{"guid": "ussr:a4251a5f-d3f7-4aac-9b66-5fe4bb888e5d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.15.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/2023 z 8. 11. 2023", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. novembra 2023, sp. zn. PL. ÚS 15/2023, ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.15.2023.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2023-11-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": "Podanie sťažnosti proti uzneseniu o prerušení trestného stíhania podľa § 244 ods. 1 písm. e) v spojení s § 283 ods. 5 Trestného poriadku", "pravna_veta": "Ak sa súd domnieva, že právny predpis nižšieho stupňa právnej sily, ktorý má použiť pri rozhodovaní, je v rozpore s ústavou, má povinnosť podať návrh na začatie konania pred ústavným súdom. V tomto zmysle by bolo v rozpore so sudcovskou nezávislosťou, ak by súd vyššieho stupňa mohol prikázať súdu nižšieho stupňa, aby sa „prestal domnievať“, že tu existuje rozpor s ústavou.\n\nPri ústavne konformnom výklade je potrebné § 244 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku v kontexte odseku 3 tohto ustanovenia a v súvislosti s úpravou § 283 ods. 5 Trestného poriadku interpretovať\nreštriktívne, teda tak, že prokurátor a obvinený môžu podať sťažnosť proti uzneseniu o prerušení\ntrestného stíhania podľa § 244 ods. 1 písm. e) v spojení s § 228 ods. 2 alebo 3 Trestného poriadku,\nnie však proti uzneseniu o prerušení trestného stíhania podľa § 244 ods. 1 písm. e) v spojení s § 283\nods. 5 Trestného poriadku.", "pravna_veta_zdroj": "sud", "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a4251a5f-d3f7-4aac-9b66-5fe4bb888e5d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.15.2023.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.15.2023.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.15.2023.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nPL. ÚS 15/2023-64\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany\nBaricovej, Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Miloša Maďara,\nPetra Straku (sudca spravodajca), Roberta Šorla a Martina Vernarského o návrhu Špecializovaného\ntrestného súdu podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu\nustanovenia § 46 ods. 2 a § 55d ods. 3 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení\nneskorších predpisov s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a čl. 47 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, za účasti\nvlády Slovenskej republiky ako vedľajšieho účastníka konania, takto\nrozhodol:\nKonanie z a s t a v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov a doterajší priebeh konania\n1. Ústavnému súdu bol 21. októbra 2022 doručený návrh Špecializovaného trestného súdu,\npracovisko Banská Bystrica, zastúpeného predsedom senátu JUDr. Petrom Pulmanom, LL.M.\n(ďalej len „navrhovateľ“ alebo tiež „ŠTS“), na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade ustanovenia § 46 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z.\no prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) a ustanovenia § 55d\nods. 3 písm. b) zákona o prokuratúre s čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 47 ods. 2 Charty základných práv\na slobôd (ďalej len „charta“), a to vo vzťahu k zákonnosti príkazov generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky č. k. IV/1 GPt 254/21/1000-2 zo 4. marca 2021, č. k. IV/1/GPt 981/21/1000-6\nz 5. novembra 2021 a č. k. IV/1 GPt 981/21/1000-10 zo 16. novembra 2021 o neodňatí veci Úradu\nšpeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „ÚŠP“).