{"guid": "ussr:56e42646-675d-455e-9ffd-5a8ff5c2bb17", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.577.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 577/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 577/2023 z 8. 11. 2023", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. novembra 2023, sp. zn. IV. ÚS 577/2023, ECLI:SK:USSR:2023:4.US.577.2023.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2023-11-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o obnove konania pred ústavným súdom"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2018/314/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/314/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/314-2018/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-10.odsek-2", "nazov": "čl. 10 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-2", "nazov": "čl. 8 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-133", "nazov": "čl. 133 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-133", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-133"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-219.odsek-2", "nazov": "čl. 219 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-219"}, {"iri": "zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov § 219 ods. 2", "nazov": "zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov § 219 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyzákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov § 219 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 10 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2018/314#paragraf-219", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-10", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-133", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/56e42646-675d-455e-9ffd-5a8ff5c2bb17", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.577.2023.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.577.2023.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.577.2023.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIV. ÚS 577/2023-35\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov\nLibora Duľu a Martina Vernarského (sudca spravodajca) o návrhu navrhovateľa\n,\nzastúpeného advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri s. r. o., Digital Park II, Einsteinova 25,\nBratislava, na obnovu konania vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky\npod č. k. I. ÚS 125/2012 takto\nrozhodol:\nNávrh na obnovu konania o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu bol 30. novembra 2022 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha\nobnovy konania vo veci vedenej pred ústavným súdom pod sp. zn. I. ÚS 125/2012 (ďalej len „vec\nsp. zn. I. ÚS 125/2012“).\n2. Návrh na obnovu konania bol podľa Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky\nna obdobie od 1. januára 2022 do 31. decembra 2022 (ďalej len „rozvrh“) pridelený štvrtému senátu\nústavného súdu. Sudca štvrtého senátu Ladislav Duditš (sudca spravodajca) notifikoval ústavnému\nsúdu prípisom z 13. decembra 2022 dôvody svojho možného vylúčenia z výkonu sudcovskej\nfunkcie v tejto veci. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 711/2022-5 z 21. decembra 2022 rozhodol\no vylúčení sudcu Ladislava Duditša z výkonu sudcovskej funkcie. V súlade s čl. III ods. 1 písm. c)\nrozvrhu bol za zastupujúceho člena štvrtého senátu určený člen tretieho senátu Martin Vernarský.\nVec rozhoduje štvrtý senát ústavného súdu obsadený sudcom Miroslavom Durišom (predseda\nsenátu), sudcom Liborom Duľom a sudcom Martinom Vernarským (sudca spravodajca).\n\nII.\nNávrh na obnovu konania a skutkové východiská\n3. Vo veci sp. zn. I. ÚS 125/2012 sa navrhovateľ ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému\nsúdu 28. októbra 2011 a doplnenou podaniami doručenými ústavnému súdu 25. januára 2012,\n27. januára 2012 a 29. februára 2012 domáhal vyslovenia porušenia základných práv\npostupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. Ntt-3-D2879/2005 a jeho rozhodnutím z 23. novembra 2005 (ďalej len „súhlas 1“),\npostupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Ntt-3-D-482/2006 a jeho rozhodnutím\nz 18. mája 2006 (ďalej len „súhlas 2“), ako aj postupom Slovenskej informačnej služby (ďalej len\n„SIS“) týkajúcim sa použitia informačno-technických prostriedkov (ďalej len „ITP“) na základe\nsúhlasu 1 a súhlasu 2.