{"guid": "ussr:c96173ef-ec01-48a0-8afa-bf64a2eabd32", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.4.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 4/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 4/2023 z 21. 3. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 21. marca 2023, sp. zn. IV. ÚS 4/2023, ECLI:SK:USSR:2023:4.US.4.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2023-03-21", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c96173ef-ec01-48a0-8afa-bf64a2eabd32", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.4.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.4.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.4.2023.2/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 4/2023-50\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov\nLadislava Duditša (sudca spravodajca) a Libora Duľu v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\nzastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Michal Krutek, s. r. o., Hlavná 11, Trnava,\nIČO 47 254 581, konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Michala Kruteka, proti\nuzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. 21 C 279/2015-269 z 13. októbra 2022 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Okresného súdu Bratislava III č. k. 21 C 279/2015-269 z 13. októbra 2022 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 21 C 279/2015-269 z 13. októbra 2022\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý sťažovateľke nahradiť trovy konania v sume\n492,31 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 15. novembra 2022 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nOkresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) č. k. 21 C 279/2015-269 z 13. októbra\n\n2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Sťažovateľka navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec\nvrátiť súdu na ďalšie konanie.\n2. Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 4/2023-21 z 10. januára 2023 bola ústavná sťažnosť\nsťažovateľky prijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že žalobou podanou na okresnom súde 14. apríla 2015\nsa sťažovateľka ako žalobkyňa proti svojmu manželovi ako žalovanému domáhala určenia, že\nv žalobe označená nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len\n„BSM“). Po rozvode manželstva účastníkov podal žalovaný na okresnom súde 13. septembra 2016\nžalobu o vyporiadanie BSM, v ktorej sám zahrnul do masy BSM aj nehnuteľnosť, ktorá bola\npredmetom skoršej žaloby sťažovateľky. Okresný súd rozsudkom č. k. 21 C 279/2015-164\nz 20. septembra 2016 žalobu sťažovateľky zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu\nna požadovanom určení, zároveň žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu\n100 %. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 15 Co 53/2017-194\nz 22. mája 2019 potvrdil rozsudok okresného súdu o zamietnutí žaloby sťažovateľky, žalovanému\nbola priznaná náhrada trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\n4. Uznesením okresného súdu č. k. 21 C 279/2015-246 z 18. decembra 2019 vydaným vyšším\nsúdnym úradníkom bola sťažovateľka zaviazaná na náhradu trov konania žalovanému v sume\n20 898,77 eur spolu za 12 úkonov právnej služby, základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon\nprávnej služby okresný súd určil s odkazom na hodnotu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorého\nsa právna služba týkala. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola preukázaná znaleckým posudkom\nsúdneho znalca Ing. Petra Villianta v sume 405 241,47 eur. Na základe toho bola určená základná\nsadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby advokáta podľa § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška“)\nvo výške 1 236,61 eur.\n5. Sťažovateľka podala proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom sťažnosť, v ktorej\nnamietala účelnosť a dôvodnosť vykonaných úkonov právnej služby, najmä účelnosť a dôvodnosť\nvykonania početných porád s klientom za situácie, keď nedošlo k žiadnemu zvratu v konaní\ns poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo 33/2013.