{"guid": "ussr:a20943de-67c7-4758-8758-9684ffb8bd2e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.6.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2023 z 10. 5. 2023", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. mája 2023, sp. zn. PL. ÚS 6/2023, ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.6.2023.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rastislav Kaššák", "sudca_id": 1092, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rastislav-kassak-1092", "datum_vydania": "2023-05-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a20943de-67c7-4758-8758-9684ffb8bd2e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.6.2023.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.6.2023.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.6.2023.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 6/2023-35\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov\nJany Baricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka (sudca\nspravodajca), Jany Laššákovej, Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho,\nRoberta Šorla a Martina Vernarského o návrhu verejného ochrancu práv na začatie konania\npodľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 2 ods. 4 prvej vety zákona\nč. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov a § 12 ods. 4 zákona\nč. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s Dohovorom\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a Európskou sociálnou chartou takto\nrozhodol:\nNávrh p r i j í m a na ďalšie konanie v celom rozsahu.\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania\n1. Ústavnému súdu bol 31. marca 2021 doručený návrh verejného ochrancu práv (ďalej\nlen „navrhovateľ“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a podľa čl. 152 ods. 2 a 3 ústavy o súlade, resp. o neplatnosti, § 2 ods. 4 prvej\nvety zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no združovaní občanov“) a § 12 ods. 4 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych\nvojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no štátnej službe profesionálnych vojakov“) s čl. 37 ods. 1, 2 a 3 v spojení s čl. 1 ods. 1 a s čl. 13\nods. 4 ústavy, ako aj s čl. 11 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) a čl. 5 v spojení s čl. 6 ods. 2 (revidovanej) Európskej sociálnej charty\n(ďalej len „sociálna charta“).\n2. Navrhovateľ argumentuje v prospech svojej aktívnej legitimácie na podanie návrhu poukazom\nna podanie konkretizovanej právnickej osoby (Zväz vojakov Slovenskej republiky), ktoré mu bolo\ndoručené 6. marca 2020 a ktorým dotknutá osoba namietala porušenie práva slobodne sa združovať\ns inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov. Z podnetu doručeného\nnavrhovateľovi vyplýva, že jeho podávateľom je záujmové občianske združenie s profesijným\n\nvzťahom k Ozbrojeným silám Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“) združujúcim najmä\nvýsluhových dôchodcov z ozbrojených síl a aktívnych profesionálnych vojakov, čiže príslušníkov\nozbrojených síl. Podstata podania spočívala v tom, že jeho podávateľovi bolo znemožnené pôsobiť\nv pozícii odborovej organizácie profesionálnych vojakov (príslušníkov ozbrojených síl),\nako aj v poukázaní na to, že všetkým profesionálnym vojakom je znemožnené nielen vytvárať,\nale aj združovať sa v odboroch. V procese vybavovania podania z vyžiadaného stanoviska\nMinisterstva obrany Slovenskej republiky navrhovateľ zistil, že namietaný zásah do základných\npráv a slobôd mal zákonnú oporu v ustanoveniach zákona o združovaní občanov a zákona o štátnej\nslužbe profesionálnych vojakov, ktorých prieskum je návrhom požadovaný.