{"guid": "ussr:9ad37347-8996-43d5-b302-090e3fec97a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.8.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2023 z 21. 6. 2023", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 21. júna 2023, sp. zn. PL. ÚS 8/2023, ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.8.2023.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2023-06-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9ad37347-8996-43d5-b302-090e3fec97a8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.8.2023.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.8.2023.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.8.2023.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 8/2023-47\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany\nBaricovej, Ladislava Duditša (sudca spravodajca), Libora Duľu, Miroslava Duriša, Jany\nLaššákovej, Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla\na Martina Vernarského o návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie\nkonania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 6 ods. 12 písm. b), d),\nh) druhého bodu a písm. k), § 9 ods. 12 písm. b), d), h) druhého bodu a písm. k), § 9aa ods. 8\na § 39hh zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 507/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nč. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z.\no financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov,\ns čl. 1 ods. l, čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 65 a čl. 71 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 9\nods. 1 Európskej charty miestnej samosprávy takto\nrozhodol:\nNávrh o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavnému súdu bol 16. septembra 2022 doručený návrh generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „navrhovateľ“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade § 6 ods. 12 písm. b), d), h) druhého bodu\na písm. k), § 9 ods. 12 písm. b), d), h) druhého bodu a písm. k), § 9aa ods. 8 a § 39hh zákona\nč. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 507/2021 Z. z. (ďalej len „zákon o štátnej správe a samospráve\nv školstve“), ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej\nsamospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa\nmení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských\nzariadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „napadnutá práva úprava“), s čl. 1 ods. l, čl. 2\n\nods. 2, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 65 a čl. 71 ods. 1 ústavy a čl. 9 ods. 1 Európskej charty miestnej\nsamosprávy.\n2. Napadnutá právna úprava znie:\nPodľa § 6 ods. 12 zákona o štátnej správe a samospráve v školstve obec\nb) poskytuje na základe zmluvy podľa § 9aa z finančných prostriedkov poukázaných podľa\nosobitného predpisu zriaďovateľovi cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi cirkevnej\njazykovej školy, zriaďovateľovi cirkevnej materskej školy, zriaďovateľovi cirkevného školského\nzariadenia, zriaďovateľovi súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi súkromnej\njazykovej školy, zriaďovateľovi súkromnej materskej školy a zriaďovateľovi súkromného\nškolského zariadenia, ktoré sú zriadené na území obce, finančné prostriedky na mzdy a prevádzku\nna dieťa, žiaka alebo na poslucháča do dovŕšenia (1) 25 rokov veku na mzdy a prevádzku\nzákladných umeleckých škôl a jazykových škôl pri základných školách a (2) 15 rokov veku\nna mzdy a prevádzku materských škôl, ktorých zriaďovateľom môže byť aj obec alebo regionálny\núrad, takých školských zariadení, ktorých zriaďovateľom môže byť aj obec, školských internátov\nalebo takých školských zariadení, ktorých zriaďovateľom môže byť aj regionálny úrad,\nd) uzatvorí zmluvu podľa § 9aa so zriaďovateľom podľa písmena b) najneskôr do 31. decembra\nkalendárneho roka predchádzajúceho roku, v ktorom sa majú finančné prostriedky poskytovať,\nh) poskytuje finančné prostriedky na mzdy a prevádzku (2) zriaďovateľom podľa písmena b)\nrozpočtované na príslušný kalendárny rok mesačne v lehote dohodnutej podľa § 9aa ods. 2 písm. e),\nk) poskytne finančné prostriedky na žiaka cirkevnej základnej umeleckej školy, žiaka súkromnej\nzákladnej umeleckej školy, poslucháča cirkevnej jazykovej školy, poslucháča súkromnej jazykovej\nškoly, dieťa cirkevnej materskej školy, dieťa súkromnej materskej školy, dieťa cirkevného\nškolského zariadenia a dieťa súkromného školského zariadenia z finančných prostriedkov\npoukázaných podľa osobitného predpisu v plnej výške sumy určenej na mzdy a prevádzku na žiaka\nzákladnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy a dieťa školského\nzariadenia vypočítanej podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 9 ods. 12 zákona o štátnej správe a samospráve v školstve samosprávny kraj\nb) poskytuje na základe zmluvy podľa § 9aa z finančných prostriedkov poukázaných podľa\nosobitného predpisu zriaďovateľovi cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľovi cirkevného\nškolského zariadenia, zriaďovateľovi súkromnej jazykovej školy a zriaďovateľovi súkromného\nškolského zariadenia, ktoré sú zriadené na území