\nZa obdobie 5 mesiacov si klient vyžiadal 4 porady u advokáta, v tejto časti sťažovateľka namietala\nnepreskúmateľnosť uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom. Z dôvodu existencie\nnaliehavého právneho záujmu v čase podania žaloby, ktorý do podania žaloby o vyporiadanie BSM\npodľa sťažovateľky bol daný, sťažovateľka žiadala nepriznať náhradu trov konania za označené\nobdobie. K úkonom vykonaným po tomto období sťažovateľka uviedla, že v nich neboli uvedené\nžiadne nové skutočnosti, preto ani za tieto úkony by žalovanému nemala prislúchať náhrada.\n6. Napadnutým uznesením bola sťažovateľka zaviazaná na náhradu trov konania vo výške\n17 901,70 eur, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby ostala nezmenená,\nokresný súd priznal náhradu spolu za 11 úkonov právnej služby, ktoré považoval za účelné. Poradu\ns klientom uskutočnenú 6. júna 2016 neuznal ako účelnú, keďže o tri mesiace sa uskutočnila ďalšia\nporada. K námietke sťažovateľky, že jej žaloba bola podaná dôvodne, okresný súd uviedol, že\nrozsudkom okresného súdu v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu bol žalovanému\n\n2\n\npriznaný nárok na náhradu trov konania, vo fáze rozhodovania o výške priznanej náhrady nie je\nmožné posudzovať opätovne, komu prináleží nárok na náhradu trov konania.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n7. Sťažovateľka rozporuje skutočnosť, že (i) ako neúspešná strana sporu má znášať náhradu trov\nkonania druhej sporovej strany, pretože podľa jej názoru žalobu podala dôvodne, ďalej nesúhlasí\ns (ii) počtom úkonov právnej služby, za ktoré okresný súd priznal náhradu trov konania, v tejto časti\nje podľa jej názoru napadnuté uznesenie nepreskúmateľné a spochybňuje aj (iii) určenie predmetu\nsporu ako oceniteľného a na to nadväzujúci spôsob určenia základnej sadzby tarifnej odmeny\ns poukazom na rozhodnutia ústavného súdu vo veciach sp. zn. III. ÚS 48/2013, IV. ÚS 187/2018\na IV. ÚS 238/2022, v zmysle ktorých: „Pri rozhodovaní o trovách konania o určenie, že veci patria\ndo BSM, je preto namieste určenie základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta podľa § 11 ods. 1\npísm. a) vyhlášky, nie podľa § 10 ods. 2 vyhlášky.“\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n8. Zákonný sudca k namietanej výške základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej\nslužby uviedol, že ani jedna zo strán konania nenamietala spôsob určenia výšky tarifnej odmeny,\nk počtu úkonov právnej služby, ktoré okresný súd vyhodnotil ako účelné, odkázal na ich riadne\npreukázanie právnym zástupcom žalovaného a k namietanej miere zavinenia sťažovateľky poukázal\nokresný súd na § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „CSP“). Ak aj sťažovateľka mala naliehavý právny záujem na určení, že\nnehnuteľnosti patria do BSM, po podaní žaloby o vyporiadanie BSM tento naliehavý právny\nzáujem stratila, mohla teda žalobu zobrať späť, v čase rozhodovania okresného súdu jej už\nnaliehavý právny záujem na požadovanom určení nesvedčil.\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n9. Žalovaný ako zúčastnená osoba uviedol, že sťažovateľka po podaní žaloby o vyporiadanie BSM\nuž nemala naliehavý právny záujem na určení, že dotknuté nehnuteľnosti patria do BSM, túto\notázku si ako predbežnú posúdi súd v konaní o vyporiadanie BSM. Okrem toho podľa názoru\nzúčastnenej osoby aj podanie žaloby sťažovateľkou pred samotným podaním žaloby o vyporiadanie\nBSM nebolo účelným, strany sporu boli v rozvodovom konaní, po ktorom zákonite nasleduje\nkonanie o vyporiadanie BSM. Zúčastnená osoba odmietla aj svoje zavinenie na neúspechu\nsťažovateľky v spore o určenie, keďže táto len realizovala svoje oprávnenia v zmysle príslušných\nzákonných ustanovení. Výška priznanej náhrady trov konania bola okresným súdom riadne\nodôvodnená, hodnota sporu bola oceniteľná peniazmi, preto bol postup okresného súdu, aplikujúc\n§ 10 ods. 2 vyhlášky, zákonným s poukazom na nález ústavného súdu vo veci sp. zn.\nII. ÚS 583/2013.