{"guid": "ussr:1bd9e5d6-b972-41fb-9759-4ac7ba242ca8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.673.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 673/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 673/2022 z 2. 3. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 2. marca 2023, sp. zn. IV. ÚS 673/2022, ECLI:SK:USSR:2023:4.US.673.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2023-03-02", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1bd9e5d6-b972-41fb-9759-4ac7ba242ca8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.673.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.673.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.673.2022.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 673/2022-69\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nIvana Fiačana (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, Trnava, zastúpenej advokátkou Ivetou Orlíkovou, Kapitulská 6, Trnava, proti postupu\nOkresného súdu Trnava v konaní sp. zn. 27C/71/2008 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Trnava v konaní sp. zn. 27C/71/2008 b o l o p o r u š e n é\nzákladné právo sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Okresnému súdu Trnava p r i k a z u j e v konaní sp. zn. 27C/71/2008 konať bez zbytočných\nprieťahov.\n3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 5 000 eur, ktoré j e jej Okresný súd\nTrnava p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 605,27 eur\na zaplatiť ich jej právnej zástupkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 3. septembra 2021 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci\n\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn.\n27C/71/2008. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví porušenie týchto\nzákladných práv, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a prizná jej finančné\nzadosťučinenie vo výške 10 000 eur a náhradu trov konania.\n2. Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 673/2022-44 z 20. decembra 2022 bola ústavná sťažnosť\nsťažovateľky prijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu. Uvedené uznesenie bolo prijaté\nvo IV. senáte ústavného súdu zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša a sudcov Libora Duľu\na Ivana Fiačana (sudca spravodajca). Po prijatí Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky na rok 2023 (ďalej len „rozvrh práce“, dostupný na webovom sídle ústavného súdu)\nsa sudca spravodajca Ivan Fiačan od 1. januára 2023 stal členom III. senátu ústavného súdu.\nV zmysle čl. II bodu 5 a čl. XI bodu 1 rozvrhu práce je preto na rozhodnutie vo veci príslušný\nIII. senát ústavného súdu v zložení uvedenom v záhlaví tohto nálezu.\n3. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom doručeným okresnému súdu\n24. apríla 2008 ako žalobkyňa domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.\nSúd priebežne nariaďoval pojednávania a zisťoval okruh majetku patriaceho do BSM. Za nesporný\nmal vyhodnotiť okruh hnuteľných vecí tvoriacich BSM a taktiež zistil okruh nehnuteľností, ktoré\ntvorili podnik sťažovateľky a podnik žalovaného a rozsah pasív, najmä zostatok úverov viažucich\nsa na nehnuteľnosti, a to či už spadajúcich do BSM alebo tvoriacich podniky sporových strán.\n4. Súd uzneseniami z 25. júna 2015 ustanovil znalcov na vypracovanie znaleckých posudkov,\njedného na ocenenie podnikov sporových strán, druhého na ocenenie nehnuteľností patriacich\ndo BSM. Následne boli tieto uznesenia v dôsledku odvolaní strán dopĺňané a zmenené,\na to uzneseniami z 23. februára 2016, 10. mája 2016, 29. septembra 2017, 24. novembra 2017,\na to z dôvodu, že strany priebežne vznášali voči uzneseniam o ustanovení znalca rôzne námietky,\njednak k osobe znalca, ako aj vo vzťahu k rozsahu im určenej úlohy súdom, najmä namietali,\nže určité nehnuteľnosti nie sú súčasťou podnikov, ale patria do BSM.\n5. Znalecké posudky boli súdu predložené 27. marca 2017, 24. apríla 2018 a 13. novembra 2017.