{"guid": "ussr:efc80b5b-9be4-462d-a64c-174982f37c64", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.90.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2023 z 12. 4. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. apríla 2023, sp. zn. IV. ÚS 90/2023, ECLI:SK:USSR:2023:4.US.90.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2023-04-12", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/efc80b5b-9be4-462d-a64c-174982f37c64", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.90.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.90.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.90.2023.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 90/2023-27\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca\nspravodajca) a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, Jesenná 8, Prešov,\nproti postupu Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Co 128/2019 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Co 128/2019 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv\na slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Sťažovateľovi p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 eur, ktoré\nj e mu Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume\n530,86 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ označený v záhlaví tohto rozhodnutia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému\nsúdu 26. januára 2023 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\n\na podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie\nsvojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Co 128/2019 (ďalej len „napadnuté\nkonanie“). Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti žiada, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu\nkonať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Požaduje tiež priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia v sume 15 000 eur, ako aj náhradu trov konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II\n(ďalej len „okresný súd“) 10. júla 2013 domáhal proti žalovaným nároku na peňažné plnenie –\nz titulu náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom. Okresný súd vo veci\nrozhodol (v poradí druhým) rozsudkom č. k. 50 C 177/2013-742 z 28. novembra 2018. Sťažovateľ\nbol v konaní úspešný v rozsahu 0,14 %. Sťažovateľ proti rozsudku okresného súdu podal\n20. decembra 2018 odvolanie, o ktorom krajský súd rozhoduje v napadnutom konaní. Okresný súd\nvykonal úkony súdu prvej inštancie v odvolacom konaní podľa § 373 a nasl. Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“) a následne súdny spis doručil 27. mája 2019 krajskému súdu\nna rozhodnutie o odvolaní.\n3. Sťažovateľ žiadal krajský súd 4. decembra 2020, teda takmer po dvoch rokoch od podania\nodvolania, aby vo veci rozhodol. Od krajského súdu nedostal na uvedenú žiadosť odpoveď\na krajský súd ani do podania ústavnej sťažnosti o odvolaní nerozhodol.\n4. Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že krajský súd v napadnutom konaní rozhodol rozsudkom\nz 31. januára 2023 tak, že rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdil.\nAktuálne krajský súd vyhotovuje písomný rozsudok.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n5. Podstatou argumentácie sťažovateľa je námietka, že krajský súd ako odvolací súd v napadnutom\nkonaní ani do dnešného dňa nerozhodol ani po uplynutí 44 mesiacov, t. j. troch rokov a ôsmich\nmesiacov. Krajský súd v napadnutom konaní nevykonal žiaden procesný úkon, bol úplne nečinný\na o odvolaní rozhoduje neprimerane dlhé obdobie, čím porušil označené práva podľa ústavy, listiny\na dohovoru.\n6. Rozhodovanie súdov vo veciach náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom\nmôže byť považované za právne a fakticky zložité, avšak ani rozhodovanie všeobecného súdu\nv takýchto veciach nesmie trvať neprimerane dlhú dobu. Je relevantné, že v tejto veci už krajský\nsúd raz rozhodoval, keď uznesením z 27. apríla 2018 zrušil v poradí prvý rozsudok okresného súdu\nz 13. apríla 2016. Krajský súd v prvom odvolacom konaní rozhodol približne po dvoch rokoch\nod vydania rozsudku okresného súdu, v napadnutom konaní krajský súd nerozhodol ani po uplynutí\nštyroch rokov od vydania rozsudku okresného súdu. Aktuálne vo veci navyše rozhodujú dvaja\nz troch členov pôvodného senátu, ktorý rozhodoval o prvom odvolaní.