{"guid": "ussr:5b8e3b5f-f269-4391-bf54-a14189e8118e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.13.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2023 z 11. 10. 2023", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. októbra 2023, sp. zn. PL. ÚS 13/2023, ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.13.2023.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2023-10-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie", "prijíma na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5b8e3b5f-f269-4391-bf54-a14189e8118e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.13.2023.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.13.2023.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.13.2023.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nPL. ÚS 13/2023-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany\nBaricovej (sudkyňa spravodajkyňa), Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava\nKaššáka, Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina\nVernarského o návrhu prezidentky Slovenskej republiky, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom\nKubinom, Bottova 2A, Bratislava, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy\nSlovenskej republiky o súlade § 8 ods. 3 a § 9 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 377/1990\nZb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a § 8 ods. 3\na § 8a ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších\npredpisov s čl. 1 ods. 1 a čl. 30 ods. 3 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky takto\nrozhodol:\nNávrh p r i j í m a na ďalšie konanie v celom rozsahu.\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavnému súdu bol 12. septembra 2023 doručený návrh prezidentky Slovenskej republiky\n(ďalej aj „prezidentka“ alebo „navrhovateľka“) na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a)\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade § 8 ods. 3 a § 9 ods. 3 zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení čl. V bodu\n8 a 9 zákona č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou\nstavebnej legislatívy (ďalej len „zákon o hlavnom meste Bratislave“) a § 8 ods. 3 a § 8a ods. 4\nzákona Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení čl. VI bodu 2 a 4 zákona\nč. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej\nlegislatívy (ďalej len „zákon o meste Košice“) s čl. 1 ods. 1 a čl. 30 ods. 3 v spojení s čl. 12 ods. 1\na 4 ústavy.\n2. Navrhovateľka považuje napadnuté ustanovenia zákona o hlavnom meste Bratislave a zákona\no meste Košice za nesúladné s označenými ustanoveniami ústavy pre ich rozpor s princípmi\ndemokratického a právneho štátu a z dôvodu ich diskriminačnej povahy. Podľa navrhovateľky\nnapadnutá právna úprava porušuje rovnosť hlasovacieho práva v referende vo vzťahu k obyvateľom\n\nmiest Bratislava a Košice, keďže ich hlasom v referende priznáva inú váhu ako hlasom v referende\nobyvateľov iných miest a obcí.\n3. Navrhovateľka sa domnieva, že na hlasovacie právo v referende je potrebné analogicky aplikovať\nrovnaké kvalitatívne požiadavky, aké sa vzťahujú na voľby v zmysle čl. 30 ods. 3 ústavy,\nt. j. všeobecnosť, rovnosť, priamosť a tajnosť. Spornej právnej úprave vyčíta, že mení kvórum,\nktoré sa vyžaduje pre platnosť miestneho referenda v Bratislave a Košiciach, ako aj v jednotlivých\nmestských častiach týchto miest, pričom kvórum pre platnosť miestnych referend v iných mestách\na obciach na Slovensku, ktoré upravuje zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom\nzriadení v znení neskorších predpisov, ponecháva bezo zmeny. Zákonodarca pritom pri prijímaní\nspornej právnej úpravy ani neuviedol žiadny legitímny dôvod, pre ktorý by práve v Bratislave\na Košiciach mala byť odôvodnená odlišná úprava kvóra pre platnosť miestneho referenda\nv porovnaní s ostatnými mestami a obcami na Slovensku.