{"guid": "ussr:56d1bd70-86cb-49f7-a382-f93ac3cd61ea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.18.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 18/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/2022 z 13. 12. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. decembra 2022, sp. zn. PL. ÚS 18/2022, ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.18.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miloš Maďar", "sudca_id": 1078, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milos-madar-1078", "datum_vydania": "2022-12-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/56d1bd70-86cb-49f7-a382-f93ac3cd61ea", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.18.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.18.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.18.2022.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 18/2022-35\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany\nBaricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany\nLaššákovej, Miloša Maďara (sudca spravodajca), Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho,\nRoberta Šorla a Martina Vernarského o návrhu skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej\nrepubliky, zastúpených advokátskou kanceláriou KALLAN legal s. r. o., Súmračná 25, Bratislava,\nv mene ktorej koná advokát a konateľ spoločnosti JUDr. Robert Kaliňák, na začatie konania podľa\nčl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene\na doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov s Ústavou\nSlovenskej republiky a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd takto\nrozhodol:\nNávrh p r i j í m a na ďalšie konanie v celom rozsahu.\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 26. augusta 2022 doručený\nnávrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len ,,navrhovatelia“)\nna začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\no súlade zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými\nsídlami a obvodmi súdov (ďalej len „napádaný predpis“) s čl. 1 ods. 1, čl. 141 ods. 1, čl. 141a,\nčl. 144 ods. 1, čl. 148 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).\n2. Vláda Slovenskej republiky doručila 14. januára 2022 Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej\nlen „národná rada“) návrhy štyroch zákonov (parlamentná tlač č. 847, 848, 849 a 850), ktoré\nzamýšľali novelizovať právnu úpravu týkajúcu sa sústavy všeobecných súdov. Národná rada\nrozhodla o troch z týchto vládnych návrhov zákonov (parlamentná tlač č. 847, 848 a 850) podľa\n§ 73 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku\nNárodnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „rokovací poriadok“),\nt. j. tak, že pri nich nebude pokračovať v rokovaní. Posledný z uvedených vládnych návrhov zákona\n(parlamentná tlač č. 849) bol národnou radou 27. apríla 2022 schválený a vyhlásením v Zbierke\n\nzákonov Slovenskej republiky nadobudol 30. apríla 2022 platnosť. Práve tento zákon sa stal\npredmetom návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov.\n3. Navrhovatelia návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 odôvodňujú v prvom rade\nnedodržaním základných pravidiel legislatívneho procesu. Kritizujú predovšetkým to, že v druhom\nčítaní zákonodarného procesu, t. j. v neskorej fáze zákonodarného procesu, prostredníctvom\nrozsiahleho poslaneckého pozmeňujúceho návrhu, sa do textu vládneho návrhu zákona\n(parlamentná tlač č. 849) dostali podstatné pasáže z už odmietnutých návrhov zákonov (t. j.\nz parlamentných tlačí č. 847, 848, 850). Pri tomto poslaneckom pozmeňujúcom návrhu súčasne\nkritizujú „minimalistické, iba formálne odôvodnenie jednotlivých zmien a absencia akejkoľvek\nreálnej diskusie k nim“. Podľa navrhovateľov takýto postup „indikuje mimoriadny dešpekt\nk základným pravidlám legislatívneho procesu“. Navrhovatelia uvádzajú, že si uvedomujú,\nže nie každé porušenie pravidiel legislatívneho procesu má ústavnú relevanciu. V tomto prípade\nvšak podľa ich názoru porušenia pravidiel legislatívneho procesu dosiahli ústavnú intenzitu.\nZdôrazňujú porušenie § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Podľa neho ak národná rada návrh\nzákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov\nodo dňa neschválenia takéhoto návrhu zákona. V tomto smere akcentujú materiálne chápanie tohto\npravidla. To nemôže byť obídené predložením poslaneckého pozmeňujúceho návrhu, ktorý je\nde facto totožný s už raz odmietnutým návrhom zákona. Podľa názoru navrhovateľov postup\nnárodnej rady v tomto prípade „zahŕňal kombináciu viacerých porušení základných pravidiel\nlegislatívneho procesu, pričom táto kombinácia dosiahla intenzitu hrubej svojvôle, keď úplne\nzbavila akéhokoľvek praktického účinku nielen konkrétnu právomoc súdnej rady, ale aj konkrétne\npravidlá upravené zákonom o rokovacom poriadku“.