\nSťažovateľka poukazuje na oneskorenie, ktoré bolo spôsobené okrem iného aj nedostatočnou\nsúčinnosťou zo strany žalovaného, ktorú súd, napriek notifikáciám zo strany znalcov, žalovanému\ntoleroval. Vzhľadom na to, že žalovaný mal námietky voči predloženým znaleckým posudkom, súd\nmu umožnil predložiť kontrolné znalecké posudky, a to v lehote do 31. júla 2019. Konajúci súd tak\nurobil napriek konštatovaniu na pojednávaní 4. februára 2019, že nevykoná doplnenie dokazovania\nkontrolnými znaleckými posudkami na zistenie hodnoty podniku žalovaného a na ocenenie\nnehnuteľností, ktoré nie sú súčasťou podniku. Žalovaný posudky predložil nekompletné a tieto\ndoplnil až po súdom uloženej lehote.\n6. Podľa sťažovateľky súd nepostupuje pri dokazovaní efektívne a konzistentne, a tak koná\nv rozpore so zásadou hospodárnosti. Sťažovateľka namieta chaotické zmeny pri ustanovovaní\nznalcov a vymedzení ich znaleckej úlohy. Za zásadnú chybu považuje to, že súd neumožnil\nznalcom posudky doplniť a vyjadriť sa k námietkam vzneseným stranami, znalcov nevypočul, hoci\nsťažovateľka o to žiadala. Napokon na pojednávaní 10. mája 2021 nariadil nové znalecké\ndokazovanie a uznesením z 22. júla 2021 ustanovil znalecký ústav na vypracovanie znaleckého\nposudku a uložil mu povinnosť oceniť podnik sťažovateľky, podnik žalovaného a určiť všeobecnú\n\n2\n\ncenovú hodnotu nehnuteľností vymenovaných v uznesení. Súd určil znaleckému ústavu lehotu\nna vypracovanie znaleckého posudku 9 mesiacov odo dňa prevzatia spisu (hoci na pojednávaní súd\nhovoril o možnosti znaleckej organizácie vypracovať posudok do 6-tich mesiacov), pričom táto\nlehota mala uplynúť 12. januára 2023. Sťažovateľka poukazuje na to, že v priebehu šiestich rokov\nide o štvrté znalecké dokazovanie a od roku 2015 podali vo veci znalecké posudky dosiaľ piati\nznalci.\n7. Podľa sťažovateľky je relevantné aj to, že týmto postupom súdu vyšli nazmar aj preddavky\nna vykonané znalecké dokazovanie, pretože súd určité znalecké posudky nezobral do úvahy\na nariadil ďalšie znalecké dokazovanie namiesto toho, aby námietky alebo rozpory v posudkoch\nodstránil.\n8. Sťažovateľka ďalej poukazuje na sporné nehnuteľnosti zapísané na\nv k. ú. Trnava,\nvo vzťahu ku ktorým súd na pojednávaní 10. mája 2021 už po druhýkrát vyslovil právny názor,\nže tieto nehnuteľnosti patria do BSM sporových strán, nie do podniku žalovaného. Následne však\ntento názor poprel tým, že tieto nehnuteľnosti začal deliť na časť užívanú sťažovateľkou a časť\nužívanú žalovaným. Sťažovateľka potom za rozporné považuje to, ak súd v uznesení o ustanovení\nznaleckého ústavu z 22. júla 2021 nechal tieto nehnuteľnosti oceniť ako súčasť podniku žalovaného\na zároveň aj trhovou cenou ku 11. októbru 2020 po požiari a v jej technickom stave ku dňu rozvodu.\nTieto dva smery svedčia o tom, že súd dosiaľ nemá predstavu o charaktere tejto nehnuteľnosti\na vykonáva neefektívne dokazovanie.\n9. Sťažovateľka takisto v sťažnosti poukazuje na jej sťažnosti, ktoré doteraz podala na prieťahy\nv konaní, ktoré adresovala Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ako aj predsedovi\nsúdu. V tomto smere si ústavný súd vyžiadal od Okresného súdu Trnava odpoveď z 15. marca 2021\nna sťažnosť sťažovateľky č. k. Spr 14/21 z 10. februára 2021. Z nej vyplýva, že opätovné znalecké\ndokazovanie bolo nariadené z dôvodu, že obe strany (nielen žalovaný) mali námietky voči\npredloženým znaleckým posudkom a súd tak umožnil obom stranám predložiť súkromné znalecké\nposudky. Následne strany namietali aj vzájomné súkromné znalecké posudky. V konaní malo byť\ndosiaľ predložených 18 znaleckých posudkov. Z dôvodu veľkých rozporov v doteraz predložených\nposudkoch súd na návrh žalovaného rozhodol podľa § 207 ods. 3 Civilného sporového poriadku\n(ďalej len ,,CSP“) a nariadil znalecké dokazovanie znaleckým ústavom. Návrhy sťažovateľky\nna výsluch znalcov a na podanie vysvetlení súd odmietol, pretože bol toho názoru, že by to viedlo\nk predĺženiu konania a k zvýšeniu trov konania sťažovateľky. Okresný súd uvádza, že prieťahy\nspôsobovali obe strany sporu, a to žiadosťami o odročenie pojednávania, rozširovaním masy BSM\na návrhmi na doplnenie dokazovania. Vo vzťahu k obštrukčnému správaniu žalovaného súd\nuviedol, že na upozornenie sťažovateľky súd na obštrukčné správanie žalovaného reagoval\na vykonal úkon s cieľom vypracovania posudkov a zabezpečenia súčinnosti žalovaného. Takúto\npovinnosť však musel uložiť aj sťažovateľke. Preto súd konštatoval, že sťažnosť na prieťahy najmä\nza obdobie od januára 2018 až do posúdenia sťažnosti nie je opodstatnená.