\n4. Fundamenty sťažnostnej argumentácie vo veci sp. zn. I. ÚS 125/2012 spočívali v tom, že krajský\nsúd vydal nezákonné rozhodnutia o použití ITP (súhlas 1 a súhlas 2), pričom zostal nečinný\npri výkone následného dohľadu nad použitím ITP a nakladaním s primárnymi výsledkami (zvuková\nnahrávka a jej prepis) a sekundárnymi výsledkami (súhrny a analytické správy) použitia ITP\nzískanými realizáciou súhlasu 1 a súhlasu 2. Navrhovateľ poukazoval, že SIS na základe súhlasu 1\na súhlasu 2 používala ITP v rámci tzv. akcie Gorila, z použitia ITP vyhotovovala výstupy\nzachytávajúce informácie vzťahujúce sa na navrhovateľa a iné osoby, tieto výstupy uchovávala,\nnezabezpečila ich úplné zničenie a nevytvorila vhodné záruky, ktoré by zabránili zverejneniu alebo\nneoprávnenému šíreniu informácií.\n5. Navrhovateľ vo veci sp. zn. I. ÚS 125/2012 v podstatnom žiadal, aby ústavný súd (i) vyslovil\nporušenie jeho práv krajským súdom v dôsledku vydania súhlasu 1 a súhlasu 2, neoprávneného\nzhromažďovania osobných údajov a iných údajov o jeho osobe v súvislosti s vydaním súhlasu 1\na súhlasu 2 a v súvislosti s výkonom ďalšej súdnej právomoci vzhľadom na povinnosť krajského\nsúdu skúmať trvanie dôvodov použitia ITP, (ii) zrušil súhlas 1 a súhlas 2, (iii) krajskému súdu\nprikázal vyradiť a zničiť všetky záznamy, ako aj akékoľvek iné dokumenty týkajúce sa jeho osoby\nzískané v súvislosti s vydaním súhlasu 1 a súhlasu 2 alebo v súvislosti s výkonom ďalšej súdnej\nprávomoci vzhľadom na povinnosť krajského súdu skúmať trvanie dôvodov použitia ITP, ktorých\npoužívanie bolo povolené súhlasom 1 a súhlasom 2, (iv) vyslovil porušenie jeho základných práv\nzo strany SIS v dôsledku použitia ITP na základe súhlasu 1 a súhlasu 2, vyhotovenia a nezničenia\nzáznamov a akýchkoľvek iných výsledkov použitia ITP týkajúcich sa navrhovateľa (vrátane\ntzv. analytických prepisov), neoprávneného zhromažďovania osobných údajov a ďalších údajov\nv súvislosti s vyhotovovaním a nezničením takýchto záznamov alebo akýchkoľvek iných takýchto\nvýsledkov a napokon v dôsledku nevytvorenia vhodných záruk, ktoré by zabránili ich zverejneniu\nalebo inému šíreniu, a (v) prikázal SIS vyradiť a zničiť všetky záznamy a akékoľvek iné výsledky\npoužitia ITP na základe súhlasu 1 a súhlasu 2 týkajúce sa jeho osoby.\n6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť vo veci sp. zn. I. ÚS 125/2012 odmietol uznesením\nč. k. I. ÚS 125/2012-101 zo 14. marca 2012 (ďalej len „uznesenie č. k. I. ÚS 125/2012-101“) ako\noneskorene podanú.\n\n2\n\n7. Ústavnú sťažnosť, ktorou sa\ndomáhal vo vzťahu k svojej osobe identickej\nochrany ako navrhovateľ, ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 97/2012-124 zo 6. marca 2012 (ďalej\nlen „uznesenie č. k. III. ÚS 97/2012-124“ a „vec sp. zn. III. ÚS 97/2012“) prijal na ďalšie konanie\nv časti týkajúcej sa krajského súdu, pokiaľ ide o zákonnosť postupu pri vydaní súhlasu 1\na súhlasu 2, a vo vzťahu k zákonnosti súhlasu 1 a súhlasu 2. V časti týkajúcej sa postupu SIS\nv súvislosti s použitím ITP na základe súhlasu 1 a súhlasu 2 ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol\npre nedostatok právomoci, pretože jej prijatiu na ďalšie konanie bránila subsidiarita právomoci\nústavného súdu vo vzťahu k všeobecným súdom, ktoré boli podľa názoru ústavného súdu\noprávnené poskytnúť navrhovateľovi súdnu ochranu v tomto smere. Ústavný súd nálezom\nč. k. III. ÚS 97/2012 z 20. novembra 2012 vyslovil porušenie základných práv\nkonaním krajského súdu, ktoré predchádzalo vydaniu súhlasu 1 a súhlasu 2, ako aj súhlasom 1\na súhlasom 2 a oba súhlasy „týkajúce sa\n“ zrušil.\n8. Navrhovateľ následne 28. augusta 2013 doručil ústavnému súdu ústavnú sťažnosť vedenú\npod sp. zn. Rvp 18094/2013, ktorou sa opätovne domáhal ochrany svojich práv v súvislosti\ns postupom SIS spočívajúcim vo vyhotovení a nezničení primárnych a sekundárnych výsledkov\npoužitia ITP získaných na základe súhlasu 1 a súhlasu 2, ktoré ústavný súd nálezom\nč. k. III. ÚS 97/2012 z 20. novembra 2012 zrušil. Dňa 30. apríla 2015 navrhovateľ doručil\nústavnému súdu ďalšiu ústavnú sťažnosť vedenú pod sp. zn. Rvp 5892/2015, ktorou sa domáhal\nodstránenia nečinnosti krajského súdu pri plnení jeho súdnej právomoci zabezpečiť dohľad\nnad zničením výstupov z ITP získaných realizáciou súhlasu 1 a súhlasu 2. Keďže obe sťažnosti\nspolu skutkovo aj právne súviseli a motívom ich podania bolo zabezpečenie zničenia výstupov\nz ITP, ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 211/2015-74 z 19. mája 2015 obe veci spojil na spoločné\nkonanie vedené pod sp. zn. Rvp 18094/2013 a následne pod sp. zn. III. ÚS 490/2015. V tomto\nkonaní sa ústavný súd zaoberal aj ďalšími sťažnosťami navrhovateľa a skutkovo i právne\nprepojenými sťažnosťami\n, pričom v prípade\nsa sťažnosti\ntýkali aj rozhodnutia krajského súdu č. k. Ntt-2-D-100/2006 z 26. januára 2006 (ďalej len\n„súhlas 3“).