\n\n3\n\nIII.3. Replika sťažovateľky:\n10. Sťažovateľka v replike k vyjadreniu zúčastnenej osoby poukázala na dôvodnosť podanej\nžaloby, ktorou sledovala možnosť vstúpiť do predmetnej nehnuteľnosti, kde mala osobné veci, ako\naj veci svojich detí, a zotrvala na tom, že podanie žaloby 14. apríla 2015 bolo dôvodným, pretože\nžalovaný podal žalobu o vyporiadanie BSM až 13. septembra 2016, do tohto času by žalovaný\nnemal mať nárok na náhradu vynaložených trov konania. Z troch nariadených a vykonaných\npojednávaní bolo podľa sťažovateľky neúčelné v poradí tretie pojednávanie, okresný súd mohol\no veci samej rozhodnúť aj na druhom nariadenom pojednávaní.\n11. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka poukazuje na štyri úkony právnej služby – porady\ns klientom, ktoré podľa jej názoru neboli nevyhnutné a ani účelné, resp. boli neprimerane dlhé.\nK otázke zavinenia vzniku trov konania je sťažovateľka toho názoru, že do podania žaloby\no vyporiadanie BSM sťažovateľka mala naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti patria\ndo BSM, preto do tohto okamihu bola žaloba podaná dôvodne, pričom jej prípad pripodobnila\nk situácii, keď dlžník počas konania uhradil žalovanú sumu a súd konanie zastavil, pričom by\ndlžníkovi bola priznaná náhrada trov celého konania.\n12. V závere sťažovateľka uviedla, že konajúce súdy „majú dbať na to, aby ich rozhodnutia boli\nv súlade s právnymi predpismi, v súlade s rozhodnutiami súdnych autorít a majú postupovať\nústavne konformným spôsobom. Nie každý má totiž prostriedky alebo vedomosti na domáhanie sa\nsvojho práva až na ÚS SR a je to v prvom rade súd, ktorý by mal poznať a uplatňovať právo\nv súlade s platnou právnou úpravou.“.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n13. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou\nsťažnosťou a so stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu okresného súdu dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, a preto pristúpil k posúdeniu veci\nsamej.\n14. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že okresný súd pri rozhodovaní o výške\ntrov konania nesprávne vyhodnotil účelnosť vynaložených trov konania, v dôsledku čoho\nsťažovateľka ako neúspešná strana sporu má znášať náhradu trov konania druhej sporovej strany,\npretože podľa jej názoru žaloba bola podaná dôvodne, ďalej nesúhlasí s počtom úkonov právnej\nslužby, za ktoré okresný súd priznal náhradu trov konania, v tejto časti je podľa jej názoru\nnapadnuté uznesenie nepreskúmateľné a spochybňuje aj spôsob určenia základnej sadzby tarifnej\nodmeny, okresný súd aplikoval nesprávnu právnu normu, pretože v jej veci išlo o konanie, ktorého\npredmet nebol oceniteľný peniazmi, a teda opodstatňoval použitie § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky.\n15. V súlade so svojou stabilnou judikatúrou ústavný súd poukazuje na to, že rozhodovanie\no náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd pri\nposkytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže\nrozhodnutím, ako aj postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, ktorý nie je v súlade so zákonom\n4\n\n(čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo účastníka konania na súdnu ochranu,\nresp. jeho právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. II. ÚS 56/05, rozhodnutie Európskeho súdu\npre ľudské práva z 23. 9. 1997, Robins proti Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného\nÍrska). Rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi je však zásadne výsadou týchto\nsúdov, pri ktorej sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania (m. m.\nIV. ÚS 248/2008, III. ÚS 125/2010, I. ÚS 134/2016).\n16. Ústavný súd sa k posudzovaniu rozhodnutí o trovách konania stavia nanajvýš rezervovane\na k zrušeniu výroku o trovách konania pristupuje iba výnimočne (porovnaj m. m. IV. ÚS 45/06,\nI. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011, IV. ÚS 583/2018). Tento prístup vychádza z toho, že rozhodnutie\no trovách konania má vo vzťahu k veci samej jednoznačne akcesorickú povahu a samo osebe\nväčšinou nedosahuje takú intenzitu, ktorá je spôsobilá porušiť základné práva a slobody, akokoľvek\nsa môže účastníka konania citeľne dotknúť. To však ale neznamená, že rozhodnutiami o trovách\nkonania nemôže dôjsť k porušeniu práv sťažovateľa. Otázka trov konania môže nadobudnúť\nústavnoprávnu dimenziu v prípade postupu všeobecného súdu, ktorý je založený na celkom zjavne\nnesprávnej interpretácii a aplikácii príslušných ustanovení zákona upravujúcich trovy konania,\nv ktorom sú obsiahnuté črty svojvôle alebo extrémny rozpor s princípom spravodlivosti (napr.\nv dôsledku prepiateho formalizmu), a taktiež v prípade, ak je odôvodnenie súdneho rozhodnutia\nvo vzťahu k výroku o trovách konania celkom nedostatočné, t. j. nepreskúmateľné (obdobne napr.\nIV. ÚS 348/2011, IV. ÚS 341/2012, II. ÚS 837/2015).\n17. Sťažovateľka namieta, že v čase od podania žaloby o určenie, či sporná nehnuteľnosť patrí\ndo BSM, do podania žaloby o vyporiadanie BSM zo strany žalovaného jej svedčil naliehavý právny\nzáujem na požadovanom určení. Podanie žaloby bolo teda dôvodné a úkony žalovaného nemožno\noznačiť za účelne vynaložené, preto mu za ne nepatrí ani náhrada trov konania. Ústavný súd sa\nstotožňuje so záverom okresného súdu, že o tom, komu patrí nárok na náhradu trov konania, bolo\nrozhodnuté v meritórnom rozhodnutí súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu. Táto otázka už\nnie je a nemôže byť predmetom posudzovania vo fáze konania o určení výšky náhrady trov konania\na napadnuté uznesenie okresného súdu materiálne zodpovedá výrokom rozhodnutí, že nárok\nna náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania patrí v plnom rozsahu žalovanému, a preto\ntáto časť argumentácie nie je spôsobilá vysloviť namietané porušenie označených základných práv.\n18. Sťažovateľka ďalej rozporuje účelnosť vynaložených trov konania z hľadiska počtu úkonov\nprávnej služby vykonaných advokátom žalovaného.\n19. Ústavný súd poznamenáva, že pre odôvodnenie rozhodnutia o konkrétnej výške náhrady trov\nkonania platia rovnaké kritériá ako pre rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania.\nZ odôvodnenia musí byť zrejmé a preskúmateľné, ako okresný súd vyhodnotil účelnosť\nvynaložených trov, pričom podrobne musí byť odôvodnené najmä to, z akých dôvodov nebola\nkonkrétna položka trov konania priznaná (IV.ÚS 511/2018).\n20. Osobitne je účelnosť a odôvodnenosť výdavkov na tarifnú odmenu advokáta posudzovaná\nvo vzťahu k jednotlivým úkonom právnych služieb v rámci sporového konania. Ústavný súd už\nvyslovil právny názor, podľa ktorého účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo\nprávnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc\nv zmysle čl. 47 ods. 2 ústavy a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené\n\n5\n\npovažujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať\nako celok, a to aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci úspech,\nkaždý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne, to platí aj pre trovy právnej\nslužby (III. ÚS 481/2015).\n21. Z tohto pohľadu je napadnuté uznesenie okresného súdu nedostatočne odôvodnené, keďže\nnedáva odpoveď na sťažovateľkin argument o účelnosti početných porád s klientom a primeranosti\ndĺžky ich trvania s ohľadom na to, že vo veci nedošlo k žiadnemu posunu či zvratu z hľadiska\nskutkového, ako aj právneho posúdenia veci.\n22. Zo spisu okresného súdu vyplynulo, že žalovaný vo vyjadrení z 20. októbra 2015 ako jeho\nprvom úkone v konaní uviedol, že sťažovateľka nemá naliehavý právny záujem na požadovanom\nurčení, pretože žalovaný nikdy nepopieral, že označená nehnuteľnosť patrí do BSM, rovnakých\ntvrdení sa pridržiaval aj na pojednávaní nariadenom na 24. apríl 2016. Na pojednávaní nariadenom\nna 20. september 2016 boli prednesené návrhy právnych zástupcov oboch strán a bol vyhlásený\nrozsudok. Z rozsudku okresného súdu vyplynulo, že žaloba sťažovateľky bola zamietnutá z dôvodu\nnepreukázania naliehavého právneho záujmu, pretože žalovaný podal žalobu o vyporiadanie BSM\na otázka, čo je predmetom BSM, sa bude riešiť v tomto konaní ako prejudiciálna otázka.