{"guid": "ussr:0145c96b-8719-4203-ac57-fa327de69336", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.78.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2023 z 26. 4. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. apríla 2023, sp. zn. IV. ÚS 78/2023, ECLI:SK:USSR:2023:4.US.78.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2023-04-26", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0145c96b-8719-4203-ac57-fa327de69336", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.78.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.78.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.78.2023.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 78/2023-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša\na zo sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Libora Duľu v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel\nBlyšťan s. r. o., Užhorodská 21, Košice, IČO 47 231 785, v mene ktorej koná konateľ a advokát\nJUDr. Daniel Blyšťan, proti postupu Okresného súdu Košice I v konaní pôvodne vedenom pod\nsp. zn. 5 T 78/2013 a po vrátení veci z dovolacieho súdu pod sp. zn. 5 T 8/2022 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Košice I v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 5 T 78/2013\na po vrátení veci z dovolacieho súdu vedenom pod sp. zn. 5 T 8/2022 b o l o p o r u š e n é\nzákladné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 8/2022 p r i k a z u j e konať bez\nzbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 eur, ktoré j e Okresný súd\nKošice I p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 493,10 eur\na zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a jeho argumentácia\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 25. apríla 2022, čiastočne\nprijatou na ďalšie konanie uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 78/2023 zo 14. februára 2023\n\ndomáha vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 5 T 78/2013, ktoré je po vrátení veci z dovolacieho súdu\nvedené pod sp. zn. 5 T 8/2022. Navrhuje uložiť okresnému súdu príkaz konať bez zbytočných\nprieťahov, priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 8 000 eur proti každému\nz označených porušovateľov a náhradu trov konania.\n2. Trestné stíhanie proti sťažovateľovi bolo začaté uznesením vyšetrovateľa zo 6. júna 2006 pre\ntrestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný zákon“). Súčasne bolo sťažovateľovi a ďalším dvom osobám\nvznesené obvinenie pre tento trestný čin a pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148\nods. 1, 5 Trestného zákona, a to obidva formou účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. c) Trestného\nzákona. Obvinenie bolo neskôr rozšírené. Krajská prokuratúra v Košiciach podala na sťažovateľa\nobžalobu 5. novembra 2013. Okresný súd rozsudkom z 31. mája 2017 sťažovateľa oslobodil spod\nobžaloby, čo potvrdil Krajský súd v Košiciach [ďalej len „krajský súd“ (ktorý uznesením č. k.\n8 To 10/2018 z 26. júna 2018 zamietol odvolanie prokurátora, pozn.)]. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) na dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky\nrozsudkom č. k. 4 Tdo 52/2019 z 8. júna 2021 obe rozhodnutia (v časti týkajúcej sa okrem iných aj\nsťažovateľa, pozn.) zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.\n3. Konanie na okresnom súde je po približne 8 a pol roku stále vedené a neukončené. Trestné\nstíhanie je ako celok vedené už takmer 16 rokov a stále nie je právoplatne rozhodnuté. Len\nprípravné konanie trvalo takmer 7 a pol roka, čo predstavuje samo osebe značný prieťah.\nSťažovateľovi hrozí nepodmienečný trest odňatia slobody, trestné konanie mimoriadne vážne\nzasahuje do základných práv každého sťažovateľa. Sťažovateľ mimoriadne citlivo vníma toto\nzjavne prieťahmi postihnuté konanie, nevidí jeho ukončenie v dohľadnej dobe. Vzhľadom\nna celkovú dĺžku konania boli porušené označené práva. Sťažovateľ odkazuje na rozsudok\nEurópskeho súdu pre ľudské práva vo veci Perhács proti Slovenskej republike z 24. 