\n\n3\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n10. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uvádza, v čom spočíva naplnenie predpokladov prípustnosti\nústavnej sťažnosti a v čom vidí splnenie predpokladov na vyslovenie porušenia práva\nna prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľka poukazuje na jednotlivé skutočnosti,\nktoré sú rozhodné pre posúdenie prieťahov.\n11. K právnej a faktickej zložitosti uvádza, že podľa jej názoru nejde o skutkovo ani právne\nosobitne komplikovaný spor. Súd však neakceptuje závery ním nariadeného znaleckého\ndokazovania, čo spôsobuje prieťahy.\n12. K postupu súdu uvádza, že predmetný postup súdu považuje za konanie s prieťahmi, a to práve\nkvôli neefektívnemu postupu súdu. Súd bez odôvodnenia odmieta vypočuť znalcov, príp. doplniť\nznalecké dokazovanie, čím by sa mohli vyjasniť namietané závery. Ak by súd postupoval efektívne,\nkonanie mohlo byť ukončené už pred niekoľkými rokmi a sťažovateľka tak mohla po mnohých\nrokoch súdneho konania (od r. 2008) disponovať svojím majetkom a užívať ho. Práve v postupe\nsúdu vidí sťažovateľka najmarkantnejšie zlyhanie.\n13. Vo vzťahu k svojmu správaniu a správaniu žalovaného sa žalobkyňa zásadne nevyjadruje,\nokrem konštatovania určitých situácií, keď mal prieťahy spôsobovať žalovaný.\n14. Vo vzťahu k finančnému zadosťučineniu uvádza, že žiada 10 000 eur, čo odôvodňuje tým,\nže predmetom vyporiadania je majetok v hodnote cca 2 000 000 eur, z ktorého by mal sťažovateľke\npripadnúť majetok v hodnote cca 1 000 000 eur, ako aj majetok a úžitky z neho, ktoré od roku 2009\nužíva prevažne žalovaný. To, že súd dosiaľ nerozhodol, pre ňu prakticky znamená, že majetok,\nktorý by jej mal pripadnúť, nemôže nijako užívať, investovať ho ani s ním inak podnikať. Doteraz\nminula na súkromné znalecké posudky 8 667 eur a ďalšie náklady vynaložila na znalecké posudky\nnariadené súdom.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky\n15. K ústavnej sťažnosti sa vyjadril predseda Okresného súdu v Trnave, ktorý uviedol, že na dĺžku\nsúdneho konania má vplyv aj sťažovateľka, ktorá síce žalobu podala 24. apríla 2008 na základe\nrozsudku o zrušení BSM za trvania manželstva, avšak keďže tento nebol manželovi riadne\ndoručený (prevzala ho manželka), bol následne zrušený a BSM tak zaniklo až rozvodom manželstva\n23. júna 2009. Na začiatku súdneho konania došlo niekoľkokrát k odročeniu pojednávania kvôli\nmimosúdnym rokovaniam, neskôr kvôli dôvodom na strane sporových strán (vrátane žalobkyne).\nĎalej poukazuje na rozsiahle zisťovanie okruhu majetku patriaceho do BSM, keďže obaja manželia\nboli v čase zániku manželstva podnikatelia a súd musel zisťovať, čo patrí do podnikov a čo do\nBSM, účastníci mali viacero úverov, súkromných aj podnikateľských, viacero vozidiel a účtov.\nHnuteľné veci boli špecifikované až v roku 2015. Poukázal na to, že žalobkyňa určité nehnuteľnosti\nv roku 2014 odpredala, pričom túto skutočnosť súdu neoznámila. Na dĺžku konania mala mať vplyv\naj skutočnosť, že nehnuteľnosť, ktorá patrila do podniku jedného z manželov počas konania,\nvyhorela.\n\n4\n\n16. Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu znaleckými posudkami, strany (vrátane sťažovateľky)\nvznášali námietky a odvolania, napr. k preddavkom znalcom, otázkam znalcov, o čom súd musel\nvždy najskôr rozhodnúť. Keďže sa predložené znalecké posudky veľmi líšili, sťažovateľka navrhla\nvýsluch a konfrontáciu znalcov, avšak žalovaný navrhoval vypracovať ďalší kontrolný znalecký\nposudok. Súd pripustil doplnenie dokazovania o súkromné znalecké posudky. Celkovo bolo\nv konaní predložených 18 posudkov od dvoch znalcov. Následne dal súd vypracovať znalecký\nposudok znaleckému ústavu a určil mu na to lehotu 9 mesiacov a zaslal mu aj súdny spis.