\nVo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaný rovnako zotrváva na uvedených okolnostiach ako\ndôvode, pre ktorý sťažovateľka nemôže byť úspešná v podanej žalobe. Rozsudkom krajského súdu\nbol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený, odvolací súd sa stotožnil so záverom o absencii\nnaliehavého právneho záujmu. Uvedené skôr nasvedčuje tvrdeniu sťažovateľky, že vo veci nedošlo\nk zásadným obratom, resp. ku skutkovým zvratom, v tejto súvislosti je záver okresného súdu\no preukázaní, odôvodnenosti a účelnosti výdavkov žalovaného spočívajúcich v priznaní náhrady za\n11 úkonov právnej služby, z čoho 4 úkony predstavovali poradu s klientom v trvaní jednej až dvoch\nhodín, nedostatočne odôvodnený až nepreskúmateľný. Okresný súd pri každej z priznaných porád\nuvádza rovnaké paušálne stanovisko, že zo zápisnice z porady advokáta so žalovaným vyplynula\ndoba jej trvania, čo bolo jej obsahom, aké dokumenty boli odovzdané žalovanému a aké pokyny\nžalovaný udelil advokátovi, na základe čoho bolo možné tento úkon právnej služby posúdiť ako\npreukázaný, účelný a dôvodný, resp. šlo o poradu pred pojednávaním. Ostatné dve pojednávania\nvo veci sa konali v priebehu mesiaca september 2016, počas tohto mesiaca si advokát vyúčtoval dve\nporady s klientom, prvú v trvaní viac ako dvoch hodín, druhú presahujúcu jednu hodinu. Je\nnepochybne právom klienta kedykoľvek požiadať advokáta o konzultáciu, avšak otázka, či každá\nz týchto porád je aj nevyhnutným a účelným úkonom na bránenie práva klienta, musí byť\nzodpovedaná v rozhodnutí okresného súdu, pričom jeho závery by mali byť konkrétne, čím\nnadobúdajú aj väčší rozmer presvedčivosti.\n23. Námietku o nesprávnom určení hodnoty úkonu právnej služby sťažovateľka použila až\nv podanej ústavnej sťažnosti. V tomto ohľade by teda bolo možné zvažovať, či sťažovateľka riadne\nvyčerpala dostupný právny prostriedok nápravy v podobe sťažnosti proti uzneseniu vydanému\nvyšším súdnym úradníkom. V tomto prípade ústavný súd uprednostnil aplikáciu zásady iura novit\ncuria, t. j. súd pozná právo, pred striktným trvaním na zásade zákonnej koncentrácie sťažnostného\nkonania.\n24. Tento záver vychádza z faktu, že konanie o výške nároku na náhradu trov konania je konaním\nakcesorickým vo vzťahu k základnému konaniu o merite veci, okresný súd je povinný rozhodnúť\n\n6\n\no výške trov z úradnej povinnosti, t. j. aj bez návrhu strany sporu na podklade obsahu súdneho\nspisu. Pri určení výšky trov konania súd nie je viazaný vyčíslením, ktoré predložila sporová strana,\nčo platí špecificky v otázke určenia výšky tarifnej odmeny. Tu ide o vyriešenie právnej otázky,\nspočívajúcej v správnej interpretácii a aplikácii jednotlivých ustanovení advokátskej tarify na už\nzistený skutkový stav prejednávanej veci. V okolnostiach posudzovaného prípadu bolo od podania\nžaloby zrejmé, že predmetom konania je určenie, či konkrétna vec patrí do BSM sporových strán,\na teda výsledkom sporu nie je konkrétne určenie, kto sa stane jej vlastníkom. V takomto prípade ide\no neoceniteľný predmet sporu, čo predpokladá aplikáciu § 11 ods. 1 vyhlášky a zároveň vylučuje\naplikáciu § 10 ods. 2 vyhlášky. Ide teda o činnosť súdu spočívajúcu v aplikácii vhodnej právnej\nnormy, čo je odrazom zásady iura novit curia.\n25. Účelom zákonnej koncentrácie konania v rámci systému opravných prostriedkov je jednak\nochrana právnej istoty druhej strany sporu, ako aj určenie hranice, do ktorej je možné určité\nokolnosti namietať s cieľom poskytovať súdnu ochranu efektívnym spôsobom.\n26. V zmysle čl. 2 ods. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že\njeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít;\nak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že\njeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.\n27. V tomto prípade aprobovanie zjavne nesprávneho právneho posúdenia, ktoré vo výsledku vedie\nk nezákonne určenej výške náhrady trov konania násobne vyššej v porovnaní s korektne určenou\nvýškou, t. j. k zjavne nespravodlivému výsledku odporujúcemu zneniu zákona, resp. v tomto\nprípade vyhlášky, nemôže byť odrazom ochrany princípu právnej istoty. Majúc na zreteli aj ochranu\nprocesných práv druhej strany sporu, možno primerane odkázať na § 382 CSP, v zmysle ktorého ak\nodvolací súd zastáva názor, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho\npredpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci\nrozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili, čím sa\nzabezpečí zachovanie princípu kontradiktórnosti konania a predíde sa tzv. prekvapivému\nrozhodnutiu.