{"guid": "ussr:aa4766d9-0163-436a-ac73-d5d0f5aef9ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.12.2020.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2020 z 1. 3. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 1. marca 2023, sp. zn. PL. ÚS 12/2020, ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.12.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Robert Šorl", "sudca_id": 1096, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/robert-sorl-1096", "datum_vydania": "2023-03-01", "forma": "Nález", "povaha": ["zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "nevyhovuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "nevyhovuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/aa4766d9-0163-436a-ac73-d5d0f5aef9ab", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.12.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.12.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.12.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nPL. ÚS 12/2020-42\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a sudcov Jany\nBaricovej, Libora Duľu, Ladislava Duditša, Rastislava Kaššáka, Miloša Maďara, Petra Straku,\nĽuboša Szigetiho, Roberta Šorla (sudca spravodajca) a Martina Vernarského o návrhu skupiny 30\nposlancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených Mgr. Radoslavom Pavelkom,\nna začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade (i) § 3 ods. 2\npísm. f) zákona č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami\na o zmene a doplnení niektorých zákonov s čl. 35 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, (ii)\n§ 3 ods. 5 písm. ab) zákona č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode\ns potravinami a zmene a doplnení niektorých zákonov s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\n(iii) § 13 ods. 4 zákona č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami\na o zmene a doplnení niektorých zákonov s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, (iv) § 14 ods. 10 zákona č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode\ns potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, (v) § 12 ods. 1 písm. q) zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 7 a čl. 20 ods. 1 a 4\nÚstavy Slovenskej republiky, (vi) § 28 ods. 12 druhej vety zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1\na 2 Ústavy Slovenskej republiky, (vii) § 51 ods. 6 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej\nstarostlivosti v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky za účasti vlády Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky, takto\nrozhodol:\n1. Konanie z a s t a v u j e v časti o súlade § 13 ods. 4 zákona č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných\npodmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov s čl. 1 ods. 1\na čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, o súlade § 14 ods. 10 zákona č. 91/2019 Z. z.\no neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov\ns čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, o súlade § 12 ods. 1 písm. q) zákona\n\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov\ns čl. 1 ods. 1, čl. 7 a čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, o súlade § 28 ods. 12 druhej vety\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších\npredpisov s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a o súlade § 51 ods. 6\nzákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1\na čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Návrhu v časti o súlade § 3 ods. 2 písm. f) zákona č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach\nv obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov s čl. 35 ods. 1 a 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a § 3 ods. 5 písm. ab) zákona č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach\nv obchode s potravinami a zmene a doplnení niektorých zákonov s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania\n1. Ústavnému súdu bol 14. mája 2019 doručený návrh, ktorý bol v celom rozsahu prijatý na ďalšie\nkonanie uznesením z 13. mája 2020. Skupina poslancov namietala nesúlad § 3 ods. 2 písm. f), § 3\nods. 5 písm. ab), § 13 ods. 4 a § 14 ods. 10 zákona č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach\nv obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no neprimeraných podmienkach“), § 12 ods. 1 písm. q) a § 28 ods. 12 druhej vety zákona\nč. