{"guid": "ussr:6ed6e4d0-8115-4cbb-ad3d-0d165f2da09e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.9.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2023 z 27. 6. 2023", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. júna 2023, sp. zn. PL. ÚS 9/2023, ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.9.2023.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miloš Maďar", "sudca_id": 1078, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milos-madar-1078", "datum_vydania": "2023-06-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "odmieta", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6ed6e4d0-8115-4cbb-ad3d-0d165f2da09e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.9.2023.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.9.2023.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.9.2023.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 9/2023-40\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany\nBaricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany\nLaššákovej, Miloša Maďara (sudca spravodajca), Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho,\nRoberta Šorla a Martina Vernarského o návrhu Okresného súdu Bratislava IV (v súčasnosti\nMestského súdu Bratislava I) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej\nrepubliky o súlade § 172 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 30. apríla 2022 v časti\n„... na desať až pätnásť rokov...“ s Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd a Chartou základných práv Európskej únie takto\nrozhodol:\n1. Návrh p r i j í m a na ďalšie konanie v časti namietaného nesúladu § 172 ods. 2 Trestného\nzákona v znení účinnom do 30. apríla 2022 v časti „... na desať až pätnásť rokov...“ s čl. 1 ods. 1,\nčl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 2, čl. 17 ods. 1, ods. 2, čl. 50 ods. 1, čl. 141 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a s čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Vo zvyšnej časti návrh o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania\n1. Ústavnému súdu bol 4. októbra 2022 doručený návrh Okresného súdu Bratislava IV (ďalej aj\n,,okresný súd“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) o súlade § 172 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 30. apríla 2022\nv časti „... na desať až pätnásť rokov...“ (ďalej len „napádané ustanovenie“) s čl. 1 ods. 1, čl. 12\nods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 2, čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 50 ods. 1, čl. 141 ods. 1 ústavy, s čl. 3\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a s čl. 49 ods. 3\nCharty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“).\n\nII.\nSkutkové východiská a argumentácia navrhovateľa\n2. Odôvodnenie návrhu na začatie konania rekapituluje priebeh trestného stíhania vedeného proti\n,\n,\na\n(ďalej\nlen „obžalovaní“). Od 29. júla 2015 sa proti obžalovaným na okresnom súde vedie trestné konanie\npre skutok kvalifikovaný podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2 písm. c) Trestného zákona.\nOkresný súd vyhlásil 2. júna 2016 vo veci rozsudok. Následne tento rozsudok Krajský súd\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil\nv celom rozsahu uznesením z 13. decembra 2017. Krajský súd sa pri tom nazdával, že okresný súd\nsvoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil a postupom podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil\nvec okresnému súdu na opätovné rozhodnutie. Na hlavnom pojednávaní konanom 28. februára 2022\nokresný súd prerušil konanie uznesením podľa § 283 ods. 5 Trestného poriadku,\npretože sa domnieval, že všeobecne záväzný právny predpis nižšej právnej sily, ktorého použitie\nje v danej trestnej veci rozhodujúce pre rozhodovanie o vine a treste, je v rozpore so všeobecne\nzáväzným právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou. Proti tomuto\nuzneseniu podal sťažnosť prokurátor. Sťažnosť prokurátora zamietol krajský súd uznesením\nzo 14. júna 2022 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\n3. V čase od prerušenia trestného stíhania boli s účinnosťou