\n4. Napadnuté ustanovenia zákona o hlavnom meste Bratislave a zákona o meste Košice\ns účinnosťou od 1. augusta 2023 zavádzajú tzv. plávajúce kvórum pre platnosť miestnych referend\nv týchto mestách, závisiace od volebnej účasti oprávnených voličov v ostatných voľbách\ndo orgánov samosprávy týchto miest. Samotné plávajúce kvórum prezidentka nepovažuje\nz ústavnoprávneho hľadiska za problematické, aj keď ho nepovažuje za správne a racionálne.\nZa protiústavné však považuje to, že sa uplatňuje len v prípade dvoch najväčších slovenských miest.\nPožiadavka rovnosti volebného, resp. hlasovacieho práva, vyplývajúca z čl. 30 ods. 3 ústavy totiž\nvyžaduje, aby podmienky výkonu tohto práva boli jednotné pre celé územie Slovenskej republiky,\nresp. rovnaké pre všetkých obyvateľov miest a obcí na Slovensku.\n5. Prezidentka vo svojom návrhu poukazuje aj na zrejmý rozpor medzi deklarovaným cieľom\nspornej právnej úpravy a jej skutočným účinkom. Podľa odôvodnenia doplňujúceho\na pozmeňujúceho poslaneckého návrhu, ktorý viedol k prijatiu napadnutej právnej úpravy, tento\nnávrh mal: „... posilniť volebné právo občanov v samospráve... znížením referendového kvóra\nz terajších 50 % na taký počet oprávnených voličov, aký sa zúčastnil volieb do orgánov danej\nsamosprávy pred vyhlásením referenda“. Deklarovaný cieľ však možno považovať za naplnený iba\nv prípade miest Bratislava a Košice ako celkov a niektorých ich mestských častí. V niektorých\nmestských častiach týchto miest účasť oprávnených voličov v ostatných voľbách do ich orgánov\nsamosprávy (konaných 29. októbra 2022) presiahla 50 %, a preto prijatím napadnutej právnej\núpravy došlo k zvýšeniu kvóra potrebného pre platnosť miestneho referenda na úrovni týchto\nmestských častí (napr. v mestskej časti Devín, kde bola volebná účasť 55,35 %, v mestskej časti\nBratislava-Čunovo, kde bola volebná účasť 62,82 %, v mestskej časti Bratislava-Záhorská Bystrica,\nkde bola volebná účasť 52,67 %, alebo v mestskej časti Bratislava-Rusovce, kde bola volebná účasť\n55,98 %). Rovnako tak aj v niektorých mestských častiach Košíc volebná účasť prevyšovala 50 %\noprávnených voličov (napr. v mestskej časti Košice-Kavečany bola volebná účasť 59 %, v mestskej\nčasti Košice-Lorinčík 63,3 %, v mestskej časti Košice-Myslava 53,2 %, v mestskej časti KošicePereš 53,5 % a v mestskej časti Košice-Poľov 75 %). V týchto prípadoch tak v dôsledku prijatia\nspornej právnej úpravy došlo k zvýšeniu kvóra potrebného pre platnosť miestneho referenda.\nPodľa navrhovateľky sú uvedené rozdiely v kvórach potrebných pre platnosť miestnych referend\nmarkantné a v demokratickej spoločnosti, v ktorej má mať hlas všetkých oprávnených voličov,\nresp. hlasujúcich, rovnakú váhu, neakceptovateľné.\n\n2\n\n6. Prezidentka vo svojom návrhu poukazuje aj na situácie, keď počet obyvateľov miest Bratislava\na Košice, resp. ich mestských častí, môže prudko poklesnúť v období medzi konaním volieb\ndo orgánov územnej samosprávy a konaním miestneho referenda, v dôsledku čoho by bolo de facto\nzvýšenie kvóra potrebného pre platnosť miestneho referenda a v absurdných situáciách by dokonca\nmohlo dôjsť aj k jeho úplnému znefunkčneniu. Naopak, pri náraste počtu obyvateľov v uvedenom\nmedziobdobí sa kvórum potrebné pre platnosť miestneho referenda môže stať percentuálne\nextrémne nízkym.\n7. Navrhovateľka tiež poukazuje na situácie, keď v dôsledku uplatnenia spornej právnej úpravy\nmôže byť konanie miestneho referenda v Bratislave a Košiciach v skutočnosti značne sťažené,\nv dôsledku čoho by došlo k zníženiu štandardu priamej demokracie. Napr. ostatných volieb\ndo orgánov samosprávy v mestskej časti Košice-Luník IX sa zúčastnilo 16,1 % oprávnených\nvoličov. Uvedené percento v zmysle napadnutej právnej úpravy predstavuje kvórum potrebné\npre platnosť miestneho referenda v uvedenej mestskej časti. Zákon o meste Košice však ako\npodmienku, za ktorej splnenia je miestne zastupiteľstvo povinné vyhlásiť referendum mestskej\nčasti, stanovuje prípad, ak o referendum požiada minimálne 20 % všetkých oprávnených voličov\nmestskej časti alebo aspoň 2 500 voličov zo všetkých oprávnených voličov mestskej časti. V tejto\nmestskej časti Košíc tak vzniká kuriózna situácia. Kým na samotné iniciovanie miestneho referenda\nsa vyžaduje petícia s podporou 20 % oprávnených voličov (keďže 2 500 oprávnených voličov\npredstavuje vyše 50 % všetkých oprávnených voličov), na samotné prijatie rozhodnutia v miestnom\nreferende nahrádzajúceho rozhodnutie miestneho zastupiteľstva postačuje, ak sa referenda zúčastní\niba 16,1 % oprávnených voličov, z ktorých nadpolovičná väčšina hlasuje za prijatie rozhodnutia.