{"guid": "ussr:47fd4a07-4084-4110-9333-50bd6f2510e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.10.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/2022 z 24. 10. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 24. októbra 2023, sp. zn. PL. ÚS 10/2022, ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.10.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2023-10-24", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o súlade právnych predpisov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "PL.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "nazov": "čl. 125 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-125"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-125"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/47fd4a07-4084-4110-9333-50bd6f2510e6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.10.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.10.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.10.2022.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nPL. ÚS 10/2022-73\nÚstavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu Ivana Fiačana a zo sudcov Jany\nBaricovej (sudkyňa spravodajkyňa), Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava\nKaššáka, Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho a Martina Vernarského\no návrhu skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, zastúpených advokátskou\nkanceláriou KALLAN legal, s. r. o., Súmračná 25, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ\nspoločnosti JUDr. Robert Kaliňák, na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy\nSlovenskej republiky o súlade § 48 ods. 6 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení\nneskorších predpisov a § 77 ods. 5 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 a 2 a čl. 12 ods. 1 a 2\nv spojení s čl. 36 ods. 1 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky takto\nrozhodol:\nNávrhu n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nNávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov\n1. Ústavnému súdu bol 10. júna 2022 doručený návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady\nSlovenskej republiky (ďalej aj „skupina poslancov“ alebo „navrhovatelia“) na začatie konania\npodľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) o súlade § 48 ods. 6\nzákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“)\na § 77 ods. 5 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“) s čl. 1 ods. 1 a 2\na čl. 12 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 36 ods. 1 písm. b) ústavy.\n2. Uznesením č. k. PL. ÚS 10/2022-25 zo 7. septembra 2022 ústavný súd podľa § 56 ods. 5 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal návrh skupiny poslancov\nna ďalšie konanie v celom rozsahu.\n\n3. Navrhovatelia považujú napadnuté ustanovenia Zákonníka práce a zákona o vysokých školách\nza nesúladné s označenými ustanoveniami ústavy pre ich rozpor s princípmi demokratického\na právneho štátu a z dôvodu ich diskriminačnej povahy vo vzťahu k pedagogickým zamestnancom\nvysokých škôl.\n4. Skupina poslancov vo svojom návrhu poukazuje na pragmatické dôvody koncepcie zákazu\nreťazenia pracovného pomeru na dobu určitú vyplývajúcej z § 48 ods. 2 Zákonníka práce, v zmysle\nktorého pracovný pomer na dobu určitú možno dohodnúť najdlhšie na dva roky, pričom predĺžiť ho\nalebo opätovne dohodnúť možno v rámci dvoch rokov najviac dvakrát, predovšetkým na sociálnu\nistotu zamestnanca, v ktorého záujme ochrany je uzavretie pracovného pomeru na dobu neurčitú,\npri ktorom má garantované určité práva, napr. právo na odstupné a odchodné pri skončení\npracovného pomeru. Táto ochrana vychádza predovšetkým zo smernice Rady 1999/70/ES\nz 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP\n[Ú. v. ES L 175, 10. 7. 1999, s. 43 – 48, mimoriadne vydanie v slovenskom jazyku: Ú. v. EÚ,\nkapitola 05, zväzok 003, s. 368 – 373; (ďalej len „smernica Rady 1999/70/ES o rámcovej dohode\no práci na dobu určitú“)], ktorú podľa skupiny poslancov zákonodarca nesprávne transponoval\ndo právneho poriadku Slovenskej republiky, keď v napadnutom § 48 ods. 6 Zákonníka práce\nponechal výnimku (odkazujúc na osobitný právny predpis, ktorým je napadnutý § 77 ods. 5 zákona\no vysokých školách), ktorá je diskriminačná a v rozpore s označenými článkami ústavy.\n5. Ustanovenie umožňujúce reťazenie pracovných pomerov na dobu určitú pedagogických\nzamestnancov vysokých škôl Zákonník práce obsahoval už aj pred účinnosťou zákona\nč. 137/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré\nzákony (ďalej len „zákon č. 137/2022 Z. z.“), ktorý zákon o vysokých školách doplnil o skupinou\nposlancov napadnutý § 77 ods. 5. Uvedenou novelou zákona o vysokých školách preto podľa\nnavrhovateľov nedošlo k úprave predmetného diskriminačného ustanovenia, a to aj napriek\npripomienkam Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku. V súčasnosti preto\ndrvivá väčšina pedagogických zamestnancov vysokých škôl je v právnej neistote, pokiaľ ide\no trvanie ich pracovného pomeru, keďže maximálna dĺžka jeho trvania je podľa napadnutých\nzákonných ustanovení obmedzená na dobu maximálne 5 rokov.\n6. Citujúc rozhodnutie „Najvyššieho súdu ČSSR R 18/1978“ navrhovatelia konštatujú, že pracovný\npomer na dobu určitú má trvať len krátkodobo, a to napríklad na zaistenie vykonávania sezónnej\npráce alebo nárazovej práce, keď je potrebné prechodne obsadiť neobsadené pracovné miesto či\nnahradiť na obmedzenú dobu chýbajúceho zamestnanca, napr. v dôsledku dlhšie trvajúcej pracovnej\nneschopnosti zamestnanca alebo materskej, či rodičovskej dovolenky a nemá slúžiť na trvalé\nzamestnávanie zamestnancov tak, ako je tomu na základe napadnutej právnej úpravy\npri vysokoškolských pedagogických zamestnancoch.\n7. Skupina poslancov namieta vplyv diskriminácie vysokoškolských pedagógov, zavedenej\nnapadnutými právnymi normami, na bežné životné situácie, akými sú napríklad poskytnutie\nhypotekárneho úveru, keď vysokoškolský pedagóg ako žiadateľ je oproti iným zamestnancom\nznevýhodnený tým, že má pracovný pomer len na dobu určitú a nikdy nemôže byť zamestnaný\nna dobu neurčitú, či plánovanie budúcnosti, keďže plánovanie rodiny a dieťaťa pri pracovnom\npomere na dobu určitú je náročnejšie. Napadnutá právna úprava podľa skupiny poslancov vystavuje\n\n2\n\nvysokoškolských pedagógov značnej sociálnej, pracovnej a existenčnej neistote, pričom medzi\nnajviac zraniteľných patria vysokoškolský pedagógovia a pedagogičky, ktorí nie sú na funkčných\nmiestach docentov a profesorov, t. j. asistenti a odborní asistenti, ktorí tvoria až polovicu všetkých\nakademických zamestnancov a ktorých sporná právna úprava úplne vylučuje z možnosti a istoty\nzískania trvalého pracovného pomeru na celú ich kariéru na rozdiel od iných zamestnancov. Kratšie\nobdobia zamestnávania vysokoškolských pedagógov podľa skupiny poslancov ohrozuje aj\nplánovanie a realizáciu výskumu, jednu z kľúčových náplní ich práce, ako aj kvalitu samotnej\nvýuky.\n8. Podľa navrhovateľov zahraničné štúdie poukazujú na rôzne psychosociálne, sociálne, pracovné\na zdravotné riziká prekarizácie práce akademických zamestnancov a zamestnankýň, ktoré vedú\nk nízkej motivácii a zníženej výkonnosti. Skutočným účelom zavedenia reťazenia pracovných\npomerov vysokoškolských pedagógov napadnutou právnou úpravou podľa nich nie je zvyšovanie\nkvality vysokých škôl, ale úspora finančných prostriedkov na nevyplatenom odstupnom, na ktoré by\nv prípade pracovných pomerov na dobu neurčitú a po splnení zákonných podmienok mali nárok.\n9. Vychádzajúc z uvedenej argumentácie, skupina poslancov je toho názoru, že napadnuté\nustanovenie Zákonníka práce v spojení s napadnutým ustanovením zákona o vysokých školách\nzakladajú ústavne neprípustnú diskrimináciu na základe iného postavenia (povolanie\nvysokoškolských pedagógov) a nie sú spôsobilé prejsť ani testom legitimity. K porušeniu princípu\nrovnosti a nediskriminácie podľa čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy napadnutou právnou úpravou dochádza\npodľa navrhovateľov v spojení s porušením základného práva zamestnancov na ochranu proti\nsvojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní podľa čl. 36 ods. 1 písm. b)\nústavy. Skupina poslancov preto navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ich návrhu na ďalšie konanie\nvydal nález, ktorým vysloví nesúlad napadnutej právnej úpravy s čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 a 2\nv spojení s čl. 36 ods. 1 písm. b) ústavy.\nII.\nStanoviská účastníkov konania a vedľajšieho účastníka\na ďalší priebeh konania\nII.1. Stanovisko národnej rady:\n10. Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) vo svojom stanovisku\nzo 16. februára 2023 poukázala vo všeobecnosti na históriu a dôvody prijatia napadnutej právnej\núpravy. Poukazujúc na právny základ a okolnosti prijatia smernice Rady 1999/70/ES o rámcovej\ndohode o práci na dobu určitú, ako aj znenie preambuly a doložiek 1, 4 a 5 rámcovej dohody o práci\nna dobu určitú, uzavretej 18. marca 1999, ktorá je uvedená v prílohe tejto smernice, a judikatúru\nSúdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) objasňujúcu tieto doložky, je toho názoru,\nže napadnutá právna úprava predstavuje správnu transpozíciu uvedenej smernice. Uviedla tiež,\nže listom z 12. marca 2009 Európska komisia požiadala Slovenskú republiku o stanovisko\nv súvislosti s náležitou transpozíciou uvedenej smernice, a to pokiaľ ide o povinnosť zabezpečiť\nrovnaké zaobchádzanie pre pracovníkov v pracovnom pomere na dobu určitú a vyňatie z rozsahu\npôsobnosti opatrení ustanovených v Zákonníku práce v záujme predchádzania zneužívania\nopätovného dohodnutia pracovných zmlúv na dobu určitú. Národná rada na výhrady Európskej\n\n3\n\nkomisie zareagovala novelou § 48 Zákonníka práce s účinnosťou od 1. marca 2010, ktorá však\npodľa Európskej komisie nepredstavovala náležité a dostatočné dosiahnutie súladu s uvedenou\nsmernicou, a to pokiaľ ide o vyňatie spod opatrení na predchádzanie zneužívania opakovaného\nuzatvárania pracovných zmlúv na dobu určitú v zmysle doložky 5 rámcovej dohody o práci na dobu\nurčitú, ktorá je uvedená v prílohe už citovanej smernice. Vzhľadom na pretrvávajúce výhrady\nEurópskej komisie národná rada novelou Zákonníka práce pristúpila k odstráneniu vytýkaných\nporušení predmetnej smernice, a to najmä vypustením štyroch výnimiek spod opatrení\nna predchádzanie zneužívania opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv na dobu určitú. Touto\nnovelou národná rada zároveň včlenila do Zákonníka práce ustanovenie umožňujúce ďalšie\npredĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na dobu určitú do troch rokov alebo nad\ntri roky s vysokoškolským učiteľom alebo tvorivým zamestnancom vedy, výskumu a vývoja aj\nvtedy, ak je na to objektívny dôvod vyplývajúci z povahy ich činnosti ustanovený osobitným\nprávnym predpisom. Po notifikácii tejto novely Zákonníka práce Európskej komisii sa Európska\nkomisia rozhodla nepredložiť vec nesprávnej transpozície smernice Rady 1999/70/ES o rámcovej\ndohode o práci na dobu určitú zo strany Slovenskej republiky Súdnemu dvoru v zmysle čl. 258\nZmluvy o fungovaní Európskej únie. Keďže ani žiadne nové konanie v zmysle čl. 258 Zmluvy\no fungovaní Európskej únie vo veci nesprávnej transpozície predmetnej smernice voči Slovenskej\nrepublike zo strany Európskej komisie iniciované nebolo, národná rada predpokladá, že Slovenská\nrepublika transponovala túto smernicu náležite, resp. že napadnutá právna úprava predstavuje\nsprávnu transpozíciu tejto smernice.\n11. Vo vzťahu k namietanému nesúladu napadnutej právnej úpravy s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2\na čl. 36 ústavy národná rada vo svojom stanovisku cituje časti rozhodnutí ústavného súdu\npojednávajúce o koncepcii materiálneho právneho štátu, obsahových a hodnotových kvalitách\nprávnej normy, princípoch právnej istoty, primeranosti (proporcionality) a rovnosti, ochrane proti\nsvojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania v zmysle čl. 36 ústavy a domáhaní sa práv uznaných\nčl. 36 ústavy patriacich do základných práv tzv. druhej generácie. Podľa národnej rady pre rozdielne\nzaobchádzanie v pracovnoprávnych vzťahoch s vysokoškolskými učiteľmi existujú objektívne\ndôvody, za ktoré Súdny dvor výslovne uznal aj legitímny cieľ sociálnej politiky členského štátu,\nktorý spočíva v uskutočňovaní kvalitnej vedeckej a pedagogickej činnosti, pričom táto kvalita môže\nmať dynamický charakter smerom nielen k zlepšeniu, ale aj k zhoršeniu. Od kvalitného plnenia\núloh vo vedeckej činnosti závisí aj úspešnosť akreditačného posudzovania, resp. financovanie\nvysokoškolských/vedeckých pracovísk. Ku skupinou poslancov namietanej diskriminácii\nna základe „iného postavenia“ v zmysle čl. 12 ods. 2 ústavy národná rada dodáva, že tá nemôže\nvyplývať len zo skutočnosti, že k odlišnému zaobchádzaniu dochádza z dôvodu výkonu\nzamestnania (povolania). Ak by sa aj takáto diskriminácia pripustila, odlišná úprava uzatvárania\npracovných pomerov vysokoškolských učiteľov nespôsobuje ich znevýhodňovanie, ale v súlade\ns čl. 13 ods. 2 až 4 ústavy sleduje „... legitímny cieľ, ktorým je naliehavá potreba zvýšenia kvality\nslovenského vysokého školstva a to prostredníctvom právneho nástroja na zabezpečenie\nkonkurenčného prostredia, ktorý je vo vzťahu rozumnej proporcionality k sledovanému cieľu“.\n12. Na základe uvedených skutočností národná rada zastáva názor, že napadnutá právna úprava je\nv súlade s označenými ustanoveniami ústavy. Návrh skupiny poslancov považuje za nedôvodný\na preto navrhuje, aby ústavný súd o ňom rozhodol tak, že mu nevyhovie.\n\n4\n\n13. Vo svojom stanovisku národná rada zároveň ústavnému súdu oznámila, že súhlasí s upustením\nod ústneho pojednávania v posudzovanej veci.\nII.2. Stanovisko vlády:\n14. Vláda Slovenskej republiky, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky\n(ďalej len „vláda“), ako vedľajší účastník konania o súlade právnych predpisov podľa § 76 zákona\no ústavnom súde vo svojom stanovisku z 21. decembra 2022 uviedla, že skupinou poslancov\nnamietaná právna úprava je v súlade so smernicou Rady 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci\nna dobu určitú, ktorou malo dôjsť k zvýšeniu kvality práce na dobu určitú zabezpečovaním\nuplatňovania zásady zákazu diskriminácie a zamedzeniu ilegálneho opakovaného uzatvárania\npracovných zmlúv na dobu určitú. Konštatuje, že pracovný pomer s vysokoškolskými učiteľmi sa\nuzatvára odlišne v porovnaní s inými zamestnancami vysokej školy z objektívnych dôvodov.\nRozdielny prístup z pracovnoprávneho hľadiska k vysokoškolským učiteľom nepovažuje\nza nesúladný s dotknutými ustanoveniami ústavy. Citujúc príslušnú judikatúru ústavného súdu,\npoukazuje na to, že povolanie nepatrí medzi kritériá, ktoré čl. 12 ods. 2 ústavy explicitne formuluje\nako zakázané kritériá. Slovné spojenie „iné postavenie“ je potrebné vykladať v nadväznosti\nna predtým vymenované zakázané diskriminačné dôvody nerozlučne späté s ľudskou\njedinečnosťou. Povolanie podľa vlády nie je možné kvalifikovať ako „iné postavenie“ pre potreby\nuplatňovania čl. 12 ods. 2 ústavy.\n15. Vláda vo svojom stanovisku konštatuje, že možnosť uzatvorenia pracovného pomeru\ns vysokoškolským učiteľom na základe jedného výberového konania najdlhšie na päť rokov je\nsúčasťou právnej úpravy zákona o vysokých školách už od jeho pôvodného znenia účinného\nod 1. apríla 2002. Dôvody uvedené v dôvodovej správe k návrhu pôvodného znenia zákona\no vysokých školách pred vyše 20 rokmi vláda považuje za aktuálne a relevantné aj v súčasnosti.\nCieľom spornej právnej úpravy bolo a stále je vytvárať podmienky na zabezpečenie kvality\nvysokoškolského vzdelávania na základe toho, že vysokoškolskí pedagógovia budú motivovaní\nk svojmu neustálemu odbornému rastu, keďže poznanie v oblasti vied sa naprieč ich celým\nspektrom dynamicky rozvíja, a preto aj ďalší transfer poznatkov v rámci vzdelávania študentov\nmusí zodpovedať tejto dynamike. Prostredníctvom pravidelných výberových konaní sú\nvysokoškolskí učitelia podnecovaní k tomu, aby vývoj poznania v oblasti svojho pôsobenia\npravidelne preukazovali, a tým zabezpečovali, že študentom budú poskytovať najnovšie,\nresp. aktuálne poznatky. Ako legitímny cieľ sledovaný napadnutou právnou úpravou vláda označuje\naj zabezpečenie sústavnej excelentnosti vysokoškolského vzdelávania ako strategického záujmu\nSlovenskej republiky. Legitímne ciele sledované napadnutou právnou úpravou sú podľa vlády\nvo vzťahu rozumnej racionality medzi použitými prostriedkami a zámerom, ktorý sa má uskutočniť.\n16. Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľov, že napadnutá právna úprava nerešpektuje zásadu\nproporcionality, vláda poukazuje na právnu úpravu obsadzovania funkčných miest docentov alebo\nprofesorov obsiahnutú v § 77 ods. 6 zákona o vysokých školách, v zmysle ktorej vysokoškolský\nučitelia, ktorí dlhodobejšie pôsobia na funkčnom mieste docenta alebo profesora, získavajú právo\nuzavrieť s vysokou školou pracovnú zmluvu na miesto vysokoškolského učiteľa na dobu určitú, a to\naž do dosiahnutia veku 70 rokov, ktorá vytvára predpoklady na získanie pracovnej stability a vyššej\nmiery sociálnej istoty vo vzťahu k tým vysokoškolským učiteľom, ktorí sa v prostredí vysokej školy\n\n5\n\netablujú. Táto možnosť uzavretia pracovnej zmluvy na dobu určitú, a to až do dosiahnutia veku 70\nrokov, sa podľa vlády stala z hľadiska veku dostupnejšou aj tým, že novelou zákona o vysokých\nškolách bola pre obsadzovanie funkčných miest docentov alebo funkčných miest profesorov\ns účinnosťou od 25. apríla 2022 zrušená podmienka získania vedecko-pedagogického titulu docent\nalebo profesor alebo umelecko-pedagogického titulu docent alebo profesor (t. z. že došlo k úplnému\noddeleniu funkčných miest docent a profesor od vedecko-pedagogických, resp. umeleckopedagogických titulov). Výkon povolania vysokoškolského učiteľa na funkčnom mieste docent\nalebo profesor za splnenia príslušných podmienok tak predstavuje v danom prípade garanciu\nsústavného odborného rastu aj bez potreby jeho ďalšieho preukazovania formou ďalších\nvýberových konaní.\n17. S tvrdením navrhovateľov, že v krajinách Európskej únie (ďalej aj „EÚ“) neexistuje právna\núprava, ktorá by zakladala takú hlbokú pracovnú diskrimináciu ako napadnutá právna úprava,\nsa vláda nestotožňuje. Vo svojom stanovisku, odkazujúc na zahraničné publikácie, uvádza,\nže problém, ktorý súvisí s určitou mierou sociálnej neistoty vysokoškolských pedagógov v dôsledku\nvysokých kvalitatívnych nárokov, ktoré sú kladené na ich pedagogickú a vedeckú činnosť,\nje reflektovaný v krajinách EÚ.