{"guid": "ussr:2c6b8fc6-36c9-4eda-ab9e-8af5fc0f092e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.4.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2023 z 30. 3. 2023", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 30. marca 2023, sp. zn. PL. ÚS 4/2023, ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.4.2023.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2023-03-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": "Autonómnosť úvahy (presvedčenia) súdu, ktorý podáva návrh na konanie o súlade právnych predpisov, o nesúlade napádaných právnych predpisov", "pravna_veta": "I. Oprávnenie podať návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy v spojení s § 162 ods. 1 Civilného sporového poriadku patrí všeobecnému súdu, ktorý pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. Oprávneným súdom je všeobecný súd ktorejkoľvek inštancie, a teda ak odvolací súd dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, má plnohodnotnú možnosť takýto návrh podať. Nie je účelné a hospodárne, aby súd vyššej inštancie, ktorý nadobudne presvedčenie o nesúlade právnych predpisov rozhodujúcich pre právne posúdenie veci, ukladal takýto postup súdu nižšej inštancie, ktorý takéto pochybnosti v dovtedajšom priebehu konania nenaznačil.\nII. Viazanosť súdu prvej inštancie rozhodnutím odvolacieho súdu sa vzťahuje na právny názor rozhodujúci pre právne posúdenie veci. Odvolací súd teda nie je spôsobilý zaviazať ho vlastnými pochybnosťami o súlade právnych predpisov. Záver, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, musí zostať predmetom autonómnej úvahy súdu, ktorý návrh podáva.", "pravna_veta_zdroj": "sud", "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2c6b8fc6-36c9-4eda-ab9e-8af5fc0f092e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.4.2023.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.4.2023.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.4.2023.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 4/2023-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany\nBaricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa), Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina\nVernarského o návrhu Okresného súdu Košice I na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)\nÚstavy Slovenskej republiky o súlade § 95 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. decembra\n2015 s čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd takto\nrozhodol:\nNávrh o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavnému súdu bol 7. júla 2022 doručený návrh Okresného súdu Košice I (ďalej aj\n„navrhovateľ“ alebo „okresný súd“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade § 95 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze“)\nv znení účinnom do 31. decembra 2015 s čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“).\n2. Z návrhu vyplýva, že navrhovateľ koná ako prvostupňový súd v konaní (vedenom\npod sp. zn. 26 Cbi 9/2015) o žalobe žalobcu JUDr. Jaroslava Jakubča, správcu konkurznej podstaty\núpadcu KOVOD, a. s. „v konkurze“ (ďalej len „konkurzný veriteľ“), proti žalovaným: 1. Slovenská\nsprávcovská a reštrukturalizačná, k. s., správca konkurznej podstaty úpadcu SLOVAKIA STEEL\nMILLS, a. s. v konkurze (ďalej len „úpadca“), a 2. Česká exportní banka, a. s. Predmetom žaloby je\nurčenie popretej pohľadávky žalobcu, ktorý sa domáha, aby navrhovateľ rozhodol, že pohľadávky\nkonkurzného veriteľa prihlásené súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok 1\n\nz 31. marca 2015 v súhrnnej sume 22 264 075,61 eur ako ,,Iná pohľadávka“ a popreté, čo sa týka\nporadia uspokojenia zo strany správcu konkurznej podstaty úpadcu ako žalovaného v 1. rade\na zo strany veriteľa spoločnosti Českej exportnej banky, a. s., ako žalovaného v 2. rade, sú, pokiaľ\nide o prihlásené poradie, nesporné a budú sa v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu\nuspokojovať v poradí ako „Iné pohľadávky“.\n3. Navrhovateľ žalobu žalobcu rozsudkom č. k. 26 Cbi 9/2015-312 z 29. marca 2019 zamietol.\nKrajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 3 CoKR 36/2019-500\nz 29. júla 2021 tento rozsudok zrušil a vec vrátil navrhovateľovi na ďalšie konanie a rozhodnutie\ns poukazom na to, že výklad právnej normy § 95 ods. 3 zákona o konkurze v znení účinnom\ndo 31. decembra 2015 a v znení účinnom od 1. januára 2016 je sporný. Podľa krajského súdu má\nbyť preto úlohou navrhovateľa podať návrh ústavnému súdu na začatie konania o súlade právnych\npredpisov, a to ustanovenia § 95 ods. 3 zákona o konkurze v znení účinnom do 31. decembra 2015\na tiež v znení účinnom od 1. januára 2016. Krajský súd v tejto súvislosti zároveň konštatoval,\nže „po zaujatí stanoviska ústavným súdom“ navrhovateľ vo veci rozhodne.\n4. Vychádzajúc z uvedeného, navrhovateľ uznesením č. k. 26 Cbi 9/2015-544 z 21. marca 2022\nv znení opravného uznesenia č. k. 26 Cbi 9/2015-570 z 10. mája 2022 podľa § 162 ods. 1 písm. b)\nCivilného sporového poriadku konanie prerušil a ústavnému súdu podal návrh na začatie konania\ntak, ako je vymedzený už v bode 1.\n5. Navrhovateľ vo svojom návrhu napáda znenie ustanovenia § 95 ods. 3 zákona o konkurze v znení\núčinnom do 31. decembra 2015, podľa ktorého „Tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí\ntiež zmluvná pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo bol\nspriaznený s úpadcom; na prípadné zabezpečenie týchto pohľadávok zabezpečovacím právom sa\nv konkurze neprihliada.“.\n5.1. Zákonom č. 87/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník\nv znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bol s účinnosťou\nod 1. januára 2016 novelizovaný o. i. aj zákon o konkurze, pričom v § 95 zákona o konkurze\nšlo o dve zmeny – bola upravená formulácia ustanovenia § 95 ods. 3 a v § 95 bol doplnený nový\nods. 4.\n5.2. V zmysle tejto novely ustanovenie § 95 ods. 3 zákona o konkurze od 1. januára 2016 znelo:\n«Tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta a pohľadávka, ktorá patrí\nalebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky bol spriaznený s úpadcom\n(ďalej len „spriaznené pohľadávky“); na prípadné zabezpečenie týchto pohľadávok\nzabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada.».\n6. Podľa názoru navrhovateľa napadnuté ustanovenie nie je v súlade s čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 6\nods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu.\n6.1. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil takto (bod 11 návrhu navrhovateľa): «Zásadný rozpor\ncitovaného zákonného ustanovenia s Ústavou SR a Dohovorom je daný skutočnosťou, že v prípade,\nže by došlo k výkladu uvedeného ustanovenia účinného do 31.12.2015 a toho istého ustanovenia\n2\n\núčinného od 01.01.2016 rozdielne, došlo by k vytvoreniu dvoch rôznych skupín veriteľov, pričom\njedna skupina pri posudzovaní podľa ustanovenia účinného do 31.12.2015 by bola uspokojovaná\nv poradí ako „podriadená pohľadávka“ a ďalšia skupina posudzovaná podľa ustanovenia § 95\nods. 3 ZKR účinného od 01.01.2016 by bola posudzovaná v skupine „iné pohľadávky“.\nPri posudzovaní výkladu ustanovenia § 95 ods. 3 ZKR je potrebné vychádzať zo skutočného obsahu\na účelu právnej normy. Nekomfortným výkladom § 95 ods. 3 ZKR účinným do 31.12.2015 tak ako je\nto uvedené v zákone, by došlo k výraznému zhoršeniu pozície veriteľov, čo zrejme nebolo úmyslom\nzákonodarcu.»\n7. Na základe takto vymedzených dôvodov navrhovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil nesúlad\nnapadnutého ustanovenia s označenými článkami ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu.\n8. Ústavnému súdu bolo 27. januára 2023 doručené podanie žalobcu označené ako „Urgencia\nžalobcu na ďalší postup vo veci a doplnenie právnej argumentácie navrhovateľa“, v ktorom\nžalobca uvádza, že návrh navrhovateľa je „pomerne strohý, pričom neobsahuje právnu\nargumentáciu žalobcu k spornému výkladu § 95 ods. 3 ZKR“, a zároveň ponúka vlastnú\nargumentáciu k dôvodnosti návrhu navrhovateľa.\nII.\nPredbežné prerokovanie návrhu na začatie konania\n9. Podstatou návrhu na začatie konania je namietaný nesúlad ustanovenia § 95 ods. 3 zákona\no konkurze v znení účinnom do 31. decembra 2015 s čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru\na čl. 1 dodatkového protokolu.