\n2. Dňa 20. decembra 2021 bola na ŠTS prokurátorom ÚŠP podaná obžaloba na obvinených\nza zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny\npodľa § 296 Trestného zákona (ďalej len „TZ“) v bode 1, obzvlášť závažný zločin prijímania\núplatku podľa § 329 ods. 1, 2 a 3 TZ v bodoch 8, 9 a 20, zločin prijímania úplatku podľa § 329\n\nods. 1 a 2 TZ v bodoch 2, 3, 6, 10, 11, 13 a 14, prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 a 2 TZ v bode\n7, zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) TZ\nv jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374\nods. 1 písm. a) TZ a v súbehu s prečinom ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti\npodľa § 353 ods. 1 TZ v bode 16, prečin nadržovania podľa § 339 ods. 1 TZ v bode 17, prečin\nzneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) TZ v jednočinnom súbehu\ns prečinom neoprávneného nakladania s osobnými údajmi podľa § 374 ods. 1 písm. a) TZ v bode 18\na za zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. c)\nTZ v bode 19. Konanie je v súčasnosti vedené na ŠTS pod sp. zn. 15T/8/2022.\n3. Dňa 19. októbra 2022 samosudca podľa § 24 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku (ďalej len „TP“)\ns použitím § 283 ods. 5 TP prerušil trestné konanie v tejto veci, pretože sa domnieva, že všeobecne\nzáväzný právny predpis nižšej právnej sily, ktorého použitie je v danej trestnej veci rozhodujúce\npre rozhodovanie o vine a treste, je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom vyššej\nprávnej sily a s medzinárodnou zmluvou.\n4. Dňa 15. júna 2023 bolo ústavnému súdu doručené oznámenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) spolu s jeho uznesením č. k. 5Tost/28/2022 z 15. júna 2023,\nktorým najvyšší súd zrušil uznesenie ŠTS č. k. 15T/8/2022 z 19. októbra 2022 o prerušení trestného\nkonania pre účely podania návrhu na začatie konania pred ústavným súdom o súlade právnych\npredpisov.\n5. Najvyšší súd v tomto uznesení uviedol, že pre pozitívne rozhodnutie o prerušení trestného\nstíhania musia byť teda súčasne splnené dve podmienky: (i) domnienka súdu, že všeobecne záväzný\nprávny predpis nižšej právnej sily je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom vyššej\nprávnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, a zároveň (ii) použitie takého všeobecne záväzného\nprávneho predpisu je v danej trestnej veci rozhodujúce pre rozhodovanie o vine a treste.\n6. Podľa najvyššieho súdu nebola splnená druhá podmienka, pretože napádané ustanovenia zákona\no prokuratúre podľa najvyššieho súdu nemajú rozhodujúci vzťah k rozhodovaniu o vine a treste\nv súdnom konaní, keďže podľa jeho právneho názoru upravujú len inštitucionálne otázky ohľadom\npríslušnosti prokurátora ako procesnej strany na konanie pred ŠTS, resp. obmedzenie generálneho\nprokurátora vo vzťahu k prokurátorom ÚŠP, aby nevstupoval do pôsobnosti prokurátorov ÚŠP\nvykonávaním úkonov alebo rozhodnutím, že ich vykoná iný podriadený prokurátor,\navšak po podaní obžaloby už také rozhodnutie neprichádza do úvahy, pretože prokurátor je v ňom\njednou z procesných strán. Poukazuje na to, že ÚŠP nie je jediným orgánom verejnej moci,\nktorý nemá za situácie prípadného vylúčenia všetkých úradných osôb alternujúci orgán. Návrhom\nna odňatie a prikázanie veci sa možno domáhať len zmeny miestnej príslušnosti, nie však vecnej\nalebo funkčnej.\n7. Najvyšší súd odkazuje na dôvodovú správu k § 55d ods. 3 zákona o prokuratúre, kde sa uvádza:\n„Úprava predpokladá nezávislejšie postavenie špeciálneho prokurátora a prokurátorov Úradu\nšpeciálnej prokuratúry, keďže sa neumožňuje uložiť zo strany generálneho prokurátora negatívny\npokyn, ktorý je v zákone presne špecifikovaný alebo vykonať úkony podriadeného prokurátora\nalebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor. Toto je odôvodnené druhom veci,\nktoré budú v právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry – bude trestne stíhať aj ústavných činiteľov.“\nPodľa najvyššieho súdu je treba vziať do úvahy aj možnosť, že zákonodarca také ustanovenie\n\n2\n\nvo vzťahu k ÚŠP neprijal zámerne vzhľadom na osobitné postavenie a koncepciu nezávislejšieho\npostavenia v systéme a štruktúre prokuratúry.