\n18. Poukazujúc na znenie doložiek 4 bodu 1 a 5 bodu 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú,\nktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci na dobu určitú,\na príslušnú judikatúru Súdneho dvora vykladajúcu relevantné ustanovenia týchto doložiek, vláda\ndospieva k záveru, že napadnutá právna úprava z relevantnej právnej úpravy Únie vychádza\na v plnej miere ju rešpektuje.\n19. Na základe uvedených skutočností je vláda presvedčená, že napadnutá právna úprava je\nv súlade s označenými referenčnými ústavnými normami a ustanoveniami medzinárodných zmlúv,\nktorými je Slovenská republika viazaná, v dôsledku čoho návrh skupiny poslancov považuje\nza nedôvodný a navrhuje, aby mu ústavný súd nevyhovel.\nII.3. Replika navrhovateľov:\n20. Podľa názoru navrhovateľov uvedeného v ich replike zo 16. marca 2023 statusom\nvysokoškolských učiteľov a vedcov nedochádza k plneniu legitímneho cieľa sociálnej politiky štátu\na tento status nemožno subsumovať pod objektívny dôvod reťazenia pracovných pomerov\n(t. j. dôvod, na základe ktorého je podľa doložky 5 bodu 1 písm. a) rámcovej dohody o práci\nna dobu určitú, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci\nna dobu určitú, možné odôvodniť opätovné uzatváranie pracovných zmlúv na dobu určitú) uznaný\nSúdnym dvorom v rozsudku vo veci sp. zn. C-307/05 (rozsudok z 13. 9. 2007, Del Cerro Alonso,\nC-307/05, EU:C:2007:509). Naopak, na základe uvedeného rozsudku Súdneho dvora (vychádzajúc\nz jeho bodov 52 – 55) podľa skupiny poslancov je potrebné dospieť k záveru, že prijatím spornej\nslovenskej právnej úpravy dochádza k porušeniu smernice Rady 1999/70/ES o rámcovej dohode\no práci na dobu určitú. Tento záver podopiera odkazom na ďalšie rozhodnutia Súdneho dvora,\nz ktorých citujú (konkrétne rozsudok z 13. 3. 2014, Márquez Samohano, C-190/13, EU:C:2014:146\na uznesenie z 23. 11. 2009, Lagoudakis, Ladakis a i. a Zacharioudakis, spojené veci C-162/08 až C164/08, EU:C:2009:727). Skupina poslancov zdôrazňuje, že obnovovanie opakovane uzatvorených\npracovných zmlúv na dobu určitú má mať za cieľ pokryť dočasné/provizórne potreby\n6\n\nzamestnávateľa a nemá sa použiť na uspokojenie trvalých a dlhodobých potrieb v oblasti\nzamestnávania pedagogických pracovníkov. Vychádzajúc zo znenia § 75 ods. 6 zákona o vysokých\nškolách, ktorý vymenúva pracovné povinnosti odborného asistenta, skupina poslancov konštatuje,\nže ani jedna z tam uvedených činností odborného asistenta ako vysokoškolského učiteľa nemá\ndočasný charakter, ale, naopak, trvalý charakter.\n21. Vo vzťahu k argumentom národnej rady a vlády, že legitímnymi cieľmi, ktoré sa sledujú\nnapadnutou právnou úpravou, sú uskutočňovanie kvalitnej vedeckej a pedagogickej činnosti\nči naliehavá potreba zvýšenia kvality slovenského vysokého školstva, alebo vytváranie podmienok\nna zabezpečenie kvality vysokoškolského vzdelávania na základe toho, že vysokoškolskí\npedagógovia sú motivovaní k svojmu neustálemu odbornému rastu, skupina poslancov uvádza,\nže tieto ciele by sa mali realizovať iným spôsobom ako uzatváraním pracovného pomeru na dobu\nurčitú s vysokoškolskými učiteľmi. Zastáva názor, že vzhľadom na doterajšiu skúsenosť s vyše 20ročným uplatňovaním spornej právnej normy jej prijatie neviedlo k zvýšeniu kvality vysokoškolskej\npedagogickej činnosti, práve naopak, v priebehu tohto časového horizontu bolo preukázané, že jej\nprijatie nemalo žiaden pozitívny vplyv na zabezpečenie kvality vysokoškolského vzdelávania.\nPremisa, z ktorej napadnuté zákonné ustanovenia vychádzajú, a to že zamestnanec bez istoty\npracovného pomeru na dobu neurčitú pracuje lepšie ako zamestnanec s pracovným pomerom\nna dobu neurčitú, nie je podľa skupiny poslancov vecne správna. V záujme zabrániť stagnácii\na úpadku výkonu tvorivej činnosti môžu vysoké školy podľa skupiny poslancov využiť viaceré\nmožnosti, ktoré ponúka Zákonník práce, napr. finančné ohodnotenie, pracovnoprávne sankcie alebo\nskončenie pracovného pomeru výpoveďou, prípadne okamžité skončenie pracovného pomeru.\n22. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu skupina poslancov navrhuje, aby ústavný súd vyhovel jej\nnávrhu a nálezom vyslovil nesúlad napadnutej právnej úpravy s označenými ústavnými\nreferenčnými normami.\nII.4. Ústne pojednávanie:\n23. Ústavný súd v súlade s § 58 ods. 3 druhou vetou zákona o ústavnom súde prejednal a rozhodol\nvec bez nariadenia ústneho pojednávania, pretože žiadny z účastníkov konania nepožiadal najneskôr\nvo svojom prvom podaní vo veci o nariadenie ústneho pojednávania (národná rada vo svojom\nstanovisku zo 16. februára 2023 ústavnému súdu oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania vo veci). Podľa jeho názoru na základe podaní účastníkov je zrejmé, že od ústneho\npojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, preto podľa označeného ustanovenia\nzákona o ústavnom súde od ústneho pojednávania upustil.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti návrhu\n24. V zmysle skupinou poslancov napadnutej právnej úpravy pracovný pomer na miesto\nvysokoškolského učiteľa je možné uzatvoriť len na dobu určitú, a to na základe jedného výberového\nkonania najdlhšie na päť rokov, a ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru\nna dobu určitú do dvoch rokov alebo nad dva roky s vysokoškolským učiteľom je možné\nz objektívneho dôvodu vyplývajúceho z povahy činnosti vysokoškolského učiteľa ustanoveného\nosobitným predpisom.\n7\n\n25. Napadnutý § 48 ods. 6 Zákonníka práce týkajúci sa zamestnávania vysokoškolských učiteľov\na tvorivých zamestnancov vedy, výskumu a vývoja na dobu určitú bol do Zákonníka práce\ns účinnosťou od 1. septembra 2011 včlenený zákonom č. 257/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú\nniektoré zákony. Aj prostredníctvom tejto skupinou poslancov napadnutej právnej úpravy\nzákonodarca zamýšľal transponovať smernicu Rady 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci na dobu\nurčitú, ktorej prílohou je rámcová dohoda o práci na dobu určitú.\n26. S účinnosťou od 1. septembra 2011 tak napadnuté ustanovenie zakotvuje, že „ďalšie predĺženie\nalebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky\ns vysokoškolským učiteľom alebo tvorivým zamestnancom vedy, výskumu a vývoja je možné aj vtedy,\nak je na to objektívny dôvod vyplývajúci z povahy činnosti vysokoškolského učiteľa alebo tvorivého\nzamestnanca vedy, výskumu a vývoja ustanovený osobitným predpisom“, pričom podľa\nnapadnutého § 77 ods. 5 zákona o vysokých školách v znení účinnom od 25. apríla 2022 „pracovný\npomer na miesto vysokoškolského učiteľa možno uzatvoriť na základe jedného výberového konania\nnajdlhšie na päť rokov. Doba trvania pracovného pomeru podľa prvej vety sa predlžuje o čas\ntrvania materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky vysokoškolského učiteľa a dočasnej pracovnej\nneschopnosti vysokoškolského učiteľa v trvaní najmenej 42 dní.“.\n27. V dôvodovej správe k spornému § 48 ods. 6 Zákonníka práce sa uvádza: „V rozsudku (Alonso)\nv právnej veci C-307/05 zo dňa 13. septembra 2007 v bode 53 Súdny dvor Európskej únie výslovne\nuznal za objektívne dôvody aj legitímny cieľ sociálnej politiky členského štátu, pritom uvedený\nlegitímny cieľ sociálnej politiky členského štátu v bode 53 citovaného rozsudku uvádza alternatívne\npopri okolnostiach súvisiacich s osobitným charakterom úloh, na splnenie ktorých boli zmluvy na\nurčitú dobu uzatvorené.\nK základnému statusu vysokoškolských učiteľov a vedcov patrí v prípade učiteľov uskutočňovanie\nkvalitnej pracovnej-pedagogickej činnosti a v oboch prípadoch sústavná vedecká práca. Táto\nkvalita u jednotlivých vysokoškolských učiteľov a vedcov môže mať dynamický charakter smerom\nnielen k zlepšeniu, ale aj k zhoršeniu. Od kvalitného plnenia úloh vo vedeckej činnosti závisí aj\núspešnosť akreditačného posudzovania vysokoškolského pracoviska, respektíve financovanie\nvedeckých pracovísk.“\n28. Zákonom č. 361/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce\nv znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa v napadnutom § 48\nods. 6 slová „do troch rokov alebo nad tri roky“ nahradili slovami „do dvoch rokov alebo nad dva\nroky“.\n29. Dôvodová správa k uvedenej novele Zákonníka práce obsahuje nasledujúce odôvodnenie:\n„Návrh je v súlade so smernicou 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú\nuzavreli ETUC, UNICE a CEEP.\nÚčelom citovanej smernice je zvýšiť kvalitu práce na určitú dobu zabezpečením uplatňovania\nzásady nediskriminácie a vytvoriť rámec na zamedzenie nezákonného opakovaného uzatvárania\npracovných zmlúv na určitú dobu. Podľa doložky č. 4 uvedenej smernice zamestnanci, ktorí majú\nuzatvorený pracovný pomer na určitú dobu, nesmú byť voči porovnateľným stálym zamestnancov\n\n8\n\nznevýhodňovaní len preto, že majú uzatvorenú pracovnú zmluvu na určitú dobu, pokiaľ na odlišné\nzaobchádzanie neexistujú objektívne dôvody.