\n9.1. Predmetom konania pred navrhovateľom, v súvislosti s ktorým podal návrh na začatie konania\npodľa čl. 125 ods. 1 ústavy, je rozhodovanie o určenie popretej pohľadávky žalobcu, ktorý sa\ndomáha, aby navrhovateľ rozhodol, že pohľadávky konkurzného veriteľa prihlásené súhrnnou\nprihláškou nezabezpečených pohľadávok 1 z 31. marca 2015 v súhrnnej sume 22 264 075,61 eur\nako ,,Iná pohľadávka“ a popreté, čo sa týka poradia uspokojenia zo strany správcu konkurznej\npodstaty úpadcu ako žalovaného v 1. rade a zo strany veriteľa spoločnosti Českej exportnej banky,\na. s., ako žalovaného v 2. rade, sú, čo sa týka prihláseného poradia, nesporné a budú sa\nv konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu uspokojovať v poradí ako „Iné pohľadávky“.\n10. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná\nrada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom\n[čl. 124 a čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy], pristúpil na neverejnom zasadnutí pléna k predbežnému\nprerokovaniu návrhu na začatie konania, a to v súlade s čl. 131 ods. 1 ústavy, ako aj s § 7 ods. 1\npísm. a) a § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\nÚčelom predbežného prerokovania návrhu je zistenie, či a v akom rozsahu možno návrh prijať\nna ďalšie konanie (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).\n\n3\n\n11. Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal, či návrh na začatie konania\nobsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti\nnávrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti návrhu na začatie\nkonania o súlade právnych predpisov (§ 75 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody\nna jeho odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n12. Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy v prípade, ak sa príslušný súd domnieva, že iný všeobecne záväzný\nprávny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci,\nodporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 ústavy alebo zákonu,\nkonanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1 ústavy.\n12.1 Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre príslušný súd záväzný.\nPodľa § 74 písm. d) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy\no súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo\nmedzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas národná rada a ktorá bola ratifikovaná\na vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, môže podať súd v súvislosti s prejednávanou vecou.\n12.2. Návrh na začatie konania podal okresný súd ako subjekt procesne legitimovaný podľa čl. 130\nods. 1 písm. d) ústavy, ktorý je v súlade s § 35 ods. 2 zákona o ústavnom súde riadne zastúpený\npríslušným sudcom. Právomoc všeobecného súdu podať návrh na začatie konania o súlade\nprávnych predpisov je obmedzená čl. 144 ods. 2 ústavy, ako aj § 74 písm. d) zákona o ústavnom\nsúde.\n13. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku súd konanie preruší, ak\npred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych\npredpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania.\n13.1. Vo vzťahu k splneniu tejto podmienky ústavný súd zistil, že navrhovateľ prerušil\nkonanie uznesením č. k. 26 Cbi 9/2015-544 z 21. marca 2022 v znení opravného uznesenia\nč. k. 26 Cbi 9/2015-570 z 10. mája 2022.\n14. Podľa § 75 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania o súlade právnych\npredpisov musí obsahovať označenie právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho\nustanovenia, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou\nzmluvou navrhovateľ namieta.\n14.1. Podľa § 75 písm. c) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania o súlade právnych\npredpisov musí obsahovať označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časti alebo niektorého jeho\nustanovenia alebo medzinárodnej zmluvy, jej časti alebo niektorého jej ustanovenia, s ktorým\nnapadnutý právny predpis podľa navrhovateľa nie je v súlade.\n14.2. Ústavný súd konštatuje, že návrh spĺňa náležitosti podľa § 75 písm. a) a c) zákona o ústavnom\nsúde, t. j. obsahuje označenie ustanovení právnych predpisov rôznej právnej sily, ktorých vzájomný\nnesúlad sa návrhom napáda.