k 1. máju 2022 inter alia novelizované\nustanovenia § 171 a § 172 Trestného zákona. Tieto sú pre rozhodnutie v predmetnom trestnom\nkonaní, ktoré sa vedie proti obžalovaným, kľúčové. Okresný súd pritom uviedol, že novelizované\nustanovenia nie je možné v konaní použiť, keďže trestná sadzba pre obžalovaných je podľa starej\na novej právnej úpravy rovnaká, t. j. desať až pätnásť rokov. Keďže trestná sadzba podľa novej\nprávnej úpravy nie je pre obžalovaných priaznivejšia, okresný súd sa nazdáva, že je s ohľadom\nna prerušené trestné stíhanie stále povinný aplikovať ustanovenia starej, t. j. nenovelizovanej\nprávnej úpravy.\n4. Návrh na začatie konania okresný súd odôvodňuje predovšetkým neprimeranosťou výšky trestu,\nktorý by mal v zmysle záväzného pokynu krajského súdu (podľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku)\nvoči obžalovaným uplatniť. Pri postupe v trestnom konaní vedenom na súde akceptuje zákonný\npríkaz svojej viazanosti názorom krajského (odvolacieho) súdu. Nemožnosť odchýlenia\nsa od názoru krajského súdu vychádza z ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, ako aj rozhodnutí ústavného súdu. Na druhej strane však okresný súd\nspochybňuje primeranosť, t. j. proporcionalitu legislatívneho zásahu do základného práva (osobnej\nslobody) pomocou výšky trestnej sadzby, ktorá obžalovaným za spáchané činy hrozí. Zákonná\ntrestná sadzba sa okresnému súdu javí ako zjavne neprimeraná a svojimi negatívnymi dôsledkami\nna obžalovaných, ich rodinu, blízkych, spoločnosť a štátny rozpočet mnohonásobne presahujúca\npozitíva stelesnené v presadení verejného záujmu sledovaného právnou úpravou.\n5. Okresný súd sa nazdáva, že napadnuté ustanovenie je vo vzťahu k obžalovaným neprimerane\nvysoké, a teda neproporcionálne. Svoje tvrdenia opiera o zákonnú úpravu, ktorá rigidne stanovuje\nvysokú výšku trestu, ako aj o názory právnej doktríny kritizujúce výšku trestu za skutky, ktorým\nčelia obžalovaní. Okresný súd sa preto nazdáva, že napádané ustanovenie sa dostáva do rozporu\ns čl. 12 ods. 1, čl. 16 ods. 2 a čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy.\n\n2\n\n6. V ďalších pasážach návrhu na začatie konania vykresľuje okresný súd ďalšie skutkové okolnosti\nprípadu, ako aj osobnostné pozadie obžalovaných. Tým sa snaží poukázať na neprimerane vysoké\npotrestanie, ktoré hrozí obžalovaným za spáchané skutky podľa právnej kvalifikácie napadnutého\nustanovenia. Kritizuje výšku hroziaceho trestu, ktorý podľa jeho názoru nemôže prispievať k účelu\npotrestania sledujúceho zákonodarcom. Nadväzuje pri tom aj na rozhodovaciu činnosť ústavného\nsúdu a medzinárodné ľudskoprávne dokumenty. Napokon sa vo svojej argumentácii opiera\naj o primárne a sekundárne právo Európskej únie.\nIII.\nPredbežné prerokovanie návrhu na začatie konania\n7. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná\nrada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom\n[čl. 124 a čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy], v súlade s čl. 131 ods. 1 ústavy, ako aj s § 7 ods. 1 písm. a)\na § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nna neverejnom zasadnutí pléna predbežne prerokoval návrh na začatie konania. Účelom\npredbežného prerokovania návrhu je zistenie, či a v akom rozsahu možno návrh prijať na ďalšie\nkonanie (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).\n8. Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis,\njeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave,\nústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá\nnávrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý\nv rozhodnutí je pre súd záväzný.\n9. Podľa § 74 písm. d) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1\nústavy o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily\nalebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas národná rada a ktorá bola ratifikovaná\na vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, môže podať súd v súvislosti s prejednávanou vecou.