samosprávneho kraja, finančné prostriedky\nna mzdy a prevádzku na dieťa, žiaka alebo na poslucháča\n1. do dovŕšenia 25 rokov veku na mzdy a prevádzku takých škôl a školských zariadení, ktorých\nzriaďovateľom môže byť aj samosprávny kraj; to neplatí, ak ide o školu alebo o školské zariadenie,\nktorým možno poskytovať finančné prostriedky aj podľa § 6 ods. 12 písm. b),\n2. od dovŕšenia 15 rokov veku na mzdy a prevádzku školského internátu a takého školského\nzariadenia, ktorého zriaďovateľom môže byť aj regionálny úrad,\nd) uzatvorí zmluvu podľa § 9aa so zriaďovateľom podľa písmena b) najneskôr do 31. decembra\nkalendárneho roka predchádzajúceho roku, v ktorom sa majú finančné prostriedky poskytovať,\n\n2\n\nh) poskytuje finančné prostriedky na mzdy a prevádzku\n2. zriaďovateľom podľa písmena b) rozpočtované na príslušný kalendárny rok mesačne v lehote\ndohodnutej podľa § 9aa ods. 2 písm. e),\nk) poskytne na poslucháča cirkevnej jazykovej školy, poslucháča súkromnej jazykovej školy, dieťa\ncirkevného školského zariadenia a dieťa súkromného školského zariadenia finančné prostriedky\nv plnej výške sumy určenej na mzdy a prevádzku na poslucháča jazykovej školy a dieťa školského\nzariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja.\nUstanovenie § 9aa ods. 8 zákona o štátnej správe a samospráve v školstve znie:\n(8) Ak obec so zriaďovateľom podľa § 6 ods. 12 písm. b) alebo samosprávny kraj so zriaďovateľom\npodľa § 9 ods. 12 písm. b) neuzatvorí zmluvu o financovaní najneskôr do 31. decembra\nkalendárneho roka predchádzajúceho roku, v ktorom sa majú finančné prostriedky poskytovať,\nz dôvodov na strane poskytovateľa finančných prostriedkov, poskytovateľ finančných prostriedkov\nje povinný poskytovať finančné prostriedky na mzdy a prevádzku príslušnému zriaďovateľovi\nv sume podľa § 6 ods. 12 písm. b) alebo podľa § 9 ods. 12 písm. b) do 20. kalendárneho dňa\npríslušného mesiaca.\nUstanovenie § 39hh zákona o štátnej správe a samospráve v školstve znie:\n(1) Obec poskytne v roku 2022 zriaďovateľovi cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi\ncirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľovi cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľovi\nsúkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi súkromnej jazykovej školy a zriaďovateľovi\nsúkromného školského zariadenia finančné prostriedky na mzdy a prevádzku len na dieťa, žiaka\nalebo na poslucháča do dovŕšenia 15 rokov veku.\n(2) Samosprávny kraj poskytne v roku 2022 zriaďovateľovi cirkevnej základnej umeleckej školy,\nzriaďovateľovi cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľovi cirkevného školského zariadenia,\nzriaďovateľovi súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi súkromnej jazykovej školy\na zriaďovateľovi súkromného školského zariadenia finančné prostriedky na mzdy a prevádzku len\nna dieťa, žiaka alebo na poslucháča nad 15 rokov veku.\n(3) Obec uzatvorí zmluvu o financovaní s príslušným zriaďovateľom na rok 2022 do 31. januára\n2022 na základe údajov o počte detí, žiakov a poslucháčov podľa stavu k 15. septembru 2021; ak\nzmluva o financovaní na rok 2022 nebude uzatvorená v tejto lehote, obec je povinná poskytovať\nfinančné prostriedky na mzdy a prevádzku príslušnému zriaďovateľovi v plnej výške sumy určenej\nna mzdy a prevádzku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa\nmaterskej školy a dieťa školského zariadenia vypočítanej podľa osobitného predpisu, do\n20. kalendárneho dňa príslušného mesiaca.\n(4) Samosprávny kraj uzatvorí zmluvu o financovaní s príslušným zriaďovateľom na rok 2022\ndo 31. januára 2022 na základe údajov o počte detí, žiakov a poslucháčov podľa stavu\nk 15. septembru 2021; ak zmluva o financovaní na rok 2022 nebude uzatvorená v tejto lehote,\nsamosprávny kraj je povinný poskytovať finančné prostriedky na mzdy a prevádzku príslušnému\nzriaďovateľovi v plnej výške sumy určenej na mzdy a prevádzku na žiaka základnej umeleckej\nškoly, poslucháča jazykovej školy a dieťa školského zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti\nsamosprávneho kraja do 20. kalendárneho dňa príslušného mesiaca.\n\n3\n\n3. Podľa navrhovateľa napadnutou právnou úpravou bola obciam a samosprávnym krajom uložená\npovinnosť poskytovať finančné prostriedky na mzdy a prevádzku zriaďovateľom cirkevných\nzákladných umeleckých škôl, cirkevných jazykových škôl, cirkevných materských škôl, cirkevných\nškolských zariadení, súkromných základných umeleckých škôl, súkromných jazykových škôl,\nsúkromných materských škôl a súkromných školských zariadení (ďalej len „súkromné a cirkevné\nškoly a školské zariadenia“), ktoré sú zriadené na území obce, resp. samosprávneho kraja.\n4. Navrhovateľ v návrhu rekapituluje stanovisko Združenia miest a obcí Slovenska (ďalej len\n„ZMOS“), ktoré iniciovalo podanie návrhu na začatie konania, podľa ktorého bola napadnutá\nprávna úprava prijatá bez vyhodnotenia pripomienok a bez toho, aby sa kvantifikoval dosah\nuloženej povinnosti na rozpočet verejnej správy. Výhrady ZMOS smerujú k tomu, že prijatím\nsporných ustanovení došlo k narušeniu rešpektovania pravidiel finančnej decentralizácie, obce\na samosprávne kraje sú povinné poskytovať finančné príspevky zriaďovateľom súkromných\na cirkevných škôl a školských zariadení, pričom nemôžu zasahovať do ich činnosti, kontrolovať\nkvalitu a opodstatnenosť ich činnosti, rozhodovať o ich prioritách ani usmerňovať ich personálnu\npolitiku, majú právo iba formálne kontrolovať využívanie poukázaných finančných prostriedkov.