\nNavrhovaná úprava je v súlade s Programovým vyhasením vlády SR na roky 2012 – 2016. Členský\nštát sa môže rozhodnúť, ktoré z opatrení smernice premietne do svojho právneho poriadku, pritom\nsa členskému štátu poskytuje určitá miera voľnej úvahy, ktorá nie je však neohraničená, pretože\nnesmie viesť k spochybneniu cieľa a účelu smernice. Zákonník práce ustanovuje v § 48 obmedzenia\npracovného pomeru na určitú dobu kumulatívne. V nadväznosti na to sa navrhuje obmedzenie\nna dva roky a dvakrát.“\n30. Podstata úpravy sporného § 77 ods. 5 zákona o vysokých školách sa stala súčasťou právneho\nporiadku Slovenskej republiky už od prijatia zákona o vysokých školách, ktorý nadobudol účinnosť\n1. apríla 2002. Podľa § 77 ods. 2 zákona o vysokých školách v znení účinnom od 1. apríla 2002\ndo 24. apríla 2022 «pracovný pomer na miesto vysokoškolského učiteľa so zamestnancom, ktorý\nnemá vedecko-pedagogický titul „profesor“ ani „docent“, možno uzavrieť na základe jedného\nvýberového konania najdlhšie na päť rokov». Podľa dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu\n„Na zabezpečenie pedagogickej a výskumnej alebo umeleckej činnosti si vysoká škola alebo fakulta\nvytvorí vhodnú štruktúru pracovných miest a štruktúru funkcií (funkčných miest) vysokoškolských\nučiteľov. Spôsob obsadzovania týchto miest má zabezpečiť výber vhodných uchádzačov\na požadovanú trvalú aktivitu vysokoškolských učiteľov. Základným nástrojom je povinné výberové\nkonanie pri obsadzovaní miest a ustanovovaní do funkcií profesorov a docentov a uzatváranie\npracovného pomeru na obdobie piatich rokov.“.\n31. Namietaný § 77 ods. 5 zákona o vysokých školách bol do zákona o vysokých školách\ninkorporovaný zákonom č. 137/2022 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 25. apríla 2022.\n32. Dôvodová správa k zákonu č. 137/2022 Z. z. neobsahuje odôvodnenie prijatia napadnutého § 77\nods. 5 zákona o vysokých školách. Obsahuje iba odôvodnenie otvorenia funkčných miest\nprofesorov a docentov aj pre osoby bez príslušného vedecko-pedagogického titulu alebo umeleckopedagogického titulu, ktoré bolo uvedenou úpravou zavedené tiež.\n33. Podľa § 77 ods. 6 zákona o vysokých školách v znení účinnom od 25. apríla 2022 „funkčné\nmiesto docenta alebo funkčné miesto profesora možno obsadiť na základe jedného výberového\nkonania najviac na päť rokov. Ak vysokoškolský učiteľ obsadil funkčné miesto docenta alebo\nfunkčné miesto profesora aspoň tretí raz a celkový čas jeho pôsobenia na týchto funkčných miestach\ndosiahol aspoň deväť rokov, získava právo na pracovnú zmluvu s touto vysokou školou na miesto\nvysokoškolského učiteľa na dobu určitú až do dosiahnutia veku 70 rokov; tým sa nezakladá nárok\nvysokoškolského učiteľa na zaradenie na príslušnom funkčnom mieste.“. Citovaná úprava vytvára\npredpoklady na získanie určitej pracovnej stability a vyššej miery sociálnej istoty pedagogických\nzamestnancov vysokých škôl tým, že im umožňuje s vysokou školou uzatvoriť dlhodobý pracovný\npomer na dobu určitú, a to až do dosiahnutia veku 70 rokov. Týka sa však iba tých vysokoškolských\nučiteľov, ktorí obsadili funkčné miesto docenta alebo funkčné miesto profesora. Túto zákonnú\nmožnosť uzatvorenia dlhodobého pracovného pomeru s vysokoškolským učiteľom, ktorý obsadil\nfunkčné miesto docenta alebo funkčné miesto profesora, je potrebné vnímať v kontexte ustanovenia\n§ 77 ods. 1 tretej vety zákona o vysokých školách, podľa ktorého „vedecko-pedagogický titul alebo\numelecko-pedagogický titul nesmie byť podmienkou na obsadenie funkčného miesta profesora alebo\nfunkčného miesta docenta“. Toto zákonné ustanovenie inkorporované do zákona o vysokých\n9\n\nškolách spolu s napadnutou právnou úpravou zrušuje podmienku vedecko-pedagogického titulu\ndocent alebo profesor a umelecko-pedagogického titulu docent alebo profesor pre obsadenie\nfunkčného miesta docent alebo funkčného miesta profesor, t. j. úplne oddeľuje obsadenie funkčných\nmiest docentov a profesorov od vedecko-pedagogických alebo umelecko-pedagogických titulov.\n34. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd po vyhodnotení návrhu skupiny poslancov, stanoviska\nnárodnej rady, ňou zaslanými podkladmi, stanoviska vlády a repliky skupiny poslancov dospel\nk nasledujúcim záverom:\nIII.1. K namietanému nesúladu napadnutej právnej úpravy s čl. 12 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 36\nods. 1 písm. b) ústavy:\n35. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu čl. 12 ods. 1 ústavy má charakter všeobecného\nústavného princípu; ide o všeobecné pravidlo rovnosti, ktoré slúži na generálnu ochranu\npred diskrimináciou a vo svojej podstate vyjadruje rovnosť všetkých subjektov práva\npred zákonom, pričom v tomto zmysle je adresované všetkým orgánom verejnej moci, ktoré musia\nvo vzťahu ku všetkým subjektom práva, k ich základným právam a slobodám z hľadiska ich\nuskutočňovania a uplatňovania pristupovať rovnako, bez ohľadu na okolnosti predpokladané čl. 12\nods. 2 ústavy [pohlavie, rasu, farbu pleti... (m. m. PL. ÚS 16/08)]. Z čl. 12 ods. 2 ústavy vyplýva\nsubjektívne právo každého, aby nebol diskriminovaný z dôvodov v tomto ustanovení\nvymenovaných (III. ÚS 39/01, II. ÚS 5/03). Vychádzajúc z modelu materiálneho chápania rovnosti,\nústavný súd zdôrazňuje, že nie je dôležité, aké rozdiely medzi ľuďmi existujú, pretože ľudia majú\nrovnakú hodnotu, a preto zasluhujú rovnakú starostlivosť a rešpekt (čl. 12 ods. 1 ústavy). Vyplýva\nto zo všeobecných hodnôt ľudskej dôstojnosti, autonómnosti a rovnakej ceny každého indivídua,\nktoré tvoria základ pre zákaz nespravodlivej diskriminácie ľudských bytostí bez ohľadu na ich\npostavenie v spoločnosti (PL. ÚS 8/04, PL. ÚS 16/2018).\n36. Za diskriminačnú úpravu, resp. úpravu porušujúcu rovnosť v právach (čl. 12 ods. 1 ústavy),\nmožno považovať takú právnu úpravu, ktorá rovnaké alebo analogické/porovnateľné situácie rieši\nodchylným spôsobom, pričom takýto postup zákonodarca nemôže rozumne odôvodniť legitímnym\ncieľom a tým, že tento cieľ sa musí dosahovať práve zvoleným legislatívnym riešením\n(PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04). Tento základný princíp je porušený vždy vtedy, ak sa s jednou\nskupinou adresátov noriem v porovnaní s inou skupinou zaobchádza inak, hoci medzi oboma\nskupinami nie sú rozdiely takého druhu a takej závažnosti, že odôvodňujú takéto nerovnaké\nzaobchádzanie (II. ÚS 5/03, PL. ÚS 16/2018).\n37. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. PL. ÚS 13/09, I. ÚS 17/99,\nPL. ÚS 16/2018) k porušeniu ústavného princípu rovnosti ľudí v dôstojnosti a právach, resp. zákazu\ndiskriminácie, vyjadreného v čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy môže dôjsť v zásade len v spojení s porušením\nurčitého konkrétneho základného práva alebo slobody, t. j. jeho porušenia sa v zásade možno\ndovolávať len v súvislosti s porušením určitého základného práva a slobody, alebo ľudského práva\nalebo základnej slobody vyplývajúcej z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach\na základných slobodách (m. m. pozri napr. PL. ÚS 14/98, I. ÚS 17/99, PL. ÚS 10/04). Ústavný súd\nvo svojej doterajšej judikatúre (napr. PL. ÚS 33/95, PL. ÚS 43/95, PL. ÚS 18/97, PL. ÚS 4/00,\nPL. ÚS 21/00, PL. ÚS 15/03, PL. ÚS 15/06, PL. ÚS 3/08, PL. ÚS 19/09, PL. ÚS 11/2011,\nPL. ÚS 11/2013, PL. ÚS 16/2018) preferuje akcesorický prístup k preskúmavaniu namietaného\n10\n\nporušenia ústavného princípu rovnosti, pričom zdôrazňuje, že „princípy zákazu diskriminácie\na rovnosti ľudí nie sú spravidla chránené samy osebe, ale len v súvislosti s porušením iného\nzákladného práva a slobody“ (PL. ÚS 13/09).\n38. Navrhovatelia namietajú nesúlad spornej právnej úpravy s princípom rovnosti, resp. zákazu\ndiskriminácie v zmysle čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy v spojení so základným právom zamestnancov\nna spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, konkrétne s ochranou proti svojvoľnému\nprepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní v zmysle čl. 36 ods. 1 písm. b) ústavy.\nSú toho názoru, že napadnuté zákonné ustanovenia „... zakladajú neprípustnú diskrimináciu osôb\nna základe iného postavenia (povolania vysokoškolských pedagógov)“.\n39. Národná rada v stanovisku zo 16. februára 2023 uvádza, že diskriminácia na základe iného\npostavenia v zmysle čl. 12 ods. 2 ústavy nemôže vyplývať len zo skutočnosti, že k odlišnému\nzaobchádzaniu dochádza z dôvodu výkonu zamestnania (povolania). Obdobne aj vláda vo svojom\nstanovisku z 28. decembra 2022 konštatuje, že povolanie nie je dôvod kvalifikovať ako „iné\npostavenie“ pre potreby čl. 12 ods. 2 ústavy, pričom vykonávanie činnosti vysokoškolského učiteľa\nje výkonom povolania.\n40. Navrhovateľmi napadnutá právna úprava sa týka rovnako všetkých vysokoškolských učiteľov.\nDôvodom odlišného prístupu zákonodarcu nie je zjavne ani jedno z hľadísk, ktoré sú výslovne\nvyjadrené v čl. 12 ods. 2 ústavy. Uvedené ustanovenie zakazuje diskrimináciu prevažne na základe\nurčitých osobnostných znakov (PL. ÚS 10/2018). Medzi kritériá, ktoré čl. 12 ods. 2 ústavy\nexplicitne formuluje ako kritériá zakázané, povolanie nie je zahrnuté. Výpočet zakázaných dôvodov\nv uvedenom ustanovení ústavy je však demonštratívny [m. m. rozsudok Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 8. 6. 