\n8. Ďalej uvádza, že v okolnostiach posudzovanej veci dozoroví prokurátori rozhodli právoplatne,\nže nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania, a preto je rozhodovanie o odňatí\na prikázaní veci voči týmto a aj ostatným prokurátorom ÚŠP bezpredmetným. Podľa najvyššieho\nsúdu, ak obvinený\npodaním z 25. októbra 2021 a obvinený\npodaním z 18. októbra 2021 podali návrhy na odňatie a prikázanie veci,\nktorých obsahom boli návrhy na vylúčenie všetkých dotknutých úradných osôb ÚŠP vzhľadom\nna osobu špeciálneho prokurátora JUDr. Daniela Lipšica, ide o námietky charakteru uvedeného\nv ustanovení § 32 ods. 6 TP, keďže ide o námietky založené na tých istých dôvodoch,\npre ktoré bolo už o nich rozhodnuté, resp. námietky nevznesené bezodkladne, resp. dôvodom\nnámietok je procesný postup orgánu činného v trestnom konaní alebo sú založené na tých istých\ndôvodoch ako v § 31 TP, o ktorých sa nekoná.\n9. Najvyšší súd napokon argumentuje tým, že záruky obsiahnuté v čl. 6 ods. 1 dohovoru\nsa vzťahujú v zásade len na súdy, ktoré majú rozhodnúť o trestnom obvinení, a nie na orgány činné\nv trestnom konaní.\n10. Na výzvu ústavného súdu z 19. júna 2023 navrhovateľ podaním doručeným ústavnému súdu\n4. augusta 2023 ústavnému súdu oznámil, že na podanom návrhu na začatie konania netrvá.\nI.1. Stanovisko poškodeného:\n11. Dňa 8. novembra 2022 bolo ústavnému súdu doručené stanovisko s označením amicus curiae\nzo strany JUDr. Daniela Lipšica, LLM v procesnom postavení poškodeného v dotknutom trestnom\nkonaní (ďalej len „poškodený“). Tvrdí, že ako strana v trestnom konaní má záujem na prerokovaní\nveci bez zbytočných prieťahov, pričom podanie návrhu navrhovateľa a prerušenie trestného konanie\npredstavuje zbytočné prieťahy.\n12. Návrh ŠTS podľa jeho názoru nespĺňa zákonné podmienky na jeho prijatie na ďalšie konanie\na sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 56 ods. 2 písm. e) zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pretože návrh je podaný zjavne\nneoprávnenou osobou (nedostatok aktívnej procesnej legitimácie) a podľa § 55 písm. a) zákona\no ústavnom súde, pretože ide o návrh týkajúci sa veci, o ktorej ústavný súd už v minulosti rozhodol\n(res iudicata).\n13. Poškodený odkazuje na rozhodnutie ústavného súdu č. k. PL. ÚS 3/2014, kde ústavný súd\nkonštatoval, že účelom oprávnenia všeobecného súdu iniciovať konanie o súlade\nnie je odstraňovanie jeho dodatočne vzniknutých pochybností o ústavnosti procesného ustanovenia,\nktoré už v konaní bolo použité a pred bezprostredným použitím ktorého opätovne nestojí.\nV predmetnej veci je podľa poškodeného zrejmé, že napadnuté ustanovenia už v tejto trestnej veci\naplikované boli v priebehu prípravného konania a v konaní pred súdom k ich aplikácii nedôjde\na nemá ako dôjsť. Napadnuté ustanovenia pre rozhodovanie o vine a treste nielenže\nnie sú rozhodujúce, ale nie sú podľa poškodeného vôbec relevantné a použiteľné. Ide totiž\n\n3\n\no ustanovenia organizačnej povahy, ktoré upravujú vzťahy vnútri prokuratúry a nijakým spôsobom\nnevstupujú do rozhodovania súdu o vine a treste v trestnom konaní.\n14. Pokiaľ ide o § 46 ods. 2 zákona o prokuratúre, prokurátor ÚŠP je po podaní obžaloby\niba jednou zo strán konania, a toto ustanovenie iba určuje, že v konaní pred ŠTS túto stranu\n(obžalobu) zastupuje prokurátor ÚŠP. Keďže prokurátor je po podaní obžaloby stranou konania,\nnie je možné v tejto fáze namietať jeho zaujatosť ani ho z tohto dôvodu vylúčiť (keďže v tejto fáze\no ničom nerozhoduje).\n15. Vo vzťahu k § 55d ods. 3 písm. b) zákona o prokuratúre uvádza, že toto ustanovenie zakazuje\ngenerálnemu prokurátorovi vykonať úkony za špeciálneho prokurátora alebo prokurátora ÚŠP,\nalebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor. Ani toto ustanovenie podľa\npoškodeného nemá súd ako aplikovať pri rozhodovaní o vine a treste, a preto nemôže byť\npre rozhodovanie o vine a treste rozhodujúce ani použiteľné. ŠTS naviac napáda aplikáciu tohto\nustanovenia v prípravnom konaní, ktoré sa však skončilo podaním obžaloby. Vo vzťahu\nk prípravnému konaniu má preto súd po podaní obžaloby len jednu právomoc, a to odmietnuť\nobžalobu a vrátiť vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva\nna obhajobu (§ 241 ods. 1 písm. f) TP). Právomoc prerušiť trestné stíhanie a podať návrh\nna ústavný súd na začatie konania o súlade právnych predpisov má však súd len vo vzťahu k takým\nustanoveniam, ktoré sú použiteľné a rozhodujúce pre jeho rozhodovanie o vine a treste po podaní\nobžaloby.