\n4. Navrhovatelia taktiež namietajú nezohľadnenie Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len\n„súdna rada“) v legislatívnom procese. Vychádzajú pri tom z jej osobitného postavenia vo vzťahu\nk výkonu súdnej moci. Odvolávajú sa pri tom aj na čl. 141 ods. 6 písm. k) ústavy, podľa ktorého\nsa pôsobnosť súdnej rady ďalej rozvíja najmä prostredníctvom zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej\nrade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\nV tomto zákone sa v § 4 ods. 1 uvádza, že do pôsobnosti súdnej rady patrí aj zaujímanie stanovísk\nk návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva, konanie\npred súdmi a postavenie sudcov, ako aj zaujímanie stanovísk k návrhom koncepčných dokumentov\ntýkajúcich sa súdnictva, ktoré sa predkladajú na rokovanie národnej rady a vlády. Podľa názoru\nnavrhovateľov je tým zvýraznená úloha súdnej rady v legislatívnom procese vo vzťahu k návrhom\nprávnych predpisov, ktoré sa dotýkajú organizácie súdnictva a postavenia sudcov.\n5. Svoju argumentáciu súčasne podporujú porušením zásady nepreložiteľnosti sudcu v napádanom\npredpise. Tvrdia, že právnym účinkom napádaného zákona bude zrušenie viacerých okresných\nsúdov, transformácia iných okresných súdov na tzv. sídelné súdy, čo v určitých situáciách\nstotožňujú s možnosťou preloženia sudcov okresných súdov bez ich súhlasu na iné miesto výkonu\npráce. Namietajú absenciu zákonnej úpravy podrobností, ktorá by vytvorila dostatočné záruky\npred uplatnením vplyvu nesúdnych orgánov a zároveň dotknutým sudcom priznala primerané\nzáruky ich ochrany. Takýto postup nie je podľa názoru navrhovateľov prípustný, keďže môže\nponechať rozhodnutie o faktickom preložení sudcu na voľnú úvahu predsedu súdu,\na to bez náležitej procesnej ochrany individuálneho sudcu.\n\n2\n\n6. S ohľadom na zásadu nepreložiteľnosti sudcu sa navrhovatelia ďalej dovolávajú správ a záverov\nEurópskeho výboru pre efektivitu súdnictva, Benátskej komisie, Osobitnej spravodajkyne OSN,\nEurópskej siete súdnych rád, ako aj rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie. Taktiež zvýrazňujú\naj niektoré pasáže rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva. V tomto smere formulujú\npodmienky, za akých je podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora\nEurópskej únie možné preložiť sudcu bez jeho súhlasu. Svoje argumenty uzatvárajú tvrdením,\nže „úprava, ktorá umožňuje faktické preloženie sudcu (preloženie na iné miesto výkonu funkcie)\ntakým opatrením, (i) ktoré je predmetom voľnej úvahy orgánu štátnej správy súdov, (ii) ktoré\nnepodlieha jednoznačným a predvídateľným objektívnym kritériám, (iii) ktorého vydaniu\nnepredchádza transparentný proces, a (iv) voči ktorému nie je dostupný žiadny opravný prostriedok\nalebo iný nástroj ochrany“, nespĺňa požiadavky kladené uvedenými medzinárodnými inštanciami\nani v minimálnom rozsahu.\n7. Podaním z 5. októbra 2022 navrhovatelia doplnili návrh na začatie konania o skutočnosti, ktoré\npodľa ich názoru odôvodňujú postup ústavného súdu podľa čl. 125 ods. 2 ústavy, t. j. pozastaviť\núčinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení,\nak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska\nškoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. V doplnení návrhu poukazujú predovšetkým\nna všeobecné podmienky vzťahujúce sa na zásadu nepreložiteľnosti sudcu bez jeho súhlasu, ktoré\nsa môžu prejaviť v narušení garancií nezávislého výkonu súdnej moci. Súčasne tvrdia,\nže nepozastavenie účinnosti napádaného zákona by mohlo spôsobiť nenapraviteľný následok\nvo vzťahu k právu účastníkov súdneho konania na prerokovanie veci pred nezávislým a nestranným\nsúdom (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48\nods. 2 ústavy). Návrh napokon zdôrazňuje hrozbu vzniku značnej hospodárskej škody spôsobenej\nneefektívnym vynaložením financií nevyhnutných pri zabezpečení rozsiahlych zmien podmienok\nvýkonu súdnictva, ktoré napádaný predpis zavádza. Navrhovatelia navrhujú pozastaviť účinnosť\nalternatívne, a to buď vo vzťahu k napádanému predpisu ako celku (prvá alternatíva), alebo k jeho\nvybraným častiam (druhá alternatíva).\nII.\nPredbežné prerokovanie návrhu na začatie konania\n8. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas národná\nrada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom [čl. 124 a čl. 125 ods. 1\npísm. a) ústavy], pristúpil na neverejnom zasadnutí pléna k predbežnému prerokovaniu návrhu\nna začatie konania, a to v súlade s čl. 131 ods. 1 ústavy, ako aj s § 7 ods. 1 písm. a) a § 56 ods. 1\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Účelom predbežného\nprerokovania návrhu je zistenie, či a v akom rozsahu možno návrh prijať na ďalšie konanie (§ 56\nods. 5 zákona o ústavnom súde).\n9. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zistil, že navrhovatelia podali\nnávrh ako subjekt procesne legitimovaný podľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy [pozri tiež § 74\npísm. a) zákona o ústavnom súde]. Z prílohy k návrhu, v zmysle ktorej navrhovatelia podpísali\n\n3\n\nsamotný návrh, vyplýva, že návrh na začatie konania podalo 30 poslancov národnej rady,\nčím je splnená podmienka podľa čl. 130 ods. 1 ústavy. Zároveň je skupina poslancov riadne\nzastúpená právnym zástupcom.