\n3. Pokiaľ ide o meritum veci, podľa § 2 ods. 4 prvej vety zákona o združovaní občanov „Vojaci\nv činnej službe nemôžu vytvárať odborové organizácie a združovať sa v nich“ a podľa § 12 ods. 4\nzákona o štátnej službe profesionálnych vojakov „Profesionálny vojak sa nesmie združovať\nv odborových organizáciách, ktoré pôsobia v ozbrojených silách a na pracoviskách, kde vykonáva\nštátnu službu“ (obe ustanovenia ďalej len „napadnutá právna úprava“).\n4. Keďže obe citované ustanovenia tvoriace napadnutú právnu úpravu, ktorej súladnosť s ústavou\na v záhlaví tohto uznesenia uvedenými medzinárodnými zmluvami navrhovateľ žiada preskúmať,\nsú navzájom obsahovo previazané, svoju argumentáciu k ich neústavnosti navrhovateľ predkladá\nspoločne.\n5. Navrhovateľ ako referenčné normy, s ktorými má byť napadnutá právna úprava rozporná,\nv prvom rade uvádza čl. 37 ods. 1, 2 a 3 v spojení s čl. 13 ods. 4 ústavy.\n6. V rámci všeobecných východísk svojho návrhu navrhovateľ vo vzťahu k referenčným normám\nústavy zdôrazňuje, že čl. 37 ods. 1 a 2 predstavujú ústavné vyjadrenie tzv. koaličnej slobody,\nktorej prejavom je najmä vytváranie odborových organizácií zamestnancov a iných združení\nzamestnancov či združení zamestnávateľov. Odborové organizácie zamestnancov pritom majú\nz čl. 37 ods. 2 ústavy osobitné postavenie a ich existencia je ústavou garantovaná. Z ustanovení\nčl. 37 ods. 1 a 2 teda vyplýva základné právo slobodne sa združovať na ochranu svojich\nhospodárskych a sociálnych záujmov a právo na nezávislý vznik odborových organizácií.\n7. Navrhovateľ v návrhu uvádza, že si je vedomý skutočnosti, že právo slobodne sa združovať\nna ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov a právo na nezávislý vznik odborových\norganizácii nie sú absolútne, a teda je možné ich obmedziť. Podmienky obmedzenia majú vyplývať\nz čl. 37 ods. 3 v spojení s čl. 13 ods. 2, 3 a 4 ústavy. Navrhovateľ je však toho názoru,\nže ústavodarca nemal v úmysle bez ďalšieho odňať možnosť zakladať odborové organizácie žiadnej\nkategórii zamestnancov (v najširšom zmysle slova), a to ani príslušníkom ozbrojených síl.\nDokladovať to má systematický výklad zohľadňujúci čl. 54 ústavy obsahujúci výpočet práv,\nktoré možno obmedziť profesionálnym vojakom. Právo slobodne sa združovať na ochranu svojich\nhospodárskych a sociálnych záujmov (čl. 37 ods. 1) ani právo na nezávislý vznik odborov (čl. 37\nods. 2) totiž súčasťou tohto výpočtu nie sú.\n8. Už uvedené argumenty navrhovateľ podporuje aj historickým výkladom, keď porovnáva znenie\nústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný\nzákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ďalej len „listina“),\nso znením referenčných noriem ústavy. Listina (čl. 44) na rozdiel od ústavy totiž výslovne\n\n2\n\numožňuje obmedziť príslušníkom ozbrojených síl aj právo slobodne sa združovať na ochranu\nsvojich hospodárskych a sociálnych záujmov.\n9. Navrhovateľ taktiež zdôrazňuje, že práv zaručených v čl. 37 ods. 1 a 2 ústavy, aj napriek tomu\nže sú súčasťou piateho oddielu druhej hlavy ústavy, čiže súčasťou kategórie hospodárskych,\nsociálnych a kultúrnych práv, sa môžu oprávnené osoby domáhať priamo, teda bez odkázanosti\nna vykonávací zákon. Toho dôsledkom je aj skutočnosť, že na posudzovanie ústavnosti\nich obmedzenia sa bude vzťahovať tzv. prísny test proporcionality.\n10. Okrem už uvedených referenčných noriem ústavy navrhovateľ tvrdí, že napadnutá právna\núprava je v nesúlade aj s medzinárodnými zmluvami, a to konkrétne s dohovorom a sociálnou\nchartou.