{"guid": "ussr:c509f542-7f2a-40dd-8b88-cae7ae0648f9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.2.2023.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/2023 z 14. 6. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 14. júna 2023, sp. zn. PL. ÚS 2/2023, ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.2.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2023-06-14", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": "Monokracia v sústave prokuratúry a jej ústavnoprávny aspekt z hľadiska účasti prísediacich prokurátorov na rozhodovaní v disciplinárnom konaní vedenom proti prokurátorovi", "pravna_veta": "Pre služobný pomer prokurátora je podľa platnej právnej úpravy charakteristická len obmedzená monokracia v rozhodovacej činnosti, teda nižšia služobná podriadenosť (možnosť odmietnuť pokyn alebo požiadať o odňatie veci, zákaz negatívnych pokynov), ich služobná disciplína preto nemá charakter (širšej, teda aj mimoprocesnej) vojenskej disciplíny.\nZ monokracie (aj keď limitovanej) vyplývajú z povahy veci isté riziká, resp. možné negatíva (čo platí aj pre protipólnu nezávislosť, napríklad a typicky sudcov), tieto riziká sú však pri výkone pôsobnosti orgánov prokuratúry, ako aj pri účasti prísediacich prokurátorov na rozhodovaní v disciplinárnom konaní dôsledne eliminované súborom zákonom ustanovených garančných prvkov.", "pravna_veta_zdroj": "sud", "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c509f542-7f2a-40dd-8b88-cae7ae0648f9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.2.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.2.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.2.2023.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nPL. ÚS 2/2023-110\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany\nBaricovej, Libora Duľu (sudca spravodajca), Jany Laššákovej, Miloša Maďara, Petra Molnára,\nPetra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina Vernarského o návrhu Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy\nSlovenskej republiky o súlade ustanovenia § 6 ods. 4 písm. b) v časti slov „písm. a), ak je\ndisciplinárne obvineným prokurátor“, ustanovení § 9 ods. 1 písm. a) a § 10 ods. 1 zákona\nč. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) s čl. 46 ods. 1 a čl. 141\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd takto\nrozhodol:\nNávrhu n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavnému súdu bol 13. januára 2023 doručený návrh Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „najvyšší správny súd“ alebo „navrhovateľ“) zastúpeného predsedom\ndisciplinárneho senátu Michalom Novotným na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade ustanovenia § 6 ods. 4 písm. b) v časti\nslov „písm. a), ak je disciplinárne obvineným prokurátor“, ustanovení § 9 ods. 1 písm. a) a § 10\nods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) s čl. 46 ods. 1\na čl. 141 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“).\n2. Najvyšší správny súd rozhoduje o disciplinárnom návrhu prokurátora Krajskej prokuratúry\nv Bratislave (ďalej len „krajský prokurátor“), ktorý kladie za vinu disciplinárne obvinenej\n\nprokurátorke Okresnej prokuratúry Bratislava IV, že ako dozorujúca prokurátorka nepodala\nobžalobu v lehote ustanovenej v § 76 ods. 2 Trestného poriadku, a tak súd musel obžalovaného\nprepustiť na slobodu. Krajský prokurátor kvalifikoval tento skutok ako disciplinárne previnenie\nv zmysle § 188 ods. 1 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokurátoroch“).\n3. V zmysle § 6 disciplinárneho súdneho poriadku by mal najvyšší správny súd o disciplinárnej\nzodpovednosti obvinenej prokurátorky rozhodnúť v disciplinárnom senáte, ktorý pozostáva aj\nz dvoch prísediacich ustanovených spomedzi prokurátorov zvolených Radou prokurátorov\nSlovenskej republiky (ďalej len „rada prokurátorov“). Disciplinárny senát nadobudol pochybnosti,\nči takéto zloženie senátu zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z čl. 46 ods. 1 a čl. 141 ods. 1\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n4. Navrhovateľ zdôrazňuje, že rozhodovanie o disciplinárnej zodpovednosti sa stalo výkonom\nsúdnictva (súdnej moci) všeobecným súdom, a preto zloženie disciplinárneho senátu musí\nzaručovať jeho nestrannosť a nezávislosť garantovanú v čl. 141 ods. 1 ústavy, ktorá napokon\nvyplýva aj z čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Nezávislosť a nestrannosť súdov v sebe\nzahŕňa rozhodovanie bez akýchkoľvek právnych a faktických vplyvov na výkon ich právomoci\na tiež vylúčenie ich podriadenosti.\n5. Podľa § 5 ods. 2 disciplinárneho súdneho poriadku sa na výkone právomoci najvyššieho\nsprávneho súdu podľa čl. 142 ods. 2 písm. c) ústavy nepodieľajú len sudcovia, ale aj prísediaci\nsudcovia z radov občanov, čo nemožno vylúčiť ani pri rozhodovaní najvyššieho správneho súdu\no disciplinárnej zodpovednosti. Ak by prísediaci sudcovia trpeli nedostatkom nezávislosti alebo\nnestrannosti, mohol by tým trpieť celý disciplinárny senát, čo by znamenalo, že vo veciach\nuvedených podľa čl. 142 ods. 2 písm. c) ústavy by nevykonával súdnictvo nezávislý a nestranný\nsúd.\n6. Podľa § 9 ods. 1 disciplinárneho súdneho poriadku sa databázy prísediacich sudcov vytvárajú\nz a) prokurátorov zvolených radou prokurátorov, b) súdnych exekútorov zvolených prezídiom\nSlovenskej komory exekútorov, c) notárov zvolených prezídiom Notárskej komory Slovenskej\nrepubliky, d) iných osôb zvolených súdnou radou. Prísediaci sa určujú náhodným výberom zásadne\nz radov tej profesijnej skupiny, ktorej súčasťou je disciplinárne obvinený (s výnimkou konania proti\nsudcom).\n7. Kým pri prísediacich sudcoch v disciplinárnych senátoch z radov exekútorov, notárov či iných\nosôb nemožno podľa navrhovateľa mať pochybnosti o ich nestrannosti a nezávislosti, keďže orgán,\nktorý ich zvolil, nie je oprávnený dávať im akékoľvek pokyny alebo ovplyvňovať výkon ich\nčinnosti, u prísediacich sudcov z radov prokurátorov také pochybnosti vylúčiť nemožno. Členovia\nrady prokurátorov, ako aj samotní prísediaci sudcovia sú prokurátori, teda osoby v jednotnom\nslužobnom pomere prokurátorov, pre ktorý je charakteristická podriadenosť. Podľa § 26 ods. 1\npísm. a) zákona o prokurátoroch je jednou zo základných povinností prokurátora plniť úlohy\na pokyny uložené nadriadeným prokurátorom, ak bol s nimi riadne oboznámený; ich splnenie je\npovinný odmietnuť, ak by ich splnením spáchal trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo\ndisciplinárne previnenie. Nadriadeným prokurátorom je vždy generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „generálny prokurátor“), ktorý je pri výkone svojej funkcie spoločne\n\n2\n\nnadriadeným členom rady prokurátorov a nimi zvoleným prísediacim, ako aj disciplinárne\nobvinenému prokurátorovi.\n8. Navrhovateľ argumentuje tým, že generálny prokurátor je oprávnený vydávať všetkým\nprokurátorom úlohy a pokyny, ktoré sa týkajú plnenia ich služobných úloh a ktoré konkrétny\nprokurátor môže odmietnuť splniť len zo zákonom obmedzeného okruhu dôvodov. Okrem tohto\noprávnenia má generálny prokurátor voči prokurátorom množstvo oprávnení v rámci ich\nslužobného pomeru (v služobných veciach). Podľa § 7a ods. 2 zákona o prokurátoroch vymenúva\nčlenov výberovej komisie na funkciu prokurátora, rozhoduje o dočasnom pridelení podľa § 9 ods. 5\na § 9a ods. 1 zákona o prokurátoroch, o preložení podľa § 10 ods. 4 a 5 alebo o preradení\nprokurátora podľa § 10a ods. 1 zákona o prokurátoroch. Generálny prokurátor vymenúva členov\nvýberovej komisie pri funkčnom postupe prokurátorov (§ 21a ods. 2 zákona o prokurátoroch).\nPodľa § 82 ods. 3 zákona o prokurátoroch dokonca generálny prokurátor dáva súhlas na zvyšovanie\nkvalifikácie prokurátora. Hoci výkon niektorých z týchto oprávnení je viazaný na súhlas alebo\nvyjadrenie rady prokurátorov alebo prokurátorskej rady, ide o oprávnenia, ktoré sú spôsobilé\nvytvoriť konkrétny statusový (kariérny) a sprostredkovane aj ekonomický či funkčný tlak na\nprokurátora. Ak napríklad prokurátor uvažuje nad služobným postupom, nad prechodom na inú\nprokuratúru, nad zvyšovaním kvalifikácie, je si vedomý, že toto rozhodnutie buď priamo, alebo\nz podstatnej časti závisí od generálneho prokurátora, ktorý v mnohých prípadoch nemá určené\nzákonné obmedzenia (mantinely) na spôsob ich výkonu. Voľnosť generálneho prokurátora pri\ntomto rozhodovaní môže ešte zvyšovať tlak na konkrétneho prokurátora, aby sa nielen nedostal\ns generálnym prokurátorom do otvoreného sporu, ale, naopak, aby sa usiloval získať jeho priazeň.\n9. Podľa § 16 disciplinárneho súdneho poriadku môže disciplinárny návrh proti prokurátorovi\npodať (s výnimkou návrhov proti samotnému generálnemu prokurátorovi a návrhov verejného\nochrancu práv) vždy generálny prokurátor a následne nadriadení prokurátori [§ 54 zákona\nč. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)],\nktorí sú spravidla aj vedúcimi prokurátormi (§ 4 ods. 3 zákona o prokurátoroch). Vedúcich\nprokurátorov ustanovuje do funkcie generálny prokurátor (§ 19 ods. 1 zákona o prokurátoroch), a to\nna základe výberového konania, v ktorom však sám vymenúva členov výberovej komisie (§ 21a\nods. 3 zákona o prokurátoroch). Generálny prokurátor je oprávnený vedúceho prokurátora\nkedykoľvek odvolať (§ 23 ods. 1 zákona o prokurátoroch), k čomu potrebuje len vyjadrenie (a nie\nsúhlas) rady prokurátorov. Väčšina navrhovateľov, ktorí sú oprávnení podať disciplinárny návrh\nproti prokurátorovi, je tvorená buď generálnym prokurátorom samotným, alebo osobami, ktoré sú\nvo svojom postavení vedúceho prokurátora od generálneho prokurátora celkom jednoznačne\nzávislé.