôvodnení napadnutého uznesenia. Sťažovateľka\nv sťažnosti pred okresným súdom neargumentovala potrebou aplikácie § 13 ods. 3 vyhlášky, túto\nargumentáciu uplatnila až v konaní pred ústavným súdom, preto sa súd s ňou nemohol v rámci\nodôvodnenia napadnutého uznesenia riadne vysporiadať.\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n10. Zúčastnená osoba svoje právo vyjadriť sa k prijatej sťažnosti nevyužila v lehote určenej\nústavným súdom a ani do rozhodnutia o tejto sťažnosti.\nIII.3. Replika sťažovateľky:\n11. Sťažovateľka sa k doručenému stanovisku okresného súdu vyjadrila podaním doručeným\n17. júla 2024. K námietke o nepotrebnosti tzv. dupliky uviedla, že okresný súd nevysvetlil, či po\npodaní sťažnosti indikoval možnosť zmeniť rozhodnutie v neprospech protistrany, alebo či\nexistovala iná relevantná skutočnosť odôvodňujúca naliehavosť ponechania priestoru na opozitné\nvyjadrenie. Tým de facto vyčíta automatické posielanie jej sťažnosti na vyjadrenie protistrane.\nĎalej taktiež vyčíta okresnému súdu, že nevysvetlil, či úkon právnej služby – vyjadrenie protistrany\nk sťažnosti – podrobil skúmaniu podmienok na (ne)priznanie náhrady trov konania. K námietke\nnesprávneho určenia výpočtového základu a vysvetleniu súdu, že súd vychádzal z jej vyčíslenia\nnáhrady trov konania, uvádza, že tento argument neobstojí, pretože súd mal povinnosť vychádzať\nz obsahu spisu. Takisto namieta, že jej nesprávne vyčíslenie výpočtového základu bolo dané tým, že\nju súd uviedol do omylu, keď zmluvnú pokutu považoval za príslušenstvo pohľadávky. Uvedené\nvšak neznamená, že súd nemal povinnosť priznať jej trovy konania v takej výške, ktorá vyplývala\nzo súdneho spisu. Pri už opísaných kumulovaných pochybeniach okresného súdu výslovné\nvyžadovanie aplikácie § 13 ods. 3 vyhlášky nebolo nevyhnutné.\n12. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel k názoru,\nže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n13. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho\nkonania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie\npríslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo\núčastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011,\nIV. ÚS 295/2012).\n14. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov teda musí byť v súlade\ns účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany\nzákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov\nkonania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť toto základné právo\n\n4\n\nv rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011,\nIV. ÚS 295/2012).\n15. Ústavný súd zároveň pripomína, že arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí\nvšeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových\nokolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných\na zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04).\n16. Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane ústavnosti,\nktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli relevantné aj v danej\nveci. Z týchto hľadísk preto ústavný súd posudzoval aj sťažovateľkou napadnuté rozhodnutie\nokresného súdu.\n17. Ústavný súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je dôvodná. Vo veci\nkonajúci súd zlyhal pri poskytovaní súdnej ochrany, v dôsledku čoho došlo k neprípustnému zásahu\ndo označených práv sťažovateľky. Okresný súd sa dopustil viacerých pochybení, ktoré následne\nvyústili do vydania napadnutého uznesenia, preto ich ústavný súd musel v rámci odôvodnenia tohto\nnálezu rozdeliť do viacerých okruhov.\nIV.1. K námietke kontradiktórnosti a rovnosti strán konania podľa čl. 6 ods. 1 ústavy:\n18. Ústavnému súdu je známa judikatúra, na ktorú okresný súd poukázal vo svojom vyjadrení,\nrovnako aj citovaný komentár k Civilnému sporovému poriadku. Zásada kontradiktórnosti\nv okolnostiach veci bola čiastočne naplnená v tom, že okresný súd zaslal sťažnosť sťažovateľky\nna vyjadrenie protistrane, ktorá však zaujala k nemu stanovisko s právnou argumentáciou týkajúcou\nsa výšky výpočtového základu v posudzovanej veci, spolu s návrhom na priznanie nároku\nna náhradu trov sťažnostného konania. Toto vyjadrenie protistrany okresný súd nezaslal\nsťažovateľke ani len na vedomie a rozhodol o jej podanej sťažnosti, ktorú zamietol, a protistrane\npriznal nárok na náhradu trov sťažnostného konania v sume 419,35 eur.\n19. Vzhľadom na uvedený postup okresného súdu a výsledok sťažnostného konania, ktorým bola\nuložená povinnosť sťažovateľke uhradiť trovy sťažnostného konania, podľa názoru ústavného súdu\nbolo potrebné pre zachovanie zásady kontradiktórnosti, ako aj princípu rovnosti strán konania\npotrebné preposlať toto vyjadrenie protistrane, pretože okresný súd rozhodol o novej povinnosti\nsťažovateľky uhradiť trovy sťažnostného konania (požadovanej vo vyjadrení k sťažnosti) bez toho,\naby mala možnosť sa k uplatneným trovám protistrany vyjadriť.