\n11. Vo vzťahu k dohovoru navrhovateľ poukazuje na čl. 11 ods. 1, ktorý garantuje právo zakladať\nna obranu svojich záujmov odbory, pričom toto právo sa vzťahuje aj na príslušníkov ozbrojených\nsíl, čo navrhovateľ dokladá aj odkazmi na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“). Zdôrazňuje pritom, že čl. 11 ods. 2 dohovoru umožňuje slobodu združovať sa v odboroch\nobmedziť, no ESĽP v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že toto obmedzenie, aj v prípade\npríslušníkov ozbrojených síl, sa môže týka výlučne výkonu daného práva. Naopak, všeobecný\nzákaz združovať sa v odboroch pre príslušníkov ozbrojených síl v aktívnej službe je v rozpore\ns podstatou čl. 11 ods. 1 dohovoru a nejde preto o opatrenie nevyhnutné v demokratickej\nspoločnosti.\n12. Vo vzťahu k sociálnej charte navrhovateľ poukazuje na čl. 5, ktorého obsahom je požiadavka,\naby vnútroštátne právne predpisy alebo administratívne postupy nebránili slobode zamestnancov\nzakladať organizácie na ochranu ich hospodárskych a sociálnych záujmov, čo sa má vzťahovať\nna všetkých zamestnancov (v najširšom zmysle slova) vrátane príslušníkov ozbrojených síl.\nSociálna charta síce umožňuje obmedziť predmetnú slobodu združovania, v prípade príslušníkov\nozbrojených síl aj v širšej miere, no ani pri tomto obmedzovaní nemožno siahnuť na jej podstatu,\na teda nemožno príslušníkom ozbrojených síl zakázať zakladať odbory a vstupovať do nich.\nNavrhovateľ taktiež poukazuje na čl. 6 ods. 2 sociálnej charty, ktorý zaručuje právo na kolektívne\nvyjednávanie, ktorého obsahom je záväzok zmluvných štátov podporovať tam, kde je to potrebné\na vhodné, systém dobrovoľného vyjednávania medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Sociálna\ncharta pritom neumožňuje obmedzenie tohto práva pre príslušníkov ozbrojených síl len na základe\nich povolania.\n13. Pokiaľ ide o samotnú napadnutú právnu úpravu, navrhovateľ zdôrazňuje, že ide o úpravu\nstanovujúcu zákaz pre profesionálnych vojakov v činnej službe vytvárať a združovať\nsa v odborových organizáciách, pričom podľa navrhovateľa ide nepochybne o zásah do základného\npráva podľa čl. 37 ods. 1 a 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 11 ods. 1 dohovoru a čl. 5 sociálnej\ncharty. Osobitne zdôrazňuje, že toto obmedzenie je v rozpore s čl. 37 ods. 3 ústavy, „keďže\nsa zákonodarca nesústredí len na obmedzovanie výkonu činností odborových organizácií\nprofesionálnych vojakov, ale namietanou právnou úpravou úplne popiera profesionálnym vojakom\nmožnosť zakladať odborové organizácie a združovať sa v nich“. Podľa názoru navrhovateľa\ntak napadnutá zákonná úprava obmedzuje dotknuté právo ako také, nie len jeho výkon.\n\n3\n\n14. Aj napriek názoru navrhovateľa, že už uvedené skutočnosti samy osebe nasvedčujú tomu,\nže napadnutá právna úprava je v rozpore s ústavou, dohovorom a so sociálnou chartou, v záujme\npresvedčivosti svojej argumentácie poukazuje aj na skutočnosť, že napadnutá právna úprava\nby neobstála ani v teste proporcionality.\n15. V súvislosti s testom vhodnosti (test existencie legitímneho cieľa zásahu a racionálnej väzby\nmedzi zásahom a cieľom) navrhovateľ akceptuje, že napadnutá právna úprava môže sledovať\nlegitímny cieľ spočívajúci v potrebe ochrany bezpečnosti a verejného poriadku, v medziach\nkonkrétnych okolností smerujúci najmä k posilneniu stability ozbrojených síl. Vo vzťahu\nk ďalšiemu kroku, t. j. testu nevyhnutnosti, však akcentuje, že v demokratickom a právnom štáte\nmožno základné práva a slobody obmedziť vždy len v miere a spôsobom nevyhnutným\npre dosiahnutie určeného cieľa, čo má vyplývať aj z čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 ústavy.