\n10. Podľa názoru navrhovateľa zaradenie prokurátorov – prísediacich disciplinárnych senátov do\nslužobných vzťahov v prokuratúre a ich podriadenie generálnemu prokurátorovi, ktorý môže byť\nnavrhovateľom disciplinárneho konania a ktorému sú rovnako podriadení všetci ostatní\nnavrhovatelia, predstavuje riziko tlaku na prokurátora, ktoré je spôsobilé vyvolať pochybnosti\no nezávislosti a nestrannosti súdu v konaní a rozhodovaní disciplinárneho senátu vo veciach,\nv ktorých je disciplinárne obvineným sám prokurátor. Tento nedostatok je systémový a vyplýva\nz právnej úpravy, ktorá za prísediacich v týchto prípadoch umožňuje ustanoviť len prokurátorov,\nktorí v služobných veciach vždy podliehajú generálnemu prokurátorovi.\n\n3\n\n11. Ústavný súd uznesením č. k. PL. ÚS 2/2023-13 z 8. februára 2023 prijal návrh na ďalšie\nkonanie v celom rozsahu.\nII.\nStanoviská účastníkov konania a vedľajšieho účastníka a ďalší priebeh konania\nII.1. Stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky:\n12. Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) k návrhu nepredložila\nstanovisko.\nII.2. Stanovisko vlády Slovenskej republiky:\n13. Vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), zastúpená Ministerstvom spravodlivosti\nSlovenskej republiky, v stanovisku z 21. marca 2023 navrhla, aby ústavný súd návrhu najvyššieho\nsprávneho súdu nevyhovel.\n14. Vláda sa stotožňuje s postavením disciplinárneho senátu v štruktúre verejnej moci tak, ako toto\npostavenie vymedzil najvyšší správny súd vo svojom návrhu. Vláda nesúhlasí s tvrdeniami\nnajvyššieho správneho súdu, ktorých podstata spočíva v tom, že zloženie disciplinárneho senátu\nv disciplinárnom konaní, ktorého predmetom je rozhodovanie o disciplinárnej zodpovednosti\nprokurátora a ktorého personálne obsadenie pozostáva z predsedu (sudca), dvoch sudcov a dvoch\nprísediacich z radov prokurátorov, nespĺňa požiadavky nestrannosti a nezávislosti vyplývajúce\nz čl. 141 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež čl. 6 ods. 1 dohovoru. V tejto súvislosti vláda vo svojom\nstanovisku predkladá argumenty týkajúce sa spôsobu ustanovovania prísediacich z radov\nprokurátorov, dĺžky trvania ich funkcie a existencie záruk, ktoré ich chránia pred vonkajším tlakom.\nNa základe predložených argumentov považuje vláda záruky spočívajúce najmä v spôsobe\nustanovenia prísediacich do funkcie, dĺžke ich funkčného obdobia, spôsobe hlasovania, zákonom\ndeklarovanej nezávislosti prísediacich pri výkone ich funkcie, možnosti trestného stíhania za trestný\nčin podľa § 342 Trestného zákona a odmene za výkon funkcie prísediaceho za dostatočné na to, aby\nnespochybňovali nezávislosť a nestrannosť disciplinárneho senátu v konaní vedenom proti\nprokurátorovi.\nII.3. Stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky:\n15. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v stanovisku\nz 27. marca 2023 navrhla, aby ústavný súd návrhu nevyhovel.\n16. Podľa generálnej prokuratúry disciplinárny súdny poriadok zjednocuje procesné pravidlá\ndisciplinárneho konania pre viaceré právnické profesie (sudca, prokurátor, súdny exekútor a notár)\na disciplinárnu právomoc zveril do rúk sudcom z povolania spolu s reprezentantmi stavu, ktorého je\ndisciplinárne stíhaný členom. Deklarovaným cieľom disciplinárneho súdneho poriadku nie je\nodobrať právomoc profesijným stavom nad svojimi členmi, ale úzko kooperovať medzi najvyšším\nsprávnym súdom a orgánmi, ktoré reprezentujú jednotlivé právnické stavy. Zloženie disciplinárnych\nsenátov zaručuje potrebnú mieru transparentnosti disciplinárneho konania a výrazne upevňuje\nreprezentatívnosť a legitimitu členov disciplinárneho senátu. Berúc do úvahy ratio legis\n\n4\n\ndisciplinárneho súdneho poriadku, majú aj prokurátori právo adekvátne sa podieľať na dosahovaní\ncieľov disciplinárneho súdnictva.\n16.1. Právna úprava podľa generálnej prokuratúry garantuje dostatočné inštitucionálne a procesné\nzáruky ich nezávislosti a nestrannosti pri rozhodovaní o disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov,\na to tak, aby nezávislosť prísediacich prokurátorov v disciplinárnom senáte bola realizovaná\nmaximálnym spôsobom. Postupy pri výbere prísediacich prokurátorov a predpoklady, ktoré musia\nsplniť, sú dané zákonom.\n16.2. Výber prísediacich prokurátorov zveril zákonodarca rade prokurátorov, ktorá je najvyšším\nvýkonným orgánom samosprávy prokurátorov. Vedúci prokurátori sú povinní jej vytvárať\nprimerané podmienky na plnenie ich úloh a členovia orgánov samosprávy musia postupovať\nsamostatne a pri plnení svojich úloh odmietnuť akýkoľvek nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktoré by\nmohli ohroziť podstatu a zmysel zriadenia orgánov samosprávy prokurátorov. Orgány samosprávy\nprokurátorov vrátane rady prokurátorov tvoria spolu s kolektívnou formou rozhodovania stabilné\npiliere nezávislosti výkonu samosprávy a realizácie zverených právomocí orgánmi samosprávy\nprokurátorov. Nezlučiteľnosť funkcie prísediaceho sudcu s členom rady prokurátorov, ako aj\ns funkciou vedúceho prokurátora vrátane generálneho prokurátora patrí k najvýznamnejším\ninštitucionálnym zárukám nezávislosti a nestrannosti prísediaceho prokurátora. Prístup rady\nprokurátorov k výberu prísediacich prokurátorov spĺňa požiadavky na transparentnosť,\njednoznačnosť a ochranu pred svojvôľou a vzhľadom na už zdôraznenú inkompatibilitu funkcií\nv rade prokurátorov s riadiacimi zložkami prokuratúry je vylúčený ich vplyv, nátlak či\npresadzovanie ich záujmov nielen na voľbe prísediacich prokurátorov, ale aj na samotnom výsledku\ndisciplinárneho konania.\n16.3. Pôsobnosť rady prokurátorov, ale aj prísediacich prokurátorov nie je výkonom pôsobnosti,\nakú má na mysli ustanovenie § 6 zákona o prokuratúre, a preto nemôže nadriadený prokurátor\nvydať pokyn členovi rady prokurátorov alebo prísediacemu prokurátorovi, ako má postupovať „pri\nplnení úloh“. Akýkoľvek vplyv, nátlak alebo pokyn nadriadeného prokurátora prísediacemu\nprokurátorovi môže byť trestne sankcionovaný.\n16.4. Pri zvýraznení trojročného funkčného obdobia prísediacich prokurátorov volených nezávislým\norgánom samosprávy prokurátorov transparentným postupom po oslovení všetkých prokurátorov sú\npodľa generálnej prokuratúry splnené podmienky testu nezávislosti a nestrannosti prísediacich\nprokurátorov v disciplinárnych senátoch. Pomer prísediacich prokurátorov k trom kariérnym\nsudcom najvyššieho správneho súdu v nijakom prípade neneguje nezávislosť disciplinárneho senátu\na disciplinárneho súdu ako takého. Aj ďalšie procesné záruky – námietka zaujatosti, tajné\nhlasovanie či možnosť, hoci oklieštená, podania riadneho opravného prostriedku podporujú\nnezávislosť a nestrannosť ktoréhokoľvek prísediaceho.\nII.4. Replika navrhovateľa:\n17. Navrhovateľ v replike zo 4. mája 2023 vo vzťahu k stanovisku vlády uviedol, že je\npresvedčený, že argumentácia vlády v jej stanovisku nevyvrátila dôvody nesúladu napadnutých\nustanovení s označenými článkami ústavy a dohovoru. Vo vzťahu k argumentácii generálneho\nprokurátora navrhovateľ v replike vyjadril presvedčenie, že argumentácia generálneho prokurátora\nv jeho stanovisku nevyvrátila dôvody nesúladu napadnutých ustanovení s označenými článkami\n5\n\nústavy a dohovoru. Navrhovateľ zotrváva na svojom návrhu a navrhuje, aby ústavný súd rozhodol\nv zmysle jeho petitu. S ohľadom na rozdielny obsah stanovísk účastníkov dáva navrhovateľ\nústavnému súdu na zváženie, aby sa v prerokúvanej veci neupúšťalo od verejného ústneho\npojednávania.\nII.5. Amicus curiae:\n18. Ústavnému súdu bolo 17. mája 2023 doručené amicus curiae rady prokurátorov sp. zn.\n1/1 Spr 73/21/5500. Rada prokurátorov je toho názoru, že súlad napadnutých ustanovení s ústavou\na dohovorom je daný, pretože existujú dostatočné faktické záruky a aj právne záruky autonómnosti,\nobjektívnej nestrannosti a funkčnej nezávislosti prokurátorov ako prísediacich v disciplinárnych\nsenátoch najvyššieho správneho súdu. Rada prokurátorov tak odporúča, aby ústavný súd návrhu\nnevyhovel.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti návrhu\n19. Napadnuté ustanovenia sú súčasťou disciplinárneho súdneho poriadku, ktorý upravuje\ndisciplinárne konanie vo veciach sudcov, prokurátorov, súdnych exekútorov a notárov. Napadnuté\nustanovenia konkrétne upravujú obsadzovanie disciplinárnych senátov prísediacimi z databázy\nprísediacich, z radov prokurátorov zvolených radou prokurátorov, ak je disciplinárne obvinený\nprokurátor. Argumentáciu navrhovateľa možno zhutnene vyjadriť tak, že práve v prísediacich, ktorí\nsú prokurátori, vzhľadom na okolnosti ich postavenia a ich služobný pomer vidí zásah do\nnezávislosti a nestrannosti disciplinárneho súdu, a tým nesúlad napadnutých ustanovení s čl. 46\nods. 1 ústavy zaručujúcim právo každého domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde, čl. 141 ods. 1 ústavy, podľa ktorého v Slovenskej\nrepublike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy, a tiež s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý\nrovnako zaručuje právo každého na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\n20. Ústavný súd sa tak v rámci ústavno-teoretického východiska k vlastnému prieskumu zaoberá\nnezávislosťou a nestrannosťou súdov v kontexte disciplinárneho konania, resp. v kontexte\ndisciplinárnej zodpovednosti, ktorú v disciplinárnom konaní súd vyvodzuje proti disciplinárne\nobvinenému.\n21. Disciplinárna zodpovednosť je osobitným druhom právnej zodpovednosti, ktorá má\nsubjektívny, resp. osobný charakter v tom, že je spojená s porušením povinností v príslušnej oblasti\nkonkrétnou fyzickou osobou, ktorá nemá charakter trestnoprávnej zodpovednosti. Plnenie\npovinností tu predstavuje riadny výkon právomocí vyplývajúcich z postavenia, povolania alebo\nfunkcie. Disciplinárna zodpovednosť tak v demokratickom a právnom štáte slúži na ochranu\nriadneho výkonu právomoci spojenej s funkciou alebo so zabezpečením jej výkonu, a to\nv jednotlivom prípade disciplinárnym potrestaním dotknutej osoby a vo všeobecnosti preventívnym\na osvetovým pôsobením na ostatných nositeľov príslušných právomocí.