\n7. Sťažovateľ svojím správaním nijako neprispel k vzniku zbytočných prieťahov. Po približne\ndvoch rokoch od vydania rozsudku okresného súdu žiadal krajský súd, aby vo veci rozhodol.\n\n2\n\n8. Krajský súd od doručenia spisu, t. j. od 27. mája 2019, bol absolútne nečinný a ani po uplynutí 44\nmesiacov o odvolaní nerozhodol. Krajský súd postupoval v rozpore s čl. 17 CSP.\n9. Okolnosti prerokúvanej veci podľa sťažovateľa odôvodňujú priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia v sume 15 000 eur, keďže „zo strany porušovateľa došlo a stále dochádza\nk neprimerane dlhým a neospravedlniteľným prieťahom v konaní.“.\n10. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením\nč. k. IV. ÚS 90/2023-15 zo 14. februára 2023 ju v celom rozsahu podľa § 56 ods. 5 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie krajského súdu a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie krajského súdu:\n11. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie a na výzvu ústavného súdu reagoval predseda\nkrajského súdu, ktorý v podaní č. k. 1 SprV 108/2023 zo 7. marca 2023 k celkovej dĺžke\nnapadnutého konania uviedol, že povinnosťou senátu „16 Co“ bolo prednostne prejednať\na rozhodnúť veci, ktoré napadli krajskému súdu pred 27. májom 2019 „(k 30. 4. 2019 to bolo 250\nvecí a z toho 38 vecí starších ako 1 rok), a rovnako veci, na ktorých rozhodnutie je stanovená\nzákonná lehota.“.\n12. K času, ktorý je akceptovateľný na prípravu odvolacieho konania a rozhodnutie odvolacieho\nsúdu vo veciach, bolo podľa predsedu krajského súdu potrebné zohľadniť, že v období od 16. marca\n2020 do 13. júna 2020, v období od 1. októbra 2020 do 14. mája 2021 a v období od 25. novembra\n2021 do 22. februára 2022 bol na území Slovenskej republiky v súvislosti s nákazlivou chorobou\nCOVID-19 vyhlásený núdzový stav, „ktorý vytváral procesné prekážky spojené s prevenciou\nšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19...“.\n13. Pokiaľ ide o námietku, že krajský súd už vo veci raz rozhodol uznesením z 27. apríla 2018,\npoukázal predseda okresného súdu na to, že sudcom spravodajcom v uvedenom prvom odvolacom\nkonaní bol JUDr. Ing. Mário Dubaň (ako predseda senátu, ktorého ďalšími členmi boli\nJUDr. Roman Majerský a JUDr. Ivana Štiftová), ktorý bol trvalo preložený na výkon funkcie sudcu\nna Najvyšší súd Slovenskej republiky, a preto vec bola naštudovaná novým sudcom spravodajcom\na súčasne bolo potrebné, aby vec po skutkovej a právnej stránke naštudovala nová členka senátu\nMgr. Daniela Drnáková.\n14. Na tomto základe predseda krajského súdu konštatoval, že to boli výlučne objektívne dôvody,\nktoré viedli k tomu, že právna vec sťažovateľa nebola rozhodnutá skôr. Nemožno tiež opomenúť,\nže krajský súd vo veci rozhodol ešte pred doručením ústavnej sťažnosti sťažovateľa krajskému\nsúdu, a teda v súčasnosti stav právnej neistoty sťažovateľa už nepretrváva.\n\n3\n\nIII.2. Replika sťažovateľa:\n15. Sťažovateľ v reakcii na vyjadrenie krajského súdu v stanovisku doručenom ústavnému súdu\n24. marca 2023 uviedol, že vymedzené skutočnosti nezbavujú krajský súd zodpovednosti\nza porušenie označených práv. Krajský súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť\nza zabezpečenie riadneho a efektívneho postupu pri rozhodovaní. V napadnutom konaní pritom\ntakto nepostupoval, keď v odvolacom konaní rozhodol po uplynutí zjavne neprimeranej doby.\nZmena v zložení senátu nebola rozhodujúca, keď pre dvoch z troch členov senátu uvedená právna\nvec nebola nová. Neobstojí ani odkaz na opatrenia v súvislosti s ochorením COVID-19,\na to z dôvodu, že krajský súd v napadnutom konaní nenariaďoval pojednávanie.\n16. Zjavne neprimeranú dĺžku napadnutého konania podčiarkuje skutočnosť, že krajský súd bol\nv napadnutom konaní absolútne nečinný. Krajský súd pritom ani netvrdil, že právna vec bola právne\nalebo skutkovo zložitá. Vychádzajúc z vyjadrenia krajského súdu, možno konštatovať, že ústavná\nsťažnosť je dôvodná, keďže argumenty krajského súdu nijako neznižujú alebo nevylučujú jeho\nzodpovednosť za zbytočné prieťahy v napadnutom konaní.\n17. Sťažovateľ po takmer dvoch rokoch od podania odvolania 4. decembra 2020 žiadal\no rozhodnutie o odvolaní. Sťažovateľ na svoju žiadosť nedostal žiadnu odpoveď a k vydaniu\nrozhodnutia došlo až po podaní ústavnej sťažnosti, teda s odstupom ďalších dvoch rokov,\nčo sťažovateľ považuje za „mimoriadne ľahostajný“ postup, a preto ani meritórne rozhodnutie\nkrajského súdu „nie je ospravedlnením jednoznačne preukázanej nečinnosti a rezignácie\nporušovateľa na rozhodnutie v namietanom konaní.