\n20. Obsahom princípu rovnosti zbraní je požiadavka, aby každej procesnej strane bola daná\nprimeraná možnosť predniesť svoju argumentáciu za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne\nnevýhodnejšej situácie, než v ktorej je protistrana (napr. rozhodnutie vo veci De Haes a Gijsels proti\nBelgicku z 24. 2. 1997, sťažnosť č. 19983/92, bod 53). Uvedené platí o to viac v prípadoch, ak súd\nna takomto vyjadrení postaví svojej rozhodnutie, prípadne z neho čerpá. Okresný súd\nv posudzovanom prípade znemožnil sťažovateľke zaujať stanovisko k obsahu vyjadrenia protistrany\nk jej uplatnenej požiadavke na priznanie náhrady trov sťažnostného konania.\n\n5\n\n21. Z uvedených dôvodov ústavný súd konštatuje, že napadnutým uznesením okresného súdu\na postupom, ktorý mu predchádzal, došlo k porušeniu sťažovateľkinho práva na spravodlivý proces\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v jeho parciálnej časti princípu rovnosti zbraní a rovnako aj v súvisiacej\nčasti princípu kontradiktórnosti.\nIV.2. K trovám sťažnostného konania:\n22. Okresný súd potrebu priznať trovy sťažnostného konania v napadnutom uznesení odôvodnil\nstroho konštatovaním, keďže súd sťažnosť sťažovateľky zamietol, priznal úspešnému žalobcovi\nnárok na náhradu sťažnostného konania (bod 27 napadnutého uznesenia) bez toho, aby posúdil, či\nsú predpoklady na priznanie takéhoto nároku splnené, najmä či v okolnostiach veci išlo\no odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním\nalebo bránením práva (§ 251 CSP). Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že vyjadrenie\nk sťažnosti považoval za písomné podanie na súde týkajúce sa veci samej, pričom vychádzal\nz tarifnej hodnoty vo veci samej, za ktorú považoval len istinu v sume 17 000 eur (bod 31\nnapadnutého uznesenia).\n23. Posúdenie uplatneného nároku na náhradu trov sťažnostného konania je nesprávne, pretože\nvyjadrenie k sťažnosti pri rozhodovaní o výške náhrady trov rozhodne nemožno považovať za úkon\nvo veci samej, pretože konanie vo veci samej už bolo právoplatne skončené. Navyše, k otázke trov\nprávneho zastúpenia pri rozhodovaní o sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka\no výške náhrady trov konania už ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti zaujal stanovisko.\nIV.3. K základnej sadzbe tarifnej odmeny:\n24. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky pokiaľ nie je určené inak, za tarifnú hodnotu sa považuje výška\npeňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí\nposkytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku\na hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.\n25. Vychádzajúc z obsahu žalobného návrhu, v danom prípade predmetom súdneho sporu bola\nistina v sume 17 000 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od 10. apríla 2014 do zaplatenia\na zmluvná pokuta v sume 50 eur denne od 10. apríla 2014 do zaplatenia.\n26. Okresný súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom č. k. 8Cb/13/2018-304 z 8. januára 2021\n(ďalej len „rozsudok okresného súdu“) tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 17 000 eur s prísl.\nzastavil, v časti o zaplatenie sumy 101 334,44 eur žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť\nnahradiť trovy konania v rozsahu 100 %. Z odôvodnenia tohto rozsudku je možné konštatovať, že\nzmluvná pokuta predstavovala sumu 93 500 eur a príslušenstvo sumu 7 834,44 eur (pozri bod 8\nrozsudku okresného súdu), ktoré sa zmätočne premietlo do jeho výrokov, pretože v časti\no zaplatenie 101 344,44 eur je zahrnutá aj suma príslušenstva (úroku z omeškania), konanie\no ktorom bolo prvým výrokom rozsudku zastavené.\n27. Následne okresný súd rozhodoval o výške náhrady trov konania, pričom nesprávne určil\nvýpočtový základ pre účely určenia výšky náhrady trov konania. Za tarifnú hodnotu nesprávne\npovažoval len istinu v sume 17 000 eur, keď zmluvnú pokutu zjavne nesprávne považoval za\npríslušenstvo pohľadávky. Vychádzajúc z uvedeného, je zrejmé, že okresný súd pri rozhodovaní\n\n6\n\no trovách konania konal v rozpore s platným právom. Okresný súd neospravedlňuje ani skutočnosť,\nže sťažovateľka sama nesprávne určila tarifnú hodnotu, pretože platí pravidlo iura novit curia.\n28. Vzhľadom na uvedené pochybenia, ktoré viedli k nesprávnemu rozhodnutiu o výške náhrady\ntrov konania, ústavný súd dospel k záveru o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením (bod 1 výroku nálezu).\n29. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že napadnutým uznesením okresného súdu došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľky, napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (bod 2 výroku nálezu).\n30. V ďalšom postupe je okresný súd viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným\nv tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nV.\nTrovy konania\n31. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa\nvýsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil\ninému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila\nnárok na náhradu trov konania v sume 530,86 eur. V rámci stanoviska k vyjadreniu najvyššieho\nsúdu a rovnako zúčastnenej osoby zo 7. júna 2024 si sťažovateľka za tento úkon nárok na náhradu\ntrov konania uplatnila tak, že v súhrne žiadala priznať sumu 959,24 eur.\n32. Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom\npodľa § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky pozostávajúcu z odmeny advokáta za tri\núkony právnej služby. Za dva úkony uskutočnené v roku 2023 (prevzatie a príprava zastúpenia,\npodanie ústavnej sťažnosti) patrí odmena v sume dvakrát po 208,67 eur a režijný paušál v sume\ndvakrát po 12,52 eur. Za úkon vo veci samej (stanovisko) vykonaný v roku 2024 patrí odmena\nv sume 343,26 eur a režijný paušál v sume dvakrát po 13,73 eur.\n33. Ústavný súd tak priznal náhradu trov konania v sume 799,36 eur (bod 3 výroku nálezu).\n34. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne\nsťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n35. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov\nkonania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. júna 2024\n\nPeter Molnár\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania-náklady konania", "advokát, advokácia-advokátska tarifa", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "sťažnosť", "zmluvná pokuta", "trovy konania-náklady konania", "arbitrárnosť", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-kontradiktórnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na rovnosť účastníkov v konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8Cb/13/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:27d118bf-7171-4320-bff3-2ae71f5384d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.16.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/2021 z 20. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.16.2021.2"}, {"guid": "ussr:18406505-a535-4136-b75d-9d811da60009", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.146.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 146/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 146/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.146.2019.2"}, {"guid": "ussr:eccf7ba6-9022-45fc-98f7-e46c341ffe82", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.202.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 202/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 202/2018 z 27. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-27", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.202.2018.2"}, {"guid": "ussr:4bdf272d-6c1f-4ae2-8062-aac61611fba8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.220.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 220/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 220/2018 z 11. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-11", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.220.2018.2"}, {"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 476, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "28807c56-96ae-43ea-9e92-b4605b0b2d79:9c2e6d22-ba46-434d-9e61-ecec1760b9c2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:1507227184.1", "spisova_znacka": "3MCdo/17/2010", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/17/2010 z 22. 5. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-05-22", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:1507227184.1"}, {"guid": "130b1372-e501-483a-954f-695b3e169378:7ca68ffa-edf0-44fa-bce0-a377ac61a4b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Cob/4/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Cob/4/2022 z 17. 5. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-05-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/130b1372-e501-483a-954f-695b3e169378:7ca68ffa-edf0-44fa-bce0-a377ac61a4b0"}, {"guid": "c65b34c7-70e8-4d5e-92ad-3d70fdee28e2:5c15579d-e785-47e5-9e80-5b0ac6a768f3", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Cb/13/2018", "nazov": "Opravné uznesenie Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8Cb/13/2018 z 27. 11. 2018", "sud": "Okresný súd Ružomberok", "datum_vydania": "2018-11-27", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c65b34c7-70e8-4d5e-92ad-3d70fdee28e2:5c15579d-e785-47e5-9e80-5b0ac6a768f3"}], "citovane_v": []}