\n9. Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 490/2015-310 zo 6. októbra 2015 (ďalej len\n„uznesenie č. k. III. ÚS 490/2015-310“) boli sťažnosti navrhovateľa pôvodne vedené\npod sp. zn. Rvp 18094/2013 a sp. zn. Rvp 5892/2015 odmietnuté; osobitne, pokiaľ ide o námietku\nsúvisiacu s postupom SIS spočívajúcim vo vyhotovení a nezničení primárnych a sekundárnych\nvýsledkov použitia ITP získaných na základe súhlasu 1 a súhlasu 2, ústavný súd poukázal\nna predošlé uznesenie č. k. I. ÚS 125/2012-101, pričom akcentoval dôvod odmietnutia ústavnej\nsťažnosti uvedený v § 24 písm. a) v tom čase účinného zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (prekážka rei iudicatae). Ústavný súd\nnásledne nálezom č. k. III. ÚS 490/2015-367 z 2. februára 2016 vyslovil porušenie základných práv\nkonaním krajského súdu, ktoré predchádzalo vydaniu súhlasu 3, ako aj\nsúhlasom 3, pričom tento súhlas zrušil. Zvyšnej časti ústavnej sťažnosti ústavný súd nevyhovel.\n10. Keďže ústavný súd v jednotlivých rozhodnutiach nepriznal sťažnostným návrhom plný úspech,\nnavrhovateľ a\nsa prostredníctvom viacerých sťažností uchádzali o ochranu\nsvojich práv na Európskom súde pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Na ESĽP sa navrhovateľ\nobrátil aj sťažnosťou, ktorá sa týkala uznesenia č. k. I. ÚS 125/2012-101. Jednotlivé sťažnosti\n\n3\n\nnavrhovateľa posudzoval ESĽP spoločne, čo platí obdobne aj o sťažnostiach podaných\n.\n11. O sťažnostiach\nrozhodol ESĽP rozsudkom z 20. júla 2021, ktorý sa stal\nkonečným 22. novembra 2021, tak, že vyslovil porušenie práva\npodľa čl. 8\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) z dôvodu realizácie\nsúhlasu 1, súhlasu 2 a súhlasu 3, ako aj pre uchovávanie primárneho materiálu z realizácie súhlasu 3\na sekundárneho materiálu z realizácie súhlasu 1, súhlasu 2 a súhlasu 3 zo strany SIS. Rozsudkom\nz 23. júna 2022, ktorý sa stal konečným 14. novembra 2022 (ďalej len „rozsudok ESĽP\nz 23. 6. 2022“), ESĽP rozhodol o sťažnostiach navrhovateľa tak, že vyslovil porušenie\nnavrhovateľovho práva podľa čl. 8 dohovoru z dôvodu realizácie súhlasu 1 a súhlasu 2, ako aj\npre uchovávanie sekundárnych materiálov získaných z realizácie oboch súhlasov.\n12. Návrhom na obnovu konania sa navrhovateľ domáha, aby ústavný súd vzhľadom na závery\nESĽP uvedené v už zmienených rozsudkoch povolil obnovu konania vo veci sp. zn. I. ÚS 125/2012\nv rozsahu (i) splnenia povinnosti krajského súdu vykonávať súdnu právomoc nad použitím ITP aj\npo ukončení ich používania vrátane povinnosti vykonať dohľad nad vyradením a zničením všetkých\nprimárnych a sekundárnych výsledkov použitia ITP v dispozícii SIS, ktoré boli získané v súvislosti\ns vydaním súhlasu 1 a súhlasu 2, a (ii) splnenia povinnosti SIS vyradiť a zničiť všetky primárne\na sekundárne výsledky použitia ITP v dispozícii SIS, ktoré boli získané v súvislosti s vydaním\nsúhlasu 1 a súhlasu 2. V tomto rozsahu požaduje uznesenie č. k. I. ÚS 125/2012-101 zrušiť a vec\nvrátiť ústavnému súdu na ďalšie konanie. Súčasne žiada, aby mu ústavný súd priznal náhradu trov\nkonania.\n13. Po povolení obnovy konania pred ústavným súdom navrhovateľ navrhuje, aby ústavný súd\nvyslovil porušenie základných práv zaručených čl. 19 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava), čl. 10 ods. 2, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2\nListiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv garantovaných čl. 6 ods. 1 a čl. 8\nods. 1 a 2 dohovoru výkonom právomoci krajského súdu pri plnení povinnosti skúmať trvanie\ndôvodov použitia ITP, ktorých používanie bolo povolené súhlasom 1 a súhlasom 2, a pri plnení\npovinnosti zabezpečiť uskutočnenie postupu podľa § 7 ods. 3 a 5 zákona č. 166/2003 Z. z.\no ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o ochrane pred odpočúvaním“), prípadne nečinnosťou v rozsahu, v akom bola\nkrajskému súdu táto právomoc zverená a mala byť v nadväznosti na vydanie súhlasu 1 a súhlasu 2\nvykonávaná. Žiada, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu zabezpečiť vyradenie a zničenie\nvšetkých primárnych a sekundárnych výsledkov použitia ITP, ktoré sa nachádzajú v dispozícii SIS\na ktoré boli získané v súvislosti s vydaním súhlasu 1 a súhlasu 2 alebo v súvislosti s výkonom\nďalšej súdnej právomoci, vzhľadom na povinnosť skúmať trvanie dôvodov použitia ITP. Súčasne\nnavrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie základných práv zaručených čl. 19 ods. 2 ústavy,\nčl. 10 ods. 2 listiny, ako aj práv garantovaných čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru zo strany SIS v dôsledku\npoužitia ITP na základe súhlasu 1 a súhlasu 2, ako aj pre vyhotovenie a nezničenie primárnych\na sekundárnych výsledkov použitia ITP. Požaduje, aby ústavný súd prikázal SIS vyradiť a zničiť\nvšetky primárne a sekundárne výsledky použitia ITP získané na základe súhlasu 1 a súhlasu 2.