\n16. Poškodený napokon namietal, že súlad napadnutých ustanovení s ústavou už bol preskúmaný\nústavným súdom vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 17/08, kde ústavný súd návrhu na začatie\nkonania nevyhovel (teda nekonštatoval nesúlad s ústavou).\n17. Dňa 11. apríla 2023 poškodený svoje stanovisko doplnil, a to o rozhodnutie Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Kaliňák a Fico proti Slovenskej republike\nz 23. marca 2023 (sťažnosti č. 40734/22 a 40803/22), v ktorom sa ESĽP okrem iného zaoberal\naj námietkou sťažovateľov, že ÚŠP je voči nim systémovo zaujatý vzhľadom na osobu špeciálneho\nprokurátora, pričom ÚŠP slovenské zákony neumožňujú z konania vylúčiť (odňať mu vec),\na preto malo byť porušené ich právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nv prípravnom konaní realizovanom v ich trestnej veci (známej pod označením „Súmrak“).\n18. V bode 16 uvedeného rozhodnutia ESĽP uvádza, že záruky nezávislosti a nestrannosti\nobsiahnuté v práve na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa vzťahujú len na súdy,\nktoré majú rozhodnúť o trestnom obvinení a nie na orgány činné v trestnom konaní,\nktoré sú len jednou zo strán kontradiktórneho súdneho konania (pozri Kontalexis proti Grécku,\nrozsudok ESĽP z 31. 5. 2011, č. 59000/08, § 57).\nI.2. Žiadosť o uplatnenie právomoci ústavného súdu podľa § 77 zákona o ústavnom súde:\n19. Podaním zo 7. augusta 2023 doručil obhajca\n(ďalej aj ako „žiadateľ“) ústavnému súdu žiadosť o uplatnenie právomoci ústavného súdu podľa\n§ 77 zákona o ústavnom súde, v ktorej ústavný súd žiada, aby rozhodol o nepripustení späťvzatia\nnávrhu ŠTS na začatie konania o súlade právnych predpisov, a to z dôvodu zjavnej hrozby\nzávažného porušenia práv žiadateľa.\n\n4\n\n20. Žiadateľ odkazuje na rozhodnutie ústavného súdu č. k. PL. ÚS 16/09, z ktorého podľa neho\nvyplýva, že v rámci materiálnej ochrany ústavnosti musí ústavný súd brať prioritne na zreteľ to,\nči ústavný problém možného nesúladu právnych predpisov aj po späťvzatí návrhu stále trvá\na záujem na ochrane ústavnosti vyžaduje jeho vyriešenie.\n21. Podľa jeho názoru o tom, či sa konanie pred ústavným súdom začne, môže rozhodnúť jedine\nústavný súd. Podmienkou vzniku právomoci všeobecného súdu podať návrh je, že právna úprava,\nktorej súlad s ústavou súd navrhuje preskúmať, „sa týka prejednávanej veci“. Je však vecou\nústavného súdu, aby overil, či súd podal návrh „v súvislosti s prejednávanou vecou“,\nalebo či ho podal bez súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou. V tejto súvislosti argumentuje\nnálezom ústavného súdu č. k. PL. ÚS 22/02, podľa ktorého „V konaní všeobecných súdov je súdom\noprávneným podať ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov,\no ktorom by ústavný súd konal a rozhodoval vo veci samej len ten súd, ktorý dospel k záveru,\nalebo sa domnieva, že právny predpis nižšieho stupňa právnej sily nie je v súlade, resp. odporuje\nprávnemu predpisu vyššieho stupňa právnej sily. V trestnom konaní v súvislosti s riadnymi\na mimoriadnymi opravnými prostriedkami nemôže túto zásadu prelomiť ani viazanosť nižšieho súdu\nprávnym názorom vyššieho súdu a povinnosť vykonať úkony, ktorých vykonanie tento súd nariadil\n(§149 ods. 6, § 246 ods. 1 a § 270 ods. 4 Trestného poriadku), lebo by to bolo v rozpore\nso sudcovskou nezávislosťou v zmysle čl. 144 ods. 1 Ústavy SR a § 2 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov. Pokiaľ teda vyšší súd dospeje k názoru o nesúlade právnych\npredpisov, má podať sám ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov,\npričom nie je oprávnený v tomto smere vysloviť záväzný právny názor a uložiť nižšiemu súdu nejakú\npovinnosť.