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“)\na § 51 ods. 6 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o veterinárnej starostlivosti“) s Ústavou Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“).\nII.\nČiastočné zastavenie konania\n2. Podľa § 13 ods. 4 zákona o neprimeraných podmienkach účinného pri podaní návrhu rozklad\nproti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty nemá odkladný účinok; poriadková pokuta\nje splatná do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o uložení poriadkovej pokuty. Zákonom\nč. 198/2020 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním\npodnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej\nľudskej choroby COVID-19 (ďalej len ,,zákon č. 198/2020 Z. z.“), bol s účinnosťou od 21. júla\n2020 § 13 ods. 4 zákona o neprimeraných podmienkach zmenený tak, že poriadková pokuta\nje splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej uložení.\n3. Podľa § 14 ods. 10 zákona o neprimeraných podmienkach účinného pri podaní návrhu rozklad\nproti rozhodnutiu o uložení pokuty za správny delikt nemá odkladný účinok. Pokuta za správny\ndelikt je splatná do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt.\nZákonom č. 198/2020 Z. z. bol s účinnosťou od 21. júla 2020 § 14 ods. 10 zákona o neprimeraných\n\n2\n\npodmienkach zmenený tak, že pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia o jej uložení.\n4. Podľa § 12 ods. 1 písm. q) zákona o potravinách účinného pri podaní návrhu ten, kto predáva\npotraviny vrátane predaja na diaľku, je pri listinnej alebo elektronickej propagácii a marketingu\npoľnohospodárskych výrobkov a potravín prostredníctvom letáku, reklamného časopisu alebo inej\nobdobnej formy komunikácie povinný zabezpečiť, aby najmenej polovicu poľnohospodárskych\nvýrobkov a potravín z celkového množstva poľnohospodárskych výrobkov a potravín určených\nna účel propagácie a marketingu uvedených v každom letáku, reklamnom časopise alebo inej\nobdobnej forme komunikácie tvorili poľnohospodárske výrobky a potraviny označené podľa § 9b\nalebo potraviny vyrobené v Slovenskej republike. Zákonom č. 211/2022 Z. z., ktorým sa mení\na dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení\nneskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu\ns vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov, bol s účinnosťou\nod 1. júla 2022 § 12 ods. 1 písm. q) zákona o potravinách zmenený tak, že ten, kto predáva\npotraviny vrátane predaja na diaľku, je pri listinnej propagácii a marketingu poľnohospodárskych\nvýrobkov a potravín prostredníctvom letáku, reklamného časopisu alebo inej obdobnej formy\nkomunikácie (ďalej len „propagačný leták“) povinný uviesť na ktorejkoľvek strane propagačného\nletáku informáciu o percentuálnom podiele poľnohospodárskych výrobkov a potravín označených\npodľa § 9b alebo potravín vyrobených v Slovenskej republike uvedených v propagačnom letáku\nslovami „Tento propagačný leták obsahuje ... %-ný podiel potravín vyrobených na Slovensku.“\npísmom, ktorého stredná výška je najmenej 8 mm, tak, aby bola zabezpečená jednoznačná\nčitateľnosť informácie bez jej narušenia iným textom, obrázkom alebo iným rušivým prvkom;\npercentuálny podiel sa vypočíta ako matematický podiel počtu poľnohospodárskych výrobkov\na potravín označených podľa § 9b alebo potravín vyrobených v Slovenskej republike a celkového\npočtu poľnohospodárskych výrobkov a potravín v propagačnom letáku, vyjadrený v percentách.