9. 2020, kde\ncivilné konanie trvalo 3 roky a priznaná nemajetková ujma predstavovala sumu 2 000 eur. V zmysle\npriznávania zadosťučinenia za prieťahy teda nastal posun v prospech zvyšovania náhrad, čím sa\ndoterajšia judikatúra ústavného súdu mala javiť ako prekonaná. Sťažovateľ zažíva počas trvania\ntrestnej veci strach, pocit márnivosti. Je neistý v tom, aký osud ho čaká, a nešťastný, čo mu\nzabraňuje sústrediť sa na vyživovanie a výchovu štyroch maloletých detí, o ktoré sa stará.\nMnohokrát upadá do depresívnych stavov.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\nII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n4. Podľa predsedu okresného súdu je ústavná sťažnosť v celom rozsahu neopodstatnená. Predmetná\nvec bola vrátená z dovolacieho súdu 26. júla 2021. Už 29. septembra 2021 predseda senátu vydal\npokyn na pripojenie trestných spisov obžalovaných, išlo o 9 spisov z rôznych súdov. Uvedené\nobdobie predseda senátu využil na štúdium spisu a oboznámenie sa s rozhodnutiami súdov,\npredovšetkým dovolacieho súdu. Tento čas možno považovať za primeraný a nevyhnutne potrebný\naj s ohľadom na čas potrebný na rozhodnutie dovolacieho súdu (od 23. augusta 2019 do 26. júla\n2\n\n2021) a predtým odvolacieho súdu (29. januára 2018 až 10. septembra 2018), kde sa vec aktuálne\nnachádza od 4. novembra 2022. Zrušujúce rozhodnutie má 39 strán a obsahuje právny názor\nvzťahujúci sa na dve odlišné kvalifikácie týkajúce sa šiestich obžalovaných a osemnástich skutkov.\n5. Po doručení posledného vyžiadaného spisu koncom januára 2022 predseda senátu pokynom\nz 25. februára 2022 určil termín hlavného pojednávania na 23. marec 2022. Skorší termín\nneprichádzal do úvahy aj s poukazom na opatrenia proti šíreniu nákazlivej choroby. Z dôvodu\nneúčasti a súčasne nevykázania doručenia jedného z obžalovaných bolo toto hlavné pojednávanie\nodročené na 25. apríl 2022. Z rovnakého dôvodu došlo k odročeniu na 23. máj 2022, keď súd\nmeritórne rozhodol vydaním odsudzujúceho a čiastočne oslobodzujúceho rozsudku. Sťažovateľ sa\nvšetkých troch hlavných pojednávaní zúčastnil spolu s obhajcom. Je nepochopiteľné\na neprofesionálne, že v ústavnej sťažnosti nie je zmienka o uvedených skutočnostiach, resp. že ich\nsťažovateľ, resp. jeho právny zástupca nedoplnili do prijatia ústavnej sťažnosti. V spise sa\nnenachádza zmienka, že by zástupca sťažovateľa požiadal o nazretie do spisu. Samotným postupom\nokresného súdu už v čase podania ústavnej sťažnosti nedochádzalo a ďalej ani nedochádza\nk namietanému porušovaniu práva sťažovateľa. Sťažnosť navrhuje predseda okresného súdu\nodmietnuť.\nII.2. Replika sťažovateľa:\n6. K vyjadreniu okresného súdu sa sťažovateľ v poskytnutej lehote nevyjadril.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\nIII.1. K porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru:\n7. Súdne konanie je potrebné viesť rýchlo, účelne a bez prieťahov. Základnou povinnosťou súdu je\nzabezpečiť taký procesný postup v každom súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej\nneistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie\n(I. ÚS 96/2019). Nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu\n(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07). Okresný súd v rozsahu svojej právomoci\nnesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu, aby smeroval k odstráneniu právnej\nneistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádzal v predmetnej veci počas konania na prvom stupni, ale aj\nv čase, keď okresný súd pripravoval vec na predloženie inštančne nadriadeným súdom a po vrátení\nspisu z nich.\n8. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje v rámci okolností konkrétneho prípadu\ntri základné kritériá, ktorými sú 1. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\n2. správanie účastníka súdneho konania a 3. postup samotného súdu. V rámci prvého kritéria\nústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre\nsťažovateľa (II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).\n9. Vo vzťahu k prvému kritériu ústavný súd zistil, že predmetom napadnutého trestného konania je\nrozhodovanie o obžalobe z viacerých (18) skutkov obžalovaného, ako aj ďalších 5\n3\n\nspoluobvinených. Vzhľadom na právnu kvalifikáciu (sprenevera, skrátenie dane a poistného) ide\no štandardnú agendu súdov. V konkrétnostiach tohto prípadu po právnej stránke ústavný súd\nnezaznamenal prvok zložitosti. Po skutkovej stránke ústavný súd zistil prvky zložitosti, ako\nnaznačoval okresný súd na svoju obranu, z dôvodu počtu obžalovaných a stíhaných skutkov. S tým\nje spojené väčšie množstvo dôkazných prostriedkov, potreba zabezpečiť účasť viacerých osôb\nsúčasne. Spis mal v čase podania obžaloby viac ako 5200 strán. Prokurátor v obžalobe navrhol\nvypočuť 6 poškodených, 5 svedkov, 2 znalkyne, zvyšné výpovede (21) a listiny (71 položiek) žiadal\nprečítať. Po vrátení veci z dovolacieho súdu sa zložitosť veci čiastočne zmenšila vzhľadom\nna rozsudok o oslobodení obžalovaného Boboka spod obžaloby právoplatný v júni 2018.\n10. Právoplatné rozhodnutie o obžalobe nepochybne subjektívne malo význam. Vo všeobecnosti\nplatí, že doba trestného konania sa posudzuje prísnejšie než doba konania v občianskoprávnych\nveciach (II. ÚS 32/03).\n11. Pokiaľ ide o kritérium správania sťažovateľa, ústavný súd podľa obsahu súdneho spisu\nkonštatuje, že vo vzťahu k okresnému súdu nespôsobil žiadne výrazné predĺženie konania.\nSťažovateľ síce podľa zistenia ústavného súdu dal čiastočne dôvod na odročenie pojednávania\nnariadeného na 10. február 2016. Súd ho dodatočne vyzýval na vyjadrenie k odvolaniu prokuratúry\nproti rozsudku z 31. mája 2017. Inak sťažovateľ dodržiaval súdom určené lehoty. Zúčastňoval sa\nhlavného pojednávania, resp. svoju neúčasť ospravedlňoval a súhlasil s jeho vykonaním v jeho\nneprítomnosti. V spise sa nenachádza žiaden dôkaz o tom, že by žiadal súd o urýchlenie\nnapadnutého konania, čo však nemôže ospravedlniť nečinnosť či neefektívny postup súdu.\n12. V súvislosti s hodnotením samotného postupu všeobecného súdu ako tretieho kritéria ústavný\nsúd poukazuje na obsah súdneho spisu, ktorý v zásade potvrdzuje priebeh konania opísaný\nsťažovateľom a doplnený okresným súdom. Účastníci sa na popise napadnutého konania zhodli.\nÚstavný súd preto vychádzal z priebehu konania ako z nespornej skutočnosti bez potreby\ndetailnejšieho reprodukovania úkonov.\n13. Ústavný súd na tomto mieste poznamenáva, že okresný súd neidentifikoval správne rozsah\nprieskumu ústavného súdu. Vyjadroval sa iba k svojmu postupu po vrátení veci z dovolacieho súdu.\nTým si podstatne uľahčil argumentáciu pred ústavným súdom. Výrok uznesenia o prijatí veci\nna ďalšie konanie č. k. IV. ÚS 78/2023 zo 14. februára 2023 sa však týkal celého konania\nokresného súdu, nielen okresným súdom naznačeného úseku. Ústavný súd v prvom výroku\nuznesenia o prijatí uvádzal čiarkami oddelenú vsuvku „po vrátení veci z dovolacieho súdu vedenom\npod sp. zn. 5 T 8/2022“ len na vysvetlenie dôvodu zmeny spisovej značky napadnutého konania,\nna ktorú sťažovateľ v ústavnej sťažnosti nereflektoval, čo bolo bližšie ozrejmené v odôvodnení.\nV žiadnom prípade nemožno redukovať ústavný prieskum postupu okresného súdu na rozsah\nnaznačovaný vo vyjadrení okresného súdu, teda že by ústavný súd preskúmaval postup iba v období\npo vrátení veci z dovolacieho súdu. Stále ide o to isté trestné konanie vymedzené skutkom\nuvedeným v obžalobe, o ktorej nebolo v čase podania ústavnej sťažnosti vo vzťahu k sťažovateľovi\nprávoplatne rozhodnuté, preto je založená možnosť preskúmavať celý doterajší postup okresného\nsúdu.