\n17. Okresný súd predložil zoznam jednotlivých úkonov a konštatoval, že je z nich zrejmé, že súd\nkonal plynulo, bez období nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti. Doterajšiu dĺžku konania možno\npripísať skutkovej náročnosti veci, ktorú predseda súdu považuje za extrémnu. Ústavnú sťažnosť\npovažuje za neopodstatnenú a súhlasí s prejednaním veci bez ústneho pojednávania.\n18. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka uvádza, že tvrdenie, že ide o extrémnu vec, nemá\noporu v spise. V skutočnosti bolo úlohou súdu zabezpečiť ocenenie podniku žalovaného, ktorý\ntvoria nehnuteľnosti v jednom areáli mesta Trnava. Ďalej oceniť nehnuteľnosti, ktoré patria\ndo BSM, a to tri rodinné domy, dva byty a jednu nehnuteľnosť, ktorú strany približne v rozsahu ½\nužívali na svoje podnikanie. Sťažovateľka zdôrazňuje, že práve ohľadom tejto nehnuteľnosti súd\npočas konania menil právny názor, čo sa prejavilo pri zadávaní znaleckých posudkov. Žiadne\nhnuteľné veci ani iné práva spor nekomplikovali.\n19. Sťažovateľka nenamieta, že súd vôbec nekoná. Sťažovateľka namieta, že súd nepostupuje\nkonzistentne a jeho úkony sú neefektívne. Súd ukončil zisťovanie masy BSM v roku 2015\na 25. júna 2015 pribral dvoch znalcov, aby ocenili nehnuteľnosti v BSM, ako aj podniky. Následne\nsúd menil zadania pre znalcov a po dobu viac ako dvoch rokov vytváral chaos v dokazovaní, čím\nspôsobil prieťahy v konaní.\n20. Sťažovateľka ďalej namieta, že namiesto toho, aby konajúca sudkyňa ukončila dokazovanie,\nktoré sama nariadila, pripustila ďalšie znalecké posudky, pričom tie boli vypracované znalcami,\nktorí neboli oprávnení oceňovať hodnotu podniku. Súd dal možnosť vypracovať súkromný\nznalecký posudok aj sťažovateľke, ktorá tak však konala len preto, aby sa neocitla v určitej\ndôkaznej núdzi. Za neefektívne považuje vykonanie dokazovania znaleckým ústavom.\nIV.\nPrávne posúdenie ústavnej sťažnosti\n21. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote vychádza z účelu\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie stavu\nprávnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia všeobecného súdu. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (obdobne III. ÚS 127/03, IV. ÚS 221/04).\n22. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo\nnebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy\ns ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch\nzákladných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Ústavný súd (obdobne ako\nESĽP) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\n\n5\n\npre sťažovateľa (Comingersoll S.A. proti Portugalsku, rozsudok zo 6. 4. 2000, Sürmeli proti\nNemecku, rozsudok z 8. 6. 2006, pozri aj I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých\nkritérií postupoval ústavný súd aj v tomto prípade. Ústavný súd prihliada tiež na to, „čo je pre\nsťažovateľa v stávke“, teda ako veľmi dôležité je pre sťažovateľa rýchle rozhodnutie vo veci.\n23. Vo vzťahu k zložitosti veci možno uviesť, že predmetom konania je vyporiadanie BSM.\nPredmetom BSM boli nehnuteľnosti, podniky obidvoch sporových strán, hnuteľné veci, finančné\nprostriedky a medzi záväzky patrili úvery sporových strán. Masa BSM bola určitým spôsobom\nustálená v roku 2015, čo vyplýva z uznesenia o ustanovení znalcov pre účely vypracovania\nznaleckých posudkov z 25. júna 2015. Súd ustanovil jedného znalca na ocenenie podnikov\na jedného na ocenenie ostatných nehnuteľností patriacich do BSM. Hoci masa BSM bola pomerne\nrozsiahla, súd v roku 2015 ustálil jej rozsah a následne začal dokazovať jej hodnotu. Súd uznesenie\no nariadení znaleckého dokazovania z 25. júna 2023 niekoľkokrát menil (23. februára 2016,\n10. mája 2016, 29. septembra 2017 a 24. novembra 2017) na základe námietok a odvolaní strán,\npričom sama skutočnosť, že súd pôvodné uznesenie niekoľkokrát zmenil, svedčí o tom, že dôvod\nna zmenu