1976 týkajúci sa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), sťažnosť č. 5100/71, Engel a spol. proti Nemecku,\n§ 72]. Použitý pojem „iné postavenie“ totiž umožňuje zahrnúť do množiny zakázaných\ndiskriminačných dôvodov aj ďalšie, ústavou explicitne neformulované kritériá. Nemusí pritom\nnevyhnutne ísť o dôvody spočívajúce vo vlastnostiach spätých s osobnostnými a inými nemennými\nčrtami človeka (ako sa to na prvý pohľad na znenie čl. 12 ods. 2 ústavy môže javiť). Aj ESĽP\nvo vzťahu k slovnému spojeniu „iné postavenie“ použitého v čl. 14 dohovoru uviedol, že ochrana\nposkytovaná týmto ustanovením sa neobmedzuje na odlišné zaobchádzanie založené\nna vlastnostiach, ktoré sú osobné v tom zmysle, že by boli vrodené alebo nemenné (rozsudok ESĽP\nz 13. júla 2010, sťažnosť č. 7205/07, Clift proti Spojenému kráľovstvu, § 59). Môže ísť o dôvody\nspočívajúce na osobných voľbách odrážajúcich osobnostné rysy (fr., traits de la personnalité)\nkaždého z nás (rozsudok ESĽP zo 4. 5. 2010, sťažnosť č. 21990/08, Peterka proti Českej republike).\n41. Ústavný súd je toho názoru, že slovné spojenie „iné postavenie“ použité v čl. 12 ods. 2 ústavy\nje potrebné vykladať v nadväznosti na predtým vymenované zakázané diskriminačné dôvody\nnerozlučne späté s ľudskou jedinečnosťou. Inými slovami, uvedené slovné spojenie, ktorým čl. 12\nods. 2 ústavy nadobúda demonštratívny charakter, treba vykladať ako „iné postavenie“ obdobné\ncharakteristikám pred ním menovaným, nie ako „iné postavenie“ v zmysle postavenia svojou\npodstatou odlišného od ostatných explicitne menovaných zakázaných dôvodov. Nevyhnutné je\npreto skúmanie, či uvažovaný diskriminačný dôvod má svojou povahou priamy vzťah k niektorému\nz vypočítaných dôvodov podľa čl. 12 ods. 2 ústavy (PL. ÚS 1/2012).\n\n11\n\n42. Podľa ústavného súdu povolanie nie je identifikované spoločným povahovým základom\ns niektorým z ústavou zakázaných dôvodov diskriminácie. Keďže najdôležitejším spoločným\npredpokladom na výkon povolania je v zásade vzdelanie (niet pochýb, že to platí práve vo vzťahu\nk povolaniu vysokoškolského učiteľa), možno povedať, že človek sa s predpokladom vykonávať\npovolanie nerodí. Žiaden zo zakázaných diskriminačných dôvodov nijako nedeterminuje osobnú\nvoľbu jednotlivca spočívajúcu vo výbere povolania, nepodmieňuje ani schopnosti na jeho výkon či\nna jeho zmenu, pretože prístup k vzdelaniu, jeho priebeh a výsledky nemôžu závisieť od vlastností\nvymenovaných v čl. 12 ods. 2 ústavy. Ak by ústavný súd vo všeobecnosti pripustil, že pohlavie,\nrasa, farba pleti, jazyk, viera a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny\npôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok alebo rod môžu a priori vykazovať\nrelevantný faktický a v nadväznosti na to aj akýkoľvek právom uznaný vplyv na výber, prípravu\na následný výkon povolania, vytvoril by tým predpoklady akceptácie obmedzenia určitých\nkategórií osôb v prístupe k povolaniu, a to práve na báze niektorého z ústavou zakázaných dôvodov\n(PL. ÚS 1/2012).\n43. Skupinou poslancov namietané zákonné ustanovenia sa netýkajú pravidiel uplatňovaných\nna základe osobnostných znakov dotknutých adresátov, ale pravidiel, ktorých predmetom je\nregulácia osobitného povolania vysokoškolského učiteľa. Odlišný prístup zákonodarcu týkajúci sa\nzaobchádzania s vysokoškolskými učiteľmi v pracovnoprávnych vzťahoch premietnutý\nv napadnutej právnej úprave nemá osobnostný, ale vecný a špecifický základ, a preto nemá\ndiskriminačný charakter. Námietka skupiny poslancov o rozpore napadnutej úpravy s čl. 12 ods. 1\na 2 v spojení s čl. 36 ods. 1 písm. b) ústavy preto opomína rozmer, z ktorého by bolo možné takýto\nrozpor vyvodiť.\n44. Konštatovanie, že povolanie nepredstavuje zakázaný (kvalifikovaný) diskriminačný dôvod,\npostačuje pre prijatie záveru o absencii ústavne relevantného vzťahu napadnutej právnej úpravy\ns čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy. Ústavný súd preto návrhu navrhovateľov v časti namietajúcej nesúlad\nnapadnutých zákonných ustanovení s čl. 12 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 36 ods. 1 písm. b) ústavy\nnevyhovel.\nIII.2. K namietanému nesúladu napadnutej právnej úpravy s čl. 1 ods. 1 ústavy:\n45. Skupina poslancov namieta nesúlad napadnutej právnej úpravy s princípmi demokratického\na právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy z dôvodu ich diskriminačnej povahy voči\npedagogickým zamestnancom vysokých škôl.\n46. Ústavný súd konštatuje, že medzi základné úlohy právneho štátu patrí vytvorenie právnych\na faktických garancií uplatňovania základných práv a slobôd (PL. ÚS 8/2016). V prípade, ak sa\nuplatňovanie základných práv a slobôd dotknutých osôb má realizovať prostredníctvom osobitnej\nprávnej úpravy prijatej na ich vykonanie, úloha štátu spočíva v prijatí a uplatňovaní takej právnej\núpravy, ktorá bude platiť rovnako pre všetky osoby nachádzajúce sa v rovnakej alebo porovnateľnej\nsituácii a nebude zavádzať diskrimináciu na základe ľubovôle zákonodarcu.\n47. Ústavný súd konštantne judikuje, že čl. 1 ods. 1 ústavy vyjadruje „najvšeobecnejší princíp“,\nktorý sa v Slovenskej republike uplatňuje a od ktorého sa odvíjajú jednotlivé základné práva\na slobody, ktorých porušením automaticky dochádza aj k porušeniu toho princípu. Podľa\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu princíp právneho štátu ustanovený v čl. 1 ods. 1 ústavy je\n12\n\nzákladným ústavnoprávnym princípom v Slovenskej republike. Ak zákonodarca uplatní svoju\nzákonodarnú právomoc v nesúlade s iným ustanovením ústavy, zároveň tým poruší aj základný\nprincíp ústavnosti ustanovený čl. 1 ods. 1 ústavy (PL. ÚS 15/98, PL. ÚS 1/2017, PL. ÚS 8/2016).\n48. V uvedenej stabilizovanej judikatúre ústavného súdu sa odzrkadľuje aj bytostný vzťah\nvšeobecnej zásady rovnosti v právach k princípu právneho štátu vyjadreného v čl. 1 ods. 1 ústavy.\nVšeobecná zásada rovnosti je úzko spätá s princípom právneho štátu. Rovnosť v právach pritom\nnemožno vnímať len ako požiadavku zabezpečenia rovnakých účinkov zákona (rovnosť\npred zákonom), ale aj zaistenie rovnosti jednotlivca v zákone (PL. ÚS 1/2012), čo je nepochybne\núloha zákonodarcu.\n49. Spoločným menovateľom už uvedených konštatovaní je zákaz ľubovôle zákonodarcu\npri rozlišovaní skupín subjektov a ich práv. Základnou črtou ľubovôle (svojvôle) je absencia\nracionálneho odôvodnenia pri zavedení určitého regulatívneho nástroja, čo má význam nielen\npre požiadavku rovnosti v právach, ale súčasne aj pre kvalitu právneho štátu. Zásada rovnosti sa tak\nnerozlučne spája s princípom právneho štátu.\n50. Keďže ústavný súd v rámci ústavného prieskumu návrhu skupiny poslancov v časti\nnamietajúcej nesúlad spornej zákonnej úpravy s čl. 12 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 36 ods. 1 písm. b)\nústavy nevyhovel, nevyhovel mu ani v časti namietajúcej nesúlad napadnutej úpravy s čl. 1 ods. 1\nústavy.\nIII.3. K namietanému nesúladu napadnutej právnej úpravy s čl. 1 ods. 2 ústavy:\nIII.3.1. Východiská ústavného prieskumu namietaného nesúladu:\n51. Skupina poslancov namieta nesúlad napadnutej právnej úpravy aj s čl. 1 ods. 2 ústavy,\npodľa ktorého Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva,\nmedzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Porušenie čl. 1\nods. 2 ústavy namieta z dôvodu namietaného nesúladu napadnutej právnej úpravy so smernicou\nRady 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci na dobu určitú. Navrhovatelia sú toho názoru,\nže sporná zákonná úprava predstavuje nesprávnu transpozíciu uvedenej smernice. Podľa nich\nzákonodarca prijatím napadnutej právnej úpravy v súvislosti s uzatváraním pracovnoprávnych\nvzťahov s pedagogickými zamestnancami vysokých škôl výlučne na dobu určitú nesprávne\ntransponoval do právneho poriadku Slovenskej republiky doložky 4 bod 1 a 5 bod 1 písm. a)\nrámcovej dohody o práci na dobu určitú, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 1999/70/ES\no rámcovej dohode o práci na dobu určitú.\n52. Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou,\ns ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada\nSlovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.\n53. Medzi medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná (t. j., s ktorými vyslovila\nsúhlas národná rada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom)\na ktorých ustanovenia má v zmysle čl. 1 ods. 2 ústavy uznávať a dodržiavať, patria nepochybne aj\nzmluvy, na ktorých je založená Európska únia, a to Zmluva o EÚ [Zmluva o Európskej únii\n(konsolidované znenie 2016). Ú. v. ES C 202, 7. 6. 2016.] a Zmluva o fungovaní EÚ [Zmluva\n\n13\n\no fungovaní Európskej únie (konsolidované znenie 2016). Ú. v. ES C 202, 7. 6. 2016.]