\nNavrhovateľ preto dospel k záveru, že „namietanú právnu úpravu vylučujúcu právo vojakov\nzdružovať sa v odborových organizáciách, ale aj zakladať, resp. vytvárať odborové organizácie,\nktoré by mohli hájiť ich hospodárske a sociálne záujmy, nemožno považovať za nevyhnutnú\nv demokratickej spoločnosti“. Podľa jeho názoru totiž zákonodarca má k dispozícii množstvo iných\nopatrení, akými môže docieliť obdobné výsledky bez takého zásadného zásahu do základných práv\na slobôd. Ako príklad uvádza umožnenie vzniku odborových organizácií profesionálnych vojakov\ns rozumným obmedzením ich činnosti a oprávnení tak, aby tieto nestratili svoj charakter, no súčasne\nby významným spôsobom neohrozovali potrebnú mieru stability ozbrojených síl. V tejto súvislosti\npoukazuje aj na podobnú úpravu napríklad vo vzťahu k príslušníkom Policajného zboru.\n16. Navrhovateľ taktiež pripomína, že na neústavnosti napadnutej právnej úpravy nič nemení\nexistencia združení s profesijným vzťahom k ozbrojeným silám a existencia ich oprávnenia\npodľa § 120 ods. 6 a 7 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov, keďže tieto združenia\nnemajú charakter odborových organizácií a nedokážu ich ani nahradiť. Je to tak z dôvodu,\nže nemajú garantované právo účinne vyjadriť požiadavky týkajúce sa pracovných či mzdových\npodmienok v mene združených zamestnancov formou kolektívneho vyjednávania či iného\nrokovania, resp. nemajú možnosť realizácie iných oprávnení, ako je napríklad uzatváranie\nkolektívnych zmlúv a iných dohôd týkajúcich sa platobných podmienok.\n17. Vo vzťahu k poslednému kroku testu proporcionality, t. j. testu proporcionality v užšom zmysle,\nnavrhovateľ uvádza, že v demokratickom a právnom štáte neplatí „účel svätí prostriedky“. V tejto\nsúvislosti zdôrazňuje, že napadnutá právna úprava zasahuje do podstaty práva profesionálnych\nvojakov slobodne sa združovať na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov a do ich\npráva na nezávislý vznik odborových organizácií, keďže toto ich právo im odníma bez adekvátnej\nnáhrady. Rovnako zdôrazňuje, že intenzita zásahu do dotknutých práv je podstatná, zatiaľ čo zisk\nna strane verejného záujmu je nízky, na základe čoho dochádza k záveru, že napadnutá práva\núprava neobstojí ani v teste proporcionality v užšom zmysle.\nII.\nPredbežné prerokovanie návrhu na začatie konania\nII.1. K návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov\n\n4\n\n18. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou,\nústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada\nSlovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom.\n19. Podľa čl. 130 ods. 1 písm. g) ústavy ústavný súd začne konanie, ak podá návrh na začatie\nkonania verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1,\nak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody alebo ľudské práva a základné\nslobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.\n20. Podľa § 74 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nnávrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy o súlade právnych predpisov nižšej právnej\nsily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila\nsúhlas národná rada a ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, môže\npodať verejný ochranca práv, ak ďalšie uplatňovanie právneho predpisu môže ohroziť základné\npráva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej\nzmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom.\n21. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších\npredpisov verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy,\nak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva\na základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorá bola vyhlásená spôsobom\nustanoveným zákonom, môže podať návrh na začatie konania pred ústavným súdom.\n22. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní\nkaždého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrh\nna začatie konania neodmietne, prijme ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku\nuznesenia o prijatí návrhu, tak ako to upravuje § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde.\n23. Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní, vychádzajúc zo skutočnosti, že podľa čl. 125\nods. 1 písm. a) ústavy má právomoc rozhodnúť o návrhu podanom verejným ochrancom práv,\nktorý je vo vymedzenom rozsahu aktívne legitimovaný na podanie návrhu na začatie konania\no súlade právnych predpisov [čl. 130 ods. 1 písm. g) a čl. 151a ods. 2 ústavy, ako aj § 74 písm. g)\nzákona o ústavnom súde], sústredil v prvom rade na posúdenie otázky, či je návrh navrhovateľa\npodaný na to oprávnenou osobou.\n24. V reakcii na argumentáciu navrhovateľa týkajúcu sa kritérií akceptácie aktívnej legitimácie\nverejného ochrancu práv určených ústavným súdom vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej\nčinnosti (s. 2 a 3 návrhu) ústavný súd konštatuje, že v procese vývoja a formulácie vlastných\nnázorov na otázku aktívnej legitimácie verejného ochrancu práv podľa čl. 130 ods. 1 písm. g)\nústavy zohľadňuje výhrady k doterajšiemu doktrinálnemu postoju vychádzajúcemu zo zužujúceho\nvýkladu a uplatňovania predmetného návrhového oprávnenia verejného ochrancu práv.\n\n5\n\nPo zohľadnení týchto výhrad, ako ústavný súd už uviedol v rozhodnutí vo veci\nsp. zn. PL. ÚS 4/2021, sa v súčasnosti hlási k ústupu od predtým striktne zužujúceho výkladu\nčl. 130 ods. 1 písm. g) a čl. 151a ods. 2 ústavy (pre podrobnosti pozri uznesenie\nč. k. PL. ÚS 4/2021-40 z 28. apríla 2021).\n25. Po posúdení meritórnych námietok obsiahnutých v návrhu navrhovateľa na začatie konanie\no súlade napadnutej právnej úpravy s označenými ustanoveniami ústavy a medzinárodných zmlúv\nuvedených v záhlaví tohto uznesenia ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,\nže návrh navrhovateľa je potrebné vyhodnotiť ako spĺňajúci ústavné požiadavky jeho aktívnej\nlegitimácie ako verejného ochrancu práv, pretože predmetný návrh súvisí s ústavou zverenou\núlohou verejného ochrancu práv ochraňovať základné práva a slobody fyzických a právnických\nosôb. Návrh navrhovateľa nevybočuje z rámca kompetencií verejného ochrancu práv vymedzených\nv čl. 151a ods. 1 ústavy a zároveň ako celok dokumentuje reálnosť ohrozenia základných práv\na slobôd tak, ako to vyžaduje čl. 130 ods. 1 písm. g) ústavy. Návrh navrhovateľa odkazuje\nna konkrétny jemu doručený podnet od Zväzu vojakov Slovenskej republiky, ktorý je aj prílohou\njeho návrhu.\n26. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,\nže navrhovateľ je osobou oprávnenou podať návrh podľa čl. 130 ods. 1 písm. g) ústavy v spojení\ns § 74 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n27. Ústavný súd preto z uvedených dôvodov prijal takto vymedzený návrh navrhovateľa na ďalšie\nkonanie v celom rozsahu.\nII.2. Ku konkurencii konania o súlade právnych predpisov a konania o neplatnosti právnych\npredpisov\n28. Vzhľadom na obsah i formu návrhu navrhovateľa (návrh je označený nadpisom „Návrh\nna začatie konania o neplatnosti právnych predpisov podľa § 152 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej\nrepubliky“) ústavný súd považuje za potrebné vyjadriť sa k skutočnostiam, ktoré ho viedli\nk posúdeniu predmetného návrhu (iba) ako návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov,\na nie ako návrhu na začatie konania o neplatnosti právnych predpisov.