\n5. Podľa § 28 ods. 12 zákona o potravinách účinného pri podaní návrhu na konanie o uložení pokuty\nsa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní; odvolanie proti rozhodnutiu o uložení pokuty\nnemá odkladný účinok. Zákonom č. 198/2020 Z. z. bol s účinnosťou od 21. júla 2020 § 28 ods. 12\nzákona o potravinách zmenený tak, že na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje správny poriadok.\n6. Podľa § 51 ods. 6 zákona o veterinárnej starostlivosti účinného pri podaní návrhu odvolanie\nproti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty podľa § 49, odvolanie proti rozhodnutiu o uložení\npokuty za iný správny delikt podľa § 50, odvolanie proti rozhodnutiu o uložení pokuty podľa odseku\n1 a odvolanie proti rozhodnutiu o uložení pokuty podľa odseku 2 nemá odkladný účinok. Zákonom\nč. 198/2020 Z. z. bol od 21. júla 2020 § 51 ods. 6 zákona o veterinárnej starostlivosti zrušený.\n7. Podľa § 87 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nak preskúmavaný právny predpis stratí platnosť pred vyhlásením nálezu vo veci, ústavný súd\nkonanie zastaví. Jednou z podstatných podmienok konania o súlade právnych predpisov\npodľa čl. 125 ústavy je tak platnosť napadnutého právneho predpisu nižšej právnej sily, jeho časti\nalebo jednotlivého ustanovenia v čase rozhodnutia ústavného súdu. Dôvodom na zastavenie konania\nje nielen zrušenie napadnutého právneho predpisu alebo jeho časti, ale zásadná obsahová zmena\nčasti napadnutého právneho predpisu.\n\n3\n\n8. Podstatou § 13 ods. 4 a § 14 ods. 10 zákona o neprimeraných podmienkach, § 28 ods. 12 zákona\no potravinách a § 51 ods. 6 zákona o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom v čase podania\nnávrhu bolo nepriznanie odkladného účinku opravným prostriedkom voči rozhodnutiu o uložení\npokuty. Absencia tohto odkladného účinku tvorila jadro argumentácie navrhovateľov vo vzťahu\nk vytýkanému nesúladu namietaných ustanovení s ústavou. Z ich súčasného znenia je zrejmé,\nže došlo k ich podstatnej zmene tak, že odkladný účinok opravných prostriedkov nie je zákonom\nvylúčený. Namietané ustanovenia stratili svoju pôvodnú podstatu, a preto bolo konanie v tejto časti\npodľa § 87 zákona o ústavnom súde zastavené.\n9. Podstatou § 12 ods. 1 písm. q) zákona o potravinách bola v znení účinnom v čase podania návrhu\npovinnosť predajcu potravín, aby aspoň v propagačnom letáku a aj v inej forme komunikácie aspoň\npolovicu poľnohospodárskych výrobkov a potravín z celkového množstva tvorili poľnohospodárske\npotraviny a výrobky označené podľa § 9b alebo potraviny vyrobené v Slovenskej republike.\nUstanovenie § 12 ods. 1 písm. q) zákona o potravinách po uvedenej zmene takúto povinnosť\npre predajcu potravín neobsahuje. Ustanovenie v súčasnom znení upravuje iba povinnosť uviesť\npercento poľnohospodárskych potravín a výrobkov označených podľa § 9b alebo potravín\nvyrobených v Slovenskej republike z celkového počtu poľnohospodárskych výrobkov a potravín.\nZo súčasného znenia je zrejmé, že došlo k jeho podstatnej zmene tak, že už neobsahuje povinnosť,\nktorá je podľa navrhovateľov v rozpore s ústavou. Namietané ustanovenie stratilo svoju pôvodnú\npodstatu, a preto bolo konanie v tejto časti podľa § 87 zákona o ústavnom súde zastavené.\nIII.\nArgumentácia navrhovateľov a stanoviská účastníkov konania k nesúladu § 3 ods. 2 písm. f)\na § 3 ods. 5 písm. ab) zákona o neprimeraných podmienkach\n10. Podľa § 3 ods. 2 písm. f) zákona o neprimeraných podmienkach neprimeranou podmienkou\nje peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie účastníka obchodného vzťahu za návštevu účastníka\nobchodného vzťahu u perspektívneho účastníka obchodného vzťahu za účelom vzniku obchodného\nvzťahu. Podľa skupiny poslancov toto ustanovenie neprimerane a bezdôvodne zasahuje\ndo základného práva na podnikanie podľa čl. 35 ods. 1 a 2 ústavy, keďže zo zákona a z dôvodovej\nsprávy nevyplýva, prečo by malo byť plnenie účastníka obchodného vzťahu za jeho obchodnú\nnávštevu perspektívneho obchodného partnera zakázané. Rovnako nie je zdôvodnené, prečo ide\no neprimeranú podmienku. Preto ak sa prijme obmedzenie zanedbávajúce zmysel práva,\nobmedzenie základného práva nie je v súlade s prvou vetou čl. 13 ods. 4 ústavy.