\nNa druhej strane obce a samosprávy majú veľký investičný dlh, a teda nedostatok financií na svoju\nvlastnú činnosť a financovanie škôl a školských zariadení vo vlastnej zriaďovateľskej pôsobnosti.\nFinancovanie súkromných a cirkevných škôl a školských zariadení ide na úkor plnenia základných\núloh samosprávy, investičného rozvoja a skvalitňovania života občanov miest a obcí.\n5. Navrhovateľ ďalej cituje z pripomienok, ktoré v rámci legislatívneho procesu k prijatiu sporných\nustanovení uplatnilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“).\nKonkrétne namietalo, že zmena financovania súkromných a cirkevných škôl a školských zariadení\nmá nepriaznivý dopad na rozpočet samospráv, ktorý nebol žiadnym spôsobom kvantifikovaný,\npričom žiadalo o kalkuláciu tohto dopadu na tri nasledujúce rozpočtové roky.\n6. Podľa navrhovateľa pripomienky ZMOS ani ministerstva financií neboli v legislatívnom procese\nzohľadnené, čo vyčíta predkladateľom zákona (poslancom Národnej rady Slovenskej republiky),\nnávrh sporného zákona bol zaradený na medzirezortné pripomienkové konanie 11. novembra 2021\na v Národnej rade Slovenskej republiky bol schválený už 25. novembra 2021.\n7. Navrhovateľ ďalej rekapituluje právnu úpravu zriaďovania škôl a školských zariadení a vývoj\nprávnej úpravy predchádzajúcej prijatiu sporných ustanovení zákona o štátnej správe a samospráve\nv školstve. Povinnosť financovať súkromné a cirkevné školy a školské zariadenia bola zavedená\ns účinnosťou od 1. januára 2007 prijatím zákona č. 689/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nč. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení\nneskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve\na školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\nObciam a samosprávnym krajom bola uložená povinnosť poskytnúť finančné prostriedky\nzriaďovateľom súkromných a cirkevných umeleckých škôl a školských zariadení vo výške 90 %\nobjemu finančných prostriedkov vypočítaných podľa § 2 ods. l písm. c) nariadenia vlády Slovenskej\nrepubliky č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „nariadenie č. 668/2004 Z. z.“). Prijatím zákona č. 38/2011 Z. z.,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl\na školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa\n\n4\n\npríspevok premenoval na dotáciu a jeho výška bola učená na najmenej 88 % zo sumy určenej\nna mzdy a prevádzku. Prijatím zákona č. 209/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nč. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bola povinnosť\nfinancovania rozšírená aj na stravovanie detí v materských školách v zriaďovateľskej pôsobnosti\ncirkvi alebo náboženskej spoločnosti alebo súkromnej osoby. Napadnutou právnou úpravou došlo\nk zvýšeniu financovania jazykových, umeleckých a materských škôl a školských zariadení\nv zriaďovateľskej pôsobnosti cirkví a súkromných osôb z 88 % na 100 % nákladov na mzdy\na prevádzku.\n8. Navrhovateľ považuje právnu úpravu financovania základných škôl, stredných škôl a školských\nzariadení za neprehľadnú a nepredvídateľnú, podľa jeho názoru sa zákon č. 597/2003 Z. z.\no financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 597/2003 Z. z.“) nevzťahuje na cirkevné a súkromné materské školy, základné\numelecké školy a jazykové školy, a preto neexistuje rozumný dôvod na zaradenie právnej úpravy\nustanovenej v § 9n do zákona č. 597/2003 Z. z.\n9. Zavedenie povinnosti obcí a samosprávnych krajov poskytovať od 1. januára 2007 finančné\nprostriedky na mzdy a prevádzku zriaďovateľom súkromných a cirkevných škôl a školských\nzariadení nebolo podmienené zavedením nového súhlasu obce alebo samosprávneho kraja s ich\nzriadením, pričom obce a samosprávne kraje udeľovali súhlas s ich zriadením za iných podmienok\n(bez povinnosti podieľať sa na ich financovaní). Z tohto uhla pohľadu považuje navrhovateľ\nnapadnutú právnu úpravu za v právnom štáte neprípustnú, nepredvídateľnú a porušujúcu princíp\nprávnej istoty, a tým aj čl. 1 ods. 1 prvej vety ústavy.\n10. Z hľadiska posúdenia, či povinnosť financovať súkromné a cirkevné školy a školské zariadenia\npatrí pod samosprávnu pôsobnosť obcí a samospráv, resp. či ide o prenesený výkon štátnej správy,\nnavrhovateľ vyslovil, že v podstate nejde ani o jednu z uvedených možností, keďže ide\no poskytovanie finančných prostriedkov cudzím zriaďovateľom so sídlom na území obce, resp.\nsamosprávneho kraja z vlastných príjmov obce a samosprávneho kraja.\n11. Navrhovateľ poukazuje aj na spôsob financovania samospráv, v zmysle zákona\nč. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov predstavuje podiel dane z príjmov poukázaný zo štátneho\nrozpočtu vlastný príjem rozpočtu obce, o ktorého použití rozhoduje obec samostatne, čo platí aj pre\nvyšší územný celok. V zmysle zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane\nz príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov je výnos dane v príslušnom rozpočtovom roku príjmom rozpočtov obcí vo výške 70 %\na príjmom rozpočtov vyšších územných celkov vo výške 30 %. Počet obyvateľov obce a vyššieho\núzemného celku je len jedným z kritérií na rozdelenie výnosu dane, príjem obce ovplyvňuje aj počet\nžiakov škôl a školských zariadení.\n12. Navrhovateľ cituje z nálezu ústavného súdu č. k. PL. ÚS 126/07-59 z 2. júla 2008 a konštatuje,\nže celková suma – výnos dane v príslušnom rozpočtovom roku, ktorý je príjmom rozpočtov obcí\nvo výške 70 %, sa nezmenila, samospráva je ale povinná z tejto sumy poskytovať zriaďovateľom\nsúkromných a cirkevných škôl a školských zariadení finančné prostriedky na mzdy a prevádzku.\n\n5\n\nK navýšeniu príjmov pre obce a samosprávne kraje zo štátneho rozpočtu nedošlo, na druhej strane\nale obce a samosprávne kraje majú povinnosť poskytovať zriaďovateľom súkromných a cirkevných\nškôl a školských zariadení finančné prostriedky na mzdy a prevádzku. Uvedené je porušením práva\nobce rozhodovať o nakladaní so svojím rozpočtom samostatne a ignorovaním ústavného postavenia\núzemnej samosprávy a jej významu. Navrhovateľ ďalej poukázal na rozhodnutia ústavného súdu\nsp. zn. PL. ÚS 5/97, PL. ÚS 19/98 a PL. ÚS 32/95.\n13. Na záver navrhovateľ zhrnul, že povinnosť poskytovať cudzím zriaďovateľom finančné\nprostriedky na mzdy a prevádzku nie je ani výkonom samosprávnej pôsobnosti územnej\nsamosprávy ani preneseným výkonom štátnej správy. Zákonodarca svojvoľne zasiahol\ndo právomocí obcí a samosprávnych krajov nakladať so svojimi vlastnými finančnými\nprostriedkami, čím narušil podstatu územnej samosprávy: „So zreteľom na skutočnosť, že\nnapadnutá právna úprava zasahuje do práva samosprávy voľne disponovať s vlastnými finančnými\nprostriedkami, a tým ohrozuje alebo znemožňuje riadne plnenie úloh patriacich do jej pôsobnosti,\nako aj so zreteľom na skutočnosť, že štát prijal záväzok ustanovený v čl. 9 ods. 1 Európskej charty\nmiestnej samosprávy, podľa ktorého miestne orgány majú v rámci hospodárskej politiky štátu právo\nna primerané vlastné finančné zdroje, s ktorými môžu voľne disponovať v rámci svojich právomocí,\npovažujem za nevyhnutné, aby Ústavný súd Slovenskej republiky preskúmal súlad napadnutej\nprávnej úpravy s Ústavou Slovenskej republiky a Európskou chartou miestnej samosprávy.“\n14. Ústavnému súdu bolo 27. apríla 2023 doručené spoločné podanie Asociácie súkromných škôl\na školských zariadení, Asociácie evanjelických škôl Slovenska a Združenia katolíckych škôl\nSlovenska ako amicus curiae. Vo svojom stanovisku poukázali na cieľ sledovaný prijatím\nnapadnutého právneho predpisu, ktorým je uplatňovanie princípu rovného financovania každého\ndieťaťa, žiaka a poslucháča bez ohľadu na zriaďovateľa školy a školského zariadenia. Zmena\nexistujúceho príspevku vo výške 88 % mala riešiť aj legislatívnu medzeru spočívajúcu v tom, že\nobec alebo vyšší územný celok bez zriadenej materskej školy, základnej umeleckej školy, jazykovej\nškoly alebo školského zariadenia neposkytovali súkromným, resp. cirkevným zriaďovateľom žiadne\nfinancie z dôvodu, že výšku príspevku nemali z čoho vypočítať, príspevok v minimálnej výške\n88 % sa vypočítaval zo sumy určenej na mzdy a prevádzku obdobných škôl a školských zariadení,\nktorých zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj. Je nepochybné, že štát prideľované\nfinančné prostriedky chcel poskytnúť na školstvo bez ohľadu na povahu zriaďovateľa školy alebo\nškolského zariadenia a jeho vôľou nebolo, aby tieto finančné prostriedky boli samosprávami\n„zadržané“ a použité na plnenie iných rozmanitých úloh samosprávy (napr. inžinierska činnosť,\nplaty zamestnancov obecných úradov, údržba a zveľaďovanie obecného majetku a pod.). K povahe\nfinančnej podpory poskytovanej obcami a vyššími územnými celkami poukázali na to, že do prijatia\nnapadnutej právnej úpravy šlo o dotáciu upravenú prostredníctvom všeobecného záväzného\nnariadenia, ktorá bola z právneho hľadiska nenárokovateľná. Prijatím napadnutej právnej úpravy sa\nfinancovanie súkromných a cirkevných škôl a školských zariadení realizuje na základe zmluvy, ide\no právne vymáhateľný nárok poskytovaný priamo z podielových daní. Podiely na daniach z príjmov\nfyzických osôb, aj keď sú považované za vlastné príjmy obce, nepatria medzi prostriedky\nvo výlučnej kompetencii územnej samosprávy, ktorá si s nimi môže hospodáriť svojvoľne podľa\nvlastného uváženia, napríklad tým, že časť určenú na školstvo neposkytne školám a školským\nzariadeniam zriadeným na jej území. Obce dostávajú do rozpočtu finančné prostriedky nielen\nna financovanie škôl a školských zariadení vo vlastnej zriaďovateľskej pôsobnosti podľa\n6\n\nprepočítaného počtu detí žiakov a poslucháčov podľa stavu k 15. septembru začínajúceho školského\nroka, ale aj finančné prostriedky podľa prepočítaného počtu detí, žiakov a poslucháčov neštátnych\nškôl a školských zariadení, ktoré sú určené pre neštátne školy a školské zariadenia zriadené\nna území obce. Oprávnenie obce použiť tú časť finančných prostriedkov, ktorá je určená\nna financovanie neštátnych škôl a školských zariadení, vo vlastnej zriaďovateľskej pôsobnosti či\nna iné záležitosti v obci sa prieči účelu ich poskytnutia, ktorý vyplýva zo zákona o štátnej správe\na samospráve v školstve a z nariadenia vlády č. 668/2004 Z. z., a podľa amicus curiae je absolútne\nneproporcionálne.