. Jedným\nzo základných záväzkov vyplývajúcich z týchto medzinárodných zmlúv je aj záväzok riadne a včas\nimplementovať/transponovať smernice, predstavujúce osobitný prameň práva EÚ definovaný\nv čl. 288 a čl. 291 Zmluvy o fungovaní EÚ. Článok 1 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 288 Zmluvy\no fungovaní EÚ (pokiaľ ide o záväznosť smernice pre každý členský štát, ktorému je určená)\na čl. 291 bod 1. Zmluvy o fungovaní EÚ (prijatie všetkých opatrení vnútroštátneho práva\npotrebných na vykonanie právne záväzných aktov Únie) je potrebné interpretovať v kontexte čl. 7\nods. 2 prvej vety ústavy (prenos časti práv Slovenskej republiky na Európsku úniu) v spojení\ns kompetenciami Súdneho dvora podľa čl. 258 a čl. 260 Zmluvy o fungovaní EÚ. Vo výsledku to\nznamená, že smernica nie je tzv. referenčnou normou v konaní o súlade právnych predpisov (čo je\nzrejmé aj z čl. 125 ods. 1 ústavy) a že nedostatky implementácie smernice (ako porušenie záväzkov\nSlovenskej republiky vyplývajúcich z dotknutých zmlúv) právne záväzne nekonštatuje\na nesankcionuje ústavný súd, ale Súdny dvor v rozsahu svojej právomoci, ktorá sa neprekrýva\ns právomocou ústavného súdu a nie je možné do nej zasahovať. Alternatívou interpretačnej\nexkluzivity Súdneho dvora v sporných otázkach európskeho práva (vrátane správnosti prevzatia\nprávne záväzného aktu Európskej únie, ak je prevzatie potrebné, čo je práve prípad smernice) je\neurokonformný výklad implementačného právneho predpisu, teda predpisu podľa čl. 7 ods. 2 tretej\nvety ústavy, v súvislosti s ktorým sa možno v prípade potreby obrátiť aj Súdny dvor podľa čl. 267\nZmluvy o fungovaní EÚ. V prípade výkladovej dostupnosti/jednoznačnosti alebo dostatku\npodkladovej judikatúry Súdneho dvora však možno použiť vlastný eurokonformný výklad a ním\nkomplexne prispieť k posúdeniu otázky ústavného súladu/nesúladu právneho predpisu (teda aj toho,\nktorý je skúmaný v predchádzajúcich častiach tohto odôvodnenia).\n54. V okolnostiach posudzovaných otázok je teda podľa požiadaviek eurokonformného výkladu\nrelevantné, či napadnutá právna úprava predstavuje správnu transpozíciu doložiek 4 bodu 1 a 5\nbodu 1 písm. a) rámcovej dohody o práci na dobu určitú, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady\n1999/70/ES o rámcovej dohode o práci na dobu určitú. Posúdenie tejto otázky sa nerozlučne spája\ns posúdením otázky súladu napadnutej právnej úpravy s uvedenou smernicou, pre ktorej\nzodpovedanie je rozhodujúci správny výklad v konaní vo veci samej relevantných ustanovení tejto\nsmernice.\n55. Na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ je právomoc podať autoritatívny výklad práva EÚ\nv záujme zabezpečenia jednotného výkladu a následne jednotnej a účinnej aplikácie práva EÚ\nv členských štátoch EÚ zverená Súdnemu dvoru. V prípade, ak je otázka výkladu práva EÚ\nnastolená v konaní pred vnútroštátnym súdom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný nijaký\nopravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súd v zásade povinný obrátiť sa s touto\notázkou na Súdny dvor (rozsudky z 9. 9. 2015, Ferreira da Silva e Brito a i., C-160/14,\nEU:C:2015:565, bod 37 a z 18. 7. 2013, Consiglio nazionale dei geologi a Autorità garante della\nconcorrenza e del mercato, C‑136/12, EU:C:2013:489, bod 25 a tam citovanú judikatúru). Túto\npovinnosť nemá, pokiaľ dospeje k záveru, že pred ním nastolená otázka výkladu práva EÚ nie je\nrelevantná, čo je dané vtedy, ak akákoľvek odpoveď na túto otázku nebude môcť mať nijaký vplyv\nna jeho rozhodnutie sporu v konaní vo veci samej (rozsudok zo 6. 10. 1982, Cilfit a i., 283/81,\nEU:C:1982:335, bod 10), alebo že k príslušnému ustanoveniu práva EÚ už bol Súdnym dvorom\npodaný výklad, alebo že správne uplatnenie práva EÚ je tak jasné, že nevytvára priestor na žiadne\ndôvodné pochybnosti (rozsudok z 9. 9. 2015, Ferreira da Silva e Brito a i., C-160/14,\n14\n\nEU:C:2015:565, bod 38). Existenciu takejto možnosti je potrebné posúdiť v závislosti\nod charakteristík vlastných právu EÚ, osobitných ťažkostí, ktoré predstavuje jeho výklad, ako aj\nrizika rozdielov v judikatúre v rámci EÚ (rozsudok z 15. 9. 2005, Intermodal Transports, C‑495/03,\nEU:C:2005:552, bod 33). Obrátiť sa na Súdny dvor s otázkou výkladu práva EÚ prostredníctvom\nnávrhu na začatie konania o prejudiciálnej otázke v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ pritom\nmožno aj bez akéhokoľvek podnetu účastníkov konania (rozsudky zo 16. 12. 2008, Cartesio,\nC‑210/06, EU:C:2008:723, bod 90, a z 21. 7. 2011, Kelly, C‑104/10, EU:C:2011:506, bod 62).\n56. Ústavný súd zvažoval predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru (obdobne ako tak\nučinil v konaní vo veci sp. zn. PL. ÚS 5/2018, pozn.) týkajúcich sa výkladu doložiek 4 bodu 1 a 5\nbodu 1 písm. a) rámcovej dohody o práci na dobu určitú, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady\n1999/70/ES o rámcovej dohode o práci na dobu určitú s ohľadom na napadnuté a s nimi súvisiace\nustanovenia vnútroštátneho práva (§ 77 ods. 1 a 6 zákona o vysokých školách), avšak vzhľadom\nna nedostatočné odôvodnenie návrhu na začatie konania, ktorým je ústavný súd v zmysle § 45\nzákona o ústavnom súde viazaný, a predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že k označenej úniovej\nprávnej úprave už bol Súdnym dvorom podaný výklad a odpoveď na zvažované prejudiciálne\notázky možno vyvodiť z jeho doterajšej pomerne početnej judikatúry, ústavný súd dospel k záveru,\nže predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru v posudzovanom prípade nie je potrebné.\n57. Skupina poslancov namieta nesprávnu transpozíciu doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody o práci\nna dobu určitú, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci\nna dobu určitú napadnutou zákonnou úpravou z dôvodu, že napadnuté právne normy umožňujúce\nreťazenie pracovných pomerov na dobu určitú pedagogických zamestnancov vysokých škôl\nbez objektívneho dôvodu závažne diskriminujú týchto zamestnancov vo vzťahu k iným\nzamestnancom. Podľa uvedenej doložky, pokiaľ ide o pracovnoprávne podmienky, pracovníci\nna dobu určitú nesmú byť voči porovnateľným stálym pracovníkom znevýhodňovaní len preto,\nže majú uzavretú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah na dobu určitú, pokiaľ na odlišné\nzaobchádzanie neexistujú objektívne dôvody.\n58. Súdny dvor pritom dospel k záveru (rozsudky zo 6. 7. 2006, Adeneler a i., C-212/04,\nEU:C:2006:443, body 69 – 70 a z 13. 9. 2007, Del Cerro Alonso, C-307/05, EU:C:2007:509,\nbod 53), že pojem „objektívne dôvody“ musí byť chápaný tak, že označuje presné a konkrétne\nokolnosti charakterizujúce určenú činnosť, a preto môže odôvodniť v tomto osobitnom kontexte\npoužitie opätovne uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú. Tieto okolnosti môžu vyplývať\nnajmä z osobitného charakteru úloh, na ktorých splnenie takéto zmluvy boli uzavreté,\na z charakteristických vlastností spojených s nimi alebo prípadne zo sledovania legitímneho cieľa\nsociálnej politiky členského štátu.\n59. Podľa ústavného súdu napadnuté zákonné ustanovenia sú v súlade s uvedenými závermi\nSúdneho dvora, keďže rozdielne zaobchádzanie medzi vysokoškolskými učiteľmi ako pracovníkmi\nna dobu určitú a porovnateľnými pracovníkmi na dobu neurčitú odôvodňuje nie na základe toho,\nže toto rozdielne zaobchádzanie je stanovené vo vnútroštátnej všeobecnej a abstraktnej zákonnej\nnorme, ale existenciou presných a konkrétnych okolností charakterizujúcich pracovnú činnosť\nvysokoškolských učiteľov a na základe objektívnych a transparentných kritérií (t. j. uskutočňovanie\nkvalitnej pedagogickej a vedeckovýskumnej činnosti, pričom táto kvalita u jednotlivých\nvysokoškolských učiteľov a vedcov môže mať dynamický charakter smerom nielen k zlepšeniu,\n15\n\nale aj zhoršeniu), a to (v zmysle rozsudku z 13. 9. 2007, Del Cerro Alonso, C-307/05,\nEU:C:2007:509, bod 58) na účely overenia, či táto nerovnosť zodpovedá skutočnej potrebe,\nje spôsobilá dosiahnuť sledovaný cieľ a je na tento účel nevyhnutná.\n60. Podľa ústavného súdu napadnutá právna úprava rovnako zodpovedá skutočnej potrebe,\nje spôsobilá dosiahnuť sledovaný cieľ (uskutočňovanie kvalitnej pedagogickej a vedeckovýskumnej\nčinnosti) a na jeho dosiahnutie ju možno považovať aj za nevyhnutnú v zmysle už uvedenej úniovej\núpravy. Nevyhnutnosť pre dosiahnutie sledovaného cieľa v posudzovanom prípade týkajúcom sa\nzákazu znevýhodňovania pracovníkov na dobu určitú v pracovnoprávnych podmienkach voči\nporovnateľným stálym zamestnancom (v zmysle doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody o práci\nna dobu určitú, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci\nna dobu určitú), resp. ochrany zamestnancov proti diskriminácii v zamestnaní [v zmysle čl. 36 ods.\n1 písm. b) ústavy] spadajúcej do kategórie hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, je totižto\npotrebné posudzovať optikou menej prísneho testu proporcionality. V teste proporcionality\npri hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach obstojí aj taká zákonná úprava, pri ktorej\nmožno zistiť sledovanie nejakého legitímneho cieľa a ktorá tak činí spôsobom, ktorý si možno\npredstaviť ako rozumný prostriedok na jeho dosiahnutie, hoci nemusí ísť o prostriedok najlepší,\nnajvhodnejší, najúčinnejší či najmúdrejší. Požiadavka primeranosti (proporcionality)\npri obmedzovaní hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv nekladie na zákonodarcu nároky\nporovnateľné s obmedzovaním občianskych a politických práv. Pre zákonodarcu to prináša\nzväčšenie manévrovacieho priestoru pri právnej úprave inštitútov, ktorými udeľuje hospodárskym,\nsociálnym a kultúrnym právam konkrétny obsah (PL. ÚS 1/2012, PL. ÚS 14/2014,\nPL. ÚS 16/2018). Hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv sa napokon možno domáhať len\nv medziach zákonov, ktoré tieto práva vykonávajú (čl. 51 ods. 1 ústavy). Voľba nástrojov\ndosahujúcich sledované ciele a miera ich uplatnenia sú primárne úlohou zákonodarcu, ktorý\nza rozpoznanie problémov, ktoré si vyžadujú reguláciu, voľbu nástrojov a ich účinky, ktoré niekedy\nmôžu byť aj negatívne, nesie politickú zodpovednosť.