\n29. Ak by ústavný súd k návrhu navrhovateľa pristupoval striktne formálne, dôsledkom by zrejme\nmuselo byť odmietnutie jeho návrhu, prinajmenšom v časti týkajúcej sa zákona o združovaní\nobčanov, a to ako návrhu, ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou [§ 56 ods. 2 písm. e)\nzákona o ústavnom súde]. Z relevantných noriem ústavy (čl. 152 ods. 3 v spojení s čl. 130)\ntotiž vyplýva, že návrh na začatie konania o neplatnosti právnych predpisov nemôže verejný\nochranca práv podať, keďže jeho aktívna legitimácia je ústavou [čl. 130 ods. 1 písm. g)] expressis\nverbis viazaná len na konanie o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1. Zákon o ústavnom\nsúde [§ 231 písm. f)] verejného ochrancu práv vo výpočte aktívne legitimovaných subjektov\nna začatie konania o neplatnosti právnych predpisov síce uvádza, no v prípade zjavného rozporu\ntextu zákona s textom ústavy, čo je aj skúmaný prípad, musí byť nutne uprednostnený text ústavy.\n30. Vyhodnotenie návrhu navrhovateľa ako návrhu na začatie konania o neplatnosti právnych\npredpisov, ak by aj ústavný súd akceptoval jeho aktívnu legitimáciu, by vyvolalo ďalšie\n\n6\n\nproblematické dôsledky. V konaní o neplatnosti právnych predpisov totiž možno napadnúť,\nrešpektujúc podstatu daného konania nadväzujúcu na obsah čl. 152 ods. 1 ústavy, len neplatnosť\npre nesúlad s ústavou, no nie už neplatnosť pre nesúlad s medzinárodnými zmluvami\n(teda ani neplatnosť pre nesúlad s dohovorom a so sociálnou chartou). Z doslovného znenia\nrelevantných ústavných noriem (čl. 152 ods. 2 a 3) sa dá taktiež vyvodiť to, že v rámci konania\no neplatnosti právnych predpisov možno napadnúť len neplatnosť zákona ako celku, nie jeho časti,\naj keď tento názor nie je prijímaný jednoznačne [porov. OROSZ, L. Čl. 152. In OROSZ, L., SVÁK,\nJ. a kol. Ústava Slovenskej republiky. Komentár. Zväzok II (ústavné orgány). Bratislava : Wolters\nKluwer, 2022, s. 774].\n31. A napokon, v konaní o neplatnosti právnych predpisov má rozhodovať senát ústavného súdu\n(čl. 131 ods. 2 ústavy), a nie plénum, ktoré je príslušné na konanie o súlade právnych predpisov\npodľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy. Dôsledkom uvedených skutočností by následne zrejme bola\nnutnosť „rozdelenia“ návrhu navrhovateľa, pretože uvedené problematické skutočnosti sa týkajú len\ntej časti návrhu, ktorou žiada prieskum zákona o združovaní občanov. Naopak, vo vzťahu k zákonu\no štátnej službe profesionálnych vojakov, keďže nejde o právny predpis prijatý pred prijatím ústavy,\nby bol možný štandardný postup podľa pravidiel konania o súlade právnych predpisov.\n32. V uvedených súvislostiach je potrebné doplniť, že zákon o ústavnom súde v § 7 ods. 1 písm. a)\nustanovuje o. i. aj to, že v konaní podľa čl. 152 ods. 2 a 3 ústavy rozhoduje plénum ústavného\nsúdu. Označená časť predmetného ustanovenia je však v zrejmom napätí s čl. 131 ods. 1 a 2\nústavy, ktorý túto právomoc zveruje senátu ústavného súdu. V takomto prípade, ako to už bolo\nuvedené, má prednosť ústavná, nie zákonná úprava.\n33. Naopak, ak by navrhovateľ vo svojom návrhu konanie o neplatnosti právnych predpisov\nvýslovne nezmienil, pričom by namietal neústavnosť aj zákona o združovaní občanov prijatého\npred prijatím ústavy, ústavný súd by návrh vyhodnotil ako štandardný návrh na začatie konania\no súlade právnych predpisov. Návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov totiž\nnie je ani ústavou, ani zákonom o ústavnom súde obmedzený tým, že by jeho predmetom musel byť\nlen právny predpis prijatý po prijatí ústavy (na rozdiel od konania o neplatnosti právnych predpisov,\npri ktorom to platí obrátene). Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína konanie vedené\npod sp. zn. PL. ÚS 12/01, v rámci ktorého bol na ďalšie konanie prijatý návrh na začatie\nkonania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy týkajúci sa zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva a vykonávajúcej vyhlášky\nMinisterstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 74/1986 Zb. (pozri uznesenie\nč. k. PL. ÚS 12/01 z 30. mája 2001). Ani v tomto konaní ústavný súd nespochybnil možnosť\nprieskumu právneho predpisu prijatého pred prijatím ústavy v rámci konania o súlade právnych\npredpisov, resp. netrval na tom, aby sa prieskum takéhoto predpisu uskutočnil v rámci konania\no neplatnosti právnych predpisov.\n34. Ústavný súd v neposlednom rade prihliadol aj na spôsob formulácie petitu zo strany\nnavrhovateľa (s. 19 návrhu), ktorý smeruje k výroku o nesúlade napadnutej právnej úpravy,\nnie k výroku o neplatnosti napadnutej právnej úpravy.\n35. Ústavný súd napokon pripomína, že v konaní, v ktorom sa namieta neplatnosť aj nesúlad,\nnie je možné rozhodnúť dvojakým spôsobom a nemôžu ani nastať dvojaké následky\n(PL. ÚS 14/98). Pridržiava sa názoru, že ústava dáva prioritu konaniu o neplatnosti a jeho jasne\n7\n\nkratšej v ústave zakotvenej 90-dňovej lehote pred konaním o súlade. Návrh na konanie o neplatnosti\nvšak musí byť spôsobilý na jeho prijatie na ďalšie konanie a následné meritórne posúdenie,\nčo v tomto prípade, ako už bolo vysvetlené, z viacerých dôvodov splnené nie je. Preto ústavný súd\npodľa obsahu (§ 39 ods. 2 zákona o ústavnom súde), nie jeho sčasti nesprávneho označenia,\nvyhodnotil návrh verejného ochrancu práv ako štandardný návrh podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)\nústavy a argumentáciu o neplatnosti právnych predpisov považoval za podpornú argumentáciu\nk jeho návrhu na nesúlad napadnutej právnej úpravy. Zmyslom, účelom a významom čl. 152 ods. 2\na 3 ústavy ako prechodného ustanovenia je úprava kategórií právnej kontinuity a právnej\ndiskontinuity spojených so zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a so vznikom\nSlovenskej republiky (pozri k tomu aj dôvodovú správu k § 230 až § 233 zákona o ústavnom súde).\nII.3. Záver\n36. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v časti II.1. a v časti II.2. tohto uznesenia ústavný súd,\nmajúc na zreteli materiálny prístup k ochrane ústavnosti, ako aj k ochrane základných práv\na slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými\nje Slovenská republika viazaná, prijal návrh navrhovateľa na ďalšie konanie v celom rozsahu\na napadnuté ustanovenia zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov i zákona o združovaní\nobčanov vecne preskúma v režime konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1\nústavy.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. mája 2023\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n8", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "podmienky konania", "vojenská služba", "vojenská správa", "odborová organizácia, odbory-kolektívne vyjednávanie", "právna veta"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:16deee41-196d-4fc8-8782-f7017f9a8fa4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.4.2021.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2021 z 8. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-08", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.4.2021.2"}, {"guid": "ussr:1f828bbd-8f96-46f5-a5b6-5fc2de827eaa", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/01 z 4. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-04", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1f828bbd-8f96-46f5-a5b6-5fc2de827eaa"}, {"guid": "ussr:0615bbd6-35b8-46a2-be15-6ba55c1226e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/98 z 22. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-22", "citacie_n": 144, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0615bbd6-35b8-46a2-be15-6ba55c1226e1"}], "citovane_v": []}