{"guid": "ussr:4f8d57f6-c208-4112-afd1-779b3ad54d56", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.490.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 490/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 490/2023 z 7. 11. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 7. novembra 2023, sp. zn. IV. ÚS 490/2023, ECLI:SK:USSR:2023:4.US.490.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2023-11-07", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4f8d57f6-c208-4112-afd1-779b3ad54d56", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.490.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.490.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.490.2023.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 490/2023-24\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša\na zo sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Libora Duľu v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n, zastúpenej JUDr. Ing. Ľubomírom Niedelským, advokátom,\nHviezdoslavova 7, Košice, proti postupu Mestského súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn.\nK2-48 Er 1935/2016 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Mestského súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn. K2-48 Er 1935/2016\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Mestskému súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn. K2-48 Er 1935/2016 p r i k a z u j e\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 eur, ktoré j e Mestský súd\nKošice p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Mestský súd Košice j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume 663,57 eur\na zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a jej argumentácia\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 24. augusta 2023 a prijatou\nna ďalšie konanie uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 490/2023-11 z 27. septembra 2023\n\ndomáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Mestského súdu Košice (ďalej len „mestský\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. K2-48 Er 1935/2016 (ďalej len „napadnuté konanie“).\nNavrhuje prikázať mestskému súdu konať v napadnutom konaní bez prieťahov a zakázať mu\npokračovať v porušovaní označených práv. Žiada priznať finančné zadosťučinenie vo výške\n25 000 eur. Požaduje tiež náhradu trov konania pred ústavným súdom.\n2. Sťažovateľka je povinnou v 3. rade v exekučnom konaní vedenom na základe návrhu\nna vykonanie exekúcie podaného 20. apríla 2016 na Okresnom súde Košice II (ďalej len „okresný\nsúd“) o vymoženie sumy 365 133,10 eur s príslušenstvom. Okresný súd uznesením č. k.\n48 Er 1935/2016 z 11. novembra 2019 v druhom výroku zamietol návrh sťažovateľky na zastavenie\nexekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.\no súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších\nzákonov v znení neskorších predpisov. Sťažovateľka proti tomuto výroku uznesenia podala cez\nsvojho advokáta 13. februára 2020 odvolanie, ktoré bolo okresnému súdu doručené\n17. februára 2020.\n3. Mestský súd a predtým okresný súd nepredložili odvolanie odvolaciemu súdu, čo mali urobiť\npodľa § 377 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bezodkladne po vykonaní úkonov\npodľa § 373 až § 375 CSP, ktoré taktiež súdmi neboli vykonané. V napadnutom konaní mestský súd\nspôsobil prieťahy tým, že po dobu viac ako 42 mesiacov vôbec nekonal, odvolanie sťažovateľky si\nponechal u seba a znemožnil tak odvolaciemu súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky. Dochádza\nk nezmyselným prieťahom. Sporná vec je súčasťou štandardnej agendy všeobecných súdov.\nOd súdu vyžadované úkony sú veľmi jednoduché. Sťažovateľka svojím postupom neprispela\nk neprimeranej dĺžke konania alebo nezapríčinila vznik zbytočných prieťahov.\nII.\nVyjadrenie mestského súdu a replika sťažovateľky\nII.1. Vyjadrenie mestského súdu:\n4. Súd o návrhu sťažovateľky rozhodol tak, že nepovolil odklad exekúcie a jej návrh na zastavenie\nexekúcie zamietol. Sťažovateľka podala proti výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie\nodvolanie, avšak v odvolaním nedotknutom prvom výroku nadobudlo uznesenie\nz 11. novembra 2019 právoplatnosť 29. januára 2020. Okresnému súdu bol 25. februára 2020\ndoručený podnet na zastavenie exekúcie v časti a mestský súd 24. júla 2023 vo výroku I exekúciu\nvedenú proti povinnému v 1. rade zastavil a vo výroku II povolil odklad exekúcie proti povinnému\nv 1. rade do právoplatnosti rozhodnutia. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť\n10. augusta 2023. Na základe návrhu súdneho exekútora doručeného 16. augusta 2023 bola\nuznesením z 26. septembra 2023 vyhlásená exekúcia proti povinnému v 2. rade za neprípustnú\na exekúcia proti povinnému v 2. rade bola zastavená. Odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu\nz 11. novembra 2019 podané 17. februára 2020 bolo odoslané na vyjadrenie oprávnenému až\n28. septembra 2023. Na základe uvedenej nečinnosti súdu je nad ďalšou plynulosťou v tomto\n\n2\n\nkonaní nariadený dohľad podpredsedníčkou súdu, a to v dvojtýždňových intervaloch. Žiadané\nprimerané zadosťučinenie je neprimerane vysoké a v prípade vyslovenia porušenia označených práv\nmestský súd navrhuje priznať nižšie ako žiadané primerané zadosťučinenie.\nII.2. Replika sťažovateľky:\n5. Z vyjadrenia mestského súdu bez pochybností vyplýva, že vlastným zavinením spôsobil prieťahy\nminimálne v dĺžke 3 rokov a 7 kalendárnych mesiacov tým, že nepredložil odvolanie sťažovateľky\nna rozhodnutie odvolaciemu súdu napriek tomu, že tak mal urobiť bezodkladne po vykonaní\núkonov podľa § 373 až § 375 CSP, ktoré tiež v tej lehote neboli vykonané. Ani vo februári ani\nv auguste 2023, keď mestský súd pracoval so súdnym spisom, keď rozhodoval o zastavení exekúcie\nproti povinným v 1. a 2. rade, svoje pochybenie neodstránil a ďalej spôsoboval prieťahy v konaní.\nKonať začal až vtedy, keď mal vedomosť o podanej ústavnej sťažnosti. Niet žiadneho\nospravedlniteľného dôvodu na nekonanie mestského súdu, pričom mal vykonať iba triviálne úkony,\nktoré by následne umožnili posúdiť odvolanie sťažovateľky odvolacím súdom. Tým až absurdným\nspôsobom porušil právo sťažovateľky na spravodlivý proces.\n6. Svojím nekonaním počas uvedenej doby umožnil mestský súd vykonávanie nezákonnej exekúcie,\npočas ktorej súdny exekútor realizoval zrážky zo mzdy sťažovateľky v prospech oprávneného\nv sume 59 803,48 eur, o ktoré môže definitívne prísť v prípade zmeny pomerov na strane\noprávneného, aj keď exekúcia bude v budúcnosti zastavená. Sťažovateľka počas dlhého obdobia\nnekonania súdu žila iba z neexekvovateľnej časti mzdy na hranici životného minima, čo malo\nneblahý vplyv na jej zdravie, psychiku, spoločenský a rodinný život, finančnú situáciu a pracovnú\npovesť v zamestnaní, a preto je ňou požadované finančné zadosťučinenie primerané.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n7. Súdne konanie je potrebné viesť rýchlo, účelne a bez prieťahov. Základnou povinnosťou súdu je\nzabezpečiť taký procesný postup v každom súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej\nneistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie\n(I. ÚS 96/2019). Nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu\n(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07). Všeobecný súd v rozsahu svojej\nprávomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu, aby smeroval k odstráneniu\nprávnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádzal v predmetnej veci počas konania.\n8. V súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou už ústavný súd vyslovil, že právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon\nrozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (napr. III. ÚS 15/03, III. ÚS 229/04), keďže\nnútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je\nsúčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 143/02,\nIV. ÚS 292/04, III. ÚS 229/04), pričom ústava v čl. 48 ods. 2 takéto konania z povinnosti súdov\nkonať bez zbytočných prieťahov nevyníma. Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva\nvýkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle\nčl. 6 dohovoru (obdobne III. ÚS 15/03 a III. ÚS 125/07).\n3\n\n9. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy [a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorého obsah je\nv zásade rovnaký (IV. ÚS 302/2020)], ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje v rámci okolností konkrétneho prípadu\ntri základné kritériá, ktorými sú (1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (2)\nsprávanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu. V rámci prvého kritéria ústavný\nsúd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre\nsťažovateľa (II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).\n10. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že exekučné\nkonanie spravidla treba považovať za konanie po právnej stránke, ako aj po faktickej (skutkovej)\nstránke za pomerne jednoduché. Je to dané tým, že o spore účastníkov exekučného konania bolo už\nprávoplatne rozhodnuté vo veci samej exekučným titulom, ktorý je podkladom na nariadenie\nexekúcie. Medzi účastníkmi exekučného konania už preto nemôže byť sporné, aké práva prináležia\noprávnenému a aké záväzky má voči oprávnenému povinný. Zmyslom exekučného konania je\nnútená realizácia práv oprávneného, keďže povinný dobrovoľne nesplnil, resp. čiastočne nesplnil\npovinnosti uložené v právoplatnom exekučnom titule. Dĺžka exekučného konania teda nie je\novplyvnená zložitosťou veci, a tak to nebolo ani v prípade sťažovateľky.