\n\n4\n\n15. Podľa § 75 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania o súlade právnych\npredpisov musí obsahovať dôvody, ktoré vedú navrhovateľa k pochybnostiam o súlade\nnapadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia s právnym predpisom\nvyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou.\n15.1. Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd v rámci predbežného prerokovania návrhu osobitne\nzaoberal aj otázkou, či tento spĺňa požiadavku podľa § 75 písm. b) zákona o ústavnom súde,\nt. j. či je návrh ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnený.\n15.2. V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že jednou z osobitných náležitostí návrhu na začatie\nkonania o súlade právnych predpisov je uvedenie konkrétnych dôvodov, ktoré vedú navrhovateľa\nk pochybnostiam o súlade napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho\nustanovenia s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou. Návrh\nna začatie konania o súlade právnych predpisov podaný ústavnému súdu teda musí obsahovať\nodôvodnenie, ktoré spĺňa dostatočné ústavnoprávne požiadavky (napr. PL. ÚS 2/2018,\nPL. ÚS 21/2020, PL. ÚS 13/2021, PL. ÚS 16/2021, PL. ÚS 17/2021, PL. ÚS 4/2022,\na PL. ÚS 7/2022). Ústavnoprávne požiadavky odôvodnenia predstavujú najmä dostatočnú\nargumentáciu navrhovateľa, ktorá preukazuje dostatok dôvodov na namietaný nesúlad, ktorý by\nbolo možné vysloviť po prípadnom prijatí návrhu na ďalšie konanie. Ústavný súd nepovažuje\nza dostatočné také odôvodnenie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, v ktorom\nabsentuje podrobnejšie opísanie súvislostí medzi napadnutou právnou úpravou a ďalšími\nsúvisiacimi ustanoveniami príslušného právneho predpisu, prípadne iných právnych predpisov\nreglementujúcich podmienky ochrany základného práva, vo vzťahu ku ktorému je namietaný\nnesúlad napadnutej právnej úpravy, a ústavnú akceptovateľnosť prípadných zásahov doň, ako aj\nuvedenie dôvodov, na základe ktorých navrhovateľ dospel k záveru, že v danom prípade nie je\nmožný ústavne súladný výklad a aplikácia relevantných právnych noriem. Teda nepostačuje, aby\nv návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov navrhovateľ len stroho a izolovane\nprezumoval neústavnosť napadnutej právnej úpravy. Navrhovateľ musí predložiť dostatok dôvodov,\nktoré by svojou relevanciou preukazovali možnosť reálneho nesúladu napadnutej právnej úpravy\ns referenčnými právnymi normami. Absencia dôvodov, ktoré sú podstatnou obsahovou náležitosťou\nnávrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, vedie k celkovej nepresvedčivosti návrhu\nna začatie konania o súlade právnych predpisov a signalizuje skôr podanie návrhu na začatie\nkonania o súlade právnych predpisov len z opatrnosti alebo rezignácie vykonať v danom prípade\nústavne súladný výklad relevantných právnych noriem.\n15.3. Vychádzajúc z týchto východísk, ústavný súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je\nodôvodnený ústavne akceptovateľným spôsobom.\n16. Posudzujúc obsahové aj formálne prvky odôvodnenia návrhu, sa javí, že navrhovateľ ho podal\npredovšetkým, ak nie výlučne, z dôvodu, že mu takýto postup uložil krajský súd. V konaní, ktoré\npredchádzalo zamietnutiu žaloby, navrhovateľ zjavne žiadne pochybnosti o súlade napadnutých\nustanovení s ústavou a dohovorom, resp. dodatkovým protokolom nemal. K veľmi stručnej\nartikulácii takýchto pochybností ho primälo až odôvodnenie uznesenia krajského súdu, ktorý\nrozsudok navrhovateľa zrušil. Z postupu navrhovateľa sa zároveň javí ako zrejmé, že „pokyn“\nkrajského súdu na podanie tohto návrhu vnímal ako záväzný.\n\n5\n\n16.1. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína dve podstatné okolnosti. Po prvé, oprávnenie podať\nnávrh na začatie konanie podľa čl. 125 ods. 1 ústavy v spojení s § 162 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku patrí všeobecnému súdu, ktorý pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené\npodmienky na konanie o súlade právnych predpisov. Je nesporné, že takto oprávneným súdom je\nvšeobecný súd ktorejkoľvek inštancie a že teda ak práve krajský súd dospel k záveru, že sú splnené\npodmienky na konanie o súlade právnych predpisov, mal plnohodnotnú možnosť takýto návrh\npodať. Nie je účelné a hospodárne, aby súd, ktorý nadobudne presvedčenie o nesúlade právnych\npredpisov rozhodujúcich pre právne posúdenie veci, ukladal takýto postup súdu nižšej inštancie,\nktorý žiadne takéto pochybnosti v dovtedajšom priebehu konania nenaznačil.