\n8. Výsledkom uplatnenia sporných zákonných ustanovení je podľa navrhovateľky skutočnosť,\nže hlas rôznych oprávnených voličov v rôznych mestách a obciach na Slovensku má v prípade\nmiestneho referenda rozdielnu váhu. Kým pri všetkých ostatných mestách a obciach (s výnimkou\nBratislavy a Košíc a ich mestských častí) sa pre platnosť miestneho referenda vyžaduje stále účasť\naspoň 50 % všetkých oprávnených voličov, a to bez ohľadu na ich účasť vo voľbách do orgánov\núzemnej samosprávy, obyvatelia Bratislavy a Košíc musia pri svojom rozhodovaní o účasti\nna voľbách do orgánov územnej samosprávy zvažovať zvýšenie alebo zníženie kvóra potrebného\npre dosiahnutie platného miestneho referenda konaného po voľbách. Spornou konštrukciou podľa\nnavrhovateľky zákonodarca porušil princíp rovnosti volebného práva v materiálnej rovine,\nkeďže spôsobil stav, že hlasy rôznych voličov majú vo výsledku rozdielnu váhu pri prijímaní\nrozhodnutí v miestnych referendách.\n9. Rozpor napadnutej právnej úpravy s čl. 12 ods. 1 ústavy navrhovateľka vzhliada v skutočnosti,\nže jej aplikácia spôsobuje značnú nerovnosť medzi obyvateľmi Bratislavy a Košíc na jednej strane\na obyvateľmi iných miest a obcí na Slovensku na druhej strane, resp. aj nerovnosť medzi\nobyvateľmi jednotlivých mestských častí týchto dvoch miest, a to pri hlasovaní v miestnom\nreferende. K uvedenej nerovnosti v zaobchádzaní dochádza z dôvodu, že podmienky na platnosť\nmiestneho referenda (kvórum) a počet oprávnených voličov, ktorí musia hlasovať v prospech\nrozhodnutia v miestnom referende, nie sú pre všetky mestá a obce na Slovensku rovnaké.\nSkutočnosť, že mestá Bratislava a Košice sú predmetom úpravy osobitného zákona a že sa členia\nna mestské časti, nie je podľa navrhovateľky dôvodom na to, aby sa v týchto mestách uplatňovali\nodlišné pravidlá fungovania priamej demokracie v porovnaní s inými mestami a obcami\nna Slovensku a aby obyvatelia týchto miest disponovali iným rozsahom (inou kvalitou) aktívneho\n3\n\nvolebného práva, resp. hlasovacieho práva v miestnom referende, ako obyvatelia akéhokoľvek\niného mesta alebo akejkoľvek inej obce na Slovensku.\n10. Namietaný rozpor napadnutých právnych noriem s čl. 12 ods. 4 ústavy prezidentka odôvodňuje\ntým, že pokiaľ sa obyvateľ Bratislavy alebo Košíc zúčastní volieb do orgánov územnej samosprávy,\nzároveň tým znáša riziko sťaženia výkonu práva na priame spravovanie vecí verejných v zmysle\nčl. 30 ods. 1 ústavy, keďže so zvyšujúcou sa účasťou v komunálnych voľbách sa zvyšuje kvórum\npotrebné pre platnosť miestneho referenda. Namietaná právna úprava tak vo svojej podstate\npredstavuje sankciu za účasť vo voľbách do orgánov územnej samosprávy v podobe prísnejších\npodmienok pri práve hlasovať v miestnom referende.\n11. Nesúlad napadnutej právnej úpravy s čl. 1 ods. 1 ústavy prezidentka namieta z dôvodu jej\nrozporu s princípmi materiálneho demokratického a právneho štátu, konkrétne princípmi právnej\nistoty a zákazu retroaktivity, keďže kvórum potrebné pre platnosť miestnych referend v mestách\nBratislava a Košice a ich mestských častiach sa odvíja od volebnej účasti vo voľbách do ich\norgánov samosprávy, ktoré sa realizovali pred jej prijatím. V čase konania volieb do orgánov\nsamosprávy tak oprávnení voliči, obyvatelia Bratislavy a Košíc a ich mestských častí nemali\nmožnosť vedieť, že ich rozhodnutie o účasti alebo neúčasti v týchto voľbách bude mať priamy\nvplyv na kvórum pre platnosť prípadného budúceho miestneho referenda, resp. na podmienky\nvýkonu ich práva zúčastniť sa na správe vecí verejných priamo prostredníctvom miestneho\nreferenda konaného po týchto voľbách. Obyvatelia Bratislavy a Košíc a ich mestských častí tak\nv čase konania volieb do orgánov samosprávy nemali možnosť komplexne posúdiť, aký vplyv bude\nmať ich účasť alebo neúčasť v týchto voľbách. Súčasťou aktívneho volebného práva má pritom byť\naj ochrana legitímnych očakávaní voličov, ktoré spočívajú predovšetkým v znalosti volebných\npravidiel a spôsobu tvorby demokraticky zvolených orgánov. Z tohto dôvodu prezidentka považuje\nnapadnuté ustanovenia za porušujúce princíp právnej istoty.