\n10. Ústavný súd už v minulosti rozhodol, že do jeho právomoci patrí rozhodovanie o súlade zákona\ns ústavou za predpokladu, že namietaný „zákon“ má všetky atribúty zákona; predovšetkým musí ísť\no platný zákon. Každý zákon nadobúda platnosť vyhlásením, t. j. uverejnením v Zbierke zákonov\nSlovenskej republiky. Absencia platnosti namietaného právneho predpisu vylučuje právomoc\nústavného súdu konať o podaní navrhovateľa, a je preto prekážkou začatia konania o súlade\nprávnych predpisov (PL. ÚS 18/00, PL. ÚS 19/00). Napádaný predpis bol vyhlásený v Zbierke\nzákonov Slovenskej republiky. Plnú účinnosť by mal (v znení zákona č. 398/2022 Z. z.)\nnadobudnúť 1. júna 2023.\n11. Z obsahu návrhu na začatie konania vyplýva, že sú splnené všetky požiadavky ustanovené\nv § 39 v spojení s § 75 zákona o ústavnom súde. Navrhovatelia v návrhu označili platný právny\npredpis, ktorého nesúlad v celku namietali, a uviedli dôvody, ktoré ich viedli k pochybnostiam\no ich súlade s konkrétnymi článkami ústavy a dohovoru.\n12. Samotné dôvody nesúladu napadnutých ustanovení (bod 1 tohto rozhodnutia) uvedené v návrhu\npovažuje ústavný súd za vhodné podrobiť meritórnemu prieskumu.\n13. Ústavný súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné návrh pri predbežnom\nprerokovaní čo i len v časti odmietnuť (§ 56 ods. 2 v spojení s § 55 zákona o ústavnom súde),\na preto bol návrh v súlade s § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde prijatý na ďalšie konanie v celom\nrozsahu (bod 1 výroku tohto uznesenia).\nIII.\nNávrh na pozastavenie účinnosti napadnutého právneho predpisu\n14. Podľa čl. 125 ods. 2 ústavy ak ústavný súd prijme návrh na začatie konania o súlade právnych\npredpisov na ďalšie konanie, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí,\nprípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva\na slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo ak hrozí iný vážny nenapraviteľný následok\n(rovnako § 78 zákona o ústavnom súde). Ústavný súd tak môže v zmysle § 78 zákona o ústavnom\nsúde urobiť aj bez návrhu.\n15. Ústavný súd v súvislosti s prejednávaným návrhom pripomína, že zákonom č. 398/2022 Z. z.,\nktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti\ns novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bola upravená\nplná účinnosť napádanej právnej úpravy. Tá sa posunula z 1. januára 2023 na 1. jún 2023.\n16. Z judikatúry ústavného súdu súčasne vyplýva, že predchádzajúce nadobudnutie účinnosti\nnapadnutej právnej úpravy nie je podmienkou uplatnenia inštitútu pozastavenia účinnosti\n(PL. ÚS 105/2011, PL. ÚS 21/2014).\n17. Podľa § 80 zákona o ústavnom súde o návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutého právneho\npredpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia rozhodne ústavný súd bezodkladne.\n\n4\n\n18. Pojem bezodkladnosti v § 80 zákona o ústavnom súde sa má v zmysle dôvodovej správy\nk zákonu o ústavnom súde vykladať tak, že ústavný súd o pozastavení účinnosti rozhodne v takom\nčasovom úseku, v akom si to povaha veci vyžaduje. Ak napadnutý právny predpis má nadobudnúť\núčinnosť až o niekoľko mesiacov (ako je to aj v tomto prípade, pozn.), je za bezodkladné\nrozhodnutie potrebné považovať aj rozhodnutie v lehote mesiaca či týždňov pred samotným\nnadobudnutím účinnosti napadnutého právneho predpisu.\n19. Vzhľadom na uvedené ústavný súd nateraz nepovažoval za potrebné rozhodnúť o návrhu\nnavrhovateľov na pozastavenie účinnosti nimi napadnutej právnej úpravy, keďže už uvedenú\nbezodkladnosť je potrebné vykladať v nadväznosti na dátum nadobudnutia jej účinnosti (č. k.\nPL. ÚS 13/2022-223). O tomto návrhu, ak by si to situácia vyžiadala, je teda možné rozhodnúť\naj v budúcnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. decembra 2022\n\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n5", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "právny predpis", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "súd", "sudca", "súlad-súlad právnych predpisov", "Súdna rada Slovenskej republiky", "návrh", "právna veta", "sudca", "rokovací poriadok", "súlad-súlad právnych predpisov", "Národná rada Slovenskej republiky", "súd"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:731cafc4-ee89-407e-bd82-6ffd91a0e6b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 105/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 105/2011 z 7. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-07", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:731cafc4-ee89-407e-bd82-6ffd91a0e6b0"}, {"guid": "ussr:63850059-2d7f-4de3-97df-01c15565685c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 19/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/00 z 19. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:2cb5e920-1261-48a6-bc5a-402b9750dbd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.18.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 18/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/00 z 19. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.18.2000.1"}], "citovane_v": []}