“\n22. Žiadateľ ďalej uvádza, že 28. októbra 2021 doručil prostredníctvom obhajcu Generálnej\nprokuratúre Slovenskej republiky návrh na odňatie veci ÚŠP a jej prikázanie inej prokuratúre podľa\n§ 201 ods. 6 písm. a) TP. Tomuto návrhu generálny prokurátor nevyhovel. Podľa žiadateľa\nz rozhodnutia o nevyhovení vyplýva, že aj podľa generálneho prokurátora mu v postupe vo forme\nodňatia trestnej veci prokurátorovi ÚŠP a jej prikázaní prokurátorovi inej prokuratúry postupom\npodľa § 201 ods. 6 písm. a) TP bráni absencia právnej úpravy umožňujúcej takýto postup.\nII.\nPredbežné prerokovanie návrhu a závery ústavného súdu\n23. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná\nrada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom,\na o súlade nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných\nústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami,\ns ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené\nspôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi [čl. 124 a čl. 125 ods. 1 písm. a) a b) ústavy],\npristúpil na neverejnom zasadnutí pléna k predbežnému prerokovaniu návrhu na začatie konania,\na to v súlade s čl. 131 ods. 1 ústavy, ako aj s § 7 ods. 1 písm. a) a § 56 ods. 1 zákona o ústavnom\n\n5\n\nsúde. Účelom predbežného prerokovania návrhu je určenie, či a v akom rozsahu možno návrh prijať\nna ďalšie konanie (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).\n24. Podľa § 77 zákona o ústavnom súde navrhovateľ môže vziať návrh na začatie konania o súlade\nprávnych predpisov späť. Ústavný súd v takom prípade konanie zastaví, ak nerozhodne o tom,\nže späťvzatie návrhu nepripúšťa, najmä ak hrozí závažné porušenie ústavou chránených práv\na slobôd.\n25. S ohľadom na už citované ustanovenie zákona o ústavnom súde ústavný súd po doručení\npodania, ktorým navrhovateľ vzal návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov späť\n(resp. v ktorom uviedol, že na podanom návrhu netrvá), konanie o návrhu navrhovateľa zastavil.\n26. Ústavný súd pri posudzovaní návrhu a jeho späťvzatia vzal do úvahy aj doručené uznesenie\nnajvyššieho súdu, ktorým najvyšší súd zrušil rozhodnutie ŠTS o prerušení konania pre účely\npodania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov. Najvyšší súd pri rozhodovaní\nvychádzal z názoru, že „posudzovanie splnenia zákonných podmienok na rozhodnutie o prerušení\ntrestného stíhania podľa Trestného poriadku nie je zásahom do posudzovania prejudiciality daného\nustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu Ústavným súdom (jej podstatou\nje posudzovanie Ústavným súdom tej základnej skutočnosti, či aplikáciu napadnutého ustanovenia\nvšeobecne záväzného právneho predpisu možno v konaní pred všeobecným súdom rozumne\nočakávať) a ide o posudzovanie dvoch rozdielnych skutočností. Splnenie zákonných podmienok\npodľa § 283 ods. 5 Tr. por. je základným predpokladom toho, aby bolo prerušené trestné stíhanie\npodľa konkrétneho dotknutého ustanovenia Trestného poriadku. Posudzovanie prejudiciality\nnapadnutej právnej normy Ústavným súdom je rozhodovaním podľa dotknutých ustanovení Ústavy\na zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov.“.\n27. Ústavný súd vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach už konštatoval, že v konaní o súlade\nprávnych predpisov je súdom oprávneným podať návrh na začatie takého konania len ten súd,\nktorý dospel k názoru alebo sa domnieva, že právny predpis nižšieho stupňa právnej sily\nnie je v súlade, resp. odporuje právnemu predpisu vyššieho stupňa právnej sily. V trestnom konaní\nv súvislosti s riadnymi a mimoriadnymi opravnými prostriedkami pritom nemôže túto zásadu\nprelomiť ani viazanosť nižšieho súdu právnym názorom vyššieho súdu a povinnosť vykonať úkony,\nktorých vykonanie tento súd nariadil (§149 ods. 6, § 264 ods. 1 a § 270 ods. 4 TP), lebo by to bolo\nv rozpore so sudcovskou nezávislosťou v zmysle čl. 144 ods. 1 ústavy a § 2 ods. 2 a 3 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (PL. ÚS 22/02).