\n11. Podľa § 3 ods. 5 písm. ab) zákona o neprimeraných podmienkach neprimeranou podmienkou\nje aj iné konanie alebo opomenutie účastníka obchodného vzťahu voči druhému účastníkovi\nobchodného vzťahu, ktoré sa odchyľuje od poctivého obchodného styku. Podľa skupiny poslancov\nje toto ustanovenie všeobecné a neurčité, čo treba vnímať osobitne s ohľadom na to, že podľa § 14\nods. 3 zákona o neprimeraných podmienkach ministerstvo pôdohospodárstva uloží účastníkovi\nobchodného vzťahu, ktorý v obchodnom vzťahu požaduje, dohodne alebo uplatní neprimeranú\npodmienku, pokutu až do 500 000 eur. Namietané ustanovenie preto nespĺňa kvalitatívne\npožiadavky na to, aby mohlo ísť o neprimeranú podmienku. Okrem toho nie je splnená podmienka\npredvídateľnosti, keďže ustanovenie neposkytuje rozumnú mieru istoty, určitosti a jasnosti\npri určení iného konania alebo opomenutia, ktoré sa odchyľuje od poctivého obchodného styku.\n\n4\n\n12. Národná rada Slovenskej republiky v prílohe svojho stanoviska z 11. augusta 2020 zaslala návrh\nzákona s dôvodovou správou, pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca\na prepis rozpravy\nzo 40. schôdze národnej rady z 5. februára 2019 s tým, že k návrhu nezaujme žiadne stanovisko.\nVláda Slovenskej republiky, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky,\nsa k návrhu vyjadrila 10. júla 2020 tak, že sa s návrhom nestotožňuje.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti návrhu\nIV.1. K súladu § 3 ods. 2 písm. f) zákona o neprimeraných podmienkach s čl. 35 ods. 1 a 2\nústavy :\n13. Článok 35 ods. 1 ústavy zaručuje právo na slobodnú voľbu povolania, právo podnikať a právo\nvykonávať inú zárobkovú činnosť. Článok 35 ods. 2 ústavy priznáva zákonodarcovi právo stanoviť\npodmienky a obmedzenia výkonu týchto práv. To je obdobne vyjadrené aj v čl. 51 ods. 1 ústavy.\nZákladné právo podnikať podlieha aj všeobecným obmedzeniam podľa čl. 13 ods. 2 až 4 ústavy\n(PL. ÚS 67/2007). Základné právo podnikať je hospodárskym právom druhej generácie, ktorého\npodoba a obsah v podstatnej miere závisí od ekonomických a hospodárskych možností štátu\n(PL. ÚS 19/08, PL. ÚS 8/2014, PL. ÚS 16/2018). Možno sa ho domáhať len v medziach zákonov,\nktoré ho vykonávajú, teda len v rozsahu vyvoditeľnom z ústavnej výhrady, prostredníctvom\nktorej sa zákonu poskytuje väčší priestor na určenie, v akom rozsahu, kvalite a za akých podmienok\nho bude garantovať. Otvára sa tak široký priestor pre zákonodarcu pri voľbe najrôznejších riešení.\nPriestor na túto úvahu nemožno chápať absolútne. Jeho limity treba hľadať predovšetkým\nv ústavných princípoch a v požiadavke ochrany ďalších hodnôt, na ktorých je ústava založená\n(PL. ÚS 11/2013, PL. ÚS 8/2014).\n14. Zákon obmedzujúci hospodárske, sociálne a kultúrne práva nemusí byť prísne proporcionálny\nk cieľu, ktorý sleduje. Nemusí ísť o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné,\nako je to pri právnej úprave obmedzujúcej občianske a politické práva. V teste proporcionality\npri hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach obstojí aj taká zákonná úprava, u ktorej možno\nzistiť sledovanie legitímneho cieľa a ktorá tak činí spôsobom, ktorý si možno predstaviť\nako rozumný prostriedok na jeho dosiahnutie. Nemusí ísť o prostriedok najlepší, najvhodnejší,\nnajúčinnejší či najmúdrejší. Požiadavka proporcionality pri obmedzovaní týchto práv nekladie\nna zákonodarcu nároky porovnateľné s obmedzovaním občianskych a politických práv.\nPre zákonodarcu to prináša zväčšenie manévrovacieho priestoru pri právnej úprave inštitútov,\nktorými udeľuje týmto právam konkrétny obsah (PL. ÚS 1/2012, PL. ÚS 14/2014,\nPL. ÚS 16/2018).