\n22. Disciplinárnym postihom ale nemôžu byť riešené konflikty vyplývajúce z odlišných právnych\nnázorov (m. m. sp. zn. PL. ÚS 97/07).\n\n6\n\n23. Disciplinárna zodpovednosť predstavuje jeden z motívov na to, aby sa príslušná osoba v rámci\nvýkonu svojho postavenia, povolania alebo funkcie správala spôsobom, ktorý je právom hodnotený\npozitívne preto, lebo napĺňa ústavné hodnoty demokratického a právneho štátu. Disciplinárna\nzodpovednosť je tak typickým znakom výkonu tých postavení, povolaní alebo funkcií, ktoré\nnapĺňajú určité poslanie a úlohy v demokratickom a právnom štáte, a to pri jeho ochrane.\n24. Disciplinárny súdny poriadok upravuje disciplinárne konanie vo veciach sudcov, prokurátorov,\nsúdnych exekútorov a notárov. Od sudcov, prokurátorov, súdnych exekútorov a notárov právny\nporiadok vyžaduje určité konanie či správanie, ktorého porušenie predstavuje neprijateľný stav,\nktorý sa napráva (aj) vyvodením disciplinárnej zodpovednosti. Konanie týchto osôb, ktoré\npredstavuje založenie disciplinárnej zodpovednosti, upravujú ich statusové zákony.\n25. Disciplinárna zodpovednosť uvedených osôb musí napĺňať princípy demokratického a právneho\nštátu, čo znamená, že nemôže byť nastavená tak, aby mohla byť zneužitá na iné účely, napr.\nv politickom boji alebo na nejaký súkromný účel či prospech.\n26. Právna úprava týkajúca sa uplatňovania disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov by tak mala\nzohľadňovať vnútorný záujem prokuratúry na zaistení efektívneho uplatňovania zodpovednosti pre\núčely presadenia riadneho plnenia služobných povinností a dodržiavania služobnej disciplíny\nprokurátormi, ďalej záujem dotknutých prokurátorov na ochrane ich práv a právom chránených\nzáujmov v súvislosti s možným uplatnením disciplinárnej zodpovednosti (najmä z hľadiska ochrany\npred potenciálnym zneužitím inštitútu disciplinárnej zodpovednosti s cieľom vytvoriť na\nprokurátora nátlak v súvislosti s výkonom jeho kompetencií) a napokon aj verejný záujem na\nvytvorení súbežnej garancie pred potenciálnym zneužitím verejnej moci osobami vykonávajúcimi\nfunkciu prokurátora (sp. zn. PL. ÚS 105/2011).\n27. Je na rozhodnutí každého štátu, ako všeobecne či vo vzťahu ku konkrétnym skupinám osôb\nnastaví disciplinárne konanie a ktorému orgánu zverí disciplinárne rozhodovanie. Ak ide\no disciplinárne konanie vo verejnej moci, je nepochybné, že týmto orgánom môže byť aj súd.\nTakéto rozhodnutie ale nemôže byť iba formálnou, ornamentálnou kulisou pre akékoľvek\ndisciplinárne konanie, ale zverenie disciplinárnej právomoci súdu zvyšuje zodpovednosť\nzákonodarcu za také nastavenie disciplinárneho konania, ktoré bude rešpektovať a dotvárať princíp\nnezávislosti a nestrannosti súdnej moci. Dokonca by sa dalo povedať, že práve preto sa\ndisciplinárne konanie zveruje súdom.\n28. V prípadoch posudzovania disciplinárnej zodpovednosti súdom je tak potrebné zohľadniť\nústavný princíp nezávislosti a nestrannosti súdnej moci (čl. 141 ods. 1 ústavy), ako aj nezávislosti\nsudcu (čl. 144 ods. 1 ústavy).\n29. Účelom nezávislosti a nestrannosti súdov je zabezpečiť im také postavenie, ktoré zodpovedá ich\núlohe v právnom štáte, a to vo vzťahu k ďalším orgánom štátu v horizontálnej úrovni vzťahov, ako\naj vo vzťahu k subjektom podliehajúcim ich jurisdikcii (sp. zn. PL. ÚS 52/99).\n30. Ústavný príkaz čl. 141 ods. 1 ústavy na vytvorenie takých súdov, ktoré by vykonávali súdnictvo\nnezávisle a nestranne, je potrebné vykladať v referencii na (i) čl. 1 ods. 1 ústavy, kde treba\nvychádzať z toho, že princíp právneho štátu vyžaduje, aby súdnictvo vykonávali nezávislé\na nestranné súdy, pričom práve nezávislosť a nestrannosť súdov sa posudzuje podľa toho, či spĺňa\npožiadavky kladené na demokratický a právny štát zaručené čl. 1 ods. 1 ústavy a (ii) čl. 46 ústavy,\n7\n\nktorý prepája čl. 141 ods. 1 ústavy s individuálnym verejným právom na nezávislý a nestranný súd,\nktorý je chránený aj čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie,\npričom čl. 141 ods. 1 ústavy je dôležitý pre obsahové naplnenie pojmu nezávislého a nestranného\nsúdu v konkrétnom prípade a vice versa konkrétne okolnosti prípadu posudzované vo svetle čl. 46\nods. 1 ústavy sú kamienkom v mozaike definície pojmu nezávislosť a nestrannosť súdov ako\nústavného príkazu na vybudovanie ústavne kompatibilnej sústavy súdov upravenej čl. 141 ods. 1\nústavy (OROSZ, L., SVÁK, J. a kol. Ústava Slovenskej republiky. Komentár. Zväzok II. Bratislava :\nWolters Kluwer, s. 608 – 609.).\n31. Disciplinárne konanie zverené súdu tak nie je iba záležitosťou inštitucionálnej nezávislosti\ndisciplinárneho súdu a jeho sudcov (čl. 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 ústavy), ale predstavuje aj\npožiadavku na zabezpečenie individuálneho práva na nezávislý a nestranný disciplinárny súd (čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru).\n32. Ústavný súd už v minulosti judikoval, že disciplinárne konanie má v určitých relevantných\nrysoch povahu a znaky trestného konania, pričom disciplinárny súd je povinný pri svojom\nrozhodovaní prihliadať na základné zásady, ktoré sa aplikujú v trestných veciach. Preto v prípade,\nak dôjde k porušeniu týchto zásad a takéto porušenie je v príčinnej súvislosti so základným právom\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. právom na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, dochádza aj k porušeniu základných práv disciplinárne\nobvineného (m. m. sp. zn. II. ÚS 140/2011).\n33. Judikatúra ústavného súdu spred 1. decembra 2020 (PL. ÚS 7/02, PL. ÚS 10/05) nepriznávala\ndisciplinárnemu súdu, resp. disciplinárnemu senátu návrhové oprávnenie v konaní o súlade\nprávnych predpisov. Dôvodom bolo, že takýto súd nebol súdom podľa čl. 130 ods. 1 ústavy. Tento\nnázor ústavný súd opieral o skutočnosť, že disciplinárny súd nemal z hľadiska zriadenia oporu\npriamo v ústave. Chýbal mu tak podstatný znak súdu, že musí byť ako súd výslovne zriadený\nzákonom. Zriadenie všeobecného súdu zákonom znamená vytvorenie súdu v určitom územnom\nobvode, určenie jeho sídla a pomenovanie podľa stupňov súdnej sústavy, prípadne aj obvodu, do\nktorého patria súdy nižšieho stupňa.\n34. Ústavný súd vychádzal z toho, že pôsobnosť disciplinárneho súdu nebola zahrnutá do výkonu\nsúdnej moci, ako to bolo ustanovené v čl. 142 ods. 1 ústavy. Rozhodovacou činnosťou súdu sa\npodľa názoru ústavného súdu rozumel iba výkon ústavných právomocí všeobecného súdnictva\nv zmysle čl. 142 ods. 1 ústavy, podľa ktorého súdy rozhodujú v občianskoprávnych\na trestnoprávnych veciach a súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy\na zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví\nzákon. Iba táto rozhodovacia činnosť je vykonávaním oprávnení a plnením povinností všeobecného\nsúdnictva, ktoré súvisia s podielom všeobecných súdov na výkone štátnej moci ústavne rozdelenej\nna zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc.\n35. Pôsobenie disciplinárneho súdu, zamerané výlučne na disciplinárne veci, tak bolo podľa\nústavného súdu potrebné zaradiť do iného systému, resp. subsystému, než je rozhodovacia činnosť\npodľa čl. 142 ods. 1 ústavy. Oprávnenie disciplinárneho súdu nepatrilo do kompetencií\nvšeobecných súdov ustanovených v čl. 142 ods. 1 ústavy a zaradenie tejto kompetencie\ndisciplinárneho súdu ku právomociam všeobecného súdu nevyplývalo ani z iných článkov ústavy.\n\n8\n\n36. Ústavný súd tak pôvodne vyvodil, že\na) disciplinárny súd nie je súdom, ktorý je zaradený medzi všeobecné súdy, nevykonáva súdnu moc\npodľa čl. 142 ods. 1 ústavy a nebol zriadený tak ako každý všeobecný súd zákonom,\nb) disciplinárny súd vykonáva len disciplinárnu právomoc a jeho existencia je opodstatnená\nosobitnou povahou disciplinárneho konania, v ktorom sa stíha disciplinárne previnenie sudcu ako\nústavného činiteľa,\nc) disciplinárny súd ako orgán samosprávneho riadenia všeobecných súdov nie je súdom, ktorý je\noprávnený v zmysle čl. 130 ods. 1 a čl. 142 ods. 1 ústavy podať návrh na začatie konania o súlade\nprávnych predpisov, a\nd) disciplinárny súd nemôže prerušiť konanie a súčasne podať návrh na začatie konania pred\nústavným súdom, pretože takýto procesný úkon mu neumožňuje § 125 zákona č. 385/2000 Z. z.\no sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n37. Ústavný súd sa stotožňuje s tou argumentáciou navrhovateľa, že zmena ústavy s účinnosťou od\n1. januára 2021 priniesla zmenu postavenia disciplinárneho súdu tak, že predstavuje pri vykonávaní\ndisciplinárnej právomoci súd, na ktorý sa vzťahujú požiadavky zabezpečenia jeho nezávislosti\na nestrannosti.\n38. Požiadavku na zriadenie súdu zákonom je potrebné chápať v kontexte ďalšej ústavnej zásady,\na to zákazu odňatia zákonnému sudcovi. Táto zásada v sebe zahŕňa dve práva, a to právo nebyť\nodňatý zákonnému súdu a právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi. Zákonné zriadenie súdu je\nzáruka, že organizácia justície bude podriadená regulácii parlamentom, a tým ochránená pred\nrozhodnutiami a zásahmi výkonnej moci.\n39. Vo vzťahu k postaveniu a osobitne zriadeniu najvyššieho správneho súdu ako disciplinárneho\nsúdu možno konštatovať, že reformou súdnictva ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa\nmení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„ústavný zákon č. 422/2020 Z. z.