\n28. Uvedené však platí aj naopak – to znamená, že ak sa súd domnieva, že právny predpis nižšieho\nstupňa právnej sily, ktorý má použiť pri rozhodovaní, je v rozpore s ústavou, má povinnosť podať\nnávrh na začatie konania pred ústavným súdom. V tomto zmysle by bolo v rozpore so sudcovskou\nnezávislosťou aj to, ak by súd vyššieho stupňa prikázal súdu nižšieho stupňa, aby sa „prestal\ndomnievať“, že tu existuje rozpor s ústavou. Samotné posúdenie ústavnej súladnosti je totiž plne\nv rukách ústavného súdu, a nie v rukách súdu vyššieho stupňa. Obdobný princíp platí, aj pokiaľ ide\no posúdenie prejudiciality. Je to totiž súd nižšieho stupňa, ktorý v čase podania návrhu bude\nrozhodovať vo veci a ktorého úlohou je preto aj posúdenie, akú právnu úpravu bude vo veci\naplikovať. Zároveň je však aj toto prvostupňové posúdenie len predbežné, pretože ústavný súd\n\n6\n\nsi od počiatku vyhradzuje právo tieto závery všeobecného súdu pri predbežnom prerokovaní jeho\nnávrhu preskúmať a samostatne posúdiť splnenie podmienok konania pred všeobecným súdom,\nako aj prejudicialitu (aplikovateľnosť) napadnutého ustanovenia vo veci, z ktorej návrh\nvšeobecného súdu vzišiel (porov. PL. ÚS 12/2012, PL. ÚS 6/2014, PL. ÚS 15/2016,\nPL. ÚS 1/2018, PL. ÚS 24/2020).\n29. Je zrejmé, že najvyšší súd si bol tejto judikatúry ústavného súdu pri posudzovaní sťažnosti\nvedomý, argumentoval však tým, že posudzovanie splnenia podmienok podľa § 283 ods. 5 TP\nnie je posudzovaním prejudiciality v zmysle zákona o ústavnom súde. S týmto názorom\nsa však ústavný súd nestotožňuje. Ustanovenie § 283 ods. 5 TP je podľa ústavného súdu\nlen odrazom čl. 144 ods. 2 ústavy v spojení s § 74 písm. d) zákona o ústavnom súde. Možno pritom\npoukázať na znenia ostatných procesných predpisov – v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) Civilného\nsporového poriadku súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,\nže sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá\nústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov (zvýraznenie doplnené\nústavným súdom, pozn.). V zmysle § 100 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho poriadku správny súd\nkonanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené\npodmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh\nna začatie konania o súlade právnych predpisov (opäť zvýraznenie pridané ústavným súdom,\npozn.). Tieto procesnoprávne predpisy teda odkazujú na úpravu obsiahnutú v ústave a v zákone\no ústavnom súde, kde sú uvedené základné podmienky pre podanie návrhu na začatie konania\no súlade právnych predpisov. Ustanovenie § 283 ods. 5 TP preto nie je ničím iným ako rovnakým\nodkazom na podmienky upravené v ústave a v zákone o ústavnom súde, a preto nemožno zdieľať\nargumentáciu najvyššieho súdu, že rozhodovanie o prejudicialite v zmysle § 283 ods. 5 TP\nnie je rozhodovaním o podmienkach konania o súlade právnych predpisov v zmysle ústavy\na zákona o ústavnom súde. Tam, kde zákonný predpis len preberá znenie ústavy, určujúcim\nje znenie a výklad samotnej ústavy, a nie zákona, pretože výklad ustanovení ústavy je autonómny\na podstatne širší ako výklad zákonných ustanovení. Následne je potrebné aplikovať primárne ústavu\nz titulu jej formálnej, ako aj materiálnej nadriadenosti nad ostatné pramene práva. A contrario,\nakceptácia postupu najvyššieho súdu by mohla paralyzovať možnosť všeobecného súdu obracať\nsa na ústavný súd v režime čl. 144 ods. 2 ústavy, keďže nadriadený súd by posudzoval otázku\nprejudiciality konania o súlade právnych predpisov. Tým by nadriadený súd zasahoval\ndo právomoci ústavného súdu, čo je ústavne neudržateľné.\n30. Z uvedených téz vyplýva záver, ktorý síce nebol najvyšším súdom pri zrušení uznesenia\nnavrhovateľa o prerušení trestného konania na účel podania návrhu na konanie o súlade právnych\npredpisov zohľadnený, avšak evidentne v dôsledku formulačného nedostatku použitej zákonnej\núpravy. Tento zaver znie: Pri ústavnekonformnom výklade je potrebné § 244 ods. 1 písm. e) TP\nv kontexte odseku 3 tohto ustanovenia a v súvislosti s úpravou § 283 ods. 5 TP interpretovať\nreštriktívne, teda tak, že prokurátor a obvinený môžu podať sťažnosť proti uzneseniu o prerušení\ntrestného stíhania podľa § 244 ods. 1 písm. e) v spojení s § 228 ods. 2 alebo 3 TP,\nnie však proti uzneseniu o prerušení trestného stíhania podľa § 244 ods. 1 písm. e) v spojení s § 283\nods. 5 TP.