\n28. Z vecného hľadiska ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (porov.\nIV. ÚS 187/2018), v zmysle ktorej je pri vyčíslení trov konania pri určovacích sporoch potrebné\nrozlišovať dve kategórie. Do prvej kategórie patria spory, ktorých predmetom je definitívne určenie\na výsledkom je rozsudok, ktorého účinkom je nadobudnutie konkrétnej (peniazmi oceniteľnej)\nhodnoty. Ak napríklad žalobca uspeje v spore o určenie vlastníckeho práva, nehnuteľnosť je\ndefinitívne katastrálne zaevidovaná ako jeho majetok, a preto je úplne opodstatnené, aby sa za\ntarifnú hodnotu veci považovala cena, resp. hodnota nehnuteľnosti. Druhú kategóriu tvoria spory,\nktorých predmetom nie je definitívne určenie, ale určenie kvázi prejudiciálne, slúžiace na účely\nvysporiadania iného právneho vzťahu. Pôjde o určovacie spory, ktorých výsledkom nebude\nkonečná súdna ochrana, ale na účel dosiahnutia jej definitívneho hmatateľného účinku sa nárok\nmusí žalovať samostatne zo zákonných dôvodov. V týchto prípadoch nie je možné hodnotu\npredmetu sporu vyjadriť v peniazoch, čo opodstatňuje aplikáciu § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky\n(nález č. k. I. ÚS 58/2021 z 5. mája 2021 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu\nSlovenskej republiky pod č. 26/2021).\n\n7\n\n29. Napokon uvedená kvázi prejudiciálna povaha výsledku sporu bola indikovaná aj\nv prejednávanej veci, dôvod neúspechu sťažovateľky spočíval v nedostatku naliehavého právneho\nzáujmu na požadovanom určení, keďže určenie masy BSM sa prejudiciálne posúdi v rámci konania\no vyporiadanie BSM, čo potvrdzuje predbežnosť žalovaného nároku.\n30. Ústavný súd sa vyjadril aj konkrétne k typu konania, ak bolo predmetom sporu rozhodovanie\no určení, či sporné nehnuteľnosti patria do BSM, a to v náleze č. k. IV. ÚS 238/2022-35 zo 6. júla\n2022, na ktorého odôvodnenie aj v plnom rozsahu odkazuje. Výsledkom sporu, o aký išlo aj\nv prejednávanej veci, je teda predbežné ustálenie, že konkrétna vec (nehnuteľnosť) spadá do masy\nvyporiadavaného BSM. Pri rozhodovaní o trovách konania o určenie, že veci patria do BSM, je\npreto namieste určenie základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta podľa § 11 ods. 1 písm. a)\nvyhlášky, nie podľa § 10 ods. 2 vyhlášky.\n31. K odkazu zúčastnenej osoby na rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 583/2013 ústavný\nsúd uvádza, že v označenom rozhodnutí sa zaoberal otázkou hodnoty predmetu sporu v kontexte, či\nide o oceniteľný predmet konania, avšak išlo o konanie o určenie vlastníckeho práva\n(spoluvlastníckeho podielu) na podklade absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, nešlo teda o už\nspomínanú druhú kategóriu sporov, ktorých predmetom nie je definitívne určenie, ale určenie kvázi\nprejudiciálne.\n32. Ústavný súd konštatuje, že otázku základnej sadzby tarifnej odmeny pri výpočte náhrady trov\nprávneho zastúpenia zúčastnenej osobe okresný súd posúdil zjavne v rozpore s účelom vyhlášky, čo\nvyplynulo z nesprávnej interpretácie a aplikácie jej príslušných ustanovení, navyše jeho rozhodnutie\nnebolo dostatočne odôvodnené, pretože neodpovedal na konkrétnu argumentáciu sťažovateľky\nspochybňujúcu účelnosť vynaloženia jednotlivých úkonov právnej služby (početnosť porád\nprávneho zástupcu žalovaného so žalovaným) s poukazom na právnu a skutkovú stránku\nprejednávanej veci. V okolnostiach veci ide o vadu, ktorá mala vplyv nielen na vecnú správnosť\nnapadnutého uznesenia, ale z ústavného hľadiska jej intenzita indikuje ústavnoprávnu\nneudržateľnosť. Sumarizujúc už uvedené závery, ústavný súd rozhodol, že napadnutým uznesením\ndošlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru (výrok 1).