\n10. Abstraktne normovanú požiadavku súvislosti s prejednávanou vecou [čl. 144 ods. 2 ústavy\na § 74 písm. d) zákona o ústavnom súde] ako podmienku legitimácie všeobecného súdu na podanie\nnávrhu podľa čl. 125 ods. 1 ústavy interpretuje ústavný súd vo svojej judikatúre v tom zmysle,\nže podaniu návrhu musí predchádzať rozhodovacia činnosť všeobecného súdu, v rámci ktorej\nje podľa jeho úsudku potrebné vyložiť a aplikovať všeobecne záväzný právny predpis, ktorého\nnesúlad mieni všeobecný súd v konaní pred ústavným súdom uplatniť (napr. PL. ÚS 6/2021,\nbod 19). Všeobecný súd je teda oprávnený napadnúť len také ustanovenie zákona (všeobecne\nzáväzného právneho predpisu), ktorého použitie (teda nutnosť subsumpcie zisteného skutkového\nstavu pod právnu normu vyjadrenú v danom ustanovení) možno v konaní pred všeobecným súdom\nrozumne očakávať (obdobne napr. PL. ÚS 12/2012).\n11. Všeobecný súd je aktívne legitimovaný len na taký návrh derogačného nálezu, ktorý\nmá potenciál ovplyvniť jeho meritórne rozhodnutie v základnom konaní. Pri nesplnení uvedenej\npodmienky sa návrh všeobecného súdu dostáva do pozície akademickej polemiky a rozhodnutie\no ňom by nedokázalo naplniť funkčnú podstatu jeho návrhového oprávnenia, ktorou je účinná\n3\n\npomoc ústavného súdu všeobecnému súdu prostredníctvom vyriešenia prejudícia ústavno-právnej\npovahy spadajúceho do výlučnej právomoci ústavného súdu podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy\n(PL. ÚS 1/2018, bod 41).\n12. Účelom oprávnenia všeobecného súdu iniciovať konanie o súlade právnych predpisov je totiž\nodstránenie pochybností všeobecného súdu o ústavnosti konkrétneho ustanovenia, pred ktorého\npoužitím všeobecný súd v prejednávanej veci stojí alebo ktorého aplikácia v prejednávanej veci\naspoň prichádza do úvahy. Toto oprávnenie neslúži na odstraňovanie pochybností všeobecného\ncharakteru o ústavnej konformite tej časti právnej úpravy, ktorej bezprostredná aplikácia\nvšeobecným súdom v konkrétnej veci neprichádza do úvahy (PL. ÚS 6/2021, bod 20).\n13. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu, podľa ktorej sú to všeobecné súdy, ktoré\nsú primárne zodpovedné za výklad podústavného práva, je nepochybne v prvom rade úlohou\nvšeobecného súdu, ktorý podáva ústavnému súdu svoj návrh, aby posúdil prejudicialitu napádaného\nustanovenia a na účely konania pred ústavným súdom ju náležite odôvodnil. Ústavný súd si však\nvo svojej už citovanej judikatúre od počiatku vyhradzuje právo tieto závery všeobecného súdu\npri predbežnom prerokovaní jeho návrhu preskúmať a samostatne posúdiť splnenie podmienok\nkonania pred všeobecným súdom, ako aj prejudicialitu (aplikovateľnosť) napadnutého ustanovenia\nvo veci, z ktorej návrh všeobecného súdu vzišiel (porov. napríklad PL. ÚS 12/2012, ods. 31 až 34,\nPL. ÚS 6/2014, PL. ÚS 15/2016, PL. ÚS 1/2018).\n14. S ohľadom na referenciu návrhu na začatie konania s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4,\nčl. 16 ods. 2, čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 50 ods. 1, čl. 141 ods. 1 ústavy, ako aj s čl. 3 dohovoru, okresný\nsúd preukázal, že v predmetnom trestnom konaní je potrebné použiť napadnutú časť zákonnej\nprávnej normy, ktorej nesúlad s uvedenými normami je uplatnený v návrhu na začatie konania\npred ústavným súdom (podmienka čl. 144 ods. 2 ústavy). Prípadný derogačný nález nebude mať len\nhypotetický rozmer. Práve naopak, nepochybne ovplyvní meritórne rozhodnutie všeobecného súdu.\nNavyše, druhá veta čl. 50 ods. 6 ústavy priamo povoľuje aplikovateľnosť neskoršej právnej normy\nv trestnom konaní, ak by nový právny stav vytvoril pre páchateľa priaznivejšiu situáciu. Inými\nslovami, ak ústavný súd deroguje napadnutú právnu normu, ktorú má podľa rozhodnutia krajského\nsúdu navrhovateľ povinnosť aplikovať (podľa § 327 ods. 1 Trestného poriadku), nevyhnutne sa tým\novplyvní konkrétne právne posúdenie, a teda aj meritórne rozhodnutie okresného súdu.\nTo znamená, že prejudicialita napadnutého ustanovenia v konaní všeobecného súdu je evidentne\nprítomná.