\n16.2. Po druhé, viazanosť prvostupňového súdu rozhodnutím odvolacieho súdu sa vzťahuje\nna právny názor rozhodujúci pre právne posúdenie veci. Inak povedané, odvolací súd nie je\nspôsobilý zaviazať prvostupňový súd vlastnými pochybnosťami o súlade právnych predpisov.\nZáver, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, jednoducho musí zostať\npredmetom autonómnej úvahy toho súdu, ktorý návrh podáva.\n16.3. Ústavný súd v tejto súvislosti už v minulosti opakovane konštatoval, že pokiaľ vyšší súd\ndospeje k názoru o nesúlade právnych predpisov, má podať sám ústavnému súdu návrh na začatie\nkonania o súlade právnych predpisov, pričom nie je oprávnený v tomto vysloviť záväzný právny\nnázor a uložiť nižšiemu súdu nejakú povinnosť (PL. ÚS 22/02, PL. ÚS 29/2020).\n17. Navrhovateľ sa síce formálne s pokynom krajského súdu stotožnil a návrh podal, javí sa však,\nže práve už spomenuté okolnosti boli dôvodom, pre ktorý odôvodnenie návrhu nedosiahlo ústavne\nakceptovateľné parametre.\n17.1. Jadro odôvodnenia návrhu je sústredené v časti vety znejúcej takto: «... v prípade, že by došlo\nk výkladu uvedeného ustanovenia účinného do 31.12.2015 a toho istého ustanovenia účinného\nod 01.01.2016 rozdielne, došlo by k vytvoreniu dvoch rôznych skupín veriteľov, pričom jedna\nskupina pri posudzovaní podľa ustanovenia účinného do 31.12.2015 by bola uspokojovaná v poradí\nako „podriadená pohľadávka“ a ďalšia skupina posudzovaná podľa ustanovenia § 95 ods. 3 ZKR\núčinného od 01.01.2016 by bola posudzovaná v skupine „iné pohľadávky“.»\n18. V odôvodnení návrhu chýba zrozumiteľná ústavnoprávna argumentácia opretá o relevantnú\njudikatúru ústavného súdu a prípadne aj medzinárodných súdnych orgánov, a to tá, v ktorej ide\no meritum veci, ako aj tá, v ktorej ide o podmienky právomoci ústavného súdu vydať derogačný\nnález vo vzťahu k už derogovaným právnym normám, požiadavky prejudiciality či nemožnosti\ndosiahnuť materiálnu ochranu ústavnosti prostredníctvom ústavne konformného výkladu zo strany\nvšeobecných súdov.\n19. V rámci preferencie ústavného súdu pre materiálny prístup k ochrane ústavnosti však zásadný\ndôvod nedostatočnosti odôvodnenia návrhu navrhovateľa predstavuje skutočnosť, že z odôvodnenia\nnávrhu nijako nevyplýva dôvod, pre ktorý by pre všeobecné súdy nemala byť dostupnou metóda\nústavne konformného výkladu a pre ktorý by teda ústavný súd nemal zohľadniť judikatúrne\nustálenú požiadavku zdržanlivosti a sebaobmedzenia. Naopak, návrh, ako aj „pokyn“ krajského\nsúdu rámcujú pochybnosti o súlade právnych predpisov pojmom „sporný výklad“ a práve v tej časti\n6\n\nnávrhu, ktorá by sa dala považovať za pokus o odôvodnenie, navrhovateľ uvádza, že nesúlad medzi\nnapadnutým ustanovením a označenými ustanoveniami ústavy a dohovoru by vznikol „v prípade\nrozdielneho výkladu“ zo strany súdov.\n19.1. Navrhovateľ pritom netvrdí, že iný ako „rozdielny výklad“ by bol výkladom contra legem,\na nijako tiež neodôvodňuje nevyhnutnosť uplatniť práve taký výklad, aký označuje\nza „nekomfortný“.\n19.2. V posudzovanom návrhu ide o také závažné nedostatky, ktoré ústavný súd nemôže\nodstraňovať z úradnej povinnosti, pričom v zmysle § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde tieto\nnedostatky nie je v konaní o súlade právnych predpisov ústavný súd oprávnený odstraňovať ani\nvýzvou navrhovateľovi na doplnenie návrhu (PL. ÚS 4/2022).\n20. Pokiaľ ide o podanie žalobcu doručené ústavnému súdu 27. januára 2023 (pozri bod 8\nodôvodnenia tohto uznesenia), ústavný súd pripomína svoju predchádzajúcu judikatúru (osobitne\nuznesenia ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 46/2015 a PL. ÚS 2/2017), v ktorej ústavný súd o. i.