\n33. Keďže ústavný súd rozhodol, že napadnutým uznesením došlo k porušeniu práv sťažovateľky\nzaručených čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo potrebné zároveň v zmysle čl. 127\nods. 2 ústavy a § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodnúť o zrušení napadnutého uznesenia\na v záujme efektívnej ochrany práv sťažovateľky aj vrátiť vec v zmysle § 133 ods. 3 písm. b)\nzákona o ústavnom súde okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie (výrok 2).\n34. Po zrušení napadnutého uznesenia a vrátení veci na ďalšie konanie bude okresný súd povinný\nopätovne rozhodnúť, pričom bude viazaný právnym názorom ústavného súdu vyjadreným v tomto\nnáleze (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nV.\nTrovy konania\n35. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 492,31 eur v zmysle jej návrhu.\n\n8\n\n36. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky (§ 11\nods. 3). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2022 je v sume\n193,83 eur a hodnota režijného paušálu je v sume 11,63 eur. Sťažovateľke vznikol nárok na náhradu\ntrov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2022 (prevzatie a príprava\nzastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu). Právny zástupca sťažovateľky je\nsubjektom registrovaným pre daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) ako jej platiteľ, preto bola\nvýsledná suma zvýšená o príslušnú sadzbu DPH.\n37. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (výrok 3).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. marca 2023\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania-náklady konania", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "rozhodnutie-odôvodnenie", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "trovy konania-náklady konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "21C/279/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:66f6a6eb-f2f4-49dc-bbe2-9618421235cd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.238.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/2022 z 6. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-06", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.238.2022.2"}, {"guid": "ussr:1f79509f-1648-4a36-b78f-faa7a560bc9a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.583.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 583/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 583/2018 z 24. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-24", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.583.2018.1"}, {"guid": "ussr:57d8c320-f48f-4a5a-b5dd-2c2613ffd060", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.511.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 511/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 511/2018 z 13. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-13", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.511.2018.1"}, {"guid": "ussr:e3e7fcaa-cde3-4078-891f-f4ba0f009ca4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.187.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/2018 z 21. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-21", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.187.2018.2"}, {"guid": "ussr:f41fa5cd-ad89-42e7-939a-74e8b8fdd5f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.134.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 134/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 134/2016 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 143, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.134.2016.1"}, {"guid": "ussr:e08445f2-3ed9-42f1-88aa-d5c8872d7aa5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.837.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 837/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 837/2015 z 17. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-17", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.837.2015.1"}, {"guid": "ussr:0139f1ee-00d2-48f7-9f34-c41aa07705f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.481.