\n15. Možnosť ustanovenia podmienok a obmedzení výkonu podnikania neznamená, že podnikanie\nmôže byť zákonom obmedzené akýmkoľvek spôsobom. Zákonodarca musí rešpektovať všeobecné\nústavné princípy a iné ústavné normy (PL. ÚS 6/2004). Ich dodržanie sa pri obmedzení základného\npráva skúma testom proporcionality. Pre testovanie druhej generácie ľudských práv,\nteda aj základného práva podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy, existuje oproti testu proporcionality\nurčeného pre prvú generáciu ľudských práv modifikovaný test proporcionality (PL. ÚS 12/2014,\nPL. ÚS 16/2018, PL. ÚS 6/2019).\n\n5\n\n16. Ťažiskovými komponentmi základného práva podnikať sú oprávnenia začať podnikateľskú\nčinnosť a túto nerušene bez štátnych zásahov vykonávať. Aj vo vzťahu k podnikaniu je možné\nvychádzať z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu k slobode voľby povolania a výkonu\npovolania a ústavných možností ich obmedzení. Slobodu voľby povolania možno obmedziť\niba vtedy, ak si to nevyhnutne vyžaduje ochrana osobitne dôležitých hodnôt, a slobodu výkonu\npovolania možno preto obmedziť v tej miere, v akej to rozumná úvaha o všeobecnom prospechu\npripúšťa za účelnú. Ochrana základných práv sa preto obmedzuje na odmietnutie protiústavných,\nnadmerne zaťažujúcich úprav (PL. ÚS 37/99). O slobodnom výkone hospodárskej činnosti\nnemožno hovoriť vtedy, ak zákon ustanoví také obmedzujúce podmienky na jej výkon,\nktoré ak už nie znemožňujú, tak aspoň neodôvodnene sťažujú podnikateľom, resp. osobám\nuskutočňujúcich inú zárobkovú činnosť dosahovať zisk, resp. obstarávať si prostredníctvom\nhospodárskej činnosti základné zdroje obživy (PL. ÚS 3/2009).\n17. V súvislosti s posúdením súladu napadnutého ustanovenia s uvedeným základným právom\nje nevyhnutné najprv sa zaoberať otázkou, či vôbec zasahuje do základného práva podnikať.\nSkupina poslancov v návrhu k tejto otázke neuvádza žiadnu konkrétnu argumentáciu a obmedzuje\nsa len na strohé odôvodnenie neprimeranosti poukazom na domnelú absenciu zdôvodnenia potreby\njeho prijatia v dôvodovej správe. Namietané ustanovenie zasahuje do možností zmluvnej úpravy\nobchodného vzťahu odberateľa a dodávateľa na osobitne regulovanom trhu s potravinami tak,\nako sú tieto subjekty definované v § 2 písm. b) a c) zákona o neprimeraných podmienkach.\nPodľa tejto definície je predmetom činnosti dodávateľa a odberateľa vykonávanie činností\nsúvisiacich s ktorýmkoľvek stupňom výroby, spracúvania a distribúcie potravín. Napadnutý predpis\nneobmedzuje slobodu začať podnikať a vybrať si predmet podnikania. Ide však o právny predpis,\nktorý má zámer regulovať vzťahy v súvislosti s podnikaním, a predstavuje tak zásah do základného\npráva na výkon podnikania. To však ešte neznamená neoprávnenosť či nedôvodnosť zásahu.\n18. Namietané ustanovenie obsahuje obmedzenie zmluvnej voľnosti účastníkov na trhu\ns potravinami, keď medzi nimi zakazuje požadovať, dohodnúť alebo uplatniť peňažné\nalebo nepeňažné plnenie za návštevu. Tento zákaz nie je vertikálnym zásahom štátu\ndo podnikateľskej činnosti. Ide o reguláciu horizontálneho, osobitného súkromnoprávneho vzťahu\nna trhu s potravinami. I takéto opatrenie je spôsobilé zasiahnuť negatívne do základného práva\npodnikať, a to aj napriek tomu, že sa ním nezakazuje podnikať a dochádza len k úprave zmluvných\nvzťahov. Predmetom testu proporcionality je, či v zmysle už uvedených kritérií toto obmedzenie\nzmluvnej voľnosti predstavuje primeraný zásah do práva podnikať v jeho osobitnej zložke zmluvnej\nvoľnosti podnikateľských subjektov. Teda, či je ústavne akceptovateľná regulácia zmluvného\nvzťahu, ktorá zakazuje určité zmluvné dojednanie.\n19. Slobodu výkonu podnikania je možné obmedziť, ak to rozumná úvaha o všeobecnom prospechu\npripúšťa za účelné. Ochrana základných práv sa preto obmedzuje na odmietnutie nadmerne\nzaťažujúcich úprav. Zákonodarca má pritom širokú možnosť regulovať výkon povolania.