\n14. V posudzovanom prípade možno primeranosť dĺžky konania v súvislosti porušením označených\npráv postupom okresného súdu posudzovať vzhľadom na viazanosť návrhom [§ 45 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)] od doručenia obžaloby\n4\n\nokresnému súdu 5. novembra 2013. Na úvod ústavný súd konštatuje, že od tohto momentu do\npodania ústavnej sťažnosti uplynulo 8 rokov, 5 mesiacov a 20 dní, pričom 2 roky, 7 mesiacov a 25\ndní sa vec nachádzala na iných súdoch ako na okresnom súde na rozhodnutie o opravných\nprostriedkoch. Prvýkrát rozhodol okresný súd rozsudkom v máji 2017 a druhýkrát v máji 2022.\nDoterajšie obdobie rozhodovania a súvisiaceho postupu okresného súdu okolo 6 rokov ústavný súd\npovažuje za neprimerané na odstránenie právnej neistoty sťažovateľa. Prvý rozsudok bol vydaný po\n3 rokoch a 6 mesiacoch od podania obžaloby a druhý po viac ako 8 a pol roku vedenia konania\nna súdoch.\n15. Ústavný súd obvykle zohľadňuje skutočnosť, že v období, keď je vec predložená odvolaciemu\nsúdu (resp. dovolaciemu súdu) na rozhodnutie, nie je možné od konajúceho súdu vyžadovať, aby\nvykonával ďalšie úkony, a toto obdobie nemožno v zásade pričítať súdu prvého stupňa. Všeobecné\nsúdy nesú zodpovednosť za právne posúdenie sporu a prípadné nedostatky ich rozhodnutí sú\nnapraviteľné v ďalšom postupe využitím riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak by\nv postupe všeobecných súdov dochádzalo k opakovanému zrušovaniu ich rozhodnutí v odvolacom\nalebo dovolacom konaní, mohlo by to viesť k dôvodnosti záveru o neefektívnom alebo\nnesústredenom postupe súdu nižšieho stupňa. Mohlo by byť potom dôvodné pričítať súdom obdobia\nrozhodovacej činnosti, ktoré vyústili do vydania nezákonných či vecne nesprávnych rozhodnutí.\nV prerokovávanej veci sa táto úvaha javí byť priliehavá vo vzťahu k postupu okresného súdu\na krajského súdu, ktoré vydali rozsudok z 31. mája 2017 a uznesenie z 26. júna 2018, ktoré boli\nneskôr čiastočne zrušené najvyšším súdom (záver, že nebolo dokázané že skutky sa stali, nemá\npodľa najvyššieho súdu oporu vo vykonaných dôkazoch, pretože pri ich hodnotení sa súdy\nnevysporiadali so všetkými dôkazmi a s podstatnými okolnosťami). Do budúcnosti nie je vylúčené\nani opätovné zrušenie rozsudku okresného súdu z 23. mája 2022 (sťažovateľ aj prokurátor podali\nodvolanie), čo môže zmeniť súčasný náhľad aj na efektivitu konania po vrátení veci z dovolacieho\nsúdu.\n16. Už celková dĺžka konania na okresnom súde signalizuje zbytočné prieťahy. Dôvodom na takýto\nzáver je aj sťažovateľom naznačovaná dĺžka prípravného konania, ktorá bola predmetom kritiky\nzo strany krajského súdu (v uznesení z 26. júna 2018 priznáva neúmernú dĺžku konania od\nobvinenia v rokoch 2006 až 2007 do podania obžaloby). Aj okresný súd v rozsudku z 23. mája 2022\nupriamuje pozornosť na dĺžku trestného konania, z čoho vyvodzuje dôsledky pre výrok o treste.\n17. Sťažovateľ v odôvodnení ústavnej sťažnosti neuvádza žiadne bližšie okolnosti týkajúce sa\npriebehu napadnutého konania na okresnom súde. Namieta celkovú dĺžku konania vrátane\nprípravného konania. Okresnému súdu vyčíta, že v konečnom dôsledku bol jeho prvý rozsudok\nzrušený dovolacím súdom. Túto okolnosť potvrdenú aj obsahom zapožičaného spisu považuje\nústavný súd aj vzhľadom na v rozsudku dovolacieho súdu uvedené nedostatky vzťahujúce sa\nna vlastnú činnosť primárne okresného súdu (hodnotenie dôkazov) za dostatočnú na vyvodenie\nzáveru o neprimeranosti dĺžky napadnutého konania z pohľadu označeného základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Obrana okresného súdu týkajúca sa postupu po\nvrátení veci z dovolacieho súdu nie je spôsobilá na obhájenie doterajšej dĺžky konania okresného\nsúdu, a teda na spochybnenie tvrdení