\nkonštatoval: „Z § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že odôvodnenie každého návrhu\nna začatie konania pred ústavným súdom (vrátane odôvodnenia návrhu na začatie konania o súlade\nprávnych predpisov) je neoddeliteľnou súčasťou samotného návrhu na začatie konania\npred ústavným súdom. Zo zákona o ústavnom súde nevyplýva, aby za odôvodnenie návrhu\nna začatie konania pred ústavným súdom bolo považované iné než odôvodnenie obsiahnuté\nv návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.“\n20.1. Vzhľadom na uvedené závery ústavného súdu, ktoré sú plne aplikovateľné aj po zmene\nprávnej úpravy konania pred ústavným súdom, ústavný súd na právnu argumentáciu predloženú\nžalobcom v podaní doručenom ústavnému súdu 27. januára 2023 neprihliadal.\n21. Ústavný súd, majúc na zreteli uvedené skutočnosti, pri predbežnom prerokovaní návrhu dospel\nk záveru, že návrh navrhovateľa nemá náležitosti ustanovené § 75 písm. b) zákona o ústavnom\nsúde, pričom tento nedostatok nie je v konaní o súlade právnych predpisov povinný odstraňovať\nvýzvou navrhovateľovi na doplnenie návrhu, preto návrh navrhovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2\npísm. c) zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom ustanovených náležitostí.\nIII.\nObiter dictum\n22. Nad rámec uvedeného ústavný súd ako obiter dictum uvádza, že navrhovateľ vidí neústavnosť\nnapadnutého ustanovenia § 95 ods. 3 zákona o konkurze v znení účinnom do 31. decembra 2015\nnie v samotnom ustanovení ako takom (v jeho obsahu), ale v jeho porovnaní s právnou úpravou\núčinnou od 1. januára 2016.\n22.1. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje, že v skutočnosti v ustanovení § 95 ods. 3 zákona\no konkurze nedošlo 1. januára 2016 k žiadnej obsahovej zmene, ale len k určitému formulačnému\nspresneniu textu, pričom aj príslušná dôvodová správa vo vzťahu k tejto zmene konštatuje:\n„Precizuje sa súčasná právna úprava spriaznených pohľadávok vymedzením obdobia.“\nNapadnuté znenie ustanovenia § 95 ods. 3 zákona o konkurze zavedené s účinnosťou\n7\n\nod 1. decembra 2012 a účinné v tomto znení do 31. decembra 2015 za spriaznenú pohľadávku\npovažuje „pohľadávku, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo bol spriaznený\ns úpadcom“. Právna úprava účinná od 1. decembra 2016 za spriaznenú pohľadávku považuje\n„pohľadávku, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky\nbol spriaznený s úpadcom“.\n23. Z porovnania obidvoch týchto znení vyplýva, že tieto sú obsahovo totožné a niet medzi nimi\nžiadneho rozdielu po vecnej stránke. Pohľadávka nadobúda právny status spriaznenej pohľadávky,\nak patrí veriteľovi, ktorý je spriaznený s úpadcom. Tento právny status jej už ostáva natrvalo\nbez ohľadu na to, či jej veriteľ prestane byť spriaznenou osobou s úpadcom alebo ju postúpi osobe,\nktorá nie je spriaznenou osobou úpadcu. V čase vyhlásenia konkurzu, resp. v čase prihlásenia\ndotknutej pohľadávky môžu nastať dve situácie:\na) veriteľ je spriaznenou osobou úpadcu (Ak veriteľ je spriaznenou osobou s úpadcom, prihlásená\npohľadávka má vždy právny status spriaznenej pohľadávky.),\nb) veriteľ nie je spriaznenou osobou úpadcu (Ak veriteľ nie je spriaznenou osobou s úpadcom,\nprihlásená pohľadávka nemá právny status spriaznenej pohľadávky za predpokladu, že ani nikdy\nv minulosti tento právny status nemala. Ak čo len v určitom okamihu tento právny status mala,\nje spriaznenou pohľadávkou.).\n24. Nadväzujúc na uvedené, je vhodné uviesť, že ustanovenie § 95 ods. 3 zákona o konkurze\nv znení účinnom od 1. januára 2016 doznalo zásadnú obsahovú zmenu v spojitosti\ns novozavedeným ods. 4 do tohto ustanovenia. Podľa ods. 4 nepôjde o spriaznenú pohľadávku,\nak veriteľ pri nadobudnutí pohľadávky nevedel a ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol\nvedieť, že ide o spriaznenú pohľadávku. Touto zmenou sa skutočne vytvárajú dve kategórie\nspriaznených pohľadávok. Ustanovenie § 95 ods. 4 zákona o konkurze, ktoré „mení spriazneného\nveriteľa na nespriazneného“, však navrhovateľom nebolo napadnuté.\n25. Zároveň je potrebné uviesť, že aj keby hypoteticky šlo o obsahovú zmenu právnej úpravy,\npodľa prechodných ustanovení v § 206c zákona o konkurze platí, že konania začaté\npred 1. januárom 2016 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015. Z týchto\ndôvodov vo všetkých konaniach začatých do 31. decembra 2015 majú veritelia rovnaký právny\nrežim pri uspokojovaní svojich pohľadávok.