\nV tomto prípade napadnutá úprava smeruje k ochrane účastníkov dodávateľského vzťahu\npred neprimeranými podmienkami. Dôvodová správa ďalej vymenúva formy obchodných\npodmienok, ktoré presahujú rámec dojednania kúpnej ceny, s tým, že takéto zneužívanie silnejšej\npozície v obchodnom vzťahu je spôsobilé vážne poškodiť potravinový reťazec a následne mať\nnegatívny vplyv na hospodárstvo a zabezpečenie potravinami. K tomu treba uviesť, že zásahy\n\n6\n\ndo zmluvnej voľnosti na trhu, ktorý je charakteristický ekonomicky silnejším postavením\nodberateľa, sú vecne opodstatnené a legitímne tak, aby bol slabší účastník obchodného vzťahu\nchránený pred nekalými praktikami. To predstavuje dostatočne identifikovaný všeobecný prospech.\n20. Pre ústavnú udržateľnosť obmedzenia výkonu podnikania sa nevyžaduje, aby išlo o nevyhnutnú\núpravu zameranú na dosiahnutie všeobecného prospechu, ale vzhľadom na širokú možnosť\nzákonodarcu regulovať výkon podnikania postačí, ak podľa rozumnej úvahy ide o účelnú právnu\núpravu. Napadnuté ustanovenie upravuje peňažné alebo nepeňažné plnenie iba za návštevu\núčastníka obchodného vzťahu u perspektívneho účastníka obchodného vzťahu. Ide o celkom\nneštandardný prvok obchodného vzťahu. Ak je takéto plnenie podnikateľský subjekt ochotný\nposkytnúť iba za návštevu, naznačuje to jeho slabšiu pozíciu vo vzťahu k druhému subjektu\na potenciálne zneužívanie tejto slabšej pozície zo strany silnejšieho subjektu a tiež presun určitého\nekonomického protiplnenia z ceny do iných plnení, ktorým sa zákon snaží zabrániť. To sa nejaví\nako rozporné s požiadavkami rozumnej úvahy o účelnosti napadnutého ustanovenia zákona a jeho\nprístupu k regulovaniu tohto druhu dodávateľských vzťahov. Zákaz takéhoto ekonomicky ťažko\nrozumne zdôvodniteľného dojednania ako neprimeranej podmienky nevykazuje prvky obmedzenia\nzmluvnej voľnosti podnikateľských subjektov, z ktorého by bolo možno vyvodiť nemožnosť\npodnikania na trhu s potravinami v dôsledku nemožnosti dosahovania primeraného zisku. Zákaz\nekonomicky iracionálneho dojednania v dodávateľsko-odberateľskom vzťahu na trhu s potravinami\ntak, ako je obsiahnutý v § 3 ods. 2 písm. f) zákona o neprimeraných podmienkach, nie je nesúladný\nso základným právom podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy.\nIV.2. K súladu § 3 ods. 5 písm. ab) zákona o neprimeraných podmienkach s čl. 1 ods. 1\nústavy:\n21. Z princípu právneho štátu tak, ako je vyjadrený v čl. 1 ods. 1 ústavy, možno vyvodiť\npožiadavku na určitosť a jasnosť noriem zákona. Otázkou však je, aká mať byť miera určitosti\nnoriem zákona. Z noriem zákona musí byť ich adresátom zrejmé ich právne postavenie tak,\naby týmto normám mohli prispôsobiť svoje konanie; určitosť a jasnosť noriem tak slúži\npredvídateľnosti zásahov do práv občanov. Táto prvá požiadavka tak plní doplňujúcu ochrannú\nfunkciu základných práv. Druhou funkciou tejto požiadavky je účinné obmedzenie oprávnení\nexekutívy prostredníctvom hierarchie noriem a deľby moci. Požiadavka určitosti napokon smeruje\nk tomu, aby súdom bola umožnená efektívna kontrola prípadných zásahov do práv občanov.\nZ perspektívy posudzovania súladu normy zákona s ústavou musí byť norma zákona formulovaná\nv takej miere určitosti, aby umožňovala test proporcionality. Požiadavka určitosti zákona\nje v úzkom súvise s výhradou zákona ako formy medze zásahu do základných práv a slobôd.\nPožiadavku určitosti zákona treba posúdiť vo vnímaní pohľadu občana, správy (exekutívy) a súdnej\nkontroly. Ústavne požadovaná miera určitosti zákona je závislá od intenzity zásahu,\nku ktorej takouto normou dochádza do základných práv (bližšie Lepsius, O. In Herdegen, M.,\nMasing, J., Poscher, R, Gärditz, K. F. Handbuch des Verfassungsrechts. München Verlag C. H.\nBeck, 2021, s. 808 – 812).\n22. Namietané ustanovenie upravuje osobitné povinnosti osobitných subjektov: odberateľa\na dodávateľa na trhu obchodu s potravinami. Jeho zmyslom je regulácia osobitného segmentu trhu,\na to prostredníctvom zásahu do zmluvnej voľnosti. Z hľadiska základných práv ide o reguláciu,\nktorá sa dotýka osobitnej skupiny podnikateľov, a to len v jednej zložke ich podnikania, ktorá súvisí\n\n7\n\ns uzavieraním zmlúv v obchode s potravinami. Zásah smeruje do okrajovej čiastky základného\npráva podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy s možným presahom do ochrany súkromia a vlastníctva\ndotknutých subjektov. Týmto zásahom nedochádza k odňatiu možnosti podnikať na trhu\ns potravinami a ani k podstatnému obmedzeniu zmluvnej voľnosti, ktorá je tak či tak obmedzená\nzásadami poctivého obchodného styku tak, ako to vyplýva z § 265 Obchodného zákonníka.