\nSúčasne ústavný súd žiada, aby mu priznal primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov\nkonania.\n\n4\n\nIII.\nArgumentácia navrhovateľa\n14. ESĽP konštatoval, že právo navrhovateľa a\nzaručené čl. 8 dohovoru\nSlovenská republika (ďalej len „SR“) dostatočne nechránila a neoprávnený zásah doň zapríčinila\nnielen protiprávnosťou súhlasov s použitím ITP, ale aj samotným použitím ITP a pretrvávajúcou\nexistenciou primárnych a sekundárnych výsledkov použitia ITP. Efektívnym prostriedkom nápravy\ntohto zásahu je zabezpečenie zničenia naďalej existujúcich výsledkov použitia ITP získaných\nrealizáciou jednotlivých súhlasov s použitím ITP v rámci tzv. akcie „Gorila“.\n15. Rozsudky ESĽP sú pre SR a jej orgány vrátane SIS a krajského súdu právne záväzné a priamo\nvykonateľné. Na ich výkon by preto nemalo byť potrebné žiadne ďalšie rozhodnutie alebo\nopatrenie, ktoré by dotknutým orgánom prikázalo uskutočniť relevantné konanie. Navrhovateľ sa\nv tomto zmysle obrátil na SIS a krajský súd so žiadosťami o zničenie výstupov z ITP, ktoré sa však\nminuli úspechu. Z uvedeného dôvodu je potrebné vydať pre SIS a krajský súd príkaz konať, ktorého\npôvodcom môže byť jedine ústavný súd.\n16. Právomoc ústavného súdu na vydanie predznamenaného príkazu je originálna (nie subsidiárna),\npretože dohľad nad používaním ITP a zabezpečením zničenia výstupov z ITP, ktorými disponuje\nSIS, má vykonať krajský súd. Nie je preto možné, aby príkaz krajskému súdu vykonať právomoc\nnad použitím ITP, teda príkaz, aby krajský súd v súčinnosti so SIS zabezpečil zničenie existujúcich\nvýstupov z ITP, vydal iný súd než ústavný súd. SIS je v slovenskom právnom poriadku orgánom,\nktorý sa de facto nachádza mimo kontroly všeobecných súdov, na ktoré ústavný súd odkázal vo veci\nsp. zn. III. ÚS 97/2012. To len umocňuje názor o tom, aby voči SIS konal priamo ústavný súd, a nie\nvšeobecné súdy v rámci civilných konaní, správnych súdnych konaní alebo trestných konaní.\nObnova konania pred ústavným súdom preto nepredstavuje procesnú skratku, ale procesnú\nnevyhnutnosť.\n17. Ústavný súd nemôže len odkázať na povinnosť krajského súdu zabezpečiť zničenie výstupov\nz ITP s tým, že ak tak krajský súd neurobí, tak navrhovateľ môže podať ďalšiu ústavnú sťažnosť.\nV takom prípade by sa totiž aj podľa záverov ESĽP vytvoril začarovaný kruh, keď by sa\nnavrhovateľ opakovane obracal na ústavný súd a ten by opakovane odkazoval na to, že krajský súd\nsi svoju povinnosť bude plniť. Efektivita prostriedkov nápravy by tak bola len iluzórna a práva\nnavrhovateľa by neboli chránené materiálne, ale len formálne. Ak je preto krajský súd pri ničení\nvýsledkov použitia ITP nečinný a navrhovateľ túto nečinnosť nemôže napadnúť inak než ústavnou\nsťažnosťou, tak je povinnosťou ústavného súdu v rámci obnoveného konania nariadiť krajskému\nsúdu zničenie výstupov z ITP a začarovaný kruh, na ktorý poukázal ESĽP, definitívne prerušiť.\n18. Ak by ústavný súd predsa dospel k záveru, že navrhovateľ nevyčerpal niektorý z efektívnych\nprostriedkov nápravy, je pre ten prípad povinný uviesť konkrétnu inštrukciu s uvedením\nkonkrétneho orgánu a efektívneho prostriedku nápravy, aby navrhovateľ dosiahol zničenie výstupov\nz ITP. Odôvodnenosť takejto konkrétnej inštrukcie je daná aj tým, že ESĽP vo svojich rozsudkoch\npoukázal na nejasnosť vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá nemôže ísť na ťarchu navrhovateľa.\n\n5\n\nIV.\nPredbežné prerokovanie návrhu\n19. V konaní o návrhu navrhovateľa je úlohou ústavného súdu posúdiť, či z rozsudku ESĽP\nvyplýva povinnosť opätovného preskúmania napadnutého rozhodnutia ústavného súdu [§ 214\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“)].\n20. Článok 46 dohovoru, ktorý sa vzťahuje na všetky rozsudky ESĽP o porušení dohovoru, ukladá\nzmluvnému štátu právnu povinnosť ukončiť porušovanie a zjednať nápravu jeho dôsledkov.\nZmluvný štát má v zásade voľnosť pri výbere prostriedku, ktorým vyhovie rozsudku o porušení\npráv podľa dohovoru [rozsudok Papamichalopoulos a ďalší proti Grécku (čl. 50) z 31. 