\n31. Z absencie možnosti podať sťažnosť proti uzneseniu o prerušení trestného stíhania na účel\npodania návrhu na konanie o súlade právnych predpisov vydanému súdom (dokonca až)\n\n7\n\nna hlavnom pojednávaní (čo je zrejmé zo štruktúry ustanovení jednak § 283 ods. 1 až 3 v spojení\ns ods. 4 TP oproti odseku 5 tohto ustanovenia, pri súčasnom použití § 185 ods. 2 TP) totiž (a maiori\nad minus) rezultuje, že sťažnosť nemožno podať ani proti takému uzneseniu vydanému súdom (už)\npri predbežnom prejednaní obžaloby [rovnaký záver platí o § 241 ods. 1 písm. d) TP v kontexte\nodseku 4 tohto ustanovenia, teda pri preskúmaní obžaloby samosudcom]. Taký výklad je vecne\npodporený (už vysvetlenou) premisou, že súd prvého stupňa je v priebehu ním vedeného konania\nnezávislý na nadriadenom súde pri riešení otázky, či podá ústavnému súdu návrh na konanie\no súlade právnych predpisov na účel svojho neskoršieho meritórneho rozhodovania.\n32. Žiadateľ žiadal, aby ústavný súd napriek späťvzatiu návrhu o podanom návrhu ďalej konal\na toto nezastavil, a to s ohľadom na § 77 zákona o ústavnom súde, ktorý umožňuje ústavnému súdu\nnezastaviť konanie „najmä ak hrozí závažné porušenie ústavou chránených práv a slobôd“.\n33. Ústavný súd sa zaoberal aj touto možnosťou, no dospel k záveru, že aj v prípade, ak by použil\ntoto ustanovenie, návrh navrhovateľa na začatie konania o súlade právnych predpisov by musel byť\nodmietnutý.\n34. Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy: „Ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis,\njeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave,\nústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá\nnávrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1.“(zvýraznenie doplnené, pozn.).\n35. Ústavný súd už rozhodol, že jedným z procesných predpokladov na podanie návrhu na začatie\nkonania o súlade právnych predpisov všeobecným súdom je prerušenie konania vedeného\npred všeobecným súdom (PL. ÚS 3/98, PL. ÚS 16/02, PL. ÚS 43/2015, PL. ÚS 11/2017). Tento\nprocesný predpoklad všeobecný súd preukazuje uznesením, ktoré obsahuje výrok o prerušení\nkonania. Navrhovateľ síce podal návrh na začatie konania pred ústavným súdom v súvislosti\ns konaním vedeným na ŠTS pod sp. zn. 15T/8/2022, ktoré bolo z tohto dôvodu prerušené\nuznesením ŠTS č. k. 15T/8/2022 z 19. októbra 2022, no uvedené uznesenie bolo uznesením\nnajvyššieho súdu č. k. 5Tost/28/2022 z 15. júna 2023 zrušené.\n36. Ústavný súd tak bez možnosti derogácie rozhodnutia najvyššieho súdu konštatuje nenaplnenie\npredpokladu prerušenia konania a k nezastaveniu konania nepristúpil.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. novembra 2023\n\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n8", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "prokurátor, prokuratúra", "právna veta"], "pravna_veta": "Ak sa súd domnieva, že právny predpis nižšieho stupňa právnej sily, ktorý má použiť pri rozhodovaní, je v rozpore s ústavou, má povinnosť podať návrh na začatie konania pred ústavným súdom. V tomto zmysle by bolo v rozpore so sudcovskou nezávislosťou, ak by súd vyššieho stupňa mohol prikázať súdu nižšieho stupňa, aby sa „prestal domnievať“, že tu existuje rozpor s ústavou.\n\nPri ústavne konformnom výklade je potrebné § 244 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku v kontexte odseku 3 tohto ustanovenia a v súvislosti s úpravou § 283 ods. 5 Trestného poriadku interpretovať\nreštriktívne, teda tak, že prokurátor a obvinený môžu podať sťažnosť proti uzneseniu o prerušení\ntrestného stíhania podľa § 244 ods. 1 písm. e) v spojení s § 228 ods. 2 alebo 3 Trestného poriadku,\nnie však proti uzneseniu o prerušení trestného stíhania podľa § 244 ods. 1 písm. e) v spojení s § 283\nods. 5 Trestného poriadku.", "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8ce90b24-13ac-47db-857f-88dfa859d629", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.24.