existoval. Takto sa v zásade znalecké dokazovanie, najmä jeho predmet, ustálilo až\npo 2 rokoch a 5 mesiacoch. Spory o vyporiadanie BSM sú pomerne bežné, k skutkovým aj právnym\notázkam existuje rozsiahla judikatúra aj literatúra. Vzhľadom na rozsah sporných skutočností ide\no vec, ktorá sa vyznačuje vyššou mierou skutkovej náročnosti. Určite však nejde o vec extrémne\nnáročnú, ako naznačuje okresný súd. Je úlohou súdu rýchlo a vecne sa zorientovať vo veci\na rozhodnúť. Práve v týchto skutkovo rozsiahlejších a nehomogénnych sporoch sa strany obracajú\nna súd (nie v tých jednoduchých, kde sa spravidla dohodnú) s nádejou o rýchle a spravodlivé\nrozhodnutie.\n24. Vo vzťahu k správaniu sťažovateľky je potrebné uviesť, že na jej strane došlo k určitému\nspomaleniu konania. Hoci žaloba bola doručená súdu 24. apríla 2008, v konaní bolo sporné,\nči vôbec došlo k zániku BSM v dôsledku rozsudku o zrušení BSM za trvania manželstva, pretože\ntento rozsudok nebol doručený manželovi, keďže ho prevzala sťažovateľka a žalovanému to nemala\noznámiť. Súdy preto konanie prerušili a objektívne nemohli vykonávať procesné úkony, pretože\nnajskôr sa museli vysporiadať s otázkou, či a kedy BSM zaniklo. Kvôli týmto skutočnostiam súd\nkonanie prerušil a v konaní pokračoval až 7. decembra 2010 (išlo teda o obdobie 2 rokov\na 7 mesiacov). Súd takisto nevykonával procesné úkony počas obdobia od 14. júna 2012\ndo 6. februára 2014 (obdobie 1 rok a 7 mesiacov), keď obidve strany žiadali odročenie\npojednávania, avšak toto obdobie, keď súd nekonal, nemožno pripísať ani súdu, ani stranám.\nÚstavný súd takisto nemôže prihliadnuť na tie prípady odročenia pojednávania, ktoré sťažovateľka\nospravedlnila svojou práceneschopnosťou, pokiaľ tento dôvod súd ako relevantný dôvod odročenia\npojednávania uznal.\n25. Vo vzťahu k postupu súdu je potrebné uviesť, že základnou povinnosťou súdu a sudcu\nje zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej\nneistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť\nvychádza aj z príslušných ustanovení CSP, predtým Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „OSP“).\n26. Zo skutkového stavu vyplýva, že žaloba bola podaná 24. apríla 2008, pričom súd kvôli\nzisťovaniu, ktorou právnou skutočnosťou BSM zaniklo, začal objektívne konať až\n7. decembra 2010. Podobne, ak súd nekonal pre návrhy strán na odročenie pojednávaní kvôli\n\n6\n\nzámeru mimosúdne sa dohodnúť, nemožno toto obdobie nekonania pripísať súdu. Čo sa týka\nodročení pojednávaní kvôli práceneschopnosti sťažovateľky alebo žalovaného, OSP, ale aj CSP\nposkytujú súdu priestor konanie racionalizovať a skúmať, či je zdravotný stav nezlučiteľný\ns účasťou na pojednávaní (§ 119 ods. 3 OSP a § 183 ods. 2 CSP), pričom zo súdneho spisu\nnevyplýva, že by sa súd týmito skutočnosťami zaoberal. Tiež možno dodať, že pokiaľ je strana\nzastúpená, nie je jej osobná účasť nevyhnutná na každom pojednávaní, ibaže súd mieni vykonať\nvýsluch strany.\n27. Následne súd priebežne nariaďoval termíny pojednávaní, napr. na 6. február 2014 (odročené pre\npráceneschopnosť žalovaného), na 28. apríl 2014 (odročené pre práceneschopnosť žalovaného),\n26. jún 2014 (pojednávanie bolo odročené na 16. október 2014), na 5. december 2014 (odročené pre\npráceneschopnosť sudkyne), ďalej na 23. marec 2015, na 15. jún 2015, 12. október 2015. Hoci išlo\no obdobie, keď bol účinný ešte OSP (do 30. júna 2016) a súdy mali menšie možnosti, ako urýchliť\nsúdne konanie (OSP neupravoval napr. sudcovskú koncentráciu), to neznamená, že okresný súd\nnemohol viesť konanie efektívne. V tomto kontexte treba poukázať na § 118 ods. 2 OSP, podľa\nktorého súd po prednesoch strán uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov\nje možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré\nz navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.\nSúd mal teda povinnosť skutkovo a právne zamerať konanie na sporné skutočnosti a tomu\nprispôsobiť dokazovanie. Napriek tomu, že strany majú tendenciu zahltiť spor rôznymi skutkovými\ntvrdeniami a dôkaznými návrhmi, súd musí vedieť oddeliť relevantné skutkové tvrdenia\nod irelevantných a predkladanie nových nesúvisiacich skutkových tvrdení v určitej chvíli zastaviť.