\n12. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu prezidentka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jej návrhu\nna ďalšie konanie vydal nález, ktorým vysloví nesúlad napadnutej právnej úpravy s čl. 1 ods. 1\na čl. 30 ods. 3 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 4 ústavy.\nII.\nPredbežné prerokovanie návrhu na začatie konania\n13. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o súlade zákonov\ns ústavou, ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná\nrada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) a ktoré boli ratifikované a vyhlásené\nspôsobom ustanoveným zákonom [čl. 124 a čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy], pristúpil na neverejnom\nzasadnutí pléna k predbežnému prerokovaniu návrhu na začatie konania, a to v súlade s čl. 131\nods. 1 ústavy, ako aj s § 7 ods. 1 písm. a) a § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“). Účelom predbežného prerokovania návrhu je zistenie, či a v akom\nrozsahu možno návrh prijať na ďalšie konanie (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde).\n14. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný súd zistil, že navrhovateľka\npodala návrh ako subjekt procesne legitimovaný podľa čl. 130 ods. 1 písm. b) ústavy [pozri tiež\n§ 74 písm. b) zákona o ústavnom súde].\n4\n\n15. Pokiaľ ide o splnenie obsahových náležitostí návrhu na začatie konania, navrhovateľka v súlade\ns § 43 ods. 1 a § 76 zákona o ústavnom súde správne ako účastníka konania, proti ktorému návrh\nsmeruje, označila národnú radu, ktorá napadnuté zákonné ustanovenia prijala.\n16. Z obsahu návrhu na začatie konania ďalej vyplýva, že sú splnené všetky požiadavky ustanovené\nv § 39 v spojení s § 75 zákona o ústavnom súde. Navrhovateľka v návrhu presne označila jednotlivé\nustanovenia právnych predpisov, ktorých nesúlad namieta, a uviedla dôvody, ktoré ju viedli\nk pochybnostiam o ich súlade s konkrétnymi článkami ústavy.\n17. Samotné dôvody nesúladu napadnutých právnych noriem uvedené v návrhu považuje ústavný\nsúd za vhodné podrobiť meritórnemu prieskumu.\n18. Ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné návrh\npri predbežnom prerokovaní čo i len v časti odmietnuť (§ 56 ods. 2 v spojení s § 55 zákona\no ústavnom súde), a preto bol návrh v súlade s § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde prijatý na ďalšie\nkonanie v celom rozsahu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. októbra 2023\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n5", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "samospráva-územná", "Ústavný súd Slovenskej republiky-súlad právnych predpisov", "rovnosť, rovnoprávnosť-v zaobchádzaní", "práva a slobody – politické-právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných", "volebné právo-rovnosť", "základné ľudské práva a slobody-obmedzenie", "diskriminácia-zákaz", "mesto", "právny štát", "referendum-miestne", "rovnosť, rovnoprávnosť-princíp rovnosti", "súlad-súlad právnych predpisov", "diskriminácia-zákaz", "práva a slobody – politické-právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných", "samospráva-územná", "mesto", "referendum-miestne", "rovnosť, rovnoprávnosť-princíp rovnosti", "súlad-súlad právnych predpisov", "Ústavný súd Slovenskej republiky-súlad právnych predpisov", "volebné právo-rovnosť", "základné ľudské práva a slobody-obmedzenie", "právny štát", "rovnosť, rovnoprávnosť-v zaobchádzaní", "právna veta"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:12f277a7-98bb-4299-b50e-1d63ffe88815", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.8.2026.2", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2026 z 24. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:PL.US.8.2026.2"}]}