\n23. Obmedzenia zmluvných podmienok podľa zákona o neprimeraných podmienkach obsahujú\nrozsiahly kazuistický katalóg rôznych neprijateľných dojednaní, ktoré sú definované\nprostredníctvom pojmov obchodného a daňového práva (splatnosť faktúry, zmluvná pokuta,\npostúpenie pohľadávky), ale aj zákonom nedefinovaných, praxou trhu vytvorených pojmov\n(register dodávateľov, marža, propagácia odberateľa, garantovaná cena). Podstatou namietaného\nustanovenia je, že ako neprimeraná podmienka je definované aj konanie alebo opomenutie\núčastníka obchodného vzťahu voči druhému účastníkovi obchodného vzťahu, ktoré je v rozpore\ns poctivým obchodným stykom. Namietané ustanovenie na strane jednej slovným spojením\niné nadväzuje na definície neprimeraných podmienok tak, ako sú obsiahnuté v rozsiahlom katalógu\npodľa § 3 zákona o neprimeraných podmienkach, a na strane druhej nadväzuje na relatívne neurčitý\npojem zásad poctivého obchodného styku tak, ako je obsiahnutý v § 265 Obchodného zákonníka.\n24. Zo samotnej relatívnej neurčitosti a interpretačnej voľnosti tohto pojmu však nemožno vyvodiť\nto, že by šlo o normu rozpornú s požiadavkou určitosti a jasnosti zákona tak, ako to vyplýva z čl. 1\nods. 1 ústavy. Ustanovenie zákona je v rozpore s čl. 1 ods. 1 ústavy len vtedy, ak vytvára\npodmienky na jeho svojvoľnú a účelovú interpretáciu, a to s takou intenzitou, ktorá protirečí\nprincípu právnej istoty ako jednému z definičných znakov právneho štátu (PL. ÚS 9/04).\nHoci pojem poctivého obchodného styku je neurčitým pojmom, ide o bežný spôsob tvorby\nprávneho predpisu (Procházka, R., Káčer, M. Teória práva. Bratislava : C. H. Beck, 2013, s. 208,\nKnapp, V., Teorie práva. Praha : C. H. Beck, 1995, s. 122).\n25. Zákon v napadnutom ustanovení využíva pojem poctivý obchodný styk ako zaužívaný legálny\npojem obchodného práva, ktorý síce nedosahuje kazuistickú presnosť a ani nie je naplnený\nustálenou judikatúrou. Ide však o pojem, s ktorým právny poriadok pracuje a s ktorým sú spojené\naj súkromnoprávne následky. Má teda aj v iných oblastiach samostatný výkladový rozmer. Nejde\no právny pojem, ktorý by doteraz nebol podnikateľom známy a pôsobeniu ktorého by podnikatelia\nneboli doteraz vystavení. Ak norma súkromného práva prikazuje konať v súlade so zásadami\npoctivého obchodného styku, nemožno za neurčitú v miere porušenia čl. 1 ods. 1 ústavy považovať\ntakúto normu, ak je obsiahnutá aj v zákone verejnoprávneho charakteru. Navyše, namietané\nustanovenie nadväzuje na rozsiahly kazuistický katalóg neprijateľných podmienok\na tento podľa zámeru zákona dotvára. Mal by byť preto vykladaný s ohľadom na tento katalóg\nporušení a mal by postihovať podobné situácie (Zavadová, D. Generálne klauzuly v procese\naplikácie práva. In: Právny obzor, 4/2015, s. 338 a nasl.).\n26. Prípadný zásah do základných práv je predvídateľný a umožňuje regulovať konanie adresáta\nzákona tak, aby nedošlo k prekročeniu požiadavky poctivého obchodného styku, ktorú možno\nvykladať nielen vo vzťahu k jeho vnímaniu podľa Obchodného zákonníka, ale aj osobitného\nzoznamu neprijateľných podmienok podľa § 3 zákona o neprimeraných podmienkach. Okrem toho,\nurčitosti napadnutého ustanovenia neodporuje ani štylisticky neštandardný spôsob jeho\nformulovania, keď ustanovuje, že neprimeranou podmienkou je také konanie alebo opomenutie,\n\n8\n\nktoré sa od poctivého obchodného styku odchyľuje. Vzhľadom na účel zákona je zjavné, že konanie\nalebo opomenutie, ktoré by bolo pre slabšiu stranu výhodnejšie, než to, čo vyžaduje štandardný\npoctivý obchodný styk, nie je neprijateľnou podmienkou.