\n15. Ďalej amicus curiae poukazuje aj na nález ústavného súdu č. k. PL. ÚS 126/07-59\nz 2. júla 2008, kde ústavný súd o. i. konštatoval, že nejde o obmedzenie vlastníckeho práva obce\nalebo vyššieho územného celku podľa čl. 20 ods. 4 ústavy, ale o ustanovenie podmienok,\npovinností a určitých obmedzení v spojení s rozpočtovým hospodárením obce alebo vyššieho\núzemného celku s prostriedkami, ktoré im boli prerozdelené.\nII.\nPredbežné prerokovanie návrhu na začatie konania\n16. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná\nrada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom\n[čl. 124 a čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy], v súlade s čl. 131 ods. 1 ústavy, ako aj s § 7 ods. 1 písm. a)\na § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“),\nna neverejnom zasadnutí pléna predbežne prerokoval návrh na začatie konania. Účelom\npredbežného prerokovania návrhu je zistenie, či a v akom rozsahu možno návrh prijať na ďalšie\nkonanie (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).\n17. Ústavný súd, reflektujúc vývoj právnej úpravy financovania súkromných a cirkevných škôl\na školských zariadení a navrhovateľom označené ustanovenia napadnutého právneho predpisu,\nidentifikoval, že z materiálneho hľadiska považuje navrhovateľ za problematické zvýšenie\npríspevku na ich financovanie z čiastočného (88 %) na úplné (100 %) bez toho, aby štát zvýšil\nobciam a samosprávnym krajom príjmy z podielových daní, čím (i) sa neprimerane prehlbuje\nzasahovanie do autonómie samospráv, najmä do ich práva slobodne nakladať s vlastným\nrozpočtom, (ii) prijatá napadnutá legislatíva nezohľadnila dopady na rozpočty samospráv\na navýšenie ich príspevku nebolo štátom kompenzované, (iii) z formálneho hľadiska samotné\nzakotvenie povinnosti samospráv a vyšších územných celkov poskytovať financie na činnosť\nsúkromných a cirkevných škôl a školských zariadení aj v rámci zákona č. 597/2003 Z. z. spôsobuje\nneprehľadnosť a nepredvídateľnosť legislatívy, prijatie napadnutej právnej úpravy len prehlbuje\nuvedený stav a porušuje princíp právnej istoty.\nII.1. Posúdenie problematiky financovania neštátnych základných umeleckých škôl\na neštátnych školských zariadení v náleze č. k. PL. ÚS 126/07-59 z 2. júla 2008:\n18. Pri posudzovaní obsahu návrhu na začatie konania považuje ústavný súd v prvom rade\nza potrebné pripomenúť, že problematika spôsobu financovania neštátnych základných umeleckých\n7\n\nškôl a neštátnych školských zariadení bola predmetom jeho rozhodovania v náleze č. k.\nPL. ÚS 126/07-59 z 2. júla 2008. Predmetom ústavnoprávneho prieskumu bol § 39a ods. 1 a 2\nzákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení zákona č. 689/2006 Z. z., ktorým\nsa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských\nzariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej\nspráve v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov, s čl. 1 ods. 1, čl. 20 ods. 4 a čl. 65 ods. 1 ústavy. Napadnutým ustanovením\nzákonodarca s účinnosťou od 1. januára 2007 preniesol financovanie súkromných a cirkevných\numeleckých škôl a školských zariadení (nie aj jazykových a materských škôl, pozn.) na obce\na vyššie územné celky, ktoré nemajú vo vzťahu k týmto zariadeniam zriaďovateľskú pôsobnosť,\nvýška príspevku bola určená na 90 % prostriedkov vypočítaných podľa § 2 ods. 1 písm. c)\nnariadenia vlády č. 668/2004 Z. z. a ak ide o vyšší územný celok, najmenej 90 % sumy, ktorá\npripadá na žiaka základnej umeleckej školy alebo školského zariadenia v jeho zriaďovateľskej\npôsobnosti, alebo najmenej sumu, ktorú je povinná poskytnúť obec.\n19. V tejto veci navrhovatelia (skupina poslancov, pozn.) argumentovali takto: „Týmito\nustanoveniami zákonodarca zaviedol osobitné pravidlá financovania neštátnych ZUŠ a neštátnych\nškolských zariadení, ktorých platnosť a účinnosť obmedzil dobou troch rokov, keď na toto obdobie\nustanovil určitú sumu, ktorú je obec, resp. vyšší územný celok ako dotáciu povinný poskytnúť...\nUstanovenie § 39a ods. 1 a 2 predstavuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva samosprávnych\nentít vo vzťahu k ich vlastným príjmom, finančným prostriedkom preto, že direktívne ustanovuje (i)\njediný možný účel použitia týchto prostriedkov a zároveň (ii) sumu, v akej sa majú tieto prostriedky\nna predmetný účel použiť...\nSkutočnosť, že k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva, ku ktorému vedie aplikácia ustanovení\n§ 39 ods. 1 a 2, dochádza priamo zákonom a nie na jeho základe, je podľa navrhovateľa zrejmá...\nnie je splnená ani podmienka primeranej náhrady... Na tejto skutočnosti nie je spôsobilým nič\nzmeniť ani fakt, že vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 72/2007 z 24. januára 2007\npriznala samostatným entitám (samosprávam, pozn.) mimoriadnu dotáciu na financovanie\nsamosprávnych pôsobností, súvisiacich s financovaním neštátnych základných umeleckých škôl\na neštátnych školských zariadení.