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 481/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 481/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.481.2015.1"}, {"guid": "ussr:7e115a3a-7bd2-40d1-8928-f8317b917d61", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 583/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 583/2013 z 11. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-11", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7e115a3a-7bd2-40d1-8928-f8317b917d61"}, {"guid": "ussr:d8ab22d4-7cfc-4cff-8318-0f455f8edc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 48/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 48/2013 z 3. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-03", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d8ab22d4-7cfc-4cff-8318-0f455f8edc7c"}, {"guid": "ussr:169aa056-30c9-4ac2-8b1b-ba4d87575f9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 341/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 341/2012 z 17. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-17", "citacie_n": 150, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:169aa056-30c9-4ac2-8b1b-ba4d87575f9a"}, {"guid": "ussr:e3d4bda6-4b67-4356-b565-03b3b0be6ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 348/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 348/2011 z 19. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-19", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e3d4bda6-4b67-4356-b565-03b3b0be6ca1"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:1c3ccc94-0045-4b0f-9c7b-e6a7edd41e6a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 125/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 125/2010 z 23. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-23", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c3ccc94-0045-4b0f-9c7b-e6a7edd41e6a"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "3e789356-0bbb-431f-bec3-fe60bdba868e:886bec9a-4ff3-4005-94f3-26e7830fe8da", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6114223280.1", "spisova_znacka": "15Co/53/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/53/2017 z 26. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-04-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6114223280.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:682fc397-114a-4ce6-b8f4-74b24ba68e8e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.657.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 657/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 657/2025 z 31. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.657.2025.1"}, {"guid": "ussr:3a1fffe6-1dc2-4970-9b08-bd5141cac666", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.657.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 657/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 657/2025 z 4. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.657.2025.1"}, {"guid": "ussr:39c23359-eb75-4002-b222-b544b2eb1659", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.43.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 43/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 43/2025 z 29. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.43.2025.2"}, {"guid": "ussr:961de93b-ccff-4e46-8d1f-6789e26d42cc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:PLz.US.2.2025.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 2/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 2/2025 z 14. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:PLz.US.2.2025.1"}, {"guid": "8130fcc3-e212-45e4-b146-136e5de5fc71:5896c29c-f711-41cc-a625-04366f4e5091", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1319202627.1", "spisova_znacka": "9CdoPr/3/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoPr/3/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1319202627.1"}, {"guid": "35f22691-a8cb-46f3-a4cf-9f515d072a68:b1a503f3-c9a9-4df0-a725-0575434e94dc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:4413225428.1", "spisova_znacka": "9Cdo/77/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/77/2023 z 25. 9. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-09-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:4413225428.1"}]}