\n61. Skupina poslancov namieta tiež nesprávnu transpozíciu doložky 5 bodu 1 písm. a) rámcovej\ndohody o práci na dobu určitú, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 1999/70/ES o rámcovej\ndohode o práci na dobu určitú napadnutou právnou úpravou z dôvodu jej nesúladu so závermi\nSúdneho dvora vyhlásenými v jeho rozsudku vo veci sp. zn. C-307/05 (rozsudok z 13. 9. 2007,\nDel Cerro Alonso, C-307/05, EU:C:2007:509), v ktorom Súdny dvor uznal za objektívny dôvod,\nna základe ktorého možno predĺžiť platnosť pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov\nuzavretých na dobu určitú, sociálnu politiku štátu, pričom podľa skupiny poslancov pod tento dôvod\nnemožno subsumovať status vysokoškolských učiteľov, pretože výkonom ich činností nedochádza\nk napĺňaniu uvedeného cieľa. V bode 53 rozsudku vo veci sp. zn. C-307/05, Alonso, Súdny dvor\nuviedol, že pojem „objektívne dôvody“ v zmysle doložky 5 bodu 1 písm. a) rámcovej dohody\no práci na dobu určitú, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 1999/70/ES o rámcovej dohode\no práci na dobu určitú, „... musí byť chápaný tak, že označuje presné a konkrétne okolnosti\ncharakterizujúce určenú činnosť, a preto môže odôvodniť v tomto osobitnom kontexte použitie\nopätovne uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú“, pričom „tieto okolnosti môžu vyplývať\nnajmä z osobitného charakteru úloh, na ktorých splnenie takéto zmluvy boli uzavreté,\na z charakteristických vlastností spojených s nimi alebo prípadne zo sledovania legitímneho cieľa\nsociálnej politiky členského štátu (pozri rozsudok Adeneler a i., už citovaný, body 69 a 70)“. Pojem\n16\n\n„objektívne dôvody“ v zmysle doložky 5 bodu 1 písm. a) rámcovej dohody o práci na dobu určitú,\nktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, sa\nteda podľa záverov Súdneho dvora má vykladať analogicky ako taký istý pojem „objektívne\ndôvody“ v zmysle doložky 4 bodu 1 uvedenej rámcovej dohody (rozsudok z 13. 9. 2007, Del Cerro\nAlonso, C-307/05, EU:C:2007:509, bod 56).\n62. Napadnutá právna úprava je podľa ústavného súdu v súlade s citovanými závermi Súdneho\ndvora, keďže dôvod, pre ktorý bola prijatá, spočíva v presných a konkrétnych okolnostiach\ncharakterizujúcich činnosť vysokoškolských učiteľov, t. j. v uskutočňovaní kvalitnej pedagogickej\na vedeckovýskumnej činnosti, pričom tieto okolnosti vyplývajú z osobitného charakteru ich úloh\nvo vzdelávacej a vedeckovýskumnej činnosti. Sledovanie legitímneho cieľa sociálnej politiky\nčlenského štátu úniová úprava uznáva ako alternatívny objektívny dôvod uzatvárania zmlúv\nna dobu určitú. Pre zlučiteľnosť vnútroštátnej úpravy s ňou teda nie je nevyhnutné sledovanie\nvýlučne tohto cieľa. Skutočnosť, že sledovanie takéhoto cieľa spomína dôvodová správa\nk napadnutej právnej úprave ipso facto, nezakladá jej prípadnú nezlučiteľnosť s požiadavkami\nplynúcimi z označenej úniovej právnej úpravy.\n63. Podľa ústavného súdu napadnutá vnútroštátna úprava sa neobmedzuje na všeobecné\na abstraktné povolenie využitia opätovne uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú (porovnaj:\nrozsudok z 13. 9. 2007, Del Cerro Alonso, C-307/05, EU:C:2007:509, body 54 a 55), keďže tie\numožňuje uzatvárať s presne vymedzenou skupinou osôb – vysokoškolskými učiteľmi,\na to s ohľadom na konkrétny obsah ich pracovnej činnosti a jej špecifiká, t. j. na základe\nobjektívnych dôvodov, resp. v záujme dosiahnutia konkrétne vymedzeného cieľa – uskutočňovanie\nkvalitnej pedagogickej a vedeckovýskumnej činnosti.\n64. Nesprávnu transpozíciu doložky 5 bodu 1 písm. a) rámcovej dohody o práci na dobu určitú,\nktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci na dobu určitú,\nskupina poslancov napáda aj z dôvodu jej rozporu so závermi Súdneho dvora vyhlásenými v jeho\nrozsudku vo veci sp. zn. C-190/13 (rozsudok z 13. 3. 2014, Márquez Samohano, C-190/13,\nEU:C:2014:146), v zmysle ktorých obnovovanie opakovane uzatvorených pracovných zmlúv\nna dobu určitú sa nemá použiť na uspokojovanie trvalých a dlhodobých potrieb univerzít v oblasti\nzamestnávania pedagogických pracovníkov. Navrhovatelia vzhliadajú nesúlad napadnutej právnej\núpravy s uvedenými závermi Súdneho dvora z dôvodu, že činnosti, ktoré vysokoškolský učiteľ\nzabezpečuje, pedagogická a vedeckovýskumná činnosť nemajú dočasný, ale, naopak, trvalý\ncharakter. Závery Súdneho dvora vyhlásené v uvedenom rozsudku sa však týkajú obnovovania\npracovných zmlúv na dobu určitú s externými profesormi bez akéhokoľvek obmedzenia, pokiaľ ide\no maximálnu dĺžku a počet obnovení takýchto zmlúv.\n65. Doložka 5 bod 1 rámcovej dohody ukladá členským štátom s cieľom zabrániť zneužívaniu\nopakovane uzatváraných pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú\npovinnosť účinne a záväzne prijať najmenej jedno z opatrení, ktoré taxatívne vymedzuje, ak ich\nvnútroštátne právo neobsahuje rovnocenné zákonné opatrenia. Tri takto taxatívne vymedzené\nopatrenia v tejto doložke v bode 1 písm. a) až c) sa týkajú objektívnych dôvodov na obnovenie\ntýchto pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov, maximálnej dĺžky platnosti týchto\nopakovane uzatváraných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov a počtu ich obnovení. Členské\nštáty disponujú mierou voľnej úvahy, pretože môžu použiť jedno alebo viaceré opatrenia uvedené\n\n17\n\nv doložke 5 bode 1 písm. a) až c) rámcovej dohody alebo existujúce rovnocenné zákonné opatrenia,\naby zohľadnili potreby príslušných odvetví a/alebo kategórií pracovníkov. Doložka 5 bod 1\nrámcovej dohody tým určuje členským štátom všeobecný cieľ spočívajúci v zabránení takému\nzneužívaniu, pričom im ponecháva voľbu prostriedkov na dosiahnutie tohto cieľa, pokiaľ\nnespochybnia cieľ alebo potrebný účinok rámcovej dohody (rozsudky z 11. 2. 2021, M.V. a i.,\nC‑760/18, EU:C:2021:113, body 54 – 56 a z 3. 6. 2021, EB, C-326/19, EU:C:2021:438, body 56 –\n58).\n66. Súdny dvor tiež napokon v súvislosti s univerzitnými vedeckými pracovníkmi dospel k záveru,\nže skutočnosť, že univerzity majú trvalú potrebu zamestnať takýchto pracovníkov, neznamená,\nže túto potrebu nemožno uspokojiť využitím pracovných zmlúv na dobu určitú (rozsudok z 3. 6.\n2021, EB, C-326/19, EU:C:2021:438, bod 67). Uvedené závery možno nepochybne aplikovať aj\nna pedagogických zamestnancov vysokých škôl, resp. vysokoškolských učiteľov, ktorých\nzamestnanie slúži k plneniu tak pedagogických, ako aj vedecko-výskumných úloh vysokých škôl.\n67. Okrem toho, Súdny dvor už konštatoval (rozsudok z 3. 6. 2021, EB, C-326/19, EU:C:2021:438,\nbod 69), že v prípade, ak predĺženie platnosti zmlúv na dobu určitú je podmienené kladným\nhodnotením vykonávaných vyučovacích a vedeckých činností, „osobitné potreby“ dotknutého\nodvetvia môžu primerane spočívať, pokiaľ ide o oblasť vedeckého výskumu (obdobne aj oblasť\npedagogickej činnosti, pozn.), v potrebe zabezpečiť kariérny postup jednotlivých vedeckých\n(obdobne aj pedagogických, pozn.) pracovníkov v závislosti od ich príslušných zásluh, ktoré sa\nmusia v dôsledku toho posúdiť. Ustanovenie, ktoré by ukladalo univerzite povinnosť uzavrieť\nzmluvu na dobu neurčitú s vedeckým (obdobne aj s pedagogickým, pozn.) pracovníkom nezávisle\nod ohodnotenia výsledkov jeho vedeckých (obdobne aj pedagogických, pozn.) činností, by preto\nnespĺňalo už uvedené požiadavky.\n68. Súdny dvor preto dospel k záveru (rozsudok z 3. 6. 2021, EB, C-326/19, EU:C:2021:438, bod\n71), že doložka 5 rámcovej dohody sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej\núprave, ktorá pre prijímanie univerzitných vedeckých (obdobne aj pedagogických, pozn.)\npracovníkov stanovuje uzatváranie zmlúv na dobu určitú... pričom k uzatvoreniu takých zmlúv dôjde\npod podmienkou, že sú k dispozícii zdroje pre plánovanie na účely vykonávania vedeckej\na vyučovacej činnosti, doplnkovej vyučovacej činnosti a služieb študentom a zároveň predĺženie\ntýchto zmlúv podlieha kladnému hodnoteniu vykonanej vedeckej a vyučovacej činnosti bez toho, aby\nbolo potrebné stanoviť objektívne a transparentné kritériá na overenie, či uzatvorenie a obnovenie\ntakýchto zmlúv vskutku zodpovedá skutočnej potrebe, či sú spôsobilé dosiahnuť sledovaný cieľ\na či sú nevyhnutné na tento účel“.\n69. Podľa ústavného súdu napadnuté zákonné ustanovenia týkajúce sa uzatvárania pracovných\nzmlúv s vysokoškolskými učiteľmi na dobu určitú reflektujú osobitné potreby oblasti vysokého\nškolstva a opätovné uzavretie takýchto pracovných zmlúv je závislé od posúdenia príslušných\nzásluh dotknutých osôb v pedagogickej a vedeckovýskumnej činnosti, resp. kladného hodnotenia\nich vykonanej vyučovacej a vedeckej činnosti.