“), sa po 1. januári 2021 vytvoril v sústave súdov podľa čl. 143\nods. 1 ústavy najvyšší správny súd ako osobitný najvyšší súd. Najvyšší správny súd však nevznikol\njednoduchou transformáciou správneho kolégia najvyššieho súdu, ale v kontexte čl. 154g ods. 4 až\n7 ústavy kreovaním samostatného najvyššieho správneho súdu od základu (k tomu aj OROSZ, L.,\nSVÁK, J. a kol. Ústava Slovenskej republiky. Komentár. Zväzok II. Bratislava : Wolters Kluwer,\ns. 660.). Tento súd v súlade s čl. 154g ods. 4 ústavy začal svoju činnosť dňom, ktorý ustanoví\nzákon, čo bol 1. august 2021 ako deň ustanovený zákonom č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva v znení neskorších predpisov.\n40. Možno preto bez pochybností uzavrieť, že najvyšší správny súd je súd zriadený ústavou\na zákonom (§ 24a až § 24c zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 423/2020 Z. z.) a je zaradený do sústavy súdov. Tieto požiadavky\nvyplývajúce z judikatúry ústavného súdu na disciplinárny súd sú tak naplnené.\n41. Vo vzťahu k požiadavke, aby vykonával súdnu moc podľa čl. 142 ústavy, platí, že reformou\nsúdnej moci ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z. v súvislosti s vytvorením najvyššieho správneho\nsúdu a jeho zapojením do sústavy súdov bol rozsah súdnej moci vymedzený v čl. 142 ústavy\ndoplnený o nový odsek 2 upravujúci, o čom (aj) rozhoduje najvyšší správny súd.\n\n9\n\n42. Podľa čl. 142 ods. 2 písm. c) ústavy najvyšší správny súd rozhoduje aj o disciplinárnej\nzodpovednosti sudcov, prokurátorov a ak tak ustanoví zákon, aj iných osôb. Úpravou v čl. 142\nods. 2 písm. c) ústavy sa zásadným spôsobom zmenilo uplatňovanie disciplinárnej zodpovednosti\nsudcov a prokurátorov, keď právomoc rozhodovať v disciplinárnom konaní prešla z disciplinárnych\nsenátov kreovaných Súdnou radou Slovenskej republiky na najvyšší správny súd. Najvyšší správny\nsúd je podľa tejto ústavnej úpravy súdnym orgánom s plnou právomocou podľa čl. 6 dohovoru,\npretože sám rozhoduje o vine a sankcii za disciplinárne previnenie sudcov a prokurátorov\n[k požiadavke, aby bol disciplinárny súd súdom s plnou právomocou alebo aby poskytoval\ndostatočné preskúmanie prípadu – rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“) vo veciach Olexandr Volkov proti Ukrajine a Denisov proti Ukrajine].\n43. Najvyšší správny súd je súdom, ktorý vykonáva súdnu moc, pričom nevykonáva len\ndisciplinárnu právomoc, pretože podľa čl. 142 ods. 2 ústavy vykonáva tam uvedený rozsah súdnej\nmoci vyjadrený slovom „aj“, čo predstavuje prepojenie s odsekom 1. Inak povedané, najvyšší\nsprávny súd vykonáva súdnu moc podľa čl. 142 ods. 1 ústavy a aj súdnu moc podľa čl. 142 ods. 2\nústavy. Disciplinárnu právomoc vykonáva najvyšší správny súd ako súdnu moc.\n44. Najvyšší správny súd je súdom podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy, čoho napokon jasným\ndôkazom je aj toto konanie pred ústavným súdom.\n45. Možno preto uzavrieť, že požiadavky, ktoré na disciplinárny súd vyplývajú (a contrario)\nz judikatúry ústavného súdu, sú pri najvyššom správnom súde (aj ako disciplinárnom súde) splnené.\n46. Ak je zrejmé, že najvyšší správny súd je ako disciplinárny súd riadnym súdom, je potrebné\nokrem základnej ústavnej požiadavky na jeho nezávislosť a nestrannosť požadovať aj to, aby jeho\nsudcovia boli rovnako tak nezávislí a nestranní. Ústavný súd už vyslovil, že k ústavnosti postupu\ndisciplinárneho senátu patrí aj to, aby jeho členovia boli nestranní (sp. zn. PL. ÚS 10/05).\nPochybnosti nevyvoláva obsadenie disciplinárneho senátu sudcami najvyššieho správneho súdu, ale\npredmetom návrhu, a tak aj prieskumu ústavným súdom, je obsadenie disciplinárneho senátu\nprísediacimi prokurátormi.\n47. Vo vzťahu k napadnutým ustanoveniam je tak potrebné požiadavky na nezávislosť\na nestrannosť vyhodnotiť vo vzťahu k prísediacim prokurátorom, ak je disciplinárne obvinený\nprokurátor.\n48. Podľa čl. 142 ods. 3 ústavy zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj\nprísediaci sudcovia z radoch občanov. Ďalej podľa čl. 148 ods. 2 ústavy spôsob ustanovenia\nprísediacich sudcov ustanoví zákon. Ústava tak do rozhodovacej právomoci zákonodarcu zveruje\nustanovenie tých prípadov, keď sa na rozhodovaní súdu zúčastňujú prísediaci, pričom toto limituje\ntým, že musí ísť o rozhodovanie senátne, a rovnako tak zákonodarca ustanovuje spôsob ustanovenia\nprísediacich sudcov.\n49. Prísediaci sudcovia z radov občanov majú svoje opodstatnenie a sú v demokratických krajinách\nvyužívaní v súdnej moci v rôznom rozsahu a význame. V tradičnom porotnom systéme rozhodujú\nvýlučne o vine, v niektorých konaniach reprezentujú nie laickú verejnosť, ale odbornú verejnosť\na v pracovnoprávnych sporoch reprezentujú záujmy účastníkov v konaní.\n50. Ak je už uvedené, že najvyšší správny súd je riadny súd zo sústavy súdov, tak ústavné možnosti\nzverené čl. 142 ods. 3 a čl. 148 ods. 2 ústavy zákonodarcovi sa vzťahujú aj na tento súd a je na\n10\n\nrozhodnutí zákonodarcu, či ustanoví účasť prísediacich aj na rozhodovaní senátov najvyššieho\nsprávneho súdu a v akej miere a ako upraví spôsob ich ustanovenia. Rovnako tak platí, že\nzákonodarca nie je viazaný iba striktne znením uvedených blanketových noriem, ale zákonodarca je\nviazaný aj požiadavkou, aby ním zvolený spôsob účasti prísediacich sudcov na rozhodovaní senátu\na ním zvolený spôsob ustanovenia prísediacich sudcov napĺňal ústavnú požiadavku na výkon\nsúdnictva nezávislými a nestrannými súdmi a ústavné právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\n51. Ústavný súd k otázke zloženia disciplinárneho senátu aj inými osobami ako profesionálnymi\nsudcami už v uznesení sp. zn. IV. ÚS 2/2023 vyslovil, že zmiešané zloženie disciplinárnych senátov\nje praxou aj v iných krajinách Rady Európy bez toho, aby to vyvolalo pochybnosti o ich\nnestrannosti: „Súd nemôže poprieť výhodu, že kolegiálne súdy so zmiešaným zložením, odbornými\na laickými sudcami prejednávajú spory v oblastiach, kde sú skúsenosti týchto sudcov potrebné na\nurovnanie konkrétnych otázok, ktoré môžu vzniknúť.“ (m. m. Langborger proti Švédsku a Luka\nproti Rumunsku). Článok 6 dohovoru neustanovuje požiadavku, podľa ktorej by disciplinárny senát\nmal pozostávať výlučne z profesionálnych sudcov (Haarde v. Island z 23. 11. 2017; Pabla Ky\nv. Fínsko č. 47221/99).\n52. Význam zapojenia prísediacich prokurátorov v disciplinárnych senátoch najvyššieho správneho\nsúdu, ak je disciplinárne obvinený prokurátor, je v poskytovaní a sprostredkovaní poznatkov\na vedomostí o prokuratúre, jej právomociach a jej fungovaní, čo prispieva k ucelenému pohľadu na\ndisciplinárne obvineného prokurátora a jeho skutok, ale tiež na disciplinárny návrh a následné\nobhajobné tvrdenia disciplinárne obvineného prokurátora. To, že má disciplinárne obvinený\nprokurátor v disciplinárnom senáte zástupcov svojho stavu, neznamená, že tento senát bude\nrozhodovať v jeho prospech. Úlohou prísediacich prokurátorov nie je obhajovať v disciplinárnom\nkonaní disciplinárne obvineného prokurátora a ani presadzovať jeho záujmy, resp. všeobecne\nstavovské záujmy nad záujmom na spravodlivom posúdení a rozhodnutí o disciplinárnej\nzodpovednosti prokurátora, proti ktorému je disciplinárne konanie vedené.\n53. Keďže napadnuté ustanovenia sa týkajú obsadenia disciplinárnych senátov, ak je disciplinárne\nobvinený prokurátor, je potrebné pozornosť ústavného súdu zamerať na databázu prísediacich\nz radov prokurátorov. Táto sa podľa § 9 ods. 1 písm. a) disciplinárneho súdneho poriadku vytvára\nz (i) prokurátorov (ii) zvolených radou prokurátorov. Musí ísť teda o splnenie hmotnej podmienky,\nže v databáze môže byť prokurátor, kde predmetom skúmania v kontexte návrhu nie je otázka, či\nniekto je alebo nie je prokurátor, ale otázka zmyslu, resp. významu obsadenia disciplinárneho\nsenátu, ak je disciplinárne obvinený prokurátor, prísediacim z radov prokurátorov, a tiež o splnenie\nprocesnej podmienky, že môže ísť len o prokurátora zvoleného radou prokurátorov.\n54. Keďže navrhovateľ vidí riziko tlaku na prokurátora pri snahe o nezávislý a nestranný výkon\nfunkcie prísediaceho v zaradení prísediacich prokurátorov do služobných vzťahov v prokuratúre\na v ich podriadenosti generálnemu prokurátorovi, vyjadruje sa ústavný súd v rozsahu potrebnom na\npreskúmanie napadnutých ustanovení aj k prokuratúre a vnútorným vzťahom v nej.\n55. Ústavný súd v judikatúre (PL. ÚS 17/08, PL. ÚS 105/2011, PL. ÚS 25/2020) k prokuratúre ako\norgánu ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu\nvychádza z toho, že ústava neupravuje organizáciu, štruktúru a činnosť prokuratúry a ani\npodrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní či právach a povinnostiach prokurátorov. Na úpravu týchto\n11\n\notázok zmocňuje zákonodarcu (čl. 151 ústavy). Z toho vyplýva oveľa širšia miera regulatívnej\nvoľnosti zákonodarcu pri úprave postavenia, činnosti a organizácie prokuratúry, ako aj\nvymenúvania a odvolávania či práv a povinností prokurátorov, než v prípadoch týkajúcich sa\npostavenia, činnosti a organizácie súdov, ako aj vymenúvania a odvolávania či práv a povinností\nsudcov.\n56. Súčasne musí platiť, že zákonodarca, ktorý princípy organizácie a funkčných vzťahov pri\nvýkone pôsobnosti prokuratúry, ako aj úpravu vymenúvania a odvolávania či práv a povinností\nprokurátorov konštituuje, môže tieto princípy a túto úpravu modifikovať a meniť, ale len s ohľadom\nna rešpektovanie iných ustanovení ústavy, a to najmä čl. 149 a čl. 150, ktoré konštituujú základnú\núlohu, ale aj zodpovednosť prokuratúry v Slovenskej republike ako demokratickom a právnom štáte\na jej jediný ústavný organizačný prvok, a to že na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorý sa\ntak premieta ako ústredný prvok do zákonnej úpravy organizácie prokuratúry a vzťahov v nej.