\nNaopak, ak strany netvrdia skutkové tvrdenia, ktoré súd považuje za podstatné, má oprávnenie\nsa na ne spýtať a počas účinnosti OSP mal súd oprávnenie vykonať dôkazy aj bez návrhu, ak je ich\nvykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie (§ 120 ods. 1 OSP). Aj v konaní podľa OSP mal súd\nmožnosť uzavrieť dokazovanie (§ 120 ods. 4 OSP). Pri skúmaní návrhov na vykonanie dôkazov\naj počas OSP platilo, že súd rozhoduje, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Rozhodujúcim\nkritériom je posúdenie toho, čo majú tieto dôkazy v konaní preukázať. Súd teda musí mať jasno\nv tom, o preukazovanie akej sporej skutočnosti má ísť. Okresný súd mal mať teda pred nariadením\nznaleckého dokazovania jasno v tom, čo sa má nariadeným znaleckým dokazovaním preukázať.\nMožno tiež konštatovať, že v predmetnej veci boli niektoré pojednávania vedené neefektívne.\nAj podľa OSP platilo, že súd môže odročiť pojednávanie len z dôležitých dôvodov (§ 119 ods. 1\nOSP). Je povinnosťou súdu manažovať spor tak, aby bolo konanie rýchle a efektívne. Ak bolo\nv konaní po 6. februári 2014 zrejmé, že strany sa mimosúdne nedohodnú, pričom súd bol\nuž oboznámený s tým, čo je medzi stranami sporné, nemožno ospravedlniť to, ak súd ešte v januári\n2023 nerozhodol.\n28. Zo súdneho spisu tiež vyplýva, že 17. júla 2018 súd adresoval stranám výzvu na predloženie\nprostriedkov procesného útoku a obrany a určil im lehotu do 31. augusta 2018 s tým, že na neskôr\npredložené prostriedky procesného útoky a obrany nebude prihliadať. Napriek tomu súd umožnil\nstranám predložiť súkromné znalecké posudky v lehote do 31. júla 2019, hoci aj na pojednávaní\n4. februára 2019 oznámil, že nevykoná doplnenie dokazovania kontrolnými znaleckými posudkami.\nĎalej súd až 15. augusta 2018 na dopyt sťažovateľky zisťoval, či v určitých peňažných ústavoch\nmal žalovaný vedené účty. Takisto súd až 7. decembra 2018 vyzval strany, aby predložili výpisy\n\n7\n\nzo súkromných účtov za obdobie od 24. marca 2009 do 24. júna 2009. Uvedené úkony (neuvedené\nvyčerpávajúco) svedčia o laxnom prístupe súdu.\n29. Za neefektívne možno považovať aj spôsob nariadenia znaleckého dokazovania. Je vecou súdu,\naby nariadil znalecké dokazovanie tak, aby voči nemu neboli vznášané námietky, príp. podané\nodvolanie (v uvedenej veci uznesenie o ustanovení znalca vydal vyšší súdny úradník, voči ktorému\nbolo podľa § 374 ods. 4 OSP prípustné odvolanie, ktoré strany aj podali), presne určil predmet\nocenenia, príp. jasne vymedzil odborné otázky, na ktoré má znalec odpovedať. Z prehľadu\nvykonaných úkonov je zrejmé, že súd dodatočne dopĺňal znaleckú úlohu (napr. uznesením\nz 29. septembra 2017 a 24. novembra 2017). Presnosť pri vyjadrovaní a formulácia otázok\nmá kardinálny význam, pretože odpovede na tieto otázky majú súdu slúžiť ako podklad\npre rozhodnutie. Správne vymedzenie otázok má významný vplyv na efektívnosť ďalšieho priebehu\nkonania. Ak ide o vec zložitú, je vhodné, ak súd so znalcom prekonzultuje správnosť zadaných\notázok (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,\nM., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 766 ‒ 767,\nIV. ÚS 239/2003, I. ÚS 53/1998, III. ÚS 111/2001). Zo spisu vyplýva, že súd ešte 30. júna 2017\nzasielal právnemu zástupcovi žalovaného dopyt, či žalovaný v rámci podniku vlastní\naj nehnuteľnosti, a ak áno, ktoré, pretože nehnuteľnosti na určitých LV k. ú. Trnava neboli\noceňované v rámci podniku a nie je zrejmé, či patria do podniku žalovaného alebo do BSM,\nčo svedčí o nepripravenosti znaleckého dokazovania.\n30. Súd si takisto musí pred ustanovením znalca zistiť jeho časovú dostupnosť, čím eliminuje\npredlžovania lehoty na vypracovanie znaleckého posudku. Za efektívny postup znalca nesie\nzodpovednosť súd. Zo spisu je zrejmé, že súd musel znalcovi predlžovať lehotu na vypracovanie\nznaleckého posudku.