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 24/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 24/2020 z 21. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-21", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.24.2020.1"}, {"guid": "ussr:87beed2e-e2d0-4122-aa67-3566c88506cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2018 z 24. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-24", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2018.1"}, {"guid": "ussr:b154223b-dbb8-4f76-9dc1-b96e134ecceb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.11.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2017 z 20. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-20", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:PL.US.11.2017.1"}, {"guid": "ussr:de2e9140-75c1-4a37-af4b-79c881ae2085", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.15.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/2016 z 7. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-07", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.15.2016.1"}, {"guid": "ussr:fbf07d25-f2de-4fe2-afbb-b22b177279c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.43.2015.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 43/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 43/2015 z 7. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-07", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.43.2015.1"}, {"guid": "ussr:82e2b616-7134-448d-90d8-f01a3ad7730b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2014 z 5. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-05", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82e2b616-7134-448d-90d8-f01a3ad7730b"}, {"guid": "ussr:b6114fca-2c37-47ba-8e26-4e2bec763495", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2014 z 12. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-12", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6114fca-2c37-47ba-8e26-4e2bec763495"}, {"guid": "ussr:1648348a-68dd-4cc3-94b5-5dc07f1fdf21", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2012 z 11. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-11", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1648348a-68dd-4cc3-94b5-5dc07f1fdf21"}, {"guid": "ussr:0d753a5e-598c-4d3b-9e80-997d5394ac85", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/09 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d753a5e-598c-4d3b-9e80-997d5394ac85"}, {"guid": "ussr:0b18b639-0d5d-4203-a5f1-eda1d2c35ba4", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 17/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 17/08 z 21. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-21", "citacie_n": 158, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b18b639-0d5d-4203-a5f1-eda1d2c35ba4"}, {"guid": "ussr:ed94dd45-2ae6-4622-8634-c571b4c6e9d3", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 22/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 22/02 z 2. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-02", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed94dd45-2ae6-4622-8634-c571b4c6e9d3"}, {"guid": "ussr:0b6d99cf-cadc-48db-a74b-a621bc1f4bf3", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/02 z 20. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-20", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b6d99cf-cadc-48db-a74b-a621bc1f4bf3"}, {"guid": "ussr:b6c7eeff-9a88-46dd-b0e8-c07c705b2a33", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.3.1998.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/98 z 12. 2. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-02-12", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.3.1998.1"}], "citovane_v": []}