10. 1995,\nsťažnosť č. 14556/89, bod 34]. Zohľadňujúc inštitucionálnu rovnováhu medzi ESĽP, Výborom\nministrov a zmluvnými štátmi, ktoré majú vykonať rozsudok o porušení práv podľa dohovoru, je\nkonečné rozhodnutie o opatreniach v právomoci zmluvného štátu pod dohľadom Výboru ministrov\n(rozsudok Veľkej komory vo veci Ilgar Mammadov proti Azerbajdžanu z 29. 5. 2019, sťažnosť\nč. 15172/13, bod 182). Dôležité v tejto súvislosti je, aby opatrenia prijaté na vnútroštátnej\núrovni zmluvným štátom boli zlučiteľné so závermi a duchom rozsudku (tam tiež bod 186;\nm. m. III. ÚS 117/2023).\n21. Požiadavka na nápravu porušenia dohovoru zisteného ESĽP je implicitne vyvodzovaná\nz obsahu čl. 46 ods. 1 dohovoru, čo sa v oblasti ochrany základných práv a slobôd nevyčerpáva len\nsatisfakciou, prípadne kompenzáciou za porušenie základného práva, ale takáto náprava sa v miere,\nv akej je to vzhľadom na okolnosti prípadu možné, zabezpečuje aj uvedením veci do pôvodného\nstavu, teda nastolením stavu, v ktorom sa jednotlivec nachádzal pred porušením dohovoru\n(restitutio in integrum). Z odporúčania č. R (2000)2 Výboru ministrov členským štátom o obnove\nalebo opätovnom prejednaní niektorých prípadov na vnútroštátnej úrovni na základe rozsudkov\nESĽP, ktoré bolo prijaté 19. januára 2000, vyplýva, že obnova konania, respektíve opätovné\nprejednanie prípadu, predstavuje najúčinnejší, ak nie jediný prostriedok na dosiahnutie\nindividuálnej implementácie rozhodnutia ESĽP, ktorým bolo vyslovené porušenie základného práva\nsťažovateľa rozhodnutím vnútroštátneho orgánu súdneho typu alebo postupom predchádzajúcim\njeho vydaniu (m. m. napr. PL. ÚS 23/2019, II. ÚS 326/2021, III. ÚS 117/2023).\n22. Obnova konania pred ústavným súdom predstavuje prostriedok nápravy vtedy, ak výslovnou\nformuláciou použitou v rozhodnutí ESĽP vznikne SR v konaní pred ústavným súdom povinnosť\nznovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu („reopening clause“). Uvedená\nprieskumná povinnosť vznikne však aj bez výslovnej formulácie uvedenej v rozhodnutí ESĽP,\nak (i) vo veci konal a rozhodoval ústavný súd, (ii) je vylúčené, aby sa náprava porušenia ľudského\npráva alebo základnej slobody konštatovaného v rozhodnutí ESĽP v konaní proti SR dosiahla\nprostredníctvom obnovy konania pred všeobecným súdom alebo prostredníctvom iného\núčinného právneho prostriedku nápravy a (iii) existuje nutnosť poskytnutia materiálnej\nochrany práv navrhovateľa práve prostredníctvom obnovy konania pred ústavným súdom\n(m. m. III. ÚS 117/2023, bod 51). Vychádzajúc z uvedených východísk, ústavný súd pristúpil\nk posúdeniu opodstatnenosti návrhu na obnovu konania.\n\n6\n\n23. Po oboznámení sa s výrokom a odôvodnením rozsudku ESĽP z 23. júna 2022 ústavný súd\nnajskôr konštatuje, že neobsahuje výslovnú povinnosť opätovného preskúmania uznesenia\nč. k. I. ÚS 125/2012-101, prípadne jemu predchádzajúceho konania.\n24. Ústavný súd pri skúmaní ďalších podmienok pre povolenie obnovy konania vychádzal\npredovšetkým z odôvodnenia rozsudku ESĽP. Ústavnému súdu sa javí podstatná predovšetkým\ntá skutočnosť (ako vyplýva aj z bodu 11 tohto uznesenia), že ESĽP vyslovil porušenie\nnavrhovateľovho práva podľa čl. 8 dohovoru dvoma okruhmi zásahov, kde prvý okruh predstavuje\nrealizácia súhlasu 1 a súhlasu 2, pričom druhým okruhom je uchovávanie sekundárnych materiálov\nzískaných z realizácie oboch súhlasov (koncízne pozri bod 97 rozsudku ESĽP z 23. 6. 2022). Tak\nrealizáciu oboch súhlasov, ako aj uchovávanie sekundárnych materiálov získaných z realizácie\npredmetných súhlasov ako zásahy do práva navrhovateľa zaručeného čl. 8 dohovoru ESĽP pričítal\nSIS (rovnako bod 97 rozsudku ESĽP z 23. 6. 2022). Neuniklo teda pozornosti ústavného súdu, že\nESĽP nevyslovil porušenie navrhovateľovho práva súhlasom 1 a súhlasom 2, ktoré vydal krajský\nsúd, ba ani postupom krajského súdu v súvislosti s kontrolou pretrvávania podmienok na ďalšie\npoužívanie ITP, ale postupom SIS, čím súčasne jednoznačne identifikoval rozsah svojho prieskumu\n(pozri predovšetkým bod 91 rozsudku ESĽP z 23. 6. 2022, posledná veta). Pokiaľ teda navrhovateľ\nžiada obnoviť konanie vo veci sp. zn. I. ÚS 125/2012 aj vo vzťahu k postupu krajského súdu\npo vydaní súhlasu 1 a súhlasu 2, neostáva ústavnému súdu nič iné, len návrh v tejto časti odmietnuť\nako zjavne neopodstatnený, pretože z rozhodnutia ESĽP v predznamenaných intenciách nevyplýva\npovinnosť opätovného preskúmania napadnutého rozhodnutia ústavného súdu (§ 220 ods. 1 zákona\no ústavnom súde).