“.\n18. Z uvedených dôvodov sťažovateľ považuje aj uplatnenú sumu finančného zadosťučinenia\nza primeranú. Je adekvátna zásahu do jeho ústavných práv, ktorých porušenie možno kompenzovať\nlen relutárne a len vo výške, ktorá „aj reálne (a nie len symbolicky), dokáže sťažovateľovi aspoň\nčiastočne vykompenzovať zásah do jeho ústavných práv.“.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n19. Ústavný súd v súlade s § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania\nvo veci ústavnej sťažnosti, keďže na základe podaní krajského súdu a sťažovateľa, berúc do úvahy\nskutočnosti vyplývajúce zo zberného spisu krajského súdu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie,\ndospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n20. Podstatou argumentácie sťažovateľa je námietka porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu\nv napadnutom konaní, ktorého predmetom je rozhodovanie o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku\nokresného súdu, ktorým tento rozhodol o sťažovateľom uplatnenom nároku na náhradu\nza obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom. Sťažovateľ je v procesnom postavení\nžalobcu (navrhovateľa) a strany, ktorá podala odvolanie. Sťažovateľ namieta postup krajského súdu\nv napadnutom konaní, ktorý bol absolútne nečinný v rozsahu približne troch rokov a ôsmich\nmesiacov, keď krajský súd o odvolaní napokon rozhodol.\n21. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 38 ods. 2 listiny) si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu\n4\n\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08, I. ÚS 326/2010).\n22. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie už citovaných\npráv vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním\nveci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej\nistoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(IV. ÚS 221/04).\n23. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo\nalebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma\nvždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä\npodľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\nsprávanie účastníka súdneho konania (resp. strany v spore) a postup samotného súdu\n(napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu\n(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00,\nI. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02).\n24. Pri posudzovaní prvého kritéria – zložitosti veci dospel ústavný súd k záveru, že vo veci\nide o rozhodovanie v odvolacom konaní o nároku sťažovateľa na náhradu za obmedzenie\nvlastníckeho práva vecným bremenom. Sťažovateľ pripúšťa, že predmet konania môže byť právne\na fakticky zložitejší. Krajský súd sa k zložitosti veci nijak nevyjadril. Z tohto pohľadu aj ústavný\nsúd prijal záver, že predmet konania môže byť právne a fakticky zložitejší. Akceptoval\nvšak argumentáciu sťažovateľa v tom, že ani zložitejší predmet konania nemôže ospravedlniť\nnečinnosť vo vymedzenom rozsahu (3 roky a 8 mesiacov), a to o to viac, že v predmetnej právnej\nveci ide už o druhé odvolacie konanie, pričom pre dvoch z celkovo troch členov senátu uvedená\nprávna vec nebola nová, keďže sa podieľali na rozhodovaní v prvom odvolacom konaní.\nV prerokúvanej veci nejde o privilegovaný typ konania.\n25. Druhým kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní došlo\nk zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľa ako strany napadnutého konania. Ústavný súd\nnezistil také správanie sťažovateľa, ktoré by relevantne prispelo k vzniku zbytočných prieťahov\nv napadnutom konaní.\n26. Ďalším kritériom, na základe ktorého ústavný súd zisťuje, či v napadnutom konaní došlo\nk zbytočným prieťahom, je postup krajského súdu ako odvolacieho súdu v napadnutom konaní.