\n57. Keďže predmetom návrhu nie je postavenie prokuratúry v ústavnom systéme Slovenskej\nrepubliky ako také, ale vnútorné vzťahy v nej a osobitne postavenie generálneho prokurátora ako\nzdroj možného zásahu do nezávislosti a nestrannosti prokurátorov ako prísediacich sudcov\nv disciplinárnych senátoch najvyššieho správneho súdu, je potrebné pozornosť zamerať na princípy,\nktorými sa riadia vnútorné vzťahy v prokuratúre.\n58. Ústavným základom vnútorného usporiadania a vnútorných vzťahov v prokuratúre je čl. 150\nústavy, podľa ktorého je na čele prokuratúry generálny prokurátor, ktorý čerpá svoju legitimitu od\nprezidenta Slovenskej republiky, ktorý ho na návrh národnej rady do jeho funkcie vymenúva.\nGenerálny prokurátor stojí na čele prokuratúry a sám nadriadeného v prokuratúre nemá.\n59. Z čl. 150 ústavy sa tak vyvodzuje zásada centralizmu prokuratúry, pretože generálny prokurátor\nstojí na čele celej prokuratúry a žiadna jej organizačná zložka nie je z toho vyňatá. To je tiež\nnaplnením zásady jednotnosti prokuratúry a to, že generálny prokurátor stojí na čele celej\nprokuratúry, vnáša do vnútorného usporiadania prokuratúry nevyhnutne aj prvok hierarchickej\nštruktúry prokuratúry.\n60. Zákonodarca v súlade s týmito zásadami vymedzil prokuratúru inštitucionálne v § 2 zákona\no prokuratúre ako samostatnú hierarchicky usporiadanú jednotnú sústavu štátnych orgánov na čele\ns generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti\na nadriadenosti.\n61. Z čl. 150 ústavy na jednej strane vyplýva ústavná právomoc generálneho prokurátora efektívne\nriadiť prokuratúru, čomu musí zodpovedať súhrn riadiacich oprávnení priznaných mu na účely\nvýkonu tejto právomoci. Jej korelátom je na strane druhej ústavná zodpovednosť generálneho\nprokurátora za činnosť a fungovanie prokuratúry, ktorá sa v zákonnej úprave odzrkadľuje\nzakotvením povinnosti generálneho prokurátora podávať národnej rade raz za rok správu o činnosti\nprokuratúry (PL. ÚS 105/2011, PL. ÚS 25/2020).\n62. Takéto postavenie generálneho prokurátora, ale aj hierarchické usporiadanie prokuratúry ako\ntakej, v ktorej jednotliví prokurátori pôsobia vo vzťahoch nadriadenosti a podriadenosti na čele\ns generálnym prokurátorom, ale nie je samoúčelné. Hierarchické usporiadanie prokuratúry je\npredpokladom na jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných právnych predpisov a jednotné\nuplatňovane trestnej politiky. Vytvára tým predpoklad na riadne vykonávanie úloh prokuratúry pri\n12\n\nochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Táto\nochrana je súčasťou ochrany ústavnosti a ochrany demokratického a právneho štátu a ako taká sa\nsama musí v prvom rade princípom demokratického a právneho štátu podriaďovať. Z princípov\ndemokratického a právneho štátu ide najmä o tie, ktoré sa týkajú výkonu verejnej moci, a to princíp\nlegality a princíp zákazu svojvôle a zákazu zneužitia moci.\n63. Tieto princípy nepredstavujú iba požiadavku na výkon právomocí prokuratúry navonok pri\nochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu, ale ak má\nbyť táto ochrana skutočná, a nie iba formálna, musí ju poskytovať taký orgán verejnej moci, ktorý\nsám vo svojej vlastnej činnosti dovnútra tieto princípy a požiadavky z nich vyplývajúce napĺňa.\n64. Organizácia prokuratúry v súlade s čl. 150 ústavy tak nie je vyčerpaná iba v uplatnených\nvnútorných organizačných a výstavbových zásadách centralizmu a jednotnosti prokuratúry, ale\nmusí byť podriadená aj princípom legality a zákazu svojvôle a zákazu zneužitia moci.\n65. Princíp legality vyjadrený v čl. 2 ods. 2 ústavy všeobecne určuje miesto a postavenie štátnej\nmoci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave\na zákonom (sp. zn. PL. ÚS 17/201). Ústava v predmetnom článku upriamuje pozornosť na kvalitu\nrozhodovacích procesov pri výkone verejnej moci (zákonodarný proces, súdne konanie, správne\nkonanie a pod.), pričom sa vyžaduje predovšetkým rešpektovanie ústavou a zákonom vymedzených\nprávomocí orgánov verejnej moci.\n66. Kvalita rozhodovacích procesov postavená na rešpekte k vymedzeným právomociam orgánu\nverejnej moci nie je iba prejavom jeho pôsobenia navonok voči ostatným orgánom verejnej moci\na voči fyzickým osobám a právnickým osobám, voči ktorým smeruje výkon verejnej moci, ale\nprincíp legality a z neho vyplývajúce požiadavky na konanie iba na základe ústavy, v jej medziach\na v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, sa premietajú aj vo vnútorných vzťahov orgánu\nverejnej moci.\n67. Vo vzťahu k prokuratúre to znamená, že požiadavka na konanie iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, sa nevyčerpáva iba pri ochrane práv\na zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu, ale nevyhnutne musí\npôsobiť a vyžarovať aj dovnútra prokuratúry na rozhodovacie procesy pri výkone verejnej moci pri\nvýkone vrchnostenských oprávnení medzi prokurátormi v ich služobnom pomere.\n68. To súčasne nepredstavuje popretie postavenia generálneho prokurátora na čele prokuratúry, ale,\nnaopak, pôsobenie princípu legality dovnútra prokuratúry posilňuje vnútorné vzťahy v prokuratúre\ntým, že ich chráni.\n69. Rovnako tak sa prejavuje aj pôsobenie princípu zákazu svojvôle a zákazu zneužitia moci, ktorý\nsa vzťahuje na výkon všetkých verejných funkcií a ktorý ústavný súd rovnako zahrnul medzi\nprincípy demokratického a právneho štátu. Zákaz svojvôle ako ústavný princíp predstavuje\nkategorický imperatív, ktorý zaväzuje všetkých verejných činiteľov, t. j. všetky osoby, ktoré\nvykonávajú, resp. podieľajú sa na výkone verejnej moci. Za zneužitie právomoci nemožno chápať\nlen výkon právomoci v rozpore s platným právom alebo nad rámec (ultra vires) zverenej\npôsobnosti, či nad rámec uváženia (diskrécie) poskytnutého právnymi normami, ale aj konanie\na rozhodovanie verejného činiteľa v rozpore s ústavou chránenými hodnotami koncentrovane\nvyjadrenými prostredníctvom ústavných princípov, resp. výkon právomoci v rozpore s jej účelom,\n13\n\na to zvlášť vtedy, ak je očividné, že ide o konanie v rozpore s verejným záujmom uprednostňujúce\nosobný záujem či skupinové záujmy (sp. zn. PL. ÚS 7/2017)\n70. V činnosti orgánov verejnej moci, vrátane prokuratúry, platí prezumpcia ústavnosti\na zákonnosti, v tomto vyjadrená v prezumpcii dodržiavania princípov demokratického a právneho\nštátu pri aplikácii zákonnej úpravy, ktorá upravuje vzájomné vzťahy medzi prokurátormi\nv služobnom pomere. Z tohto východiska ústavný súd pristupuje k prieskumu napadnutých\nustanovení.\n71. Navrhovateľ svoju argumentáciu o. i. podporuje aj poukazom na § 6 ods. 1 písm. a) zákona\no prokuratúre, podľa ktorého je nadriadený prokurátor oprávnený vydať podriadenému\nprokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh, pričom títo sú podľa § 26\nods. 1 písm. a) zákona o prokurátoroch povinní pokyny plniť. Navrhovateľ v tejto súvislosti\npoukazuje aj na § 54 ods. 1 zákona o prokuratúre, podľa ktorého je nadriadeným prokurátorom\nuvedeným v § 6 tohto zákona stále generálny prokurátor. Navrhovateľ tak konštatuje, že generálny\nprokurátor je nadriadený prokurátor prokurátorom, ktorí sú členovia rady prokurátorov,\nprokurátorom, ktorí sú prísediacimi v disciplinárnych senátoch najvyššieho správneho súdu, a tiež\ndisciplinárne obvineným prokurátorom. Generálny prokurátor je tak podľa navrhovateľa oprávnený\nvydávať všetkým prokurátorom pokyny, ktoré je možné odmietnuť iba zo zákonom o prokuratúre\nstanovených dôvodov, čo predstavuje riziko tlaku na prokurátora pri snahe o nezávislý a nestranný\nvýkon funkcie prísediaceho.\n72. Vo vzťahu k oprávneniu nadriadeného prokurátora vydať podriadenému prokurátorovi pokyn,\nako má postupovať v konaní a pri plnení úloh, ústavný súd upozorňuje na to, že právna úprava\noprávnenia nadriadeného prokurátora vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má\npostupovať v konaní a pri plnení úloh, je doplnená aj o úpravu ochrany podriadeného prokurátora\nustanovením rôznych zákonných limitov pre pokyny v § 6 ods. 2 až 9 zákona o prokuratúre, čoho si\nje vedomý aj navrhovateľ. Maximom limitácie pokynového oprávnenia je možnosť podriadeného\nprokurátora, ak považuje pokyn za rozporný s právnym predpisom alebo so svojím právnym\nnázorom (teda nielen z dôvodu spáchať splnením pokynu trestný čin alebo iný verejnoprávny\ndelikt), písomne požiadať nadriadeného prokurátora, aby mu vec odňal, pričom nadriadený\nprokurátor takej žiadosti obligatórne vyhovie a vybavením veci poverí iného prokurátora alebo ju\nvybaví sám.\n73. Ústavný súd pokladá v kontexte napadnutých ustanovení za dôležitejšie, že pokyn nadriadeného\nprokurátora podľa § 6 zákona o prokuratúre sa z hľadiska vecného rozsahu týka toho, (i) ako má\npodriadený prokurátor postupovať v konaní a (ii) pri plnení svojich úloh. Postup v konaní alebo\nplnenie úloh podľa § 6 zákona o prokuratúre možno chápať iba ako konania a úlohy, ktorými\ndochádza k realizácii pôsobnosti prokuratúry, a nie iných štátnych orgánov. Oprávnenie\nnadriadeného prokurátora vydať pokyn podriadenému prokurátorovi sa tak môže týkať iba jeho\npostupu v takom konaní a iba plnenia takých jeho úloh, ktorými realizuje, resp. vykonáva\npôsobnosť prokuratúry podľa čl. 149 ústavy a § 4 zákona o prokuratúre.\n74. Prokurátori ako členovia disciplinárnych senátov najvyššieho správneho súdu nevykonávajú\npôsobnosť prokuratúry, ale pôsobnosť najvyššieho správneho súdu na úseku rozhodovania\no disciplinárnej zodpovednosti prokurátorov podľa čl. 142 ods. 2 písm. c) ústavy. V tomto prípade\n\n14\n\nnedochádza k uplatňovaniu oprávnení prokurátora v konaní pred súdmi (ale k jeho začleneniu do\nsúdu ako takého) ani k inému konaniu alebo plneniu úloh pri výkone pôsobnosti prokuratúry.\n75. Právna úprava oprávnenia nadriadeného prokurátora vydať podriadenému prokurátorovi pokyn\npodľa § 6 zákona o prokuratúre preto nadriadenému prokurátorovi (ani generálnemu prokurátorovi)\nneumožňuje vydať pokyn na výkon funkcie prísediaceho. Iná situácia by predstavovala svojvôľu\nnadriadeného prokurátora.