\n25. K dôvodnosti návrhu na obnovu konania, pokiaľ ide o postup SIS, ústavný súd opätovne\nuvádza, že z rozsudku ESĽP z 23. júna 2022 nevyplýva záver, že by SR mala vykonať nápravu\npráve obnovou konania pred ústavným súdom (k tomu pozri bod 20 tohto uznesenia). Ústavný súd\ndáva navrhovateľovi do pozornosti, že jeho ústavná sťažnosť bola vo veci sp. zn. I. ÚS 125/2012\nústavným súdom odmietnutá ako oneskorene podaná. Skutočnosť, že ESĽP rozsudkom\nz 23. júna 2022 vyhovel sťažnosti navrhovateľa a neprihliadol na odmietnutie ústavnej sťažnosti\nvo veci sp. zn. I. ÚS 125/2012 ako oneskorene podanej, síce znamená, že navrhovateľovo právo\npodľa čl. 8 dohovoru bolo porušené, ale jeho porušenie možno vo všeobecnej rovine pričítať SR,\nin concreto nie ústavnému súdu, ale SIS, a to v nadväznosti na už odkazovaný bod 97 rozsudku\nESĽP z 23. júna 2022. Inak povedané, z predmetného rozsudku nerezultuje koncentrovaná kritika\nESĽP, ktorá by bola adresovaná ústavnému súdu a ktorá by smerovala k odmietnutiu ústavnej\nsťažnosti vo veci sp .zn. I. ÚS 125/2012 ústavným súdom pre jej oneskorenosť.\n26. V tejto súvislosti dáva ústavný súd do pozornosti nález č. k. III. ÚS 611/2022-62\nz 29. marca 2023, v ktorom navrhovateľovi vysvetlil (bod 11 tohto nálezu), že krajský súd nemá\npodľa zákona o ochrane pred odpočúvaním oprávnenie vydať SIS príkaz, aby zničila nezákonné\nmateriály z odpočúvania. Zákon neobsahuje žiadne pravidlá upravujúce vzájomné vzťahy medzi\nSIS a krajským súdom v procese zničenia nezákonných záznamov a výsledkov ich použitia. Aj\nz pohľadu ústavného práva je krajský súd limitovaný rozsahom svojej právomoci (čl. 2 ods. 2\nústavy). Tento ústavný príkaz utvrdzuje záver, že krajský súd nie je oprávnený vydať SIS\nakýkoľvek akt, ktorým by jej prikázal zničiť nezákonné záznamy a výsledky ich použitia. Inak\npovedané, krajský súd nemá autoritatívny prostriedok na vydanie príkazu na zničenie nezákonných\n\n7\n\nzáznamov a výsledkov. Z týchto konštatovaní vyplývajú pre aktuálnu navrhovateľovu vec dva\nzávery.\n27. Po prvé, nález č. k. III. ÚS 611/2022-62 potvrdzuje, že hoci SR má podľa záverov ESĽP\nvyplývajúcich z rozsudku z 23. júna 2022 povinnosť zjednať nápravu navrhovateľovho porušeného\npráva, ústavný súd musí brať do úvahy, že vnútroštátne právo rozdeľuje s tým súvisiace oprávnenia\n(týkajúce sa zjednania nápravy) medzi jednotlivé štátne orgány, pričom zjednanie nápravy sa musí\nuskutočňovať pri plnom rešpekte k požiadavke deľby moci. Aj v tomto prípade je preto nevyhnutné\nrešpektovať limitáciu štátnych orgánov vyplývajúcu z ústavného príkazu obsiahnutého v čl. 2 ods. 2\nústavy, ktorý ani v tejto súvislosti nemožno prekročiť. Požiadavka, ktorú ústavný súd formuloval\nv náleze č. k. III. ÚS 611/2022-62, preto neplatí len vo vzťahu ku krajskému súdu, ale ústavný súd\nje povinný uplatniť ju aj sám voči sebe. Inak povedané, ak z rozhodnutia orgánu medzinárodnej\norganizácie (v tomto prípade z rozsudku ESĽP z 23. 6. 2022) nevyplýva povinnosť obnoviť konanie\nna ústavnom súde, tak potom ani vyhovenie sťažnosti na ESĽP samo osebe, teda bez ďalšieho,\nnevedie k postupu podľa čl. 133 ústavy, respektíve podľa § 214 zákona o ústavnom súde.\n28. Po druhé, predpokladom pre obnovu konania pred všeobecným súdom (vo svetle predpokladov\nuvedených koncentrovane v bode 22 tohto uznesenia) by bolo v hypotetickej rovine právoplatné\nrozhodnutie krajského súdu, ktorým by nevyhovel návrhu navrhovateľa na vyradenie a zničenie\nnezákonne získaných primárnych a sekundárnych výsledkov použitia ITP zo strany SIS. Takéto\nrozhodnutie však v tomto prípade neexistuje a s ohľadom na súčasnú legislatívnu úpravu ani\nexistovať nemôže. V tomto smere ústavný súd teda konštatuje, že navrhovateľ nedisponuje\nprostriedkom nápravy v podobe obnovy konania pred všeobecným súdom, a objektívne teda nie je\nmožné týmto spôsobom privodiť nápravu porušenia jeho práv (m. m. III. ÚS 117/2023). Z tohto\ndôvodu ústavný súd prikročil k preskúmaniu, či nápravu porušenia ľudského práva alebo základnej\nslobody konštatovaného v rozhodnutí ESĽP v konaní proti SR nemožno dosiahnuť prostredníctvom\niného účinného právneho prostriedku nápravy.