\n11. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov\nv napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky. Ústavný súd z obsahu zapožičaného spisu\nmestského súdu nezistil také závažné skutočnosti, ktoré by bolo možné pripísať na ťarchu\nsťažovateľky v súvislosti s doterajšou dĺžkou namietaného konania. Vytknúť by jej bolo možné\njedine to, že na tvrdený neblahý vplyv nerozhodnutia o jej odvolaní po celú dobu ani raz\nneupozornila mestský súd, resp. predtým okresný súd. Mestský súd však aj bez upriamovania\npozornosti sťažovateľkou zaťažovala povinnosť viesť konanie bez zbytočných prieťahov.\nPrávoplatné rozhodnutie o odvolaní pre sťažovateľku nepochybne subjektívne malo význam,\nz hľadiska judikatúry ústavného súdu, resp. Európskeho súdu pre ľudské práva nejde o konanie, pri\nktorom je zvýšená požiadavka na rýchlosť konania.\n12. V súvislosti s hodnotením samotného postupu všeobecného súdu ako tretieho kritéria ústavný\nsúd poukazuje na obsah súdneho spisu, ktorý potvrdzuje priebeh konania opísaný sťažovateľkou\na mestským súdom. Mestský súd opis úkonov uvedený v ústavnej sťažnosti potvrdil a vo svojom\nvyjadrení ho len doplnil, ústavný súd preto považoval priebeh konania za nespornú skutočnosť\na detailnejšie neuvádzal ďalšie úkony.\n13. Predmetom prieskumu v napadnutom konaní môže byť, rešpektujúc viazanosť ústavného súdu\nnávrhom na začatie konania [§ 45 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“)], postup mestského súdu od doručenia odvolania sťažovateľky proti uzneseniu\nokresného súdu z 11. novembra 2019, teda od 17. februára 2020. Ústavný súd konštatuje, že od\ntohto momentu do podania ústavnej sťažnosti uplynuli 3 roky, 6 mesiacov a 8 dní. Mestský súd\n(predtým okresný súd) bol do 24. júla 2023, keď vydal uznesenie o zastavení exekúcie proti\npovinnému v 1. rade, úplne nečinný. Ako sťažovateľka čiastočne správne podotýka, ani pri práci\nso spisom v júli 2023 si nevšimol podané odvolanie sťažovateľky, o ktorom nebolo rozhodnuté.\nTo svedčí aj o neefektívnom postupe mestského súdu. Až o mesiac po podaní ústavnej sťažnosti\n\n4\n\nmestský súd vykonal ďalší úkon (zaslanie odvolania sťažovateľky oprávnenému na vyjadrenie\npodľa § 373 ods. 3 CSP) v súvislosti s odstraňovaním právnej neistoty sťažovateľky. Obdobie do\nprávoplatného rozhodnutia sa navyše ešte predĺži v dôsledku potreby vykonania zostávajúcich\núkonov pred predložením veci odvolaciemu súdu, ako aj v dôsledku rozhodovania odvolacieho\nsúdu.\n14. Vychádzajúc z týchto skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že postupom mestského súdu\nv napadnutom konaní došlo k vzniku zbytočných prieťahov, a tým aj k porušeniu základného práva\nsťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto\nnálezu).\nIV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n15. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou,\nvo veci konal.\n16. Ústavný súd v nadväznosti na svoje zistenia prikázal mestskému súdu konať vo veci bez\nzbytočných prieťahov, pretože v čase vydania tohto nálezu nie je vec právoplatne skončená\na mestský súd plánuje vykonať ďalšie úkony do predloženia veci odvolaciemu súdu.\n17. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n18. Sťažovateľka sa domáhala priznania finančného zadosťučinenia v sume 25 000 eur, ktoré\nodôvodnila neblahým vplyvom obdobia nekonania súdu, počas ktorého boli vykonávané zrážky\nz jej mzdy, na jej zdravie, psychiku, spoločenský a rodinný život, finančnú situáciu a pracovnú\npovesť v zamestnaní.\n19. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04). Pri určení výšky primeraného zadosťučinenia zohľadnil ústavný súd svoju\njudikatúru a zásadu spravodlivosti, ako aj skutočnosť, že sťažovateľka mohla dôvodne pociťovať\nprávnu neistotu spôsobenú neúčinným postupom mestského súdu. Do úvahy zobral tiež postoj\na správanie sťažovateľky v súdnom konaní. V naznačených súvislostiach ústavný súd pripomína\nzásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sťažovateľa\no ochranu svojich práv, keď požaduje, aby aj sťažovateľ počas trvania celého súdneho konania\nsledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v ktorých dôsledku by nedochádzalo k ich\nohrozovaniu a poškodzovaniu. Podľa názoru ústavného súdu ak by sťažovateľka sledovala svoje\nsubjektívne práva a priebežne sa zaujímala o stav namietaného konania, k náprave nežiaduceho\nstavu mohlo dôjsť podstatne skôr. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že mestský súd po prijatí\nústavnej sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie okamžite zjednal nápravu a odvolanie preposlal\noprávnenému na vyjadrenie. Zohľadnené bolo aj zavinenie súdu vo vzťahu k možnostiam urýchliť\njeho konanie. Ústavný súd dospel vzhľadom na uvedené k záveru, že primerané finančné\n\n5\n\nzadosťučinenie v tejto veci predstavuje sumu 1 000 eur (bod 3 výroku tohto nálezu). Vo zvyšnej\nčasti návrhu na priznanie finančného zadosťučinenia ústavný súd nevyhovel (bod 5 výroku tohto\nnálezu).\nV.\nTrovy konania\n20. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 663,57 eur (bod 4 výroku tohto nálezu).\n21. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [ďalej len „vyhláška“\n(§ 11 ods. 3 vyhlášky)]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2023\nje v sume 208,67 eur a hodnota režijného paušálu je v sume 12,52 eur (podľa § 16 ods. 3 vyhlášky).\nSťažovateľke vznikol nárok na náhradu trov konania za tri úkony právnej služby uskutočnené\nv roku 2023 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu, replika\nk vyjadreniu mestského súdu).\n22. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. novembra 2023\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "odvolanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "exekúcia-exekučné konanie", "odvolanie", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "exekúcia-exekučné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "48Er/1935/2016", "guid": "52581094-a098-4112-9122-7c5cb0c00b8a:9d3b4adb-b053-4105-99f0-31ed4d14fe6f", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b54413e0-201f-450c-9be6-e3265ad5fde8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 417, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2"}, {"guid": "ussr:eee22bb1-4be6-477a-a928-800a16911531", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.96.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 96/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 96/2019 z 4. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-04", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.96.2019.2"}, {"guid": "ussr:55d326f0-e58c-43c7-ae26-692e90ac02ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 125/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 125/07 z 16. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-16", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55d326f0-e58c-43c7-ae26-692e90ac02ad"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:caf12bf7-4aad-4303-b015-acce5bed529d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 90/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 287, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caf12bf7-4aad-4303-b015-acce5bed529d"}, {"guid": "ussr:88aef43c-69d7-4ce9-9d2c-a243fa6c5755", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 376/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 376/06 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:88aef43c-69d7-4ce9-9d2c-a243fa6c5755"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:f240def2-803c-4bf7-b926-f60f7121c5cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 229/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 229/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f240def2-803c-4bf7-b926-f60f7121c5cc"}, {"guid": "ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 292/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 292/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89"}, {"guid": "ussr:5512c97b-f8bd-4720-b92d-8b1e0cc565c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 15/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 15/03 z 5. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-05", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5512c97b-f8bd-4720-b92d-8b1e0cc565c9"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "52581094-a098-4112-9122-7c5cb0c00b8a:9d3b4adb-b053-4105-99f0-31ed4d14fe6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "48Er/1935/2016", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 48Er/1935/2016 z 3. 10. 2016", "sud": "Okresný súd Košice II", "datum_vydania": "2016-10-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/52581094-a098-4112-9122-7c5cb0c00b8a:9d3b4adb-b053-4105-99f0-31ed4d14fe6f"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:51bbe079-98d8-462c-81f2-0cf91d10df95", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.55.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2024 z 3. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.55.2024.2"}]}