\n31. Vo vzťahu k súčinnosti strán pri vypracovávaní znaleckých posudkov možno uviesť,\nže vypracovanie znaleckého posudku nemôže byť závislé od toho, či sporová strana je ochotná\nsprístupniť nehnuteľnosť. Súd má k dispozícii aj poriadkové opatrenie. Zo spisu vyplýva, že súd\nmusel k súčinnosti žalovaného vyzývať uznesením (napr. z 22. apríla 2020).\n32. Možno uzavrieť, že súd musí mať v určitej fáze konania jasno v tom, čo je predmetom\ndokazovania (sporné a relevantné skutočnosti) a ako môže vykonaný dôkazný prostriedok prispieť\nk objasneniu predmetu konania. Po vypracovaní znaleckého posudku do úvahy prichádza aj výsluch\nznalca, aby odstránil príp. rozpory alebo odpovedal na otázky súdu a strán.\n33. Súd a konajúci sudca nielen hmotnoprávne (prostredníctvom právneho posúdenia veci), ale\naj procesnoprávne (zabezpečením efektívneho a rozumného postupu) buduje svoju dôveryhodnosť\na autoritu. Táto je dôležitá nielen pre strany v konkrétnom súdom konaní, ale aj\nz celospoločenského pohľadu. Zodpovednosť súdu viesť konanie efektívne a hospodárne, obzvlášť\nak ide o konanie, v ktorom už existujú prieťahy, je mimoriadne dôležité. Vo vzťahu k postupu súdu\ntak možno uviesť, že neexistovali rozumné dôvody, pre ktoré súd konal v uvedených časových\nintervaloch. Ústavný súd dáva do pozornosti svoj nález č. k. III. ÚS 62/06 publikovaný v Zbierke\nnálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 59/2006, podľa ktorého lehota\npresahujúca obdobie troch rokov je ústavne neakceptovateľná doba na riešenie akejkoľvek zložitej\nprávnej otázky.\n\n8\n\n34. Z priebehu konania je zjavné, že súd vykonával úkony síce kontinuálne, a teda v konaní nie sú\nčasové úseky neprimeranej dĺžky, keď by sa nekonalo vôbec, v konaní však okresný súd\nnepostupoval efektívne. Súd sa po cca 15 rokoch od začatia konania ocitol v situácii, keď\nmá k dispozícii 18 znaleckých posudkov a je vo fáze čakania na ďalší znalecký posudok\nvypracovaný znaleckým ústavom.\n35. Vo vzťahu k charakteru konania ústavný súd dáva do pozornosti, že ide o vyporiadanie\nmajetkových práv bývalých manželov. Sťažovateľka má určitý nárok, ktorého priznania\na následného zaplatenia sa nemôže viac ako 15 rokov domôcť (s obdobiami, ktoré nemožno pripísať\nsúdu). Ide o spor medzi bývalými manželmi, teda o emočne náročné súdne konanie, preto je aj\nz celospoločenského hľadiska dôležité, aby súd neprehlboval animozitu medzi stranami a umožnil\nim, aj ukončením súdneho sporu, uzavrieť túto životnú kapitolu. Nerozhodnutie v tejto veci\nznamená aj stratu práva strán svoje majetkové právo riadne užívať. Preto možno konštatovať,\nže hoci nejde o spor, ktorý sa vníma ako prednostný (starostlivosť o maloletých, ujma na zdraví,\npracovnoprávne spory a pod.), rýchle rozhodnutie má pre strany veľký význam.\n36. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu porušené boli (bod 1\nvýroku nálezu).\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n37. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“) ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil\nzákladné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.\n38. Prieťahy či nečinnosť súdu v konaní sú ústavným súdom hodnotené ako iný zásah súdu voči\nzákladným ústavne zaručeným právam a slobodám. Z tejto fakticity vyplýva, že porušenie práva\nna primerané súdne konanie nemožno dodatočne napraviť. Možno zabrániť, aby nedošlo k ďalším\nprieťahom (ústavným príkazom konať), ale už raz vzniknutý prieťah odstrániť nemožno, možno len\nposkytnúť za porušenie tohto práva primerané finančné zadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e)\nzákona o ústavnom súde. Ústavný súd teda formuloval príkaz všeobecnému súdu konať (bod 2\nvýroku nálezu).\n39. Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie 10 000 eur ako nemajetkovú\nujmu počas obdobia, keď sa bez akýchkoľvek objektívnych dôvodov nemohla domôcť objektívneho\nrozhodnutia. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie\nporušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie\nje dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať\njej aj finančné zadosťučinenie podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti\nzisteného porušenia práva sťažovateľky. Ústavný súd prihliadol najmä na dĺžku namietaného\nkonania, na charakter konania a jeho význam pre sťažovateľku, ako aj na jej správanie a postup\nsúdu a najmä na jeho efektivitu. Sťažovateľka je od roku 2008 konfrontovaná s povinnosťou byť\n\n9\n\nstranou súdneho sporu, čo nielenže nie je ľudsky únosné, ale zároveň nemôže riadne svoj majetok\nriadne užívať.\n40. Na základe uvedeného považuje za primerané priznať sťažovateľke finančné zadosťučinenie\n5 000 eur za prieťahy v konaní spôsobené postupom okresného súdu (bod 3 výroku nálezu).\nVzhľadom na to, že sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 eur,\nústavný súd ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).\n41. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného\nfinančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný\nho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\nVI.\nTrovy konania\n42. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zástupcu, ktoré vznikli v dôsledku\nzastupovania sťažovateľky pred ústavným súdom (bod 4 výroku nálezu). Podľa § 73 ods. 3 zákona\no ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením\nuložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania\nalebo štátu trovy konania. Vzhľadom na úspech sťažovateľky v tomto konaní jej ústavný súd\nnáhradu trov konania priznal.\n43. Ústavný súd pri vyčíslení náhrady trov konania vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1\npísm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení\nneskorších predpisov. Ústavný súd konštatuje, že v zmysle uvedených ustanovení vyhlášky\nprávnemu zástupcovi patrí náhrada trov konania 605,27 eur, a to za dva úkony právnej služby\nvykonané v roku 2021 (príprava a prevzatie veci, vypracovanie a podanie ústavnej sťažnosti)\nv hodnote po 192,04 eur vrátane paušálnej náhrady výdavkov v hodnote po 10,87 eur/úkon a jeden\núkon právnej služby vykonaný v roku 2023 (replika sťažovateľky) v hodnote 221,19 eur vrátane\npaušálnej náhrady výdavkov v hodnote 12,52 eur/úkon.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 2. marca 2023\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "znalec, znalecký posudok-znalecké dokazovanie", "spoluvlastníctvo-bezpodielové spoluvlastníctvo manželov", "spoluvlastníctvo-vyporiadanie", "prieťahy v konaní", "spoluvlastníctvo-bezpodielové spoluvlastníctvo manželov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "27C/71/2008", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:688df0fe-f00a-4d3a-b447-2e33ec366254", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 62/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 62/06 z 11. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-11", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:688df0fe-f00a-4d3a-b447-2e33ec366254"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 127/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 433, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:edf2e104-053c-42d6-b3d3-31ba732251c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.465.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 465/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 465/2022 z 12. 7. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-07-12", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.465.2022.1"}, {"guid": "ussr:88ee48ef-6c38-41fe-8182-2d4c56f80d5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.152.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 152/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 152/2023 z 26. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.152.2023.2"}, {"guid": "823aa981-8d2a-4623-9ebe-52273f2002aa:9419d3a3-385a-4442-af11-27eac0514b83", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1219205575.2", "spisova_znacka": "2Cob/74/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/74/2026 z 19. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1219205575.2"}]}