\n29. Ústavný súd poznamenáva, že vzhľadom na závery vyslovené v náleze\nč. k. III. ÚS 611/2022-62 má navrhovateľ v súčasnej situácii k dispozícii účinný prostriedok\nnápravy, ktorým je ústavná sťažnosť proti postupu SIS spočívajúcemu v jej nečinnosti, pokiaľ ide\no povinnosť zničiť primárny a sekundárny materiál získaný použitím ITP. Podanie takejto ústavnej\nsťažnosti nemožno považovať za prejav formalistického prístupu, ako to ústavný súd predznamenal\nvo vzťahu k\nv bode 66 nálezu č. k. III. ÚS 117/2023-64 z 12. októbra 2023\n(ďalej len „nález č. k. III. ÚS 117/2023-64“), pretože z posúdenia rozsudku ESĽP vo veci\nz 20. júla 2021 a rozsudku ESĽP z 23. júna 2022 (v navrhovateľovej veci)\nv komparatívnom hodnotiacom profile vyplýva podstatná diferenciácia. Odlišnosť spočíva v tom,\nže (i) kým v prípade navrhovateľa bola ústavná sťažnosť vo veci sp. zn. I. ÚS 125/2012 odmietnutá\nako oneskorene podaná, v čom ESĽP nevzhliadol pochybenie pričítateľné ústavnému súdu, ktoré by\nzakladalo dôvod na obnovu konania pred ústavným súdom (pozri bod 25 tohto uznesenia),\n(ii) vo veci\nsp. zn. III. ÚS 97/2012 (pozri uznesenie č. k. III. ÚS 97/2012-124,\nnajmä s. 13 a nasl.) uplatneniu právomoci ústavného súdu bránila konštatácia subsidiarity\nprávomoci ústavného súdu vo vzťahu k všeobecným súdom oprávneným poskytnúť mu súdnu\nochranu (na uznesenie č. k. III. ÚS 97/2012-124 pritom ústavný súd v relevantnom rozsahu\npoukázal aj v uznesení č. k. III. ÚS 490/2015-310), pričom ESĽP sa nestotožnil práve\ns avizovanými závermi ústavného súdu (pozri najmä body 112 až 120 rozsudku ESĽP vo veci\n\n8\n\nz 20. 7. 2021). Inak povedané, kým nálezom č. k. III. ÚS 117/2023-64\nústavný súd povolil obnovu konania z toho dôvodu, že právne závery vyplývajúce z uznesenia\nč. k. III. ÚS 97/2012-124 a uznesenia č. k. III. ÚS 490/2015-310, ktorými ústavný súd odmietol\nv konaniach o ústavných sťažnostiach\nmeritórny prieskum postupu SIS, boli\nv dôsledku rozhodnutia ESĽP prelomené, prelomenie záveru ústavného súdu, ktorým odmietol\nústavnú sťažnosť navrhovateľa vo veci sp. zn. I. ÚS 125/2012 ako oneskorene podanú, z rozsudku\nESĽP z 23. júna 2022 nevyplynulo. Ústavný súd preto s náležitým zreteľom na túto podstatnú\ndiferenciačnú odchýlku, ako aj s poukazom na nevyhnutnosť rešpektovania zásady verejnoprávnych\npretenzií normatívne objektivizovanej v čl. 2 ods. 2 ústavy (bod 27 tohto uznesenia) nemohol\npristúpiť k povoleniu obnovy konania, ktorej sa navrhovateľ dovolával.\n30. Navrhovateľ v návrhu formuluje očakávanie, že ústavný súd v prípade, ak dospeje k záveru, že\nnavrhovateľ nevyčerpal niektorý z efektívnych prostriedkov nápravy, uvedie konkrétnu inštrukciu\ns uvedením konkrétneho orgánu a efektívneho prostriedku nápravy tak, aby navrhovateľ dosiahol\nzničenie výstupov z ITP. K tomu ústavný súd, vychádzajúc zo svojich právnych záverov v bodoch\n25 – 29 sumarizuje, že vzhľadom na záväznosť rozsudku ESĽP pre SR z neho vyplýva SIS (ako\norgánu SR) priama povinnosť zjednať nápravu porušenia navrhovateľovho základného práva\npodľa čl. 8 dohovoru, a to zničením materiálov z realizácie súhlasov vydaných krajským súdom\ns primeraným informovaním navrhovateľa o tejto skutočnosti. V prípade neplnenia uvedenej\npovinnosti má navrhovateľ právo obrátiť sa na ústavný súd ústavnou sťažnosťou na nečinnosť SIS\npri vykonaní povinnosti, ktorá jej z rozsudku ESĽP vyplýva. Pre konanie o takto podanej ústavnej\nsťažnosti nemôže uznesenie č. k. I. ÚS 125/2012 predstavovať prekážku rozhodnutej veci podľa\n§ 55 písm. a) zákona o ústavnom súde práve z dôvodu existencie rozsudku ESĽP, z ktorého pre SIS\nvyplýva povinnosť zničiť materiály z realizácie súhlasov a ktorý po odmietnutí ústavnej sťažnosti\nuznesením č. k. I. ÚS 125/2012 meritórne rozhodol o porušení navrhovateľovho práva podľa čl. 8\ndohovoru nezničením materiálov získaných realizáciou súhlasov krajského súdu. Vo vzťahu\nk samotnej realizácii súhlasov ústavný súd dodáva, že ani v tejto časti nebolo uznesenie\nč. k. I. ÚS 125/2012 podrobené v rozsudku ESĽP kritike. Ide o zásahy, ktoré prebiehali v rokoch\n2005 a 2006, a teda už netrvajú. Porušovanie práva navrhovateľa už bolo na účel uplatnenia čl. 46\ndohovoru ukončené. Zároveň bola účinná ochrana proti týmto zásahom poskytnutá samotným\nrozsudkom ESĽP, ktorý navrhovateľovi priznal zadosťučinenie v sume 9 750 eur. Tým bola\nzjednaná náprava porušenia práva týmto zásahom a dovŕšená súdna ochrana poskytovaná\nporušenému právu navrhovateľa. Do hry tak vstupuje tá časť zjednania nápravy, ktorej predmetom\nje priame zničenie výstupov z ITP zo strany SIS, tak ako je už uvedené.