“\n20. Navrhovatelia napadli aj legislatívny spôsob prijatia tejto zmeny, ktorá sa uskutočnila (aj)\nformou intertemporálnych ustanovení, k čomu uviedli: „... je možné dospieť k záveru, že popretím\nzákladných doktrinálnych aj praxeologických východísk pri úprave režimu intertemporality\nzákonodarca výrazne oslabil zrozumiteľnosť a jednoznačnosť zvolenej právnej úpravy ako súčasť\nprincípu právnej istoty.“\n21. Ústavný súd v náleze k namietanému porušeniu princípu autonómie samospráv uviedol:\n«Zákonodarca mal porušiť základný ústavný princíp územnej samosprávy tým, že postupoval podľa\nčlánku 65 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá priamo zverila zákonodarcovi ústavnú možnosť\nurčovať rozsah a podmienky hospodárenia s finančnými prostriedkami. Navrhovateľ správne tvrdí,\nže táto možnosť by nemala byť zneužitá takým spôsobom, že by poprela samotnú podstatu\nmajetkovoprávnej autonómie „samosprávnej entity“, avšak... je otázka, že či tým, že predpísala na\nurčité obdobie prefinancovanie neštátnych ZUŠ a neštátnych školských zariadení z prostriedkov\nzískaných z verejných zdrojov, tak úplne zlikvidovala podstatu územnej samosprávy. Principiálne\n\n8\n\nby takéto kroky vo veľkom rozsahu (aj v iných oblastiach) mohli narušiť zmysel územnej\nautonómie. Treba však upozorniť na to, že princíp územnej samosprávy nemá prirodzenoprávny\ncharakter (napríklad ako to je v prípade ľudských práv), ale jeho obsah a rozsah je zverený do rúk\npolitickej moci v štáte. Táto politická moc v zásade môže širokou voľnou úvahou rozhodnúť, či\nbude štát centralizovaný alebo decentralizovaný a v akom rozsahu v rámci decentralizácie bude časť\nštátnej správy prenesená na územnú samosprávu. V tomto bode teda treba zásadne odlíšiť ústavnosť\nod parlamentnej demokracie alebo inými slovami článok 1 Ústavy Slovenskej republiky od článku\n65 Ústavy Slovenskej republiky.»\n22. K namietanému zásahu do vlastníckeho práva samospráv ústavný súd uviedol: «Ide o to, či\ntento zásah sledoval legitímny cieľ, bol legálny, primeraný a nevyhnutný v demokratickej\nspoločnosti. Legitímnosť cieľa navrhovateľ nespochybňuje. Problémom je, že tak urobil priamo\nzákonom, a nie na základe zákona. Tento argument je možné spochybniť práve priamou ústavnou\nmožnosťou zasiahnuť do výkonu územnej samosprávy (čl. 67), čo možno chápať v porovnaní\ns požiadavkou kladenou v článku 20 ods. 4 („na základe zákona“) ako lex specialis. Posledná\nnámietka sa týka absencie náhrady. Tu treba zohľadniť dve skutočnosti, a to:\n- ide o obmedzenie vlastníckeho práva k verejným zdrojom (výška náhrady nemusí byť rovnaká, ale\nnižšia ako v prípade zásahu do súkromného práva),\n- k náhrade fakticky došlo a na veci nemení nič námietka, že tento spôsob náhrady je\nnenárokovateľný.»\n23. V závere nálezu ústavného súdu č. k. PL. ÚS 126/07-59 z 2. júla 2008 bolo konštatovanie: «Ak\nsa teda výnos z tejto dane z príjmu rozdelí obciam podľa určitých kritérií, pričom 40 % podľa počtu\nžiakov (detí) umeleckých škôl a školských zariadení obcí, je celkom logické a prirodzené, že\npridelenie finančných prostriedkov z tohto dôvodu sa musí/má premietnuť aj do „výdavkov“ obce\nvyčlenených na tento účel. Pretože do hospodárenia obce a vyššieho územného celku môže štát\nzasahovať len zákonom, zákonodarca ustanovil v § 39a zákona č. 596/2006 Z. z. limity\nminimálneho objemu finančných prostriedkov, ktoré obec a vyšší územný celok musia poskytnúť\nzriaďovateľovi neštátnej umeleckej školy a neštátnemu školskému zariadeniu z objemu\nprostriedkov, ktoré z tohto titulu dostal do svojho rozpočtu. Podľa názoru ústavného súdu nemôže\nísť preto o zásah štátu urobený spôsobom, ktorým by porušil čl. 20 ods. 4 ústavy, ale o zásah štátu\nv súlade s čl. 65 ods. 1 v spojení s čl. 67 ods. 2 ústavy ničím neprekračujúci limity čl. 20 ods. 4\nústavy. Nejde teda o obmedzenie vlastníckeho práva obce alebo vyššieho územného celku podľa\nčl. 20 ods. 4 ústavy, ale o ustanovenie podmienok, povinností a určitých obmedzení v spojení\ns rozpočtovým hospodárením obce alebo vyššieho územného celku s prostriedkami, ktoré im boli\nprerozdelené.»\nII.2. Posúdenie návrhu navrhovateľa:\n24. Návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov musí v zmysle § 75 písm. b) zákona\no ústavnom súde obsahovať dôvody, ktoré vedú navrhovateľa k pochybnostiam o súlade\nnapadnutého právneho predpisu s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou. Zákon vyžaduje pri tomto type konania splnenie osobitnej požiadavky\nnáležitosti návrhu na jeho začatie, ktorá spočíva v kvalifikovanom odôvodnení smerujúcom\n\n9\n\nk dosiahnutiu konkrétneho výsledku konania formulovaného v petite návrhu. Odôvodnenie\nnapĺňajúce túto požiadavku spočíva v predložení dostatočných právnych argumentov, ktoré by už\nv čase predbežného prerokovania veci umožnili z materiálneho hľadiska posúdiť, či sú relevantne\nspôsobilé vyvolať pochybnosti o súlade napadnutého právneho predpisu s referenčnou právnou\nnormou. Takéto pochybnosti zároveň nie je možné naplniť, ak z judikatúry ústavného súdu možno\ncelkom jasne vyvodiť záver o súlade napadnutej právnej normy s referenčnou normou\na navrhovateľ zároveň neponúkne ústavnému súdu argumenty nasvedčujúce potrebe odklonu od\nskoršej rozhodovacej činnosti. Nepostačuje, ak navrhovateľ len stroho a izolovane prezumuje\nneústavnosť napadnutej právnej úpravy. Zároveň platí, že ústavný súd v tomto type konania\nnevyzýva navrhovateľa na odstránenie prípadných nedostatkov (PL. ÚS 4/2022, PL. ÚS 7/2022).