\n76. Navrhovateľ ďalej poukazuje na riziko tlaku zo strany generálneho prokurátora na prokurátora\npri snahe o nezávislý a nestranný výkon funkcie prísediaceho, a to na základe oprávnení, ktoré má\ngenerálny prokurátor v rámci služobného pomeru všetkých prokurátorov. Úlohou ústavného súdu\nv tomto konaní nie je venovať sa detailne právnemu postaveniu prokurátorov v služobnom pomere\na osobitne služobným právomociam generálneho prokurátora voči nim a možnostiam ochrany, resp.\nobrany prokurátorov v situáciách, keď majú pocit, že sa proti nim v služobnom pomere koná\nnezákonne, diskriminačne alebo neférovo, pretože tieto ustanovenia nie sú predmetom návrhu.\nV rozsahu potrebnom na posúdenie návrhu ústavný súd vychádza z toho, že prokurátori vykonávajú\nsvoje funkcie, teda ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb\na štátu, v služobnom pomere. Služobný pomer predstavuje nároky z neho vyplývajúce, ako aj\nzodpovednostné vzťahy a disciplinárnu zodpovednosť.\n77. Služobný pomer prokurátorov pritom nepredstavuje sám osebe spochybnenie nezávislosti\na nestrannosti súdu podľa parametrov rozsudku vo veci Kizilöz proti Turecku. Taký služobný\npomer je totiž zásadne, resp. v prvkoch relevantných pre rozhodovanie ústavného súdu, potrebné\nodlišovať od služobného pomeru profesionálnych vojakov. Napriek hierarchickému usporiadaniu\nsústavy prokuratúry nejde v prípade prokurátorov o vojakov, ktorí, aj keď so špecifickým\npostavením vojenských sudcov (v prípade označeného prípadu podľa právneho poriadku Tureckej\nrepubliky), mimo priameho výkonu tejto funkcie (mimo rozhodovacej činnosti) podliehajú\nvojenskej disciplíne a služobným vzťahom s vojenskými predstavenými (čo je odôvodnené\nšpecifickými úlohami ozbrojených síl na úseku obrany štátu). Práve tieto okolnosti (vojenskú\ndisciplínu a ňou formované služobné vzťahy) akcentuje navrhovateľ, naostatok vo svojej replike.\nProkuratúra je však výlučne sústavou orgánov právnej ochrany, teda ochrany práv a právom\nchránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, a na tento účel nie je konštruovaná ako\nvojenský alebo bezpečnostný ozbrojený zbor. Pre služobný pomer prokurátora je charakteristická\npodľa platnej právnej úpravy dokonca aj v rozhodovacej činnosti len obmedzená monokracia\na nižšia služobná podriadenosť (možnosť odmietnuť pokyn alebo požiadať o odňatie veci, zákaz\nnegatívnych pokynov) a ich služobná disciplína nemá charakter (širšej, teda aj mimoprocesnej)\nvojenskej disciplíny.\n78. Uvedená okolnosť prokurátorov tiež statusovo odlišuje od procesne (podľa Trestného poriadku)\nv trestnom konaní činných policajtov (v rámci kategórie tých z nich, ktorí sú orgánmi činnými\nv trestnom konaní), pretože sú zároveň príslušníkmi Policajného zboru (ide o ozbrojený\nbezpečnostný zbor podľa § 1 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z.\no Policajnom zbore v znení neskorších predpisov). To predstavuje širší, aj keď pre samotné úkony\nv trestnom konaní modifikovaný statusový kontext výkonu služby takých policajtov komponovaný\naj zákonom č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej\ninformačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície\n\n15\n\nv znení neskorších predpisov. Služobná disciplína policajtov má prvky približujúce ju k ozbrojeným\nsilám (armáde) okrem ďalších špecifík ozbrojeného bezpečnostného zboru. V dôsledku toho by\nmohlo dôjsť ku kolízii predpokladanej rozhodnutím ESĽP, ak by príslušník ozbrojeného\nbezpečnostného (policajného) zboru mal byť v pozícii prísediaceho sudcu v disciplinárnych veciach\npolicajtov s aktívnou procesnou legitimáciou policajného funkcionára na podanie návrhu v súdnom\nkonaní. Disciplinárna zodpovednosť policajtov je však upravená uplatňovaním disciplinárnej\nprávomoci priamo nadriadenými (§ 50 naostatok označeného zákona), nielen ako navrhovateľmi,\nteda podľa „vojenského“ modelu uplatňovania disciplinárnej zodpovednosti priamo veliteľom\n(§ 137 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Rozdiel oproti statusu prokurátora je\n(napriek určitej dotykovej línii) markantný, a to konkrétne aj v konzekvenciách konania\no disciplinárnych deliktoch. Uvedená okolnosť eliminuje (popri sústave v tomto odôvodnení\nprezentovaných zákonných garancií) pochybnosť o nezávislom výkone funkcie prísediaceho sudcu\nv senáte najvyššieho správneho súdu rozhodujúceho v disciplinárnych veciach prokurátorov\nv spojení aj s menšinovou pozíciou takých prísediacich.\n79. Ústavný súd dáva do pozornosti základné „obranné línie“ prokurátora v služobnom pomere –\n(i) povinnosť prokurátorov zachovávať princíp legality a princíp zákazu svojvôle, resp. zákazu\nzneužitia moci aj vo vnútorných vzťahoch v prokuratúre,\n(ii) v právnej úprave základných práv prokurátora, ktorá o. i. zahŕňa aj právo vykonávať funkciu\nprokurátora bez zastrašovania, nátlaku, prekážok, nevhodného zasahovania alebo neoprávneného\nvystavovania zásahom do jeho právomoci a osobnej zodpovednosti [§ 25 ods. 1 písm. a) zákona\no prokurátoroch] a v ochrane pred disciplinárnym stíhaním alebo iným prenasledovaním, alebo\npostihovaním za to, že podal na iného prokurátora sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného\nstíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti (§ 25 ods. 4 zákona\no prokurátoroch),\n(iii) vedúci prokurátor je podľa § 30 písm. c) zákona o prokurátoroch povinný vytvárať\npodriadeným prokurátorom priaznivé podmienky na riadny výkon ich funkcie a na prehlbovanie ich\nodbornej kvalifikácie,\n(iv) vo vzťahu k tým ustanoveniam zákona o prokurátoroch, ktoré uvádza navrhovateľ poukazuje\nústavný súd aj na konkrétne ochranné prvky limitujúce právomoci generálneho prokurátora, a to\n- právomoc vymenovať členov výberovej komisie na prokurátora podľa § 7a ods. 2 zákona\no prokurátoroch – komisia je päťčlenná, najmenej traja členovia sú z databázy kandidátov na členov\nvýberovej komisie vytvorenej radou prokurátorov. V tomto prípade platí najmä to, že ide\no prokurátora, nielen o uchádzača o túto funkciu, čím nie je daná podmienka disciplinárneho\nsúdneho poriadku na obsadenie funkcie prísediaceho prokurátorom,\n- rozhodnúť o dočasnom pridelení prokurátora podľa § 9 zákona o prokurátoroch možno iba na\nzáklade jeho súhlasu a bez súhlasu iba na 60 dní a len po predchádzajúcom vyjadrení prokurátorskej\nrady, v ktorej územnom obvode prokurátor vykonáva svoju funkciu, a po predchádzajúcom súhlase\nrady prokurátorov,\n- rozhodnúť o dočasnom pridelení prokurátora podľa § 9a zákona o prokuratúre možno iba s jeho\nsúhlasom,\n- rozhodnúť o preložení prokurátora na inú prokuratúru aj bez jeho súhlasu možno iba podľa § 10\nods. 4 zákona o prokuratúre,\n\n16\n\n- rozhodnúť o preradení prokurátora podľa § 10a zákona o prokuratúre možno len\ns predchádzajúcim súhlasom rady prokurátorov. Podľa § 10a ods. 2 zákona o prokurátoroch súčasne\nplatí, že proti rozhodnutiu generálneho prokurátora podľa § 10a ods. 1 síce nie je prípustné\nodvolanie, ale rozhodnutie generálneho prokurátora o preradení prokurátora podľa § 10a ods. 1 je\npreskúmateľné súdom. Podanie žaloby na súde má odkladný účinok,\n- vymenovanie členov výberovej komisie podľa § 21a ods. 1 zákona o prokurátoroch – generálny\nprokurátor vymenuje členov výberovej komisie tak, aby najmenej traja členovia výberovej komisie\nboli vymenovaní z databázy kandidátov na členov výberovej komisie vytvorenej radou\nprokurátorov,\n- rozhodnutie generálneho prokurátora o udelení súhlasu so zvýšením kvalifikácie prokurátora, ak je\ntoto zvýšenie kvalifikácie v súlade s požiadavkami na výkon jeho funkcie podľa § 82 ods. 3 zákona\no prokurátoroch,\n- oprávnenie každého prokurátora domáhať sa na súde podľa § 137 písm. c) Civilného sporového\nporiadku neplatnosti rozhodnutia generálneho prokurátora vo veciach služobného pomeru (§ 261\nods. 1 zákona o prokurátoroch).\n80. K tomu je potrebné dodať, že záver vyjadrený v podanom návrhu o nedostatku nezávislosti\nprísediacich z radov prokurátorov je vo svojej podstate založený na mimozákonnom zneužívaní\nfunkcie, či už generálneho prokurátora, alebo iného vedúceho prokurátora ako navrhovateľa\nv disciplinárnom konaní. Implicitne vyjadreným účelom návrhu (z hľadiska uvedenia právnych\npredpisov do súladu) teda je už preventívna ochrana práv disciplinárne stíhaných prokurátorov.\nOproti všeobecne platnej prezumpcii konania osoby vykonávajúcej pôsobnosť štátneho orgánu\n(generálneho prokurátora alebo iného vedúceho prokurátora) lege artis a bona fide, vyvrátiteľnej\nlen pre konkrétny prípad, navyše umocnenej v predchádzajúcich bodoch popísanou (výraznou)\nnormatívnou a inštitucionálnou garanciou potom stojí ako protipól návrhom zhmotnený hypotetický\npredpoklad, že vedúca funkcia bude zneužitá. Taká úvaha nie je síce v rovine poistnej ostražitosti\niracionálna, avšak nemôže ňou byť pri vyvažovaní ústavných hodnôt negovaný záver, že účasť\nprísediacich na rozhodovaní súdov má v prípadoch ustanovených zákonom (čl. 142 ods. 3 ústavy)\nsvoj význam, čo je potrebné chápať v súvislosti zákonného štandardu senátneho rozhodovania\nv disciplinárnom konaní pred najvyšším správnym súdom (aj vo vzťahu k iným právnickým\npovolaniam). Závažím na druhej miske váh je totiž argument, že účasť prokurátorov ako\nprísediacich v disciplinárnych senátoch (okrem iného) vytvára predpoklad hlbšieho,\nkvalifikovanejšieho a reálne „zaostreného“ pohľadu na výkon funkcie prokurátora, čím poskytuje aj\nširší priestor na ochranu práv disciplinárne stíhaného príslušníka tejto profesie. Uhol pohľadu\nústavným súdom posudzovaného návrhu najvyššieho správneho súdu sa v tomto kontexte dostáva\ndo radikálneho vyústenia vyznievajúceho tak, že účasť prokurátorov ako prísediacich je v prípade\ndisciplinárneho stíhania prokurátora (z povahy kompetenčných reálií sústavy prokuratúry)\nneprípustná, čo však nepodporuje ochranný účel návrhu, ako bol popísaný, práve naopak. Zároveň\nplatí, že by z povahy veci mohol rezultovať aj opačný záver, a to že prísediaci prokurátori, ktorí sú\nobligatórne nefunkcionármi prokuratúry, postavenie disciplinárne stíhaných osôb neprimerane\nzvýhodňujú (prokurátori disciplinárne súdia prokurátorov). Aj táto „zlomyseľná“ úvaha je však\nzaložená na primárnom predpoklade deformácie plnenia funkčných povinností (v tomto prípade\nprísediacich prokurátorov), pričom oproti dostatočným zákonným garanciám v posudzovanom\nkonaní neobstojí.