\n31. Vzhľadom na absenciu výslovného príkazu opätovného preskúmania napadnutého rozhodnutia\nústavného súdu v rozsudku ESĽP, ako aj so zreteľom na osobitosti daného prípadu a závery\nústavného súdu obsiahnuté v náleze č. k. III. ÚS 611/2022-62 a s tým súvisiace nesplnenie ďalších\npredpokladov pre povolenie obnovy konania dospel ústavný súd k záveru, že pre navrhovateľa nie\nje nevyhnutné, aby ústavný súd opätovne preskúmal svoje skoršie rozhodnutie v obnovenom\nkonaní, keď navyše ani sám svoj návrh na povolenie obnovy konania nekoncipuje v kontexte\nnespokojnosti s pôvodným rozhodnutím ústavného súdu z dôvodu oneskorenosti.\n32. Z dôvodov uvedených v tomto uznesení ústavný súd podľa § 220 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde návrh navrhovateľa na obnovu konania vo veci sp. zn. I. ÚS 125/2012 odmieta ako zjavne\nneopodstatnený.\n\n9\n\n33. Vzhľadom na to, že ústavný súd návrh na obnovu konania odmietol, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími návrhmi navrhovateľa uvedenými v predmetnom návrhu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. novembra 2023\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["obnova konania pred ústavným súdom - senát", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "preskúmanie rozhodnutia iných org.", "Slovenská informačná služba", "obnova konania-obnova konania pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 133 ústavy v spojení s § 219 ods. 2 zákona o ústavnom súde"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4bf8db03-83ca-4657-87b8-80cee5fd37ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.97.2012.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 97/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 97/2012 z 15. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-15", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.97.2012.1"}, {"guid": "ussr:23235c96-0179-4f42-b3f8-ee341d9c907b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.117.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 117/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/2023 z 12. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-12", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.117.2023.2"}, {"guid": "ussr:cdb8a4f0-2a32-40d9-addb-77b52f10707c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.611.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 611/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 611/2022 z 29. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.611.2022.1"}, {"guid": "ussr:fba3e237-4d21-4736-bd60-737b65bebe0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.711.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 711/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 711/2022 z 21. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.711.2022.1"}, {"guid": "ussr:ef07b2f1-9815-47c0-962d-b649398478c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.326.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 326/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 326/2021 z 16. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.326.2021.1"}, {"guid": "ussr:2e45a477-3f10-453a-ac9b-5d7474b3e92b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.490.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 490/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 490/2015 z 2. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-02", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.490.2015.1"}, {"guid": "ussr:b9b32f8f-cd49-4509-9c28-5688781fe5d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.211.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 211/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 211/2015 z 19. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.211.2015.1"}, {"guid": "ussr:b3d503d7-91d2-4b14-98c1-87bb8d1d7653", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 125/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 125/2012 z 14. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-14", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3d503d7-91d2-4b14-98c1-87bb8d1d7653"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:92d0b6a2-0400-468d-9f19-29dacdb13bdb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.49.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 49/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 49/2024 z 29. 1. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.49.2024.1"}, {"guid": "ussr:fe8ad186-6c56-421a-b595-016f22c57b39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.141.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 141/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 141/2023 z 19. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.141.2023.1"}]}