sťažovateľa o celkovej neprimeranej dĺžke napadnutého\nkonania. Ústavný súd napriek stručnosti odôvodnenia ústavnej sťažnosti uvádza, že v postupe\nokresného súdu nenašiel dlhšie obdobia nečinnosti, ktoré by sa podpísali pod uvedenú celkovú\ndĺžku súdneho konania. Okresný súd realizoval množstvo procesných úkonov, uskutočnil 22\nhlavných pojednávaní, z ktorých 7 bolo odročených bez prejednania veci. Uskutočnenie\n5\n\npojednávaní bolo komplikované aj z dôvodu potreby zistenia pobytu a zabezpečenia účasti svedkov\n(\n), resp. jedného z obžalovaných (\n), ktorí sa nachádzali v zahraničí\n(okrem\n). Ústavný súd však zistil aj v tomto postupe viaceré menšie nedostatky z hľadiska\nefektivity konania a včasného reagovania na opakované nedoručovanie zásielok.\n18. Aj v postupe okresného súdu po vrátení veci z dovolacieho súdu ústavný súd identifikoval\nnedostatky menšieho významu, ako napríklad nedostatočné urgovanie vyžiadaných spisov (október\n2021 až január 2022) či pomerne veľkorysé obdobie 5 mesiacov na predloženie odvolaní proti\nrozsudku z mája 2022 na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Vzhľadom na dovtedajšiu dĺžku konania\nmal okresný súd dať väčší dôraz na rýchlosť konania.\n19. Ústavný súd vzal pri posudzovaní postupu krajského súdu do úvahy aj všeobecne známu\nskutočnosť, že mimoriadne opatrenia proti šíreniu ochorenia COVID-19 ovplyvnili aj riadnu\nčinnosť súdov od marca roku 2020. Napadnuté konanie do podania ústavnej sťažnosti však väčšinu\ndoterajšej celkovej dĺžky konania prebiehalo pred nástupom týchto opatrení. Po vrátení spisu\nz dovolacieho súdu mohol byť ešte okresný súd obmedzený vo vykonávaní hlavného pojednávania\nvzhľadom na vyhlásený núdzový stav od novembra 2021 do februára 2022.\n20. Zistené skutočnosti postačujú na vyvodenie konečného záveru, že okresný súd svojím postupom\nv napadnutom konaní nesmeroval efektívne k rýchlemu odstráneniu stavu právnej neistoty\nsťažovateľa. Prispel svojím postupom podľa zistenia ústavného súdu k dĺžke napadnutého konania\nv takom rozsahu, že došlo k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto ústavný súd vyslovil, že tieto\npráva sťažovateľa namietaným postupom porušené boli (bod 1 výroku tohto nálezu).\nIV.\nPríkaz vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n21. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou,\nvo veci konal.\n22. Ústavný súd v nadväznosti na svoje zistenia prikázal súčasnému okresnému súdu konať vo veci\nbez zbytočných prieťahov, pretože v čase vydania tohto nálezu nie je vec právoplatne skončená.\nČinnosť okresného súdu môže byť potrebná na odstránenie právnej neistoty sťažovateľa aj po\nvrátení spisového materiálu z krajského súdu (doručenie rozhodnutia odvolacieho súdu stranám,\nprípadne ďalšie predloženie spisu dovolaciemu súdu s mimoriadnym opravným prostriedkom).\n23. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n24. Sťažovateľ sa v ústavnej sťažnosti domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume\n8 000 eur, čo odôvodnil možnosťou uloženia nepodmienečného trestu, strachom, pocitom\nmárnivosti, neistotou osudu, depresívnymi stavmi a pocitom nešťastia, čo mu zabraňuje sústrediť sa\nna vyživovanie a výchovu štyroch maloletých detí, o ktoré sa stará.\n25. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04). Pri určení výšky primeraného zadosťučinenia zohľadnil ústavný súd svoju\n6\n\njudikatúru a zásadu spravodlivosti, ako aj skutočnosť, že sťažovateľ mohol dôvodne pociťovať\nprávnu neistotu spôsobenú neúčinným postupom pôvodného okresného súdu. Do úvahy zobral tiež\ncelkovú dĺžku konania, postoj a správanie sťažovateľa v súdnom konaní a zložitosť veci.