\n\n17\n\n81. Už označené ustanovenia zákona o prokuratúre, ako aj zákona o prokurátoroch, ktoré podľa\nnavrhovateľa predstavujú riziko pre nezávislý výkon funkcie prísediaceho prokurátora, je teda\npotrebné konfrontovať s tým, či právna úprava disciplinárneho konania (keďže v tomto prípade ide\no výkon právomoci disciplinárneho súdu) obsahuje záruky nezávislosti a nestrannosti prísediacich\nprokurátorov. Nezávislosť súdov predpokladá existenciu záruk, ktoré chránia súdy a sudcov pred\ntlakom a ovplyvňovaním inými zložkami štátnej moci, ako aj pred ovplyvňovaním zvnútra samej\nsúdnej moci.\n82. Za osobné záruky možno pokladať najmä právnu úpravu predpokladov a podmienok zvolenia\nza prísediaceho prokurátora v § 10 ods. 1 disciplinárneho súdneho poriadku. Za prísediaceho\nprokurátora môže byť zvolený prokurátor. Nejde teda o osobu, ktorá nie je prokurátorom a iba\npodstupuje výberové konanie na funkciu prokurátora, či z opaku, ide o osobu, ktorá už výberové\nkonanie pred výberovou komisiou podľa § 7a zákona o prokurátoroch absolvovala, čím je riziko\nzásahu do jej nezávislosti z titulu zloženia výberovej komisie bezpredmetné.\n83. Disciplinárny súdny poriadok okrem podmienky, že musí ísť o prokurátora, vyžaduje, že musí\nísť o prokurátora, proti ktorému sa nevedie disciplinárne konanie alebo trestné stíhanie a ktorému\nnebolo uložené disciplinárne opatrenie okrem prípadu, že disciplinárny postih bol zahladený. Tieto\npodmienky sú vzhľadom na to, že ide o člena disciplinárneho súdu, opodstatnené.\n84. Podmienkou zvolenia za prísediaceho prokurátora je, že nie je vedúcim prokurátorom podľa § 4\nods. 2 a 3 zákona o prokurátoroch alebo členom rady prokurátorov. To z opaku znamená, že každý\nprísediaci prokurátor je prokurátor, ktorý nie je vedúci a ak sa stane vedúcim prokurátorom alebo ak\nsa stane členom rady prokurátorov, jeho funkcia prísediaceho prokurátora zaniká. Táto\nnezlučiteľnosť znižuje riziko zásahu do nezávislosti prísediaceho prokurátora v tom, že by\nzáujemca o túto funkciu využíval svoje postavenie vedúceho prokurátora alebo člena rady\nprokurátorov na ovplyvňovanie v prospech svojho zvolenia za prísediaceho prokurátora.\n85. Za inštitucionálnu záruku nezávislosti prísediacich prokurátorov je možné pokladať spôsob ich\nvoľby do databázy prísediacich disciplinárneho senátu. Prísediacich prokurátorov do databázy\nprísediacich disciplinárneho senátu volí rada prokurátorov, ktorá je najvyšším výkonným orgánom\nsamosprávy prokurátorov s celoštátnou pôsobnosťou, ktorého úlohou je iniciatívne zabezpečovať\na chrániť práva a oprávnené záujmy prokurátorov a koordinovať činnosť prokurátorských rád. Radu\nprokurátorov tvoria predsedovia prokurátorských rád. Funkcia generálneho prokurátora, námestníka\ngenerálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora, zástupcu špeciálneho prokurátora, krajského\nprokurátora, námestníka krajského prokurátora, okresného prokurátora a námestníka okresného\nprokurátora je nezlučiteľná s členstvom v prokurátorskej rade, a tým aj v rade prokurátorov.\nNa voľbe prísediacich prokurátorov do databázy prísediacich disciplinárneho senátu sa tak\nnepodieľa generálny prokurátor a ani iní vedúci prokurátori.\n86. Kandidátov na prísediacich disciplinárnych senátov najvyššieho správneho súdu navrhujú\nprokurátori vo svojom služobnom úrade príslušnej prokurátorskej rade. Následne sú títo kandidáti\npredložení rade prokurátorov, ktorá ich postupom podľa ňou 26. novembra 2021 uznesením\nč. 172/2021 schválených kritérií volí do databázy prísediacich disciplinárneho senátu. Rada\nprokurátorov nie je oprávnená dávať pokyny ňou zvoleným prísediacim prokurátorom na výkon\nfunkcie, do ktorej ich ustanovila.\n\n18\n\n87. Inštitucionálnu záruku nezávislosti prísediaceho prokurátora predstavuje aj náhodné obsadenie\nprísediaceho prokurátora do senátu podľa § 6 ods. 2 a 4 disciplinárneho súdneho poriadku.\nPrísediaci sú vyberaní z databáz prísediacich podľa § 9 disciplinárneho súdneho poriadku pri\nzaevidovaní disciplinárneho návrhu v podateľni pre každý disciplinárny návrh zvlášť a ak § 9 ods. 4\ndisciplinárneho súdneho poriadku neustanovuje inak, prísediaci sa určujú náhodným výberom\npomocou technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti\nSlovenskej republiky.\n88. Za ďalšiu inštitucionálnu záruku nezávislosti prísediaceho prokurátora je možné pokladať\nzloženie disciplinárneho senátu. Podľa § 5 ods. 1 disciplinárneho súdneho poriadku je disciplinárny\nsenát päťčlenný. Podľa odseku 2 disciplinárny senát sa skladá z predsedu disciplinárneho senátu,\ndvoch sudcov disciplinárneho senátu a dvoch prísediacich sudcov disciplinárneho senátu. Prísediaci\nsú v zložení disciplinárneho senátu v menšine, preto nemôžu, a to ani na základe prípadného\npokynu nadriadeného prokurátora, prehlasovať sudcov disciplinárneho senátu. Ak je aspoň polovica\nčlenov senátu obsadená sudcami vrátane predsedu, je to ukazovateľ nestrannosti (Le Compte, Van\nLeuven a De Meyere proti Belgicku). Ústavný súd pripomína uznesenie sp. zn. IV. ÚS 2/2023,\nv ktorom už vyslovil, že disciplinárny senát je päťčlenný, traja členovia sú sudcami najvyššieho\nsprávneho súdu, dvaja sú prísediacimi z radov prokurátorov, teda o disciplinárne obvinenom\nnerozhodujú iba prokurátori, ale rozhodovacia právomoc prináleží rozhodovacej formácii senátu\nako celku, pričom väčšinové postavenie patrí profesionálnym sudcom (ide o podporný faktor,\nkeďže zároveň platí, že nezávislosť musí byť garantovaná u všetkých členov senátu).\n89. Disciplinárne návrhy sa podľa § 12 ods. 1 disciplinárneho súdneho poriadku prideľujú\njednotlivým disciplinárnym senátom náhodným výberom v súlade s rozvrhom práce pomocou\ntechnických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. To tiež predstavuje\nzáruku nezávislosti prísediacich prokurátorov.\n90. Záruky ďalej pokračujú požiadavkou § 6 ods. 1 disciplinárneho súdneho poriadku, podľa ktorej\nsa zloženie všetkých disciplinárnych senátov musí po uplynutí troch po sebe nasledujúcich rokov\nzásadným spôsobom obmeniť. Tri roky plynú od zvolenia do príslušnej databázy. S tým súvisí aj\nobmedzenie funkčného obdobia prísediaceho podľa § 10 ods. 6 disciplinárneho súdneho poriadku\nna tri roky a lehota začína plynúť odo dňa jeho zvolenia do príslušnej databázy prísediacich.\nFunkcia prísediaceho trvá aj po uplynutí tohto obdobia do právoplatnosti disciplinárneho\nrozhodnutia, ak to je potrebné na dokončenie veci, v ktorej je prísediacim. Tá istá osoba môže byť\nzvolená za prísediaceho najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.\n91. Za osobitnú kategóriu inštitucionálnych záruk nezávislosti prísediacich je možné pokladať\nprávnu úpravu ich povinností podľa § 10 ods. 7 disciplinárneho súdneho poriadku. Tieto povinnosti\nna jednej strane vyjadrujú predstavu o riadnom výkone funkcie prísediaceho a súčasne tým aj\nprísediacich chránia pred zásahmi do ich postavenia, ktoré by ich povinnosti porušovali. Ide\no povinnosť:\na) zachovávať mlčanlivosť podľa § 30 ods. 10 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Prísediaceho zbavuje\nmlčanlivosti predseda najvyššieho správneho súdu,\n\n19\n\nb) byť pri výkone svojej funkcie nezávislí a viazaní iba zákonom,\nc) svoju funkciu vykonávať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, v primeraných lehotách\nbez prieťahov, nestranne, spravodlivo a na základe skutočností zistených v súlade so zákonom,\nd) vykonávať svedomite svoju funkciu a pri výkone funkcie a v občianskom živote sa zdržať\nvšetkého, čo by mohlo narušiť dôstojnosť funkcie prísediaceho alebo ohroziť dôveru v nezávislé,\nnestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.\nSúčasne nikto nesmie narušovať alebo ohrozovať nezávislosť a nestrannosť prísediacich.\n92. Osobnú záruku nezávislosti prísediaceho predstavuje odmena, na ktorú má podľa § 10 ods. 8\ndisciplinárneho súdneho poriadku nárok, a to vo výške ustanovenej vyhláškou Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 433/2021 Z. z. o odmene prísediaceho disciplinárneho\nsenátu. Táto odmena vo výške 200 eur za každý mesiac určenia za prísediaceho v niektorej\ndisciplinárnej veci je síce iba symbolická, ale jej úlohou nie je nahrádzať plat prokurátora. Jej\nsymbolika je práve v tom, že materiálne oddeľuje výkon funkcie prokurátora od výkonu funkcie\nprísediaceho.\n93. Osobnú záruku predstavuje aj možnosť prísediaceho vzdať sa funkcie prísediaceho, čo podľa\n§ 11 ods. 2 písm. h) disciplinárneho súdneho poriadku vedie k zániku funkcie prísediaceho, a to\npodľa § 11 ods. 3 disciplinárneho súdneho poriadku uplynutím troch kalendárnych mesiacov\nnasledujúcich po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené predsedovi\nnajvyššieho správneho súdu.