\n25. Ústavný súd konštatuje, že obsah návrhu na začatie konania je popisný a všeobecný. Tvorí ho\nv značnej miere citácia textov právnych noriem, a to referenčných noriem, napadnutej právnej\núpravy a súvisiacich zákonov, a historický vývoj dotknutej právnej úpravy. Návrh obsahuje\nstanovisko ZMOS predstavujúce podnet na podanie návrhu a pripomienky ministerstva financií\nz legislatívneho procesu. Samotná argumentácia navrhovateľa konštatuje neprehľadnosť\na zmätočnosť právnej úpravy (body 48 a 50 návrhu), polemiku o tom, či poskytovanie finančných\nprostriedkov cirkevným a súkromným zriaďovateľom možno považovať za prenesený výkon štátnej\nsprávy (body 59 a 70 s identickým textom). Ďalej obsahuje názor, že finančné prostriedky, ktoré\nmajú obce a vyššie územné celky poskytovať zriaďovateľom súkromných a cirkevných škôl\na školských zariadení, sú určené na používanie v prospech vlastných obyvateľov a na svoj rozvoj\n(bod 82), resp. že povinnosť poskytovať finančné prostriedky na mzdy a prevádzku je porušením\npráva obce rozhodovať o nakladaní so svojím rozpočtom samostatne a ignorovaním ústavného\npostavenia územnej samosprávy a jej významu (bod 86). Z návrhu nie je možné jasne vyvodiť\nspojitosť argumentácie navrhovateľa s jednotlivými referenčnými normami a ich obsahom.\n26. Z pohľadu ústavného súdu je potrebné dostatočnosť ústavnoprávnej argumentácie podaného\nnávrhu posúdiť práve z perspektívy už spomínaného nálezu sp. zn. PL. ÚS 126/07, s ktorého\nzávermi navrhovateľ nepolemizuje, ale ani z nich nevychádza. Navyše podaný návrh vykazuje aj\nvysokú mieru podobnosti s argumentáciou navrhovateľov formulovanou v už citovanom náleze.\n27. Ako z rekapitulácie v časti II.1 tohto uznesenia vyplýva, ústavný súd už autoritatívne vyslovil,\nže v prípade prerozdeľovaných prostriedkov nejde o zásah do princípu autonómie samosprávy, ale\nide o realizáciu čl. 65 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 67 ods. 2 ústavy. Z ústavnoprávneho hľadiska nie\nje podstatná výška príspevku ani formálny charakter spôsobu jeho poskytovania, ale záver, že\nzasahovanie štátu do nakladania s finančnými prostriedkami, ktoré sú obciam a vyšším územným\ncelkom prerozdeľované z podielových daní, je ústavne konformné, ide o realizáciu čl. 67 ods. 2\nústavy. Z pohľadu vývoja právnej úpravy ústavný súd pripomína, že po prijatí skôr napadnutého\nspôsobu financovania neštátnych umeleckých škôl a školských zariadení s účinnosťou od 1. januára\n2007 bola výška príspevku 90 %, s účinnosťou od 1. septembra 2008 došlo k legislatívnemu\nrozšíreniu financovania aj na súkromné a cirkevné jazykové, umelecké a materské školy a školské\nzariadenia.\n28. Navrhovateľom aktuálne napadnutá právna úprava zvýšila výšku príspevku na pokrytie\nvšetkých nákladov týchto subjektov a zmenila právnu povahu tohto príspevku, pričom nedošlo\nk zmene týkajúcej sa spôsobu získavania peňažných zdrojov, z ktorých ich obec, resp. vyšší\n\n10\n\núzemný celok získava, t. j. z podielových daní fyzických osôb ako prerozdelených prostriedkov.\nV tomto smere v posudzovanom návrhu absentuje akákoľvek vecná (skutková či právna)\nargumentácia, ktorá by v kontexte so skorším názorom ústavného súdu svedčila v prospech názoru\nprezentovaného navrhovateľom, že prijatá novela ústavne nesúladným spôsobom prehlbuje\nneoprávnené zasahovanie do hospodárenia s prostriedkami obcí a vyšších územných celkov.\nArgumentácia na niektorých miestach návrhu vyvoláva zdanie, že za problematické navrhovateľ\nnepovažuje iba zvýšenie príspevku, ale jeho samotnú existenciu, čo však pre nejednoznačnosť\nformulácie návrhu nie je možné považovať za celkom jasné. To ešte posilňuje potrebu\nkvalifikovanej polemiky s citovaným nálezom.\n29. Navrhovateľ tvrdí, že za súčasného zvýšenia miery financovania súkromných a cirkevných škôl\na školských zariadení štát nekompenzuje zvýšené výdavky obcí a vyšších územných celkov.\nÚstavnoprávna relevancia tohto argumentu nie je v návrhu dostatočne odôvodnená opäť z dôvodu\nchýbajúcej vecnej a odbornej polemiky s názorom ústavného súdu, že určenie výšky povinného\npríspevku možno subsumovať pod usmerňovanie spôsobu nakladania s prostriedkami obcí\na vyšších územných celkov plynúcich z podielových daní, čo bolo ústavným súdom aprobované ako\nlegitímny zásah [porovnaj: „Nejde teda o obmedzenie vlastníckeho práva obce alebo vyššieho\núzemného celku podľa čl. 20 ods. 4 ústavy, ale o ustanovenie podmienok, povinností a určitých\nobmedzení v spojení s rozpočtovým hospodárením obce alebo vyššieho územného celku\ns prostriedkami, ktoré im boli prerozdelené.“ (PL. ÚS 126/07)].