\n70. Napadnutú zákonnú úpravu je napokon potrebné vnímať v kontexte § 77 ods. 1 zákona\no vysokých školách, ktorý umožňuje obsadzovanie funkčných miest docentov a profesorov aj\nosobami bez príslušného vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu,\na § 77 ods. 6 zákona o vysokých školách, podľa ktorého ak vysokoškolský učiteľ obsadil funkčné\n18\n\nmiesto docenta alebo funkčné miesto profesora aspoň tretí raz a celkový čas jeho pôsobenia\nna týchto funkčných miestach dosiahol aspoň deväť rokov, získava právo na pracovnú zmluvu\ns touto vysokou školou na miesto vysokoškolského učiteľa na dobu určitú až do dosiahnutia veku\n70 rokov. Uvedenou zákonnou úpravou zákonodarca vytvoril predpoklady na získanie pracovnej\nstability a vyššej miery sociálnej istoty tých vysokoškolských učiteľov, ktorí sa v prostredí vysokej\nškoly pracovne etablujú. Túto úpravu preto možno považovať za existujúce zákonné opatrenie\nna zamedzenie nezákonného konania spočívajúceho v zneužívaní uzatvárania pracovných zmlúv\nalebo pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú, ktoré zohľadňuje potreby príslušného odvetvia\na kategórie pracovníkov a je rovnocenné s opatreniami uvedenými v doložke 5 bode 1 písm. a) až c)\nrámcovej dohody o práci na dobu určitú, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 1999/70/ES\no rámcovej dohode o práci na dobu určitú (pozri v tomto ohľade bod 65 odôvodnenia tohto nálezu).\n71. Vzhľadom na uvedené východiská, označenú úniovú právnu úpravu, relevantnú judikatúru\nSúdneho dvora a samotný prieskum napadnutých zákonných ustanovení ústavný súd nevzhliada\nv posudzovanom prípade nesprávnu transpozíciu doložiek 4 bodu 1 a 5 bodu 1 písm. a) rámcovej\ndohody o práci na dobu určitú, ktorá je uvedená v prílohe smernice Rady 1999/70/ES o rámcovej\ndohode o práci na dobu určitú, národnou radou. Návrhu navrhovateľov nevyhovel ani v časti\nnamietaného nesúladu napadnutej právnej úpravy s čl. 1 ods. 2 ústavy jednak preto,\nže v predmetnom kontexte neposudzuje súlad zákona so smernicou, a v širších interpretačných\nsúvislostiach z vecných dôvodov uvedených v tejto časti odôvodnenia.\nIII.4. Záver:\n72. Ústavný súd konštatuje, že napadnutá úprava „reťazenia“ pracovných pomerov na dobu určitú\npedagogických zamestnancov vysokých škôl nie je diskriminačná tak, ako to tvrdia navrhovatelia,\na preto nie je v rozpore s čl. 1 ods. 1 a 2 a čl. 12 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 36 ods. 1 písm. b) ústavy,\ns tým, že spôsob uzatvárania pracovných pomerov s pedagogickými zamestnancami je koncepčnou\nvecou zákonodarcu, do ktorej nateraz ústavný súd nemá dôvod zasiahnuť (m. m. PL. ÚS 6/2022).\nZ týchto dôvodov návrhu nevyhovel, tak ako je uvedené vo výroku nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. októbra 2023\nIvan Fiačan\npredseda Ústavného súdu\nSlovenskej republiky\n\n19", "vazby": {"registre": ["súlad právnych predpisov", "rovnosť, rovnoprávnosť-v zaobchádzaní", "základné ľudské práva a slobody-obmedzenie", "diskriminácia-pozitívna", "kolízia záujmov", "Ústavný súd Slovenskej republiky-súlad právnych predpisov", "akademický", "európske právo", "medzinárodné právo-medzinárodný záväzok", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky", "súlad-súlad právnych predpisov", "konanie pred ústavným súdom", "konanie-prerušenie", "predbežná (prejudiciálna) otázka-konanie o prejudicálnej otázke SD EÚ", "rovnosť, rovnoprávnosť-princíp rovnosti", "rovnosť, rovnoprávnosť-v zaobchádzaní", "diskriminácia-zákaz", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky", "Ústavný súd Slovenskej republiky-súlad právnych predpisov", "medzinárodné právo-medzinárodný záväzok", "práca, pracovný pomer-pracovná zmluva", "zamestnanec", "zmluva-pracovná zmluva", "európske právo", "právny štát", "test proporcionality", "súlad-súlad právnych predpisov"], "ustanovenia": ["čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:532355a5-1e76-47db-b853-9ccb07e6c7af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.6.2022.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2022 z 24. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-24", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.6.2022.1"}, {"guid": "ussr:4e000e67-2ab5-433f-8ebd-b086f748e166", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.5.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2018 z 26. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-26", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.5.2018.1"}, {"guid": "ussr:490dae0c-dab3-4eca-8a72-14938e36fdd1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.16.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/2018 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:PL.US.16.2018.1"}, {"guid": "ussr:aece8c2c-f617-48d1-83a9-91735d504645", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2017.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2017 z 14. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-14", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:PL.US.1.2017.1"}, {"guid": "ussr:0d4df2d9-9fb2-4685-96bc-2b3de4e93517", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.8.2016.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/2016 z 29. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-29", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.8.2016.1"}, {"guid": "ussr:0c735d37-7e53-4e51-b0c8-c1fb6bab14a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/09 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c735d37-7e53-4e51-b0c8-c1fb6bab14a6"}, {"guid": "ussr:f90278e4-f32f-4303-a4f7-1965efaa5b2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/08 z 7. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-07", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f90278e4-f32f-4303-a4f7-1965efaa5b2f"}, {"guid": "ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/04 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 1047, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c488fc7-129c-49c3-8cbc-8c8b8f67169c"}, {"guid": "ussr:f20e2598-c0d3-4e53-9e4b-d283c2585824", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 8/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 8/04 z 6. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-06", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f20e2598-c0d3-4e53-9e4b-d283c2585824"}, {"guid": "ussr:7428e30b-e91d-4ce8-9154-48de7ef2eb8b", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/03 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 83, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7428e30b-e91d-4ce8-9154-48de7ef2eb8b"}, {"guid": "ussr:2ef7ed34-29e4-47ca-b92b-b0cfbc7a7286", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 39/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 39/01 z 4. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-04", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ef7ed34-29e4-47ca-b92b-b0cfbc7a7286"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:b0ff6413-943e-4c86-a980-249f448f9418", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.4.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 4/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 4/00 z 4. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-04", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.4.2000.1"}, {"guid": "ussr:e9e602ec-81fb-4b4a-ac19-6e1f1c087f86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 17/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/99 z 22. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-22", "citacie_n": 992, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1"}, {"guid": "ussr:0615bbd6-35b8-46a2-be15-6ba55c1226e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 14/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 14/98 z 22. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-22", "citacie_n": 144, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0615bbd6-35b8-46a2-be15-6ba55c1226e1"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:7a496589-b593-4fb1-a032-68a9c2282d99", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.18.1997.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 18/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/97 z 28. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-28", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.18.1997.1"}, {"guid": "ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 43/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 43/95 z 10. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-10", "citacie_n": 572, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50"}, {"guid": "ussr:d9684868-3f58-4ae9-987f-eaec0074d73c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.33.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 33/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 33/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.33.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:86c40ead-a704-4dae-9121-e12881217ab6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.9.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2023 z 11. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PL.US.9.2023.1"}, {"guid": "ussr:f9984b0e-9474-48e4-9512-13ec9aa70abf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.13.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 13/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 13/2023 z 4. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.13.2023.1"}]}