\n15. Pri predbežnom prerokovaní ústavný súd dospel k záveru, že na jeho prerokovanie má ústavou\nzverenú právomoc, návrh má zákonom predpísané náležitosti a nie je neprípustný. Návrh na začatie\nkonania spĺňa požiadavky podľa § 39, všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania podľa § 43,\nako aj požiadavky pre návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa § 75 zákona\no ústavnom súde. Ústavný súd taktiež zistil, že navrhovateľ podal návrh ako subjekt procesne\nlegitimovaný podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy. V konaní je okresný súd podľa § 35 ods. 2\nzákona o ústavnom súde zastúpený predsedníčkou príslušného senátu, ktorý návrh na začatie\nkonania inicioval. Preto rozhodol o jeho prijatí na ďalšie konanie tak, ako to je uvedené v bode 1\nvýroku tohto uznesenia.\n16. K návrhu na začatie konania navrhovateľ priložil aj uznesenie v trestnej veci vedenej\npod č. k. 2T/93/2015 z 28. februára 2022 (právoplatné 14. júna 2022), ktorým prerušil predmetné\n4\n\ntrestné konanie, pretože sa domnieval, že napadnutý všeobecne záväzný právny predpis nižšej\nprávnej sily, ktorého použitie považuje v danej trestnej veci za rozhodujúce pre rozhodnutie o vine\na treste, je v rozpore so všeobecne záväzným predpisom vyššej právnej sily a medzinárodnou\nzmluvou. Týmto uznesením navrhovateľ preukázal splnenie procesnej podmienky nevyhnutnej\npre začatie konania o súlade právnych predpisov na návrh všeobecného súdu vyplývajúcej z čl. 144\nods. 2 ústavy, spočívajúcej v právoplatnom prerušení dotknutého konania pred všeobecným súdom\n(PL. ÚS 39/2014).\n17. S ohľadom na namietaný referenčný rámec čl. 49 ods. 3 charty je na tomto mieste potrebné\nodkázať na predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť ústavného súdu, ktorá bola sumarizovaná\nv č. k. PL. ÚS 15/2020 z 15. marca 2023 (body 18 – 22). Ústavný súd uviedol, že v prípade\nnemožnosti vyložiť vnútroštátnu právnu úpravu v súlade s právom EÚ zásada prednosti práva EÚ\nvyžaduje, aby vnútroštátny súd, ktorý je v rámci svojej právomoci poverený uplatňovať ustanovenia\npráva EÚ, zabezpečil plný účinok požiadaviek tohto práva v prípade, o ktorom rozhoduje.\nV sp. zn. PL. ÚS 3/09 časti 3.4 sa formulovalo, že všeobecný súd «konanie o súlade vnútroštátneho\nprávneho predpisu s medzinárodnou zmluvou, ktorou Slovenská republika preniesla výkon časti\nsvojich práv na Európsku úniu, pred ústavným súdom podľa čl. 125 ods. 1 ústavy iniciovať zásadne\nnemôže, pretože v rozsahu svojej právomoci aplikuje ustanovenia práva Európskej únie\na je „... povinný zabezpečiť plný účinok týchto noriem a z úradnej moci neuplatní každé\nvnútroštátne ustanovenie, hoci by išlo o neskoršie ustanovenie, ktoré je v rozpore s právom\nSpoločenstva, bez toho, aby musel najprv žiadať alebo čakať na jeho zrušenie legislatívnou cestou\nalebo iným ústavným postupom“ (rozsudok z 9. marca 1978, Simmenthal, 106/77, Zb. s. 629,\nbod 24). K takýmto „ústavným postupom“ totiž možno považovať aj konanie o súlade právnych\npredpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy». Ústavný súd taktiež zdôraznil, že, „vychádzajúc zo zásady\nprednosti práva Európskej únie všetky orgány verejnej moci, t. j. nielen všeobecné súdy, sú povinné\nz úradnej moci nepoužiť vnútroštátne právo, ktoré podľa ich názoru odporuje právu Európskej únie,\npričom všeobecné súdy majú navyše možnosť overiť si takýto právny názor predložením\nprejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Z toho\nvyplýva, že do rozhodnutia ústavného súdu o nesúlade napadnutého právneho predpisu (alebo\nodloženia jeho účinnosti podľa čl. 125 ods. 2 ústavy), jeho časti alebo jednotlivého ustanovenia\nsú všeobecné súdy, ako aj iné orgány verejnej moci povinné vylúčiť použitie takého vnútroštátneho\npráva ex offo a po rozhodnutí ústavného súdu o ich nesúlade s ústavou alebo ústavným zákonom\nje odstránený jeho nesúlad nielen s ústavou alebo ústavným zákonom, ale aj možný nesúlad\nnapadnutého vnútroštátneho práva s právom Európskej únie.“.\n18. Ak je teda v konkrétnom konaní právo Európskej únie relevantné a navrhovateľ sa domnieva,\nže ustanovenia vnútroštátneho právneho predpisu kolidujú s chartou, v rámci výkonu svojej\nprávomoci je povinný zabezpečiť plný účinok požiadaviek plynúcich z ustanovení práva Európskej\núnie. V prípade pochybností sa navrhovateľ môže podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ obrátiť\nna Súdny dvor v rámci konania o tzv. prejudiciálnej otázke. Práve Súdny dvor má totiž výlučnú\nprávomoc poskytnúť konečný výklad práva Európskej únie (rozsudok z 2. 