\n94. Procesnou zárukou nezávislosti a nestrannosti prísediacich je námietka zaujatosti podľa § 24\ndisciplinárneho súdneho poriadku. Vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci\npre jeho zaujatosť zabezpečuje základné právo na prejednanie a rozhodovanie veci nestranným\nsúdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu vedenému na najvyššom\nsprávnom súde už ústavný súd vyslovil, že možnosť vzniesť námietku zaujatosti považuje za účinný\nprávny mechanizmus preskúmania otázky potenciálnej nezávislosti a nestrannosti jednotlivých\nčlenov disciplinárneho senátu (sp. zn. IV. ÚS 2/2023). Námietka zaujatosti napĺňa právo na\nspravodlivý proces podľa čl. 6 dohovoru tým, že z konania umožňuje vylúčiť prísediacich, ktorí\nkonajú s osobnou zaujatosťou proti disciplinárne stíhanej osobe, ktorá má objektívny dôvod obávať\nsa, že nebudú konať nestranne z dôvodu takých faktorov, ako je ich predchádzajúca angažovanosť\nvo veci, vyjadrenie názoru týkajúceho sa posudzovanej veci alebo ich možného záujmu na výsledku\nkonania. Prítomnosť jedného alebo viacerých takýchto faktorov bola zistená napr. vo veci Gautrin\na ďalší proti Francúzsku, Olujić proti Chorvátsku, Harabin proti Slovensku a Sturua proti\nGruzínsku.\n95. Procesnú záruku nezávislosti prísediaceho predstavuje jeho právo pripojiť odlišné stanovisko\nk rozhodnutiu (§ 35 ods. 3 disciplinárneho súdneho poriadku), ak disciplinárne rozhodnutie nebolo\nprijaté jednomyseľne a prísediaci nesúhlasí s väčšinovým rozhodnutím disciplinárneho senátu alebo\ns jeho odôvodnením. Odlišné stanovisko sa doručuje disciplinárne obvinenému a navrhovateľovi.\n96. Procesnú záruku nezávislosti a nestrannosti súdu, a tým aj prísediacich predstavuje možnosť\npodať proti disciplinárnemu rozhodnutiu odvolanie podľa § 37 disciplinárneho súdneho poriadku.\n97. Ústavný súd k tomu už vyslovil, že opravný prostriedok je pre disciplinárne obvineného\ndostupný, ak mu bolo uložené disciplinárne opatrenie spočívajúce v odvolaní z funkcie, zbavení\n20\n\nfunkcie, zbavení výkonu funkcie alebo zbavení úradu, t. j. ukončenie výkonu jeho funkcie. Tento\nprístup zákonodarca zvolil z dôvodu, že ukončenie výkonu funkcie je závažnou sankciou a toto\ndisciplinárne stíhanie môže napĺňať tzv. Engelovské kritériá ustálené primárne pre účely\ninterpretácie pojmu „trestné obvinenie“ v zmysle čl. 6 dohovoru (porov. Zolotukhin proti Rusku,\nKhmel proti Rusku), keď v zmysle čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd každý, koho súd uzná za vinného z trestného činu, má právo dať preskúmať\nvýrok o vine alebo treste súdom vyššieho stupňa (sp. zn. IV. ÚS 2/2023).\n98. Napokon je ochrana prísediaceho sudcu zabezpečená aj trestným právom, a to trestným činom\nzasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 Trestného zákona. Snaha vedúcich prokurátorov či\niných prokurátorov ovplyvňovať nezávislosť a nestrannosť prísediacich prokurátorov by mohla\nzakladať trestnú zodpovednosť osoby snažiacej sa ovplyvniť rozhodovanie disciplinárneho senátu.\n99. Čl. 46 ods. 1 ústavy prepája čl. 141 ods. 1 ústavy s individuálnym verejným právom na\nnezávislý a nestranný súd, ktoré je chránené čl. 6 dohovoru. Ústavný súd po preskúmaní\nnapadnutých ustanovení identifikoval už uvedené osobné, inštitucionálne a procesné záruky\nnezávislosti a nestrannosti prísediacich sudcov disciplinárneho senátu z radov prokurátorov, čo\nv spojení s nezávislými a nestrannými sudcami disciplinárneho senátu zakladá nezávislosť\na nestrannosť disciplinárneho súdu ako takého. Identifikované záruky pokladá ústavný súd za\ndostatočné na to, aby mohol vysloviť, že k zásahu do čl. 46 ods. 1 a čl. 141 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru, ak ide o individuálne verejné právo na nezávislý a nestranný súd, nedochádza.\nPreto návrhu nevyhovel a hodnotí ho ako absolutizáciu hypotézy určitých aspektov zneužívania\nprávomoci v sústave prokuratúry prameniacu z jej hierarchicky usporiadanej štruktúry a na tomto\nzáklade prezumovaného uplatňovania deformačného vplyvu na nezávislé rozhodovanie prísediacich\nsudcov v disciplinárnom konaní. Ako už bolo uvedené, zákonné markanty interných vzťahov\nv prokuratúre zodpovedajú jej ústavnej úprave, a to v širšom kontexte úpravy postavenia štátnych\norgánov, ponímanej ústavou pri koncepcii deľby moci vo vyváženej mozaike, nekoncipovanej\nzámerne úplne homogénne. Z monokracie (aj keď limitovanej) vyplývajú z povahy veci isté riziká,\nresp. možné negatíva (čo platí aj pre protipólnu nezávislosť, napríklad a typicky sudcov), sú však\npri výkone pôsobnosti orgánov prokuratúry, ako aj pri účasti prísediacich prokurátorov na\nrozhodovaní v disciplinárnom konaní dôsledne eliminované súborom zákonom ustanovených\ngarančných prvkov. Prokuratúru, resp. jej personálny substrát nemožno z hľadiska uplatňovania\ntohto modelu považovať bez adekvátnych argumentov za neschopný efektívneho výkonu svojich\nzákladných funkcií, ako aj „pridružených“ činností (posudzovanej participácie na rozhodovaní\nsúdu). Eventuálne vybočenie zo zákonného rámca je v princípe vždy možné, je však aj\nidentifikovateľné, napraviteľné a sankcionovateľné.\n100. Ako obiter dictum, teda bez samostatného určujúceho vplyvu na podstatu rozhodnutia, ústavný\nsúd opätovne zmieňuje okolnosť akcentovanú už v predchádzajúcich bodoch, že vyhovením návrhu\nby nastolil situáciu, v ktorej by už prokurátori nemohli byť viac prísediacimi sudcami\ndisciplinárnych senátov, ak by bol disciplinárne obvinený prokurátor. Ich zastúpenie v týchto\nsenátoch by nedokázal svojou legislatívnou činnosťou obnoviť ani zákonodarca, pretože akékoľvek\nzastúpenie prokurátorov v disciplinárnych senátoch by nevyhnutne narážalo na nezávislosť\na nestrannosť súdu. Tým by sa ale vytvoril nielen odlišný režim disciplinárneho konania proti\nprokurátorom v porovnaní s notármi a súdnymi exekútormi, ale najmä by sa poprel zmysel účasti\n\n21\n\nprísediacich sudcov z príslušnej právnickej profesie v disciplinárnych senátoch najvyššieho\nsprávneho súdu, a to aj v kontexte čl. 142 ods. 3 ústavy.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. júna 2023\n\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n22", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "súlad-súlad právnych predpisov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "zodpovednosť", "súd-senát", "súd-nezávislosť", "konanie-disciplinárne", "prokurátor, prokuratúra", "súlad-súlad právnych predpisov", "súd-prísediaci", "právna veta"], "pravna_veta": "Pre služobný pomer prokurátora je podľa platnej právnej úpravy charakteristická len obmedzená monokracia v rozhodovacej činnosti, teda nižšia služobná podriadenosť (možnosť odmietnuť pokyn alebo požiadať o odňatie veci, zákaz negatívnych pokynov), ich služobná disciplína preto nemá charakter (širšej, teda aj mimoprocesnej) vojenskej disciplíny.\nZ monokracie (aj keď limitovanej) vyplývajú z povahy veci isté riziká, resp. možné negatíva (čo platí aj pre protipólnu nezávislosť, napríklad a typicky sudcov), tieto riziká sú však pri výkone pôsobnosti orgánov prokuratúry, ako aj pri účasti prísediacich prokurátorov na rozhodovaní v disciplinárnom konaní dôsledne eliminované súborom zákonom ustanovených garančných prvkov.", "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d747c824-20b8-4ebb-9e90-4104c09fd2e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.2.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 2/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 2/2023 z 10. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-10", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.2.2023.1"}, {"guid": "ussr:053f7efd-88ef-4bb1-bb03-5638eaba1616", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.25.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 25/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 25/2020 z 29. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.25.2020.1"}, {"guid": "ussr:731cafc4-ee89-407e-bd82-6ffd91a0e6b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 105/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 105/2011 z 7. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-07", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:731cafc4-ee89-407e-bd82-6ffd91a0e6b0"}, {"guid": "ussr:78d3eb5b-968a-435c-9cd7-a936dc5e76f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 140/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 140/2011 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:78d3eb5b-968a-435c-9cd7-a936dc5e76f8"}, {"guid": "ussr:48698cd4-306e-4535-a2b9-29ba071056d8", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/05 z 21. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-21", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48698cd4-306e-4535-a2b9-29ba071056d8"}, {"guid": "ussr:0b18b639-0d5d-4203-a5f1-eda1d2c35ba4", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/08 z 21. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-21", "citacie_n": 158, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b18b639-0d5d-4203-a5f1-eda1d2c35ba4"}, {"guid": "ussr:63ee7d6a-4559-4361-a10f-91b463a44750", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 97/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 97/07 z 26. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-26", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:63ee7d6a-4559-4361-a10f-91b463a44750"}, {"guid": "ussr:350be673-74ae-4f3c-aafb-e7415843b355", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 7/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/02 z 4. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-04", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:350be673-74ae-4f3c-aafb-e7415843b355"}, {"guid": "ussr:9db14587-9e3c-425f-adb0-3c97bb2b01cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 52/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 52/99 z 7. 7. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-07-07", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.52.1999.1"}], "citovane_v": []}