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. marca 2023\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n8", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie", "právna veta"], "pravna_veta": "I. Oprávnenie podať návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 ústavy v spojení s § 162 ods. 1 Civilného sporového poriadku patrí všeobecnému súdu, ktorý pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. Oprávneným súdom je všeobecný súd ktorejkoľvek inštancie, a teda ak odvolací súd dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, má plnohodnotnú možnosť takýto návrh podať. Nie je účelné a hospodárne, aby súd vyššej inštancie, ktorý nadobudne presvedčenie o nesúlade právnych predpisov rozhodujúcich pre právne posúdenie veci, ukladal takýto postup súdu nižšej inštancie, ktorý takéto pochybnosti v dovtedajšom priebehu konania nenaznačil.\nII. Viazanosť súdu prvej inštancie rozhodnutím odvolacieho súdu sa vzťahuje na právny názor rozhodujúci pre právne posúdenie veci. Odvolací súd teda nie je spôsobilý zaviazať ho vlastnými pochybnosťami o súlade právnych predpisov. Záver, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, musí zostať predmetom autonómnej úvahy súdu, ktorý návrh podáva.", "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3297951e-4e79-4ac3-9a26-10d08015d561", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.4.2022.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/2022 z 29. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.4.2022.2"}, {"guid": "ussr:55c613d1-db17-430a-bb7a-23d0e2620760", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.17.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/2021 z 15. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.17.2021.1"}, {"guid": "ussr:f97b78fe-df57-4bc4-9311-a8f0a0359fcb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.16.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2021 z 15. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-15", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PL.US.16.2021.1"}, {"guid": "ussr:f7933f84-53be-4408-8d62-4986926483a1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.13.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2021 z 13. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-13", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.13.2021.1"}, {"guid": "ussr:f85c4156-3ed0-4d4a-8cc4-b96fd1380ee8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.21.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/2020 z 23. 9. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-09-23", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.21.2020.1"}, {"guid": "ussr:5ae1c903-feda-403a-9efe-f990381002a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.2.2018.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.2.2018.2"}, {"guid": "ussr:863ab2ce-b5f9-430a-9221-f1b4ce24c098", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.2.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/2017 z 25. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.2.2017.1"}, {"guid": "ussr:49838792-0d5c-4334-9ffd-4bb19f66d57e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.46.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 46/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 46/2015 z 28. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-28", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.46.2015.1"}, {"guid": "ussr:ed94dd45-2ae6-4622-8634-c571b4c6e9d3", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 22/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 22/02 z 2. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-02", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed94dd45-2ae6-4622-8634-c571b4c6e9d3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f0c06c49-5e63-4b37-a88d-f981eac80ef3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.334.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 334/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 334/2023 z 21. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.334.2023.1"}]}