\nÚstavný súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy\nv konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu,\nale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu\nprávnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n27. Z pripojeného zberného spisu krajského súdu a z jeho rozsudku z 31. januára 2023 (bod 23\nodôvodnenia rozsudku) vyplýva, že krajský súd prejednal odvolanie sťažovateľa bez nariadenia\n\n5\n\nodvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, keďže nešlo o vec, v ktorej by bolo\npotrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval\nani dôležitý verejný záujem. Z uvedeného je zjavné, že krajský súd v napadnutom odvolacom\nkonaní rozhodol po troch rokoch a ôsmich mesiacoch bez nariadenia pojednávania, pričom\nv uvedenom období bol absolútne nečinný.\n28. Pokiaľ ide o odkaz krajského súdu na vysoký počet vecí, v ktorých mal povinnosť rozhodnúť\nešte pred vecou sťažovateľa, ktorý možno vnímať ako obranu krajského súdu, ústavný súd\npoukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie je možné prenášať technicko-organizačné problémy\nštátnych orgánov na účastníkov konania, čo platí o to viac, ak to má za následok porušenie\nich základných práv alebo slobôd. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu\n(napr. I. ÚS 127/04) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť primeraný počet\nsudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, nemôže byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavuje štát\nzodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (IV. ÚS 97/04,\nIV. ÚS 136/03, IV. ÚS 35/06, II. ÚS 481/2017). Rovnako tak uviedol, že hoci nie všetky nástroje\nna vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu\nči konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať\nna ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03, II. ÚS 179/2013, II. ÚS 264/2013,\nII. ÚS 481/2017). Rovnaký záver vyplýva aj z judikatúry ESĽP, v zmysle ktorej je na členských\nštátoch, aby organizovali svoje právne systémy takým spôsobom, aby zaručili rozhodnutie o veci\nv primeranej lehote, preto nadmerné pracovné zaťaženie nemožno vziať do úvahy (porov. Vocaturo\nproti Taliansku, rozhodnutie z 24. 5. 1991, séria A č. 206-C, § 17; Cappello proti Taliansku,\nrozhodnutie z 27. 2. 1992, séria A č. 230-F, § 17; sťažnosť vo veci Bieliński proti Poľsku,\nč. 48762/19, rozhodnutie z 21. 7. 2022, § 46).\n29. Obdobne pandémia ochorenia COVID-19 môže byť dôvodom nečinnosti, avšak v rámci\nojedinelej nečinnosti trvajúcej kratší čas aj s prihliadnutím na predmet konania a jeho význam\npre sťažovateľa (IV. ÚS 266/2022, IV. ÚS 422/2022). Obmedzenia, ktoré si vyžiadala pandémia\nCOVID-19, môžu mať nepriaznivý vplyv na vybavovanie vecí vnútroštátnymi súdmi,\nhoci to v zásade nemôže zbaviť štát všetkej zodpovednosti za nadmernú dĺžku predmetného\nkonania (sťažnosť vo veci Q and R proti Slovinsku, č. 19938/20, rozhodnutie z 8. 2. 2022, § 80).\nV aktuálne prerokúvanej veci v čase vzniku pandémie a s tým spojených opatrení (marec 2020)\nnapadnuté konanie už trvalo približne desať mesiacov, t. j. dobu, v ktorej krajský súd (aj vzhľadom\nna opakované rozhodovanie v predmetnej veci), už mohol meritórne rozhodnúť. Obdobne\nje potrebné zohľadniť, že krajský súd v napadnutom odvolacom konaní nenariaďoval pojednávanie\na ani nevykonával žiadne dokazovanie, preto procesné obmedzenia spojené s pandémiou ochorenia\nCOVID-19 mali na priebeh napadnutého konania len veľmi limitovaný dopad. Z týchto dôvodov\nústavný súd mohol túto obranu krajského súdu akceptovať len čiastočne a prihliadol\nna ňu pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení.\n30. K námietke krajského súdu, že vo veci bolo meritórne rozhodnuté 31. januára 2023, je potrebné\nuviesť, že rozhodujúcim momentom pre odstránenie stavu právnej neistoty je právoplatnosť\nrozhodnutia, a nie samotné vydanie rozhodnutia. V prerokúvanom prípade k tomuto stavu dochádza\naž doručením predmetného rozsudku stranám (porovnaj tiež rozsudok ESĽP vo veci Humen\nproti Poľsku z 15. 10. 1999, bod 58).\n6\n\n31. Na podklade skutočností uvedených v bodoch 24 až 30 tohto nálezu ústavný súd dospel\nk záveru, že krajský súd v napadnutom odvolacom konaní bol nečinný v rozsahu troch rokov\na ôsmich mesiacov, pričom až po uplynutí takto zjavne neprimeranej doby o odvolaní sťažovateľa\nmeritórne rozhodol. Krajský súd takto v napadnutom konaní nezvolil taký procesný postup,\nktorý by smeroval k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa ako strany napadnutého\nkonania. Nečinnosťou krajského súdu tak bolo v napadnutom konaní porušené základné právo\nsťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa\nčl. 38 ods. 2 listiny a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, preto ústavný súd rozhodol v súlade s čl. 127 ods. 2 prvou vetou ústavy a § 133 ods. 1\nzákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.