\n30. Ústavný súd sa nebráni názoru navrhovateľa, že legislatíva týkajúca sa spôsobu financovania\nsúkromných a cirkevných škôl a školských zariadení je do istej miery neprehľadná\na nepredvídateľná a že tento stav existuje už od zavedenia sporného spôsobu ich financovania,\npričom prijatie napadnutých ustanovení zákona o štátnej správe a samospráve v školstve len\nprehlbuje tento stav. Z pohľadu možného rozporu napadnutých ustanovení s označenými\nreferenčnými normami tu opäť chýba adekvátna argumentácia, ktorá by mohla viesť k záveru, že\ntento stav dosiahol ústavnú neudržateľnosť prijatím napadnutej právnej úpravy, keď sám\nnavrhovateľ uvádza, že neprehľadný spôsob financovania bol zavedený už prijatím novely zákona\nč. 597/2003 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2007 (novelizácia č. 689/2006 Z. z.).\n31. Zásadné tvrdenie navrhovateľa, že zvýšením výšky príspevku pre neštátne jazykové, umelecké\na materské školy došlo na úrovni obcí a vyšších územných celkov reálne k zníženiu príspevkov\npoukazovaných školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti samospráv, takisto nie je\nz pohľadu potenciálnej ústavnoprávnej neudržateľnosti podporené vecnou polemikou so záverom\nvyplývajúcim z nálezu sp. zn. PL. ÚS 126/07, že ide o realizáciu oprávnenia štátu obmedzovať\nhospodárenie samospráv s prerozdelenými prostriedkami, pričom do výpočtu na určenie výnosu\ndane prerozdelenej obciam a vyšším územným celkov sa započítavajú aj žiaci spomenutých\nneštátnych jazykových, umeleckých a materských škôl [porovnaj § 2 písm. c) vyhlášky\nč. 668/2004 Z. z. v spojení s § 7a a § 9d zákona č. 597/2003 Z. z.].\n32. S ohľadom na ústavným súdom už skôr vyslovenú ústavnú súladnosť možnosti obmedzenia\nhospodárenia s príjmami obcí, resp. vyšších územných celkov plynúcimi z prerozdelených\nprostriedkov (t. j. podielových daní) zo strany štátu preto nie je zrejmé, na základe akých dôvodov\nby ústavný súd mal pristúpiť v tomto prípade k zmene svojho právneho názoru. Z podaného návrhu\nnemožno abstrahovať dôvody relevantným spôsobom spochybňujúce tento záver, z čoho ústavný\n\n11\n\nsúd vyvodzuje, že takto odôvodnený návrh navrhovateľa nemá náležitosti požadované zákonom\no ústavnom súde, pričom v tomto type konania ústavný súd nevyzýva na odstránenie prípadných\nnedostatkov, preto je na mieste ho odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde.\n33. Z pohľadu ústavného súdu je efektívne a hospodárne rozhodnúť o návrhu navrhovateľa\nprocesným spôsobom s tým, že po odstránení vyčítanej argumentačnej nedostatočnosti spočívajúcej\npredovšetkým v nereflektovaní záverov nálezu ústavného súdu č. k. PL. ÚS 126/07-59\nz 2. júla 2008 a odôvodnení potreby odkloniť sa od neho sa navrhovateľ môže na ústavný súd\nobrátiť opätovne, pretože toto rozhodnutie nevytvára prekážku rozsúdenej veci.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. júna 2023\n\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n12", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "súlad-súlad právnych predpisov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "daň-správa daní a poplatkov", "štátny rozpočet", "škola", "samospráva-územná", "financie"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3297951e-4e79-4ac3-9a26-10d08015d561", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.4.2022.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2022 z 29. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.4.2022.2"}, {"guid": "ussr:8fb01a60-a2d0-48c6-84c2-947ce93f0868", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.7.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/2022 z 11. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-11", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.7.2022.1"}, {"guid": "ussr:49c3d9a0-5160-4162-8e61-0991071a0631", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 126/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 126/07 z 14. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-14", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49c3d9a0-5160-4162-8e61-0991071a0631"}, {"guid": "ussr:4a2d675c-b8e0-488d-851d-fda2efe07e0a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4a2d675c-b8e0-488d-851d-fda2efe07e0a"}, {"guid": "ussr:6badbd47-30d9-49f7-9ed3-963670c6542d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1997.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/97 z 8. 4. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-04-08", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1997.1"}, {"guid": "ussr:2c4e0d94-3960-47e9-b837-0cd3094b5c44", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 32/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 32/95 z 7. 11. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-11-07", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c4e0d94-3960-47e9-b837-0cd3094b5c44"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:46cb22bb-5497-47ee-a48a-71164c6db9c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.4.2025.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2025 z 12. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.4.2025.1"}]}