9. 2021, Moldavská\nrepublika, C‑741/19, EU:C:2021:655, bod 45). Účinnú interpretačnú pomoc mu teda v takom\nprípade poskytuje Súdny dvor, nie ústavný súd.\n19. Návrh na vyslovenie nesúladu napadnutého ustanovenia s chartou preto nenapĺňa podstatu\nnávrhového oprávnenia všeobecného súdu. V zmysle predchádzajúcej rozhodovacej činnosti\n5\n\nústavného súdu, ako aj rozhodovacej činnosti Súdneho dvora zostáva aplikácia charty v dispozícii\nvšeobecných súdov. Na základe uvedeného ústavný súd odmieta návrh na začatie konania v časti\ntýkajúcej sa súladnosti napadnutého ustanovenia Trestného zákona s čl. 49 ods. 3 charty ako podaný\nneoprávnenou osobou.\n20. Ostatné dôvody nesúladu napadnutého ustanovenia (bod 1 tohto rozhodnutia) uvedené v návrhu\npovažuje ústavný súd za vhodné podrobiť meritórnemu prieskumu.\n21. Ústavný súd v závere dodáva, že s účinnosťou od 1. júna 2023 nastali viaceré zmeny\nv organizácii všeobecných súdov, v ich pôsobnosti, sídlach a obvodoch (tzv. nová súdna mapa).\nPodľa § 18n ods. 2 písm. a) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej\nrepubliky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov\nv znení neskorších predpisov prechádza od 1. júna 2023 výkon súdnictva v trestných veciach\nz Okresného súdu Bratislava IV na Mestský súd Bratislava I.\n22. Podľa § 67 zákona o ústavnom súde pripájajú k tomuto rozhodnutiu spoločné odlišné\nstanovisko sudcovia Ladislav Duditš, Libor Duľa, Miroslav Duriš a Jana Laššáková, ktoré sa týka\nvýroku a odôvodnenia rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. júna 2023\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n6", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "trest-odňatia slobody", "trest-ukladanie trestov", "súlad-súlad právnych predpisov", "súlad-súlad právnych predpisov", "trest-odňatia slobody", "trest-ukladanie trestov", "právna veta"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:554fdc4b-4cf6-4880-a479-c2e05d28374f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/2020", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/2020 z 15. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-15", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:554fdc4b-4cf6-4880-a479-c2e05d28374f"}, {"guid": "ussr:93d46d44-6260-4514-aae9-c20ddb610773", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.6.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2021 z 26. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.6.2021.1"}, {"guid": "ussr:87beed2e-e2d0-4122-aa67-3566c88506cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2018 z 24. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-24", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2018.1"}, {"guid": "ussr:de2e9140-75c1-4a37-af4b-79c881ae2085", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.15.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/2016 z 7. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-07", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.15.2016.1"}, {"guid": "ussr:a7ba5c21-9ed0-47ba-bfff-18feec70c11f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 39/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 39/2014 z 17. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-17", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a7ba5c21-9ed0-47ba-bfff-18feec70c11f"}, {"guid": "ussr:82e2b616-7134-448d-90d8-f01a3ad7730b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2014 z 5. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-05", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82e2b616-7134-448d-90d8-f01a3ad7730b"}, {"guid": "ussr:1648348a-68dd-4cc3-94b5-5dc07f1fdf21", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2012 z 11. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-11", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1648348a-68dd-4cc3-94b5-5dc07f1fdf21"}], "citovane_v": []}