\n32. Krajský súd v napadnutom konaní rozhodol 31. januára 2023, z priloženého zberného spisu\ntiež vyplýva, že už pripravil písomné vyhotovenie rozsudku. Na tomto podklade ústavný súd\nnevyhovel požiadavke sťažovateľa, aby prikázal krajskému súdu v napadnutom konaní konať\nbez zbytočných prieťahov, aj s prihliadnutím na to, že doručovanie meritórneho rozhodnutia\nodvolacieho súdu realizuje spravidla súd prvej inštancie (§ 395 CSP; bod 4 výroku tohto nálezu).\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n33. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n34. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal.\n35. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez porušovania základného práva (m. m. IV. ÚS 210/04, I. ÚS 164/2018).\n36. Prihliadajúc na petit ústavnej sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ si uplatnil\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 eur, ktoré odôvodnil skutočnosťami bližšie\nuvedenými v bode 9 tohto nálezu.\n37. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n38. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, ústavný súd v neprospech krajského súdu\nhodnotil predovšetkým obdobie nečinnosti v rozsahu troch rokov a ôsmich mesiacov, ktoré vlastne\npredstavovalo celkovú dĺžku napadnutého konania. Zjavná neprimeranosť uvedenej dĺžky\nnapadnutého konania je daná aj skutočnosťou, že časť odvolacieho senátu sa na rozhodovaní\nv predmetnej veci zúčastňovala opakovane. V prospech krajského súdu bolo nevyhnutné zohľadniť\nurčitú faktickú a právnu zložitosť veci a čiastočný dopad právnych opatrení spojených s pandémiou\nochorenia COVID-19. Na podklade týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že v danom\nprípade je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie\nfinančného zadosťučinenia sťažovateľovi v sume 1 500 eur (bod 2 výroku tohto nálezu). Vzhľadom\n7\n\nna priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 500 eur oproti sťažovateľom navrhovanej sume\n15 000 eur vo zvyšnej časti ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n39. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 530,86 eur.\n40. Návrh na priznanie trov právneho zastúpenia ústavný súd posudzoval podľa vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nSťažovateľovi priznal trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava\nzastúpenia, písomné podanie ústavnej sťažnosti) podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky.\nÚstavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby\nza rok 2023 v sume 208,67 eur (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky),\ntiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby\nza rok 2023 v sume 12,52 eur (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky),\nčo spolu predstavuje sumu 442,38 eur. Vychádzajúc zo zistenia, že právny zástupca sťažovateľa\nje platcom dane z pridanej hodnoty (priložené osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty),\nuvedená suma bola zvýšená o túto daň vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona\nč. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov o sumu 88,48 eur.\nCelková hodnota náhrady trov konania takto predstavuje sumu 530,86 eur (bod 3 výroku\ntohto nálezu). Ústavný súd nepriznal nárok na náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby\n(replika sťažovateľa), keďže uvedený úkon v zásade opakoval argumentáciu už uvedenú v samotnej\nústavnej sťažnosti (bod 4 výroku tohto nálezu).\n41. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. apríla 2023\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "vecné bremeno", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "náhrada škody (ujma)-na nehnuteľnosti", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "odvolanie-odvolacie konanie", "vecné bremeno"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "16Co/128/2019", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:28db6dfd-9854-4024-ade0-c3c64da1c9d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.422.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 422/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 422/2022 z 8. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-08", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.422.2022.2"}, {"guid": "ussr:eb630648-cf49-4bae-be0c-d648d584cc9b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.266.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 266/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 266/2022 z 28. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.266.2022.2"}, {"guid": "ussr:3d49e895-e91f-4aa8-9046-59723ceed269", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.164.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 164/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 164/2018 z 10. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-10", "citacie_n": 180, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.164.2018.2"}, {"guid": "ussr:3012a9fe-1b4e-4605-8b68-6dfb81acfc73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2"}, {"guid": "ussr:4e710487-fa31-4561-9656-d91339065b72", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 264/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/2013 z 4. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-04", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e710487-fa31-4561-9656-d91339065b72"}, {"guid": "ussr:145de88b-496a-480d-9546-790c823cd2f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 179/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 179/2013 z 4. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-04", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:145de88b-496a-480d-9546-790c823cd2f9"}, {"guid": "ussr:c3b0e676-5615-4436-bbe7-8eff6f4963f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 326/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 326/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3b0e676-5615-4436-bbe7-8eff6f4963f2"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 280/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 280/08 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7"}, {"guid": "ussr:4596d524-0c6c-48ac-b25b-6a4db71cf110", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/06 z 12. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-12", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4596d524-0c6c-48ac-b25b-6a4db71cf110"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 127/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 127/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b"}, {"guid": "ussr:e503422f-de43-46ef-b43d-49bd4e427ebd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 97/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 97/04 z 30. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-30", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e503422f-de43-46ef-b43d-49bd4e427ebd"}, {"guid": "ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/03 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 477, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9981837-7b5e-4b42-9104-3f7417124ae0"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:8b6e540e-67c0-4a24-8114-8d39787bec67", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/03 z 29. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-29", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b6e540e-67c0-4a24-8114-8d39787bec67"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "d3b4cbb7-4b14-4f8b-9b4a-9469b4d02bb3:14e9a2b6-3bd8-4637-92d1-7f0d2fbf7f20", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6319200719.1", "spisova_znacka": "16Co/128/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/128/2019 z 23. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-07-23", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6319200719.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1a2e99cb-b908-44ee-9cf4-f30f27e2ef2b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.502.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 502/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 502/2024 z 22. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.502.2024.2"}, {"guid": "ussr:2d924d99-74b7-477f-9c6f-b08f5334b5db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.196.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 196/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 196/2024 z 28. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.196.2024.2"}]}