\nZohľadnené bolo aj zavinenie okresného súdu vo vzťahu k možnostiam urýchliť konanie, ako aj\njeho reflektovanie na dĺžku prípravného konania v rozhodnutí o treste. Ústavný súd dospel\nvzhľadom na uvedené k záveru, že primerané finančné zadosťučinenie v tejto veci predstavuje\nspolu sumu 2 000 eur (bod 3 výroku tohto nálezu). Vo zvyšnej časti návrhu na priznanie finančného\nzadosťučinenia ústavný súd nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).\nV.\nTrovy konania\n26. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 493,10 eur (bod 4 výroku tohto nálezu).\n27. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [ďalej len „vyhláška“\n(§ 11 ods. 3 vyhlášky)]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2022\nje vo výške 193,83 eur a hodnota režijného paušálu je vo výške 11,63 eur (podľa § 16 ods. 3\nvyhlášky). Sťažovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby\nuskutočnené v roku 2022 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti ústavnému\nsúdu). Právny zástupca sťažovateľa je subjektom registrovaným pre daň z pridanej hodnoty (ďalej\nlen „DPH“) ako jej platiteľ, preto bola výsledná suma zvýšená o príslušnú sadzbu DPH.\n28. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. apríla 2023\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "trestné konanie-podanie obžaloby", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "trestné konanie-podanie obžaloby", "trestné konanie-prípravné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5T/78/2013", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "5T/8/2022", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:eee22bb1-4be6-477a-a928-800a16911531", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.96.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 96/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 96/2019 z 4. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-04", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.96.2019.2"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:caf12bf7-4aad-4303-b015-acce5bed529d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 90/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 287, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caf12bf7-4aad-4303-b015-acce5bed529d"}, {"guid": "ussr:88aef43c-69d7-4ce9-9d2c-a243fa6c5755", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 376/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 376/06 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:88aef43c-69d7-4ce9-9d2c-a243fa6c5755"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "2d2e0300-1c40-45e8-ae51-a80c99c8e1d6:d1c4a73d-15a7-404d-96f0-2ea33e51c7de", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7113011452.2", "spisova_znacka": "8To/10/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8To/10/2018 z 25. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-06-25", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7113011452.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c96ea6a2-8453-4c3e-ae91-7ab918459229", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.545.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 545/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 545/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.545.2023.1"}, {"guid": "ussr:e75a5e9a-1ec1-41c1-922a-633c8505f454", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.558.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 558/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 558/2023 z 24. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-24", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.558.2023.1"}, {"guid": "30b8f4e2-447d-4817-89e2-229aa30c2315:f0f33494-9580-4186-8faf-4c35ec5a6f7e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7122010277.3", "spisova_znacka": "8To/25/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8To/25/2024 z 21. 5. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-05-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7122010277.3"}]}