\n27. Týmito východiskami je limitovaná aj exekutíva, ktorá môže za požadovanie, dohodnutie\na uplatnenie neprimeranej podmienky podľa namietaného ustanovenia uložiť dotknutému subjektu\npokutu. Pri ukladaní tejto sankcie je exekutíva viazaná pojmom zásad poctivého obchodného styku,\nktorý musí vykladať nielen v jeho vnímaní podľa Obchodného zákonníka, ale aj vo vzťahu k jasne\ndefinovaným praktikám tak, ako sú obsiahnuté v ostatných ustanoveniach § 3 zákona\no neprimeraných podmienkach. To platí o to viac, že na konanie o uložení pokuty sa podľa § 14\nods. 12 zákona o neprimeraných podmienkach vzťahuje Správny poriadok so všetkými svojimi\nprocesnými zárukami, ktorých splnenie je predpokladom uloženia pokuty ako možného zásahu\ndo základných práv dotknutého subjektu, a rozhodnutie príslušného orgánu verejnej správy\nje preskúmateľné súdom v plnej jurisdikcii na základe správnej žaloby vo veciach správneho\ntrestania podľa § 194 a nasl. Správneho súdneho poriadku.\n28. Nie je úlohou zákona poskytnúť všeobecnú definíciu zásad poctivého obchodného styku\nuniverzálne aplikovateľnú na všetky prípady. Je úlohou správnych orgánov a súdov aplikujúcich\nnamietanú normu, aby v každom prípade zistili prípadný rozpor s poctivým obchodným stykom\nna základe objektívnych kritérií a následne aj riadne odôvodnili, v čom vidia rozpor konania\nalebo opomenutia s poctivým obchodným stykom. V prípade, ak by došlo k svojvoľnému\naplikovaniu tohto ustanovenia, dotknutý subjekt bude mať dostatok možností na ochranu svojich\npráv nielen v konaní pred správnym orgánom, ale aj v prípadnom správnom súdnom konaní.\nAk by bola akceptovaná strohá argumentácia skupiny poslancov, došlo by k celkovému popretiu\nsúladnosti používania neurčitých právnych pojmov v právnom poriadku ako nevyhnutného nástroja\nmedzi pólami určitosti a flexibility zákona ako regulačného nástroja konania adresátov základných\npráv. Ani vo vzťahu k súdnej kontrole aplikácie namietaného ustanovenia nemožno dospieť\nk záveru, že by viedlo k znemožneniu efektívnej kontroly prípadných zásahov do základných práv.\n29. Relatívne neurčitý regulačný rámec namietaného ustanovenia neobsahuje prvky,\nktoré by dotknutým adresátom základných práv znemožňovali predvídateľnosť následkov\nich konania. Rovnako nemožno hovoriť o norme, ktorá by exekutíve umožňovala svojvoľné\na súdnou mocou efektívne nekontrolovateľné zásahy do základných práv. Preto § 3 ods. 5 písm. ab)\nzákona o neprimeraných podmienkach nie je v nesúlade s čl. 1 ods. 1 ústavy.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. marca 2023\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n9", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "súlad-súlad právnych predpisov", "správny delikt-skutková podstata", "podnikateľská činnosť-obmedzenie práva podnikať", "súlad-súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8e64edff-3fcb-436e-a001-6ac8ce674237", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.8.2014.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2014 z 27. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-27", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:PL.US.8.2014.1"}, {"guid": "ussr:feda3677-927d-4f72-8bf1-bc772e5875c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 11/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 11/2013 z 3. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-03", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:feda3677-927d-4f72-8bf1-bc772e5875c0"}, {"guid": "ussr:eff00fb0-8ffe-4e5e-9217-365f907cffe8", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/04 z 23. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-23", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eff00fb0-8ffe-4e5e-9217-365f907cffe8"}, {"guid": "ussr:4b6a777e-4fa3-4549-959e-29432d6fb220", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.37.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 37/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 37/99 z 25. 5. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-05-25", "citacie_n": 161, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.37.1999.1"}], "citovane_v": []}